{"guid": "a23f50a1-b69b-4328-9430-5859a8a08d6b:9e953ec1-4c14-4db5-a31d-ac68a1ff2090", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1312207849.1", "spisova_znacka": "2Co/575/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/575/2014 z 14. 2. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. februára 2017, sp. zn. 2Co/575/2014, ECLI:SK:KSBA:2017:1312207849.1", "identifikacne_cislo": "1312207849", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2017-02-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19", "nazov": "§ 19 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-19", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-17"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9e953ec1-4c14-4db5-a31d-ac68a1ff2090", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1312207849.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1312207849.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1312207849.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/575/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312207849
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1312207849.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci žalobcu: M.. T.. B. A. Q. P. C. U.
R. S. , bytom L., L. Č.. X, proti žalovanému: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu škody, s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 21. januára 2014, č.k. 11 C 58/2012-198,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 21. januára 2014, č.k.                             11 C
58/2012-198,   p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému   p r i z n á v a   náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 21.1.2014, č.k. 11 C 58/2012-198, žalobu v časti
týkajúcej sa zaplatenia sumy 51.099,74 € spolu s úrokom vo výške 9,50 % ročne od 21.9.2011 do
zaplatenia zamietol a konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 23.842,76 € spolu s úrokom vo výške
9,50 % ročne od 19.10.2011 do zaplatenia zastavil.
1.2. Žalobou doručenou súdu dňa 20.6.2012 sa žalobca domáhal náhrady škody                         v
sume 74.942,50 € spolu s príslušenstvom podľa zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 514/2003 Z.z.
Zo žaloby vyplýva, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.10.2011 od postupcu spoločnosť
VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., IČO: 31 342 841, žalobca ako postupník nadobudol pohľadávku
proti žalovanému v celkovej sume 145.468,16 € spolu                                     s
príslušenstvom, ktorú si postupca uplatnil u žalovaného na základe žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku podaním zo dňa 19.10.2011, ktorý nárok ale žalovaný neuspokojil. V prejednávanej veci si
žalobca uplatňuje pomernú časť nadobudnutej pohľadávky, ktorá pozostáva zo sumy 23.842,76 € a
51.099,74 €, u oboch spolu s príslušenstvom. Škoda jeho právnemu predchodcovi vznikla nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Bratislava III. a síce predčasným vyznačením právoplatnosti a
vykonateľnosti na platobnom rozkaze č.k. 42 Rob 34/2004-12, predčasným vyznačením právoplatnosti
a vykonateľnosti na platobnom rozkaze č.k. 42 Rob 33/2004-12, ďalším porušovaním práva na
prejednanie veci v primeranej lehote. Nesprávny úradný postup mal za následok znehodnotenie
pohľadávok uplatnených                 v súdnych konaniach v dôsledku porušenia základného práva
žalobcu (jeho právneho predchodcu) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, porušenie práva
na prejednanie veci v primeranej lehote a zjavné marenie spravodlivosti. Okresný súd Bratislava III.
ani do vydania uznesenia konkurzného súdu dňa 1.6.2009, ani do vydania uznesenia konkurzného
súdu o zrušení konkurzu na majetok úpadcu LIVAK PLAST, s.r.o., Bratislava, Pri Dynamitke č. 11,
IČO: 35 695 790 (v daných obchodných veciach žalovaný), dňa 10.8.2009, právoplatne nerozhodol,
nerozhodol ani v lehote do 31 dní od prieskumného pojednávania, teda do 13.4.2007, hoci mohol. Po



vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka dňa 7.12.2004 Okresný súd Bratislava III. v daných obchodných
veciach nebol oprávnený konanie prerušovať bez toho, aby vyzval správcu konkurznej podstaty, či
súhlasí s pokračovaním v konaní, nebol oprávnený byť nečinný, pretože vedel, že prebieha konkurzné
konanie; nevyzval správcu konkurznej podstaty, či súhlasí s pokračovaním v konaní, čo malo za následok
nesprávny úradný postup súdu, v dôsledku ktorého sa prihlásené pohľadávky nestali súčasťou zoznamu
nesporných preskúmaných pohľadávok, a teda ani po právoplatnom zrušení konkurzu sa nemohli stať
exekučným titulom, spoločnosť stratila postavenie konkurzného veriteľa, a teda nemohla uplatniť nárok
na náhradu škody voči, v tom čase solventným, konateľom spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. Podľa
žalobcu až dňom právoplatnosti (16.9.2009) uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.8.2009,
č.k. 8 K 1/2004-702, ktorým bol zrušený konkurz na majetok dlžníka, jeho právny predchodca mohol
nadobudnúť vedomosť  o tom, že mu vznikla majetková škoda v žalovanej sume a kto za ňu zodpovedá.
Prejednávané veci boli právne a skutkovo jednoduché, okresný súd v inej, ale totožnej, veci rozhodol
na jednom pojednávaní, jeho právny predchodca k prieťahom neprispel, naopak, upozorňoval súd
na jeho závažné procesnoprávne a hmotnoprávne pochybenia smerujúce k znehodnoteniu uplatnenej
pohľadávky. Predčasným vyznačením právoplatnosti a vykonateľnosti platobných rozkazov sa Okresný
súd Bratislava III. dopustil nesprávneho úradného postupu, znehodnotil pohľadávky veriteľa uplatnené
na súde, čo malo za následok vznik majetkovej škody. Ak by súd konal správne, vo veciach mohlo
byť právoplatne rozhodnuté ešte v roku 2004 do vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, teda už dňa
19.1.2004, pred schválením konečnej správy o speňažení majetku a jeho pohľadávky by boli nesporné,
stali by sa súčasťou zoznamu nesporných pohľadávok uznaných správcom konkurznej podstaty, veriteľ
by disponoval exekučným titulom a mohol by tak viesť výkon rozhodnutia voči dlžníkovi LIVAK PLAST,
s.r.o., tiež by mohol uplatniť nárok na náhradu škody voči, v tom čase solventným, konateľom tejto
spoločnosti. V čase nesprávneho úradného postupu až do vyhlásenia konkurzu mal dlžník majetok
či už vo forme nehnuteľností v hodnote 49 miliónov Sk, príjmy z podnikateľského nájmu nebytových
priestorov, ako aj iných aktív. Majetková škoda v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod
sp.zn. 42 Rob 34/2004 (neskôr pod sp.zn. 28 Cb 19/2006) predstavuje celkom sumu 23.842,76 €, v
konaní vedenom pod sp.zn. 42 Rob 33/2004 (neskôr pod sp.zn. 22 Cb 19/2006) celkom sumu 51.099,74
€.                       Z obdobného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 25 Cb
70/2006                  (bolo právoplatne skončené) je nesporné, že takúto pohľadávku mal a v prípade
vecného rozhodnutia už dňa 19.1.2004 so svojím nárokom by uspel, pretože dlžník mal v rozhodnom
čase dostatok rýchlo likvidných aktív z prenájmu nehnuteľností, ako aj majetok vo forme nehnuteľností.
1.3. Žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu v celom rozsahu. Právo na náhradu škody
sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode, počiatok plynutia subjektívnej
premlčacej lehoty, v ktorej musia byť uplatnené nároky na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom, sa odvíja od okamžiku, keď sa poškodený o škode dozvedel, teda preukázateľne
získal vedomosť o tom, že došlo k ich vzniku. Uplatnením nároku na súde pritom nie je potrebné poznať
presnú výšku majetkovej či nemajetkovej ujmy, postačuje, ak získal poškodený vedomosť o rozsahu
ujmy vyjadriteľnej                 v peniazoch, a to aspoň v približnej sume, s možnosťou jej dodatočného
spresnenia v súdnom konaní. Žalobca bol najneskôr dňa 12.3.2007 na prieskumnom pojednávaní v
konkurznom konaní úpadcu oboznámený s tým, že predmetné pohľadávky správca konkurznej podstaty
poprel a zároveň bol súdom poučený o plynutí lehoty 30 dní na podanie incidenčnej žaloby.  O existencii
prípadnej škody sa nepochybne dozvedel najneskôr márnym uplynutím lehoty na podanie určovacej
žaloby, dňa 13.4.2007. Žalobca ale incidenčnú žalobu nepodal. V deň nadobudnutia právoplatnosti (dňa
16.9.2009) zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.8.2009, č.k. 8 K 1/2004-702,
ktorý označuje žalobca ako okamih, kedy sa mohol dozvedieť o vzniku majetkovej ujmy, je v tejto
súvislosti irelevantný, nakoľko žalobcovi nepodaním incidenčnej žaloby na súd v stanovenej lehote
zaniklo v súlade                          s ustanovením § 7 ods. 3 zákona o konkurze a vyrovnaní postavenie
účastníka tohto konkurzného konania, a teda neexistoval žiaden zákonný dôvod domnievať sa, že jeho
pohľadávky by mohli byť v predmetnom konkurznom konaní uspokojené. Žalobca sa                         o
existencii škody, jej výšky, ako aj zodpovedného subjektu, dozvedel najneskôr dňom 13.4.2007, a
teda najneskôr týmto dňom mohol svoje právo na náhradu škody vykonať podaním žaloby na súd. V
tomto čase si bol nepochybne vedomý existencie škody, trojročná premlčacia lehota teda uplynula dňa
13.4.2010; žalobca (jeho právny predchodca) si uplatnil svoj nárok žiadosťou o predbežné prerokovanie
na ministerstve dňa 19.10.2011, teda po uplynutí premlčacej lehoty, žalobu na súd podal až dňa
20.6.2012, teda v čase, kedy bol nárok v dôsledku uplynutia trojročnej premlčacej lehoty už premlčaný.
Z týchto dôvodov sa žalovaný už k meritu veci nevyjadroval.



