Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/207/2015 z 21. 3. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. marca 2017, sp. zn. 4Co/207/2015, ECLI:SK:KSBA:2017:1512218913.1 Krajský súd Bratislava | 4Co/207/2015 | ECLI:SK:KSBA:2017:1512218913.1 | 2017-03-21 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP, § 262 ods. 2 CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/67fe4ceb-b30f-4d09-b5d4-d74365429c21 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1512218913.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/207/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512218913
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1512218913.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov
Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právne veci žalobcu: G. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. Q. XX, T., zastúpený: JUDr. Tatiana Kubincová, advokátka, M. Rázusa 20,
Banská Bystrica, proti žalovanej: R. I. - T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.. F. D.. XX, G. XXX XX, L.,
o zaplatenie 461,52 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 4. septembra 2014 č.k. 50C 183/2013-61 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 461,52
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 15.4.2011 do zaplatenia titulom
vrátenia kaucie zloženej žalobcom a určenej na náhradu prípadných škôd spôsobených žalobcom ako
nájomcom na predmete nájmu, ako aj trovy konania titulom uhradeného súdneho poplatku za žalobu
a trov právneho zastúpenia.

2. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 685 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 693 OZ, § 2
ods. 3 OZ, § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keď na základe
vykonaného dokazovania zistil, že žalovaná ako prenajímateľka uzatvorila so žalobcom ako nájomcom
dňa 06.04.2009 nájomnú zmluvu, na základe ktorej sa žalobca stal nájomcom trojizbového bytu č. XX v
Bratislave na F. A.. Č.. X na dobu určitú od 15.04.2009 do 14.04.2010. Dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve
uzatvoreným dňa 15.02.2010 sa žalobca a žalovaná dohodli na predĺžení doby nájmu do 14.04.2011. V
zmysle čl. III bod 1 nájomnej zmluvy si účastníci zmluvy dohodli nájomné vo výške 500,-eur mesačne a
zálohovú platbu za spotrebu elektrickej energie, plynu, kúrenia, teplej a studenej vody a ďalších služieb
vo výške 183,-eur mesačne, spolu 683,-eur mesačne. V zmysle čl. III bod 5 nájomnej zmluvy zaplatil
žalobca žalovanej pri uzatvorení nájomnej zmluvy kauciu vo výške 683,-eur, ktorá mala byť použitá
na neuhradený nájom a na odstránenie škôd na hnuteľných a nehnuteľných veciach prenajímateľa v
predmete nájmu. V zmysle čl. III bod 7 nájomnej zmluvy sa žalovaná zaviazala po ukončení nájmu a
vyrovnaní všetkých záväzkov bezodkladne vrátiť zloženú kauciu v hotovosti alebo na účet nájomcu.
Podľa žalobcu došlo k ukončeniu nájomného vzťahu po dohode so žalovanou ku dňu 14.03.2011, kedy
žalobca byt aj fyzicky opustil a kľúče v zmysle dohody so žalovanou odovzdal známej žalovanej. Asi dva
týždne pred skončením nájmu žalovaná žalobcu navštívila v byte, prenajatý byt si prehliadla, dohodli
sa na uhradení posledného nájomného a vrátení kaucie, pričom podľa žalobcu žiadne poškodenie
predmetu nájmu nenamietala. Po skončení nájmu žalovaná žalobcovi kauciu nevrátila, preto ju žalobca
vyzval mailom na jej vrátenie. Žalovaná na jeho výzvu reagovala mailom zo dňa 03.08.2011, v ktorom



žalobcovi oznámila nedoplatok za dodávku elektrickej energie vo výške 19,92 eur a na nájomnom vo
výške 15,13 eur krát 12 mesiacov, spolu 181,56 eur. Prílohou mailu bola fotodokumentácia, ktorá mala
dokumentovať poškodenie predmetu nájmu, faktúra vyhotovená ZSE Energia, a.s. na meno žalovanej
s výškou nedoplatku za dodávku elektrickej energie za obdobie od 22.04.2009 do 20.04.2010 v sume
158,43 eur a cenová ponuka č. XX/XXXX zo dňa 30.03.2011 vyhotovená V. T., C. - Y. XXX, P., bez
uvedenia mena odberateľa na sumu 930,65 eur s DPH s popisom prác. Žalobca akceptoval započítanie
nedoplatku za dodávku elektrickej energie vo výške 19,92 eur a nedoplatku na nájomnom vo výške
181,56 eur so zaplatenou kauciou vo výške 683,-eur. Poškodenia dokumentované žalovanou mal za
obvyklé opotrebenie predmetu nájmu, uznal škodu spôsobenú prasknutím kachličky vo výške 20,-eur,
ktorú určil odhadom, t.j. celkovo uznal dlh vo výške 221,48 eur. Listom zo dňa 10.01.2012 žalobca
vyzval žalovanú na vrátenie zvyšnej časti kaucie vo výške 461,52 eur, keď žalovaná vo vyjadrení k
žalobe uviedla, že žalobcu po skončení nájmu upozornila na poškodenie zariadenia bytu a že zaplatená
kaucia bude použitá na krytie nákladov súvisiacich s odstraňovaním škôd po skončení nájmu podľa
cenovej ponuky č. XX/XXXX zo dňa 30.03.2011. K vyjadreniu k žalobe doložila príjmový doklad zo
dňa 30.03.2011 na sumu 590,-eur, podľa ktorého suma bola prijatá od TECHNAT E. Y., účelom bolo
maľovanie bytu F. X, I.. Doklad vyhotovil a schválil pán I..

3. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba je dôvodná, keď ustanovenia
OZ neupravujú podmienky zaplatenia a vrátenia kaucie, preto ustanovenia nájomnej zmluvy týkajúce
sa kaucie posúdil podľa § 2 ods. 3 OZ. V konaní mal za nesporné, že účastníci zmluvy si v zmysle je
čl. III bod 5 dohodli, že kaucia zaplatená vo výške 683,-eur zaplatená žalobcom pri podpise nájomnej
zmluvy bude použitá na neuhradený nájom a odstránenie škôd na hnuteľných a nehnuteľných veciach
prenajímateľa na predmete nájmu. Strany sporu sa v nájomnej zmluve dohodli na bezodkladnom vrátení
kaucie žalovanou žalobcovi po skončení nájmu a vyrovnaní všetkých záväzkov. Mal za nesporné, že
žalovaná kauciu žalobcovi nevrátila, keď podľa žalovanej bola táto použitá na krytie nákladov súvisiacich
s odstraňovaním škôd po tom, ako nájomca byt opustil.

4. Uviedol, že s poukazom na ust. § 693 OZ bola žalovaná povinná upozorniť žalobcu na povinnosť
odstrániť závady a poškodenia, ktoré žalobca v predmete nájmu spôsobil a až následne bola oprávnená
tieto závady a poškodenia odstrániť na svoje náklady a požadovať od žalobcu ako nájomcu ich náhradu.
Podľa súdu prvej inštancie žalovaná splnenie tejto zákonnej povinnosti v konaní nepreukázala, rovnako
ako ani poškodenie predmetu nájmu nad rámec bežného opotrebenia zo strany nájomcu. Žalobca uznal
úhradu nedoplatku na nájomnom vo výške 181,56 eur, nedoplatok na dodávke elektrickej energie vo
výške 19,92 eur a úhradu nákladov spojených s prasknutím kachličky vo výške 20,-eur. Zvyšnú časť
zaplatenej kaucie bola podľa súdu prvej inštancie žalovaná povinná v zmysle čl. III bod 7 nájomnej
zmluvy bezodkladne žalobcovi po skončení nájmu vrátiť.

5. Pokiaľ ide o žalovanou vznesenú námietku premlčania nároku žalobcu s poukazom na ust. § 107
OZ (dvojročná premlčacia doba), túto vyhodnotil súd prvej inštancie za nedôvodnú, nakoľko žalobou
uplatnený nárok neposúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale ako nárok na plnenie
zo zmluvy titulom čl. III bod 7 nájomnej zmluvy, podľa ktorého po skončení nájmu a vyrovnaní všetkých
záväzkov sa prenajímateľ zaväzuje bezodkladne vrátiť zloženú kauciu v hotovosti alebo na účet
nájomcu. Pri posudzovaní premlčania žalobou uplatneného nároku tak aplikoval ust. § 100 ods. 1, 2 OZ
a § 101 OZ o trojročnej premlčacej dobe, keď žalobu vyhodnotil za podanú počas jej plynutia.

6. Ohľadom príslušenstva rozhodol súd prvej inštancie podľa § 517 ods. 2 OZ, keďže žalovaná sa s
plnením peňažného dlhu dostala do omeškania, pričom výšku príslušenstva určil podľa § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z.

7. O trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspechu v konaní podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“).

8. Proti tomuto rozsudku podala riadne a včas odvolanie žalovaná a žiadala ho zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázala na časovú súvislosť medzi skončením
nájmu ku dňu 14.03.2011 a cenovou ponukou č. XX/XXXX zo dňa 30.03.2011, z ktorého dôvodu je
podľa nej zrejmé spôsobenie škôd žalobcom. Z uznania škody za rozbitú kachličku žalobcom je podľa
nej možné usudzovať na jej upozornenie na spôsobené škody v byte, ktoré upozornenie vykonala ústne



a žalobca sa s náhradou škôd vysporiadal konkludentne. Uviedla, že kaucia bola použitá v zmysle čl.
III bod 5 nájomnej zmluvy.

