Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/56/2017 z 29. 3. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. marca 2017, sp. zn. 9Co/56/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1216219929.1 Krajský súd Bratislava | 9Co/56/2017 | ECLI:SK:KSBA:2017:1216219929.1 | 2017-03-29 | Uznesenie Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/161e4262-3288-42bc-b684-46e4667c275f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1216219929.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/56/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216219929
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1216219929.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: JM Partner, s.r.o.,
Žilina, Gemerská 1776/6, IČO : 45 938 636, zastúpená AK JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., Žilina,
Národná 10, proti žalovanej: P.H. C., H.. XX. XX. XXXX, C. C., Č. XX, o neúčinnosť darovacej zmluvy a
o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
II zo dňa 19. 1. 2017 č.k. 7C/186/2016 - 41, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa žalobca domáha uloženia zákazu žalovanej previesť, zaťažiť alebo zriadiť vecné
bremeno k nehnuteľnosti - rodinný dom súp. č. XXX na parcele registra „C“ parc.č. X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 601 m2, parcela registra „C“ parc. č. X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 601 m2, parcela registra „C“ parc. č. X - záhrady o výmere 345 m2, vedené Okresným úradom
Galanta, katastrálny odbor, na LV č. XX pre kat. úz. N. Ú., X. O., obec N. Ú., a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. Žalobou vo veci samej ( podanou súčasne s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia ) sa žalobca domáha určenia, že Darovacia zmluva, uzavretá medzi žalovanou
( ako obdarovanou ) a pôvodným vlastníkom G. D. ( darcom, tiež druhom žalovanej ), ktorej predmetom
bol prevod vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam a ktorej vklad bol povolený Okresným
úradom Galanta pod č. V 4661/2013 dňa 23. 12. 2013 - č.z. XXX/XXXX, je voči žalobcovi neúčinná. Ako
súd prvej inštancie zistil z listinných dôkazov, založených v spisovom materiáli, rozsudkom Okresného
súdu Bratislava II č.k. 24Cb/105/2013 - 46 zo dňa 06. 08. 2013 bola spoločnosť Star dogs system
s.r.o. zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 17.868,21 € s príslušenstvom a rozsudkom Okresného súdu
Bratislava II č.k. 24Cb/106/2013 - 43 zo dňa 06. 08. 2013 bola spoločnosť Star dogs system, s.r.o.
zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 28.181,45 € s príslušenstvom. Z príkazu na začatie exekúcie zo dňa
3. 12. 2013 č. EX 4499/2013 - 7, z predloženého vyúčtovania a zo správy exekútora o stave exekúcie zo
dňa 8. 12. 2016 súd prvej inštancie zistil, že exekúcia voči spoločnosti Star dogs system, s.r.o. prebieha
od r. 2013 do súčasnosti. Podľa výpisu z LV č. XX pre kat. úz. N. Ú.Ľ. vyplýva, že vlastníčkou označených
nehnuteľností je žalovaná, ktorá tieto nadobudla na základe darovacej zmluvy. G. D. pôsobil ako konateľ
spoločnosti Star dogs system, s.r.o. v čase, kedy žalobcovi vznikli jeho pohľadávky, ktoré sa doposiaľ
nepodarilo žalobcovi uspokojiť z majetku spoločnosti Star dogs system, s.r.o., a to ani prostredníctvom
exekučného konania. Žalobca vlastným konaním zistil, že G. D. ako pôvodný vlastník označených
nehnuteľností tieto previedol darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 23. 12. 2013 pod
V-4661/2013 na žalovanú, svoju družku P. C.. Zároveň bolo zriadené vecné bremeno práva doživotného
bývania a užívania nehnuteľnosti v prospech G. D.. Neskôr bola nehnuteľnosť opäť prevedená na G.