2.1. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný
skutkový stav veci. V konaní vedenom na Okresnom súde                  Bratislava III. pod sp.zn. 28 Cb 19/2006
(42 Rob 34/2004) právny predchodca žalobcu žalobou doručenou súdu dňa 15.1.2004 proti žalovanému
LIVAK PLAST, s.r.o., Bratislava, Pri Dynamitke č. 11, IČO: 35 695 790, sa domáhal zaplatenia sumy
100.000,-- Sk                           (3.319,39 €) spolu s príslušenstvom. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz
dňa 19.1.2004, č.k. 42 Rob 34/2004-12, a keďže zo spisu nevyplývalo, žeby žalovaný odpor podal, súd
prvej inštancie na platobnom rozkaze vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť. Odpor proti platobnému
rozkazu bol podaný až v roku 2006 s odôvodnením, že platobný rozkaz nebol žalovanému riadne
doručený, keďže zásielku prevzala neznáma osoba. Bolo podané trestné oznámenie na neznámeho
páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu porušovania cudzích práv; trestné stíhanie bolo
zastavené s odôvodnením, že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z
vykonaného dokazovania vyplývalo, že zásielky za žalovaného preberali T.. I. K. a L. Z.. Dňa 20.12.2001
ale T.. I. K. a L. Z. boli odvolaní z funkcií konateľov a boli menovaní noví konatelia. T.. I. K. v čase prevzatia
platobného rozkazu už nebola konateľkou žalovaného, keďže na mimoriadnom valnom zhromaždení
konanom dňa 20.12.2001 bola                   z funkcie konateľky odvolaná; nebolo preukázané, žeby
rozhodnutie mimoriadneho valného zhromaždenia, ktorým bola odvolaná z funkcie konateľky T.. I. K.
bolo vyhlásené rozhodnutím príslušného súdu za neplatné. Z výpisu z obchodného registra aktuálneho
v čase prevzatia platobného rozkazu je ale nesporné, že ako konateľka spoločnosti bola uvedená aj
T.. I. K. napriek tomu, že návrh na zápis zmien v obchodnom registri bol podaný už dňa 4.2.2002; v
čase doručovania a doručenia platobného rozkazu tak T.. I. K. nebola oprávnená konať za žalovaného.
Uznesením zo dňa 21.9.2010, sp.zn. 28 Cb 19/2006, bolo konanie zastavené.
2.2. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 22 Cb 19/2006 (42 Rob 33/2004)
právny predchodca žalobcu žalobou doručenou súdu dňa 15.1.2004 proti žalovanému LIVAK PLAST,
s.r.o., Bratislava, Pri Dynamitke č. 11, IČO: 35 695 790, sa domáhal zaplatenia sumy 200.000,-- Sk
(6.638,78 €) spolu s príslušenstvom. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 19.1.2004, sp.zn. 42 Rob
33/2004, a keďže zo spisu nevyplývalo, žeby žalovaný odpor podal, súd prvej inštancie na platobnom
rozkaze vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť. Odpor proti platobnému rozkazu bol podaný až v
roku 2006 s odôvodnením, že platobný rozkaz nebol žalovanému riadne doručený, keďže zásielku
prevzala neznáma osoba (za rovnakých skutočností ako je uvedené v bode 2.1. tohto rozsudku).
Okresný súd Bratislava III. uznesením zo dňa 16.2.2006, č.k. 22 Cb 19/2006-39, zrušil platobný rozkaz,
ktoré uznesenie Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29.3.2006, č.k. 4 Cob 37/2006-62, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 24.4.2006, potvrdil. Z rozhodnutí vyplýva, že T.. I. K. v čase prevzatia
platobného rozkazu už nebola konateľkou žalovaného, keďže na mimoriadnom valnom zhromaždení
konanom dňa 20.12.2001 bola z funkcie konateľky odvolaná; nebolo preukázané, žeby rozhodnutie
mimoriadneho valného zhromaždenia, ktorým bola odvolaná z funkcie konateľky T.. I. K., bolo vyhlásené
rozhodnutím príslušného súdu za neplatné. Z výpisu z obchodného registra aktuálneho v čase prevzatia
platobného rozkazu je ale nesporné, že ako konateľka spoločnosti bola uvedená aj T.. I. K. napriek
tomu, že návrh na zápis zmien v obchodnom registri bol podaný už dňa 4.2.2002; v čase doručovania a
doručenia platobného rozkazu tak T.. I. K. nebola oprávnená konať za žalovaného. Uznesením zo dňa
5.11.2009, sp.zn. 22 Cb 19/2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.9.2010, bolo konanie zastavené
z dôvodu, že v danej obchodnej veci žalovaný (LIVAK PLAST, s.r.o.) bol dňa 27.5.2010 vymazaný z
obchodného registra ex offo.
2.3. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 7.12.2004, č.k. 8 K 1/2004-105, vyhlásil konkurz na
majetok úpadcu (žalovaného v obidvoch obchodných súdnych konaniach) spoločnosť LIVAK PLAST,
s.r.o., Bratislava, Pri Dynamitke č. 11, IČO: 35 695 790. V konkurznom konaní právny predchodca
žalobcu podaním zo dňa 2.2.2005 prihlásil pohľadávku vyplývajúcu mu z konania vedeného na
Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 42 Rob 34/2004 v sume 100.000,-- Sk spolu s príslušenstvom;
podaním zo dňa 22.7.2005 upravil pohľadávku na celkovú sumu 718.287,-- Sk (23.842,76 €). V
konkurznom konaní právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 2.2.2005 prihlásil pohľadávku
vyplývajúcu mu z konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 42 Rob 33/2004 v sume
200.000,-- Sk spolu s príslušenstvom; podaním zo dňa 22.7.2005 upravil pohľadávku na celkovú sumu
1.539.431,-- Sk (51.099,74 €). Dňa 12.3.2007 sa v konkurznom konaní na majetok úpadcu uskutočnilo
prieskumné pojednávanie, ktorého sa žalobca osobne zúčastnil. Správca konkurznej podstaty poprel
prihlásené pohľadávky žalobcu v celej výške, ako aj proti podstate, spochybnil právoplatnosť a
vykonateľnosť platobných rozkazov, z dôvodov uvedených v odpore. Žalobca (jeho právny predchodca)
bol na prieskumnom pojednávaní veriteľov prítomný a poučený o možnosti podania incidenčnej žaloby.
Napriek tomu                          v stanovenej lehote 30 dní neuplatnil na súde incidenčnou
žalobou predmetné popreté pohľadávky. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 10.8.2009, č.k.



