{"guid": "84643290-3edc-4c75-b2af-e79d8e557d6b:aa14dade-da00-47b6-8251-be002f69a12f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1415206130.1", "spisova_znacka": "18CoE/516/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 18CoE/516/2016 z 30. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. novembra 2017, sp. zn. 18CoE/516/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1415206130.1", "identifikacne_cislo": "1415206130", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Jamrich", "sudca_id": 49, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-jamrich-49", "datum_vydania": "2017-11-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/244", "nazov": "ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483", "nazov": "zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/483-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aa14dade-da00-47b6-8251-be002f69a12f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1415206130.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1415206130.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1415206130.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 18CoE/516/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415206130
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415206130.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov senátu
JUDr. Paulíny Pacherovej a JUDr. Beáty Trandžíkovej, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast.: JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., advokátka so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava proti povinnému:
X. A., E.. XX.X.XXXX, I. I. XX, XXX XX I., vedenej u súdnej exekútorky Mgr. Jana Virličová,
Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, pod sp. zn. EX 5642/15,
pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.561,74 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16Er/1598/2015-74 zo dňa
27.11.2015, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16Er/1598/2015-74  zo dňa
27.11.2015   potvrdzuje.

II. Povinnému  náhradu trov odvolacieho konania   nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „exekučný súd“) zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn.
II/2014-4992 zo dňa 21.11.2014. V odôvodnení uznesenia uviedol, že po preskúmaní žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu v zmysle § 44 ods. 1až 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej „EP“) zistil nespôsobilosť exekučného titulu byť podkladom na vykonanie exekúcie. Poukázal
na to, že vymáhaná pohľadávka má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, t.j. v spotrebiteľskom vzťahu
účastníkov. Súčasťou zmluvy sú VOP obsahujúce rozhodcovskú doložku, ktorá je formulovaná ako
výlučná rozhodcovská doložka a stanovuje výlučnú prorogáciu riešenia všetkých sporov zo zmluvy
na Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie. Takto formulovaná rozhodcovská doložka
je neplatná pre rozpor s § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy. Exekučný súd  ďalej dospel k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá len v účastníkmi
nepodpísaných VOP nespĺňa ani požiadavku obligatórnej písomnej formy vyžadovanej zák. č. 244/2002
Z.z., o rozhodcovskom konaní (ďalej „ZRK“). Na uvedenom základe žiadosť súdneho exekútora o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Uznesenie prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonom stanovenej lehote, napadol odvolaním
oprávnený z dôvodov vymedzených  § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e)  OSP  v spojení s § 221 ods. 1
písm. d), f), h) OSP.  Navrhol,  aby odvolací súd  napadnuté rozhodnutie buď zmenil tak, že poverí
súdneho exekútora vykonaním exekúcie alebo ho  zruší a vráti súdu prvého stupňa (teraz prvej inštancie)
na ďalšie konanie. Oprávnený  konajúcemu súdu a ním vydanému rozhodnutiu v rozsiahlej odvolacej
argumentácii vytýkal, že  preskúmavaním  zmluvy o úvere a v nej obsiahnutej rozhodcovskej  doložky



