Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To/60/2017 z 27. 6. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. júna 2017, sp. zn. 1To/60/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1416010238.1
Krajský súd Bratislava | 1To/60/2017 | ECLI:SK:KSBA:2017:1416010238.1 | 2017-06-27 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/933291b5-3ee5-4fd7-a2c8-69dc8e6756c4
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1416010238.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/60/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416010238
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1416010238.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov JUDr.
Magdalény Blažovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného Lukáša V. a spol., pre
zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. a iné, o odvolaní
obžalovaného M. V. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 08.12.2016, sp. zn. 3T/91/2016, na
verejnom zasadnutí konanom 28. júna 2017 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava
IV, sp. zn. 3T/91/2016 z 08.12.2016 ohľadne obžalovaného M. V. vo výroku o vine v celom rozsahu, vo
výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa

obžalovaný Lukáš V.,  nar. XX.XX.XXXX/XXXX v R., trvale                                                         bytom
R., O. XX, vo väzbe od              03.05.2016 do  01.06.2016, t. č. v ÚVTOS Ilava

u z n á v a   z a   v i n n é h o,  ž e

1/ toho času právoplatne odsúdený  M. C. v presne nezistenom čase dňa 23.04.2016 kontaktoval toho
času právoplatne odsúdeného ml. G. G., ktorému povedal, že vie kde sú bicykle, ktoré sa dajú ľahko
ukradnúť, pričom túto informáciu získal od toho času právoplatne odsúdeného  D. O., ktorý pracuje na
manželských internátoch v Mlynskej doline, ktorému za to, že mu otvorí dvere prisľúbil odmenu 80,-
Eur, následne sa spolu s obžalovaným M. V. v čase asi o 01:30 hodine dňa 24.04.2016 presunuli na
manželský internát blok F1, na adrese E. I. 36 v Bratislave, kde ich už čakal  odsúdený   D. O., ktorý
im svojou čipovou kartou otvoril vchodové dvere od manželského internátu a odišiel, pričom  odsúdený
Lukáš C. priniesol na miesto svoje kliešte, ktorými prestrihol bezpečnostné zámky na bicykli značky V.
acid, 27,5 sivo-čiernej farby, výrobné číslo X zakúpený v roku 2014 a na bicykli značky Merida model
TFS 300-D, striebornej farby zakúpený v roku 2009, ktoré z miesta odniesli  odsúdení M. C. a  ml. G.
G., čím spôsobili poškodenému G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. E. V. č. XXXX/X, E. U. H. škodu vo
výške 610,-Eur a poškodenému A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, N. E. škodu vo výške 270,-Eur,

2/ následne sa dňa 24.04.2016 v presne nezistenom čase obžalovaný M. V. vrátil na manželský internát
blok F1, na adrese E. I. 36 v Bratislave, kde vnikol do priestorov cez podložené vchodové dvere, kde
sa kliešťami pokúsil odcudziť prestrihnutím dvoch z troch zámkov bicykel značky Trek 3500, zakúpený
v roku 2014, čím by týmto konaním spôsobil poškodenému N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXA, E.,
G. škodu vo výške približne 150,- Eur,

3/ obžalovaný M. V. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s právoplatne odsúdeným ml. G. G. dňa
27.04.2016 v čase približne o 21:30 hodine spoločne prišli na manželský internát blok F1, na adrese E.
I. XX v Bratislave, kde obžalovaný M. V. pomocou plastovej karty a vreckového noža otvoril dvere do
priestorov, kde boli odstavené bicykle, kde odcudzili bicykel značky Specialized Pitch sport, bielej farby,



zakúpený dňa 18.03.2016 a to tak, že prestrihli bicyklový zámok, čím spôsobili poškodenému C. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, T. škodu vo výške 428,-Eur

t e d a
v bodoch 1/, 2/ a 3/

- spoločným konaním prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil,  spôsobil tak malú škodu a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania (vlámaním) a spôsobil malú škodu, pričom v bode 2/ sa dopustil
takéhoto konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, avšak k jeho dokonaniu
nedošlo
č í m   s p á c h a l
v bodoch 1/, 2/, 3/
-pokračujúci zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.,  § 212 ods. 1, ods. 4  písm. b/ Tr.
zák. s poukazom na § 138 písmeno e/ Tr. zák., v bode 2/ v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.

