Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/146/2017 z 19. 6. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. júna 2017, sp. zn. 11CoP/146/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1316201101.1
Krajský súd Bratislava | 11CoP/146/2017 | ECLI:SK:KSBA:2017:1316201101.1 | 2017-06-19 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ab3bf84-8bc7-414c-b3f5-3aa03911d83d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1316201101.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/146/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316201101
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1316201101.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu U. M. V.: Q.
P.O., G.. XX.XX.XXXX Q. A. P., G.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, deti rodičov: M. - J.
I., G.. XX.XX.XXXX, K. P. XXXX, zastúpená JUDr. Darinou Hanáčkovou, AK so sídlom Záhradnícka 41,
Bratislava a U. - O. P., G.. XX.XX.XXXX, E. K. W. XX, K., E. Č. K. X/A, K., zastúpený Consilior Iuris, s.r.o.,
AK so sídlom Miletičova 23, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 22.09.2016, č.k. 38P/17/2016-88, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa  m e n í  tak, že zvyšuje výživné na maloletú Q. P., nar. XX.XX.XXXX
zo sumy 6.000.- Sk (200 eur) na sumu 250 eur mesačne a na maloletú A. P., nar. XX.XX.XXXX zo sumy
4.000.- Sk (132 eur) na sumu 190 eur mesačne od 17.09.2015, ktorú sumu je otec platiť k rukám matky
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné na maloletú Q. vo výške 607,80 eur za obdobie od 17.09.2015 do 30.06.2017 sa povoľuje
otcovi splácať v troch splátkach po 202,60 eur mesačne, spolu s bežným výživným od právoplatnosti
rozsudku.
Zročné výživné na maloletú A. vo výške 702,63 eur za obdobie od 17.09.2015 do 30.06.2017 sa povoľuje
otcovi splácať v troch splátkach po 234,21 eur mesačne, spolu s bežným výživným od právoplatnosti
rozsudku.

Vo zvyšku sa rozsudok súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa  22.09.2016, č.k. 38P/17/2016-88 zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na maloleté deti P.:  Q., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 200 eur mesačne (6.000.- Sk) na
sumu 250 eur mesačne na maloletú A., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 132 eur mesačne (4.000.- Sk) na
sumu 190 eur mesačne, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky maloletých detí vždy do 15-
dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.10.2016. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto rozsudkom
zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 24C/7/2006 - 29 zo dňa 25.09.2006  v časti určenia
výživného na maloleté deti. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2.Súd prvej inštancie právne zdôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 28 ods. 1 písm. a/, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, §
65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1  § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, keď po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti je dôvodný. Súd prvej inštancie
mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba 10 rokov, počas ktorej prišlo k
zmene pomerov na strane maloletých detí, maloletá Q. navštevuje 1. ročník strednej školy a maloletá