D., a to darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 22. 12. 2015 pod V-5295/2015, avšak
na základe odstúpenia od darovacej zmluvy zo dňa 2. 2. 2016 sa vlastníčkou nehnuteľností stala
opäť žalovaná P. C.. Žalobca poukazoval na ti, že G. D. žil v rozhodnom čase so svojou družkou, s



ktorou má maloletú dcéru, v spoločnej domácnosti. Spolužitie preukazuje podanie G. D. doručené súdu
dňa 6. 12. 2013, v ktorom žiada súd o doručovanie písomností na adresu Bratislava, Č. XX. Uvedená
adresa je bydliskom jeho družky P. C.. Žiadosť bola adresovaná exekučnému oddeleniu Okresného
súdu Bratislava II a tento aj následne na označenú adresu doručoval, preto muselo byť družke G. D.
známe o.i. aj exekučné konanie vedené pod sp. zn. 39Er/1651/2013. Žalobca má za preukázané, že
spoločnosti Star dogs system, s.r.o. vznikol nárok na náhradu škody voči konateľovi G. D.; žalobca sa
preto osobitnou žalobou domáha voči nemu náhrady škody podľa § 135a ods. 5 Obch. zák. v čase kedy
G. D. previedol nehnuteľnosti na žalovanú, žalobca svoju pohľadávku voči spoločnosti Star dogs system,
s.r.o. už vymáhal v exekúcii. V čase uzavretia darovacej zmluvy bol medzi žalovanou a G. D. vzťah
druha a družky, t.j. žalovaná je blízkou osobou G. D., na ktorú previedol vyššie uvedené nehnuteľnosti v
zámere vyhnúť sa prebiehajúcemu exekučnému konaniu a ukrátiť tak uspokojenie pohľadávky veriteľa.
2/ Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke oprel o ust. § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods.
1, ods. 2 písm. c), písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že z predložených listín
vyplýva, že existencia nároku žalobcu nie je vylúčená, hoci prejudikovať výsledok sporu zatiaľ nemožno.
Uviedol, že nárok treba pre účely nariadenia neodkladného opatrenia považovať za osvedčený už
vtedy, ak tu existuje aspoň minimálna pravdepodobnosť jeho existencie. Druhým predpokladom na
nariadenie neodkladného opatrenia je, že existuje potreba neodkladnej úpravy pomerov, resp. je tu
obava, že exekúcia bude ohrozená. V danej veci podľa názoru súdu prvej inštancie nie sú dané zákonné
podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia; žalobca neosvedčil v potrebnej
miere potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Poukázal na to, že zmyslom odporovacej žaloby podľa §
42a Obč. zák. je dosiahnuť vydanie rozhodnutia, ktorým by súd určil, že dlžníkom vykonaný právny
úkon, ktorý ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, je voči veriteľovi ( žalobcovi ) právne
neúčinný. Rozhodnutie, ktorým súd vyhovel odporovacej žalobe by potom predstavovalo podklad na to,
aby sa veriteľ mohol na základe spôsobilého exekučného titulu, domáhať proti dlžníkovi formou exekúcie
postihnutia aj toho majetku, ktorého sa dlžník odporovaným ( právne neúčinným ) právnym úkonom
na úkor veriteľa mienil zbaviť. Právny význam úspešne podanej odporovacej žaloby spočíva v tom, že
napadnutý právny úkon dlžníka nemá voči veriteľovi právne účinky ex tunc. Preto veriteľ môže požadovať
uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky priamo z toho, čo odporovaným právnym úkonom z
majetku dlžníka ušlo. Napr. ak dlžník odporovaným právnym úkonom scudzil nehnuteľnosť tretej osobe,
prešlo síce vlastnícke právo na tretiu osobu, ale ukrátený veriteľ sa v prípade úspechu odporovacej
žaloby môže exekúciou hojiť na tejto nehnuteľnosti tak, ako keby bola aj naďalej vo vlastníctve dlžníka.