prekročil  právomoci dané mu  § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995  Z.z. Exekučného poriadku a  § 45 ods.
1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z.  o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“).  Mal za to, že  § 44 ods. 2
zák. č. 233/1995  Z.z. Exekučného poriadku, umožňuje súdny prieskum zákonnosti len vo  vzťahu k
žiadosti súdneho exekútora, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučnému titulu, nie však vo vzťahu
k listinám, na poklade ktorých bol titul vydaný. Právomoci exekučného súdu sú vymedzené aj § 45
ZoRK.  Skúmanie listinných dôkazov z konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku
ako exekučného titulu je arbitrárnym a svojvoľným postupom v rozpore s § 45 a § 37 ZoRK.  Právoplatný
rozhodcovský rozsudok je prekážkou res iudicata pre opätovné preskúmanie veci.   Poukázal na  viaceré
rozhodnutia Ústavného súdu SR  2/2000, PL. ÚS 21/2008, I. ÚS 17/2001,  I.ÚS 390/2008, IV. ÚS
110/2009, I. ÚS 335/2006, III. ÚS 335/06, III. 264/2005  a II.ÚS 499/2012, v ktorom ústavný súd
uviedol, že okresný i krajský súd v prejednávanej exekučnej veci prekročili svoju právomoc, keď okrem
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu preskúmavali aj obsah poistnej zmluvy vrátane VOP
a z takto vykonaného listinného dôkazu dospeli k (odchylnému) skutkovému stavu, na ktorom založili
svoj právny záver o právnej povahe rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky spôsobujúcej
jej neplatnosť. Týmto postupom znemožnili sťažovateľovi uplatniť  právo priznané mu exekučným
titulom.  Ďalej  poukázal na ust. § 93b <aspi://module='ASPI'&link='483/2001%20Z.z.%252393b'&ucin-
k-dni='30.12.9999'> zákona č. 483/2001 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='483/2001%20Z.z.'&ucin-k-
dni='30.12.9999'> o bankách, z ktorého vyplývala  povinnosť oprávneného predložiť povinnému ako
klientovi návrh na uzavretie  rozhodcovskej zmluvy s tým, že povinnému  bola daná možnosť neprijať
túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody.
Namietal, že súd  prvej inštancie nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, bez
akýchkoľvek dôvodov pre takýto záver, nakoľko je arbitrárne a nezákonné konštatovať neplatnosť
rozhodcovskej doložky pre hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa, bez
uvedenia v čom táto nerovnováha spočíva.  Exekučný súd pri skúmaní žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vykonával nové samostatné dokazovanie a dospel k
odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd bez toho, aby mal oprávnený možnosť sa k takto
novo vykonaným dôkazom a k novo vytvorenému skutkovému stavu vyjadriť. Namietal, že neplatnosť
rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol súd založiť ani na Smernici Rady
93/13/ EHS, ktorá je nezáväzným sekundárnym právnym aktom, ani na judikatúre ESD, ktorá je vo
vzťahu k rozhodcovským doložkám všeobecná  a nie je voči jednotlivcom, teda ani voči účastníkom tohto
konania bezprostredne záväzná.  V ďalšom odvolateľ citoval rozhodnutia okresných súdov a krajských
súdov SR, ktoré svedčia v prospech argumentácie odvolateľa. Záverom poukázal na to, že súd prvej
inštancie nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením veci odňal oprávnenému
právo konať pred súdom a neprimerane zvýhodnil povinného.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného, ktoré mu bolo doručené v súlade s ust. CSP nevyjadril.

4. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu vydanému v
exekučnom konaní osobou vyššieho súdneho úradníka, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa
odvolanie (§ 44 ods. 2 EP). Podaním odvolania, v zmysle § 374 ods. 4 OSP, nedošlo k zrušeniu
rozhodnutia zo zákona a vzhľadom na predloženie veci odvolaciemu súdu sudcom súdu prvej inštancie,
zohľadniac konštrukciu zachovania právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
01.07.2016 (§ 470 ods. 2 veta prvá zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej
len „CSP“/) sú splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci
v inštančnom postupe.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - CSP
v spojení s § 470 CSP)  po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania,  po
oboznámení sa  s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že nie súd dané dôvody
na zrušenie ani zmenu napadnutého rozhodnutia a toto je potrebné potvrdiť.

6. Podľa § 243d ods. 2 EP (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015), na
exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu  (pozn. súdu, t.j. spotrebiteľské spory), a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú
predpisy účinné do 31. decembra 2014.  Z hľadiska skúmania platnosti rozhodcovskej doložky v
prejednávanej právnej veci sú tak rozhodné právne predpisy v znení účinnom do 31.12.2014.



7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Odvolací súd sa stotožňuje so správnosťou zisteného skutkového stavu  súdom prvej inštancie a
vecnou správnosťou rozhodnutia.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa v súlade s § 243d ods. 1, 2 EP začalo
dňa 31.03.2015 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke Mgr. Jane
Virličovej.

11. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie,
so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo
občianskoprávnych vzťahov, vydaný pod č.k. II/2014-4992 dňa 21.11.2014. Záväzkový vzťah účastníkov
konania má pôvod v spotrebiteľskej zmluve o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu,
uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a povinným
dňa 3.12.2008.  Oprávnený nadobudol exekučne vymáhanú pohľadávku postúpením.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s odvolacími dôvodmi ako
aj po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie konštatuje, že exekučný súd  je  pred
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie  oprávnený a zároveň povinný v zmysle § 44 ods. 2 EP
skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Zistenie naplnenia podmienok na výkon exekúcie
je v zmysle § 44 Exekučného poriadku  jedným  zo základných oprávnení  a povinností exekučného
súdu.  Citované ust. zákona sa vzťahuje na všetky zákonom aprobované exekučné tituly, vrátane
rozhodcovských rozsudkov, a to  aj s ohľadom na ust. § 45 ods. 1 a 2 ZRK, ktorý dopĺňa postup
exekučného súdu v prípadoch, kde je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Citované ustanovenia
je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti.

13. Súd sa pri skúmaní vykonateľnosti exekučného titulu zaoberá predovšetkým tým, či ide rozhodnutie,
ktoré možno vykonať podľa EP  (§ 41 ods. 2), či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej ako aj
po materiálnej stránke; ide o hmotnoprávne predpoklady exekúcie, ku ktorým súd prihliada z úradnej
povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov tiež je, že exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným
právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri
ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale naopak, má to za
následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M Cdo/20/2008
z 22.4.2009, IV. ÚS 78/2011 zo 17.3.2011). Skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku v zákonom
stanovenom rozsahu teda, vzhľadom na vyššie uvedené, logicky musí predchádzať prieskum právomoci
rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou doložkou (zmluvou). Ak je rozhodcovská zmluva
neplatná, alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom.

14. Odvolacia námietka oprávneného, že súd prvej inštancie preskúmaním rozhodcovského rozsudku
a rozhodcovskej doložky prekročil svoju zákonnú právomoc preto nie je dôvodná. Odvolací súd
nepovažuje za dôvodnú ani odvolaciu námietku, ktorou odvolateľ exekučnému súdu vytýka nemožnosť
skúmania rozhodcovskej doložky z hľadiska neprijateľných zmluvných dojednaní (§ 52 a nasl. OZ)
ani  s odvolaním sa na Smernicu Rady č. 93/13/EHS/ o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.   Konštantná judikatúra súdov v tejto oblasti zaujala prevládajúci názor o prípustnosti a
dôvodnosti  takéhoto prieskumu.

15. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil záväzkový vzťah účastníkov ako vzťah  spotrebiteľský, na
ktorý sa vzťahujú ustanovenia  § 52 a nasl.  Občianskeho zákonníka.

16. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie
poverenia, keď dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky. Neplatnosť rozhodcovskej doložky



vzhliadol v neprijateľnosti  zmluvného dojednania pre vylúčenie možnosti podania žaloby na všeobecný
súd a v nedostatku jej písomnej formy.

17. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že svoj  záver odvodil od obchodných podmienok pre
depozitné produkty   (ďalej „VOP“). V  čl. 11 Prechodné  a záverečné ustanovenia, bod 11.5 VOP je
zapracovaná rozhodcovská doložka,  z ktorej vyplýva, že všetky spory, ktoré v budúcnosti medzi nimi
vzniknú zo zmluvy budú rozhodované  rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie.