A. druhý stupeň základnej školy, čím sa zvýšili náklady súvisiace s úhradami povinných poplatkov
(ZRPŠ, poistenie a pod.), zabezpečovaním školských potrieb a výdavkami na aktivity usporiadané
školou. Konštatoval, že počas doby od posledného rozhodnutia o výživnom  maloletá Q. absolvovala
celú povinnú školskú dochádzku a maloletá A. absolvovala prvého stupňa povinnej školskej dochádzky
a v súčasnosti  navštevuje druhý stupeň. S postupom do vyšších ročníkov a prestupom na vyššie stupne
vzdelávacieho procesu sú spojené zvýšené výdavky, ktoré je potrebné premietnuť do úhrad nákladov
na odôvodnené potreby maloletých detí, a teda do výšky výživného, keďže vzdelanie sa považuje
za najzákladnejšiu potrebu každého maloletého dieťaťa a náklady na jeho uspokojovanie za náklady
potrebné pre zabezpečenie základných životných potrieb dieťaťa. U maloletej Q. mal preukázané
ďalšie zvýšené náklady v súvislosti s návštevou školy s umeleckým zameraním, ktorá zaťažuje rodičov
finančnými plneniami spojenými s nákupom špeciálnych školských potrieb a pomôcok, ktorých samotné
vynakladanie a výšku rodičia nedokážu ovplyvniť a musia ich uhradiť vtedy, keď sa tieto vyskytnú
a vo výške, v ktorej je to od nich požadované bez akéhokoľvek priestoru pre prípadné modifikácie
smerujúce k obmedzeniu týchto nákladov. Rovnako súd prvej inštancie prihliadol na zabezpečenie
nákladov na maloleté deti súvisiacich so zabezpečením bývania, stravy, ošatenia, obuvi, hygienických
a kozmetických potrieb, či zdravotnou starostlivosťou. Mal za to, že doposiaľ stanovené výživné zo
strany otca nepokrýva pomernú časť týchto nákladov a je potrebné ho upraviť na zodpovedajúci čiastku.
Návrh matky na zvýšenie výživného  na sumu 260 eur a 240 eur mesačne považoval za nadhodnotený
a nezodpovedajúci nákladom na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí. Matkou predložené
náklady na deti vyhodnotil ako nezodpovedajúce reálnym nákladom na potreby detí v ich veku, resp.
nezodpovedajúce štandardným nákladom na tie ktoré potreby a záujmy a ich úhradu realizovanú len
na základe vlastného rozhodnutia a uváženia matky. Tiež neakceptoval matkou vyčíslené náklady na
stravu detí u maloletej Q.  v sume 180 eur mesačne + stravné v škole 20 eur mesačne, t. j. 200 eur
mesačne a u maloletej A. v sume 150 eur mesačne + stravné v škole 28,40 eur, t. j. 178,40 eur mesačne
z dôvodu, že  ani jedno z detí sa v škole nestravuje, pričom deti  nevyžadujú žiadnu špeciálnu finančne
zaťažujúcu stravu/diétu. Súd prvej inštancie  považoval za nadhodnotené,  nezodpovedajúce veku detí
a nadštandardné aj vyčíslené náklady na ošatenie oboch detí v celkovej výške 260 eur mesačne s
konštatovaním, že ide o sumu  zodpovedajúcu polovici mesačného príjmu matky. Deklarované náklady
na dopravu  vo výške 80 eur mesačne na jedno dieťa vyhodnotil súd prvej inštancie ako vysoko
nadhodnotené a neodôvodnené, pretože ich reálne vynakladanie nevyplýva ani pri zohľadnení návštevy
škôl v Bratislave, kam matka denne jazdí do práce a obe deti i spoločne vozí a kde na strane detí nie
sú prítomné žiadne aktivity, či potreba prekonávania vzdialeností, ktoré by odôvodňovali vynakladanie
takýchto cestovných nákladov. Konštatoval, že ak by súd prijal tvrdenia matky o týchto nákladoch
a zohľadnil ich, znamenalo by to, že náklady na dopravu u detí a matky by mesačne predstavovali
čiastku 240 eur, čo je vzhľadom k vzdialenosti miesta bydliska, škôl a práce matky nereálna položka.
Za neprimerané vyhodnotil aj náklady na drogériu v sume 40 eur mesačne u maloletej Q. a v sume 100
eur mesačne u maloletej A. aj po zohľadnení kožných problémov dieťaťa. Konštatoval, že náklady u
oboch detí spojené so zdravotnou starostlivosťou v sume 40 eur mesačne na jedno dieťa neboli matkou
preukázané. Za odôvodnené výdavky detí nepovažoval náklady za kultúru, kino, plávanie, trávenie
voľného času, dovolenky, darčeky vyčíslené spolu v
sume 180 eur mesačne u každého z detí  z dôvodu, že ide o náklady spojené s trávením voľného času
maloletých detí, ktoré každý z rodičov prispôsobuje svojim finančným možnostiam. Dal do pozornosti
matke potrebu korigovať náklady na deti a prispôsobovať výdavky na odôvodnené potreby a záujmy
maloletých detí  aj pomerom otca ako povinného rodiča. Poukázal  matkou deklarované náklady  na
potreby a záujmy detí v celkovej výške cca 1.600 eur mesačne, teda v sume zodpovedajúcej trojnásobku
jej príjmu. Prihliadal aj na hypotekárny úver matky poskytnutý v celkovej výške 80.000 eur so splátkou v
čiastke 410 eur mesačne. Konštatoval, že matka žiadny iný príjem neuvádzala, nie je teda možné, aby
sa zaťažila úverom, prevzala na seba  neprimerané majetkové riziko v presvedčení, že finančné krytie
odôvodnených potrieb a záujmov svojich detí prejde na rodiča, ktorý nemá deti v osobnej starostlivosti
bez toho, že by k takémuto nerovnomernému a nespravodlivému prerozdeleniu plnenia si vyživovacej
povinnosti voči maloletým deťom bol na strane niektorého z rodičov daný objektívny dôvod, ktorý
súd prvej inštancie v danom konaní nevzhliadol.  Súd prvej inštancie mal ďalej preukázané, že otec
maloletých detí je otcom aktívnym, s deťmi je v pravidelnom kontakte a svoju vyživovaciu povinnosť k
nim si plní i nad rámec súdom stanoveného výživného a tieto plnenia prispôsobuje potrebám a želaniam
detí. Rovnako tak otec trávi s deťmi voľný čas, na ktorý vynakladá finančné prostriedky a pri príležitosti
sviatkov zakupuje deťom darčeky. Za neprijateľné považoval zahrnúť  do odôvodnených potrieb detí
nákup darčekov, keď tieto poskytujú deťom obaja rodičia.  Vyslovil názor o potrebe podporiť formu
plnenia  vyživovacej povinnosti u otca a netrvať výlučne na striktnom vymedzení finančnej čiastky k