Krajský súd v Bratislave ho za to

o d s u d z u j e

podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Trestného
zákona s poukazom na § 49 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaraďuje do Ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom  Okresného súdu Bratislava IV z 08.12.2016 sp. zn. 3T/60/2016 bol obžalovaný M. V. uznaný
za vinného v bode 1/ z prečinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. k § 212 ods. 1 Tr.
zák., v bode 2/ z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Tr. zák. a v bode 3/ zo zločinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. k § 212 ods. 1, ods.
4 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. e/ Tr.zák. (spoločne s t.č. už právoplatne odsúdenými 1/
ml. G. G., 2/ D. O. a 4/ M. C.), na tom skutkovom základe, že:
1/ obžalovaný M. C. v presne nezistenom čase dňa 23.04.2016 kontaktoval obžalovaného ml. G. G.,
ktorému povedal, že vie kde sú bicykle, ktoré sa dajú ľahko ukradnúť, pričom túto informáciu získal od
obžalovaného D. O., ktorý pracuje na manželských internátoch v G. doline, ktorému za to, že mu otvorí
dvere prisľúbil odmenu 80,-Eur, následne sa spolu s obžalovaným M. V. v čase asi o 01:30 hodine dňa
24.04.2016 presunuli na manželský internát blok F1, na adrese Staré Grunty 36 v Bratislave, kde ich už
čakal obžalovaný D. O., ktorý im svojou čipovou kartou otvoril vchodové dvere od manželského internátu
a odišiel, pričom obžalovaný M. C. priniesol na miesto svoje kliešte, ktorými prestrihol bezpečnostné
zámky na bicykli značky CUBE acid, 27,5 sivo-čiernej farby, výrobné číslo X zakúpený v roku 2014 a na
bicykli značky Merida model TFS 300-D, striebornej farby zakúpený v roku 2009, ktoré z miesta odniesli
obžalovaný M. C. a obžalovaný ml. G. G., čím spôsobili poškodenému G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
ul. E. V. č. XXXX/X, E. U. H. škodu vo výške 610,-Eur a poškodenému A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. XX, N. E. škodu vo výške 270,-Eur,

2/ následne sa dňa 24.04.2016 v presne nezistenom čase obžalovaný M. V. vrátil na manželský internát
blok F1, na adrese Staré Grunty 36 v Bratislave, kde vnikol do priestorov cez podložené vchodové
dvere, kde sa kliešťami pokúsil odcudziť prestrihnutím dvoch z troch zámkov bicykel značky Trek 3500,
zakúpený v roku 2014, čím by týmto konaním spôsobil poškodenému N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. XXA, E., G. škodu vo výške nepresahujúcej sumu 266,-Eur,

3/ obžalovaný M. V. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s obžalovaným ml.G. G. dňa 27.04.2016 v
čase približne o 21:30 hodine spoločne prišli na manželský internát blok F1, na adrese Staré Grunty
36 v Bratislave, kde obžalovaný M. V. pomocou plastovej karty a vreckového noža otvoril dvere do
priestorov, kde boli odstavené bicykle, kde odcudzili bicykel značky Specialized Pitch sport, bielej farby,



zakúpený dňa 18.03.2016 a to tak, že prestrihli bicyklový zámok, čím spôsobili poškodenému C. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, T. škodu vo výške 428,-Eur.

Za to bol prvostupňovým súdom obžalovaný M. V. odsúdený podľa § 212 ods. 4 Trestného zákon s
použitím § 36 písm. l/, písm. n/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona s poukazom na § 49 ods. 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri)
roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/  Trestného zákona  pre výkon uloženého trestu bol zaradený do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Spoluobžalovaným, t.č. už právoplatne odsúdeným boli uložené nasledovné tresty:
-ml. G. G. podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 36  písm. j/, písm. l/, písm. n/, § 37
písm. h/, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 117 ods. 1 Trestného
zákona  úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov, ktorý mu bol podľa § 49 ods. 1
písm. a/ Trestného zákona mu súd jeho výkon  podmienečne odložená so stanovením skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona.

- D.  O. podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/, § 38 ods. 3
Trestného zákona  trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace a podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona mu súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu
súd určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 1 (jeden) rok.

