{"guid": "439a61d1-b5c2-414f-9c07-66b19a6b7e6c:2c6dff89-da0e-4f06-8275-faa6733de51b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1417206531.1", "spisova_znacka": "20CoP/49/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/49/2017 z 24. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 24. októbra 2017, sp. zn. 20CoP/49/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1417206531.1", "identifikacne_cislo": "1417206531", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková", "sudca_id": 658, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ing-judita-gabonaiova-hrencukova-658", "datum_vydania": "2017-10-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2c6dff89-da0e-4f06-8275-faa6733de51b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1417206531.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1417206531.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1417206531.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/49/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417206531
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1417206531.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu: JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová v právnej veci návrhu navrhovateľa: Ľ. Č., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom F. X, Z., zastúpený: advokátskou kanceláriou Consilior Iuris, s.r.o., so sídlom
Radlinského 51, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia vo veci ustanovenia hmotnoprávneho
opatrovníka pre V. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, N., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25Ps/12/2017-37 zo dňa 25.8.2017, takto rozhodol

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25Ps/12/2017-37 zo dňa
25.8.2017  p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov   n e m á   nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ návrhom, ktorý bol podaný na Okresnom súde Bratislava IV dňa 19.6.2017 žiadal, aby
súd obmedzil spôsobilosti na právne úkony jeho matku V. Č., nar. XX.XX.XXXX tak, že nie je spôsobilá
na žiadne právne úkony, okrem disponovania s majetkovými hodnotami a finančnou hotovosťou do sumy
20 eur jednorazovo a maximálne do sumy 100 eur mesačne. Navrhol, aby ho súd v rozhodnutí ustanovil
za opatrovníka jeho matky.

2. Okresný súd Bratislava IV uznesením č.k. 25Ps/12/2017-37 zo dňa 25.8.2017 zamietol návrh
navrhovateľa, ktorý podaním doručeným súdu dňa 1.8.2017 žiadal, aby súd nariadil neodkladné
opatrenie a až do právoplatného skončenia konania vo veci ho ustanovil za hmotnoprávneho opatrovníka
V. Č. na jej zastupovanie vo veciach týkajúcich sa jej zdravotného stavu, najmä v konaní so
zdravotníckymi zariadeniami, vo veci jej umiestnenia v zdravotníckom zariadení vrátane udelenia
súhlasu s týmto umiestnením, uzatvorenia zmluvy s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a vo veci
uhrádzania nákladov spojených s poskytovaním zdravotnej starostlivosti z jej majetku. Navrhol aby
bol tiež oprávnený zastupovať svoju matku aj vo vzťahu so zdravotníckymi poisťovňami, sociálnou
poisťovňou a orgánmi verejnej správy, ktoré poskytujú príspevky súvisiace so zdravotnou a sociálnou
starostlivosťou.

3. Navrhovateľ svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že zdravotný stav
jeho matky je vzhľadom na jej imobilitu, inkontinenciu moču, dementný syndróm prevažne cievneho
charakteru, ischemickú chorobu srdca, artériovú hypertenziu 3. stupňa, zelený zákal pravého oka, šedý
zákal oboch očí            a obojstrannú nedoslýchavosť natoľko závažný, že potrebuje 24-hodinovú
starostlivosť, ktorá jej bude zabezpečená umiestnením v sociálnom zariadení. Jeho matka nie je schopná
vybavovať si svoje záležitosti a ani samostatne vykonávať úkony, týkajúce sa jej zdravotného stavu,
pričom v zmysle lekárskej správy je potrebné ju umiestniť do zariadenia s celodennou zdravotnou
starostlivosťou                a bezodkladne upraviť pomery na čas do rozhodnutia vo veci samej v zmysle
ním navrhovaného neodkladného opatrenia.



4. Zo znaleckého posudku č. 18/2017 vypracovaným znalcom O.. L. V.O., A.., O. zo dňa 23.03.2017 bolo
zistené, že pani V. Č. trpí demenciou prevažne vaskulárnej genézy pokročilého stupňa. Z diagnostického
záveru vyplýva, že menovaná dokáže komunikovať, vedomie a vnímanie nemá porušené a rámcovú
orientáciu má zachovanú. Psychomotorika je však málo expresívna a tempo myslenia je  spomalené.
Je zrejmý deficit najmä v oblasti novopamäti, pričom staropamäť ostáva čiastočne funkčná. Kritičnosť
a úsudok sú výrazne oslabené.

5. Z lekárskej správy všeobecnej lekárky O.. O. G. zo dňa 26.07.2017 bolo zistené, že pre menovanú
odporúča vzhľadom na jej zdravotný stav 24-hodinovú starostlivosť najlepšie umiestnením v sociálnom
zariadení.

