Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/288/2016 z 4. 12. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 4. decembra 2017, sp. zn. 2Cob/288/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1314225221.1
Krajský súd Bratislava | 2Cob/288/2016 | ECLI:SK:KSBA:2017:1314225221.1 | 2017-12-04 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o dielo
Citované ustanovenia: § 536 ods. 1 ObZ, § 407 ods. 3 ObZ, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/40766c8c-8b0a-42bf-97bc-dd238441d673
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1314225221.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/288/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314225221
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314225221.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek
senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Ing. Jozef Výboch -
ARTECH, Dekýš 15, Dekýš, IČO: 41 626 478, zastúpený: JUDr. Helena Čerešňová, advokátka, Horné
predmestie 216/16, Svätý Jur, proti žalovanému: LASER media, s.r.o. Opavská 24, Bratislava, IČO: 44
836 759, zastúpený: JUDr. Alica Mendlová, Riečna 2, Bratislava, IČO: 42 137 624, o zaplatenie 917,-
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb
320/2015-82 zo dňa 9.5.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb 320/2015-82 zo dňa 9.5.2016
p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 917,- Eur
s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.842,- Eur od 15.9.2012 do 2.11.2012 a zo sumy 917,- Eur
od 3.11.2012 do zaplatenia, a nahradiť mu trovy konania 55,- Eur a trovy právneho zastúpenia 534,04
Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vzájomný návrh
žalovaného súd zamietol.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 20.11.2014  sa  žalobca domáhal,  aby
súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 917,- Eur z dôvodu neuhradenia splatnej faktúry č. 016/2012 zo
dňa 15.8.2012, ktorou žalobca vyúčtoval cenu diela sumou 1.842,- Eur. Žalovaný uhradil faktúru len
čiastočne a to dňa 2.11.2012 sumou 925,- Eur.

3. Súd vo veci rozhodol dňa 9.2.2015 platobným rozkazom, proti ktorému podal žalovaný odpor. V ňom
namietal, že so žalobcom žiadnu zmluvu neuzatvoril, ani žiadnu objednávku. Žalobca žiadne služby
nevykonal a sumu 925,- Eur zaplatil dňa 2.11.2012 omylom v domnení, že ju uhrádza spoločnosti
Artin, spol. s r.o., s ktorou mal žalovaný uzavretú zmluvu. Zároveň vzájomným návrhom si uplatnil voči
žalobcovi úhradu omylom zaplatenej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedka, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu
a žalovaného, listinnými dôkazmi a v s poukazom na ust. § 536 ods. 1, 2 a 3 § 546 ods. 1, § 554 ods. 1,
§ 407 ods. 3, § 323 ods. 1 a 2 a § 275 ods. 4 Obch. zák., po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,
že účastníci konania, žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili konkludentným
spôsobom zmluvu o dielo takým spôsobom, že žalobca akceptoval ústnu objednávku na vykonanie



diela ako návrh na uzatvorenie zmluvy. Na základe uzatvorenej zmluvy žalobca vykonal pre žalovaného
objednané dielo, ktoré mu vyúčtoval faktúru č. 016/2012 na sumu 1.842,- Eur s dátumom splatnosti
14.9.2012. Fraktúra  zároveň plnila aj funkciu dodacieho listu, keďže jednotlivé poskytnuté služby boli
vyšpecifikované čo do množstva a druhu, spolu s uvedením ich ceny. Uzatvorenie ústnej zmluvy o
dielo potvrdil súdu vo svojej výpovedi svedok Ing. X.U., ktorý potvrdil, že bol pri tejto ústnej dohode
prítomný, dohodu uzatvoril žalobca s konateľom žalovaného pánom A.. Svedok mal vedomosť o tom,
čo bolo predmetom dohody, nakoľko sám sa  na predmete zmluvy podieľal a spoty ktoré boli vyúčtované
neuhradenou faktúrou sám vyhotovil a zaslal na server žalovaného, resp. server spoločnosti Kvant, ku
ktorému mal od žalovaného prístupové heslá. Práce boli doručované žalovanému týmto spôsobom z
toho dôvodu, že vzhľadom na ich veľký objem nebolo možné doručiť ich žalovanému mailom. Svedok
na svojom osobnom PC v priebehu svojej výpovede poskytol súdu ukážku prác, ktoré pre žalovaného
vykonal. Je pravdou, že  nebol v konaní predložený priamy dôkaz o tom, že žalovaný práce prevzal,
ale tým, že  vystavenú faktúru č. 016/2012 čiastočne uhradil má súd za to, že  uznal aj zvyšok svojho
záväzku z faktúry. Čiastočnú úhradu faktúry teda súd v zmysle § 407 ods. 3 Obch. zák. posúdil ako
uznanie zvyšku dlhu.