- M.  C.  podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/, § 38 ods.
3 Trestného zákona  trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace, ktorého výkon mu bol podľa § 49
ods. 1 písm. a/ Trestného zákona podmienečne odložený s určením skúšobnej doby podľa § 50 ods. 1
Trestného zákona  v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku boli  poškodení G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. U. H., S. V. 1,
A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. E., R. č. XX a C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., ul. E. č. 22 odkázaní
s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, podal dňa 04.04.2017 (rozsudok mu bol doručený 26.03.2017), teda v zákonnej
lehote, odvolanie len obžalovaný M. V.. V samostane písomných dôvodoch odvolania obžalovaný
uviedol, že  odvolanie podáva proti výrokom o vine a uloženom treste v celom rozsahu a žiadal, aby
vec bola vrátená súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie z dôvodov § 321 ods.
1 písm. a/, b/, c/, d/ Tr. por. Primárne namietal predčasnosť napadnutého rozsudku, nakoľko konal na
hlavnom pojednávaní v jeho neprítomnosti, čo považuje za porušenie jeho práv na obhajobu a  vzhľadom
na odôvodnenie prvostupňového rozsudku,  že bol riadne a včas o termíne hlavného pojednávania
predvolaný, podľa neho súd nemal k dispozícii relevantnú informáciu o jeho prípadnom ospravedlní sa
z neúčasti na hlavnom pojednávaní a  nemal ani prípadný jeho súhlas, aby sa hlavné pojednávanie
vykonalo v jeho neprítomnosti, pretože ju výslovne neodmietol a ani výslovne nepožiadal o konanie v
jeho neprítomnosti. Namietal taktiež, že súd nemohol konať v jeho neprítomnosti s poukazom aj na to,
že predtým ustanovený obhajca mu bol zrušený opatrením zo 17.10.2016, ktorého mu následne súd
opätovne ustanovil 28.02.2017, čo považuje za porušenie jeho obhajobných práv, nakoľko k ustanoveniu
obhajcu mu došlo zjavne až v čase po jeho nástupe do výkonu trestu odňatia slobody 21.01.2017, pričom
nemal reálnu možnosť si sám obhajcu zvoliť, tak ako vyplýva  z ustanovení  podľa § 34 ods. 1, § 44
ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 2 ods. 9 Tr. por. ohľadne jeho práv na jeho obhajobu. Namietal, že
súd náležite nepreveroval jeho situáciu a hlavné pojednávanie 08.12.2016 sa konalo predčasne v jeho
neprítomnosti. S poukazom  na články 50 ods. 3, 48 ods. 2 Ústavy SR a článok 6 ods. 3 Dohovoru, ako
aj nález Ústavného súdu  II ÚS 210/2009, došlo k porušeniu zákona v ustanoveniach § 293 ods. 3, 6, 7
Tr. por., v jeho neprospech a že s  poukazom na § 44 ods. 1 Tr. por. a nasl. mu boli v konaní pred súdom
porušené práva obhajovať sa osobne. Namietal aj použitie asperačnej zásady, na základe ktorej mu bol
ukladaný trest v rozmedzí 3 rokov až 13 rokov a 3 mesiace, z čoho taktiež vyplýva, že súd nemohol konať
v jeho neprítomnosti, nakoľko  mu ukladal trest v sadzbe, ktorá prevyšovala hornú hranicu 10 rokov.
Ďalej nesúhlasil  aj s použitou  právnou kvalifikáciou zločinu krádeže  podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., i keď si
je vedomý pokynu GP SR z 30.5.2016, avšak vzhľadom na účinnosť tohto pokynu  a dátum spáchania
skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu, ktoré boli spáchané zjavne pred vydaním uvedeného pokynu,
teda jeho použitie spätne s retroaktívnym účinkom, v rozpore s § 2 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Uložený trest v
trvaní štyroch rokov považuje za neprimerane prísny, nakoľko išlo len o odcudzenie bicyklov, nedošlo k



zbytočným škodám, k nenapraviteľným stratám ani k ujme na zdraví, ani k ohrozeniu života, s poukazom
na význam a účel trestu, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia spravodlivo potrestaní.
V tejto súvislosti poukázal aj  na viaceré nálezy ÚS SR a vzhľadom na  odôvodnenie prvostupňového
rozsudku ohľadne postupu pri určovaní druhu a výmery jeho trestu,  žiadal aplikovať ustanovenie § 39
ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, aj z dôvodu, že prísnosť
trestu nesmie byť neprimeraná trestnému činu, čo vyplýva z Ústavy. Žiadal o pochopenie a spravodlivé
rozhodnutie.

Prostredníctvom obhajcu, s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia § 212 ods. 1 až 4, § 125 ods.
1, § 38 ods. 1, § 138 a 122 ods. 4  Tr. zák. a ich právny rozbor, ako aj rozhodnutie NS SR zo 04.10.
2011, sp.zn. 4Tdo 20/2011 z ktorých vyplýva, že ak je určitá konkrétna okolnosť zákonným znakom
konkrétneho trestného činu, teda znakom základnej skutkovej podstaty, v zmysle zákazu dvojitého
pričítania sa uplatňuje len v rámci skutkovej podstaty trestného činu a nie je ju možné považovať v
zmysle § 38 ods. 1 Tr. zák. aj za okolnosť pre použitie vyššie trestnej sadzby, že ide o kogentnú normu
a nie je ju možné dopĺňať výkladom, či analógiou a to dokonca v neprospech páchateľa. Namietal tiež,
že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na základe akej právnej úvahy aplikoval súd § 212 ods. 4
Tr. zák. namiesto § 212 ods. 2 písm.a/ Tr.zák., čím došlo okrem nesprávneho právneho posúdenia aj k
odňatiu práva na spravodlivý súdny  proces, že obžalovaný sa nemohol v tomto prípade účinne brániť
a trestný čin mal byť právne posúdený podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a aj trest mal byť v rozhraní
tohto zákonného ustanovenia. Je presvedčený, že rozsudok trpí takou vadou, na základe ktorej musí
byť zrušený a vec vrátená na ďalšie prejednanie a preto žiadal odvolací súd o jeho zrušenie a vrátenie
veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu obžalovaného, ktoré bolo prvostupňovým súdom v súlade s ustanovením § 314 Tr. por.
doručené prokuratúre  s upozornením, že sa môžu k nemu vyjadriť, sa  nevyjadrila.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho  súdu, ktoré sa konalo za splnenia zákonných podmienok, v
neprítomnosti upovedomených poškodených Mareka Q., A. E., C. V. a N. D., v konečnom návrhu obhajca
obžalovaného poukázal  na písomné dôvody odvolania s tým, že primárne  namieta právne posúdenie
skutku v bode 3/ podľa odseku 4 § 212 Tr. zák., nakoľko v odseku 2 písm. a/ § 212 Tr. zák.  je už
obsiahnutý prvok vlámania vzhľadom  na § 38 ods. 1 Tr. zák. a preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok
a vec vrátiť súdu prvého stupňa pre závažnú vadu konania. Naviac podľa jeho názoru  trest štyri roky
odňatia slobody za krádež jedného bicykla je veľmi prísny.

