Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/306/2016 z 17. 7. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. júla 2017, sp. zn. 8Co/306/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1313216485.1 Krajský súd Bratislava | 8Co/306/2016 | ECLI:SK:KSBA:2017:1313216485.1 | 2017-07-17 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Ostatné, Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 3 zákona č. 258/2001 Z. z., § 2 zákona č. 258/2001 Z. z., § 93 ods. 4 OZ, § 52 ods. 2 OZ, § 52 ods. 1 OZ, § 93 ods. 3 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e882f9c-1ccf-4cdf-b1af-63d579188ab0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1313216485.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/306/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313216485
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1313216485.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: CASH COLLECTORS SK s. r. o.,
so sídlom Mlynské Nivy 48, Bratislava, IČO: 44 703 015, zastúpeného: Havel, Holásek & Partners s. r. o.,
advokátska kancelária, so sídlom Žižkova 7803/9, Bratislava, proti žalovaným: X/ P. L., W. Š. X, Q. W.,
X/ O. L., W. L. XX, X., zastúpenej opatrovníkom: Dagmar Szalaiová, súdna tajomníčka Okresného súdu
Bratislava I, X/ B. A., W. D. XX, W., o zaplatenie 4.276,05 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej
3/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26. januára 2016, č.k. 10C/238/2014-232, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalobca má proti žalovanej 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 26. januára 2016, č.k. 10C/238/2014-232, uložil súd prvej inštancie žalovaným
1/ a 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 4.276,05 eur s príslušenstvom,
predstavujúcim úroky z omeškania z dlžnej sumy za celú dobu omeškania tak, ako boli špecifikované
vo výroku rozsudku a zároveň totožnú povinnosť uložil i žalovanej 3/ a žalobcovi priznal náhradu trov
konania vo výške 256,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 784,28 eur. Uvedené
povinnosti žalovaným 1/ a 2/ a žalovanej 3/ uložil s tým, že plnením ktoréhokoľvek z nich zaniká
ostatným ich povinnosť v rozsahu splnenia danej povinnosti. Vykonaným dokazovaním zistil, že právny
predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. a žalovaní 1/ a 2/ uzatvorili dňa 15.12.2004 Zmluvu o
splátkovom úvere č.0182502465, na základe ktorej bol žalovaným 1/ a 2/ poskytnutý spotrebiteľský úver
vo výške 60.000,- Sk, t.j. 1.991,64 eur, ktorý sa zaviazali zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 887,- Sk t.j. 29,44 eur, vždy k 10. dňu v mesiaci, počínajúc splatnosťou prvej splátky dňa
10.01.2005 do konečnej splatnosti úveru dňa 10.12.2015, spolu s dohodnutým
úrokom a poplatkami, pričom zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala 15,32% ročnú percentuálnu
mieru nákladov. Poukázal na to, že žalovaná 3/ uzatvorila dňa 15.12.2004 s právnym predchodcom
žalobcu dohodu o ručení, na základe ktorej sa zaviazala uhradiť všetky pohľadávky definované v dohode,
ktoré vzniknú v prípade ak si žalovaní 1/ a 2/ nebudú včas a riadne plniť svoje splatné
záväzky, a to aj bez predchádzajúcej písomnej výzvy na plnenie žalovaným 1/ a 2/. Konštatoval, že
žalovaní 1/ a 2/ prestali platiť dohodnuté mesačné splátky riadne a včas, do omeškania sa dostali
už so zaplatením druhej mesačnej splátky a poslednú splátku zaplatili dňa 10.01.2008. Zároveň mal
preukázané, že Slovenská X. Y..X.. W. Zmluvou o postúpení pohľadávky č.0919/2010/CE, uzatvorenej
dňa 21.10.2010, postúpila predmetnú pohľadávku na postupníka spoločnosť Havel & Holásek s.r.o.,
Bratislava, ktorá následne pohľadávku postúpila Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 01.12.2010
na žalobcu, pričom pôvodný veriteľ oznámil žalovaným postúpenie pohľadávky oznámením zo dňa
12.11.2010 a spoločnosť HAVEL, Holásek & Partners s.r.o Bratislava oznámením zo dňa 20.12.2010,
čím mal preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu na vymáhanie tejto pohľadávky. Napokon uviedol,



že z dôvodu nesplácania dohodnutých mesačných splátok žalobca listom zo dňa 09.05.2013 oznámil
žalovaným mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 09.05.2013. Na základe uvedeného, s poukazom na ust.