Ak však nie je z tohto majetku uspokojenie dlžníka dobre možné ( napr. ak nadobúdateľ vec ďalej
predal alebo inak scudzil, takže mu už nepatrí ), má ukrátený veriteľ právo na peňažnú náhradu voči
tomu, kto mal z odporovaného právneho úkonu prospech ( § 42b ods. 4 veta za bodkočiarkou Obč.
zák. ). Súd prvej inštancie poukazoval v tejto súvislosti na to, že samotná neúčinnosť právneho
úkonu nemá žiadny vplyv na vlastnícke právo nadobúdateľa veci od dlžníka a nadobúdateľ s touto
vecou môže voľne disponovať. Občiansky zákonník počíta s možnosťou, že ten, komu dlžník scudzil
vec, túto vec ďalej prevedie; v takom prípade má veriteľ právo na peňažnú náhradu. Dôvodom na
nariadenie neodkladného opatrenia preto nemôže byť iba to, že existuje obava, že žalovaná prevedie
nehnuteľnosť na tretiu osobu, nakoľko v zmysle § 42b ods. 4 Obč. zák. aj v prípade, ak by žalovaná
previedla predmetné nehnuteľnosti, nebude znemožnený budúci výkon rozhodnutia vo veci samej,
pričom žalobcovi zostane zachované právo na peňažnú náhradu voči žalovanej podľa § 42b ods. 4 Obč.
zák. K tvrdeniu žalobcu, že existuje dôvodná obava, že výkon súdneho rozhodnutia by bol ohrozený,
ak by žalovaná previedla vyššie označené nehnuteľnosti na tretiu osobu, súd prvej inštancie uviedol,
že predpokladom pre nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia je existencia súdneho rozhodnutia,
ktoré je exekučným titulom alebo aspoň taký stav v súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k
vyneseniu rozhodnutia, ktoré bude takýmto exekučným titulom. Výnimočne možno pripustiť, že takáto
obava z ohrozenia výkonu rozhodnutia môže existovať ešte pred vydaním súdneho rozhodnutia, a teda
môže existovať i opodstatnenie pre nariadenie neodkladného opatrenia. V takom prípade však musí
žalobca aspoň osvedčiť, že žalovaný koná tak ( robí faktické i právne úkony ), že v konečnom dôsledku
môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu súdneho rozhodnutia, teda, že
obava z ohrozenia je reálna. V súdenej veci takáto podmienka splnená nie je . Žalobca síce v žalobe
uviedol, že sa samostatnou žalobou voči G. D. ako konateľovi spoločnosti Star dogs system, s.r.o.
domáha náhrady škody podľa § 135a ods. 5 Obch. zák., avšak ničím neosvedčil, že takúto žalobu
naozaj podal, neuviedol číslo konania a súd, na ktorom je takéto konanie vedené. Rovnako nijako
neosvedčil, že žalovaná koná tak, aby prípadnú exekúciu zmarila tým, že prevedie vyššie označené
nehnuteľnosti na tretiu osobu. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že žalobca neosvedčil potrebu dočasnej
úpravy pomerov ani skutočnosť, že by bolo ohrozené jeho právo na uspokojenie tvrdenej pohľadávky



voči dlžníkovi G. D., uspokojenia ktorej sa žalobca môže domáhať proti žalovanej za predpokladu
úspešného uplatnenia odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu - darovacej zmluvy uzavretej
medzi žalovanou a dlžníkom G. D., z toho, čo ušlo týmto právnym úkonom z dlžníkovho majetku, s
poukazom na ust. § 42b ods. 4 za bodkočiarkou Obč. zák., z ktorého dôvodu návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.
3/ Uvedené uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca, v celom rozsahu, domáhajúc sa
zmeny napadnutého uznesenia tak, že odvolací súd jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
vyhovie a prizná mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %, prípadne napadnuté uznesenie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne právne
posúdenie veci, tiež že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Súd prvej inštancie pripustil, že nie je vylúčená existencia nároku žalobcu, t.j. prvý predpoklad pre
nariadenie neodkladného opatrenia možno považovať za splnený. Druhým predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je existencia potreby dočasnej úpravy pomerov, resp. obava, že exekúcia
bude ohrozená, ktorý predpoklad súd prvej inštancie nemal za splnený. Žalobca v odvolaní uviedol, že
nárok na náhradu škody podľa § 42b ods. 4 Obč. zák. , ktorý by si žalobca mohol uplatniť, nepodlieha
režimu náhrady škody ani nie je plnením z bezdôvodného obohatenia. Peňažná náhrada podľa tohto
ustanovenia je limitovaná výškou získaného prospechu, ktorý nadobudol ten, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu prospech, ak sa u neho nenachádza vec nadobudnutá odporovaným právnym úkonom.
