{"guid": "db2eb923-2803-4f9f-a1eb-5f496e90c140:516131ab-9011-4c56-b31d-148570805729", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1415202819.1", "spisova_znacka": "8Co/95/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/95/2016 z 23. 10. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. októbra 2017, sp. zn. 8Co/95/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1415202819.1", "identifikacne_cislo": "1415202819", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ján Burik", "sudca_id": 178, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-burik-178", "datum_vydania": "2017-10-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-18.odsek-2", "nazov": "§ 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-18.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586", "nazov": "zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/586-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-18.odsek-1", "nazov": "§ 18 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-18.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-18"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/586#paragraf-24", "/SK/ZZ/2003/586#paragraf-19", "/SK/ZZ/2003/586#paragraf-18"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/516131ab-9011-4c56-b31d-148570805729", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1415202819.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1415202819.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1415202819.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/95/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415202819
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415202819.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: I.. C. I., S., D. D. B. X/A, J., G..M..J. XX,
zastúpený JUDr. Ľubomírom Hnátom, advokátom, so sídlom Guothova 20, Bratislava, proti žalovanému:
W.. G. C., J. G. XXX/XX, J., o zaplatenie sumy 2.100 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 10. decembra 2015, č. k. 19C/69/2015 - 142, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu; ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 2.100 eur s príslušenstvom; a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania vo výške 956,93 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Skutkové
zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 18 ods. 1, 2, 3, §
19 ods. 1 a § 24 ods. 1 zákona č. 586/2003 o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov; a dospel k záveru, že žaloba žalobcu
nie je dôvodná. Poukázal na to, že vo veci bolo nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola
uzavretá dohoda o poskytnutí právnej služby dňa 19.03.2013 s Dodatkom č. 1 zo dňa 01.08.2013, pričom
podľa dohody mal žalobca poskytnúť právne služby žalovanému: a) založiť jednoosobovú s.r.o., čo v
danom prípade žalobca ani žalovaný nespochybnili a podľa písmena b) predmetnej dohody mal žalobca
vystupovať v predmetnej s.r.o. maximálne po dobu 12 mesiacov od jej vzniku v pozícii T., pričom zistil,
že spoločnosť s názvom JÁNOŠÍK MIROSLAV s.r.o. bola zapísaná do obchodné registra Bratislava I
dňa 03.07.2013, čiže žalobca mal vystupovať v pozícii T. maximálne do 03.07.2014. Podľa jeho názoru,
žalovaný prostredníctvom vtedy svojho právneho zástupcu JUDr. Adamčíka písomne dňa 02.12.2013
prostredníctvom e-mailu zaslal návrh na zmenu T. v spoločnosti - túto však žalobca nevykonal a k zmene
T. neprišlo k 01.04.2014, pričom naďalej v predmetnej spoločnosti zostal žalobca. Uviedol, že v prvom
rade bolo potrebné vyriešiť otázku zániku predmetnej dohody a jej dodatku č.1., pričom dospel k názoru,
že predmetná dohoda zanikla k 01.04.2014 tak, ako to uviedol aj žalobca vo svojom e-maily zo dňa
05.05.2014, pričom zároveň uviedol, že od 01.04.2014 si neuplatňuje žiadnu odmenu za poskytnuté
právne služby, pretože ako advokát , ktorý má právnické vzdelanie vie, že keď zmluva bola vypovedaná,
nemôže poskytovať právne služby a následne požadovať primeranú odmenu. Ďalej uviedol, že pokiaľ
by aj obstálo tvrdenie žalobcu, že dohoda nikdy nebola zo strany žalovaného vypovedaná, podľa jeho
názoru by mu odmena nepatrila, pretože žalobca mu nepredložil žiadne relevantné dôkazy o poskytnutí
právnej služby žalovanému v zmysle zákona o advokácii, a to, že  žalobca preberal poštu, komunikoval
s bankou a pod. je v podstate povinnosťou konateľa a spoločníka spoločnosti a nemožno to považovať
za právne služby - konštatoval, že zo samotnej dohody vyplývalo, že spoločnosť nebude vykonávať



žiadnu činnosť, čo je tiež v rozpore s Obchodným zákonníkom, pretože spoločnosť sa zakladá za
účelom podnikania a zisku, čo žalobcovi ako advokátovi je známe. Bol toho názoru, že aj keď žalobca
tvrdí, že neprišlo k písomnému odstúpeniu od zmluvy, z obsahu dohody zistil, že od dohody môže
klient (žalovaný) kedykoľvek odstúpiť, písomným oznámením doručením advokátovi, čo sa stalo e-
mailom dňa 05.05.2014, pričom aj sám žalobca deklaroval, že nepožaduje písomné ukončenie tohto
zmluvného vzťahu - ďalšou skutočnosťou je aj to, že žalobca v e-mailovej komunikácii zo dňa 05.05.2014
uviedol, že nárok na odmenu za obdobie od 01.04.2014 si nebude uplatňovať. Poukázal na to, že zo
zákona o advokácii vyplýva, že advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva
a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi, pričom odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých
nepostupoval s odbornou starostlivosťou - napriek tomu, že žalobca mu predložil dôkazy, a to zmluvu
o prevode obchodného podielu zo dňa 09.09.2014, Zápisnicu zo zasadnutia valného zhromaždenia
spoločnosti JÁNOŠÍK MIROSLAV s.r.o. zo dňa 09.09.2014 - na základe týchto listinných dôkazov chcel
žalobca preukázať, že vykonával činnosť v prospech žalovaného aj po 01.04.2014, pričom vo vyjadrení,
ktoré mu doručil žalobca dňa 09.11.2015 uviedol  termíny, kedy v priestoroch advokátskej kancelárie
JUDr. Rudolfa Adamčíka uskutočnil rokovanie s JUDr. Adamčíkom, ktorý zastupoval žalovaného, tak
po vyhodnotení všetkých týchto dôkazov dospel k záveru, že nešlo v pravom slova zmysle o právne
služby tak, ako boli dohodnuté s žalovaným v dohode, ale v podstate išlo o rokovania, ktoré nevyplývali
z dohody a podľa vyjadrenia strán išlo len o to, aby už žalobca nebol v spoločnosti T. a spoločníkom -
poukázal na to, že toto vyplýva aj z emailu žalobcu zo dňa 5.5.2014, kedy uviedol, že bude žalovanému
aj naďalej nápomocný ohľadne zápisu do obchodného registra. Záverom uviedol, že podľa jeho názoru
žalobca za požadované obdobie nevykonal pre žalovaného právne služby tak, ako to má na mysli zákon
o advokácii, pretože nemal na to titul, keďže medzi nimi po apríly 2014 nebola uzavretá platná dohoda
o poskytnutí právnych služieb. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Uviedol, že trovy
konania žalovaného predstavovali trovy právneho zastúpenia vo výške 956,93 eur (1 úkon. prevzatie,
príprava á 91,29 eur + režijný paušál 8,39 eur, 2 úkon. porada s klientom 07.07.2015 á 91,29 eur + 8,39
eur režijný paušál, 3. úkon účasť na pojednávaní 09.07.2015 á 91,29 eur + režijný paušál 8,39 eur, 4
úkon. porada s klientom 29.09.2015 á 91,29 eur + 8,39 eur režijný paušál, 5.úkon vyjadrenie žalovaného
zo dňa 30.09.2015 á 91,29 eur + 8,39 eur režijný paušál, 6. úkon účasť na pojednávaní dňa 01.10.2015 á
91,29 eur + režijný paušál 8,39 eur, 7.úkon porada s klientom dňa 11.11.2015 á 91,29 eur + režijný paušál
8,39 eur, 8 úkon. účasť na pojednávaní dňa 19.11.2015 á 91,29 eur + 8,39 eur režijný paušál + 20%
DPH) spolu vo výške 956,93 eur. Zároveň nepriznal odmenu právneho zástupcu žalovaného za jeden
úkon zo dňa 27.05-2015- vyjadrenie žalovaného, pretože žalovaný v tom čase nebol ešte zastúpený
spoločnosťou GHS Legal s.r.o. - k tomuto zastúpeniu prišlo až dňa 01.07.2015.