rukám matky s prihliadnutím aj na očakávanie detí prijímať plnenia aj od rodiča, s ktorým nežijú, za
predpokladu, že rodič poskytuje tieto plnenia deťom pravidelne. Podľa názoru súdu prvej inštancie  je
potrebné ponechať otcovi k zabezpečovaniu takýchto plnení priestor, v prípade, ak budú uspokojené
ostatné potreby maloletých detí. Súd prvej inštancie neprihliadol na pôžičku čerpanú  otcom vo výške
130.000 eur z dôvodu, že táto bola poskytnutá jeho matkou, pričom zmluva o pôžičke nebola overená.
Súčasne zohľadnil skutočnosť, že  otec nebýva v byte na W. ulici, ktorý je predmetom zálohu tejto
pôžičky, ale uhrádza si podnájom na K. ulici v K., ktoré správanie otca vyhodnotil ako neekonomické. Pri
výpočte nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí vyčíslil celkové náklady na maloletú
Q. vo výške  310 až 350 eur mesačne a náklady na A. v celkovej výške 280 až 320 eur mesačne  (t.j.
náklady na  bývanie vo výške 80 eur mesačne, cestovné cca 20 eur mesačne, strava cca 130-150 eur
mesačne, ošatenie a obuv 30-50 eur mesačne, náklady spojené s návštevou školy u maloletej Q. cca
50 eur mesačne) bez započítania  výdavkov na hygienické a drogistické potreby, či veci bežnej dennej
spotreby, ktoré nemožno exaktne vyčísliť. Zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča
zodpovedá zmene pomerov a úprave výživného na takú sumu, aby ňou bola pokrytá pomerná časť
nákladov na  výživu maloletých detí pripadajúcu na povinného rodiča. Súd prvej inštancie zvýšil výživné
na maloletú Q.  na sumu 250 eur mesačne a na maloletú A.  na sumu 190 eur mesačne od 01.10.2016,
t. j. od mesiaca, v ktorom súd rozhodoval, čím zohľadnil tú skutočnosť, že otec si svoju vyživovaciu
povinnosť voči obom deťom plní i nad rámec súdom stanoveného výživného a s deťmi je v pravidelnom
kontakte, z ktorého dôvodu nevzhliadol potrebu upravovať vyživovaciu povinnosť od podania návrhu. O
trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p..

