{"guid": "d782e950-f07a-4993-ae6b-de9dc62f2c1e:f64b8c5c-c9b4-4d11-b983-05a39dfa0bb3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1416209225.1", "spisova_znacka": "21CoE/315/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 21CoE/315/2017 z 1. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 1. novembra 2017, sp. zn. 21CoE/315/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1416209225.1", "identifikacne_cislo": "1416209225", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Eva Suchová", "sudca_id": 1369, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-eva-suchova-1369", "datum_vydania": "2017-11-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f64b8c5c-c9b4-4d11-b983-05a39dfa0bb3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1416209225.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1416209225.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1416209225.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 21CoE/315/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416209225
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1416209225.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov
senátu JUDr. Eugena Palášthyho a JUDr. Moniky Školníkovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti K.:
Y., N.. XX.XX.XXXX P. R., N.. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov:
matka/povinná: J.. F. K., N.. XX.XX.XXXX, A. R. X, A. a otec/oprávnený: J.. V. K., N.. XX.XX.XXXX, A.
R. XX, A., zastúpený JUDr. Lenkou Senčákovou, advokátkou, so sídlom Európska trieda 9, Košice, v
konaní o návrhu otca (oprávneného) na výkon rozhodnutia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava IV č. k. 56Em/9/2016-56 zo dňa 23. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave, pod č.k.
56Em/9/2016-56 zo dňa 23. mája 2017,   p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov   n e m á   nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením odvolaním oprávneného I. výrokom konanie zastavil v
zmysle § 390 písm. c) zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a II.
výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle § 52 CMP v
spojení s § 373 CMP.

V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený podal na súd dňa 12.10.2016
návrh na výkon rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P/161/2012-391 zo dňa
30.06.2015, ktorým tunajší súd uložil maloletým deťom a ich rodičom výchovné opatrenie - povinnosť
podrobiť sa odbornému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova
7/A, za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať a zároveň s cieľom zlepšenia
vzájomného vzťahu maloletých detí s otcom v rozsahu 40 hodín, počínajúc dňom právoplatnosti
uvedeného rozsudku. Svoj návrh oprávnený odôvodnil tým, že povinná sa stretnutiam so psychológom
v rámci uloženého výchovného opatrenia vyhýba a zároveň tým bráni aj maloletým deťom, aby sa
tohto výchovného opatrenia zúčastnili. Z vyjadrenia povinnej, doručeného súdu dňa 25.11.2016 vyplýva,
že sa povinná stretnutiam cielene nevyhýbala, no v pôvodne určených termínoch psychológom PhDr.
Hrustičom sa z pracovných dôvodov nemohla týchto stretnutí zúčastniť. Ďalšie termíny určené na 17.00
hod. matka akceptovala a riadne sa na termín 23.08.2016 do psychologickej poradne dostavila. Podľa
názoru matky sa napriek tomu nepodarilo medzi rodičmi nastoliť pokojnú atmosféru, preto na záver
stretnutia psychológ skonštatoval, že rodičom nedokáže pomôcť a pokračovať v týchto stretnutiach
nemá zmysel. Vyjadril sa tiež, že v tomto zmysle napíše správu aj na súd, čím matka považovala
celý proces za ukončený. Na Okresnom súde Bratislava IV prebieha v súčasnosti vo veci tých istých
účastníkov aj konanie o zmenu výchovného opatrenia pod sp. zn. 13P/240/2016.



Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetný výkon
rozhodnutia je neprípustný. S poukazom na pretrvávajúce nezhody medzi rodičmi a na skutočnosť, že
nariadené výchovné opatrenie rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P/161/2012-391 zo dňa
30.06.2015 si nesplnilo sledovaný účel, súd vedie konanie o zmenu výchovného opatrenia pod sp. zn.
13P/240/2016. S poukazom na takto zistený skutkový stav, pretože bol v konaní zistený dôvod, pre ktorý
rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P/161/2012-391 zo dňa 30.06.2015 nemožno vykonať,
súd rozhodol tak, že konanie zastavil.

2. Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený/otec, prostredníctvom
splnomocnenej právnej zástupkyne a žiadal, aby odvolací súd uznesenie zmenil, nariadil výkon
rozhodnutia v časti výchovného opatrenia a priznal mu nárok na náhradu trov konania. V
odôvodnení odvolania uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 30.06.2015, č.
k. 13P/161/2012-391, súd okrem iného uložil maloletým deťom Kobydovým a ich rodičom výchovné
opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v
Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať a
zároveň s cieľom zlepšenia vzájomného vzťahu maloletých detí s otcom, v rozsahu 40 hodín. Aj napriek
snahe psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava IV, PhDr. Jána Hrustiča, realizovať s
ním a povinnou výchovné opatrenie; nakoniec samotný psychológ pre nespoluprácu povinnej uviedol, že
rodičom nedokáže pomôcť. Povinná tento vývoj vo veci len privítala. Na túto patovú situáciu oprávnený
podal dňa 12.10.2016 návrh na výkon rozhodnutia v časti výchovného opatrenia. V tomto konaní
súd nevydal uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia, ani uznesenie o zamietnutí návrhu na výkon
rozhodnutia. Súd prvej inštancie dňa 04.11.2016 začal z úradnej moci konanie o zmenu výchovného
opatrenia. Konanie sa vedie pod sp. zn. 13P/240/2016. Vo veci súd zatiaľ žiadne rozhodnutie nevydal,
len účastníkom konania odporučil navštíviť iného odborníka. Rozsudok č. k. 13P/161/2012-391 zo
dňa 30.06.2015 nadobudol vykonateľnosť dňa 14.08.2015, návrh na výkon rozhodnutia podal dňa
12.10.2016. Od nadobudnutia vykonateľnosti rozsudku až do podania návrhu na výkon rozhodnutia
uplynula doba dlhšia ako rok. V tomto období nenastal vo veci žiaden posun a deti sa na stretnutí pre
neochotu povinnej, nezúčastnili ani jediný raz. Povinná odmieta s oprávneným komunikovať. Ignoruje
telefonáty aj e-mailové správy. Pri osobnom stretnutí nereaguje, neodpovie ani na pozdrav. Jej správanie
napodobňujú aj deti. Od januára 2017 navyše ignoruje aj rozsudkom uložené povinnosti ohľadne styku
detí s otcom a styk sa vôbec nerealizuje. V súvislosti s podaným návrhom na výkon rozhodnutia
poukazuje na to, že súdne konanie sa viedlo od roku 2012. V rámci dokazovania bol vypracovaný
znalecký posudok MUDr. Georgínou Hrkovou, ktorá podrobila vyšetreniu oboch rodičov, aj maloleté
deti. Problém, pre ktorý deti odmietajú otca, bol jasne definovaný a to nespracovaná psychotrauma
matky z rozchodu s otcom detí, ktorá modifikuje jej správanie aj vo vzťahu k deťom, k otcovi detí,
jeho stretávaniu sa s deťmi, čo negatívne ovplyvňuje a udržiava odmietavý postoj detí k otcovi. To,
že sa maloleté deti, najmä maloletý Y., odmieta s otcom stretávať, je v značnej miere dôsledkom
uvedeného stavu, pričom treba konštatovať, že udržiavanie takéhoto stavu je psychicky náročné a
nadmieru zaťažujúce, najmä pre maloleté deti. Z prístupu matky však nebadať snahu o konštruktívny
prístup k uvedenému problému. S ohľadom na to, že v správaní sa povinnej od roku 2012 až doposiaľ
nedošlo k žiadnej náprave, pretrváva tento nadmieru zaťažujúci psychický tlak na obe maloleté deti
už 5 rokov. Je nepochopiteľné, ako je možné, že táto situácia pretrváva také dlhé obdobie a práve
povinná, ktorá od počiatku preukázateľne ignoruje všetky kroky, či už súdu alebo psychológov smerujúce
k náprave pretrvávajúcej patologickej situácie, v skutočnosti rozhoduje o tom, čo je pre maloleté deti
najvhodnejšie. K ukončeniu spolupráce s PhDr. Hrustičom došlo opätovne pre nespoluprácu povinnej
a odmietanie akejkoľvek pomoci, ktorá by viedla k zlepšeniu vzťahu medzi mím a deťmi. Uviedol, že
jeho nárok na reálne uplatnenie rodičovských práv vo vzťahu k svojim dvom maloletým deťom, je stále
v nedohľadne. Samotný súd odmietol nariadiť výkon rozhodnutia v časti výchovného opatrenia a nikdy
matku nedonucoval rešpektovať povinnosti uložené týmto rozhodnutím. Vývoj v tejto veci nevedie k
možnosti realizovať jeho rodičovské práva, ale situácia sa stále viac zhoršuje. Doposiaľ sa nestretol so
svojimi deťmi ani na jednej jedinej hodine výchovného opatrenia. Navyše povinná od januára 2017 už
deti vôbec nevodí na stretnutia s ním a vykonateľný rozsudok ignoruje v celom rozsahu. Porovnaním
vývoja správania sa detí od roku 2012 je nepochybné, že správanie sa zhoršuje a deti ovplyvňovaním
matky stále viac trpia. Ich reakcie nie je možné považovať za zdravý prejav správania sa detí v ich veku.
Zásah je potrebné realizovať zo strany tretích osôb - odborníkov čo najskôr, aby došlo aspoň k stabilizácii
ich stavu a neprehlbovala sa ich traumatizácia. Po uplynutí 5 rokov sa situácia podstatne zhoršila. Deti sú
vystavené sústavnému tlaku matky, čo sa prejavilo v patológii ich správania. Akékoľvek ďalšie odkladanie
realizácie výchovného opatrenia je neprípustné. Do doby, kým rozsudok prvostupňového súdu vo veci