Prokurátorka v konečnom návrhu uviedla, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny,
zákonný a dôvodný. K odvolaniu obžalovaného, ohľadne námietky konania na súde prvého stupňa v jeho
neprítomnosti uviedla, že boli splnené zákonné podmienky na takýto postup a pokiaľ ide o namietané
právne posúdenie podľa § 212 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.,  uvedená problematika je dávno vyriešená s
poukazom aj na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR. Navrhla preto odvolanie obžalovaného
zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný M. V. v konečnom návrhu sa pripojil  k tomu, čo povedal  jeho obhajca.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§
306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo  ods. 3 Tr. por. a preto
podľa  § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného  je čiastočne
dôvodné, ale aj z iných dôvodov, než ktoré namietal.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu,
determinovaný uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie a preskúmanie správnosti konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku.
Výnimkou z uvedenej zásady a to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním
neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie
mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. dovolania a aj takéto chyby v danom prípade zistené boli.



Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo  strán.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli vykonané na
hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, v súlade
s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por.,  ktoré   tieto okresný súd sice správne vyhodnotil tak, ako mu to
ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., avšak nesprávne právne posúdil.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli vykonané na
hlavnom pojednávaní, v podstate všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu
veci,  pričom zistil, že pokiaľ ide o uznanie viny zo žalovaných skutkov, toto správne okresný súd ustálil
a vyhodnotil, avšak pochybil v časti jeho právneho  posúdenia, čo napokon opravil sám odvolací súd,
ako bude nižšie rozvedené.

Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní  vykonal dokazovanie v súlade so zákonom,  napriek
neoprávnenej odvolacej námietke obžalovaného, že súd nemal splnené zákonné podmienky na konanie
v jeho  neprítomnosti.

Podľa § 252 Tr. por.
(1) Hlavné pojednávanie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu, zapisovateľa a
prokurátora.

(2) V neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, že
vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného
a pritom
a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas
predvolaný,

b) obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v
trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol
upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného
vyšetrovania,

c) obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený,

d) obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť
na právne úkony je obmedzená, vyhlási, že netrvá na osobnom výsluchu obžalovaného.

(3) Hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno konať, ak je vo väzbe alebo vo výkone
trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého
horná hranica prevyšuje desať rokov. To neplatí, ak obžalovaný výslovne odmietol účasť na hlavnom
pojednávaní alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti.

(4) V prípadoch povinnej obhajoby nemožno konať hlavné pojednávanie bez prítomnosti obhajcu. Ak
nejde o prípad povinnej obhajoby a obžalovaný má obhajcu, možno vykonať hlavné pojednávanie v
neprítomnosti obhajcu, len ak s tým obžalovaný súhlasí.



(5) Ak súd rozhodne, že sa hlavné pojednávanie vykoná v neprítomnosti obžalovaného, možno za
podmienok uvedených v § 263 ods. 3 prečítať zápisnice o výsluchu spoluobžalovaných, svedkov a
znalcov aj bez súhlasu obžalovaného.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že okresný súd mal splnené zákonné podmienky na vykonanie hlavného
pojednávania v neprítomnosti obžalovaného, na ktorom  bolo vykonané dokazovanie a na ktorom došlo
aj k vyhláseniu predmetného, odvolaním obžalovaného Chalupu napadnutého rozsudku.

Pokiaľ ide o hlavné pojednávanie vykonané 08.12.2016, z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd mal
splnenú podmienku riadne a včas doručeného predvolania obžalovaného  naň v zmysle § 252 ods. 2
Tr. por. s poukazom na § 247 ods. 1 Tr. por., teda, že obžalovaný mal zachovanú lehotu aspoň päť
pracovných dní, nakoľko na tento termín bol riadne a včas predvolaný, ako vyplýva z č.l. 385, že mu
bolo dňa 21.10.2016 riadne doručené predvolanie na hlavné pojednávanie na deň 08.12.2016 o 10.00
hod. č.dv. 413, pri ktorom mu bola aj riadne doručená obžaloba 1Pv 265/16 spolu s výzvou a poučením
podľa § 240 ods. 3, 4 Tr. por. a teda  bol aj v súlade so zákonom poučený o všetkých svojich právach
a povinnostiach, ako vyplýva z č.l. 363 a zvlášť bol ešte aj osobne poučený predsedom senátu, že
jeho účasť na pojednávaní je nutná a ak na pojednávanie nepríde, môže byť predvedený a potrestaný
poriadkovou pokutou a v prípade jeho neprítomnosti, môže byť pojednávanie vykonané aj bez jeho účasti
a že súd už nepotrebuje jeho súhlas na čítanie výpovedí svedkov a znaleckých posudkov, čo obžalovaný
vzal na vedomie a aj podpísal, ako vyplýva z č.l. 385.