6. Zo správy Mestskej časti Bratislava-Lamač zo dňa 21.08.2017 bolo zistené, že mestská časť poskytuje
od 22.11.2011 V. Č. donášku obedov do domácnosti a od 10.03.2016 jej je poskytovaná aj domáca
opatrovateľská služba v rozsahu 3 hodín denne počas pracovných dní, pričom rozsah týchto úkonov je
v súčasnosti postačujúci. V rámci opatrovateľskej služby je menovanej poskytovaná pomoc pri hygiene,
podávaní stravy a dohľad pri úkonoch sebaobsluhy. Úhradu platieb za poskytované úkony zabezpečuje
dcéra menovanej - I. C.. Na základe viacerých šetrení      v domácnosti bolo zistené, že pani V. Č. je
čiastočne mobilná, dokáže samostatne použiť WC kreslo, stravuje sa v kuchyni pri stole a nie je potrebné
ju kŕmiť. Ďalšiu starostlivosť počas večerných hodín, sviatkov a víkendov jej striedavo poskytuje rodina
- syn Ľ. Č. a dcéra I. C. v týždenných intervaloch, avšak vzájomná komunikácia medzi deťmi menovanej
je narušená. Dňa 18.08.2017 bolo v domácnosti menovanej vykonané šetrenie, pričom domácnosť bola
čistá, pani V. Č. práve raňajkovala za prítomnosti opatrovateľky, bola psychicky vyrovnaná, orientovaná
osobou a miestom, nepresne časom. Opatrovateľská starostlivosť v spolupráci s rodinou je v súčasnosti
pre menovanú postačujúca a jej vytrhnutie zo známeho domáceho prostredia by mohlo zhoršiť jej
psychický                a následne aj zdravotný stav.

7. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a § 329 ods. 1 C.s.p. a §
2 ods. 1 C.m.p.

8. Okresný súd pri rozhodnutí o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
žiadal, aby ho súd do rozhodnutia vo veci o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony jeho matky
ustanovil za jej opatrovníka, vychádzal z judikatúry (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 8. októbra 2014 sp.zn.                  8 Cdo 276/2014), podľa ktorej k obmedzeniu spôsobilosti na právne
úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky menej represívne prostriedky alebo ak sa už iné
obmedzenia nedajú použiť (resp. sa stali neúčinnými). Zároveň musí byť                   z objektívneho
hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť fyzickej osoby uskutočňovať konkrétne
právne úkony. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca,
ale tiež v súvislosti                  s ostatnými výsledkami dokazovania. Súd preto v konaní o spôsobilosti
na právne úkony musí vykonať aj iné dôkazy (a to najmä výsluch postihovaného človeka), ako aj ďalšie
dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi
postihovanou osobou a inými osobami v spoločnosti, osobitne vo vzťahu k osobe, ktorá iniciuje konanie
o spôsobilosti na právne úkony), majetkových, rodinných a pod. Schopnosť uskutočňovať právne úkony
je nevyhnutné posudzovať s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu
stránku prostredia, v ktorom existuje. Až súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť
k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, keďže rozhodnutím
možno výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv človeka. V demokratickej
spoločnosti sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy, aby starostlivo, zodpovedne, precízne          a
spravodlivo chránili hodnoty, aké reprezentujú podstatu ľudskej bytosti - jej slobodu. Výkon súdnej
činnosti sa preto musí vyvarovať takých interpretačných a aplikačných postupov, následkom ktorých
by mohlo dôjsť k neodôvodnenému (svojvoľnému) obmedzeniu či dokonca k popretiu uvedených práv
človeka.

9. Okresný súd dospel k záveru že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa týka závažného
zásahu do právnej sféry V. Č., a o takomto zásahu nie je možné rozhodnúť neodkladným opatrením,
bez vykonania riadneho dokazovania s prihliadnutím na rozpornosť jednotlivých dôkazov o potrebe
zabezpečenia               24 hodinovej starostlivosti. Z aktuálneho šetrenia vykonaného mestskou
časťou Bratislava Lamač vyplýva, že menovanej je poskytovaná od marca 2016 domáca opatrovateľská



služba v rozsahu 3 hodiny denne, počas pracovných dní a tento rozsah je vyhodnotený ako postačujúci.
Súd prvej inštancie preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keď nezistil dôvod pre
ustanovenie opatrovníka menovanej.

10. Proti uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a namietal
odvolacie dôvody, že súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. a tiež namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. Poukázal
na závery znaleckého posudku č. 18/2017 zo dňa 23.3.2017, ktoré súd prvej inštancie opomenul
a nesprávne vyhodnotil. V znaleckom posudku znalec uvádza, že ochorenie matky navrhovateľa
degraduje jej osobnosť, narušuje jej súdnosť, kritičnosť a iné kognitívne schopnosti. Taktiež predmetné
ochorenie znižuje u matky navrhovateľa schopnosť orientovať sa v nových situáciách, kedy sa vyžaduje
jej samostatné vystupovanie a rozhodovanie. Je ľahko ovplyvniteľná a bez náležitého vnútorného
posúdenia plní pokyny osôb, od ktorých pomoci je závislá. Navyše vyšetrovaná má problémy so zrakom,
trpí na kataraktu a príslušné dokumenty ani nebola schopná v potrebnej miere vidieť a prečítať, keď v
roku 2016 došlo k splnomocneniu a odovzdaniu generálnej plnej moci na všetky úkony svojej dcére I.
C.. Na obsah listu týkajúceho a odstúpenia od darovacej zmluvy a vrátenia daru zo dňa 16.12.2016,
musela byť navedená či zmanipulovaná inou osobu, ktorá všetko okolo tohto úkonu pripravila a úradne
aj zariadila, pretože matka nemohla byť sama schopná daný úkon pripraviť, spísať, ani pochopiť jeho
obsah a následky. Od doby posudzovania odkázanosti na sociálnu službu Mestskou časťou Bratislava
- Lamač uplynulo už viac ako jeden a pol roka od 3.3.2016 a aj od pracovného stretnutia a preto bol
požiadaný odbor sociálnych vecí Úradu Bratislavského samosprávneho kraja o posúdenie odkázanosti
matky navrhovateľa, ktorý vypracoval posudok odkázanosti na sociálnu službu číslo 07067/2017/PC-2
zo dňa 14.8.2017, podľa ktorého má matka navrhovateľa VI. stupeň odkázanosti fyzickej osoby na
pomoc inej fyzickej osoby a podľa § 39 zákona o sociálnych službách, je odkázaná na poskytovanie
sociálnej služby v špecializovanom zariadení.

