{"guid": "1090d9cd-ad77-4bbb-85fc-cc90a01b263a:d7591a90-7022-4332-8d29-91e057dc6de7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1217208647.1", "spisova_znacka": "1Co/10/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Co/10/2017 z 12. 7. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 12. júla 2017, sp. zn. 1Co/10/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1217208647.1", "identifikacne_cislo": "1217208647", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zlata Mrázova", "sudca_id": 1324, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zlata-mrazova-1324", "datum_vydania": "2017-07-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d7591a90-7022-4332-8d29-91e057dc6de7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1217208647.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1217208647.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1217208647.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Co/10/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217208647
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1217208647.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a sudcov
JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľky: L. M., F.. XX. X.
XXXX, T. T., F. Č.. XX, zastúpenej hbr advokáti s. r. o., so sídlom v Bratislave, Štefánikova č. 15, proti
odporcovi: I. M., F.. XX. XX. XXXX, T. T., F. Č.. XX, zastúpenému JUDr. Angelikou Bůžek, advokátkou
so sídlom v Bratislave, Björnsonova č. 14, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18. apríla 2017, č. k. 19C/26/2017-37, takto

r o z h o d o l :

Odvolací  súd  uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. písm. a/            p o t v r d z u j e.

Vo výroku o trovách konania a o súdnom poplatku z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým podľa § 325 ods.
2 písm. e/, f/, g/ a h/ CSP odporcovi, manželovi navrhovateľky a bezpodielovému spoluvlastníkovi bytu
č. XX v bytovom dome v T., na F. Č.. XX, (zapísanom na LV č. XXXX pre P.. Ú.. S.), vo výroku I.: zakázal
vstup do predmetného bytu (písm. a/), zakázal vstup na pracovisko navrhovateľky na J.Ľ. K. Č.. J. X R. T.
(písm. b/),  zakázal kontaktovať navrhovateľku písomne aj telefonicky (písm. c/), a napokon priblížiť sa k
navrhovateľke na vzdialenosť 50 m (písm. d/). Navrhovateľke stanovil lehotu na podanie žaloby vo veci
samej. Odporcu zaviazal  na zaplatenie súdneho poplatku za návrh a navrhovateľke priznal náhradu
trov  konania vo výške 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že z listinných dôkazov, predložených navrhovateľkou boli osvedčené
skutočnosti o tom, že odporca aktívne fyzicky ohrozuje navrhovateľku a jej plnoleté deti s nimi žijúce v
spoločnej domácnosti a ohrozuje  ich i na pracovisku.

3. Proti tomuto uzneseniu, v časti týkajúcej sa výlučne zákazu vstupu do bytu (výrok I písm. a/), podal
včas odvolanie odporca, domáhajúc sa v tejto časti zamietnutia návrhu. Zastával názor, že uložený
zákaz nie je potrebný, pretože navrhovateľka s deťmi (plnoletými) žije na L. Č.. XX R. T., v byte v jej
výlučnom vlastníctve. Uložením zákazu vstupu do bytu  sa z neho stáva v podstate bezdomovec, pričom
má problémy zabezpečiť si riadne bývanie. S ostatnými obmedzeniami súhlasil.

4. Navrhovateľka žiadala napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznila, že štvorizbový
byt na  F. Č.. XX,  v ktorom žije od narodenia, s deťmi len dočasne opustila, pre závadné správanie sa
odporcu, vyvolávajúce jej obavu o zdravie a život svoj a detí. Po vykázaní odporcu z bytu políciou byt
začali opätovne užívať.

5. Odvolací súd preskúmal odvolanie v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolateľom (§ 379, 380
ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.



6. Navrhovateľka sa proti svojmu manželovi domáha ochrany pred domácim násilím formou
neodkladného opatrenia, účelom ktorého je bezprostredne reagovať na aktuálne vzniknutý stav
eliminovaním kontaktu páchateľa s obeťou domáceho násilia. Vzhľadom na uvedený účel je postačujúce
preukázanie len podozrenia (odôvodneného)  násilia, či už fyzického alebo psychického (§ 325 ods.
2 pís. e/ CSP). Navrhovateľ unesie dôkazné bremeno predovšetkým listinnými dôkazmi ako lekárske
správy, trestné oznámenie, priestupkové konanie, záznam z mailovej, sms komunikácie a pod.