Okresný súd tak konal  v súlade s § 252 ods. 2 Tr. por., nakoľko obžalovaný sa hlavného pojednávania,
bez riadneho ospravedlnenia, nezúčastnil, hoci  bol naň riadne a včas predvolaný, bol upozornený
na možnosť konať v jeho neprítomnosti, obžaloba mu bola riadne doručená, v prípravnom konaní sa
mal možnosť ku skutku vyjadriť, obžalovaný V. v tom čase nebol ani vo väzbe, ani vo výkone trestu
odňatia slobody a  trest odňatia slobody za trestný čin mu kladený za vinu nepresahuje desať rokov,
(zákonná trestná sadzba pri najprísnejšom trestnom čine, a to  zločine krádeže podľa § 212 ods. 4 Tr.
zák. je odňatie slobody 3 až 10 rokov), pričom vzhľadom na doznanie sa obžalovaného V. k žalovaným
skutkom v prípravnom konaní, má aj odvolací súd zhodne s okresným  súdom  za to, že vec bolo možné
spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného M. V.. Na
hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaných ml.G. G., D. O., M. C., ktorí
po zákonnom poučení podľa § 257 Tr. por. urobili vyhlásenie, že sa cítia byť vinnými zo spáchania
žalovaných skutkov v zmysle podanej obžaloby, výsluchom zákonnej zástupkyne O. G., prečítaním
výpovede obžalovaného M. V., prečítaním výpovedí neprítomných svedkov, oboznámením odborných
vyjadrení, listinnými dôkazmi. Súd po prijatí vyhlásenia obžalovaných ml. G. G., D. O. a M. C. o ich
vine a následne ich uznal  vinnými zo spáchania žalovaných skutkov, a zhodne aj obžalovaného M.
V., ktorý sa k spáchaniu žalovaných skutkov doznal v prípravnom konaní a  popísal ich spáchanie
zhodne, ako vypovedali aj spoluobžalovaní.  Rovnako ako podľa okresného súdu, aj podľa odvolacieho
súdu je obžalovaný M. V. usvedčený zo spáchania skutkov, okrem  výpovedí  spoluobžalovaných,
t.č. právoplatne odsúdených ml. G., O. a C., ktorí aj popísali podiel obžalovaného M. V. na žalovanej
trestnej činnosti a aj výpoveďami poškodených, ktorí popísali odcudzené veci a aj ostatným listinným a
dokumentačným materiálom.  Výška škody vyplýva nielen z výpovedí poškodených, ale aj z odborných
vyjadrení. Napokon v tomto smere obžalovaný nevzniesol ani  žiadne odvolacie námietky.

Konanie obžalovaného však prvostupňový súd nesprávne právne posúdil, ako trojnásobný trestný čin
krádeže, v danom prípade dva prečiny a jeden zločin, ako vyplýva z vyššie uvedeného s odôvodnením,
že nebol jednoznačne preukázaný jednotiaci zámer obžalovaného v jednotlivých skutkoch obžaloby
pokračovať v páchaní trestnej činnosti a preto ho  právne kvalifikoval  v súlade s obžalobným návrhom,
ktorý bol rovnako nesprávny.

Toto pochybenie napravil preto odvolací súd, nakoľko všetky tri skutky v bodoch 1/ až 3/ bolo potrebné
právne posúdiť  ako jeden pokračujúci trestný čin, na základe § 122 ods. 10 Tr. zák., nakoľko  všetky
tri  čiastkové útoky obžalovaného spája objektívna súvislosť v mieste a čase ( 24.04.2016, 24.04.2016
a 27.04.2016, všetky - manželský internát blok F1, na adrese Staré Grunty 36 v Bratislave, spôsobe ich
páchania a v predmete útoku ( krádeže bicyklov), ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer
obžalovaného spáchať uvedené trestné činy. Pokiaľ ide o výšku spôsobenej škody odcudzením vecí vo
všetkých skutkoch, táto bola v celkovej výške 1458,- Eur.



Podľa  § 125 ods. 1 Tr. zák. škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266,- eur. Škodou väčšou
sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma
dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca
najmenej päťstonásobok takej sumy.

Trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1  Tr. zák. sa dospustí ten, kto  si prisvojí cudziu vec tým, že
sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 212 ods. 2  Tr. zák. rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa
jej zmocní a
a) čin spácha vlámaním,
b) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia,
c) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,
d) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo
drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom,
e) čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, alebo
f) bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.

Podľa § 212 ods. 3  Tr. zák. odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak
spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a spôsobí ním väčšiu škodu,
b) hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, aleb
c) z osobitného motívu.

Podľa § 212 ods. 4  Tr. zák. odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha
čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a spôsobí ním značnú škodu
b) závažnejším spôsobom konania
c) na mieste požívajúcom pietu alebo všeobecnú úctu alebo na mieste konania verejného zhromaždenia
alebo obradu
d) na veci, ktorá požíva ochranu podľa osobitného predpisu, alebo
e) tým, že taký čin zorganizuje

Podľa § 138 písm. e/ Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
vlámaním.