2.  Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho
zmeny tak, že odvolací súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie. Namietal, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/
O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Uviedol, že na str. 4 napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol: \"súd
zistil, že spoločnosť s názvom JÁNOŠÍK MIROSLAV s.r.o. bola zapísaná do obchodného registra
Bratislava I dňa 03.07.2013, čiže navrhovateľ mal vystupovať v pozícii T. maximálne do 03.07.2014.\"
Tvrdil, že návrh dohody o poskytnutí právnej služby (ďalej len: \"Dohoda\") bol vypracovaný právnym
zástupcom žalovaného JUDr. Rudolfom Adamčíkom, pričom predmetný návrh Dohody bol jej účastníkmi
v plnom rozsahu akceptovaný a dňa 19.3.2013 bola Dohoda platne uzavretá - Dohoda bola uzavretá
bez časového obmedzenia, teda na dobu neurčitú s výnimkou výkonu funkcie konateľa z jeho strany
(zo strany žalobcu). Poukázal na to, že Dohoda má povahu príkaznej zmluvy podľa § 724 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Mal za to, že ak by aj súd prvej inštancie dospel k názoru, že konaním
účastníkov Dohody nebolo možno konkludentne zmeniť aj dobu výkonu funkcie konateľa spoločnosti,
nie je v rozsudku zdôvodnené, prečo v takom prípade súd prvej inštancie mu nepriznal nárok na odmenu
aspoň do 03.07.2014, pričom tiež zdôraznil, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku vôbec
nevysporiadal s tým, že ostatné body predmetu Dohody boli časovo neobmedzené a ním preukázateľne
priebežne aj po 03.07.2014 plnené. Ďalej uviedol, že na str. 4 napadnutého rozsudku súd prvej
inštancie uviedol: \"Podľa názoru súdu, odporca prostredníctvom vtedy svojho právneho zástupcu JUDr.
Adamčíka písomne dňa 02.12.2013 prostredníctvom e-mailu zaslal návrh na zmenu T. v spoločnosti.
Túto však navrhovateľ nevykonal a k zmene T.S. neprišlo k 01.04.2014, pričom naďalej v predmetnej
spoločnosti zostal navrhovateľ.\" Tvrdil, že z uvedeného konštatovania súdu nevyplýva komu mal právny
zástupca žalovaného zaslať dňa 02.12.2013 návrh na zmenu konateľa spoločnosti, a teda možno len
dedukovať, že súd mal ako adresáta návrhu na zmenu konateľa na mysli jeho (žalobcu), čo nezodpovedá



skutočnosti, keďže žalovaný ani jeho vtedajší právny zástupca dňa 02.12.2013, ani v inom termíne mu
návrh na zmenu konateľa spoločnosti nedoručili - uviedol, že všetky žalovaným požadované zmeny v
spoločnosti založenej pre žalovaného administratívne zabezpečovali advokátske kancelárie zastupujúce
žalovaného, k čomu im on až do septembra 2014 poskytoval plnú súčinnosť. Konštatoval, že aby
mohol žalovaný podľa svojho uváženia disponovať s pre neho založenou spoločnosťou, uzatvoril dňa
23.08.2013 v súlade so znením čl. I c/ predmetu Dohody zmluvu o prevode obchodného podielu z neho
na žalovaného, ktorú odovzdal právnemu zástupcovi žalovaného - tvrdil, že od tohto dňa mohol žalovaný
ako jediný spoločník v spoločnosti vykonávať pôsobnosť valného zhromaždenia spoločnosti podľa
ustanovenia §132 ods. 1 Obchodného zákonníka a realizovať tak žalovaným zamýšľané rozhodnutia
napríklad odvolanie a menovanie konateľa, štatutárneho orgánu spoločnosti. Uviedol, že Zmluva
o prevode obchodného podielu totiž zakladala vo vnútri spoločnosti žalovanému práve postavenie
jediného spoločníka spoločnosti, napriek tomu, že nebol zapísaný v obchodnom registri - konštatoval,
že žalovaný však nevykonal žiadne právne úkony smerujúce k jeho odvolaniu v lehote dohodnutej
v Dohode, nakoľko ho potreboval vo funkcii konateľa naďalej. Tvrdil, že ak teda žalovaný, tak ako
bolo uvedené na str. 3 napadnutého rozsudku, tvrdil, že: \"Do marca 2014 mu zaplatil za poskytnuté
právne služby dohody, avšak už koncom roku 2013 zistil, že navrhovateľ nepostupoval v zmysle dohody,
keď nepreviedol 100 % obchodný podiel zo založenej s.r.o. na jeho osobu, resp. na osobu, ktorú
mu uviedol v e-maily\", týmto nepodloženým tvrdením opakovane zavádzal súd. Uviedol, že rovnako
nepravdivé a zavádzajúce bolo tvrdenie žalovaného a jeho právnej zástupkyne o tom, že zmluva o
prevode obchodného podielu na žalovaného je neplatná, nakoľko žalovaný bol jediným spoločníkom
vo viac ako v troch spoločnostiach, keď žalovaný ani jeho právna zástupkyňa nepreukázali, v ktorých
spoločnostiach mal žalovaný údajne byť jediným spoločníkom a ani to preukázať nemohli, keďže podľa
verejnej listiny Obchodného registra SR bol žalovaný v rozhodnom čase, teda v čase uzavretia zmluvy o
prevode 100% majetkovej účasti obchodného podielu na predmetnej spoločnosti jediným spoločníkom
iba v jednej spoločnosti a to: Technologies, s.r.o., Púpavová 75, 841 04 Bratislava, IČO: 35 710 675,
zapísanej v obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava I, v oddieli: Sro, Vložka číslo:
14016/B. Konštatoval, že na pojednávaní konanom dňa 01.10.2015 právna zástupkyňa žalovaného
uviedla /str. 7 zápisnice/: \"Ohľadne vypovedania dohody o poskytnutí právnych služieb, na ktoré sa
navrhovateľ stále pýta chcem uviesť, že k písomnej výpovedi nedošlo, pravdepodobne nie, klient si
nepamätá, dôkazy zatiaľ nemáme, pamätá si odporca, že sa dohodli na ukončení dohody o poskytovaní
právnych služieb, čo potvrdil aj navrhovateľ v e-maily zo dňa 05.05.2014. Odporca ďalej považoval
to, že budú splnené všetky body dohody vrátane zmeny T. k 01.04.2014 a nemal potrebu dohodu
vypovedať, pričom až neskôr zistil, že body dohody neboli splnené tak, ako mali byť.\" Tvrdil, že k tomu
súd na str. 4 napadnutého rozsudku uvádza: \"Súd je toho názoru, že predmetná dohoda zanikla k
01.04.2014... Súd je toho názoru, že aj keď navrhovateľ tvrdí, že neprišlo k písomnému odstúpeniu od
zmluvy súd z obsahu dohody zistil, že od dohody môže klient /odporca/ kedykoľvek odstúpiť písomným
oznámením doručením advokátovi, čo podľa názoru súdu sa stalo e-mailom dňa 05.05.2014, pričom...\"
Poukázal na to, že tento právny názor súdu prvej inštancie je v rozpore nielen so znením Dohody, ale
i s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Konštatoval, že podľa článku V bod 5.2 Dohody:
\"Akékoľvek zmeny alebo doplnky tejto Dohody si vyžadujú písomnú dohodu jej účastníkov.\" Tvrdil,
že E-mailová komunikácia nie je písomným prejavom vôle, pokiaľ nie je v zákonnej lehote doplnená
písomným podaním doručeným druhej strane - konštatoval, že Dohoda nebola písomne vypovedaná
žalovaným ani žiadnym z jeho právnych zástupcov - uviedol, že odhliadnuc od toho však nie je možné
e-mailom zo dňa 05.05.2014 spôsobiť zánik dohody k 01.04.2014. Poukázal aj na to, že z napadnutého
rozsudku nie je takisto zrejmé, prečo súd v napadnutom rozsudku dospel k právnemu názoru, že
žalovaný mohol platne odstúpiť od Dohody aj bez písomného prejavu, ale v plnení predmetu Dohody
po tomto termíne bez písomného prejavu nebolo možno pokračovať. Ďalej konštatoval, že na str. 4
napadnutého rozsudku súd ďalej uviedol: \"Pričom zo samotnej dohody vyplývalo, že spoločnosť nebude
vykonávať žiadnu činnosť, čo je tiež v rozpore s Obchodným zákonníkom, pretože spoločnosť sa zakladá
za účelom podnikania a zisku, čo navrhovateľovi ako advokátovi je známe.\" K tomuto uviedol, že návrh
Dohody o poskytnutí právnej služby bol vypracovaný právnym zástupcom žalovaného JUDr. Rudolfom
Adamčíkom, pričom predmetný návrh Dohody bol jej účastníkmi v plnom rozsahu akceptovaný a dňa
19.03.2013 bola Dohoda platne uzavretá. Konštatoval, že Dohoda má povahu príkaznej zmluvy podľa
§ 724 a nasl. Občianskeho zákonníka a o jej platnosti a súlade so zákonom nemali strany sporu
ani ich právni zástupcovia žiadne pochybnosti, pričom spoločnosť, ktorá bola v súlade s Dohodou
založená mala slúžiť pre účely podnikania a vytvárania zisku žalovaného. Tvrdil, že aby mohol žalovaný
podľa svojho uváženia disponovať s pre neho ním založenou spoločnosťou, uzatvoril dňa 23.08.2013
zmluvu o prevode jeho obchodného podielu na žalovaného a od tohto dňa mohol žalovaný ako jediný



