Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/722/2014 z 23. 10. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. októbra 2017, sp. zn. 14Co/722/2014, ECLI:SK:KSBA:2017:1411212670.1 Krajský súd Bratislava | 14Co/722/2014 | ECLI:SK:KSBA:2017:1411212670.1 | 2017-10-23 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fe61cedd-03b5-4914-aee2-87492e8252cc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1411212670.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/722/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411212670
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1411212670.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr.
Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcov: v 1. rade: B.. L. Z., bytom N., Z.
cesta XX, v 2. Rade: W.. W. Z., bytom Z., V. V. XX, obaja zastúpení: AK PATENT IURIS, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Dostojevského rad 5, IČO: 36 724 467, proti žalovanému: R.. B. N., bytom Z., mestská časť
N. O., t.č. Ústav pre výkon trestu odňatia slobody, Priečinok 72, Hrnčiarovce nad Parnou, o zaplatenie
36.181,37 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v
Bratislave č. k. 24C/277/2011-98 zo dňa 14.05.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 24C/277/2011-98 zo dňa
14.05.2014 p o t v r d z u j e .
Žalobcovia v 1. a 2. rade nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 9.958,17 Eur s
príslušenstvom zastavil a žalovanému náhradu trov konania za túto časť žaloby nepriznal. Žalobcom v 1.
a 2. rade priznal vrátenie súdneho poplatku v sume 590,87 Eur. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcom
v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 26.223,20 Eur s ročným úrokom z omeškania 6,5 % zo
sumy 26 .23,20 Eur od 01.12.2008 až do zaplatenia a nahradiť im trovy konania v sume 1.573,- Eur za
zaplatený súdny poplatok.

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobcovia sa žalobou podanou dňa 29.09.2011 domáhali, aby
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 36.181,37,- Eur s príslušenstvom. Nárok odôvodnili tým,
že so žalovaným dňa 30.09.2008 uzatvorili Zmluvu o pôžičke sumy vo výške 36.181,37 Eur (1.090.000,-
Sk). Žalovaný svojim podpisom potvrdil prevzatie pôžičky v tejto výške bez úroku a zaviazal sa vrátiť
ju osobne k rukám alebo na bankový účet veriteľa do dvoch mesiacov od podpisu Zmluvy. Následne
svoj dlh vo celej výške uznal a zároveň potvrdil prevzatie pôžičky svojimi podpismi na príjmových a
pokladničných dokladoch. Svoj záväzok nesplnil. Žalobca v 1. rade k okolnostiam uzavretia zmluvy
o pôžičke uviedol, že ju podpísali dňa 30.9.2008 na notárskom úrade pri R. a jej obsah vypracoval
žalovaný. Žalobca mu po podpise zmluvy vyplatil hotovosť vo výške 790.000,- Sk a žalovaný mu
na potvrdenie prevzatia peňazí vystavil príjmový doklad na sumu 140.000,- Sk a 650.000,- Sk. So
žalovaným boli bližší známi, predtým riešili rôzne obchodné veci a ich vzťah bol založený na vzájomnej
dôvere. Žalovaný tvrdil, že hotovosť potrebuje na rozbehnutie biznisu a na vyriešenie určitých finančných
záležitostí. Sľúbil, že peniaze najneskôr do decembra 2008 vráti, že mu má vyjsť obchod v zahraničí.
Nestalo sa tak, ale napriek tomu sa stretávali a žalovaný mu stále sľuboval, že mu ich vráti. V r.
2010 žalobca na žalovaného stratil kontakt, nevedel ho ďalej vyhľadať. Žalovanému požičal peniaze na
súkromné účely. Doteraz nevie ako s pôžičkou naložil. Je pravda, že mu mal peniaze vrátiť na účet v
poisťovni Kontinuita, čo by sa dalo brať ako splnenie obchodného plánu. Zo strany žalobcu to nebol



obchod, peniaze mu mal žalovaný vrátiť na jeho účet s tým, že žalovaný si mal otvoriť nový účet v
poisťovni Kontinuita, ktorá v tom čase viedla tzv. sporiaci účet. Žalovaný mu vravel, že zo zahraničia mu
má prísť až 30 miliónov Sk. Tento obnos peňazí by bol zaujímavý pre poisťovňu na splnenie obchodného
plánu. V tom čase bol žalobca v 1. rade riaditeľom Kontinuity až do novembra 2008, a bol zodpovedný
za naplnenie obchodného plánu poisťovne, ale sám obchody nezjednával.