8 K 1/2004-702, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.9.2009, zrušil konkurz na majetok úpadcu
podľa ustanovenia § 44 ods. 1 písm. a/, d/ zákona o konkurze a vyrovnaní pre nedostatok finančných
prostriedkov, majetku, úpadcu. Dňa 19.10.2011 bolo žalovanému doručené predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody; zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.10.2011, žalovanému oznámené
dňa 24.10.2011, veriteľ ako postupca VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., IČO: 31 342 841, postúpil na
žalobcu ako postupníka pohľadávku proti Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky v sume 145.468,16 € spolu s príslušenstvom. Výška škody bola odvodená zo
zoznamu konkurzných pohľadávok vypracovaného správcom konkurznej podstaty v konaní vedenom
na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 8 K 1/2004, popretých správcom konkurznej podstaty na
prieskumnom pojednávaní dňa 12.3.2007. V zmluve o postúpení pohľadávok sa ďalej uvádza, že
pochybením konkurzného súdu a zanedbaním dohliadacej činnosti súdom sa pohľadávky prihlásené do
konkurzu nestali súčasťou rozvrhového uznesenia, a teda po zrušení konkurzu veriteľ nemohol konať
voči solventným konateľom úpadcu, vinou nesprávneho úradného postupu konkurzného súdu nemal
exekučný titul.
2.4. Základom argumentácie žalobcu bolo, že v oboch obchodných veciach boli podané návrhy na
vydanie platobného rozkazu, ktorým Okresný súd Bratislava III. vyhovel, opatril rozhodnutia doložkou
právoplatnosti a vykonateľnosti. Takéto pohľadávky boli prihlásené do konkurzného konania. Hoci
správca konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní dňa 12.3.2007 poprel tieto pohľadávky, bolo
jeho (správcu konkurznej podstaty) povinnosťou konať v súlade so zákonom, uplatniť právo na súde
v 30-dňovej lehote. Nemožno tvrdiť, že pohľadávky boli premlčané nepodaním incidenčných žalôb.
Okresný súd Bratislava III. nemal konania prerušiť, ale bol povinný v nich pokračovať, čo sa nestalo;
nezrušenie platobných rozkazov a nepredloženie odvolania na rozhodnutie krajského súdu, považuje za
nesprávny úradný postup. Okresný súd Bratislava III. sa mal obrátiť na správcu konkurznej podstaty s
otázkou, či súhlasí s pokračovaním v konaní, prípadne, aby sám (súd) inicioval pokračovanie konania po
tom, čo vec previedol do oddelenia „Cb“. O pohľadávkach nebolo rozhodnuté ani do vydania rozvrhovej
správy, nemohli sa stať súčasťou rozvrhu a po zrušení konkurzu sa nemohli stať prostriedkom na
vymoženie práv spoločnosti. Ak by Okresný súd Bratislava III. rozhodol v daných obchodných veciach
pred vyhlásením konkurzu, jeho právny predchodca by dosiahol právoplatné súdne rozhodnutie a žiadna
škoda by mu nevznikla.
2.5. Základom argumentácie žalovaného bolo, že v čase prieskumného konania nešlo  o vykonateľné
pohľadávky, keďže všetkým stranám sporu bola známa skutočnosť, že predmetné platobné rozkazy
boli zrušené ešte v roku 2006. Stanovisko, ktorým argumentoval žalobca, rieši inú situáciu, kedy došlo
k vydaniu súdneho rozhodnutia, avšak do dňa vyhlásenia konkurzu nenadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť, pričom pohľadávke žalobcu neprináleží status vykonateľnej pohľadávky. Neexistuje teda
možnosť stotožniť sa so záverom tvrdeným žalobcom ohľadom režimu ním prihlásených pohľadávok,
tento záver nie je možné vyvodiť ani z označených dokladov, ani z dôslednej a zodpovednej interpretácie
príslušných zákonných ustanovení. Opätovne vzniesol námietku premlčania nárokov žalobcu, upozornil
na litispendenciu v časti týkajúcej sa uplatneného nároku v sume 23.842,76 €                      v súvislosti
s konaním vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. 8 C 94/2012, keďže o tomto nároku
prebieha iné konanie.
2.6. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. 8 C 94/2012 sa žalobca M.. T.. B.
A. proti žalovanému Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky
(rovnaké strany sporu ako v prejednávanej veci) žalobou podanou dňa 7.5.2012 domáha náhrady škody
v sume 23.842,76 € spolu s príslušenstvom vzniknutej mu následkom nesprávneho úradného postupu
Okresného súdu Bratislava III. v konaní vedenom pod sp.zn. 28 Cb 19/2006 (platobný rozkaz bol
vydaný pod sp.zn. 42 Rob 34/2004). Zostalo nepochybné, že aj v danom súdnom konaní (vedenom na
Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 11 C 58/2012) si žalobca uplatňuje totožný nárok                   v
sume 23.842,76 € na základe totožných skutočností, z ktorých vyvodzuje svoj nárok na náhradu škody.
2.7. Svedok L. Z. (konateľ spoločnosti  LIVAK PLAST, s.r.o.) sa so žalobcom pozná pracovne, konateľom
spoločnosti bol do roku 2001, alebo 2003, nevedel uviesť presne, k výmene konateľov došlo bez jeho
vedomia. Spoločnosť mala uzatvorených viacero nájomných zmlúv, ktoré prinášali finančný prospech,
firma vlastnila hnuteľný aj nehnuteľný majetok. Potvrdil, že s konečnou správou o stave majetku
spoločnosti oboznámený nebol. V súvislosti s jeho konaním v tejto spoločnosti bol obžalovaný a bol
odsúdený za trestný čin podvodného konania.

3.1. Nadväzne na skutočnosti uvedené vyššie pod bodom 2.6., na ustanovenie § 83,                § 103, § 104
O.s.p. súd prvej inštancie zastavil konanie o náhradu škody v sume 23.842,76 € spolu s príslušenstvom
v dôsledku neodstrániteľného nedostatku podmienok konania spočívajúceho v litispendencii. V konaní



o zvyšnom nároku žalobcu (o náhradu škody v sume 51.099,74 € spolu s príslušenstvom vyplývajúcej z
konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 42 Rob 33/2004, neskôr 22 Cb 19/2006)
súd prvej inštancie dôvodil ustanovením § 3 ods. l písm. d/, ods. 2, § 9, § 17, § 19 zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Skutkovo dôvodil tým, že nesprávnym
úradným postupom sa zakladá objektívna zodpovednosť štátu, ktorej sa nemožno zbaviť. Zodpovednosť
predpokladá kumulatívne splnenie troch podmienok, a síce nesprávny úradný postup, vznik škody a
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom                     a vznikom škody. Úradný postup nie
je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, a tak je potrebné správnosť
úradného postupu posudzovať aj                     z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho
orgánu smeruje (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 60/2003, ZSP 1/2004). K
nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán
nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj
nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných
lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu
alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná                             v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá
zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 30.6.2010, sp.zn.                          5 Cdo 126/2009). V prvom rade súd prvej inštancie
posudzoval nároky žalobcu z pohľadu žalovaným vznesenej námietky premlčania dôvodiac, že žalobca
sa o škode musel dozvedieť už na prieskumnom pojednávaní v konkurznom konaní dňa 12.3.2007 a
podľa jeho názoru bolo právo premlčané najneskôr dňa 13.4.2007. Z vykonaného dokazovania zostalo
nepochybné, že na prieskumnom pojednávaní v konkurznom konaní dňa 12.3.2007 sa žalobca musel
dozvedieť o tom, že jeho pohľadávka  v konkurznom konaní nebude uspokojená, že vo veci bol podaný
odpor, úpadca pohľadávku neeviduje. Tieto skutočnosti vyplynuli aj                           z listinných
dôkazov, ktoré v konaní predložil žalobca. Žalobca tvrdil, že o škode sa dozvedel až dňa 16.9.2009,
kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie konkurzného súdu č.k.                               8 K 1/2004-702,
ktorým bol zrušený konkurz na majetok úpadcu LIVAK PLAST s.r.o.                         V tomto uznesení
sa ďalej uvádza, že výťažok z konkurzu nepostačoval ani na uhradenie odmeny správcovi konkurznej
podstaty. Ak by sa žalobca domnieval, že súd po skončení konkurzného konania bude pokračovať v
konaní vedenom pod sp.zn. 22 Cb 19/2006 a jeho nárok bude uspokojený v tomto konaní, vedomosť
o skončení konania by žalobca mal až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania
(uznesením zo dňa 5.11.2009, sp.zn. 22 Cb 19/2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.9.2010).
Žaloba v predmetnom súdnom konaní bola podaná dňa 20.6.2012, a teda nárok žalobcu premlčaný
nie je. Nesprávne vyznačenie právoplatnosti na rozhodnutí súdu možno považovať za nesprávny
úradný postup súdu, ktorý by za splnenia ostatných zákonných predpokladov zakladal zodpovednosť
štátu za vzniknutú škodu poškodenému. Žalobcom namietanú skutočnosť, že súd nevyzval správcu
konkurznej podstaty, či bude pokračovať v konaní, ale konanie prerušil, súd prvej inštancie nepovažoval
za nesprávny úradný postup, ktorý by zakladal zodpovednosť štátu. Uhrádza sa skutočná škoda a
ušlý zisk. Podľa ustálenej súdnej praxe sa skutočnou škodou rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo  potrebné vynaložiť
na uvedenie do predošlého stavu. Ušlý zisk je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde
v dôsledku škodnej udalosti                                 k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci by
sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Štát zodpovedá za škodu za predpokladu, ak
poškodenému vznikla škoda, ktorá je                  v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom,
ak je nesprávny úradný postup a vznik škody vo vzťahu príčiny a následku. Poškodený je povinný vznik
škody preukázať, jeho zaťažuje dôkazné bremeno, že škoda vznikla a musí existovať najneskôr v čase
rozhodovania súdu. V prejednávanej veci mala žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) vzniknúť škoda
vo výške uplatnenej pohľadávky proti spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o., v konaní vednom pod sp.zn. 42
Rob 33/2004 (22 Cb 19/2006) jednak nesprávnym vyznačením právoplatnosti na platobnom rozkaze, a
jednak nečinnosťou súdu v tomto konaní. Platobný rozkaz bol doručovaný žalovanému (LIVAK PLAST,
s.r.o.) na adresu označenú v obchodnom registri. Zásielka sa vrátila ako riadne doručená, preto súd
vyznačil na rozhodnutí právoplatnosť                        a vykonateľnosť. Až po tom, ako sa z
podaného odporu dozvedel, že zásielku prevzala neoprávnená osoba, bol platobný rozkaz zrušený a
bola zrušená aj vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť a tento postup súdu potvrdil aj odvolací súd.
Za týchto okolností nemožno jednoznačne dospieť k záveru, že postup súdu pri vyznačení právoplatnosti
a vykonateľnosti bol nesprávny. Sám postupca v zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 20.10.2011
za nesprávny úradný postup označil postup konkurzného súdu, v žalobe už ale za nesprávny úradný
postup postupník označil postup Okresného súdu Bratislava III. Súd nepovažoval žalobu za dôvodnú
ani za predpokladu, ak by aj bola vec posudzovaná (len) po formálnej stránke, a teda z tohto dôvodu by