spoločník v spoločnosti vykonávať pôsobnosť valného zhromaždenia spoločnosti podľa ustanovenia
§132 ods. 1 Obchodného zákonníka a realizovať tak žalovaným zamýšľané rozhodnutia. Uviedol, že
po tom čo obdržal e-mail z 05.05.2014 bez akýchkoľvek dodatočných požiadaviek dňa 05.05.2014 e-
mailom obratom žalovanému oznámil, že s ukončením spolupráce nemá najmenší problém a odmenu /
za obdobie po 01.04.2014 si neuplatní. Tvrdil, že po návrate z USA však žalovaný prehodnotil svoje
stanovisko a ponechal ho vo funkcii T., nezmenil ani sídlo spoločnosti v jeho (žalobcovom) byte a
ďalej v súlade s ustanoveniami Dohody používal jeho služby, pričom od 23.08.2013, kedy uzatvoril
zmluvu o prevode jeho obchodného podielu na žalovaného, tak mohol bez obmedzenia urobiť žalovaný
už sám, alebo prostredníctvom právneho zástupcu. Uviedol, že žalovaný v konaní nepredložil žiaden
dôkaz, ktorým by pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu spochybnil jemu poskytované
služby, naopak, v e-maily zo dňa 05.05.2014 žalovaný tiež uvádza: \"Po vyčistení veci v stave ktorý teraz
bude nasledovať S vami počítam spať. Rozprával som sa posledne aj s judr. adamcikom o následnej
spolupráci.\" Konštatoval, že tento e-mail rozhodne nemožno hodnotiť ako prejav nespokojnosti s
kvalitou jeho práce a k pokračovaniu spolupráce strán sporu skutočne v súlade s uvedeným e-mailom
žalovaného došlo aj po 05.05.2014. Ďalej uviedol, že súd na str. 5 napadnutého rozsudku uviedol:
\"navrhovateľ chcel preukázať, že vykonával činnosť v prospech odporcu aj po 01.04.2014, pričom vo
vyjadrení, ktoré doručil navrhovateľ súdu dňa 09.11.2015 uviedol termíny, kedy v priestoroch advokátskej
kancelárie JUDr. Rudolfa Adamčíka uskutočnil rokovanie s JUDr. Adamčíkom, ktorý zastupoval odporcu,
súd po vyhodnotení všetkých týchto dôkazov dospel k záveru, že nešlo v pravom slova zmysle o právne
služby tak, ako boli dohodnuté s odporcom v dohode, ale v podstate išlo o rokovania, ktoré nevyplývali
z dohody a podľa vyjadrenia účastníkov išlo len o to, aby už navrhovateľ nebol v spoločnosti konateľom
a spoločníkom.\" Poukázal na to, že toto tvrdenie súdu je v absolútnom rozpore so všetkými jeho
ústnymi i písomnými prejavmi a vzbudzuje vážne pochybnosti o objektívnosti napadnutého rozsudku.
Tvrdil, že nikdy neuviedol, že išlo o rokovania na ktorých išlo iba o ukončenie funkcie konateľa a
spoločníka v s.r.o. a dokonca ani žalovaný na pojednávaniach neuviedol, že na týchto rokovaniach
\"iba išlo len o to, aby už navrhovateľ nebol v spoločnosti konateľom a spoločníkom.\" ako to v rozpore
so skutočnosťou vyhodnotil súd. Konštatoval, že aj keby však vykonal iba kroky k tomu aby nebol
konateľom a spoločníkom spoločnosti, boli to právne služby poskytnuté ním žalovanému tak, ako to
bolo stranami dohodnuté v Dohode. Tvrdil, že vo svojich vyjadreniach preukázateľne uvádzal, že sa
jednalo o rokovania, ktoré síce prebehli v ním zaznamenaných termínoch a v prítomnosti právneho
zástupcu žalovaného, ale jednoznačne uviedol, že sa týchto rokovaní zúčastnil i žalovaný, čo tento
na pojednávaní pripustil. Mal za to, že táto právne relevantná skutočnosť je však v napadnutom
rozsudku v rozpore so skutočnosťou opísaná ako jeho rokovanie s JUDr. Adamčíkom. Uviedol, že
splnenie povinností uložených mu v predmete Dohody podľa čl. I preukázal v písomnom vyjadrení zo
dňa 27.07.2015 doručenom prvoinštančnému súdu a že takisto preukázal, že na základe požiadavky
žalovaného a jeho právneho zástupcu bolo dohodnuté pokračovanie v plnení predmetu Dohody.
Konštatoval, že v tejto súvislosti sa v priestoroch advokátskej kancelárie JUDr. Rudolfa Adamčíka konali
v termínoch ním označených viaceré rokovania s žalovaným, pričom túto skutočnosť na pojednávaní
konanom dňa 19.11.2015 pripustil i žalovaný. Ďalej uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 01.10.2015
navrhol vypočuť bývalého právneho zástupcu žalovaného JUDr. Rudolfa Adamčíka, voči čomu nemala
strana žalovaného žiadne námietky, no nakoľko však žalovaný o preukázanie objektívnej pravdy v
skutočnosti záujem nemal, tak na pojednávaní dňa 19.11.2015 svoje stanovisko prehodnotil a svojho
bývalého právneho zástupcu účelovo mlčanlivosti nezbavil. Tvrdil, že až do 09.09.2014, kedy sa konalo
valné zhromaždenie spoločnosti JÁNOŠÍK MIROSLAV, s.r.o., poskytoval žalovanému a jeho právnym
zástupcom požadovanú súčinnosť, pričom na požiadanie žalovaného a jeho právneho zástupcu dňa
08.04.2014 previedol časť obchodného podielu v rozsahu 15% účasti na základnom imaní spoločnosti
na W.. C.O. G., teda na osobu určenú žalovaným a dňa 09.09.2014 previedol svoj zvyšný obchodný
podiel v rozsahu 85% majetkovej účasti na X. S., teda opäť na osobu označenú žalovaným. Konštatoval,
že žiadne iné požiadavky mu žalovaný ani jeho právny zástupca nepredložili. Uviedol, že tieto osoby
určené žalovaným sú do dnešného dňa zapísané v Obchodnom registri SR, pričom je príznačné, že
hoci žalovaný tvrdil, že žiadal aby bol on osobne konateľom a spoločníkom spoločnosti, resp. že žiadal
aby konateľkou bola G.. L. dodnes sa tak nestalo. Ďalej tvrdil, že na základe rozhodnutia spoločníkov
bol s účinnosťou k 22.09.2014 odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti JÁNOŠÍK MIROSLAV, s.r.o.,
Tupého 12417/23A, Bratislava a od 23.09.2014 bolo zmenené sídlo spoločnosti a k 26.09.2014 bola
spoločnosť premenovaná na obchodné meno KULHANY, s.r.o.. Mal za to, že uvedené zmeny vo
vzťahu k zápisom v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I administratívne vykonávali právni
zástupcovia žalovaného a že on im k tomu počas celej doby poskytoval súčinnosť podľa pokynov
žalovaného. Tvrdil, že tak ako to bolo stranami dohodnuté, vykonával až do ukončenia svojej činnosti