11. Dňa 8.7.2017 matka navrhovateľa po sprchovaní dostala záchvat a dcéra navrhovateľa privolala
rýchlu zdravotnú pomoc, bola hospitalizovaná v nemocnici a prepustená dňa 18.7.2017, a preto je
potrebná ešte väčšia starostlivosť a to 24 hodinová starostlivosť najlepšie umiestnením v sociálnom
zariadení. Poukázal na lekársku správu - nález O.. O. G.Á. zo dňa 26.7.2017. Navrhovateľ preto
v odvolaní tvrdil, že poskytovanie domácej opatrovateľskej služby v rozsahu 3 hodiny denne počas
pracovných dní tak, ako je to poskytované MČ Bratislava Lamač je v súčasnej dobe nedostatočné,
pričom ani ošetrovateľskú službu Mestská časť Bratislava - Lamač neposkytuje a navrhovateľ so svojou
rodinou nedokážu sami vykonávať ošetrovateľskú starostlivosť naviac, keď nik z rodiny nemôže  byť
24 hodín s matkou navrhovateľa. V súvislosti so zabezpečením ošetrovateľskej starostlivosti o matku
navrhovateľ uviedol, že jeho sestra I. C. neustále komplikuje starostlivosť o matku, neabsolvuje s matkou
potrebné lekárske vyšetrenia, nepravidelne prezlieka matke posteľnú bielizeň, podľa svojej vôle ju
osprchuje a nestrihá jej nechty.

12. Preto je potrebné, aby do rozhodnutia vo veci samej o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, súd
bezodkladne dočasne upravil pomery a vybavovanie vecí v jej mene, ktoré sú neodkladné vo vzťahu
so zdravotníckymi zariadeniami, vo veciach umiestnenia v zdravotníckom zariadení, vrátane udelenia
súhlasu s týmto umiestnením, uzatvorenia zmluvy s týmto poskytovateľom zdravotnej starostlivosti,
vo veci uhrádzania nákladov spojených s poskytovaním tejto zdravotnej starostlivosti z jej majetku,
zastupovanie ju vo vzťahoch so zdravotnými poisťovňami a sociálnou poisťovňou a vo vzťahoch s
orgánmi verejnej správy, ktoré poskytujú príspevky, súvisiace so zdravotnou a sociálnou starostlivosťou,
nakoľko matka navrhovateľa vzhľadom na existujúce lekárske správy a posudky, nie je schopná takéto
úkony vykonávať sama. Z uvedených dôvodov žiadal navrhovateľ návrhu vyhovieť.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 360 a nasl., § 395 ods. l, ods. 2 zákona  č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok, § 324 ods. l, § 329 zákona    č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, vec
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

14. Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania. V oboch
prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov



účastníkov a druhým je obava, že exekúcia bude ohrozená. Spoločným znakom oboch typov
neodkladných opatrení je ich neodkladný a dočasný charakter.

15. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

17. V danom prípade súd prvej inštancie správne vychádzal zo zistenia, že ohľadne obmedzenia
spôsobilosti V. Č. na právne úkony, je vedené konanie vo veci, v ktorom sa vykoná dokazovanie, za
účelom rozhodnutia o návrhu navrhovateľa na obmedzenie spôsobilosti jeho matky V. Č. na právne
úkony. Vzhľadom k tomu, že súd je povinný rozhodnúť v súlade so záujmom menovanej, je povinný
v tej súvislosti vykonať aj dokazovanie a nie rozhodnúť bez náležitého zistenia skutkového stavu.
Preto skutočnosti, ktoré tvrdí navrhovateľ v návrhu  a ktorými odôvodňuje svoj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, budú predmetom skúmania súdu vo veci samej, vyhodnocovaním vykonaných
dôkazov. Odvolací súd v tej súvislosti poukazuje na ustanovenie § 329 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd
môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a
bez nariadenia pojednávania.

18. Z uvedeného vyplýva, že pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a
predbežným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku.
Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom
preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok
sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené
skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v
uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia.

19. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať
dokazovanie a naopak, vo vedomí, že výsluchom účastníka konania, proti ktorému návrh smeruje, by
mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia;                    v ustanovení § 329 ods. 1 C.s.p.
výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné
opatrenie vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku
(na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré
zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o
neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady
pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť.

20. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa ustanovenia § 360 ods. 1 C.m.p. neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v
konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

22. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania                a nevyhnutnosť dočasnej
úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho
právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysle i účinok, ktorý v
naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody, alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným
opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti
teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej
úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné,
aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Neodkladné opatrenie má teda charakter provizórneho riešenia
vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava,
že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu.



23. Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania a aj po skončení
konania. Nariadiť ho je možné z dvoch dôvodov. Jedným je potreba bezodkladnej úpravy pomerov a
druhým je obava z ohrozenia exekúcie. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich
neodkladný a dočasný charakter.

24. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný
s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 C.s.p. ).

25. Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi brať na seba práva a povinnosti sa v plnom
rozsahu nadobúda plnoletosťou, resp. uzavretím manželstva. Pozbaviť tejto spôsobilosti alebo obmedziť
možno fyzickú osobu len za predpokladov stanovených v § 10 Občianskeho zákonníka.

26. Podľa § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len
prechodná nie je vôbec schopná robiť právne úkony súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony.

27. Spôsobilosť na právne úkony predstavuje spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými úkonmi nadobúdať
práva a brať na seba povinnosti a tým platne vstupovať do právnych vzťahov, uzavierať zmluvy, robiť
všeobecne záväzná právne úkony, ktoré nesú určitý právny následok. Ak fyzická osoba pre mentálne
postihnutie nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony.

28. Pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je v právnom poriadku chápané ako
opatrenie v záujme tých, ktorí nemajú možnosť ovládnuť svoje konanie, alebo posúdiť jeho následky.
Účelom súdneho rozhodnutia o pozbavení alebo obmedzení fyzickej osoby spôsobilosti na právne úkony
je poskytnutie ochrany nielen samotným fyzickým osobám, ktorých sa rozhodnutie týka, ale aj ďalším
fyzickým, alebo právnickým osobám prichádzajúcim s nimi do styku. Ak súd rozhoduje o spôsobilosti
na právne úkony vychádza zo zistení urobených na základe posudkov znalcov - lekárov, v súvislosti
s ostatnými výsledkami dokazovania. Súd musí starostlivo skúmať vplyv mentálneho postihnutia na
celkové konanie a činy v rodine, v jeho spoločenskom styku s okolím, s prihliadnutím na jeho osobné,
rodinné, majetkové, zárobkové a iné pomery. Potrebné je posudzovať schopnosť robiť právne úkony
s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby s mentálnym postihnutím, ako aj na sociálnu
stránku prostredia v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností súvisiacich s
mentálnym postihnutím zistených na základe posudkov znalcov možno dospieť k záveru, či sú splnené
podmienky na pozbavenie, alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

29. V súvislosti podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní s navrhovaným
obmedzením spôsobilosti na právne úkony menovanej, odvolací súd  považuje za potrebné zdôrazniť
nasledovné.

30. Je nutné postupovať tak, aby neboli porušené práva osoby so zdravotným postihnutím, ktoré
garantuje Dohovor, konkrétne najmä ustanovenie článku 12 Dohovoru, ktorý znie: Rovnosť pred
zákonom 1. Zmluvné strany opätovne potvrdzujú, že osoby so zdravotným postihnutím majú kedykoľvek
právo na uznanie svojej osoby ako subjektu práva. 2. Zmluvné strany uznávajú, že osoby so zdravotným
postihnutím majú spôsobilosť na právne úkony vo všetkých oblastiach života na rovnakom základe          s
ostatnými. 3. Zmluvné strany prijmú príslušné opatrenia, ktoré majú umožniť osobám so zdravotným
postihnutím prístup k pomoci, ktorú môžu potrebovať pri uplatňovaní svojej spôsobilosti na právne úkony.
4. Zmluvné strany zabezpečia, aby všetky opatrenia týkajúce sa uplatňovania spôsobilosti na právne
úkony poskytli primerané a účinné záruky s cieľom zabrániť zneužitiu v súlade s medzinárodným právom
v oblasti ľudských práv. Tieto záruky zabezpečia, aby opatrenia týkajúce sa uplatňovania spôsobilosti na
právne úkony rešpektovali práva, vôľu a preferencie danej osoby, aby zabraňovali  konfliktu záujmov a
nenáležitému ovplyvňovaniu, aby boli primerané a prispôsobené situácii danej osoby, aby sa uplatňovali
čo najkratšie       a aby podliehali pravidelnej kontrole zo strany príslušného, nezávislého a nestranného
orgánu alebo súdu. Tieto záruky musia byť primerané tomu, do akej miery uvedené opatrenia ovplyvňujú
práva a záujmy danej osoby. 5. V súlade s ustanoveniami tohto článku zmluvné strany príjmu všetky
primerané a účinné opatrenia na zabezpečenie rovnakého práva osôb so zdravotným postihnutím
vlastniť alebo dediť majetok, spravovať svoje finančné záležitosti a mať rovnaký prístup k bankovým
pôžičkám, hypotékam a iným formám finančného úverovania a zabezpečenia, aby osoby so zdravotným
postihnutím neboli svojvoľne zbavené svojho majetku.



31. Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím je medzinárodnou zmluvou          o ľudských
právach a základných slobodách, ktorá podľa ustanovenia článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky
má prednosť pred zákonom. Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím bol prijatý OSN
v roku 2006. Pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 25. júna 2010. Pozbavenie spôsobilosti
na právne úkony v celom rozsahu po tomto dátume je v rozpore s Dohovorom. Uvedený rozpor
konštatoval zákonodarca aj v dôvodovej správe k ustanoveniu § 231 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok, ktorý bol prijatý 21. mája 2015. Aplikujúc ustanovenie článku 12 Dohovoru
do nášho právneho poriadku v novom Civilnom mimosporovom poriadku účinnom od 01.07.2016 je
aspoň čiastočne splnený záväzok Slovenskej republiky z článku 12 Dohovoru v tom, že po 1.7.2016 už
súdy nemôžu vydať rozhodnutie o pozbavení človeka spôsobilosti na právne úkony. Aj pred účinnosťou
zákona Civilného mimosporového poriadku, t.j. pred 1.7.2016, bolo           v niekoľkých rozsudkoch
Európskeho súdu pre ľudské práva konštatované, že pozbavenie spôsobilosti na právne úkony je veľmi
závažným zásahom do práv             a slobôd človeka. Závažnosť takéhoto zásahu zdôraznil Európsky
súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP\") napr. v rozhodnutiach Winterwerp proti Holandsku1, Matter
proti Slovensku2, H.F. proti Slovensku3, Shtukaturov proti Rusku4, X. proti Chorvátsku5. 1 Winterverp
proti Holandsku, sťažnosť č. 6301/73, rozhodnutie z 24.10.1979.              V judikatúre ESĽP
je možné vysledovať postupnú zmenu postoja k inštitútu pozbavenia a obmedzenia spôsobilosti na
právne úkony. Zatiaľ čo ešte                          v rozhodnutiach Winterwerp proti Holandsku a
Matter proti Slovensku ESĽP nezaujal konkrétny postoj k otázke zásahu do spôsobilosti na právne
úkony, v rozhodnutí H.F. proti Slovensku prvýkrát odkázal priamo na Odporúčanie Rady Európy R
99(4), ktoré sa ostro stavia proti inštitútu pozbavenia spôsobilosti na právne úkony. Od rozhodnutia
H.F. proti Slovensku považuje ESĽP toto Odporúčanie za určitý štandard a pravidelne vo svojich
rozhodnutiach naň odkazuje, napr. v rozhodnutiach vo veci Shtukaturov proti Rusku, X. proti Chorvátsku,
Salontaji-Drobnjak proti Srbsku, Alajos Kiss proti Maďarsku. ESĽP v týchto rozhodnutiach zdôrazňuje
individualizáciu prípadných zásahov do právnej spôsobilosti rozhodovať sa, založenú na posúdení
funkčných schopností človeka s postihnutím. ESĽP ostro kritizuje automatické dôsledky pozbavenia
spôsobilosti na právne úkony, napr. v prípade súhlasu s hospitalizáciou (Shtukaturov proti Rusku),
procesnej (ne)spôsobilosti v prípade konania o adopcii dieťaťa (X. proti Chorvátsku), či automatického
odobratia volebného práva u ľudí bez plnej spôsobilosti na právne úkony (Alajos Kiss proti Maďarsku).
V rozsudku X. a Y. proti Chorvátku ESĽP vo vzťahu k dôsledkom pozbavenia spôsobilosti na právne
úkony uviedol: „Pozbavenie spôsobilosti na právne úkony má závažné dôsledky. Dotknutá osoba nie
je spôsobilá robiť žiadne právne úkony, a je tak pozbavená svojej nezávislosti vo všetkých právnych
sférach. Osoby pozbavené spôsobilosti na právne úkony sú v situácii, kedy závisia od rozhodnutí
iných, v rôznych aspektoch ich súkromného života. Napríklad kde budú žiť, alebo ako budú nakladať
s majetkom         a všetkými príjmami. Tieto osoby prichádzajú o veľa práv, alebo je obmedzený
ich výkon. Napríklad nemôžu vyhotoviť závet, nemôžu byť zamestnaní, nemôžu uzavrieť manželstvo,
alebo inú formu spolužitia zakladajúcu právne následky, atď.\" Matter proti Slovensku, sťažnosť č.
31534/96, rozhodnutie z 5.7.1999, H.F. proti Slovensku, sťažnost č. 54797/00, rozhodnutie z 8.11.2005
Shtukaturov proti Rusku, sťažnosť        č. 44009/05, rozhodnutie z 27.3.2008 X. proti Chorvátsku,
sťažnosť č. 11223/04, rozhodnutie z 17.7.2008 H.F. proti Slovensku, sťažnosť č. 54797/00, rozhodnutie
z 8.11.2005, ods. 39 a ďalej. Shtukaturov proti Rusku, sťažnosť č. 44009/05, rozhodnutie zo dňa
27.3.2008, ods. 59. X. proti Chorvátsku, sťažnosť č. 11223/04, rozhodnuté zo dňa 17.7.2008, ods. 25.
Salontaji-Drobnjak proti Srbsku, sťažnosť        č. 36500/05, rozhodnutie zo dňa 13.10.2009, ods. 107.
Alajos Kiss proti Maďarsku, sťažnosť č. 38832/06, rozhodnutie zo dňa 20. 5. 2010, ods. 15. Pozbavenie
spôsobilosti na právne úkony viedlo k situácii, že pri hospitalizácii sťažovateľa             v psychiatrickej
liečebni bol vyžiadaný súhlas jeho opatrovníčky, pričom otázka spôsobilosti dať súhlas s hospitalizáciou
u pána Shtukaturova nebola vôbec skúmaná. ESLP konštatoval porušenie čl. 5 (právo na osobnú
slobodu). Pozri Shtukaturov proti Rusku, ods. 108. Pozbavenie spôsobilosti na právne úkony viedlo
k automatickému zbaveniu procesných práv v konaní o adopcii. Sťažovateľka tak bola bez skúmania
spôsobilosti byť účastníkom konania automaticky tohto práva zbavená. Súd konštatoval porušenie či.
8 (právo na rodinný život). Pozri X. proti Chorvátsku,       ods. 51. 13 Sťažovateľ bol obmedzený
na spôsobilosti na právne úkony, a preto nemohol podľa maďarskej ústavy vykonávať volebné právo.
Strata volebného práva bola automatickým dôsledkom rozsudku o obmedzení spôsobilosti, žiadny
súd nikdy neposudzoval schopnosť sťažovateľa učiniť volebný akt. ESLP konštatoval porušenie či. 3
Protokolu č. 1 (právo voliť). Pozri Alajos Kiss proti Maďarsku, ods. 42. 14 X a Y proti Chorvátsku,
sťažnosť č. 5193/09; rozsudok zo dňa 3. 11. 2011, ods. 90. Pozbavenie spôsobilosti na právne úkony
je typickým príkladom tzv. náhradného rozhodovania, a to ako také odporuje či. 12 Dohovoru. Namiesto
„náhradného rozhodovania\" (tzv. substituted decision-making) je text čl. 12 Dohovoru ustanovenia