§ 52 ods. 1,2,3,4, § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 1, § 2, § 3, § 4 ods. 1,2,3,5,6 zák.
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, dospel k záveru, že žalobe je potrebné v celom rozsahu
vyhovieť, nakoľko žalovaní 1/ a 2/ doposiaľ nesplnili svoj záväzok, ktorý je predmetom tohto sporu, a
napriek vedomosti o nesplácaní úveru ho nesplnila ani žalovaná 3/, ktorá sa ho ako ručiteľka zaviazala
splniť, ak ho riadne a včas nesplnia žalovaní 1/ a 2/. Okrem istiny a dohodnutých úrokov z úveru; ktoré
veriteľovi patria až do splatenia istiny; priznal žalobcovi tiež úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v zákonom stanovenej výške, keďže sa žalovaní dostali do
omeškania so zaplatením uplatnenej istiny. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a
žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 256,50 eur za zaplatený súdny poplatok za žalobu vo
veci samej a náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č., 655/2004 Z.z. vo výške 784,28 eur.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná 3/, ktorá žiadala
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac, že postupom
prvoinštančného súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď z odôvodnenia napadnutého
rozsudku nie je zrejmé, z čoho pozostáva suma 4.276,05 eur, nie je zrejmá čiastka 4.122,70 označená
ako istina, čiastka 482,97 eur, označená ako úroky z omeškania do 21.10.2010, čiastka 39.832,30
Sk označená ak úroky do 31.12.2008, čiastka 4.750,- Sk, označená ako poplatky, čiastka 882,87 eur,
označená ako úroky od 1.1.2009, ani čiastka 44,78 eur, označená ako poplatky od 1.1.2009, a nie je
zrejmé, na základe čoho bola zaviazaná spolu so žalovanými 1/ a 2 na zaplatenie dlžnej sumy s
príslušenstvom. Vytkla tiež prvoinštančnému súdu, že napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky,
ustanovil žalovaným 1/ a 2/ opatrovníkov, s ktorými spor prejednal a rozhodol vo veci samej. Namietala,
že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď jej ako ručiteľke uložil povinnosť splniť
predmetný dlh napriek tomu, že ju písomne na jeho splnenie nevyzval, pričom pokiaľ ide o priznané
úroky z úveru nesprávne vyhovel žalobe i v časti úrokov za dobu po dohodnutom termíne splatnosti
úveru, za ktorú nárok na úroky z úveru nevzniká. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014. Napokon namietala aj správnosť rozhodnutia o trovách konania
a žiadala, aby odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok zmenil a s poukazom na ust. § 150 ods.
1 O.s.p. žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
3. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, podľa § 367 ods. 2 CSP iba v časti týkajúcej
sa žalovanej 3/; keď žalovaní 1/, 2/ a 3/ nemajú v spore postavenie nerozlučných spoločníkov v zmysle
ust. § 77 CSP; v napadnutom vyhovujúcom výroku vo veci samej, v medziach a z dôvodov podaného
odvolania žalovanej 3/, ktorými bol viazaný, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods.
1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 3/ nie je dôvodné.
4. V prejednávanej veci súd prvej inštancie; vo vzťahu k napadnutej vyhovujúcej časti vo veci samej
týkajúcej sa žalovanej 3/; riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dostatočné dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby a
následným zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, keď konštatoval, že žalobcovi proti žalovaným, teda i proti žalovanej 3/,
vznikol nárok na zaplatenie žalobou uplatnenej peňažnej sumy s príslušenstvom, keď je nesporné, že
žalovaní 1/ a 2/ nesplácali riadne úver poskytnutý im zo strany právneho predchodcu žalobcu Slovenskej
sporiteľne, a.s. a dlžnú sumu žalobcovi neuhradila ani žalovaná 3/, ktorá sa ako ručiteľka zaviazala splniť
dlh žalovaných 1/ a 2/, ak ho nesplnia sami. Na základe uvedeného správne konštatoval, že všetky
predpoklady na vyhovenie podanej žalobe boli v preskúmavanej veci splnené.
Odvolací súd sa v tomto smere v plnej miere stotožnil so správnymi skutkovými i právnymi závermi súdu
prvej inštancie, uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.