v spoločnosti bežné úkony súvisiace s chodom spoločnosti, t. j. rokoval s žalovaným a jeho právnym
zástupcom, preberal poštu a odovzdával ju právnemu zástupcovi žalovaného, zriaďoval a rušil bežné
účty a pod.. Uviedol, že posledný úkon pre žalovaného vykonal dňa 09.09.2014. Taktiež uviedol, že
až do 25.09.2014 spoločnosť JÁNOŠÍK MIROSLAV, s.r.o., Tupého 12417/23A, Bratislava, niesla jeho
meno a priezvisko a do 22.09.2014 sídlila na adrese jeho bydliska, pričom konateľom spoločnosti bol do
22.09.2014 a okrem vyššie uvedených povinností plne zodpovedal za plnenie ustanovení Obchodného
zákonníka a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Záverom uviedol, že odvolaním napáda
aj vyúčtovanie trov právneho zastúpenia, nakoľko podľa §13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
je prvá porada s klientom súčasťou prevzatia veci. Poukázal aj na to, že v rozpore s vyhláškou bolo tiež
priznanie odmeny za tri porady s klientom v tak jednoduchom právnom spore.

3.  Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami a závermi
žalobcu uvedenými v odvolaní, považuje ich za neopodstatnené a nepreukázané, pričom odvolaciemu
súdu navrhol, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. K odvolaciemu dôvodu
v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku uviedol, že podstata
tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri
hodnotení výsledkov dokazovania. Poukázal na to, že dôvodom nesprávneho skutkového zistenia
je nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazných prostriedkov, t.j. porušenie niektorého z § 132-135
Občianskeho súdneho poriadku. Mal za to, že, že súd prvej inštancie všetky vykonané dôkazy
vyhodnotil správne, v súlade so skutočnosťou a na základe vykonaných dôkazov po ich komplexnom
vyhodnotení dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom skutočnosť, že súd prvej inštancie na
základe vykonaných dôkazov dospel k skutkovým zisteniam, ktoré sú v neprospech žalobcu, následkom
čoho bolo zamietnutie návrhu v plnom rozsahu, nemožno hodnotiť ako nesprávne skutkové zistenia
na základe vykonaných dôkazov. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f)
Občianskeho súdneho poriadku uviedol, že žalobca vo svojom odvolaní neuvádza, akým spôsobom
mal súd prvej inštancie nesprávne právne posúdiť vec, resp. ktorú právnu normu aplikoval na danú
vec súd prvej inštancie podľa žalobcu nesprávne. Konštatoval, že žalobca v bode II. odvolania
uviedol, že: \"Dohoda o poskytnutí právnej služby má povahu príkaznej zmluvy podľa § 724 a nasl.
Občianskeho zákonníka.\" Uviedol, že k povahe Dohody o poskytnutí právnej služby sa (žalovaný)
prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril na pojednávaní dňa 19.11.2015, kde tvrdil, že každá
dohoda o poskytnutí právnej služby uzatvorená medzi advokátom a klientom, sa prioritne spravuje
ustanoveniami o mandátnej zmluve, ktoré obsahujú v sebe prvky príkaznej zmluvy. Podľa jeho názoru
ide teda jednoznačne o Dohodu uzatvorenú v zmysle ustanovení o mandátnej zmluve, a predovšetkým
o vzťah medzi advokátom a klientom spravujúci sa Zákonom o advokácii, Advokátskym poriadkom,
v zmysle advokátskej etiky a ďalších predpisov. Ďalej konštatoval, že v treťom odseku bodu II.
odvolania žalobca uviedol: \"Ak by aj súd dospel k názoru že konaním účastníkov Dohody nebolo možno
konkludentne zmeniť aj dobu výkonu funkcie konateľa spoločnosti, nie je v rozsudku zdôvodnené, prečo
súd nepriznal navrhovateľovi nárok na odmenu aspoň do 03.07.2014.\" V tejto súvislosti mal za to, že
v bode I. Dohody o poskytnutí právnej služby je v bode b) exaktne uvedené: \"vystupovať po dobu
maximálne 12 mesiacov od vzniku s.r.o. v pozícii konateľa spoločnosti\", a teda nikdy ani len konkludentne
neprejavil vôľu, aby žalobca zotrvával v pozícii konateľa spoločnosti po dobu dlhšiu ako do 01.04.2014.
Tvrdil, že pokyn na zmenu konateľa spoločnosti dal písomne už 02.12.2013, prostredníctvom e-mailu
zaslaného JUDr. Adamčíkovi, ako osobe uvedenej na komunikáciu s advokátom v Dohode o poskytnutí
právnej služby. Uviedol, že dal preukázateľne pokyn na zmenu konateľa spoločnosti, k čomu však v
očakávanom termíne neprišlo, a preto je toho názoru, že v odôvodnení rozsudku je dostatočne a jasne
zdôvodnené, prečo súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na odmenu ani z časti, a to hneď v
ďalšom (poslednom) odseku predmetného rozsudku na str. 4, po časti citovanej v odvolaní žalobcom,
kde súd prvej inštancie uviedol, že je v prvom rade potrebné vyriešiť otázku zániku predmetnej dohody a
jej dodatku č. 1. Konštatoval, že súd prvej inštancie v tejto časti odôvodnenia rozsudku uviedol, že je toho
názoru, že predmetná dohoda zanikla k 01.04.2014 tak, ako to uviedol aj žalobca vo svojom e-maily zo
dňa 05.05.2014, pričom zároveň uviedol, že od 01.04.2014 si neuplatňuje žiadnu odmenu za poskytnuté
právne služby. Ďalej konštatoval, že v treťom odseku bodu II. odvolania žalobca ešte uviedol: \"Treba
tiež zdôrazniť, že súd sa v napadnutom rozsudku vôbec nevysporiadal s tým, že ostatné body predmetu
Dohody boli časovo a navrhovateľom preukázateľne priebežne aj po 03.07.2014 plnené.\" K danému
tvrdeniu žalobcu poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku uvedené na str. 5 posledná veta
prvého odseku: \"Podľa názoru súdu navrhovateľ za požadované obdobie nevykonal pre odporcu právne
služby tak, ako to má na mysli zákon o advokácii, pretože nemal na to titul, keďže medzi nimi po apríli
2014 nebola uzavretá platná dohoda o poskytnutí právnych služieb.\" Tvrdil, že okrem iného, žalobca v