bolo možné dôvodiť, že postup súdu pri vyznačení právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu v
konaní vedenom pod sp.zn.                                 42 Rob 33/2004 (22 Cb 19/2006) bol nesprávny úradný postup.
Žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi ním tvrdenou škodou a takýmto postupom súdu. Otázka
príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou,
ktorá môže byť riešená iba v konkrétnych súvislostiach. O objektívnu zodpovednosť štátu za nesprávny
úradný postup ide iba vtedy, ak je preukázané, že práve nesprávny úradný postup bol príčinou škody.
Absentuje príčinná súvislosť medzi žalobcom tvrdenou a vyčíslenou škodou a postupom Okresného
súdu Bratislava III. v konaní vedenom pod sp.zn.                                   42 Rob 33/2004 (22 Cb 19/2006).
Iba skutočnosť, že súd nesprávne vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť na platobnom rozkaze sama
osebe nezakladá zodpovednosť štátu. Povinnosťou žalobcu bolo, aby preukázal, že práve v dôsledku
zle vyznačenej právoplatnosti a vykonateľnosti mu vznikla škoda. Zostalo nepochybne preukázané, že
spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o., bola od 7.12.2004 v konkurze, návrh na vyhlásenie konkurzu podal dňa
7.1.2004 práve žalobca (jeho právny predchodca) z dôvodu, že dlžník má viacero veriteľov                a
nie je schopný po dlhší čas plniť svoje splatné záväzky. Čiže žalobca už pri podaní tohto návrhu vedel,
že spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o., je nesolventná. Konkurz bol právoplatne zrušený dňa 16.9.2009 z
dôvodu, že majetok úpadcu nepostačoval ani na úhradu výdavkov              a odmeny správcu konkurznej
podstaty, nedošlo v ňom k uspokojeniu žiadnej pohľadávky zaradenej (už) do prvej triedy.
3.2. Súd prisvedčil argumentácii žalovaného, že nie je dôvodné sa domnievať, že pohľadávka žalobcu
by bola vo vzťahu k dlžníkovi uspokojená. Navyše nepodaním incidenčnej žaloby si žalobca sám
zavinil stav, keď jeho nárok ani teoreticky nemohol byť                  v predmetnom konkurznom
konaní uspokojený, keďže uplynutím lehoty na podanie určovacej žaloby stratil postavenie konkurzného
veriteľa. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil ustanovenie § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene                         a doplnení niektorých zákonov v
znení platnom a účinnom v rozhodnom čase, podľa ktorého veriteľ popretej pohľadávky sa mohol do
tridsiatich dní od uplynutia lehoty na popretie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať,
aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom
alebo poradie zabezpečovacieho práva, popretej pohľadávky. Podľa ustanovenia § 42 ods. 8 citovaného
zákona ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie popretej pohľadávky nepodal,
na popretú pohľadávku sa v konkurze neprihliadalo. Je zjavné, že žalobca mal možnosť brániť svoje
práva zákonným spôsobom v čase, keď konanie pred Okresným súdom Bratislava III. bolo pre konkurz
prerušené, túto možnosť však poškodený nevyužil. K dôvodom žalobcu, že spoločnosť LIVAK PLAST,
s.r.o., mala v rozhodnom čase dostatok prostriedkov, ktorými by sa mohla pohľadávka žalobcu uspokojiť,
a argumentoval konaniami, ktoré boli vedené na Okresnom súde Bratislava III. (pod sp.zn. 26 Cb
260/2003, 25 Cb 259/2003, 25 Cb 258/2003, 23 Cb 175/2003, 28 Cb 263/2003, 28 Cb 44/2003,
27 Cb 257/2003, 26 Cb 174/2003, 27 Cb 259/2003, 26 Cb 259/2003, 27 Cb 173/2003,                            27
Cb 119/2003, 23 Cb 259/2003, 26 Cb 44/2003), súd prvej inštancie uviedol, že v daných spisoch sa síce
uvádza, že dlžník bol vlastníkom viacerých nebytových priestorov, ktoré prenajímal (v týchto konaniach
sa domáhal ich vypratania), o solventnosti spoločnosti to však nie je relevantná informácia. Relevantnú
informáciu o solventnosti dlžníka predkladá výsledok konkurzného konania, ktoré bolo pre nedostatok
majetku zastavené.
3.3. Príčinná súvislosť medzi žalobcom označeným nesprávnym úradným postupom                a škodou,
ktorej náhrady sa domáha, nebola v konaní preukázaná. Vykonaným dokazovaním nebolo možné dôjsť k
záveru, že v prípade, ak by nedošlo k namietanému postupu súdu, došlo by zo strany úpadcu k reálnemu
uhradeniu uplatneného nároku právneho predchodcu žalobcu.
3.4. Ak by aj postup súdu v predmetnom konaní bol posúdený ako konanie so zbytočnými prieťahmi a
nesprávny úradný postup by predstavoval vydanie rozhodnutia nie                 v primeranej lehote, nebolo
možné žalobu označiť za dôvodnú. Ani v tomto prípade žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi
ním tvrdenou škodou a nečinnosťou súdu.
3.5. Úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, hoci rozhodoval podľa ustanovenia § 142
ods. 1 O.s.p., keďže ich náhradu nežiadal.