Preto senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že tri skutky popísané v napadnutom rozsudku sa stali
a spáchal ich aj obžalovaný spôsobom v nich popísaných, ktoré vzhľadom na právoplatné odsúdenie
spolupáchateľov, musel odvolací súd upraviť a aby zistený skutkový stav ustálený v podstate zhodne s
okresným súdom, ale vzhľadom na jeho iné právne posúdenie, musel  pri jeho úprave vychádzať z jeho
súčasného stavu, z pohľadu súčasného stavu  spolupáchateľov, ako aj upresnenia hodnoty bicykla pri
skutku  v bode 2/ na sumu 150,- eur, vychádzajúc z výpovede poškodeného N. D. a dokladu o jeho kúpe.
Odvolací súd tak konštatuje, že skutkové zistenia uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku sú v súlade
so stavom veci a je nimi preukázané, že obžalovaný M. V. v kritickej dobe a nezákonným spôsobom,
uvedeným v skutkových vetách tohto rozsudku,  spoločným konaním prisvojil si cudziu vec tým, že sa
jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin čiastočne, v bode 3/, spáchal vlámaním a čiastočne v štádiu
pokusu v bode 2/, pričom spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, čím sa dopustil po objektívnej
i subjektívnej stránke v bodoch 1/,2/a 3/ pokračujúceho zločinu krádeže spolupáchateľstvom podľa §
20  Tr. zák.,  § 212 ods. 1, ods. 4  písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písmeno e/ Tr. zák., čistočne
dokonaného, čiastočne nedokonaného, v štádiu pokusu.
K námietke obžalovaného o nesprávnej právnej kvalifikácii odvolací súd dodáva, že napriek tomu, že od
začiatku konania namietal uvedenú právnu kvalifikáciu, v danom prípade  zločinu krádeže podľa § 212
ods. 4 písm. b/ Tr. zák. ( skutok v bode 3/), bez ohľadu  na  pokyn generálneho prokurátora Slovenskej
republiky č. IV/1 Spr 8/14/1000 z 30. 05. 2016, v súvislosti s dátumom jeho vydania, ktorý obžalovaný
taktiež odvolaním  namietal,  že ním spáchané skutky boli pred týmto vydaným pokynom, odvolací
súd  dáva do pozornosti stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
uverejnené pod č. 116 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR (zošit č. 6/2012), ktoré bolo prijaté
práve pre rozdielny výklad v otázke právnej kvalifikácie skutku vykazujúceho znaky jednočinného súbehu



trestného činu krádeže spáchaného vlámaním podľa § 212 Tr. zák. a trestného činu poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 Tr. zák. Z uvedeného stanoviska vyplýva, že v prípadoch, kde si páchateľ prisvojí
cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin vlámaním, naplní zákonné
znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. pri použití § 138 písm. e/ Tr. zák.
Takéto posúdenie činu jeho podradením pod kvalifikovanú skutkovú podstatu je v pomere špeciality ku
kvalifikácii skutku podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou
vlámaním nespôsobí ani malú škodu (§ 125 ods. 1 Tr. zák.). Aj  v analogických prípadoch iných súdnych
rozhodnutí bola rovnako právne posúdená obdobná trestná činnosť, pričom ak aj iné súdy rozhodvali
odlišne, v záujme naplnenia hlavného účelu princípu právnej istoty a dôvery v spravodlivé súdne konanie,
napriek vyššie citovanému stanovisku, keď sa vyskytla aj rozdielna  prax súdov pri obdobných prípadoch
pri rozhodovaní o trestných činov krádeže spáchaných vlámaním, bolo na  trestnoprávnom kolégiu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 9. decembra 2014 prijaté stanovisko pod sp. zn. Tpj 53/2013, na
zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovení Trestného zákona (uverejnené pod č. 11 v Zbierke stanovísk
NS a rozhodnutí súdov SR zošit č. 2/2015).
Z uvedeného stanoviska vyplýva, že ak je spáchaný trestný čin krádeže vlámaním  (§ 122 ods. 4 Tr. zák.)
a zmocnením sa cudzej veci je spôsobená malá škoda, ide o naplnenie zákonných znakov trestného
činu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., pričom jednočinný súbeh s trestným činom
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. je možný, ale je však vylúčená možnosť
posúdenia predmetného skutku aj podľa odseku 2  písm. a/ tohto ustanovenia, lebo spáchanie činu
vlámaním je už obsiahnuté v posúdení skutku (trestného činu) podľa odseku 4 písm. b/ § 212 Tr. zák.
(uplatní sa pravidlo špeciality a zásady ne bis in idem).
Ak ide o prisvojenie si cudzej veci, čin je spáchaný vlámaním a páchateľ zmocnením sa cudzej veci
nespôsobí ani malú škodu, ide o naplnenie zákonných znakov trestného činu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Kvalifikácia skutku podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr.
zák. je vylúčená, lebo znak vlámania (bez ktorého ju nemožno použiť) je už obsiahnutý v ods. 2 písm.
a/ § 194 ods. 1 Tr. zák.
V konkrétnom prípade  obžalovaný M. V.  spolu s ďalšími osobami neoprávnene vnikol a aj sa vlámal do
rovnakého objektu, v danom prípade študentského  internátu, odkiaľ odcudzil, resp. pokúsil sa odcudziť
štyrom vyššie menovaným  poškodeným bicykle a ich odcudzením, resp. jeho pokusom  spôsobil malú
škodu, preto svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4
písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zák.
Možno prisvedčiť odvolacej námietke obžalovaného, že prvostupňový súd nie dostatočne odôvodnil
svoje rozhodnutie o jeho vine a aj právnej kvalifikácii, ale vzhľadom na zmenu jeho právneho posúdenia z
trojnásobného trestného činu na jeden pokračujúci zločin odvolacím súdom, aj toto pochybenie napravil
týmto rozsudkom sám  odvolací súd.