konaní pred súdom prvej inštancie tvrdil, že všetky body Dohody o poskytnutí právnych služieb splnil tak,
ako bolo v Dohode o poskytnutí právnych služieb v súlade s jeho pokynmi určené. Uviedol, že v prípade,
že by toto tvrdenie žalobcu bolo pravdivé, znamenalo by to predovšetkým, že v období po 01.04.2014 by
už žalobca nebol konateľom spoločnosti a tento spor by sa neviedol. Mal za to, že žalobcove tvrdenia sa
však vzájomne vylučujú a protirečia si, čo len zvýrazňuje skutočnosť, že žalobca žiada o vyplatenie sumy,
na ktorú nemá nárok a tento sa pokúša umelo vytvoriť. Ďalej uviedol, že je pravda, že žalobca vystupoval
vo funkcii konateľa spoločnosti aj po 03.07.2014, avšak jedine z dôvodu, že žalobca nevykonal jeho
opakované pokyny na zmenu konateľa spoločnosti. Tvrdil, že nakoľko ostatné body Dohody o poskytnutí
právnej služby boli taktiež ohraničené stanovením konkrétneho dátumu, ku ktorému mali byť splnené,
vykonávanie bodu f) Dohody o poskytnutí právnej služby (\"vykonať v tejto súvislosti všetky ďalšie
nevyhnutne potrebné úkony podľa pokynov klienta s tým, že počas pôsobenia Advokáta vo funkcii
konateľa s.r.o. nebude spoločnosť vykonávať žiadnu podnikateľskú činnosť, pokiaľ sa v jednotlivom
prípade Klient s Advokátom nedohodne inak\") bolo nevyhnutne naviazané na nesplnenie pokynu
zmeny konateľa spoločnosti, a teda umelo predlžované. Upozornil tiež, že spoločnosť nevykonávala
žiadnu podnikateľskú činnosť, teda vykonávanie funkcie konateľa nepredstavovalo fakticky žiadnu
reálnu činnosť. Konštatoval, že žalobca ďalej citoval odôvodnenie Rozsudku: \"Podľa názoru súdu,
odporca prostredníctvom vtedy svojho právneho zástupcu JUDr. Adamčíka písomne dňa 02.12.2013
prostredníctvom e-mailu zaslal návrh na zmenu konateľa spoločnosti. Túto však navrhovateľ nevykonal
a k zmene konateľa neprišlo k 01.04.2014, pričom naďalej v predmetnej spoločnosti zostal navrhovateľ.\",
ku ktorému uviedol, že: \"Z uvedeného konštatovania súdu nevyplýva komu mal právny zástupca odporcu
zaslať dňa 02.12.2013 návrh na zmenu konateľa spoločnosti. Možno len dedukovať, že súd mal ako
adresáta návrhu na zmenu konateľa na mysli navrhovateľa, čo nezodpovedá skutočnosti.\" Uviedol, že
podľa jeho názoru možno z vyššie citovanej časti odôvodnenia rozsudku, v zmysle predošlého znenia
odôvodnenia rozsudku, rozumejúc kontextu odôvodnenia, jasne vyrozumieť, že zaslal pokyn na zmenu
konateľa v spoločnosti písomne, e-mailom na adresu svojho právneho zástupcu JUDr. Adamčíka tak,
ako to bolo v Dohode o poskytnutí právnej služby určené na komunikáciu a prijímanie pokynov, pričom
pokyny týmto spôsobom dával žalobcovi aj v iných prípadoch a žalobca s ich prijatím nemal problém.
Ďalej uviedol, že tvrdenie žalobcu, že: \"Odporca ani jeho vtedajší právny zástupca dňa 02.12.2013.
ani v inom termíne navrhovateľovi návrh na zmenu konateľa spoločnosti nedoručili.\" považuje za
účelové, najmä v kontexte e-mailu jemu zaslanému žalobcom dňa 05.05.2014 o 7:28 hod, ktorý bol
prvoinštančnému súdu predložený v konaní ako listinný dôkaz. Poukázal na to, že taktiež tvrdenie
žalobcu, že: \"Všetky odporcom požadované zmeny, v spoločnosti založenej pre odporcu, administratívne
zabezpečovali advokátske kancelárie zastupujúce odporcu, k čomu navrhovateľ až do septembra 2014
poskytoval plnú súčinnosť.\" považuje rovnako za účelové, so snahou preniesť zodpovednosť za svoje
konanie, resp. nekonanie na iné osoby. Konštatoval, že žalobca ďalej v bode III. odvolania uviedol, že
(žalovaný) nevykonal žiadne právne úkony smerujúce k odvolaniu žalobcu ako konateľa v spoločnosti
napriek tomu, že žalobca previedol na neho 100% obchodný podiel v súlade s bodom c) Dohody o
poskytnutí právnych služieb, a teda, že podľa názoru žalobcu mohol vykonávať odo dňa 23.08.2013
ako jediný spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia spoločnosti. Uviedol (žalovaný), že zmeny v
spoločnosti v zmysle Zmluvy o prevode obchodného podielu na neho neboli zapísané do obchodného
registra, a teda fakticky nikdy nenadobudol obchodný podiel v spoločnosti, o čom svedči aj fakt, že
žalobca previedol časť svojho obchodného podielu, čo sám nepopiera, neskôr na spoločníčku W.. C. G.
a dňa 09.09.2014 bol prevedený zvyšný obchodný podiel žalobcu na spoločníka G.. X. S.. Konštatoval,
že v prípade, že by bolo tvrdenie žalobcu pravdivé a jediným spoločníkom spoločnosti by bol platne
od 23.08.2013 on, uvedené prevody obchodných podielov spoločnosti by sa nemohli uskutočniť. Ďalej
uviedol, že žalobca v bode IV. odvolania poukázal na zánik Dohody o poskytnutí právnych služieb,
pričom citoval časť zápisnice z pojednávania zo dňa 01.10.2015 a tvrdil, že nie je možné e-mailom zo
dňa 05.05.2014 spôsobiť zánik dohody k 01.04.2014. K danému mal za to, že žalobca pri dôkladnom
študovaní zápisníc z pojednávaní opomenul časť zápisnice z pojednávania zo dňa 19.11.2015, kde
(žalovaný) na otázku súdu, ako si vysvetľuje mail zo dňa 05.05.2014, ktorý mu bol zaslaný od žalobcu,
konkrétne \"to na čom sa s klientom dohodnem, platí vždy, a to aj v prípade, ak sa jedná o dohodu ústnu.
S ukončením zmluvy k termínu 01.04.2014 som nemal a ani v súčasnosti nemám najmenší problém\"
uviedol: \"Ja som to v podstate chápal tak, že ku dňu 01.04.2014 je ukončená dohoda o poskytnutí právnej
služby zo strany navrhovateľa a v podstate všetky náležitosti mal dotiahnuť môj právny zástupca, čo
bol vtedy JUDr. Adamčík.\" Uviedol, že žalobcom citovaná časť zápisnice zo dňa 01.10.2015 hovorí o
tom, že on nemal potrebu vypovedať Dohodu o poskytnutí právnych služieb, nakoľko mal za to, že táto
skončí splnením účelu na ktorý bola dohodnutá, čo predstavovalo ukončenie zmluvného vzťahu medzi
žalobcom a ním k 01.04.2014. Tvrdil, že zistil, že k splneniu predmetu Dohody o poskytnutí právnej