3.Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletých detí, ktorá navrhla vyhovieť jej návrhu a
zvýšiť výživné na maloletú Q. na sumu 260 eur mesačne a na maloletú A. na sumu 240 eur mesačne
alternatívne zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietala  nesprávny
procesný postup, nesprávne skutkové zistenia a to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia. Vytýkala pisársku chybu v odôvodnení rozsudku, keď  v prvej
vete odôvodnenia je chybne uvedený dátum podania návrhu dňa 17.09.2016, pretože návrh podala
dňa 17.09.2015. Nesúhlasila s odôvodnením rozsudku o plneniach otca maloletým deťom nad rámec
výživného, čo považuje za hlavný rozpor s vykonaným dokazovaním. Dala do pozornosti vykonané
šetrenie kolíznym opatrovníkom, ktorý zistil od maloletých detí, že od otca nedostávajú žiadne financie
ani darčeky nad rámec plnenia.  Poukázala na príjem otca vo výške 1.500 eur mesačne, ktorý sám
potvrdil a jeho nadštandardné výdavky v podobe nájmu bytu v luxusnej novostavbe Tri veže, aj keď
vlastní iný byt v O. na W. ulici.  Nestotožnila sa s tvrdením, že náklady na maloleté detí, ktoré v konaní
vyčíslila, sú nereálne. Poukázala na výdavok na dopravu detí, spotrebu vozidla zn. B., ktoré využíva na
cesty z Rovinky, z miesta trvalého pobytu do školy, ktoré cesty sú uskutočňované v špičke, teda spotreba
vozidla je vyššia. Vyslovila nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie, v ktorom je  konštatované,
že  výdavky na stravu detí, hygienu, ošatenie sú nadhodnotené a nereálne. Namietala nevykonanie
dokazovania  v tomto smere, pričom má k dispozícii pripravené bločky z nákupov. Za najväčšiu vadu
rozsudku súdu prvej inštancie považuje nepriznanie výživného od podania návrhu, t.j. od septembra
2015, ako je to obvyklé v zmysle judikatúry súdov.  Poukázala na nemožnosť vyjadriť sa na poslednom
pojednávaní v rámci záverečných rečí, čím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Podľa jej názoru,
celé konanie bolo neobjektívne. Má za to, že od roku 2006 došlo u maloletých detí ku zmene pomerov,
zvýšeniu ich nákladov s pribúdajúcim vekom, na čo otec detí nereflektoval. Výdavky na deti znáša s
pomocou rodiny, keďže otec nad rámec výživného deťom neprispieva.

4.Otec vo vyjadrení na odvolanie matky navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako správny. S
odôvodnením rozsudku sa plne stotožnil. Za presvedčivé považuje  hodnotenie odôvodnených potrieb
detí a  jeho plnení poskytnutých deťom nad rámec výživného a hodnotenie zárobkových možností a
schopností rodičov. Rozpis ročných nákladov na deti vyčíslených matkou považuje za nadhodnotený a
nepoužiteľný. Mal za to, že matka mala možnosť predniesť záverečnú reč, bola poučená podľa § 182
C.s.p., žiadne iné návrhy účastníci nemali.

5.V odvolacom konaní na pojednávaní dňa 20.06.2016 matka zotrvala na svojich prednesoch. Uviedla,
že  jej výdavky na bývanie predstavujú celkovo sumu 205,05 eur mesačne, k tomu má ďalšie ročné
platby za odvoz odpadu, daň z nehnuteľnosti. Potvrdila, že výživné na deti je hradené sumou spolu vo
výške 440 eur mesačne. Potvrdila, že  otec sa s deťmi stretáva, v čase stretnutí im hradí vzniknuté
výdavky, deťom kupuje aj darčeky.  Otec na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedol, že deti s ním
trávia minimálne tri víkendy v mesiaci, v nedeľu chodia k babke. Obom dcéram kupuje veci, napr. školské



potreby. Poukázal na to, že maloletá A. má atopický ekzém, avšak ide o ľahšiu formu, výdavok na krém
činí 5 eur.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, 66
zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky
maloletých detí je čiastočne dôvodné.

7. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou matky, ktorou namietala porušenie práva účastníka
konania z dôvodu, že jej nebol poskytnutý priestor na záverečné reči pred vyhlásením rozsudku. Po
preskúmaní spisu dospel odvolací súd k záveru, že námietka je nedôvodná.  Z obsahu spisu vyplýva, že
matka bola v konaní riadne vypočutá, poučená o svojich procesných práva, bol jej poskytnutý priestor
na vyjadrenie tak pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdom.  Odvolací súd dáva do
pozornosti matke, že povinnosť uskutočniť výsluch strany civilného sporu nie je absolútna. Ak súd
nevykoná dôkaz výsluchom sporovej strany, bez ďalšieho nedochádza k porušeniu práva na spravodlivý
proces. V danom prípade bola matka riadne vypočutá, mala právo sa v konaní vyjadriť, či už ústnym
prednesom, písomne alebo prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. K námietke vzťahujúcej sa k
nesprávne uvedenému dátumu podania návrhu v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací
súd poznamenáva, že ide o zrejmú nesprávnosť, keď z obsahu spisu jednoznačne vyplýva dátum
podania návrhu. Takáto nesprávnosť nezakladá dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie,
pretože pre účastníkov konania je záväzný výrok rozhodnutia. Dané pochybenie je dôvodom pre vydanie
opravného uznesenia za účelom odstránenia tejto zrejmej nesprávnosti.

8.V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval skutočnosti
podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca z hľadiska
súčasných odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov,
na výživu ktorých sú  maloleté deti plne odkázané a tieto  potom v záujme zistenia podstatnej zmeny
pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona  o rodine ) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného
na maloleté deti, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava V, rozsudkom č.k. 24C/7/2006-29
zo dňa 25.09.2006.

9.Súd prvej inštancie pri zvýšení výšky výživného správne vychádzal z kritérií rozhodných pre zvýšenie
výživného uvedených v ust. § 78 ods. 1 Zákona  rodine.  Na strane maloletých detí správne zohľadnil
vzniknuté náklady na deti súvisiace s ich prirodzeným rastom  prihliadajúc na uplynutie doby  desať
rokov od poslednej úpravy výživného, na nárast ich  odôvodnených potrieb a skutočnosť, že u oboch
detí nastala už v priebehu celej doby desiatich rokov zmena pomerov súvisiaca u maloletej Q. s
absolvovaním povinnej školskej dochádzky (I. a II. stupeň) a u maloletej A.   nástupom do materskej a
základnej školy. Rovnako súd prvej inštancie správne zohľadnil  zmenu pomerov   na strane rodičov, ich
zárobkové a majetkové pomery, skutočnosť, že rodičom nepribudli iné vyživovacie povinnosti. Odvolací
súd sa stotožňuje aj so závermi súdu prvej inštancie, ktorý neprihliadal na  čerpanú pôžičku otca
považujúc ju za neekonomickú, keďže otec ako  vlastník bytu, si prenajíma nehnuteľnosť na užívanie. Za
schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje rodič v čase vyhlásenia
rozhodnutia, pričom súd prvej inštancie správne vychádzal zo zárobku otca a adekvátne tomu zvýšil aj
vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd sa stotožňuje aj s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie
pokiaľ ide o posúdenie nákladov na maloleté deti  a zabezpečenie ich  odôvodnených potrieb a rovnako
považuje matkou vyčíslené náklady na deti za nadhodnotené a nadštandardné.  K odvolacím dôvodom
matky, ktorými namietala, nesprávnosť hodnotenia plnení otca nad rámec výživného pre maloleté deti,
odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že otec poskytuje deťom
plnenia počas doby, kedy trávi s deťmi čas. Uvedené potvrdili jednak maloleté deti pred kolíznym
opatrovníkom a jednak matka na pojednávaní pred odvolacím súdom. Pokiaľ otec deťom zakúpi školské
potreby a iné veci, odvolací súd tieto plnenia považuje za dobrovoľné plnenia zo strany otca.  Rovnako
za samozrejmé považuje poskytnutie deťom stravy, hygienických a iných potrieb v čase, kedy sa deti
nachádzajú v jeho domácnosti, prípadne absolvujú s otcom iný program. Odvolací súd poukazuje na
to, že pokiaľ rodičia deťom zabezpečujú dovolenku, resp. iný finančne nákladný program a aktivity,
je na posúdení a zvážení každého rodiča aké možnosti má a či mu jeho finančné možnosti dovoľujú
zabezpečiť nadštandardné výdavky. Súd prvej inštancie správne zvýšil výživné na maloletú Q.  na
sumu 250 eur mesačne a maloletú A. na sumu 190 eur mesačne, ktorá výška výživného  zohľadňuje
vek detí, ich potreby, zmenu pomerov a príjem, majetkové pomery rodičov a schopnosti a možnosti
otca aj s  prihliadnutím na poskytnuté  iné plnenia otca, kúpa darčekov a zabezpečenie úhrady v čase