vybudovaný na koncepte „podporovaného rozhodovania\" {tzv. supported decision-making). Štáty, ktoré
ratifikovali Dohovor, a teda aj Slovenská republika, sa zaväzujú zaviesť opatrenia, prostredníctvom
ktorých bude ľuďom so zdravotným postihnutím poskytovaná nevyhnutná podpora k tomu, aby mohli
svoju spôsobilosť uplatňovať. Dohovor tak namiesto rozlišovania osôb, ktoré spôsobilosť na právne
úkony majú         a osôb, ktoré sú tejto spôsobilosti pozbavené (resp. im spôsobilosť bola obmedzená),
predpokladá zavedenie spektra podporných opatrení. Na jednom konci tohto spektra sú osoby, ktoré
žiadnu podporu nepotrebujú, na druhom konci sú osoby, ktoré potrebujú vysokú mieru podpory, ktorá vo
výnimočných prípadoch môže byť nevyhnutná pre celý rozsah spôsobilosti. Z Dohovoru vyplýva záväzok
pre zmluvné strany, a teda aj pre Slovenskú republiku, upustiť od tradičného konceptu náhradného
rozhodovania      a opatrovníctva v prospech prijatia systému podporovaného rozhodovania. Výklad
čl. 12 Dohovoru, podľa ktorého je obmedzenie a pozbavenie spôsobilosti na právne úkony v rozpore
s týmto článkom, podporil aj Vysoký komisár OSN pre ľudské práva vo svojej tematickej štúdii z roku
2009, kde uviedol: „Či už je existencia zdravotného postihnutia priamym alebo nepriamym dôvodom pre
rozhodnutie o nespôsobilosti na právne úkony, taká právna úprava odporuje uznaniu spôsobilosti na
právne úkony osôb so zdravotným postihnutím podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru.\" Rozhodnutie o pozbavení
spôsobilosti na právne úkony predstavuje neprimeraný, a teda aj nezákonný zásah do základných práv
a slobôd garantovaný Ústavou Slovenskej republiky, a to najmä        čl. 14, podľa ktorého má každý
spôsobilosť na práva; čl. 16 ods. 1, podľa ktorého je zaručená nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, čl.
19 ods. 2, podľa ktorého má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného
a rodinného života a čl. 46 ods. 1, podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

32. Ústava SR priznáva každej fyzickej osobe spôsobilosť na práva, t.j. právnu subjektivitu. Pod pojmom
každý treba rozumieť každého, kto sa narodí. Ústava            v článku 14 hovorí iba o spôsobilosti
na práva, spôsobilosť na povinnosti nespomína. Povinnostiam totiž nie je potrebné poskytnúť ústavnú
ochranu. Ústava v článku 14 zakotvuje všeobecnú (abstraktnú) spôsobilosť na práva, ktorá by mohla byť
obmedzená iba ústavným zákonom. Od tejto úpravy treba odlišovať konkrétnu (špecifickú) spôsobilosť
osoby na práva, ktorá môže byť obmedzená zákonmi, avšak iba tak, aby to nebolo v rozpore s jeho
základnými právami a slobodami, ktoré sú garantované Ústavou. Právna subjektivita znamená, že túto
osobu právny poriadok nášho štátu uznáva za subjekt -„za právnu osobnosť\", ktorá môže nadobúdať
práva. Priznaná (vrodená) právna subjektivita zároveň oprávňuje fyzickú osobu ako právny subjekt
domáhať sa so zákonnými prostriedkami svojich práv, ktoré sa jej priznávajú. Takýto status fyzickej osoby
zakotvený v Ústave je aj zároveň výrazom úplnej rovnosti fyzických osôb ako právnych osobností.

33. Len samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou (čo je
predovšetkým otázka pre odborného znalca), na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony nestačí.
Ďalším predpokladom je, že táto trvalá duševná porucha celkom vylučuje schopnosť človeka
uskutočňovať právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla
nebude možné bez toho, aby súd zároveň nevykonal aj ďalšie dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil.
Pri jej riešení teda súd vychádza zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež
v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Súdy by preto v konaní o spôsobilosti na právne
úkony mali uskutočňovať aj iné dôkazy, ako len znalecký posudok z odboru psychiatrie a to najmä
výsluch potencionálne postihovaného človeka a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných,
sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými, napr. spoločnosťou),
majetkových, rodinných, politických a podobne. Ku znaleckým posudkom by súdy nemali pristupovať
celkom nekriticky, ale mali by ich hodnotiť vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. Znalecké
posudky by mali byť vždy aktuálne, mali by čerpať z osobného vyšetrenia človeka a mali by byť
formulované tak, aby neprekračovali medze odborného posúdenia.