služby zo strany žalobcu došlo až po 01.04.2014, na čo reagoval súdu predloženým e-mailom zo dňa
05.05.2014, v ktorom žalobca výslovne písomne potvrdil, že s ukončením Dohody o poskytnutí právnej
služby k 01.04.2014 nemá najmenší problém. Mal za to, že uvedené vyjadrenie žalobcu je jednoznačné,
písomné a potvrdzuje skutočnosť, že k ukončeniu dohody (vrátane splnenia všetkých bodov predmetu
Dohody o poskytnutí právnej služby) malo dôjsť k 01.04.2014. Uviedol, že svojim e-mailom zo dňa
05.05.2014 jasne oznámil advokátovi, že v zmluvnom vzťahu na základe Dohody o poskytnutí právnej
služby nemá v úmysle zotrvávať, čo žalobca v danom e-maily správne vyhodnotil a akceptoval ukončenie
tohto zmluvného vzťahu k 01.04.2014 - konštatoval, že uvedené je tiež odôvodnením, ako mohlo dôjsť
mailom zo dňa 05.05.2014 k zániku Dohody o poskytnutí právnej služby k 01.04.2014, pričom opakovane
uviedol, že v tomto e-maily žalobca výslovne potvrdil že s ukončením Dohody o poskytnutí právnej služby
k 01.04.2014 nemá najmenší problém a že na čom sa s klientom dohodol platí vždy, aj v prípade, že
ide o dohodu ústnu. Mal za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil zánik Dohody o poskytnutí
právnej služby, pričom uviedol, že e-mailová komunikácia sa považuje za platný písomný prejav vôle a
v zmysle platných právnych predpisov nie je potrebné jej doplnenie písomným podaním v lehote troch
dní doručeným druhej strane. Tvrdil, že písomné podanie je potrebné doručiť súdu v lehote troch dní
v zmysle Občianskeho súdneho poriadku a aj to nie pri všetkých podaniach, pričom zmluvný vzťah
medzi ním a žalobcom sa však neriadi Občianskym súdnym poriadkom. Poukázal na to, že Dohoda o
poskytnutí právnej služby v zmysle jej obsahu posúdená ako mandátna zmluva v zmysle ustanovení
Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve sa teda spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. V
tejto súvislosti poukázal taktiež na Občiansky zákonník a jeho ustanovenie § 40 ods. 4, ktoré ustanovuje:
\"Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými
prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon
urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je
podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.\" Uviedol, že
vzhľadom na uvedené preto neobstojí argumentácia žalobcu, že e-mailová komunikácia sa nepovažuje
za písomnú formu prejavu vôle. Mal za to, že súd prvej inštancie správne dospel k právnemu názoru, že
e-mailom zo dňa 05.05.2014 mohol platne odstúpiť od Dohody o poskytnutí právnej služby a že žalobca
vo svojom odvolaní nesprávne aplikoval na svoju argumentáciu ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku. Konštatoval, že v bode V. odvolania žalobca citoval časť odôvodnenia napadnutého rozsudku:
\"Pričom zo samotnej dohody vyplývalo, že spoločnosť nebude vykonávať žiadnu činnosť, čo je tiež v
rozpore s Obchodným zákonníkom, pretože spoločnosť sa zakladá za účelom podnikania a zisku, čo
navrhovateľovi ako advokátovi je známe.\", avšak podľa druhého odseku bodu V. odvolania je zrejmé, že
žalobca citovanú časť odôvodnenia rozsudku nepochopil, nakoľko v druhom odseku uviedol tvrdenia,
ktoré v zmysle kontextu odôvodnenia nie sú relevantné. Mal za to, že súd prvej inštancie uvedenou vetou
poukazoval na skutočnosť, že odmena za výkon funkcie konateľa spoločnosti žalobcovi nepatrí okrem
iného tiež z dôvodu, že spoločnosť nemala vykonávať žiadnu činnosť. Ďalej konštatoval, že žalobca na
strane 5 v bode VI. odvolania uviedol: \"Po návrate z USA však odporca prehodnotil svoje stanovisko
a ponechal navrhovateľa vo funkcii konateľa, nezmenil ani sídlo spoločnosti, v byte navrhovateľa a
ďalej v súlade s obsahom Dohody používal služby navrhovateľa. Od 23.08.2013. kedy navrhovateľ
uzatvoril zmluvu o prevode obchodného podielu navrhovateľa na odporcu, tak mohol bez obmedzenia
urobiť či už sám, alebo prostredníctvom právneho zástupcu.\" Mal za to, že uvedené tvrdenie žalobcu je
nepravdivé, keďže nikdy neprehodnotil svoje stanovisko k zmene konateľa v spoločnosti, ani k zmene
sídla spoločnosti. Poukázal na to, že konateľ, ako aj sídlo spoločnosti zotrvávali nezmenené výlučne z
dôvodu, že jediným oprávneným na vykonanie týchto zmien bol žalobca, ktorý napriek jeho výslovným
opakovaným pokynom nekonal v súlade s jeho pokynmi a naďalej zotrvával vo funkcii konateľa
spoločnosti. Taktiež uviedol, že on nebol nikdy jediným spoločníkom spoločnosti, čoho dôkazom je
tiež priložený úplný výpis z Obchodného registra spoločnosti. Tvrdil, že jeho vyjadrenie v e-maily zo
dňa 05.05.2014 ohľadom spolupráce s žalobcom sa netýkalo Dohody o poskytnutí právnych služieb,
ale že spolupracoval s žalobcom a JUDr. Adamčíkom na viacerých kauzách, pričom spolupráca sa
teda odvolávala na iné kauzy a nie na vzťah vyplývajúci z Dohody o poskytnutí právnych služieb zo
dňa 19.03.2013. Konštatoval, že k rozviazaniu spolupráce medzi ním, žalobcom a JUDr. Adamčíkom
skutočne došlo. Ďalej uviedol, že v bode VII. odvolania žalobca poukázal na rokovania uvedené vo
vyjadrení žalobcu zo dňa 02.11.2015, ktoré sa mali uskutočniť v priestoroch Advokátskej kancelárie
JUDr. Rudolfa Adamčíka v termínoch od 14.05.2014 do 09.09.2014 za jeho účasti (žalovaného), ktoré
súd prvej inštancie na základe predložených dôkazov vyhodnotil tak, že nešlo pri týchto rokovaniach v
pravom zmysle o právne služby v zmysle Dohody o poskytnutí právnej služby uzatvorenej medzi ním a
žalobcom, ale podľa vyjadrenia strán sporu išlo len o to, aby už žalobca nebol v spoločnosti konateľom
a spoločníkom. Tvrdil, že súd prvej inštancie mohol uvedené vyhodnotiť najmä z vyjadrenia žalobcu



zo dňa 02.11.2015, kde v druhom odseku uviedol, že: \"Dňa 14.05.2014 v čase od 14:00 hod do 15:00
hod sa v priestoroch Advokátskej kancelárie JUDr. Rudolfa Adamčíka uskutočnilo rokovanie, na ktorom
bolo dohodnuté ďalšie predĺženie poskytovania právnych služieb navrhovateľom pre odporcu. Ďalšie
rokovania navrhovateľa s odporcom v súvislosti s poskytovaním právnych služieb navrhovateľom sa
konali v Advokátskej kancelárii Rudolfa Adamčíka aj v nasledovných termínoch.\", pričom keď žalobca
tvrdil, že všetky body Dohody splnil v stanovenom termíne, možno vyvodiť, že pokiaľ mali súvisieť
právne služby iba s plnením Dohody, museli sa týkať splnenia pokynu zmeny konateľa v spoločnosti.
Ďalej konštatoval, že žalobca v odvolaní na str. 6 poukázal na to, že splnil povinnosti uložené mu
v Dohode o poskytnutí právnych služieb, pričom toto mal preukázať v písomnom vyjadrení zo dňa
27.07.2015. Uviedol, že sa s žalobcom nedohodol na pokračovaní Dohody o poskytnutí právnej služby
na rokovaní dňa 14.05.2014 ani v inom termíne, pričom jeho spolupráca so žalobcom na základe Dohody
o poskytnutí právnej služby mala byť najneskôr do 01.04.2014 ukončená. Mal za to, že žalobca v konaní
nepreukázal, že by malo dôjsť k predĺženiu pokračovania spolupráce na základe Dohody o poskytnutí
právnej služby, pričom toto mohlo byť urobené iba písomne. Konštatoval, že akákoľvek komunikácia
medzi ním a žalobcom po 01.04.2014 v súvislosti s Dohodou o poskytnutí právnej služby sa týkala
výlučne dodatočného splnenia pokynu, ktorý žalobca nesplnil včas a dlhodobo svojvoľne odďaľoval.
Tvrdil, že v konaní legitímne využil svoje právo nezbaviť advokáta - JUDr. Rudolfa Adamčíka mlčanlivosti,
nakoľko ako klient stratil v neho svoju dôveru, pričom v zmysle jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa
19.11.2015, JUDr. Adamčík svojim konaním ho ako advokát poškodil. Poukázal na to, že využitie jeho
práva nezbaviť advokáta mlčanlivosti vo veci, v ktorej ho ako svojho klienta advokát - JUDr. Adamčík
zastupoval, mu nemôže byť na ťarchu a nemožno to považovať za účelové konanie. Ďalej uviedol, že z
obsahu spisu a predložených dôkazov je zrejmé, že pokyn na zmenu konateľa spoločnosti bol žalobcovi
daný písomne v decembri 2013 ako aj v máji 2014 a okrem toho ústne niekoľko krát. Tvrdil, že po viac ako
polroku došlo k zmene spoločníka spoločnosti a prevodu obchodného podielu z žalobcu na súčasného
spoločníka spoločnosti, pričom až na základe rozhodnutia spoločníkov bol žalobca ako konateľ odvolaný
z funkcie konateľa spoločnosti a taktiež došlo k zmene obchodného mena aj sídla spoločnosti. Uviedol,
že žalobca tvrdil, že pri všetkých uvedených zmenách bol nápomocný a poskytoval súčinnosť, čo je v
rozpore s tvrdením žalobcu uvedeným v zápisnici z pojednávania zo dňa 09.07.2015 na str. 5 ods. 7,
8: \"Na otázku PZO kedy sa dozvedel o zmene konateľstva navrhovateľ uvádza: O zmene konateľstva
som sa dozvedel až z obchodného registra. Na otázku súdu, kto teda pri zmene konateľa dal návrh do
obchodného registra navrhovateľ uvádza: To vám neviem povedať, ja som to nepodpísal.\" Mal za to, že
tvrdenia žalobcu sú rozporuplné a zavádzajúce. Uviedol, že v prípade, že by žalobcovi bola uhradená
odmena za funkciu konateľa spoločnosti, išlo by o bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu, nakoľko
reálne vo funkcii konateľa nevykonával žiadnu činnosť, vo funkcii konateľ zotrvával svojvoľne, v rozpore
s pokynom klienta (žalovaného) a naviac odmena za poskytnutie právnych služieb vo výške 350 eur
bola dojednaná za plnenie všetkých bodov Dohody o poskytnutí právnych služieb a nie samostatne za
výkon funkcie konateľa. Ďalej uviedol, že žalobca svojim odvolaním napadol \"vyúčtovanie trov právneho
zastúpenia\", s odôvodnením, že podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky 655/2004 Z. z. je prvá porada
s klientom súčasťou prevzatia veci, pričom podľa názoru žalobcu je v rozpore s vyhláškou priznanie
odmeny taktiež za tri porady s klientom v tak jednoduchom právnom spore. Poukázal na to, že súd prvej
inštancie mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. za 8
úkonov právnej služby. Uviedol, že súd prvej inštancie mu nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia
samostatne za prvú poradu s klientom a za prevzatie veci, pretože porada s klientom dňa 07.07.2015
za ktorú mu súd prvej inštancie priznal trovy právneho zastúpenia, ktorú mal pravdepodobne žalobca
na mysli, bola porada s klientom pred prvým pojednávaním. Konštatoval, že nie je úlohou žalobcu, aby
posudzoval náročnosť právneho sporu. Mal za to, že každý má právo sa dať v konaní pred súdom
zastúpiť, pričom vyhláška č. 655/2004 Z. z. považuje poradu s klientom za úkon právnej služby. Tvrdil, že
uvedené potvrdzuje tiež skutočnosť, že žalobca napriek tomu, že je advokát, sa nechal v konaní zastúpiť
iným advokátom, a uplatňuje si vo vyčíslení trov právneho zastúpenia taktiež porady s klientom a okrem
iného, považoval zastúpenie žalobcu za účelové, nakoľko žalobca je sám advokátom a je teda znalý
práva, pričom právny zástupca žalobcu sa nezúčastnil ani na jednom z pojednávaní vo veci. Záverom
si uplatnil trovy odvolacieho konania.

