Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/615/2014 z 14. 3. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. marca 2017, sp. zn. 2Co/615/2014, ECLI:SK:KSBA:2017:1513231535.1 Krajský súd Bratislava | 2Co/615/2014 | ECLI:SK:KSBA:2017:1513231535.1 | 2017-03-14 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 3 ods. 1 OZ, § 3 ods. 2 OZ, § 52 ods. 1 OZ, § 52 ods. 2 OZ, § 53 ods. 1 OZ, § 53 ods. 2 OZ, § 53 ods. 3 OZ, § 53 ods. 4 OZ, § 53 ods. 5 OZ, § 54 ods. 1 OZ, § 54 ods. 2 OZ, § 517 ods. 2 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/96fb459e-b41d-42ec-a061-7c590b5de2c4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1513231535.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/615/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513231535
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1513231535.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s. r. o., Bratislava, Kubániho č. 16, IČO: 47 233 516, za ktorú koná JUDr. Andrea Cviková, proti
žalovanej: H. W. C. I. Q. W. C. P. Á. , narodená dňa X.X.XXXX, bytom X., X. Č.. XXXX/XX, o zaplatenie
sumy 1.912,88 €, s príslušenstvom, na odvolanie strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
V. zo dňa 31. marca 2014, č.k. 10 C 329/2013-62, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 31. marca 2014, č.k. 10 C
329/2013-62, vo výroku, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť všetky dlžné sumy, vrátane náhrady trov
konania, splácať v mesačných splátkach v sume 81,-- € splatných vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca
počnúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok, p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 31. marca
2014, č.k. 10 C 329/2013-62, o d m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

l. Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 31.3.2014, č.k. 10 C 329/2013-62,
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.912,88 € spolu s 8,75 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 80,37 € od 20.5.2011 do 16.6.2011, zo sumy 80,37 € od 20.6.2011 do 17.7.2011,
zo sumy 80,37 € od 20.7.2011 do 24.8.2011, zo sumy 80,37 € od 20.8.2011 do 18.9.2011, zo sumy
80,37 € od 20.9.2011 do 24.10.2011, zo sumy 80,37 € od 20.1.2012 do 16.2.2012, zo sumy 80,37 € od
20.2.2012 do 18.3.2012, zo sumy 80,37 € od 20.3.2012 do 10.4.2012, zo sumy 80,37 € od 20.4.2012
do 9.5.2012, zo sumy 64,37 € od 20.5.2015 do 23.5.2012, zo sumy 64,37 € od 20.9.2012 do zaplatenia,
zo sumy 80,37 € od 20.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 80,37 € od 20.11.2012 do zaplatenia, zo sumy
80,37 € od 20.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.607,40 € od 14.1.2013 do zaplatenia, nahradiť trovy
konania (iné) v sume 114,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 320,39 €. Žalovanej umožnil všetky
dlžné sumy splácať v mesačných splátkach po 81,-- € splatných vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok; vo zvyšku žalobu zamietol.

2.1. Vyhovel tak sčasti žalobe doručenej súdu dňa 10.9.2013, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 1.912,88 € spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne, s úrokom z omeškania
vo výške 2,525 % ročne zo sumy 80,37 € od 20.5.2011 do 16.6.2011, zo sumy 80,37 € od 20.6.2011 do
17.7.2011, zo sumy 80,37 € od 20.7.2011 do 24.8.2011, zo sumy 80,37 € od 20.8.2011 do 18.9.2011,
zo sumy 80,37 € od 20.9.2011 do 24.10.2011, zo sumy 80,37 € od 20.1.2012 do 16.2.2012, zo sumy