18. Vo vzťahu k  záveru súdu prvej inštancie  o nedostatku písomnej formy rozhodcovskej doložky z
dôvodu jej technického zapracovania do nepodpísaných OP, odvolací súd uvádza, že technický spôsob
umiestnenia rozhodcovskej doložky do VOP, ktoré nie sú osobitne podpísané nemožno automaticky
a bez ďalšieho považovať za nedostatok písomnej formy rozhodcovskej doložky.   Obchodné
podmienky sú v európskom právnom prostredí, vrátane Slovenskej republiky, štandardnou a všeobecne
akceptovateľnou  súčasťou zmlúv.  Dojednanie časti obsahu zmluvy v obchodných podmienkach
nevylučujú ani  vnútroštátne, či úniové právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Rovnako podľa
ZRK, v znení účinnom v čase  vzniku záväzkového vzťahu účastníkov (t.j. k 3.12.2008)  bolo  dojednanie
právomoci rozhodcovského súdu právne upravené buď uzavretím samostatnej rozhodcovskej zmluvy
alebo uzavretím rozhodcovskej doložky, ktorá ako vyplýva z jej označenia je technickou súčasťou
zmluvy.  Za takýchto okolností preto výlučne  skutočnosť, že rozhodcovská doložka je obsiahnutá len v
účastníkmi zmluvy osobitne nepodpísaných  obchodných podmienkach ešte  sama o sebe neznamená,
ani  nevyvoláva nedostatok jej písomnej formy.

19. Z hľadiska skúmania platnosti takto uzavretej  rozhodcovskej  doložky  a zachovania obligatórnej
náležitosti - písomnej formy  je   podstatná subjektívna vedomosť  druhej strany (dlžníka  - povinného)
o listinách  (obchodných podmienkach) tvoriacich súčasť zmluvy, pričom existencia tejto vedomosti sa
vyžaduje v čase rokovania, najneskôr však v čase uzavretia zmluvy, s ktorou sa  spája dojednanie
rozhodcovskej doložky  nachádzajúcej sa v  obchodných podmienkach, tvoriacich súčasť obsahu
zmluvy. Odvolací súd všeobecný záver súdu prvej inštancie o nedostatku písomnej formy rozhodcovskej
doložky len pre jej umiestnenie v nepodpísaných obchodných podmienkach nepovažuje za správny.

20. Odvolací súd sa v rozsahu odvolacích dôvodov preto zameral na skúmanie správnosti záverov
súdu prvej inštancie o neprijateľnom charaktere zmluvného dojednania  rozhodcovskej doložky  a
dospel k záveru, že tento právny záver súdu prvej inštancie je správny. Ako už odvolací súd uviedol, z
rozhodcovskej doložky  vyplýva dohoda zmluvných strán, že všetky spory, ktoré v budúcnosti medzi nimi
vzniknú zo zmluvy budú rozhodované výlučne  rozhodcovským súdom.  Z obsahu   zmluvy o spotrebnom
úvere ani z obsahu VOP nevyplýva poučenie (usmernenie) spotrebiteľa  zo strany banky  (dodávateľa),
že v zmysle zákona nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy.

21. Odvolací súd s poukazom na konštantnú judikatúru všeobecných súdov nepovažuje za právne
relevantnú argumentáciu odvolateľa, že povinný ako spotrebiteľ  mal možnosť odmietnuť, resp. neprijať
rozhodcovskú doložku. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR  vo veci 5M Cdo 25/2012,
v ktorom dovolací súd zaujal právny názor, že  ust. §  93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov nijako nezbavovalo oprávneného (banku) povinnosti predložiť
povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne
zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných
sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť
voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a
aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená
výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom,
ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle
oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami
a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Odvolací súd  pre úplnosť uvádza, že o
neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa takejto doložky sa rozhodcovské konanie začalo
na základe žaloby podanej dodávateľom, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu
alebo podať žalobu na všeobecnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu
spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu
vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom



súde. Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach rovnako opakovane vyslovil právny názor o ochrane
práv spotrebiteľa ako slabšej strany (napr. MCdo 9/2012, 5 Cdo  61/2012, 5 Cdo 232/2012, 6 Cdo 1/2012,
6 Cdo 217/2012, 6 Cdo 1/2012).

22. Exekučný súd je v prípadoch rozhodcovských rozsudkov vydaných v spotrebiteľských veciach
oprávnený skúmať súlad rozhodcovskej doložky so zákonom  z  hľadiska ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ktoré je v týchto prípadoch dôvodné aplikovať.   Súdna prax rovnako ustálila, že rozhodcovský
rozsudok pre exekučné konanie netvorí prekážku rozhodnutej veci a exekučný súd je v zmysle § 44
ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. a/ až c/ ZRK v spotrebiteľských veciach oprávnený
na jeho preskúmanie vrátanie preskúmania rozhodcovskej doložky,  od ktorej sa odvodzuje právomoc
rozhodcovského (titulového) súdu. V tejto súvislosti je súd oprávnený podrobiť rozhodcovskú doložku
prieskumu aj  z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok  (NS SR  6 Cdo 135/2012).

