{"guid": "63451813-492a-455e-9f8e-bffad230d2f5:5ea5aa72-88e8-46cf-bc96-cf7e261ee503", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1313206093.1", "spisova_znacka": "3Cob/185/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/185/2016 z 7. 2. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 7. februára 2017, sp. zn. 3Cob/185/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1313206093.1", "identifikacne_cislo": "1313206093", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2017-02-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536", "nazov": "§ 536 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-536"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-536"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5ea5aa72-88e8-46cf-bc96-cf7e261ee503", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1313206093.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1313206093.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1313206093.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/185/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313206093
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1313206093.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov
JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu BCI, a.s., M.R.Štefánika
32, Žilina, IČO: 31 617 794, práv. zast. Mgr. Richardom Karkóom, advokátom, Sad na Studničkách 32,
Žilina, proti žalovanému DEVELOP GROUP a. s., Nobelova 34, Bratislava, IČO: 44 174 764, práv. zast.
Advokáti Heinrich s.r.o., Skautská 12, Nitra, o zaplatenie 8.330,80 EUR s príslušenstvom a o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 22Cb/130/2013-269 zo dňa
30.11.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 22Cb/130/2013-269
zo dňa 30.11.2015 v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania   p
o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.000,-
EUR spolu s 9% úrokom z omeškania od 22.2.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v
sume 339,96 EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 3.642,69 EUR, na účet právneho zástupcu
žalobcu, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. V odôvodnení
uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.4.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie istiny v sume 8.330,80 EUR s príslušenstvom, titulom neuhradenej ceny za dodaný tovar.
Žalobu odôvodnil na tom skutkovom základe, že na základe objednávky žalovaného zo dňa 1.12.2009
vykonal stavebné práce spočívajúce v preložení existujúcej kanalizácie, vybudovanie novej kanalizácie
na stavbe Šaľa  polyfunkčná budova v termíne 12/2009. Dielo žalobca vyúčtoval faktúrou č. 320090100
vo výške 8.330,80 EUR. Po vykonaní diela žalobca predložil žalovanému na podpis zisťovací protokol
o vykonaných stavebných prácach, súčasťou ktorého bol aj súpis vykonaných prác a dodávok. Tento
žalovaný odmietol podpísať. Dielo žalobca vykonal subdodávateľsky  spoločnosťou TECHSYS.

2. Žalovaný nárok žalobcu považoval za neoprávnený. Podľa objednávky zo dňa 1.12.2009 si objednal
preloženie existujúcej kanalizácie a vybudovanie novej kanalizácie. Medzi zmluvnými stranami mala
byť uzatvorená zmluva o dielo na realizáciu celej hrubej stavby, k uzavretiu tejto zmluvy nedošlo. S
majstrom žalobcu sa dohodli, že nebudú realizovať práce na kanalizácii. Nebudú nič fakturovať. Ak
žalobca vykonal čiastočne dielo spočívajúce v preložení kanalizácie tieto boli vykonané nekvalitne.
Predmetom objednávky malo byť nielen predloženie existujúcej kanalizácie ale aj vybudovanie novej
kanalizácie s dohodnutou cenou 7.000,- EUR.



