Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/126/2017 z 27. 4. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. apríla 2017, sp. zn. 4Co/126/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1416206302.1
Krajský súd Bratislava | 4Co/126/2017 | ECLI:SK:KSBA:2017:1416206302.1 | 2017-04-27 | Uznesenie
Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, § 255 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d91a3cd1-4a83-4acd-bc8a-4cd8b1e614eb
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1416206302.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/126/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416206302
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1416206302.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov
senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: Dopravný
podnik Bratislava, a.s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00492736, zast. advokátom JUDr. Vladimírom
Kánom, Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti žalovanej: W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Č.. G. XX, Bratislava, o zaplatenie 70,70 eur, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV zo dňa 6. októbra 2016 č.k. 7Csp 8/2016-26 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o nároku na náhradu trov konania   p
o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 70,70 eur
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaná,
ktorá cestovala dňa 03.08.2015 v Bratislave na linke MHD č. 63 vo verejnom hromadnom prostriedku
žalobcu, bola povinná zaplatiť cestovné a na vyzvanie sa preukázať platným cestovným lístkom. Nakoľko
sa platným cestovným lístkom nepreukázala, vznikla jej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 eur,
predstavujúcu cestovné vo výške 0,70 eur a úhradu za nepreukázanie sa cestovným lístkom 70 eur. O
trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % s tým, že o
výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, postupujúc
podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. Vysvetlil, že ust. § 262 C.s.p. predpokladá rozhodovanie súdu o trovách
konania v dvoch fázach (v prvej fáze súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhoduje o tom, komu
sa priznáva nárok na náhradu trov konania, a v druhej fáze po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, súd rozhodne o samotnej výške náhrady trov konania). Vyhodnotil, že žalobca bol v spore
plne úspešný, a preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku v časti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania podala žalovaná včas
odvolanie, a žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a odpustiť alebo aspoň
znížiť jej povinnosť zaplatiť trovy žalobcu. Poukázala na to, že pokutu už zaplatila, a že je v zlej sociálnej
a finančnej situácii, keď jej zomreli manžel, mama a svokra, dcéra je vo výkone trestu, a ona sa stará
o dve maloleté deti, pričom žije len z vdovského dôchodku.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej potvrdil, že mu žalovaná priznanú istinu 70,70 eur
uhradila, zobral preto žalobu v tejto časti späť, žiadal konanie o spore zastaviť a priznať mu náhradu
trov konania, pretože žalovaná pohľadávku zaplatila až po podaní žaloby. So žiadosťou žalovanej o
odpustenie náhrady trov konania nesúhlasil, keď poukázal na to, že voči žalovanej eviduje sedem
neuhradených pohľadávok, z čoho mal za nepochybné, že žalovaná viackrát úmyselne a vedome
porušovala jeho prepravné a tarifné podmienky.



4. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o nároku na náhradu trov konania, prejednal odvolanie
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, v ktorej rozhodol o nároku na náhradu trov konania,
ako vecne správny potvrdil.

5. V prvom rade považuje za potrebné uviesť, že sa nezaoberal späťvzatím žaloby v časti žalovanej
istiny, pretože v čase, keď žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie 70,70 eur späť z dôvodu, že
žalovaná túto istinu uhradila, bolo už o povinnosti žalovanej zaplatiť mu istinu 70,70 eur rozhodnuté
napadnutým rozsudkom, ktorý v tejto časti nadobudol dňa 19.11.2016 právoplatnosť. Preto preskúmal
len napadnutý výrok, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

6. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

7. Podľa ust. § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

8. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, a o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

9. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci. Úspech vo veci sa
zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide
o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak
bolo jeho žalobe vyhovené v plnom rozsahu. Je možné konštatovať, že práve takáto situácia nastala
v posudzovanej veci, keďže žalobe žalobcu súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel a žalovanú
zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu, pričom toto rozhodnutie je právoplatné. Odvolací
súd dospel potom k záveru, že súd prvej inštancie posúdil vec po právnej stránke správne, keď na
rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca mal v konaní plný úspech, a
preto má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (100 %) proti žalovanej, ktorá bola v konaní
plne neúspešná. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožnil. Možno potom uzavrieť,
že výrok, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania je správny. Ak žalovaná v
odvolaní s poukazom na jej zlú sociálnu situáciu a skutočnosť, že žije len z vdovského dôchodku žiadala
náhradu trov konania žalobcu odpustiť alebo znížiť, odvolací súd nezistil žiadny dôvod, ktorý by ňou
požadované rozhodnutie odôvodňoval. I keď nie je vylúčené, aby odvolací súd došiel i k záveru, že sú
splnené predpoklady na aplikáciu ust. § 257 C.s.p., podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov
konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, v posudzovanom prípade však žalovaná žiadne
dôvody, ktoré by bolo možné posúdiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa nepreukázala, a ani odvolací
súd žiadne takéto dôvody, na ktoré by bolo potrebné pri rozhodovaní o trovách konania prihliadať,
nezistil. Ak žalovaná poukázala na to, že žije len z vdovského dôchodku, považuje odvolací súd za
potrebné uviesť, že takáto skutočnosť nemôže byť sama osebe dôvodom hodným osobitného zreteľa,
a zároveň dôvodom na nepriznanie nároku na náhradu trov konania druhej, v spore úspešnej strane.
Naviac, žalovaná tvrdenie o jej zlej sociálnej situácii a o tom, že žije len z vdovského dôchodku ničím
nepreukázala, preto naň odvolací súd nemohol prihliadať. V tejto súvislosti odvolací súd tiež uvádza,
že ani z predloženého spisu žalovanou v odvolaní tvrdené skutočnosti nevyplývajú. Dospel potom k
záveru, že žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré by bolo potrebné pri rozhodovaní o trovách
konania prihliadať, v posudzovanej veci neboli preukázané.

10. Z vyššie uvedených dôvodov, keď odvolacie námietky žalovanej nemohli spochybniť správne
rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.



11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).