34. Treba zdôrazniť, že samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len
prechodná, čo je predovšetkým otázka pre odborného znalca, na zbavenie spôsobilosti na právne
úkony nestačí. Zbavenie spôsobilosti na právne úkony primárne sleduje záujem samotného dotknutého
človeka a až následne verejný záujem, alebo záujem tretích osôb. Trvalá duševná porucha celkom
vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať právne úkony. Preto zodpovedať túto otázku iba na základe
znaleckého posudku spravidla nebude možné bez vykonania ďalšieho dokazovania.

35. Podľa čl. 14 ústavy má každý spôsobilosť na práva.



36. Podľa čl. 16 ods. 1 ústavy nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť
len v prípadoch ustanovených zákonom.

37. Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

38. Podľa čl. 8 dohovoru má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného                  a rodinného
života, obydlia a korešpondencie.

39. Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom musí byť zabezpečené
bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk,
náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k
národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

40. Podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 3 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, osoby so
zdravotným postihnutím majú kdekoľvek právo na uznanie svojej osoby ako subjektu práva (odsek 1).
Osoby so zdravotným postihnutím majú spôsobilosť na právne úkony vo všetkých oblastiach života na
rovnakom základe s ostatnými      (odsek 2). Zmluvné strany prijmú príslušné opatrenia, ktoré majú
umožniť osobám so zdravotným postihnutím prístup k pomoci, ktorú môžu potrebovať pri uplatňovaní
svojej spôsobilosti na právne úkony (odsek 3).

41. Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len
„dohovor“) bol spolu s jeho opčným protokolom prijatý Valným zhromaždením OSN dňa 13. decembra
2006. Obe medzinárodné zmluvy boli otvorené na podpis dňa 30. marca 2007. Dohovor i opčný protokol
nadobudli medzinárodnú platnosť, a to 3. mája 2008.

42. Národná rada Slovenskej republiky s Dohovorom OSN vyslovila súhlas uznesením     č. 2048 z 9.
marca 2010 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa    čl. 7 ods. 5 ústavy prednosť pred
zákonmi. Prezident Slovenskej republiky Dohovor ratifikoval 28. apríla 2010. Ratifikačná listina bola 26.
mája 2010 uložená v depozitári generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov. Pre Slovenskú
republiku Dohovor nadobudol platnosť 25. júna 2010. Samotný článok 12 tohto dohovoru je uvedený
nadpisom \"Rovnosť pred zákonom\" a okrem iného práve v spojitosti so spôsobilosťou na právne úkony
zakotvuje podporované (asistované) rozhodovanie, zásadu rovnosti, zákazu diskriminácie, vhodnosti,
primeranosti. V tejto súvislosti dohovor OSN v už citovanom článku 12 (tiež jeho ods. 4 a 5, pozn.)
vyzýva/zaväzuje štáty, aby prijali také opatrenia, ktoré nebudú znamenať vylúčenie osôb s postihnutím
zo života spoločnosti, ale ich inklúziu. Text dohovoru a opčného protokolu bol zverejnený v Zbierke
zákonov pod č. 317/2010, resp. 318/2010.

43. V súvislosti s návrhom navrhovateľa, aby súd nariadil neodkladné opatrenie a ustanovil ho za
opatrovníka svojej matky, odvolací súd poukazuje na právnu úpravu týkajúcu sa ustanovenia opatrovníka
v súvislosti s obmedzením spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

44. Podľa § 231 Civilného mimosporového poriadku, v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd
rozhoduje o: a) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, b) zmene obmedzenia
spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, c) navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

45. Podľa novej právnej úpravy sa v Civilnom mimosporovom poriadku vylúčilo rozhodovanie
už v súčasnosti protiprávneho pozbavovania spôsobilosti na právne úkony, ktoré je v rozpore s
ľudskoprávnymi štandardami. Uvedené znamená, že úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony
fyzickej osoby už nie je možné. Právna úprava reaguje na závery Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktorý presadzuje upustenie od celkového pozbavenia spôsobilosti na právne úkony. V konaní                  o
spôsobilosti na právne úkony bude teda súd rozhodovať len o  obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby
na právne úkony, zmene obmedzenia a navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

46. Najprísnejším riešením pri osobe, ktorá trpí duševnou poruchou, bude len obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony súdom, pričom súd vymedzí v rozsudku rozsah právnych úkonov, v akom spôsobilosť



osoby na právne úkony obmedzil. Podľa novej právnej úpravy sa však súd musí v konaní zaoberať aj
tým, či neprichádzajú do úvahy aj menej radikálne zásahy do integrity fyzickej osoby, ako sú navrhované.

47. V konaní o spôsobilosti na právne úkony sa rozhoduje o osobnom stave fyzickej osoby. Konanie
o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je ex lege spojené              s konaním o ustanovení za
opatrovníka.

48. Podľa § 248 ods. 1 C.m.p. konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním
o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277.

49. Podľa § 248 ods. 2 C.m.p. ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo
výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej
opatrovníka.

50. Opatrovnícke konanie prichádza do úvahy, ak tak ustanovia predpisy hmotného práva, ktorými sú
najmä Občiansky zákonník a zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine.