3. Žalovaný k žalobe vo vyjadrení zo dňa 16.05.2012 uviedol, že je vo výkone trestu odňatia slobody a
preto nemôže predložiť príslušné doklady. Zmluva o pôžičke má podľa neho viacero vád a nedostatkov.
Je potrebné k nej doložiť príjmové a výdavkové doklady, ktoré by mali byť v originály podpísané oboma
zúčastnenými stranami. Pred súdom uviedol, že po tom ako sa zoznámil so žalobcom v 1. rade a tento
sa dozvedel aké projekty žalovaný robí a čím sa zaoberá, tak ho sám oslovil na spoluprácu, v rámci ktorej
absolvovali viacero sedení. Žalobca v 1. rade mal záujem participovať na finančných aktivitách, ktoré
žalovaný sám nevykonával a bolo potrebné previesť určitý obnos peňazí na inú firmu, ktorá to riešila.
V hotovosti prevzal od žalobcu v 1. rade 140 000,- Sk a následne 650 000,- Sk, ktoré boli použité v
prospech dohodnutej transakcie. Ďalšia suma 300.000,- Sk bola len formálne na zmluve, k jej vyplateniu
nedošlo. V roku 2010 bol žalovaný vo väzbe, ale aj na Vianoce v tomto roku so žalobcom v 1. rade
hovorili. Celá záležitosť sa mala dokončiť. Neskôr bol žalovaný v nemocnici. Je pravda, že zmluvu
o pôžičke podpísal a zaviazal sa poskytnuté peniaze vrátiť do 2 mesiacov, rovnako ako v tejto lehote
zrealizovať dohodnutý obchod. Žalovaný v 1. rade vedel do čoho investoval svoje peniaze a hoci všetko
nebolo v zmluve, o týchto veciach mal žalobca v 1. rade vedomosť. Žalovaný vedel o tom, že skupina
vedená žalobcom v 1. rade v poisťovni vykonávala životné poistky. Podľa všetkého tam vzniklo nejaké
manko, ktoré potrebovali prekryť a dobehnúť cez marketingové firmy. Ak by to vyšlo, mali sa kupovať
pozemky v Rajke a tieto následne predávať na výstavbu domov. Tieto peniaze vymáha žalobca v 1. rade
od žalovaného súdnou cestou. On osobne nemôže za to, že k naplneniu transakcií nedošlo.

4. Podaním zo dňa 17.04.2013 pred začatím konania vo veci samej, vzali žalobcovia čiastočne žalobu
späť v rozsahu 9.958,17 Eur s príslušenstvom a žiadali v tejto časti konanie zastaviť. Osobitný dôvod
späťvzatia neuviedli. Súd podľa § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) konanie
v tejto časti zastavil. O náhrade trov konania za zastavenú časť súd rozhodol podľa § 146 ods. 2
OSP. Keďže zastavenie konania procesne zavinili žalobcovia, žalovanému vznikol nárok na náhradu
trov konania. Žalovaný si však náhradu trov neuplatnil, a preto mu súd tento nárok nepriznal.

5. Súd poukázal na ustanovenia § 145 ods.2; 451 ods. 1,2; 498; 491 ods. 1 a 657 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ). Konštatoval, že žaloba bola podaná dôvodne v časti, ktorá zostala predmetom
konania po čiastočnom späťvzatí žaloby, t.j. v rozsahu 26.223,20 Eur s ročným úrokom z omeškania
vo výške 6,5 % od 01.12.2008 do zaplatenia. Strany sporu uzavreli zmluvu o pôžičke peňazí vo výške
1.090.000,- Sk, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal žalobcom požičané peniaze vrátiť do dvoch mesiacov
od podpisu zmluvy, t.j. do 30.11.2008. V článku I. zmluvy je uvedené, že veritelia dňom podpísania
tejto zmluvy na žiadosť dlžníka mu požičali sumu 1.090.000,- Sk. Podľa čl. II. zmluvy dlžník potvrdil
prevzatie pôžičky v sume 1.090.000,- Sk bez úroku a súčasne sa zaviazal predmetnú sumu osobne k
rukám, alebo na bankový účet veriteľa vrátiť do dvoch mesiacov. Čl. III. zmluvy obsahuje vyhlásenie
dlžníka, že súhlasí s podmienkami pre poskytnutie pôžičky, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa
ich dodržať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na právne úkony.
Dlžník prehlásil, že o poskytnutie pôžičky požiadal na základe vlastnej a slobodnej vôle, bez tlaku tretích
osôb a výlučne pre svoje potreby. Zmluva bola podpísaná bez akéhokoľvek nátlaku, nie v tiesni, alebo za
nápadne nevýhodných podmienok. Sám žalovaný potvrdil, že prevzal od žalobcov sumu 790.000,- Sk na
pojednávaní dňa 15.01.2014, v dôsledku čoho si súd túto skutočnosť, na základe zhodných tvrdení ako
nespornú osvojil. Žalovaný netvrdil, že požičané peniaze podľa dohody vrátil. Svoju obranu proti žalobe
postavil len na tvrdení, že peniaze, ktoré boli predmetom pôžičky, mali byť použité na ich zhodnotenie
v prospech žalobcov, čo však nie je spôsobilé založiť rozhodnutie súdu v jeho prospech. Prenechaním
veci určených podľa druhu na voľné nakladanie dlžníkovi zmluvou o pôžičke, prechádza na dlžníka
vlastnícke právo k týmto veciam so všetkými dôsledkami s tým spojenými. Dlžník ako nový vlastník
predmetu pôžičky je tak v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať
jeho plody a úžitky a nakladať s ním (§ 123 OZ). Ak aj boli peňažné prostriedky predstavujúce predmet
pôžičky vo vlastníctve žalovaného použité na tvrdený účel, je potrebné takéto použitie považovať za
prejav výlučného práva žalovaného nakladať s predmetom jeho vlastníctva podľa jeho uváženia. Z
vykonaného dokazovania nevyplynuli ani také vady zmluvy o pôžičke, ktoré by mali za následok jej
neplatnosť podľa ustanovení § 37 až 39 OZ. Ani prípadná súdom vyslovená neplatnosť tohto právneho



úkonu by však nezbavovala žalovaného jeho povinnosti plniť žalobcom; nie však titulom pôžičky, ale
titulom bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu (§ 451 ods. 2 OZ).
Súd preto žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom sumu 26.223,20 Eur.