7. Berúc do úvahy obsah spisu, predovšetkým zápisnice o trestnom oznámení, resp. o výsluchu
poškodeného z č. l. XX I. XX,  ako aj potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia z č. l. 29, sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie  o opodstatnenosti podaného návrhu,
keď manžela navrhovateľky treba považovať za osobu dôvodne podozrivú z násilia voči navrhovateľke,
ktoré dôvodne vyústilo do obavy navrhovateľky o vlastnú bezpečnosť, ale aj bezpečnosť ich  plnoletých
detí. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že  až do apríla 2017 navrhovateľka a ani deti nepodávali
na odporcu trestné alebo priestupkové oznámenia.

8. Odporca v odvolaní nespochybnil skutočnosti, tvrdené navrhovateľkou i deťmi v trestnom konaní
o tom, že medzi navrhovateľkou a odporcom, ale i odporcom a deťmi dochádzalo v súvislosti so
spoločným podnikaním k navrhovateľkou tvrdenému zakázanému  správaniu sa odporcu,  ktoré aj
podľa odvolacieho súdu vykazuje znaky nielen fyzického, ale i psychického násilia. Odporca opakovane
skratovo reagoval na nevýznamné podnety zo strany navrhovateľky, resp. ich detí, opakovane
navrhovateľku fyzicky napadol, a to i v priestoroch ich spoločného podnikania (bránenie v pohybe,
sácanie, zhodenie na zem, zvieranie rukami v oblasti krku a pod.), vyhrážal sa a poškodzoval
tiež zariadenie v miestnosti. Správanie sa odporcu sa potom navrhovateľke opodstatnene javí ako
nepredvídateľné, v dôsledku čoho má obavu o svoje zdravie a s ohľadom na opakované vyhrážky
odporcu i o svoj život. Pre neprimerané ataky odporcu sa celkom  pochopiteľne  vzdialila zo spoločnej
domácnosti (i s deťmi), avšak len dočasne, do nevyhovujúceho dvojizbového bytu, hoci štvorizbový
byt v BSM s odporcom pôvodne patril jej rodičom a žije v ňom od narodenia. Potreba opustenia
spoločnej domácnosti neznamená, ako sa odvolateľ mylne domnieva, že uloženie zákazu vstupu
do bytu je v rozpore so zákonom. Naopak, potvrdzuje tvrdenia navrhovateľky o nemožnosti pre ňu
bezpečného ďalšieho akceptovania závadného správania sa odporcu. Záujem na ochrane života a
zdravia navrhovateľky má na obmedzený čas (do  právoplatného skončenia veci samej - zdržovacia
žaloba) prednosť pred ochranou vlastníckeho práva odvolateľa. S ohľadom na úspešné podnikanie
odvolateľa odvolací súd považoval za účelové jeho námietky, že čo i len dočasne má problémy
zabezpečiť si riadne bývanie.

9. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I písm. a/ ako
vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Pre viazanosť rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi,
ktoré možno meniť len v rámci plynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364, § 365 ods. 3 CSP), odvolací
súd neprihliadol na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, ktorá bola doručená súdu prvej inštancie až po jej
uplynutí, a to i vo vzťahu k ďalším uloženým obmedzeniam.

10. Rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia, nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí
(odkaz na podanie žaloby vo veci samej), súd prvej inštancie preto nesprávne (v rozpore s ustanovením
§ 262 ods. 1 CSP) o nároku na náhradu trov konania rozhodol, v dôsledku čoho bolo potrebné v závislých
výrokoch III. a IV. rozhodnutie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. d/ CSP). Poplatníkom pritom nie je odporca,
ale navrhovateľ poplatkového úkonu.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)      (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19C/26/2017", "guid": "68652702-6d99-411a-9d98-f74edcee30bb:ee854253-138b-4b96-9445-e03424312be2", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}