51. Podľa § 272 C.m.p. súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

52. Civilný mimosporový poriadok ustanovuje, že konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
je vždy spojené s konaním o ustanovení za opatrovníka. Vo výroku rozsudku o obmedzení spôsobilosti
na právne úkony súd vymedzí presný rozsah,          v akom sa spôsobilosť osoby na právne úkony
obmedzuje. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony súd vymedzí pozitívne alebo negatívne. Súd vo
výroku rozsudku ustanoví aj opatrovníka a vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade
s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený. Ide tu o ustanovenie opatrovníka podľa hmotného práva,
ktorý je zároveň zákonným zástupcom osoby, o spôsobilosti ktorej sa rozhodovalo. Súdom ustanovený
opatrovník je povinný vykonávať svoje práva             a povinnosti riadne a dbať na pokyny súdu.
Na spôsob výkonu funkcie opatrovníka dohliada súd. Rozhodnutím súdu o obmedzení spôsobilosti na
právne úkony sa mení právne postavenie osoby v tom smere, že nie je spôsobilá nadobúdať svojimi
právnymi úkonmi práva a povinnosti v rozsahu, aký je uvedený vo výroku rozsudku. Rozsudok, ktorým
sa rozhodlo o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, treba považovať za rozsudok o osobnom stave,
ktorý nemá spätnú účinnosť.

53. Z uvedeného vyplýva, že opatrovník sa ustanoví tomu, kto je obmedzený                      v spôsobilosti
na právne úkony. Podľa § 248 C.m.p. je konanie o spôsobilosti na právne úkony vždy spojené s konaním
o ustanovení opatrovníka.

54. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi dôvodmi napadnutého uznesenie v časti
zamietnutia  návrhu navrhovateľa, aby súd matke navrhovateľa ustanovil opatrovníka v uvedenom
rozsahu neodkladným opatrením. Okresný súd dospel k správnemu záveru, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia sa týka závažného zásahu do právnej sféry V. Č.I., a o takomto zásahu nie
je možné rozhodnúť neodkladným opatrením, bez vykonania riadneho dokazovania s prihliadnutím na
rozpornosť jednotlivých dôkazov o potrebe zabezpečenia                24 hodinovej starostlivosti. Z aktuálneho
šetrenia vykonaného Mestskou časťou Bratislava Lamač vyplýva, že menovanej je poskytovaná od
marca 2016 domáca opatrovateľská služba v rozsahu 3 hodiny denne, počas pracovných dní a tento
rozsah je vyhodnotený ako postačujúci. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol, keď nezistil dôvod pre ustanovenie opatrovníka menovanej.

55. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd plne stotožňuje a zároveň považuje za
potrebné zdôrazniť, že opatrovnícke konanie prichádza do úvahy, ak tak ustanovia predpisy hmotného
práva, ktorými sú najmä Občiansky zákonník a zákon     č. 36/2005 Z.z. o rodine. Občiansky zákonník v
§ 27 ods. 2 ustanovuje, že zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony súd
rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník. Civilný mimosporový poriadok ustanovuje, že
konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je vždy spojené       s konaním o ustanovení za
opatrovníka. Z ustanovenia § 248 ods. 2 C.m.p. vyplýva, že ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti
na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony
obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.



56. S prihliadnutím na uvedené, v danej veci opatrovníka nemožno ustanoviť bez toho, aby súd rozhodol
o obmedzení spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby rozsudkom, vo výroku ktorého vymedzí rozsah
obmedzenia spôsobilosti osoby na právne úkony a až po tomto rozhodnutí ustanoví opatrovníka, ako
vyplýva z ustanovenia § 248 ods. 2 C.m.p. Ustanoviť opatrovníka V. Č. preto nemožno len na základe
návrhu navrhovateľa neodkladným opatrením, bez toho, aby bolo rozhodnuté o obmedzení spôsobilosti
na právne úkony a v akom rozsahu.

57. V danom prípade je preto nutné postupovať tak, aby neboli porušené práva menovanej osoby, ktoré
garantuje Dohovor, konkrétne najmä ustanovenie článku 12 Dohovoru Organizácie Spojených národov
o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „dohovor“), samotný článok 12 tohto dohovoru je
uvedený nadpisom \"Rovnosť pred zákonom\" a okrem iného práve v spojitosti so spôsobilosťou na právne
úkony zakotvuje podporované (asistované) rozhodovanie, zásadu rovnosti, zákazu diskriminácie,
vhodnosti, a primeranosti.

58. Z uvedených dôvodov preto nebolo možné odvolaniu navrhovateľa vyhovieť, zmeniť uznesenie súdu
prvej inštancie a nariadiť navrhované neodkladné opatrenie.

59. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387   ods. 1 Civilného
sporového poriadku potvrdil.

60. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa C.s.p. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/
ZZ/2015/160/> v spojení s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

61. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,



b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu pódia písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie    a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany pódia druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie pódia
predpisov o rovnakom zaobchádzaní            a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa     (§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že             v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku                       a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Ps/12/2017", "guid": "d53adfcf-cbbb-4f13-8b4e-45eacbcdd9b6:b373be6e-62e6-4408-bd63-8009705266bb", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "439a61d1-b5c2-414f-9c07-66b19a6b7e6c:3a7d3c8a-8840-45fd-8641-8d9c5dc49567", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1417206531.1", "spisova_znacka": "20CoP/49/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/49/2017 z 24. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-10-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1417206531.1"}]}