4.1. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 221 ods. 1 písm.
h/, f/ O.s.p. (súd rozhodol na podklade nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nesprávneho
právneho posúdenia; rozsudok súdu prvej inštancie nebol odôvodnený                  v súlade s ustanovením
§ 157 ods. 2 O.s.p., čím mu súd odňal možnosť konať pred súdom; súd zanedbal poučovaciu povinnosť,
čo malo za následok, že „nemohol“ uniesť dôkazné bremeno). Súd prvej inštancie vedel a musel vedieť,
že u povinnosti dôkaznej a dôkazného bremena sa jedná o situáciu, kedy strana sporu tvrdí všetko pre
vec dôležité, ale nenavrhuje dôkazy potrebné k preukázaniu tých tvrdení, ktoré sú sporné. Poučenie



o dôkaznej povinnosti spočíva v tom, že súd stranu sporu vyzve, aby označil k preukázaniu všetkých
svojich sporných tvrdení potrebné dôkazy a že mu oznámi, aké by boli následky nesplnenia tejto výzvy
(t.j. že neunesie dôkazné bremeno a že preto nemôže byť v spore úspešný). Poučenie súdom musí
smerovať k označeniu dôkazov, ktorými majú byť preukázané sporné tvrdenia do ukončenia dokazovania
(§ 120 ods. 4 O.s.p.). Dôkazom nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava III. majúceho
za následok vznik škody v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu, ako aj
prieťahmi v konaní, sú spisy Okresného súdu Bratislava III. sp.zn. 42 Rob 34/2004, 42 Rob 33/2004.
Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nevyrovnal a dôsledne nezaoberal skutočnosťou, že (žalobca)
namietal, že Okresný súd Bratislava III. nevyzval správcu, či bude pokračovať v konaní, ale konanie
prerušil, súd prvej inštancie toto konanie nepovažoval za nesprávny úradný postup, ktorý by zakladal
zodpovednosť štátu. Týmto právnym názorom súd prvej inštancie iba potvrdil nedostatok v oblasti
konkurzného práva, ergo vec nesprávne právne posúdil. Podľa konštantnej judikatúry Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 11.12.2007, č.k.                                                2 Cob 121/2007-93, a iné, ktoré súčasne pripojil
(žalobca je členom Združenia konkurzných správcov od roku 2003) ak súd nevyzval správcu, či bude
pokračovať v konaní po prieskumnom pojednávaní, ale konanie svojvoľne prerušil aplikujúc vadne platné
ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní (§ 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 328/1991 Zb.), pričom sa mal
dôsledne riadiť ustanovením § 47 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (č. 7/2005 Z.z.) s dôrazom
na prechodné ustanovenia, konanie zaťažil vadou, teda riadne, dostatočne                a presvedčivo
nezistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil. Z daného rozhodnutia jednoznačne vyplýva,
že za nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava III. je nutné považovať taký postup súdu,
keď súd prvej inštancie koná v rozpore                                s ustanovením § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. V danom prípade nebol dôvod na prerušenie konania v zmysle
ustanovenia § 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 328/1991 Zb. a takýto postup súdu bol zjavne nesprávny, mal
za následok prieťahy v konaní, a teda v konečnom dôsledku znehodnotenie majetkových aktív (§ 6 ods.
1 Obchodného zákonníka) v tom čase ešte jeho právneho predchodcu. Tvrdenie súdu prvej inštancie,
že nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom (predčasné vyznačenie
doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na platobnom rozkaze), medzi prieťahmi a vznikom škody, je
účelové, nemá oporu v zákone. Ergo súd prvej inštancie v dôsledku zanedbania vlastných povinností
a neriadenia sa platnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu ním „vymyslenej
absencie príčinnej súvislosti“ nebol oprávnený žalobný návrh účelovo zamietnuť. V prípade, ak by zo
strany Okresného súdu Bratislava III. nedošlo k svojvoľnému a nesprávnemu úradnému postupu, v
rozhodnom období by mu (jeho právnemu predchodcovi) majetková škoda nevznikla. Teda je tu priama
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu (resp. nesprávnymi úradnými postupmi
- nesprávne vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na oboch platobných rozkazoch) a
za obvyklého chodu by nedošlo k vzniku majetkovej škody u jeho právneho predchodcu, s čím sa
súd prvej inštancie dôsledne nevysporiadal, nevyrovnal a vec nedostatočne právne posúdil, vadne -
arbitrárne a ústavne nekonformne rozsudok odôvodnil; je teda daná priama zodpovednosť štátu za vznik
škody v rozsahu uplatnenom touto žalobou. Sám a ani jeho právny predchodca sa na namietanom
nesprávnom úradnom postupe Okresného súdu Bratislava III. v oboch konaniach vedených pod sp.zn.
22 Cb 19/2006                    (42 Rob 33/2004), 28 Cb 19/2006 (42 Rob 34/2004), nepodieľal. K
vade doručovania platobných rozkazov okresným súdom v rozhodnom období rovnako zaujal právny
názor Krajský súd v Bratislave, takže tvrdenie súdu prvej inštancie v tejto súvislosti nie je správne.
Zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup súdu, vady doručovania platobného rozkazu, nie je
možné v právnom štáte prenášať na poškodeného. Štát sa nemôže zbaviť objektívnej zodpovednosti za
vznik majetkovej škody, ktorá v priamej príčinnej súvislosti s namietanými nesprávnymi postupmi práve
Okresného súdu Bratislava III. konaniach vedených pod sp.zn.                                        22 Cb
19/2006, 28 Cb 19/2006, poškodenému vznikla. Dĺžka jednotlivých konaní v trvaní viac ako 6,5 roka
nesplnila požiadavku primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru                          o ochrane ľudských
práv a základných slobôd,  čo malo za následok, že poškodený nedosiahol požadované rozhodnutia
v primeranej lehote, čo viedlo v konečnom dôsledku                                   k znehodnoteniu jeho
aktív, a teda vzniku škody. Žalobca ďalej poukázal na nesprávny právny názor súdu prvej inštancie vo
veci majetkových pomerov úpadcu LIVAK PLAST, s.r.o., v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci. Súd prvej inštancie bol povinný zisťovať dôsledne majetkové pomery dlžníka v čase začatia
oboch súdnych konaní (resp. v čase vyznačenia doložiek právoplatnosti a vykonateľnosti na oboch
platobných rozkazoch, teda v čase nesprávneho úradného postupu súdu), s čím sa súd prvej inštancie
nevyrovnal, hoci na to poukazoval, pričom sa súd nedôvodne odvolával na výsledok konkurzného
konania, teda naznačil, že relevantným je majetkový stav dlžníka po skončení konkurzného konania
(teda až dňa 9.7.2009). Takýto právny názor nepovažuje za správny, ide o účelové a svojvoľné tvrdenie