23. Pri skúmaní vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je exekučný súd oprávnený riešiť otázku,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, nakoľko  iba
rozhodcovská zmluva, ktorá je platne uzavretá môže založiť právomoc rozhodcovského súdu v
rozhodcovskom konaní, a teda aj vykonateľnosť rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní  NS
SR 2Oboer 68/2013, obdobne NS SR  6 Cdo 105/2011,  5 Cdo 230/2011, 6 Cdo 4/2013, KS Prešov
3CoE 29/2010).

24. Exekučný súd dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky pre obmedzenia práva
spotrebiteľa (povinného) ako slabšej zmluvnej strany domáhať sa ochrany na všeobecnom súde.
Najvyšší súd SR, ako súd dovolací  už vo svojej judikatúre poukázal na to, že  rozhodcovská
doložka, ktorá v prípade, ak je žalobcom poskytovateľ úveru, resp. jeho právny nástupca, spotrebiteľovi
neumožňuje brániť sa mimo rozhodcovského súdu, sťažuje prístup spotrebiteľa k spravodlivosti a
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán predmetnej spotrebiteľskej
zmluvy  (NS SR 6 Cdo 4/2013). Neobstojí preto tvrdenie odvolateľa, že súd prvej inštancie posúdil
rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú  zmluvnú podmienku a konštatoval neplatnosť rozhodcovskej
doložky pre hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa, bez uvedenia v
čom táto nerovnováha spočíva a bez akýchkoľvek dôvodov pre takýto záver, v dôsledku čoho je jeho
rozhodnutie  arbitrárne a nezákonné.  Ako  vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, súd
prvej inštancie nerovnováhu spôsobujúcu neprijateľnosť zmluvnej podmienky v súlade s konštantnou
rozhodovacou činnosťou videl vo vylúčení  možnosti  spotrebiteľa  uplatniť ochranu svojho práva
na všeobecnom súde, nedostatku jej individuálneho dojednania v jej  formulárovom obsahu, ktorý
spotrebiteľ nemohol nijako ovplyvniť. Odvolací súd sa s týmto  právnym záverom súdu stotožňuje.

25. Pokiaľ ide o argumentáciu  oprávneného  rozhodnutím Ústavného súdu II. ÚS SR č. 449/2012
odvolací súd má za to, že  nejde o rozhodnutie predstavujúce líniu ustálených rozhodnutí ÚS SR v
konkrétnych právnych otázkach. Svedčí o tom rovnocenné oponujúce rozhodnutie iného senátu ÚS SR
I. ÚS 41/2014-15 z 29. 1.2014, ktoré  voči  rozhodnutiu  II. ÚS SR č. 449/2012  vyjadruje iný, opačný
právny názor, vychádzajúci z predchádzajúcich rozhodnutí  ústavného súdu v obdobných veciach.

26. Odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom ani účelom súdneho  prieskumu v exekučnom konaní nie
je poskytnúť spotrebiteľovi neoprávnenú výhodu umožňujúcu  mu vyhnúť sa vráteniu poskytnutých
finančných prostriedkov, ako sa nesprávne domnieva  oprávnený, dôvodiac, že súd prvého stupňa
vydaným napadnutého uznesenia povinnú neprimerane  zvýhodnil. Cieľom súdneho prieskumu je zistiť,
či právny vzťah medzi spotrebiteľom a poskytovateľom služby alebo plnenia predstavuje vyvážené
zmluvné podmienky, zaväzuje na právom dovolené plnenie, a či bolo spotrebiteľovi umožnené  slobodné
rozhodnutie o voľbe rozhodcovského súdu - t.j. či  dohoda o rozhodcovskej doložke je skutočne prejavom
slobodnej, určitej, vážnej a zrozumiteľnej vôle spotrebiteľa  alebo  či je len prejavom voľby veriteľa
(silnejšej  zmluvnej strany) bez možnosti výberu a ovplyvnenia tejto skutočnosti spotrebiteľom.