3. V posudzovanom prípade medzi účastníkmi konania mal súd sporný rozsah predmetu zmluvy,
či žalobca realizoval práce, v akom rozsahu a posúdenie  nároku  na zaplatenie ceny. Žalobca na
preukázanie existencie záväzkového vzťahu predložil súdu objednávku žalovaného  zo dňa 1.12.2009
označenú ako a objednávka - preložka kanalizácie. V texte objednávky je uvedené: „spoločnosť Develop
Group, a.s. si u vás objednával prekládku jestvujúcej kanalizácie a vybudovanie novej kanalizácie na
stavbe Šala, polyfunkčná budova. Celková suma realizovanej objednávky 7000,- EUR. Táto objednávka
stráca platnosť dňom podpísania zmluvy o dielo na realizáciu hrubej stavby. Práce, ktoré sa vykonali
na základe tejto objednávky sú zahrnuté v cenovej kalkulácii na dodávku hrubej stavby.“ Takýto prejav
vôle súd prvej inštancie posudzoval podľa § 35 ods. 2 Obč. zák. a § 266 Obch. zák., teda podľa
výkladových pravidiel, podľa ktorých má súd odstrániť prípadné pochybnosti o obsahu právneho úkonu
a to tak, že vedľa jazykového vyjadrenia  podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel konajúcich osôb). Ďalšie
posúdi na základe vykonaného dokazovania, pričom nemôže prejav vôle doplňovať. Dokazovaním
súd zistil že dôvodom preloženia existujúcej kanalizácie bola skutočnosť, že táto sa nachádzala na
mieste kde sa mala realizovať stavba polyfunkčnej budovy Šala.  K uzatvoreniu zmluvy na výstavbu
nedošlo. Žalovaný uviedol, že cena vyjadrená v objednávke je nakalkulovaná podľa objemu prác aj
na vybudovanie novej kanalizácie. Ako dospel k uvedenej cene nepredložil dôkaz. Lehota plnenia
v objednávke zodpovedá času vykonania diela na preloženie kanalizácie t.j, do 12/2012. Žalobca
prostredníctvom  subdodávateľa spoločnosť TECHSYS si objednal preloženie dňa 11.12.2009 v zmysle
ich cenovej ponuky. Spoločnosť TECHSYS za  realizáciu prác vystavila žalobcovi faktúru č. 200960 dňa
14.1.2010. Preloženie kanalizácie zahŕňa aj vybudovanie novej kanalizácie. Zo záznamov stavebného
denníka vyplýva, že navrhovateľ pristúpil k realizácii. Pôvodne žalovaný namietal, že žalobca dielo
nerealizoval. Súd dospel k názoru, že žalovaný si u žalobcu objednal preloženie kanalizácie, čo znamená
to, že sa musí vybudovať nová kanalizácia miesto pôvodnej. Skutočnosť, že objednávka odkazuje na
priložený projekt  neznamená vybudovanie celej kanalizácie. Projekt musel byť predložený, aby žalobca
vedel  ako má vykonať dielo. V projekte je zakreslená novo preložená kanalizácia a nová kanalizácia -
napojenie na polyfunkčný objekt. Bol vypracovaný aj projekt pre stavebné povolenie, ktorý rieši návrh
preložky kanalizácie (Doklady A). Úmysel strán vyplýva aj z 2.12.2009 - Protokol o prevzatí staveniska,
kde je uvedené „Dodávateľ stanovisko preberá za účelom realizácie prekládky kanalizácie. Po podpise
ZoD bude dodatkom ku protokolu o prevzatí staveniska za účelom realizácie celého diela.„ V  uvedenom
prípade medzi účastníkmi konania podľa posúdenia súdu prvej inštancie vznikol záväzkovo-obchodný
vzťah, teda podľa § 536 Obch. zák., ako zmluva o dielo podľa ktorého, zmluvou o dielo sa zaväzuje
zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Predmetom
zmluvy o dielo bola preloženie kanalizácie s dohodnutou cenou vo výške 7000,- EUR. Žalovaný tvrdil,
že žalobca dielo nerealizoval a že preloženie kanalizácie vykazovalo vady. Neboli vykonané dohodnuté
potrebné skúšky, v dôsledku čoho nepodpísal preberací protokol a následne odstúpil od zmluvy.

4. Súd prvej inštancie v rámci dokazovania vykonal i výsluch svedkov. Svedok  X.. S. D. vypovedal,
že v rozhodnom období bol zamestnancom žalobcu v postavení riaditeľa stavebného závodu. Koncom
roku 2009 sa riešila cenová otázka s investorom. Bola vykopaná jama pre budúcu stavbu. Odstavenú
kanalizáciu bolo potrebné urýchlene riešiť. Bola vystavená objednávka zo strany investora, dohodnutú
cenu akceptovali. Stavbyvedúcim bol Ing. N. W.. Bolo to pred Vianocami,  žalobca nebol schopný
realizovať dielo vlastnými kapacitami. Realizáciou poveril spoločnosť TECHSYS. Počas výstavby sa
vyskytli menšie problémy, týkajúce sa minimálneho spádu kanalizácie a doplnenia dodatočnej revíznej
šachty nad rámec projektu. V čase začatia prác subdodávateľsky už projekt kanalizácie existoval.
Kolaudácia nebola potrebná, keď chceli dielo odovzdať objednávateľovi, odmietol ho prevziať. Odporca
reklamoval vady v zázname v stavebnom denníku z 3.3.2010. Spoločnosť TECHSYS urobila skúšky
diela funkčnosti aj tesnosti, dielo bolo realizované podľa PD. N. I. chodil pravidelne na stavbu, riešil
problémy, vo fáze odovzdania diela nebola s ním komunikácia takmer žiadna. Navrhovateľ sa pokúsil
dielo odovzdať, pripravil si doklady. Kontaktoval pána I. vopred  niekoľko dní, dohodli stretnutie, buď
vôbec neprišiel alebo prišiel a odmietol dielo prevziať. Potvrdil, že po vykonaní diela mal možnosť
zistiť funkčnosť.  Svedok X.. N. W. stavbyvedúci žalobcu. Stavbu realizovala spoločnosť TECHSYS.
Kedy presne došlo k odovzdaniu diela si nepamätal. Predpokladal, že v decembri. Kanalizácia bola
funkčná, sklon zameriavali nivelizačným prístrojom, vizuálne kontroloval prietok šachty. Kanalizácia
nebola rozkopaná alebo nedokončená pred Vianocami, pretože by zabránili odtoku a odkanalizovaniu
verejnej siete.  Bola tam predtým napojená bytovka, všetko by sa do jamy vylievalo. Jemu nikto nič
nereklamoval.