súdu prvej inštancie nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní a tvrdeniach z jeho strany (žalobcu),
osvedčenia majetkových pomerov dlžníka žalobcom v samotnej žalobe a jej prílohách, ako aj dodatočne
produkovanými listinnými dôkazmi a výpoveďou svedka Ladislava Vargu. V dôsledku nedostatočného
zistenia skutkového stavu veci, povrchným konaním a laxným prístupom súdu prvej inštancie došlo
k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pričom je nesporným, že  zákonný sudca sa chcel veci
„zbaviť“. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody sa súd prvej inštancie nevyrovnal s tým,
že obligačný dlžník LIVAK PLAST, s.r.o., mal v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu,
v čase jeho vydania, v čase nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava III. (opatrenia
platobného rozkazu doložkou právoplatnosti                      a vykonateľnosti) majetok, z ktorého nebyť
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava III. a ním zavinených prieťahov a ďalších
nesprávnych úradných postupov súdu mohla byť judikovaná pohľadávka plnohodnotne uspokojená,
pretože dlžník mal majetok vo forme nehnuteľností vedených v LV č. XXXX pre Obec K. - M.. Č.. G.
M., ktoré                v rozhodnom čase prenajímal podnikateľským subjektom. Súd prvej inštancie
vedel a musel vedieť, že nesprávny úradný postup súdu dňa 7.2.2004 spočívajúci vo vyznačení doložky
právoplatnosti a vykonateľnosti na rozhodnutí, ktoré doposiaľ nie je vykonateľné a následné porušenie
práva na prejednanie veci v primeranej lehote, malo za následok vznik majetkovej ujmy vo výške
uplatnenej pohľadávky odškodniteľnej podľa § 18 ods. l zákona č. 58/1969 Zb. vo vzťahu na rozhodné
obdobie od 7.2.2004 do 7.12.2004, resp. podľa zákona                          č. 514/2003 Z.z. (žalobca
nie je povinný tvrdiť, je povinnosťou súdu vec právne posúdiť                   a subsumovať pod
právnu normu), z dôvodu, že v súdnom konaní vedenom pôvodne pod sp.zn. 42 Rob 34/2004, 42
Rob 33/2004, pre nečinnosť a predmetný nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava III.
(vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti), ako aj ďalších nesprávnych úradných postupov
nedosiahol požadovaného vydania súdneho rozhodnutia a že táto okolnosť (nevydanie rozhodnutia v
primeranej lehote) mala dopad na majetkovú sféru poškodeného. Jednoznačne preukázal, že majetková
škoda vznikla následkom nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava III., ušlý zisk je vo
vzájomnom pomere príčiny a následku, teda preukázal, že nebyť takéhoto postupu                          v
rozhodnom období k majetkovej škode by nedošlo, pretože súdom priznaná pohľadávka včas by bola
z majetku dlžníka uspokojená, pretože dlžník mal majetok vo forme nehnuteľností, ako aj majetkových
aktív (§ 6 ods. 1 Obchodného zákonníka), s čím sa súd prvej inštancie dostatočne nevysporiadal,
odignoroval judikatúru vyšších súdov, keď bol povinný skúmať majetkové pomery dlžníka (a teda aj jeho
aktíva vo forme pohľadávok)                      v čase podania žalôb na vydanie platobných rozkazov
na Okresný súd Bratislava III., resp.                  v čase prvého nesprávneho úradného postupu
(vyznačenia doložky právoplatnosti                             a vykonateľnosti na platobných rozkazoch)
a nie skúmať jeho (dlžníkove) majetkové pomery po skončení konkurzu. Zdôraznil, že za nesprávny
úradný postup sa považuje tiež porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v primeranej
lehote. Podľa konštantnej judikatúry pre potreby posúdenia zodpovednosti štátu za škodu je nutným
zistiť a ustáliť majetkové pomery dlžníka LIVAK PLAST, s.r.o., v čase doručenia návrhu na vydanie
platobného rozkazu a v čase vyznačenia doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na ňom Okresným
súdom Bratislava III. V rozhodnom období mala spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o., dostatok majetku
(hnuteľného a aj nehnuteľného, vrátane aktív vo forme pohľadávok voči tretím osobám), čo preukázal
súdu prvej inštancie listinnými dôkazmi, konkurzným spisom (Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 8 K
1/2004).
4.2. Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutie
správneho orgánu, vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Aj keď s ohľadom na
judikatúru Súdu nie je potrebné zdôvodňovať každý argument strán sporu, súdne rozhodnutia musia
byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré
viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nielen
odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok Ruiz Torija proti Španielsku zo dňa 9.12.1994).
Podľa rozhodnutia ÚS 344/2010 za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie treba považovať aj
nedostatok riadneho                          a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia odvolacieho
súdu, pričom súčasťou práva na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je aj právo účastníkov
súdneho konania, aby sa súd vyrovnal s ich argumentmi a návrhmi.
4.3. Odvolateľ ďalej dôvodil, že Okresný súd Bratislava III. nerešpektoval plnohodnotne ustanovenia
§ 1, § 2, § 3, § 5 ods. l, § 18 veta prvá O.s.p. Zhodne s judikatúrou ústavného súdu tvrdí, že jeho
(žalobcovou) povinnosťou bolo iba popravde popísať skutkový stav veci, tento osvedčiť dôkazmi, resp.
navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení                   a vzniku majetkovej škody v priamej príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom okresného súdu a v ostatnom bolo povinnosťou súdu konať
v súlade so zásadou „iura novit curia“, čo sa nestalo. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky



zo dňa 20.12.2001, sp.zn. I. ÚS 59/2000, „Zásada iura novit curia totiž neznamená len to, že súd pozná
právo, ale aj to, že si je zároveň vedomý účinkov, ktoré právo v podobe, v ktorej ho súd aplikuje, vyvoláva
vo vzťahu k procesnoprávnemu alebo hmotnoprávnemu postaveniu nositeľa práva na súdnu ochranu
svojich práv.“ Z obsahu oboch spisov Okresného súdu Bratislava III. sp.zn.                        42 Rob
34/2004 (28 Cb 19/2006), 42 Rob 33/2004 (22 Cb 19/2006), zostalo nesporným, že príčinná súvislosť
medzi prieťahmi v konaní zavinených okresným súdom a vznikom majetkovej škody bola a je zrejmá
aj zo samotnej povahy prieťahov zavinených vyslovene súdom neprejednaním veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1, čl. 35 ods. 1 Dohovoru                  o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
preto nepotrebovala bližšie objasňovanie. Žalobca zdôraznil, že riadne a presvedčivo popísal v žalobe
skutkový stav veci, v konaní preukázal a tvrdil existenciu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho
v nesprávnom vyznačení doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na platobných rozkazoch, ako aj
riadne                a presvedčivo tvrdil, že rozhodnutia neboli vydané v primeranej lehote nie jeho vinou,
ale vinou Okresného súdu Bratislava III., preukázal priamu príčinnú súvislosť s nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Bratislava III. a vznikom uplatnenej majetkovej škody. Ak bol súd prvej
inštancie napriek tomu presvedčený, že (žalobca) si do rozhodnutia túto povinnosť nesplnil, tak bol
povinný ho náležite poučiť a vyzvať k preukázaniu tých tvrdení, ktoré zostali podľa súdu prvej inštancie
sporné. Túto povinnosť si ale súd prvej inštancie vedome nesplnil, čím konanie zaťažil vadou. Okresný
súd Bratislava III. zjavne nekonal                    a nerozhodoval v súlade so zásadou „iura novit
curia\", nekonal a nerozhodoval v súlade                      s Dohovorom o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, nedokázal predmetné konania               z pohľadu ich neprimeranej dĺžky
posúdiť podľa čl. 6 ods. 1, čl. 35 ods. 1 Dohovoru                          o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, teda posúdiť dĺžku konania ako celok, hoci bol k tomu povinný, pretože sa jedná
o tzv. kompenzačné konanie proti štátu, nerešpektoval účinnosť a záväznosť tohto Dohovoru aj pre
všeobecné súdy, pretože prijatím novely zákona č. 514/2003 Z.z. Slovenská republika sa pripojila k
judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, čo súd prvej inštancie vydaním napadnutého rozsudku
zjavne odignoroval, zjavne obchádzal a porušil čl. 2 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku presvedčivo nevyplýva, podľa ktorého zákona o odškodnení vec posudzoval, či
podľa zákona č. 58/1969 Zb., resp. zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko k prvému nesprávnemu úradnému
postupu zo strany Okresného súdu Bratislava III. došlo ešte za účinnosti zákona     č. 58/1969 Zb.
S akcentom na závažné hmotnoprávne a procesnoprávne pochybenia Okresného súdu Bratislava III.
konanie vykazuje známky neprípustnej svojvôle, konanie odporuje požiadavke na spravodlivé súdne
konanie s cieľom ho poškodiť na majetkových právach. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť v celosti, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie; žiadal náhradu trov
konania.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6.1. Odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu na podklade podaného odvolania, vrátane súvisiaceho
výroku o náhrade trov konania, súc pritom viazaný dôvodmi odvolania   [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto
prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie
(nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385
ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne
vyhlásil dňa                   15. februára 2017; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu
upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.).
6.2. Žalobca v odvolaní (doručenom súdu prvej inštancie dňa 3.4.2014; č.l. 220 spisu) zároveň uviedol
svoje kontaktné údaje vrátane e-mailovej adresy, telefónneho a faxového čísla. Osobitne nežiadal,
a nevyplýva to ani z obsahu podania (§ 41 ods. 2 O.s.p.), aby mu odvolací súd oznámil verejné
vyhlásenie rozsudku aj elektronickými prostriedkami. Uvedenie kontaktných údajov (bez ďalšieho)
neznamená, že strana sporu, resp. jej zástupca, súčasne požiadala o doručovanie písomností aj
elektronickými prostriedkami, vrátane oznámenia o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku;
uvedenie kontaktných údajov nenahrádza žiadosť strany sporu, jej zástupcu, o doručenie upovedomenia
o verejnom vyhlásení rozsudku elektronickými prostriedkami (§ 214 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do
30.6.2016). Rovnaká právna úprava platí aj po 1.7.2016 (§ 378 ods. l, § 219 ods. 3, § 124 ods. 1 C.s.p.).
6.3. Žalobca až podaním zo dňa 13.2.2017 vo veci vedenej na Krajskom súde Bratislava pod sp.zn. 2
Co 133/2014 (v danej veci v osobe konateľa žalobcu VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o.) žiadal oznámiť
mu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku, čo sa stalo dňa 14.2.2017 (§ 470 ods. l, ods. 2, § 219
ods. 3, § 378 ods. l C.s.p.). Na tomto mieste odvolací súd uvádza, že sa tak stalo aj v prejednávanej veci



aj napriek absencii výslovnej žiadosti žalobcu o oznámenie verejného vyhlásenia rozsudku, pretože v
deň verejného vyhlásenia rozsudku (dňa 15.2.2017) bol verejne vyhlásený rozsudok aj vo veci vedenej
na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 2 Co 133/2014, v ktorej na strane žalovaného je Slovenská
republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, na strane žalobcu je spoločnosť
VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., IČO: 31 342 841, ktorej bol a je naďalej M.. T.. B. A. (žalobca v
prejednávanej veci) jediným konateľom, nárokov sa rovnako domáha podľa zákona č. 58/1969 Zb., č.
514/2003 Z.z.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd v celom rozsahu potvrdil ako vecne a právne správny
(§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi,
rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu
prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

8. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli
najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania [za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
(zákon č. 99/1963 Zb., O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom                    č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou
od 1.7.2016], majúc na zreteli ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia  účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované
(predovšetkým podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 206 ods. 2 veta druhá, § 212 ods. 1, ods.
3, § 213 ods. l O.s.p.). Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré
teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Napokon táto zákonná zásada platí aj
po 1.7.2016 (§ 383 C.s.p.). Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a
vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo
ani v štádiu odvolacieho konania. V konaní pred súdom prvej inštancie odvolací súd nezistil žiadne
pochybenia, také ani sám odvolateľ nenamietal, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie a
na ktoré by odvolací súd musel prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Hoci odvolanie žalobcu smeruje proti
rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu, odvolací súd osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu
správnosť rozsudku vo výroku, ktorým konanie sčasti (v otázke náhrady škody v sume 23.842,76 € spolu
s príslušenstvom) zastavil v dôsledku neodstrániteľného nedostatku podmienok konania spočívajúceho
v litispendencii a vo výroku o náhrade trov konania, keďže odvolateľ nesprávnosť rozsudku v uvedenom
rozsahu vôbec nenamietal a žalovaný odvolanie nepodal. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že
ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou (do 30.6.2016 návrhom na začatie konania), a teda aj
rozsahom a dôvodmi odvolania.

10.1. Vo vzťahu ku zvyšnej časti nároku žalobcu (náhrady škody v sume 51.099,74 € spolu s
príslušenstvom) je potrebné pripomenúť, že pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu, jeho nesprávnym úradným postupom, sa vyžaduje nezákonné rozhodnutie,
nesprávny úradný postup orgánu štátu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom, a vzniknutou škodou. Odvolací súd sa v prvom rade
zaoberal tým, či postup Okresného súdu Bratislava III. pri vyznačovaní doložky právoplatnosti a
vykonateľnosti na platobnom rozkaze sp.zn.                     42 Rob 33/2004 možno označiť za nesprávny
úradný postup. Platobný rozkaz nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, keďže tento bol
nesprávne doručený, resp. prevzatý osobou, ktorá v tom čase už nebola oprávnená za žalovaného
(spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o.) konať a ani prijímať písomnosti. V dôsledku toho bol v neskoršom
období na základe návrhu právneho zástupcu spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o., tento platobný rozkaz bol
zrušený a vec zostala vedená pod sp.zn. 22 Cb 19/2006. Je teda zrejmé, že na predmetnom platobnom
rozkaze nemala byť vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť. Oprávnenie (a aj povinnosť) vyznačovať
na súdnych rozhodnutiach doložku právoplatnosti a vykonateľnosti má len súd (nie strana sporu). Zo
zisteného skutkového stavu je nesporné, že Okresný súd Bratislava III. vo veci vedenej pod sp.zn. 42
Rob 33/2004 pri doručovaní platobného rozkazu vychádzal z dostupných údajov v obchodnom registri, o
tom, kto je oprávnenou osobou konať za spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o., v rozhodnom čase doručovania
platobného rozkazu. Nemal objektívnu možnosť v tomto čase zistiť, že T.. I. K. a L. Z. už takouto osobou
neboli na základe rozhodnutia mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 20.12.2001. Táto osoba
platobný rozkaz ale prevzala bez toho, aby tieto rozhodujúce skutočnosti odosielateľovi (Okresnému



súdu Bratislava III.) oznámila. Okresný súd                   Bratislava III. nemal dôvod pochybovať o
správnosti údajov v obchodnom registri                           a doručenie sa javilo po formálnej stránke
správne a účinné. Doručenka je totiž verejná listina, na ktorú sa prihliada ako na platnú a pravdivú, kým
sa nepreukáže opak. Súd v danej obchodnej veci teda neporušil žiadne ustanovenie zákona, ktoré by
bolo možné označiť ako nesprávny úradný postup. Odvolací súd sa preto stotožnil so závermi súdu prvej
inštancie, že takýto postup súdu nemožno  považovať za nesprávny. Aj keď štát za škodu spôsobenú
úradným postupom súdu nesie objektívnu zodpovednosť, táto prichádza do úvahy len                       v
prípade porušenia zákonom stanovených pravidiel pre určitý zákonom predpokladaný postup.
10.2. Žalobca vo svojom odvolaní ďalej namietal nesplnenie manudukčnej povinnosti súdom prvej
inštancie vo vzťahu k nemu podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. platného a účinného v čase
rozhodovania. V súvislosti s tým odvolací súd uvádza, že táto námietka odvolateľa je irelevantná
vzhľadom na to, že z obsahu spisu, konkrétne zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.1.2014 (č.l. 195 a
nasl. spisu) výslovne vyplýva, že žalobca aj žalovaný boli poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. platného
a účinného v čase rozhodovania, predtým, ako súd prvej inštancie vydal uznesenie, v ktorom vyhlásil
dokazovanie za skončené. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie svoju povinnosť nezanedbal. Na
tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie nebol a ani nie je povinný stranám sporu
konkrétne radiť, ako majú hovoriť, čo majú dokazovať, aby dosiahli v konaní úspech. To má byť každej
strane sporu známe z obsahu spisu a priebehu konania; osobitne pre žalobcu vo vzťahu k žalobe a ku
skutočnostiam v nej uvedeným, ale aj vyplývajúcim z celého priebehu konania. Rozsah poučovania, aký
požaduje žalobca, by navyše zásadným spôsobom narušil kontradiktórny charakter civilného sporového
konania, pretože tak ako nie je medzi stranami rovnomerne rozložené dôkazné bremeno, nemohlo
by byť rovnaké ani poučenie súdu, t.j. jedna zo strán by musela byť nevyhnutne zvýhodnená, čím by
nepochybne bola porušená zásada rovnosti zbraní.
10.3. Odvolateľ ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa nevyrovnal a dôsledne sa nezaoberal
skutočnosťou, že Okresný súd Bratislava III. nevyzval správcu konkurznej podstaty, či hodlá pokračovať
v konaní, ale konanie prerušil aj napriek tomu, že správca konkurznej podstaty neskôr oznámil, že chce
v konaní pokračovať. V súvislosti s tým súd prvej inštancie iba uviedol, že takéto konanie Okresného
súdu Bratislava III. nepovažuje za nesprávny úradný postup, ktorý by zakladal zodpovednosť štátu.
Je potrebné pri zisťovaní, či uznesenie o prerušení konania bolo alebo nebolo nesprávnym úradným
postupom, resp. nezákonným rozhodnutím, aplikovať zákon č. 514/2003 Z.z. (platný a účinný v čase,
kedy došlo k prerušeniu konania). Z obsahu spisu zostalo tiež nepochybné, že na majetok úpadcu,
spoločnosť LIVAK PLAST s.r.o., bol dňa 7.12.2004 vyhlásený konkurz. V zmysle § 14                 ods. 1
písm. d/ zákona č. 328/1991 Zb. (platného a účinného v čase vyhlásenia konkurzu) vyhlásenie konkurzu
vyvolalo, o.i., (priamo zo zákona) účinky, že súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré
začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušili, ak sa týkali majetku patriaceho do podstaty alebo ak
sa týkali nárokov, ktoré mali byť z podstaty uspokojené; osobitným predpisom bol aj Občiansky súdny
poriadok. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že prerušenie súdneho konania nastalo ex lege a žiadna
výzva súdu adresovaná strane sporu (účastníkovi konania) vrátane správcovi konkurznej podstaty, či
hodlá pokračovať v konaní alebo či súd konanie môže prerušiť na základe jeho súhlasu, v ňom nie je
ustanovená. Znamená to, že Okresný súd Bratislava III. v konaní vedenom pod sp.zn. 22 Cb 19/2006
nepochybil, keď po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu konanie prerušil bez toho, aby predtým žiadal
súhlas od strany sporu, ale aj od správcu konkurznej podstaty, keďže táto povinnosť mu z daného zákona
nevyplývala a prípadný súhlas/nesúhlas nemal na následky vyhlásenia konkurzu stanovené zákonom,
v tomto prípade prerušenie konania zo zákona, žiaden právny význam. Takéto konanie Okresného súdu
Bratislava III. preto nemožno považovať za nesprávny úradný postup, ktorý by zakladal zodpovednosť
štátu, a preto aj táto námietka odvolateľa je nedôvodná.
10.4. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať existenciu prieťahov v konaní, keď absentuje
akékoľvek rozhodnutie, ktorým by boli konštatované prieťahy v konaní vydané kompetentným
orgánom. Odvolací súd k danému uvádza, že zákonom č. 412/2012 Z.z. <http://
www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1027009&f=2> došlo k doplneniu § 9 <http://www.epi.sk/form/
goto.ashx?t=27&p=2952363-2952369&f=2> zákona č. 514/2003 Z.z. o nové odseky 3 <http://
www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2952368-2952368&f=2> a <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?
t=27&p=2952369-2952369&f=2> v nadväznosti na možnosť dotknutých osôb domáhať sa ochrany
svojich práv v prípade prieťahov v konaní pred súdom alebo iným orgánom, a to s
využitím inštitútu ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. l Ústavy Slovenskej <http://www.epi.sk/
form/goto.ashx?t=27&p=2109120-2109120&f=2> republiky. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v
Ústave Slovenskej <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2108594-2108594&f=2> republiky, je