Uvedené zakladá dôvodnú obavu, že v prípade scudzenia nehnuteľnosti tretej osobe žalovanou napr.
formou darovania alebo za nižšiu sumu, ako je pohľadávka veriteľa, dôjde k celkovému zmareniu
možnosti jeho uspokojenia. Pokiaľ ide o povinnosť žalobcu osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálne ( t.j.
že žalovaná robí faktické a právne úkony, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu
alebo k znemožneniu núteného výkonu súdneho rozhodnutia ) žalobca argumentoval poukazom na
opakované prevody vlastníckeho práva medzi žalovanou a G. D. v minulom období - nehnuteľnosť bola
v čase od 1. 7. 2015 do 16. 12. 2016 prevedená trikrát; išlo o účelové dispozície s nehnuteľnosťami,
ktoré boli preukázané listinami, predloženými súdu. Tieto dispozície boli vykonané v úmysle vyhnúť
sa povinnosti plniť pohľadávky veriteľov zo strany pôvodného vlastníka. Túto skutočnosť preukazuje
fakt, že k prvému prevodu ( z G. D. na žalovanú, jeho družku ) došlo v čase, kedy žalobca exekučne
vymáhal svoju súdom priznanú pohľadávku a k tretej dispozícii ( k opätovnému zápisu žalovanej ako
vlastníčky ) došlo formou odstúpenia od darovacej zmluvy, ktorou žalovaná previedla nehnuteľnosť späť
na svojho druha G. D.. K odstúpenou došlo po tom, ako sa vykonal zápis exekučného záložného práva na
jedného z veriteľov počas obdobia, keď bol ako vlastník zapísaný G. D.. Žalovaná tak so svojím druhom
vykonáva účelové systematické dispozície s predmetnými nehnuteľnosťami, preto je pravdepodobné,
že dôjde k ďalšiemu takémuto prevodu s cieľom zmariť uspokojenie veriteľov G. D., pôvodného vlastníka
nehnuteľností. Nakoľko podľa § 42b ods. 4 Obč. zák. si môže veriteľ uplatniť voči žalovanej peňažnú
náhradu len do výšky ňou získaného prospechu a doteraz vykonané dispozície boli vykonané len formou
darovacej zmluvy, vzniká riziko, že pohľadávka žalobcu nebude uspokojená. Žalobca preto považuje za
dostatočne osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, v miere potrebnej pre vyhovenie návrhu.
Za ďalšiu dôležitú skutočnosť označil žalobca v odvolaní fakt, že na nehnuteľnostiach je zriadené
exekučné záložné právo odo dňa 31. 5. 2016, ktoré by bolo prvé v poradí pri uspokojovaní dlžníkových
veriteľov. Hoci žalobca svoju pohľadávku vymáha už od r. 2013, nemusel by byť uspokojený z majetku
dlžníka, nakoľko nepozná výšku pohľadávok iných veriteľov, ktorí by mali prednosť. Svoju pohľadávku
nemohol uplatniť už skôr priamo voči konateľovi svojho dlžníka, pretože relevantné informácie o
stave exekučného konania získal až na konci r. 2016. Účel sledovaný zabezpečovacím opatrením z
uvedeného dôvodu nie je možné dosiahnuť. Žalobca dodal, že žalovaná má zabezpečenú otázku
vlastného bývania, navrhované neodkladné opatrenie ju preto v tomto smere nijako nezaťažuje. Zároveň
by neodkladné opatrenie nebránilo tomu, aby žalovaná nehnuteľnosť užívala. Rozsah neodkladného
opatrenia je preto tiež primeraný nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Napokon žalobca k
odvolaniu pripojil kópiu žaloby, ktorou sa voči G. D. domáha náhrady škody, ktorá žaloba bola doručená
Okresnému súdu Bratislava I dňa 21. 12. 2016 a je vedená pod sp. zn. 19C/117/2016.