5. Neopodstatnená je námietka žalovanej 3/, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď
z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, z čoho pozostáva suma 4.276,05 eur a čo
predstavujú jednotlivé čiastkové sumy, z ktorých pozostáva. Súd prvej inštancie totiž svoje závery
vedúce k vyhoveniu podanej žalobe dostatočne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, keď sa riadne
vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie sporu, ako
aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a riadne posúdil opodstatnenosť všetkých
právne a skutkovo relevantných skutočností súvisiacich s predmetom sporu. Pokiaľ ide o špecifikáciu
žalobou uplatnenej; a napadnutým rozsudkom priznanej; peňažnej sumy s príslušenstvom,
jej podrobná špecifikácia bola obsahom podanej žaloby, ktorá bola i žalovanej 3/ riadne doručená na
vyjadrenie, pričom však najmä súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku podrobne opísal a
vysvetlil jednotlivé čiastkové položky, z ktorých priznaná peňažná suma pozostáva.



6. Nedôvodná a účelová je argumentácia žalovanej 3/, že nakoľko ako ručiteľka na splnenie dlhu nebola
osobitne zo strany žalobcu písomne vyzvaná, nevznikla jej povinnosť dlh za žalovaných 1/ a 2/ splniť.
Je totiž nepochybné, že; ako to vyplýva z obsahu spisu; v súlade s obsahom dohody o ručení
zo dňa 15.12.2004 bola žalovaná ako ručiteľka na splnenie dlhu vyzvaná už listom zo dňa 20.12.2010.
7. Pokiaľ žalovaná 3/ namieta, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci, keď žalobcovi priznal úroky aj za dobu po splatnosti úveru, odvolací súd sa s jej argumentáciou
nestotožnil. Vylúčenie vzniku nároku na zaplatenie úrokov z úveru za dobu po splatnosti úveru
totiž nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia platnej právnej úpravy; keď uvedené nevyplýva
ani z ust. § 53 Občianskeho zákonníka, ktoré zakotvuje limity dovoleného správania dodávateľa v
spotrebiteľských vzťahoch, teda i veriteľa zo spotrebiteľského úveru; pričom
argumentácia žalovanej 3/ nezodpovedá ani ustálenej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR (porov.
napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 143/98, uverejnené v Zo súdnej praxe č. 43/2000,
a tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu SR uverejnené v Zo súdnej praxe č. 55/1996). Osobitne však vo
vzťahu k preskúmavanej veci treba poukázať na skutočnosť, že z bodu 7.4.4 Všeobecných
obchodných podmienok; ktoré boli súčasťou obsahu predmetného úverového vzťahu a s
ktorými výslovne vyslovila súhlas aj žalovaná 3/ v dohode o ručení zo dňa 15.12.2004; výslovne vyplýva
právo veriteľa na zaplatenie úrokov z úveru i v prípade omeškania dlžníkov so splácaním úveru, a to
aj v období od prvého dňa omeškania až do splatenia dlžnej sumy. Z uvedených dôvodov
preto argumentácia žalovanej 3/ v odvolaní nemôže obstáť, keď naviac rozhodnutím Krajského súdu
v Prešove, na ktoré žalovaná v odvolaní poukazovala, odvolací súd v tomto spore nie je viazaný a
vzhľadom na odlišný skutkový základ ho nie je možné aplikovať ani primerane.
8. Napokon, pokiaľ ide o námietku žalovanej 3/, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď
žalovaným 1/ a 2/ v konaní ustanovil opatrovníkov s ktorými spor prejednal, táto je pre účely posúdenia
správnosti napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa žalovanej 3/ bez právneho významu. Žalovaná
3/ totiž nevytýka súdu prvej inštancie, že v tejto súvislosti porušil jej procesné práva, a preto by ani
v prípade vecnej opodstatnenosti danej námietky procesné pochybenie súdu prvej inštancie (týkajúce
sa výlučne žalovaných 1/ a 2/) nezakladalo dôvod na zrušenie (alebo zmenu) napadnutého rozsudku
v časti týkajúcej sa žalovanej 3/. Z obsahu spisu nevyplýva ani to, že by konanie, ktoré predchádzalo
vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo inou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť
tohto rozhodnutia a na ktorú by bolo nevyhnutné vo vzťahu k žalovanej 3/ prihliadnuť v
odvolacom konaní z úradnej povinnosti (§ 380 CSP).
9. S poukazom na uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 CSP).
10. O nároku žalobcu proti žalovanej 3/ (keď žalovaní 1/ a 2/ odvolanie nepodali) na náhradu trov
odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanej 3/
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je



prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).