kompetentný preskúmať Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou
judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä
podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania, postup súdu (napr.
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.                                       I. ÚS 41/2002).
Prieťahy v súdnom konaní nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní                    o náhradu
škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1021160&f=2>, ale len
Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade
sťažnosti na prieťahy). Vzhľadom na uvedené zákon výslovne ustanovuje, že všeobecný súd môže
pristúpiť                       k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. <http://
www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1021160&f=2> až v prípade, ak                         o existencii prieťahov
v konaní bolo právoplatne rozhodnuté v inom konaní, a to buď v rámci disciplinárneho konania, v konaní
pred Európskym súdom pre ľudské práva, alebo v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.
Aj v tomto rozsahu je teda napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny.
10.5. Ako už bolo uvedené vyššie pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je potrebná v prvom rade existencia nezákonného
rozhodnutia (nesprávneho úradného postupu), vznik škody a priama príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím (nesprávny úradným postupom)                         a vznikom škody. Všetky tieto
podmienky musia byť naplnené kumulatívne. Ak absentuje čo i len jedna z nich, nemôže byť strana sporu
v spore o náhradu škody úspešná. Vzhľadom                      k tomu, že ani v konaní pred súdom prvej inštancie
a ani v odvolacom konaní nebolo preukázané nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup, v
konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 42 Rob 33/2004, neskôr 22 Cb 19/2006, v
danej obchodnej veci, nie je splnená hneď prvá podmienka pre vyvodenie zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom, a preto má odvolací súd za to,
že ďalšie odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa preukázania škody v súvislosti s nesprávnym úradným
postupom, nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III. sú irelevantné. Nezanedbateľnou
skutočnosťou zostalo tiež to, že žalobca ako poškodený (jeho právny predchodca) v konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 42 Rob 33/2004, 22 Cb 19/2006, nepreukázal svoje právo,
žalovaný (LIVAK PLAST, s.r.o.), správca konkurznej podstaty, odmietal nároky žalobcu, pohľadávka
žalobcu (jeho právneho predchodcu) a v konkurznom konaní veriteľa v celosti bola (zostala) popretá.
Nepodaním incidenčnej žaloby si žalobca (jeho právny predchodca) sám zavinil stav, keď jeho nárok
ani teoreticky nemohol byť v predmetnom konkurznom konaní uspokojený, keďže uplynutím lehoty na
podanie incidenčnej žaloby stratil postavenie konkurzného veriteľa. Ak teda veriteľ popretej pohľadávky
sa do tridsiatich dní od uplynutia lehoty na popretie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi
nedomáhal, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím
právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky, na popretú pohľadávku sa v
konkurze už neprihliadalo; zákonodarca tieto pravidlá stanovil jasne, presne. Len pre úplnosť na tomto
mieste odvolací súd uvádza, že v prípade, ak by žalobca (jeho právny predchodca) úspešne uplatnil
svoju pohľadávku v konkurznom konaní proti dlžníkovi LIVAK PLAST, s.r.o., čo sa nestalo, zostalo
nepochybné, že už v čase vyhlásenia konkurzu (v decembri 2004) dlžník majetok nemal a neboli
uspokojení ani veritelia zaradení do I. skupiny. Túto skutočnosť Okresný súd Bratislava III. absolútne
neovplyvnil, a teda v konaní nie je daná ani príčinná súvislosť medzi prípadným vznikom škody žalobcovi
(jeho právnemu predchodcovi)                         a nesprávnym úradným postupom súdu. Pre úplnosť je
potrebné ešte uviesť, že od roku 2006 pohľadávke žalobcu neprináležal status vykonateľnej pohľadávky,
a teda po jej popretí správcom konkurznej podstaty dňa 12.3.2007 správa konkurznej podstaty nemal
daný zákonný dôvod toto stanovisko uplatniť podľa povahy pohľadávky na súde, alebo na príslušnosť
správnom orgáne v lehote určenej súdom. Žalobcom spomínané rozhodnutia Európskeho súdu pre
ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj
ďalšie rozhodnutia, vyznievajúce v prospech poškodeného, by bolo možné v prospech žalobcu zohľadniť
výlučne len za splnenia všetkých podmienok nevyhnutných pre úspešnosť žalobcu a ako je uvedené
vyššie (vznik škody, nesprávne rozhodnutie, nesprávny úradný postup, príčinná súvislosť), ktoré ale v
prejednávanej veci splnené nie sú.
10.6.Treba ale prisvedčiť odvolateľovi o potrebe aplikácie zákona č. 58/1969 Zb. v prípade posúdenia,
či predčasné vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti je nesprávnym úradným postupom,
namiesto zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý použil súd prvej inštancie, vzhľadom na to, že k predčasnému
vyznačeniu doložky právoplatnosti a vykonateľnosti došlo ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č.
514/2003 Z.z. Avšak toto pochybenie súdu prvej inštancie nemalo vplyv na dôvodnosť a vecnú správnosť
jeho rozhodnutia.



11. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako
aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná.
Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany sporu nie je súd
povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa
nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť  č. 59102/08), nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k.                                       I. ÚS 361/2010-34,
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. Právo na
spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (II. ÚS 252/2004), ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

12. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

13. Žalovanému úspešnému aj v odvolacom konaní v celom rozsahu odvolací súd priznal náhradu trov
dovolacieho konania v rozsahu 100 %; o ich výške rozhodne súd prvej inštancie (§ 396 ods. l, § 255
ods. l, § 262 ods. l, ods. 2 C.s.p.).

14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393                ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,



a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,               z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody)               a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku                         a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/58/2012", "guid": "3bcf477a-4021-4916-b75d-5b3fc0c7f8b7:53b7319d-28f8-49d4-8160-b49491d148d7", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 361/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 361/2010 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 855, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b"}, {"guid": "a23f50a1-b69b-4328-9430-5859a8a08d6b:fb866f65-2ebc-43d8-9b00-038b0fc0fd8f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1312207849.1", "spisova_znacka": "2Co/575/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/575/2014 z 14. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1312207849.1"}, {"guid": "f0495832-5633-4545-b695-2a6ac51a06ee:fc595576-08d0-4b83-8ebd-f3b28abe8d5c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8114201717.1", "spisova_znacka": "2Co/133/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/133/2014 z 5. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-10-05", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8114201717.1"}, {"guid": "88e1dde7-a526-4608-bde0-425d20598304:6b6d0de0-92d7-4776-868f-7e3c8df5dea5", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Cb/70/2006", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 25Cb/70/2006 z 16. 3. 2010", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2010-03-16", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/88e1dde7-a526-4608-bde0-425d20598304:6b6d0de0-92d7-4776-868f-7e3c8df5dea5"}], "citovane_v": []}