6. V súlade s § 517 ods. 2 OZ súd priznal k istine aj úroky z omeškania. Konštatoval, že žalovaný mal
pôžičku vrátiť najneskôr do dvoch mesiacov od uzavretia zmluvy, t.j. do 30.11.2008, a od 01.12.2008 sa
so splnením dlhu dostal do omeškania. Súd preto žalovaného zaviazal zaplatiť aj úroky z omeškania
vo výške 6,50 % z priznanej istiny až do zaplatenia.

7. O trovách konania, v časti ktorá ostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby, súd
rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 146 ods. 2 veta druhá OSP. Úspešným žalobcom priznal
náhradu trov konania, avšak vzhľadom k tomu, že si v prekluzívnej lehote troch pracovných dní odo dňa
vyhlásenia rozsudku, t.j. od 14.05.2014, trovy konania nevyčíslili, priznal im len náhradu trov konania
vyplývajúcich zo súdneho spisu, s výnimkou trov právneho zastúpenia. Trovy konania žalobcov tak
pozostávajú zo súdneho poplatku za žalobu v časti o zaplatenie 26.223,20 Eur, teda vo výške 1.573,-
Eur.

8. Rozsudok napadol odvolaním žalovaný, podaním doručeným súdu dňa 08.07.2017, čo do
priznávajúcej časti, ktorou bol zaviazaný zaplatiť žalobcom sumu 26.223,20 Eur. Namietol, že nebola
splnená podmienka zaplatenia tejto sumy, z ktorej mali žalobcovia obchodný zisk a za ktorým účelom
bola celá investičná pôžička dohodnutá. V priebehu dokazovania bola vykonaná konfrontácia, ktorá
dokázala úmysel žalobcu dosiahnuť zisk z investície, za ktorým účelom bola táto pôžička aj poskytnutá.
Preto sa domáha, aby žaloba bola v tejto časti zamietnutá.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia osobne, podaním doručeným súdu dňa 25.08.2014.
Rozsudok v napadnutej časti považujú za vecne správny. Sám žalovaný potvrdil uzatvorenie zmluvy
o pôžičke počas pojednávania a taktiež potvrdil prevzatie finančných prostriedkov v žalovanej výške.
Žiadnym svojim výrokom, ako ani dôkazným prostriedkom žalovaný nepreukázal vrátenie uvedenej
sumy. V odvolaní nešpecifikoval, o akú podmienku sa malo v tomto prípade jednať, pokiaľ ide o
poskytnutie a vrátenie pôžičky. Vo veci bol zistený jednoznačný skutkový stav, z ktorého súd prvej
inštancie vychádzal. S jeho odôvodnením sa preto stotožňujú v celom rozsahu a navrhujú, aby odvolací
súd rozsudok v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny. Náhradu trov odvolacieho konania si
neuplatnili.

10. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis, zákon č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preto prejednal odvolanie žalovaného podľa
citovaných ustanovení bez nariadenia pojednávania, postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378
ods. 1 CSP, a rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 24.10.2017.
11. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym
skutkovým aj právnym záverom, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil aj odvolací súd (§ 387 ods. 2
CSP). V podanom odvolaní žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa už nevyporiadal v
rozsudku súd prvej inštancie. K odvolacím námietkam žalovaného považuje odvolací súd za potrebné
zdôrazniť iba to, že ak by skutočne malo ísť o realizáciu investičného zámeru v prospech žalobcov, mal
tomu zodpovedať aj príslušný zmluvný právny vzťah medzi stranami sporu v písomnej forme. Pokiaľ
žalovaný uzavrel zmluvu o pôžičke ako fyzická osoba výslovne pre svoju potrebu, peniaze aj reálne
prevzal a zaviazal sa ich v dohodnutej lehote vrátiť, bez toho, aby zo zmluvy vyplýval iný (obchodný)
účel pôžičky v prospech žalobcov, jeho obrana nemôže obstáť. K svojim tvrdeniam nepredložil žiadne
dôkazy, ktoré by spochybnili obsah písomne uzavretej zmluvy; teda, že šlo o zastretý právny úkon (§41a
ods. 2 OZ) úplne inej dohody medzi stranami sporu.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne
správny potvrdil. Podľa 396 ods. 1 v nadväznosti na § 262 ods. 1 a 255 ods. 1 CSP odvolací súd
nepriznal úspešnej strane žalobcov nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože im žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli.



13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh
(§ 428 CSP).