Krajský súd v Bratislave teda napravil  pochybenie súdu I. stupňa a zrušil výrok o vine napadnutého
rozsudku súdu I. stupňa ohľadne obžalovaného M. V. podľa § 321 ods. 1 písm. d/  Tr. por. a sám
obžalovaného uznal vinným za  všetky tri vyššie uvedené  skutky a aj so zmenami tak, ako vyplýva z
vyššie uvedeného.

Vyššie uvedené pochybenie pri nesprávnom právním posúdení okresným súdom malo vplyv aj na
ukladanie trestu.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému V. postupoval v súvislosti aj s ukladaním
trestov spoluobžalovaným ( t.č. spoluodsúdeným) diferencovane u každého osobitne, pri zohľadnení
právnej kvalifikácie ich konania, pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, možnosti ich nápravy a
potreby ochrany spoločnosti pred ich ďalším protiprávnym konaním. U obžalovaného M. V. ukladal trest
úhrnný podľa najprísnejšej trestnej sadzby, ktorá je pri zločine krádeže podľa § 212 ods. 4 Trestného
zákona vo výmere od 3 do 10 rokov a nakoľko mu  ukladal trest podľa asperačnej zásady, ukladal mu
ho v sadzbe od 3 rokov do 13 rokov 3 mesiace, pričom ako poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm.
l/, písm. n/ Tr. zák. zohľadnil to, že obžalovaný sa k spáchaniu žalovaných skutkov  doznal, pomáhal
pri ich objasňovaní, na druhej strane za priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák.
súd vyhodnotil to, že spáchal viac trestných činov a bol už v minulosti za trestný čin odsúdený. Pretože
obžalovaný V. spáchal žalované skutky počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody bolo ukladanie podmienečného trestu vylúčené v zmysle ust. § 49 ods.
2 Trestného zákona a preto  dospel  k záveru, že na splnenie účelu trestu postačí ukladanie trestu pri
spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 4 rokov.



Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie skutkov okresným súdom, odvolací súd po zmene v časti
právneho posúdenia, na jeden pokračujúci trestný čin- zločin, neukladal už obžalovanému úhrnný trest,
teda trest za dva prečiny a jeden zločin, teda neukladal trest podľa tzv. asperačnej zásady podľa § 41
ods. 2 Tr. zák. (ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných
činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná
hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu;
súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody, ktorá časť
sa vzhľadom na nález ÚS SR  publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 428/2012 zo dňa 28.11.2012 už
nepoužije, pričom horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri
mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených
trestných činov).

Uvedené malo následne aj vplyv na počet poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako je nižšie
rozvedené.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Pri  ukladaní  trestu obžalovanému M. V. odvolací súd  preto opätovne dôsledne zvažoval všetky
vyššie uvedené hľadiská pre ukladanie druhu trestu a jeho výmery. Obligatórne pritom  zvažoval všetky
poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. a/-o/ Tr. zák. a  priťažujúce okolnosti podľa 37 písm. a/-m/ Tr.
zák., pričom zistil u obžalovaného  jednu poľahčujúcu podľa § 36 písm. l/, teda že sa priznal  k spáchaniu
trestného činu a trestný čin aj úprimne oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr.
zák., teda že už  bol  za trestný čin odsúdený. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. n/, teda že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom,
nebolo mu možné priznať, nakoľko len samotné doznanie obžalovaného bolo zohľadnené v poľahčujúcej
okolnosti podľa  § 36 písm. l/ Tr. zák. a žiadnu okolnosť pre použitie ustanovenia § 36 písm. n/ odvolací
súd u obžalovaného V. nezistil. Na strane druhej nebolo možné priznať obžalovanému ani priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., že sa  dopustil viacerých trestných činov (ako postupoval súd
prvého stupňa), nakoľko  ide o jednu pokračujúcu trestnú činosť.

Obžalovanému preto bolo potrebné ukladať trest v pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
1:1, teda v rovnakom výslednom pomere, ako v napadnutom rozsudku. Vzhľadom k uvedenému, pri
nerozhodnom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, teda podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. bolo možné
obžalovanému  trest ukladať v základnej trestnej sadzbe od 3 rokov do 10 rokov.