9. Žalobca v rámci svojho písomného vyjadrenia k odvolaniu žalovanej realizovanom prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne dňa 16.04.2015 žiadal na padnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Dal do pozornosti, že z cenovej ponuky č. XX/XXXX je zrejmé len to, že sa týka maľby
bytu a nepreukazuje škodu ním spôsobenú. Iné dôkazy žalovaná nepredložila a nesplnila si tak dôkaznú
povinnosť o svojich tvrdeniach. Namietal žalovanou tvrdené ústne upozornenie na závady a poškodenia
v byte, keď pri ohliadke bytu pred skončením nájmu sa dohodli na vrátení kaucie a upozornenie na škody
nevyplýva ani z mailovej komunikácie medzi nimi. Poukázal na jej zákonnú povinnosť ho na škody v byte
upozorniť za účelom zachovania možnosti ich odstránenia žalovanou na jeho náklady (ust. § 693 OZ).

10. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. platný a účinný od
01.07.2016, ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Vzhľadom na dikciu príslušného prechodného ustanovenia CSP o priamej a okamžitej aplikabilite
nového procesného poriadku účinného od 01.07.2016 (zákon č. 160/2015 Z.z.) podaním odvolania
žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie tento v napadnutom rozsahu nenadobudol právoplatnosť
a je potrebné ho odvolacím súdom v tomto rozsahu prejednať za použitia príslušných ustanovení CSP
a v zmysle nich i o ňom rozhodnúť.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods.
1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v
spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Súd prvej inštancie
riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom
pre posúdenie opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na vec
aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v
napadnutom rozhodnutí aj náležite a podrobne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), náležite sa vysporiadal s
podstatnými tvrdeniami strán sporu. Odvolací súd sa s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne
vyčerpávajúce, preto si nežiada ani doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko by došlo
len k opakovaniu vecných a právnych záverov súdu prvej inštancie. V odvolaní uvádzané argumenty nie
sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o neexistencii zákonných
predpokladov pre vznik tvrdeného nároku na náhradu škody u žalovanej. Z uvedených dôvodov sa
odvolací súd vyjadruje len k jej odvolacím námietkam.

14. V sporovom konaní, o ktoré ide i v posudzovanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia.
Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne
vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na stranách sporu a ukladá
im označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť
unesenia dôkazného bremena o svojom tvrdení. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá zo
strán sporu, avšak dôkazné bremeno ohľadom všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má
žalobca, dôkazné bremeno žalovaného sa odvíja len o úrovne splnenia dôkazného bremena žalobcom.
Rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný
spor aplikovaná.

15. Vychádzajúc z uvedenej prejdnacej zásady odvolací súd vyhodnotil, že žalobca uniesol bremeno
tvrdenia a taktiež i bremeno dôkazné o svojom tvrdení, že nájomný vzťah so žalovanou skončil ku
dňu 14.03.2011, ako aj o svojom tvrdení, že žalovaná je povinná vrátiť mu ním zaplatenú kauciu po
odrátaní ním doposiaľ neuhradených záväzkov (nedoplatkov na nájomnom a na dodávke elektrickej
energie, započítaná cena poškodenej kachličky, ktorú škodu sám uznal), keď žalovaná naopak neuniesla
dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že žalobca jej spôsobil na predmete nájmu škodu, na odstránenie
ktorej mohla byť kaucia použitá.



16. Predpokladmi zodpovednosti za škodu v zmysle príslušných ustanovení OZ sú porušenie právnej
povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a
zavinenie. Pre prípadný úspech v konaní bola teda žalovaná preukázať naplnenie uvedených zákonných
predpokladov pre vznik jej nároku na náhradu škodu žalobcom, ktoré dôkazné bremeno neuniesla. V
rámci preskúmavaného konania žalovaná nepreukázala porušenie akýchkoľvek povinností žalobcom,
v dôsledku ktorých by k poškodeniu bytu došlo, t.j. povinností vyplývajúcich z medzi stranami sporu
uzavretej nájomnej zmluvy, ako aj všeobecných povinností nájomcu bytu podľa § 689 OZ. Žalovaná
nepreukázala, že spôsobené poškodenie bytu presiahlo rámec bežného opotrebenia bytu, ktorý za
škodu kvalifikovať nemožno, a to i so zreteľom na čl. V bod 9 zmluvy, podľa ktorého po skončení
nájmu sa nájomca zaväzuje odovzdať byt prenajímateľovi v stave, v akom ho prevzal s prihliadnutím na
obvyklé opotrebenie. Pokiaľ čl. V bod 4 zmluvy ustanovuje zodpovednosť nájomcu za škody v byte a
bytovom zariadení, uvedené ustanovenie taktiež nevylučuje potrebu splnenia zákonných predpokladov
pre vznik nároku na jej náhradu. Podľa čl. 1 bod 2 nájomnej zmluvy popis bytového zariadenia a jeho
stavu je opísaný v Prílohe č. 1 k zmluve, tvoriacej neoddeliteľnú súčasť zmluvy, ktorá príloha však v
rámci prvoinštančného konania doložená nebola, rovnako ako ani písomné protokoly o stave bytu ku
vzniku nájomného vzťahu a k jeho skončeniu, keď na základe absencie takýchto prípadných dôkazných
prostriedkov možno konštatovať len vyššie uvedené nesplnenie dôkaznej povinnosti žalovanou.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 CSP, keď o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).