4.  Žalobca podaním zo dňa 16.05.2016 doplnil svoje odvolanie. Uviedol, že dohoda o právnej pomoci
medzi stranami sporu bola uzatvorená dňa 19.03.2013, pričom uvedená dohoda má povahu príkaznej
zmluvy podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tvrdil, že obe strany sa v nej dohodli na paušálnej
odmene advokáta. Poukázal na to, že vo vydavateľstve Q..Y..J. vyšla nedávno právnická publikácia
určená odbornej právnickej verejnosti: \"Vyhláška o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie



právnych služieb (advokátska tarifa) - Komentár\". Uviedol, že v časti komentára pojednávajúcej o
paušálnej odmene advokáta autori uviedli: \"Paušálny charakter tohto druhu zmluvnej odmeny spočíva
v tom, že advokátovi vzniká nárok na odmenu v dohodnutej výške bez ohľadu na reálny rozsah
poskytnutých právnych služieb, respektíve úkonov právnej služby, ako aj bez ohľadu na prípadný
procesný úspech klienta v súdnom alebo inom konaní.\" Tvrdil, že tento komentár plne potvrdzuje
jeho právny názor prezentovaný v súdnom konaní a vyvracia nielen právny názor žalovaného, ale aj
samotného prvoinštančného súdu, ktorý si nesprávny právny názor žalovaného osvojil. Popri citácii
výkladu vyhlášky zdôraznil, že pre žalovaného právnu pomoc skutočne vykonával, čo v súdnom konaní
dostatočne preukázal.
5.  Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok
(ďalej len \"C.s.p.\") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP  a contrario v spojení s  § 219 ods. 3 CSP)
a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel   k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6.  V prejednávanej veci súd prvej inštancie venoval posúdeniu dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca
domáhal zaplatenia odmeny vo výške 2.100 eur za právne služby poskytnuté žalovanému, náležitú
pozornosť, keď vo veci vykonal všetko potrebné dokazovanie v rozsahu dôkazných návrhov strán sporu,
zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade so zásadami vyplývajúcimi z § 132 O.s.p.
dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver,
keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona č. 586/2003 o advokácii (§ 18 ods. 1, 2,
3, § 19 ods. 1 a § 24 ods. 1), ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby
žalobcu; z dôvodu, že predmetná Dohoda o poskytnutí právnej služby zo dňa 19.03.2013 s Dodatkom
č. 1 zo dňa 01.08.2013 zanikli ku dňu 01.04.2014, a preto žalobcovi zanikol po 01.04.2014 nárok na
zaplatenie odmeny za poskytnuté právne služby dohodnutej na základe tejto Dohody v znení  Dodatku
č. 1; aj náležite v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa v
dostatočne potrebnom rozsahu vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre
právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a náležite  posúdil
opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán sporu súvisiacich s predmetom
konania. Žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také relevantné námietky alebo argumenty,  ktoré
by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvej inštancie, alebo
ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil
svoje rozhodnutie.

7.  Súd prvej inštancie správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných
skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci. Jeho skutkové zistenia
majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán či z obsahu spisu vyplynuli a aj inak vyšli v priebehu konania
najavo, prihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, následne
tieto správne vyhodnotil z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti či vierohodnosti.
So zreteľom na to, že odvolací súd nezistil, že by výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie
nezodpovedal pravidlám logického myslenia, možno uzavrieť, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie
majú dostatočnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a ich zhodnotením dospel súd prvej
inštancie k správnym skutkovým záverom.

8.  V preskúmavanej veci z e-mailu zo dňa 02.12.2013 vyplýva, že žalovaný; predtým ako vycestoval
do USA; dal pokyn na zmenu konateľa spoločnosti na G.. L. v zmysle čl. 1e), ktorý adresoval svojmu
právnemu zástupcovi JUDr. Adamčíkovi, prostredníctvom ktorého komunikoval so žalobcom v zmysle čl.
III bodu 3.3 zmluvy. E-mailová komunikácia zo dňa 05.05.2014 medzi žalobcom a žalovaným nasvedčuje
tomu, že medzi stranami prebiehala  komunikácia výsledkom ktorej bolo uzatvorenie ústnej dohody,
ktorá sa mala týkať zmeny osoby konateľa ku dňu 01.04.2014, keďže táto zmena sa nerealizovala
na základe pokynu žalovaného jeho právnemu zástupcovi zo dňa 02.12.2013. Žalovaný sa vo svojom
e-maile odvoláva na posledné stretnutie u JUDr. Adamčíka, kde sa mali dohodnúť ohľadne zmeny
konateľa k 01.04., na čo reagoval žalobca e-mailom tak, že to, na čom sa s klientom dohodne platí
vždy a to aj v prípade, ak sa jedná o ústnu dohodu, zároveň uviedol, že s ukončením zmluvy k termínu
1.4.2014 nemal a nemá ani v súčasnosti problém. Skutočnosť, že ústna dohoda sa týkala zmeny zápisu
v obchodnom registri potvrdzuje ďalšie vyjadrenie žalobcu, že ich ústna dohoda nezodpovedá stavu



v OR SR. Pokračovanie spolupráce žalobca poprel svojím nadväzujúcim vyjadrením, že si situáciu
mylne vysvetlil tak, že žalovaný sa rozhodol v spolupráci ešte pokračovať. Žalobca sa v tejto súvislosti
jednoznačne vyjadril, že odmenu za obdobie po 01.04.2014 si uplatňovať nebude a dodal, že bude
nápomocný, nakoľko bude nevyhnutné zabezpečiť zmeny v obchodnom registri, ktoré budú zodpovedať
ich ústnej dohode (so žalobcom); čím existenciu predchádzajúcej ústnej dohody so žalobcom ohľadne
vykonania zmien v obchodnom registri opakovane potvrdil.