27. Exekučný súd je  v zmysle § 44 ods. 2  EP  a  v súlade so zásadou proporcionality práv, pri
rešpektovaní osobitostí každej z prejednávaných exekučných vecí (osobitosti kauzy), oprávnený a
povinný, vždy dôsledne skúmať či  prípadný nesúlad exekučného titulu so zákonom, resp. rozhodcovská
zmluva alebo doložka zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie vo veci
predstavuje takú kolíziou dvoch alebo viacerých subjektívnych práv (vymožiteľnosť práva oprávneného



voči právu  spotrebiteľa na ochranu pred vynúteným dosiahnutím zmluvnej dohody), aby  právo tento
spor riešilo spôsobom chránenia slabšieho práva s nevyhnutným obmedzením práva silnejšieho.

28.  V prejednávanej veci takáto kolízia v neprospech spotrebiteľa dojednaním rozhodcovskej doložky
vylučujúcej možnosť podania žaloby na všeobecný súd, ako aj forma uzatvorenej rozhodcovskej
doložky  podľa názoru odvolacieho súdu existuje. Súd prvej inštancie  preto na  základe zisteného
skutkového stavu vec správne právne posúdil, keď rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku pre vylúčenie možnosti súdneho prejednania veci, čo spôsobuje jej absolútnu
neplatnosť. Toto rozhodnutie má oporu  v konštantnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov ako aj
v rozhodnutiach  ústavného súdu  ( IV. ÚS 55/2011, obdobne II. ÚS 413/2011-19, III. ÚS 455/2013-16).

29. Odvolací súd zdôrazňuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná
a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s veriteľom (dodávateľom) riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej mohol byť vydaný rozhodcovský rozsudok  a tento následne
mohol  byť spôsobilým exekučným titulom pre vykonávanie exekúcie. Odvolací súd nepopiera, že
rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak
ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa podľa rozhodcovskej doložky rozhodnutiu  veriteľom určenému
rozhodcovskému súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy.
Ide o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho
vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.

30. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie  dospel k záveru,
že postupom exekučného súdu oprávnenému nebola odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvej
inštancie  nedospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci a ním zistení skutkový stav veci o neprijateľnom zmluvnom charaktere rozhodcovskej doložky je
dostatočný a úplný. V exekučnom konaní nie je daná prekážka veci rozhodnutej a odvolateľ nepreukázal
existenciu skutočností ani dôkazov, ktoré doposiaľ neboli uplatnené a majú preukazovať, že došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

31. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vydané rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne
správne potvrdil.
32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. Úspešnému  povinnému odvolací súd nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko si tento nárok
neuplatnil a  žiadne trovy mu ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).  Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí  vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( §
447 písm. d/, e/  CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16Er/1598/2015", "guid": "1aabaccb-64f4-4519-929b-bee0f5229f30:fe9c8ca7-3560-443a-ade2-55b8e30ec61d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b127bb8c-95ab-4589-886f-fc969f53f979", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/2014 z 29. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-29", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b127bb8c-95ab-4589-886f-fc969f53f979"}, {"guid": "ussr:ec3eab78-57af-4719-b8f2-7275e5cb1638", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 455/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 455/2013 z 26. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-26", "citacie_n": 131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec3eab78-57af-4719-b8f2-7275e5cb1638"}, {"guid": "ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-10", "citacie_n": 3964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26"}, {"guid": "ussr:01d93e06-c333-40b7-9531-08fee60f5a5e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 413/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 413/2011 z 21. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-21", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01d93e06-c333-40b7-9531-08fee60f5a5e"}, {"guid": "ussr:12334ede-465c-4fe2-ab56-52b552f49734", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 2320, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:12334ede-465c-4fe2-ab56-52b552f49734"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:1a4b4441-7fff-4c5e-9194-4e33dee4d2a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 335/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 335/06 z 30. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-30", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1a4b4441-7fff-4c5e-9194-4e33dee4d2a6"}], "citovane_v": []}