o zmenu výchovného opatrenia nadobudne právoplatnosť, je nevyhnutné s deťmi pracovať a snažiť
sa zmeniť ich traumatizujúce nastavenie. Odporúčanie súdu ohľadne návštevy rôznych odborníkov
za účelom zlepšenia komunikácie rodičia - deti, v konaní o zmenu výchovného opatrenia, nemajú
povahu vykonateľného rozsudku. V prípade, ak ich povinná nebude rešpektovať, nie sú vynútiteľné.
Zastavenie konania o výkon rozhodnutia je v absolútnom rozpore so záujmom maloletých detí na
vytvorení bezpečného a harmonického rodinného zázemia.

3. Na výzvu súdu v zmysle § 373 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) sa vyjadrila k odvolaniu oprávneného povinná/matka s tým, že matka je toho názoru, že súd prvej
inštancie postupoval správne, keď konanie vedené pod sp. zn. 56Em/9/2016 uznesením Okresného
súdu Bratislava IV č. k. 56Em/9/2016-56 zo dňa 23.05.2017 zastavil a preto navrhla, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s § 387 CSP ako vecne správne potvrdil.

4. K vyjadreniu povinnej zo dňa 18.08.2017 vo veci o výkon rozhodnutia, sa písomne vyjadril oprávnený
dňa 04.10.2017 prostredníctvom právnej zástupkyne, spolu s dôkazmi, na ktoré sa vo svojom vyjadrení
odvoláva.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého
uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania sa oboznámil s procesným postupom súdu prvej inštancie a
uznesenie Okresného súdu Bratislava IV ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený/otec podal na súd prvej inštancie dňa 12.10.2016
návrh na výkon rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P/161/2012-391 zo dňa
30.06.2015, ktorým súd prvej inštancie uložil maloletým deťom K.V.: Y., N.. XX.XX.XXXX P. R., N..
XX.XX.XXXX a ich rodičom výchovné opatrenie - povinnosť, podrobiť sa odbornému poradenstvu na
Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, za účelom zlepšenia
schopnosti rodičov navzájom komunikovať a zároveň s cieľom zlepšenia vzájomného vzťahu maloletých
detí s otcom v rozsahu 40 hodín počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Po uplynutí obdobia,
na ktoré je výchovné opatrenie uložené, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/
A, Bratislava, zaslal súdu správu do 30 dní o absolvovaní a výsledku výchovného opatrenia. Svoj návrh
oprávnený odôvodnil tým, že povinná sa stretnutiam so psychológom v rámci uloženého výchovného
opatrenia vyhýba a zároveň tým bráni aj maloletým deťom, aby sa tohto výchovného opatrenia zúčastnili.

7. Z vyjadrení povinnej, doručených súdu dňa 25.11.2016 a 22.08.2017 vyplýva, že sa matka/povinná
stretnutiam cielene nevyhýbala, no v pôvodne určených termínoch psychológom PhDr. Hrustičom,
sa z pracovných dôvodov nemohla týchto stretnutí zúčastniť, o  čom predložila aj potvrdenia od
zamestnávateľa Volkswagen Slovakia, a.s., J. Jonáša 1, 843 02 Bratislava, že zamestnávateľ ju v dňoch
26.05.2016, 10.06.2016 a 20.06.2016 neuvoľnil z pracovného procesu z organizačných dôvodov. Ďalšie
termíny určené na 17.00 hod. matka akceptovala a riadne sa na termín 23.08.2016 do psychologickej
poradne dostavila. Podľa názoru matky sa napriek tomu nepodarilo medzi rodičmi nastoliť pokojnú
atmosféru, preto na záver stretnutia psychológ skonštatoval, že rodičom nedokáže pomôcť a pokračovať
v týchto stretnutiach nemá zmysel. Vyjadril sa tiež, že v tomto zmysle napíše správu aj na súd, čím
matka považovala celý proces za ukončený.

8. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie dňa 04.11.2016 začal z úradnej moci vo veci tých
istých účastníkov aj konanie o zmene výchovného opatrenia pod sp. zn. 13P/240/2016. Vo veci
súd zatiaľ žiadne rozhodnutie nevydal, len účastníkom konania odporučil navštíviť iného odborníka.
Odporúčanie bolo na dobrovoľnej báze, aby navštívili Paed. Dr. Janu Špánikovú, PhD., odbornú
garantku psychoterapie a liečebnej pedagogiky TERAVITA, neštátneho zdravotníckeho zariadenia
a mala posúdiť možnosť zlepšenia komunikácie a realizovania výchovného opatrenia. Z odvolania
oprávneného vyplýva, že po tom, čo bola povinná kontaktovaná za účelom prípravy stretnutia v
TERAVITA, asistovaného stretnutia otec - deti, povinná požiadala, aby sa úvodné stretnutie uskutočnilo
bez otca. Stretnutie sa uskutočnilo bez jeho prítomnosti dňa 16.03.2017. Zo správy vypracovanej
Paed. Dr. Janou Špánikovou, PhD., dňa 20.04.2017, vyplýva, že rozvodový konflikt nie je prekonaný
a pokračuje prostredníctvom detí, ktoré žijú v protichodnom rodičovskom nátlaku. Samotný rozvod
naďalej ovplyvňuje emočný vývin detí. Obe deti sú už dlhodobo účastné v konflikte rodičov a sociálne
determinované jednostranným výchovným ovplyvňovaním. Paed. Dr. Jana Špániková, PhD., odporučila



využiť služby Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie  v Bratislave. Tento ústav
oslovil oprávnený aj povinná. Zatiaľ sa však so svojimi deťmi nestretol na žiadnom stretnutí.

9. Podľa § 376 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

10. Podľa § 390 písm. c) CMP, súd aj bez návrhu, uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví, ak
výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie
nemožno vykonať.

11. Odvolací súd má za to, že výchovné opatrenie má plniť ochrannú funkciu, zabezpečiť, že
sa dieťa bude vyvíjať v súlade so všeobecne akceptovanými morálnymi zásadami spoločnosti.
Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho
usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho
výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybnosti nezastupiteľné
postavenie (viď Nález Ústavného súdu ČR vo veci II. ÚS 554/04). Pri výkone styku rodiča s maloletým
dieťaťom je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme maloletých detí na tieto
pozitívne vplývala a viedla ich k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote detí je
nepopierateľná, preto je úlohou matky vhodne na deti pôsobiť a zdôrazňovať im dôležitosť kontaktu s
druhým rodičom.

12. Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, musí byť umožnený pravidelný a čo najširší kontakt, pretože
je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie
rodiča, tzv. výchovu prítomnosti, či príkladom, ktorá je ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou
výchovnou metódou. Je nutné mať u obidvoch rodičov na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič
- dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná.

13. Po rozvode manželstva sú rodičia povinní naďalej sa snažiť o to, aby ich deti trpeli citovo čo najmenej
stratou úplnej rodiny. Spory medzi rodičmi sa nemôžu premietať do vzťahov k ich deťom.

14. Po oboznámení sa s návrhom oprávneného, vyjadreniami povinnej aj oprávneného, ako aj ostatných
listín založených v spise sp. zn. 56Em/9/2016 odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie prišiel zatiaľ
správne k záveru, že predmetný výkon rozhodnutia je neprípustný. S poukazom na pretrvávajúce
nezhody medzi rodičmi a vzhľadom na skutočnosť, že nariadené výchovné opatrenie rozsudkom
Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P/161/2012-391 zo dňa 30.06.2015 si nesplnilo sledovaný účel,
súd prvej inštancie správne vedie konanie o zmenu výchovného opatrenia pod sp. zn. 13P/240/2016.

15. Odvolací súd zo zisteného skutkového stavu zistil, že nakoľko v konaní sp. zn. 56Em/9/2016 o
výkon rozhodnutia, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P/161/2012-391 zo dňa 30.06.2015
nemožno vykonať, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď konanie zastavil v zmysle § 390 písm. c)
CMP.

16. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

17. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19.  Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil ako vecne správne.



20. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 373 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "56Em/9/2016", "guid": "81b07f22-8ce8-4f45-abc6-c1d8bd606602:061d7cca-35c8-4239-928f-253f04046647", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}