5. Tvrdenia žalovaného, že faktúra bola žalovanému uhradená omylom, považoval súd za účelové a
nepravdivé. Žalovaný dňa 2.11.2012 faktúru čiastočne uhradil, pričom platbu riadne označil variabilným
symbolom, t.j. číslom faktúry a teda mal vedomosť o tom, ktorú faktúru platí. Na faktúre bol žalobca
riadne označený svojím obchodným menom Ing. Jozef Výboch - ARTTECH, ktoré v žiadnom prípade
nemožno považovať za podobné a zameniteľné s obchodným menom spoločnosti Artin spol. s.r.o.. Je
pravdou, že  žalovaný preukázal že má s uvedenou spoločnosťou uzatvorený zmluvný vzťah, v odpore
priamo uviedol, že  táto spoločnosť mu pravidelne fakturuje svoje služby, avšak na preukázanie týchto
tvrdení zaslal do spisu jedinú faktúru, ktorou spoločnosť Artin spol. s r.o., vyúčtovala nájom reklamnej
plochy za 2. štvrťrok 2015. Pokiaľ by táto spoločnosť žalovanému pravidelne fakturovala s najväčšou
pravdepodobnosťou by žalovaný založil do spisu viaceré faktúry a to predovšetkým za obdobie, v ktorom
bola vystavená sporná faktúra, ktorá je predmetom sporu. Pokiaľ aj by súd uznal tvrdenie žalovaného
o omyle pri úhrade faktúry je nepochopiteľné, že takéto tvrdenie prvý krát prezentoval až v podanom
odpore proti platobnému rozkazu,  t.j. cca 2 a pol roka po tom, ako sa svojho omylu dopustil a to aj
napriek tej skutočnosti, že bol opakovane na doplatenie spornej sumy 917,- eur vyzývaný upomienkami
zo strany žalobcu a to v dňoch 3.12.2012 a 11.2.2013. Už v tomto čase teda mohol a mal žalovaný zistiť,
že faktúra č. 016/2012 bola uhradená omylom spoločnosti o ktorej žalovaný v odpore tvrdil, že do tohto
času (zrejme do doručenia platobného rozkazu) o žalobcovi ani nepočul a nemá a nikdy nemal s ním
uzatvorený žiadny právny vzťah. Takéto tvrdenie sa ukázalo ako nepravdivé, keďže žalobca faktúrami
č. 19/2011 a 003/2012 preukázal, že už skôr vykonával pre žalovaného určité práce a tieto práce mu
boli žalovaným aj uhradené tak, ako to vyplýva z výpisov z účtu zo dňa 25.11.2011 a 27.2.2012.

6. Súd po zhodnotení všetkých dôkazov dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a
súdu nepreukázal, že v čase uznania záväzku formou čiastočnej úhrady tento záväzok neexistoval z
dôvodu, že nikdy nevznikol alebo preto, že ešte pred jeho uznaním zanikol,  faktúru č. 016/2012 uhradil
z toho dôvodu, že takáto fakturácia bola oprávnená, nedošlo k čiastočnej úhrade v dôsledku omylu, a
preto súd žalobe vyhovel a vzájomný návrh žalovaného ako nepreukázaný a neodôvodnený zamietol.

7. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. a čl. I § 3 ods. 1 Nariadenia vlády
č. 586/2008 Z.z., o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Opätovne poukázal na to, že so žalobcom
nikdy žiadnu zmluvu na služby uvedené vo faktúre č. 016/2012 neuzatvoril. Zo svedeckej výpovede
Ing. D. X.U. vyplynulo, že predmetné služby vykonal v plnej miere právo svedok, nakoľko vypovedal,
že mu zo strany žalobcu nebolo zaplatených 1.535,- Eur, čo je podľa spornej faktúry cena služieb. Je
teda zrejmé, že všetky služby poskytla tretia osoba. Výpoveď svedka považuje žalovaný za zmätočnú,
keď na jednej strane tvrdil, že spolupracoval so žalobcom, na druhej strane tvrdil, že mu žalobca práce
nezaplatil.   Zároveň je z výpovede svedka zrejmé, že konal sám za seba a na svoj  účet ako fyzická
osoba - nepodnikateľ.

9. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že  žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný a
keďže žalovaný nie je so žalobcom v žiadnom obchodnom vzťahu, žalovaný nie je  v spore pasívne
legitimovaný, čo vedie k zamietnutiu návrhu.



10. K čiastočne uhradenej faktúre vo výške 925,- Eur žalovaný uviedol, že sa nejednalo o čiastočné
plnenie a uznanie faktúry, ale o omyl v domnení, že hradí faktúru spoločnosti Artin, spol. s r.o.. Žalovaný
práve s výpoveďou svedka X. má za preukázané, že nemal úmysel uznať a zaplatiť pohľadávku žalobcu,
pretože žiadne služby pre žalovaného nevykonal.

11. Žalovaný má za to, že súd dospel k existencii zmluvného vzťahu medzi účastníkom bez náležitého
doloženia dôkazov. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh zamietne a
prizná mu trovy konania.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania.
Poukázal na to, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové tvrdenia. Z výpovede svedka zreteľne
vyplýva že žalobca, svedok a p. A. (konateľ žalovaného) sa spoločne stretli na rokovaní ohľadom
spolupráce na tvorbe web stránke, spotov a printových súborov a svedok zrozumiteľne uviedol, že
dohoda bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, svedok dojednaný rozsah prác vykonával.
Svedkom preukázaný a potvrdený záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným je plne v súlade s §
536 a nasl. Obch. zák.