spoločne stráveného programu. Námietky matky týkajúce sa určenej výšky výživného nemali vplyv na
správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie prihliadol na všetky okolnosti, ktoré
môžu odôvodniť zmenu vyživovacej povinnosti a tieto uvádza v odôvodnení svojho rozhodnutia. Vývoj
životných nákladov, zmena charakteru vzdelávania maloletých detí je takýmto dôvodom.

10.Pokiaľ ide o určenie počiatku doby zvýšenia výživného, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej
inštancie dospel k rozdielnemu záveru. V danom prípade je potrebné uviesť, že matka podala návrh
na zvýšenie výživného dňa 17.09.2015, ktorá skutočnosť zakladá právo na priznanie takéhoto nároku
v zmysle ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine odo dňa podania návrhu.  Námietku matky  a jej nesúhlas so
zvýšením výživného dňom 01.10.2016 odvolací súd považuje za dôvodnú. Podľa názoru odvolacieho
súdu je nesprávne zvýšenie výživného na maloleté deti dňom 01.10.2016 aj napriek  prihliadnutiu na
plnenia poskytované otcom nad rámec výživného, pretože ku zmene pomerov u oboch maloletých detí
od poslednej úpravy výživného došlo už pred podaním návrhu matky na zvýšenie výživného.  Zvýšením
výživného od 17.09.2015 vzniklo otcovi zročné výživné na maloletú Q.  v celkovej výške 607,80 eur, čo
predstavuje rozdiel medzi výživným určeným a zvýšeným 50 eur x 9 mesiacov + alikvótna časť výživného
za mesiac september 2015 vo výške 7,80 eur (0,6 eur denne x 13 dní) a na maloletú Sofiu v celkovej
výške  702,63 eur, čo predstavuje sumu 58 eur x 12 mesiacov + alikvótna časť za mesiac september
2015 vo výške 6,63 eur (0,51 eur/denne x 13 dní). Zročné výživné povolil otcovi uhradiť  tromi splátkami
vo výške po 202,60 eur mesačne u maloletej Q. a vo výške 234,21 eur mesačne u maloletej A. (§ 232
C.s.p.).

11.Vzhľadom na nesprávne ustálenie počiatku doby zvýšenia výživného a tým vzniknutého zročného
výživného, odvolací súd napádaný výrok rozsudku podľa § 388 C.s.p. v tejto časti zmenil a vo výroku
týkajúcom sa zamietnutia návrhu matky vo zvyšku napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

12.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p. .

13.Odvolací súd  prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).