I keď má obžalovaný M. V. 9  záznamov v registri trestov ( aktualizované odvolacím súdom), len jedno
odsúdenie má zahladené,  potrebné je konštatovať, že práve v  ostatnom období štyroch rokov bol
opakovane právoplatne uznaný za vinného a odsúdený a to päť krát za trestný čin krádeže, prevažne
k  nepodmienečným trestom odňatia slobody, takže je možné konštatovať, že sa jedná o špeciálenho



recidivistu, u ktorého predmetná rovnaká trestná činnosť ma gradujúcu tendenciu. V tejto súvislosti,
vzhľadom na aktualizovanie odpisu jeho registra trestov, odvolací súd zistil, že ešte aj po vyhlásení
napadnutého rozsudku (08.12.2016), obžalovaný bol právoplatne odsúdený jednak Okresným súdom
Bratislava II, trestným rozkazom z 22.01.2017, sp.zn. 0T/31/2017 pre trestný čin krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. f, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. (skutok z 20.01.2017) k nepodmienečnému  trestu odňatia slobody
1 rok, ktorý trest bol zrušený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo 06.04.2017, sp.zn. 7T/31/2016
(skutok z 29.04.2015), ktorým bol uznaný za vinného z prečinu  krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f,
ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a ukladaný bol súhrnný trest odňatia slobody 15 mesiacov. Posúdením uvedenej
trestnej činnosti, z hľadiska možného súbehu s predmetnou, teraz prejednávanou trestnou činnosťou
obžalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že nešlo pri tejto trestnej činnosti o žiadny  súbeh, ale o
recidivu, čo nemalo vplyv na ukladanie prípadného či už spoločného, resp. súhrnného trestu.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku obžalovaného, odvolací  súd nedospel k záveru, že sú u obžalovaného
splnené podmienky  § 39 Tr. zák. o mimoriadnom  znížení trestu, práve vzhľadom na osobu
obžalovaného, ktorý je špeciálnym recidivistom na páchanie majetkovej trestnej činnosti, ako vyplýva
z vyššie uvedeného a pokiaľ okresný súd u spoluodsúdených takto postupoval pri ukladaní im trestov,
je potrebné poukázať na osoby spoluodsúdených, ktorí neboli doposiaľ súdne trestaní, resp. u jedného
osvedčenie pri podmienečnom zastavení trestného stíhania a neboli ani priestupkovo riešení, na rozdiel
od obžalovaného Lukáša V., ktorý má v registri priestupkov 4 záznamy.

Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti postačuje aj trest odňatia slobody, pri  spodnej hranici zákonom  stanovenej trestnej
sadzby a to v trvaní 4 rokov, ktorý bude trestom dostatočným nielen na potrestanie obžalovaného,
ale bude aj trestom primeraným a  spravodlivým z pohľadu stíhanej trestnej činnosti a aj z pohľadu
proporcionality.

Senát krajského súdu dodáva, že takto uložený trest je aj v súlade so zásadou, že trest je právnym
následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému zločinu (zásada proporcionálnosti
trestu), že je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona a tým je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok
individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Takto uložený trest súčasne  vyjadruje aj morálne odsúdenie
obžalovaného (retribúcia) a zahŕňa tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu a zároveň vyjadruje jeho
morálne odsúdenie spoločnosťou.

V súlade so zákonom bol obžalovaný  na výkon trestu odňatia slobody  zaradený do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, zodpovedajúci  § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.
zák., pretože obžalovaný M. V. v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, pričom trest musel byť
nepodmienečný vzhľadom na §  49 ods. 2 Tr. zák., nakoľko predmetnej trestnej činnosti sa obžalovaný
dopustil  počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody
odsúdením Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 0T/192/2013 z 29.07.2013, napokon v ktorej skúšobnej
dobe sa ani neosvedčil a nariadený mu bol aj výkon zvyšku trestu. Ohľadne možnosti nápravy osoby
obžalovaného, odvolací súd si uvedomuje, že ide o človeka, na ktorého je potrebné v dôsledku miery jeho
narušenia a možnosti jeho nápravy pôsobiť výlučne uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a chyby odvolací súd podľa § 321 ods.1 písm. d/, ods. 2
Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok ohľadne obžalovaného M. V. vo výroku o vine, treste a spôsobe jeho
výkonu a keďže podľa § 322 ods. 3 Tr. por., veta prvá, odvolací súd môže  rozhodnúť sám rozsudkom
vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom
rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom, na základe
vyššie uvedených úvah a na základe odvolania obžalovaného M. V., odvolací súd  rozhodol spôsobom
vyplývajúcim z výrokovej časti tohto rozsudku, pričom v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. mal krajský súd
dostatok podkladov pre vlastné rozhodnutie.



Výrok o náhrade škody, o odkaze poškodených na civilný proces týmto rozsudkom zostal nedotknutý
a to aj vzhľadom na čiastočnú právoplatnosť napadnutého rozsudku, vo vzťahu k ostatným trom
spoluodsúdeným.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.