13. Žalobca nesúhlasí ani s tým, že žalovaný platbu vo výške 925,- Eur poukázal omylom, pretože je
nepochybné, že žalovaný presne vedel za aký záväzok platí, komu platí a obchodné mená žalobcu
a spoločnosti Artin, spol. s r.o. nie sú podobné a zameniteľné. Žalobca  má za to, že  svoje tvrdenia
dostatočne preukázal a tvrdenia žalovaného sú účelové.

14. K vyjadreniu žalobcu podal repliku žalovaný. Uviedol v nej v podstate rovnaké argumenty, ako v
odvolaní, s tým, že tvrdenia žalobcu vo vyjadrení považuje za účelové a odvolaniu navrhuje vyhovieť.

15. Žalobca na uvedené podanie žalovaného nereagoval.

16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1,2 CSP bez nariadenia pojednávania, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Termín
verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 28.11.2017. Po oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného, s vyjadrením žalobcu
k odvolaniu a po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné
vyhovieť.

17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením
veci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými
tvrdeniami žalovaného, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov  uvedených v
odôvodnení rozsudku odvolací súd podľa § 387 ods. 1,2 CSP v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie
správnosti rozsudku a k podstatným tvrdeniam žalovaného uvedených v odvolaní, odvolací súd uvádza
nasledovné:

18. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové tvrdenia, rovnakými námietkami sa bránil už v priebehu
konania pred súdom prevej inštancie a súd prvej inštancie sa s obranou žalovaného náležite a
presvedčivo vysporiadal v odôvodnení rozsudku. Tak, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie, v
konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola
uzavretá konkludentným spôsobom zmluva o dielo tým spôsobom, že na základe ústnej objednávky
došlo k vykonaniu diela, na ktorom sa podieľal svedok Ing. X.. Na základe uzatvorenej zmluvy vykonal
žalobca objednané dielo, za ktoré vystavil faktúru č. 016/2012 na sumu 1.842,- Eur, splatnú dňa
14.9.2012 a to v rozsahu prác, uvedených vo faktúre, ktorých vykonanie žalovaný ani nenamietal, bránil
sa len tým, že ich vykonala tretia osoba (Ing. X.) a nie žalobca. Žalovaný však na vystavenú faktúru,
ktorú nespochybňoval, čiastočne plnil, keďže žalobcovi dňa 2.11.2012 zaplatil sumu 925,- Eur, pričom
ako variabilný symbol platby žalovaný uviedol číslo faktúry.

19. Námietka nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu je tak aj podľa odvolacieho súdu
nedôvodná, pretože tak, ako to v odôvodnení rozsudku uviedol súd prvej inštancie, sám svedok Ing. X.
vo svojej výpovedi potvrdil, že „dohoda bola medzi konateľom žalobcu pánom A.E. (konateľ žalovaného),



kde si menovaní páni dohodli podmienky spolupráce, išlo o tvorbu web stránok, spotov a printových
súborov. Dohoda bola medzi konateľom žalobcu  a p. A., ja som tieto dohodnuté činnosti vykonával, a to
od roku 2011...“ Súd prvej inštancie preto správne vyvodil záver o záväzkovom vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre platnosť zmluvy o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obch.
zák. sa nevyžaduje písomná forma a žalobcovi nič nebránilo, aby svoj záväzok plnil aj prostredníctvom
tretej osoby, t.j.  Ing. X..

20. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s námietkou žalovaného, ktorý tvrdil, že úhradu sumy
925,- Eur uskutočnil omylom v domnení, že hradí faktúru spoločnosti Artin, spol. s r.o., nakoľko sa
jednalo o podobný názov. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie na strane 9 rozsudku. Zdôrazňuje, že obchodné meno Ing. Jozef Výboch -ARTECH a obchodné
meno Artin, spol. s r.o., nie sú podobné ani zameniteľné, faktúra od spoločnosti Artin, spol. s r.o., ktorú
žalovaný založil do spisu je na úplne inú sumu (756,- Eur), navyše je vystavená až dňa 2.3.2015, t.j.
dávno po tom, ako žalovaný zrealizoval čiastočnú úhradu faktúry č. 016/2012 zo dňa 15.8.2012 (do výšky
925,- Eur dňa 2.11.2012). Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že sumu 925,- Eur
nahradil žalobcovi v omyle, naopak, jeho konanie preukazuje vôľu čiastočne uhradiť fa č. 016/2012, ktorá
je už na prvý pohľad absolútne nezameniteľná s faktúrou od spoločnosti Artin, spol. s r.o., a žalovaný
pri úhrade žalovanej faktúry označil platbu presným číslom faktúry. Preto súd prvej inštancie správne
konštatoval, že toto plnenie m účinky uznania zvyšku záväzku z faktúry v zmysle § 407 ods. 3 Obch. zák.

21. Z uvedených dôvodov sú dôvody odvolania v celom rozsahu právne irelevantné. Vzhľadom k tomu,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 CSP).

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2
CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to  zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).