9.  V súvislosti s dohodou o zmene konateľa k 01.04.2014, ktorá žalobcom nebola vykonaná; zrejme kvôli
nedorozumeniam vzniknutými v dôsledku nedostatočnej komunikácie; došlo k písomnému ukončeniu
zmluvy medzi stranami dohodou ku dňu 01.04.2014 na základe ich e-mailovej komunikácie, keď
písomná forma je dodržaná aj pri právnom úkone urobenom elektronickými prostriedkami (§ 40 ods.
4 Občianskeho zákonníka). Ukončenie zmluvy so spätnými účinkami ku dňu 01.04.2014 nemožno
považovať za neplatné, pokiaľ si zmluvné strany; v rámci svojej autonómnej zmluvnej voľnosti;
dohodli okamih, ku ktorému nadobudne ich dohoda o skončení zmluvného vzťahu účinky. Navyše na
otázku žalovaného, či žalobca chce písomné ukončenie zmluvného vzťahu, žalobca toto nepožadoval
odvolávajúc sa na platnosť aj ústne uzatvorenej dohody s klientom.

10.  Pokiaľ došlo k ukončeniu zmluvy ku dňu 01.04.2014 nevznikol žalobcovi nárok na dohodnutú
odmenu za poskytovanie služieb na základe tejto (zaniknutej) dohody po 01.04.2014. Žalobcovi
nevznikol nárok na odmenu ani za maximálny čas, na ktorý bolo dohodnuté, že bude vystupovať v
pozícii konateľa, t.j. do 03.07.2014, a to aj z dôvodu, že uvedené obdobie 12 mesiacov v zmysle čl.
1b) zmluvy bolo zmenené na základe pokynu žalovaného (klienta) v zmysle čl. 1e) zmluvy podať návrh
registrovému súdu na vykonanie zmeny štatutárneho orgánu k 01.04.2014. Žalobca po ukončení zmluvy
prisľúbil, že bude nápomocný pri vykonaní potrebných zmien v obchodnom registri, a je nepochybné, že
žalovanému v tejto súvislosti poskytoval súčinnosť do 09.09.2014. Žalobca však nepreukázal, že túto
súčinnosť poskytoval po 05.05.2014 žalovanému  za odmenu ako advokát na základe novej či pôvodnej
dohody o poskytovaní právnej služby. Len samotná skutočnosť, že žalovaný nepoprel, že sa zúčastnil
dňa 14.05.2014; a v ďalších žalobcom označených termínoch;  rokovaní v priestoroch advokátskej
kancelárie JUDr. Adamčíka; kde mal svoje sídlo aj žalobca a v ktorých priestoroch sa žalovaný s
JUDr. Adamčíkom často stretával z dôvodu, že ho zastupoval vo veľmi veľa kauzách; nepostačuje pre
záver, že bolo dohodnuté ďalšie predĺženie poskytovania právnych služieb žalobcom pre žalovaného
a že za \"súčinnosť\", ktorú žalobca ďalej poskytoval žalovanému v súvislosti s vykonaním zmien v
obchodnom registri, bola medzi stranami dohodnutá odmena. Úmyslu žalovaného obnoviť so žalobcom
dohodu o poskytovaní právnych služieb nenasvedčuje ani e-mail žalovaného, v ktorom sa vyjadril, že (so
žalobcom) počíta späť a že rozprával s JUDr. Adamčíkom o následnej spolupráci. Správny je preto záver
súdu prvej inštancie, že po 01.04.2014 žalobca neposkytoval žalovanému právne služby na základe
platne uzatvorenej dohody o poskytnutí právnych služieb, za ktoré by mu patrila odmena.

11.  Vzhľadom na to, že sporovými stranami uzavretá dohoda o poskytnutí právnych služieb zanikla
k 01.04.2014, na základe ktorej skutočnosti žalobca po 01.04.2014 už nemal nárok na odmenu za
poskytnutie právnych služieb, považoval odvolací súd  ďalšie argumenty žalobcu uvedené v odvolaní
za  bezpredmetné.

12.  Odvolací súd preskúmal aj dôvodnosť odvolania žalobcu, ktorým napadol výrok týkajúci sa trov
konania a dospel k záveru, že žalobca nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že nesprávne priznal
žalovanému trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (3 x porada s klientom). Odvolací
súd mal za to, že správne bolo rozhodnuté súdom prvej inštancie o náhrade trov konania v zmysle §
142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspechu v konaní. Súd prvej inštancie správne priznal trovy konania
žalovanému pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 956,93 eur za: (1 úkon. prevzatie,
príprava á 91,29 eura + režijný paušál 8,39 eura, 2 úkon. porada s klientom 07.07.2015 á 91,29 eura +
8,39 eura režijný paušál, 3. úkon účasť na pojednávaní 09.07.2015 á 91,29 eura + režijný paušál 8,39
eura, 4 úkon. porada s klientom 29.09.2015 á 91,29 eura + 8,39 eura režijný paušál, 5.úkon vyjadrenie
žalovaného zo dňa 30.09.2015 á 91,29 eura + 8,39 eura režijný paušál, 6. úkon účasť na pojednávaní
dňa 01.10.2015 á 91,29 eura + režijný paušál 8,39 eura, 7.úkon porada s klientom dňa 11.11.2015 á
91,29 eura + režijný paušál 8,39 eura, 8 úkon. účasť na pojednávaní dňa 19.11.2015 á 91,29 eura + 8,39
eur režijný paušál + 20% DPH) spolu vo výške 956,93 eura a taktiež správne nepriznal odmenu právneho
zástupcu žalovaného za jeden úkon zo dňa 27.05.2015 - vyjadrenie žalovaného, pretože žalovaný v
tom čase nebol ešte zastúpený spoločnosťou GHS Legal s.r.o. - keď k tomuto zastúpeniu prišlo až



dňa 01.07.2015. Námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nemal priznať žalovanému trovy právneho
zastúpenia za druhý úkon (porada s klientom zo dňa 07.07.2015) z dôvodu, že prvá porada s klientom
je ako úkon spojená s prevzatím veci, a teda nemožno ich rozdeliť na dva samostatné úkony za ktoré
by mohla byť jednotlivo priznaná odmena, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú, nakoľko predmetný
druhý úkon (porada s klientom zo dňa 07.07.2015) nebol prvou poradou klienta spojenou s prevzatím
veci, ale jednoznačne inou, ďalšou poradou, ktorá sa uskutočnila pred prvým pojednávaním vo veci už
v priebehu konania. Ďalej žalobca namietal aj to, že je v rozpore s vyhláškou priznanie odmeny za tri
porady s klientom v tak jednoduchom právnom spore. Odvolací súd vyhodnotil aj túto námietku ako
nedôvodnú, nakoľko všetky tri porady s klientom sa uskutočnili pred nariadenými pojednávaniami vo
veci, a teda ich uskutočnenie bolo aj z hľadiska procesného postupu v konaní bez žiadnych pochybností
účelné, hospodárne a opodstatnené. Odvolací súd v tejto súvislosti taktiež poukázal na to, že porada s
klientom v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. sa považuje za úkon právnej služby, a preto v tomto prípade
neexistuje žiaden dôvod, prečo by predmetná odmena za vykonanie týchto troch úkonov právnej služby
žalovanému nemala byť priznaná. Skutočnosť, že sa žalovaný dal zastúpiť advokátom, čím využil svoje
zákonné právo, mu nemôže byť na ujmu. Odvolací súd mal taktiež za to, že tvrdenia žalobcu o náročnosti
právneho sporu sú v tejto súvislosti neopodstatné.

13.  Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý  rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o
náhrade trov konania,  ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 O.s.p.).

14.  O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní v plnom
rozsahu, nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal.

15.  Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)         (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19C/69/2015", "guid": "f371408d-534d-4485-8c92-df18158f419e:bfc40f1b-b4ce-4017-afb7-5ad2e38d1023", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}