4/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
platného a účinného od 1. 7. 2016 ( ďalej len CSP ) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5/ Odvolací súd preskúmal a prejednal v zmysle § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
6/ Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.



7/ Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8/ Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.
9/ Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10/ Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11/ V zmysle cit. ustanovenia § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia
ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov alebo
obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia
exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčená, t.j. musí sa javiť
aspoň ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Spoločným znakom oboch
typov neodkladných opatrení je ich dočasný - predbežný charakter. V danom prípade navrhovateľka
navrhovaným neodkladným opatrením sleduje dočasnú úpravu pomerov strán sporu. Nariadenie
neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené
vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú
bezodkladnú dočasnú úpravu, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný
stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami ( tj. že strana
nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci ). Neodkladné opatrenie musí mať tiež vzťah k
právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Už z návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia musí byť o.i. zrejmé, čoho sa navrhovateľ neodkladného opatrenia mieni domáhať žalobou
vo veci samej. Je potrebné, aby vzťah, ktorý sa dočasne upraví neodkladným opatrením, bol vyriešený
rozhodnutím vo veci samej. Táto spojitosť musí byť nielen vecná ale i bezprostredná, priama, inak
nemožno hovoriť o naliehavosti požadovanej dočasnej úpravy. Zároveň platí, že v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorý navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia,
učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti
a opodstatnenosti jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho
dokazovania ( § 328 ods. 2 CSP ). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia
na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy a preto by malo povinnú stranu
sporu obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere. Iný postup by mohol znamenať
prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení. Zásah súdu prostredníctvom
neodkladného opatrenia do právnych vzťahov strán sporu musí byť primeraný.
12/ Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu v posudzovanej veci dospel odvolací súd k
totožnému právnemu záveru, ako súd prvej inštancie. V riešenej právnej veci smeruje návrh žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia k bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami uložením
zákazu žalovanej nakladať s označenými nehnuteľnosťami. Vo veci samej sa žalobca domáha určenia
neúčinnosti právneho úkonu, ktorým dlžník žalobcu previedol vlastníctvo k označeným nehnuteľnostiam
na žalovanú, t.j. využitím inštitútu odporovateľnosti ( § 42a Obč.zák. ).
13/ ako už uviedol súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, inštitút odporovateľnosti je inštitútom
zabezpečenia výkonu rozhodnutia a zmyslom žaloby podľa ust. § 42a Obč.zák. je z pohľadu žalujúceho
veriteľa dosiahnutie rozhodnutia súdu o určení, že dlžníkom učinený právny úkon, ktorý skracuje
veriteľove vymáhateľné pohľadávky, je voči nemu ( veriteľovi ), neúčinný. Vyhovujúce súdne rozhodnutie
o odporovacej žalobe potom predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe exekučného
titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať výkonu exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným ( právne
neúčinným ) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nielen proti dlžníkovi, ale aj voči osobe,
s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto
majetku nie je dobre možné, musí sa veriteľ - namiesto určenia neúčinnosti právneho úkonu - domáhať
toho, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho úkonu vznikol prospech, vydal takto získané
plnenie. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom, ktorý slúži na uspokojenie vymáhateľnej
pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt,
ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady
vo výške odpovedajúcej prospechu získaného z odporovateľného právneho úkonu.
14/ Oboznámením sa s obsahom spisu tak dospel aj odvolací súd k rovnakému záveru, ako súd prvej
inštancie, že vzhľadom na predmet konania vo veci samej - odporovateľnosť právneho úkonu - nie
sú v danom prípade splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia ( nie je daná potreba
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu ), resp. nariadenie predbežného opatrenia považuje



za nadbytočné. V podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia prvoinštančným
súdom, s ktorým sa v plnej miere stotožňuje.
15/ Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie pre nesplnenie podmienok pre
nariadenie predbežného opatrenia ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
16/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).



Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).