5. Súd prvej inštancie dokazovaním zistil, že žalobca od spoločnosti TECHSYS dielo prevzal dňa
14.1.2010 spolu so zoznamom odovzdanej dokumentácie.   Žalovaný listom zo dňa 22.2.2010
žalobcovi oznámil, že ruší objednávku na predmetné dielo, nakoľko nedošlo k vykonaniu diela v
zmysle objednávky. Vrátil vystavenú faktúru žalobcovi. V posudzovanej veci nebolo medzi účastníkmi
dohodnuté, že o odovzdaní diela bude spísaný odovzdávajúci a preberací protokol a ani vykonanie
skúšok. Preberací protokol a skúšky nemožno hodnotiť ako hmotnoprávnu podmienku na splnenie
povinnosti odovzdania a prevzatia diela. Ustanovenie § 554 odsek 6 Obchod. zák. priamo neupravuje
povinnosť zmluvných strán spísať zápisnicu o odovzdaní predmetu diela. Povinnosť spísať zápisnicu
o odovzdaní predmetu diela však môže byť upravená v zmluve. O spísanie zápisnice môže požiadať
aj ktorákoľvek zo zmluvných strán. Žalobca požiadal o spísanie zápisu o odovzdaní prevzatí diela,
tak ako to vyplýva zo zápisu v stavebnom denníku  zo dňa 3.3.2010. Žalovaný v zápise namietol
vady. Skutočnosť, že nie je spísaný odovzdávajúci protokol neznamená, že dielo nebolo vykonané
riadne a včas a odovzdané. Žalobca ako dôkaz o vykonaní diela predložil záznam o jeho prevzatí od
subdodávateľa spoločnosti TECHSYS. Bolo by nelogické, aby dielo žalovanému odovzdával neskôr.
Súd list žalovaného označený ako zrušenie zmluvy posúdil podľa obsahu ako odstúpenie od zmluvy.
K tejto skutočnosti súd uviedol, že Obchodný zákonník upravuje právo odstúpiť od zmluvy pre niektoré
prípady za vymedzených podmienok, vždy na základe určitej právnej skutočnosti, ktorá nastala po
vzniku záväzku. V tomto zmysle stanoví Obchodný zákonník odstúpenie od zmluvy nielen pre prípad
omeškania dlžníka s riadnym a včasným splnením jeho záväzku (§ 345 a nasl. Obch. zák.), ale tiež
pre prípad vád tovaru, vád diela (§ 564 Obch. zák.), jeho dodaním je zmluva porušená podstatným
spôsobom, prípadne nepodstatným spôsobom za podmienok uvedených v § 437 ods. 5 Obch. zák.
Ide o dva rôzne inštitúty odstúpenie od zmluvy, ktoré sa líšia a hlavne zákonnými predpokladmi, za
ktorých môže oprávnená strana od zmluvy odstúpiť.  Objednávateľ je povinný preveriť riadne ukončenie
diela pri jeho odovzdaní a ak zistí vady, dielo nemusí prevziať (§ 554 Obch. zák.). Po prevzatí diela
je povinný sám dielo prehliadnuť, alebo zabezpečiť jeho prehliadku odbornou osobou (fyzickou alebo
právnickou). To znamená, že ak objednávateľ zistí pred prevzatím diela pri jeho odovzdávaní, že
dielo má vady, takéto dielo vôbec nemusí prevziať. Ak sa však objednávateľ rozhodne takéto dielo
prevziať, musí zabezpečiť prehliadku diela po jeho prevzatí za účelom preverenia, či dielo zodpovedá
dohodnutým parametrom a či netrpí nejakou vadou. Žalovaný v posudzovanom prípade tvrdil, že
dielo spočívajúce v preložení kanalizácie malo vady. Listom zo dňa 22.2.2010 odstúpil od zmluvy. Z
výpovede svedka X.. S. D. vyplynulo, že žalovaný neprevzal dielo, vo  fáze odovzdania diela nebola s
ním komunikácia takmer žiadna. Dielo žalovaný užíval, pretože predmetom bolo preloženie existujúcej
kanalizácie.  Kanalizácia musela byť funkčná, nakoľko bola napojená na iné objekty. Ak by nebola
napojená s určitosťou by sa vady vyskytli krátko po napojení.  Preto súd prvej inštancie posúdil, že
jednou z podmienkou úspešného uplatňovania nároku z vád diela je, aby vady boli vytknuté včas, bez
zbytočného odkladu. Obchodný zákonník ani Občiansky zákonník, ako všeobecný predpis súkromného
práva pojem „bez zbytočného odkladu\" nedefinuje. Zákonodarca zvolil použitie neurčitého právneho
pojmu preto, lebo vzal do úvahy relatívnosť konania „bez zbytočného odkladu\". Predpisy súkromného
práva tento pojem, respektíve pojem „bezodkladne\" používajú vo viacerých prípadoch a úmyslom
zákonodarcu bolo zveriť do rozhodovacej právomoci súdu posúdenie, či v tom konkrétnom prípade išlo
o taký postup subjektu, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu môže byť hodnotený ako
bezodkladný, t.z. v mysle zásady preventívnej povinnosti opatrnosti zmluvných vzťahoch. Konkrétny
počet dní, ktorý súd vyhodnotí ako bezodkladné konanie, záleží vždy od okolností jednotlivého prípadu,
a preto to čo platí v jednom prípade, nemusí platiť aj v ostatných. Tiež uviedol, že podľa rozhodcovského
nálezu Rozhodcovského súdu medzinárodnej obchodnej Komory v Paríži vydanom v právnej veci č.
5713 z  roku 1989, ktorý pri výklade obdobného výrazu obsiahnutého v článku 39 Viedenského dohovoru,
kde sa ukladá konajúcemu povinnosť oznámiť vady predávajúcemu „v primeranej lehote\" potom, čo ich
zistil alebo mal zistiť dospel k záveru, že za primeranú lehotu sa považuje lehota ôsmych dní. Najvyšší
súd SR pod pojmom bez zbytočného odkladu (bezodkladne) vyslovil názor, že pod týmto pojmom
treba rozumieť lehotu spravidla pár dní (max 5 - 7 dní) no určite nie mesiac (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 5 Tdo 32/2012 zo dňa  28. júna 2012). Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 4 Obdo
32/2007 z 29. apríla 2008 vyslovil, že pojem bez zbytočného odkladu je potrebné rozumieť rozhodne
kratší časový úsek, čo vyplýva aj z gramatického výkladu tohto slovného spojenia, pričom lehotu 31 dní
nesporne nemožno vykladať za lehotu bez zbytočného odkladu. Je nepochybné, že súd musí rozlišovať
bezodkladné konanie subjektu pri reklamácii zjavných vád a bezodkladné uplatnenie nárokov z vád
tovaru, ktoré je možné zistiť len osobitným, bežne nedostupný spôsobom. Taktiež bude posudzovať
možnosť konania jednotlivých subjektov vzhľadom na ich postavenia štruktúru. Uplatnenie skrytých vád
je viazané na ich zistení alebo možnosť zistenia pri vynaložení odbornej starostlivosti a ich oznámení bez



zbytočného odkladu. Preto skonštatoval, že žalovaný si nesplnil notifikačnú povinnosť týkajúcu sa vád
diela vo vzťahu k žalobcovi a dostatočne určitým spôsobom a včas neidentifikoval vady, nepopísal ich,
neuviedol, akým spôsobom sa vady prejavujú, v akom rozsahu a dostatočne určito a včas nerealizoval
voľbu zodpovednostného nároku z vád diela. Žalobcovi zaslal list označený ako odstúpenie od zmluvy
po tom, čo mal doručenú faktúru na zaplatenie vykonaného diela. O vykonaní diela musel mať vedomosť
z jeho samotného charakteru t. j. preloženie existujúcej kanalizácie. Musel sa preto určite presvedčiť
a zistiť, či dielo je funkčné, dokončené, pretože na novovybudovanú kanalizáciu museli byť napojené
doterajšie objekty. Dielo subdodávateľská spoločnosť TECHSYS odovzdala žalobcovi dňa 14.1.2010.
Súd považoval za potrebné uviesť, že ak zanikne zmluva uzatvorená v režime Obchodného zákonníka
odstúpením, vysporiadajú sa účastníci, pokiaľ nie je dohodnuté inak, podľa zásad stanovených v §
351 ods. 2 Obch. zák., podľa ktorého, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie
druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve
pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy,
má nárok na úhradu nákladov s tým spojených. Ak ide o zmluvu o dielo, je takto upravený spôsob
vysporiadania doplnený (špeciálne upravený) o pravidlá vzájomného vysporiadania účastníkov zmluvy
o dielo upravená v ustanoveniach § 543 až 545 a v ustanoveniach § 548 ods. 2 Obchod. zák.
Dôkazná povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia,
znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník,
ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom
toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na
základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka
nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy,
musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie
skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou
je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec
netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. (Najvyšší súd
SR č.k. 4Cdo 285/2008).

6. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 30.11.2015 žiadal odročiť pojednávanie na predloženie
dôkazu, ktoré práce musel vykonať v súvislosti s odstraňovaním vád kanalizácie, pričom disponuje s tými
dôkazmi. Súd túto žiadosť o odročení pojednávania neakceptoval s ohľadom na dlhé časové obdobie
od podania žaloby na súd, vo veci bolo niekoľkokrát vytýčené pojednávanie. Žalovaný mal dostatočný
časový priestor na predkladanie dôkazov, zúčastňoval sa pojednávania. Súd nepovažoval za odňatie
možnosti konať pred súdom skutočnosť, že neumožnil vyjadriť sa žalovanému k vyjadreniu žalobcu,
ktorý sa vyjadroval k jeho vyjadreniu. V týchto podaniach len zhrnuli doterajšie tvrdenia, skutočností
ktoré vyšli v priebehu konania najavo, zaujímali svoj postoj k vykonaným dôkazom, nenavrhli vykonať
ďalšie dôkazy. Žalobca nemá dôkaznú povinnosť, aby vysvetlil rozdielnosť jednotlivých položiek ktoré
tvorili podklad vyúčtovanej ceny subdodávateľom oproti reálnemu výkazu výmer. Jednalo sa o zmluvný
vzťah medzi žalobcom a jeho subdodávateľom. Žalovaný zaslal žalobcovi objednávku na vykonanie
diela preloženie kanalizácie s dohodnutou cenou 7.000,- EUR. Cena nebola ničím podmienená a teda
bola pevne dohodnutá.  Preto žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvne dojednanej ceny v zmysle
písomnej objednávky žalovaného zo dňa 1.12.2009 a vo zvyšku žalobu zamietol. O povinnosti zaplatiť
úroky z omeškania súd rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. a o trovách konania podľa § 142 ods.
2 O.s.p.

7. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a navrhol ho  v napadnutej
vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku  o náhrade trov konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. V obsiahlom odôvodnení odvolania predovšetkým vytýkal súdu, že mu odňal možnosť
konať pred súdom, nakoľko na poslednom pojednávaní nedostal možnosť zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť
sa k právnej stránke veci. Naviac na predošlom pojednávaní, na ktorom jeho právny zástupca žiadal
o odročenie pojednávania, tento návrh neakceptoval. Ďalej vytýkal, že súd prvej inštancie pomocou



výkladových pravidiel dospel nesprávne k záveru, že na základe jeho objednávky bolo dohodnuté len
preloženie kanalizácie a nie vybudovanie  novej. Tento výklad súdu považuje za nesprávny a nebolo
vôbec potrebné a možné pristúpiť k výkladovým pravidlám. Poukázal na vyjadrenie svedka W. ako
i na projektovú dokumentáciu. Nesúhlasil tiež s názorom súdu, že dané práce nereklamoval a preto
neuniesol dôkazné bremeno. Dôvodil, že preukázal reklamovanie vád diela už v priebehu jeho realizácie,
čo súd nevzal do úvahy. Z týchto dôvodov dielo neprevzal a nemohol ho začať ani užívať. Zdôraznil, že
musel vlastnou činnosťou vykonať odstránenie vád spôsobených žalobcom a dokončiť riadne vykonanie
preloženia kanalizácie svojimi pracovníkmi. V ďalšej časti odvolania sa zaoberal odstúpením od zmluvy
a technických noriem ohľadne kanalizačných prípojok v súvislosti so zákonom o verejných vodovodoch a
verejných kanalizáciách a tiež stavebným zákonom. V záverečnej časti odvolania namietal i proti výroku
o náhrade trov konania, najmä v tom, že v trovách právneho zastúpenia si právny zástupca vyúčtoval
duplicitnú daň z pridanej hodnoty a v časti hotových výdavkov si účtoval pohonné hmoty v cene, ktorá
je v rozpore z realitou.

8. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a navrhol rozsudok v napadnutej časti ako vecne
správny potvrdiť. Predovšetkým sa vyjadroval k namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom,
ktoré vyhodnotil ako bezvýznamné, pretože na poslednom pojednávaní dostali možnosť účastníci
sporu vyjadriť sa a tiež obaja účastníci zhrnuli svoje skutkové tvrdenia a právne názory už vo svojich
predchádzajúcich vyjadreniach (žalovaný v podaní z 23.10.2015). K tvrdenému nesprávne zistenému
skutkovému stavu ako i právnemu záveru uviedol, že súd presne odôvodnil skutočnosť, že žalobca
riadne vykonal predmetné dielo a toto žalovanému riadne odovzdal. Toto dielo zhotovoval na základe
predloženia projektovej dokumentácie žalovaným i z nevyhnutnými zmenami, ktoré žalovaný odsúhlasil,
tiež vykonal odborné skúšky a následne dielo prenechal žalovanému do užívania, nakoľko tento odmietal
dielo prevziať. Keďže dielo vykonal v dohodnutom rozsahu  vznikol mu i nárok na jeho zaplatenie. Vady
diela si odporca uplatnil až po doručení faktúry na jeho zaplatenie. Za  nesprávne považuje i odvolanie
žalovaného smerujúce proti výroku o náhrade trov konania v časti trov právneho zastúpenia, nakoľko
tieto si právny zástupca vyčíslil v súlade s Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.

9. Podľa § 470 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových
tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však
zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do
30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30.
júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

10. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 C.s.p.
bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok je vecne správny.

Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a v podrobnostiach odkazuje na
jeho odôvodnenie. Po oboznámení sa s obsahom odvolania odvolací súd zistil, že žalovaný v ňom
neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť či zákonnosť záverov súdu prvej
inštancie. Odvolací súd k veci len dodáva, že žalobcovi v predmetnej veci vznikol nárok na zaplatenie
ceny diela v sume ako bola napadnutým rozsudkom priznaná, nakoľko žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno v tvrdeniach, že dielo nebolo dokončené a bolo vykonané vadne. Odvolací súd sa zhoduje
i s výkladom súdu prvej inštancie ohľadom predmetu diela uvedeného v objednávke žalovaného. K
uvedenému je treba poznamenať, že na vykonanie takéhoto diela je vždy potrebné riadne zmluvné



dojednanie, najlepšie v písomnej forme. Tvrdenie o tom, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý
dôkaz je nesprávne, pretože žalovaný relevantné dôkazy nenavrhol a najmä nie také, ktoré by mohli
zvrátiť daný skutkový stav a súvisiace právne posúdenie. Odvolací súd nepovažuje za správne ani
odvolanie žalovaného smerované do časti výroku o náhrade trov konania, nakoľko trovy právneho
zastúpenia boli písomne vyčíslené v súlade s vyhláškou  MS SR č. 655/2004 Z.z. a i k zakúpeným
pohonným hmotám  má právny zástupca právo na DPH, nakoľko je jej platcom.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387
ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p.  v spojení
s § 262 ods. 1 C.s.p. a s poukazom na § 255 ods. 1 C.s.p., pričom o výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu  vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú
subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,  z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.



(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného  útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22Cb/130/2013", "guid": "c53de49e-e91d-4977-9458-e6d17600b7b6:d7f8282a-1cbe-494c-b778-cf7b30b0fd25", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "63451813-492a-455e-9f8e-bffad230d2f5:ac5c9a4b-4c65-4142-b879-916a2633bb7f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1313206093.1", "spisova_znacka": "3Cob/185/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/185/2016 z 7. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-02-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1313206093.1"}, {"guid": "b4ffd1a3-bd51-4572-b33e-e703566b1164:88287baa-230a-4d55-9c1f-be0a3d989ec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "22Cb/130/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Michalovce sp. zn. 22Cb/130/2013 z 27. 11. 2013", "sud": "Okresný súd Michalovce", "datum_vydania": "2013-11-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b4ffd1a3-bd51-4572-b33e-e703566b1164:88287baa-230a-4d55-9c1f-be0a3d989ec8"}], "citovane_v": []}