80,37 € od 20.2.2012 do 18.3.2012, zo sumy 80,37 € od 20.3.2012 do 10.4.2012, zo sumy 80,37 € od
20.4.2012 do 09.5.2012, zo sumy 64,37 € od 20.5.2015 do 23.5.2012, zo sumy 64,37 € od 20.9.2012 do
zaplatenia, zo sumy 80,37 € od 20.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 80,37 € od 20.11.2012 do zaplatenia,
zo sumy 80,37 € od 20.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 1 607,40 € od 14.1.2013 do zaplatenia, tak,
že úrok z omeškania a zmluvná pokuta neprevýšia sumu 1.500,-- €, pričom odo dňa nasledujúceho po
dosiahnutí tejto sumy len 8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.912,88 € do zaplatenia,
ako aj náhrady trov konania; nároky žalobca odvíjal od zmluvy o revolvingovom úvere
uzavretej dňa 9.11.2010 medzi ním ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. Súd tak rozhodol po tom,
ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný skutkový stav veci. Na základe zmluvy o
revolvingovom úvere zo dňa 9.11.2010, č. XXXXXXXXXX, žalobca ako veriteľ žalovanej ako dlžníkovi
poskytol úver v sume 1.500,-- €, ktorý mala žalovaná zaplatiť v 42-mesačných splátkach po 80,37 €.
Celkom tak mala zaplatiť žalobcovi sumu 1.928,88 € (úver + úroky), avšak zaplatila len sumu 457,03 € s
tým, že mala povolený odklad splátok č. 11, 12, 13, nakoľko už pri splátke č. 6 bola v omeškaní viac ako
3 mesiace. Žalobca listom zo dňa 2.12.2012, doručený dňa 28.12.2012, oznámil žalovanej zosplatnenie
úveru. Dlh žalovanej v sume 1.912,88 € pozostáva z nezaplatených splátok úveru (23 splátok po 80,37
€, časť splátky v sume 64,37 €), zo sumy 4,84 €, čo predstavuje zmluvnú pokutu z neuhradených splátok
3, 4, 5. Z čl. 14 bod 14.1. Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že
dlžník je povinný v prípade omeškania s plnením povinností zo zmluvy uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu
vo výške 0,065 % z výšky splátky za každý deň omeškania; v zmysle bodu 14.2 zmluvného dojednania v
prípade omeškania s plnením splátky je dlžník povinný okrem zmluvnej pokuty uvedenej v čl. 14
bod 14.1 zmluvného dojednania uhradiť úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
2.2. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 3 ods. l, ods. 2, § 52 ods. l, ods. 2, § 53 ods. l, ods. 2, ods.
3, ods. 4 písm. k/, ods. 5, § 54 ods. l, ods. 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., § 2 písm. a/, § 3 ods. l, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, § 365 veta prvá, § 369 ods. l, § 497, § 269 ods. 2, § 261 ods. 3 písm. c/,
§ 502 ods. l, § 503 ods. l, § 506 Obchodného zákonníka, čl. 3 ods. 1 Smernice Rady Európskej únie
č. 93/13//EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uzavrel, že právny
vzťah medzi stranami sporu bol založený spotrebiteľskou zmluvou, a tak, hoci by podľa obsahu išlo o
absolútny obchod, je nevyhnutné postupovať podľa noriem upravujúcich spotrebiteľský vzťah. Samotná
zmluva a jej súčasť Zmluvné dojednania boli už vopred pripravené dodávateľom - veriteľom pre veľký
počet spotrebiteľov - dlžníkov a z tohto dôvodu dlžník nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné
dojednania. Za plnenie právom nedovolené sa považuje v právnej praxi aj teórii také plnenie, ktoré
vychádza z právneho úkonu, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza,
alebo sa prieči dobrým mravom. V prejednávanej veci výška zmluvných pokút nie je dohodnutá priamo v
uzatvorenej zmluve, ale tieto dohody a podmienky sú obsiahnuté v Zmluvných dojednaniach
zmluvy o revolvingovom úvere. Tie sú na predtlačenom tlačive a sú všeobecne koncipované pre veľký
počet dlžníkov - spotrebiteľov, teda nie sú individuálne dojednané. Je tak nepochybné, že dlžník nemal
možnosť ich zmeniť, pričom sú v jeho neprospech a spôsobujú nerovnováhu. Zmluvnú pokutu v rozsahu
0,065 % denne (23,72 % p.a.) súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku pre jej neprimeranú
výšku a obchádzanie zákonného inštitútu úrokoch z omeškania, a preto v tejto časti žalobu
zamietol. Nadväzne na rozpor s dobrými mravmi súd prvej inštancie zamietol aj pôvodne uplatňovaný
nárok žalobcu v úroku z omeškania vo výške 2,25 % ročne.
2.3. Žalovanej tak uložil povinnosť zaplatiť sumu 1.912,88 € - splátky úveru a úroky z omeškania
vo výške 8,75 % ročne odo dňa splatnosti jednotlivých splátok spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku
a vzhľadom na nepriaznivé finančné pomery žalovanej povolil jej dlh splácať v splátkach (§ 160 ods.
1 veta druhá O.s.p.).
2.4. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 3, § 149 O.s.p., vyhláškou
č. 655/2004 Z.z. Spôsob výpočtu náhrady trov konania, ich výšku, dôvodnosť, súčasne podrobne
odôvodnil. Rozsudok bol účinne doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 30.4.2014, žalovanej dňa
7.5.2014.

3. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obe strany sporu.

4. Odvolanie žalobcu smeruje proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol;
odvolanie zveril pošte na prepravu dňa 21.5.2014.

5. Odvolanie žalovanej smerovalo proti rozsudku súdu prvej inštancie (len) v rozsahu spôsobu zaplatenia
sumy 1.912,88 € spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania, trov konania v sume 114,50 €, trovy



právneho zastúpenia v sume 320,39 €, po 81,-- € mesačných splátkach. Jasne súdu preukázala, že
vzhľadom na jej momentálny príjem nemôže platiť viac ako 50,-- € mesačne a o tomto spôsobe sa aj
dohodla telefonicky s právnym zástupcom žalobcu. Stalo sa tak tesne pred posledným jednaním vo veci
a nedalo sa včas informovať súd o dohodnutom zmieri medzi stranami sporu.

6. Strany sporu sa k odvolaniu protistrany nevyjadrili.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu napadnutom odvolaním žalovanej súc pritom viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia
pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť,
resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolaniu žalovanej nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 15. marca 2017;
o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, právny zástupca žalobcu, upovedomení
zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej
inštancie v odvolaním žalovanou napadnutom rozsahu potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a
keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody
neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za
potrebné uviesť ešte nasledovné.

8. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli
najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania [za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
(zákon č. 99/1963 Zb., O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. s
účinnosťou od 1.7.2016], majúc na zreteli ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované (predovšetkým podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 212 ods. 1, ods. 3, § 213 ods.
l, § 160 ods. l O.s.p.). Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré
teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Napokon táto zákonná zásada platí aj po
1.7.2016 (§ 383 C.s.p.). Odvolateľka v odvolaní neuvádzala podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Odvolací súd nepreskúmaval
vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v ostatnej vyhovujúcej časti vo veci samej, vo
výroku o náhrade trov konania, keďže žalovaná nesprávnosť rozsudku v uvedenom rozsahu nenamietala
a žalobca odvolanie včas nepodal. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že ide o konanie, v ktorom
je súd viazaný žalobou (do 30.6.2016 návrhom na začatie konania), a teda aj odvolací súd je viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania.

9 Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a
vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani
v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 157 O.s.p.
V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 212 ods. 3
O.s.p., takú ani sama odvolateľka netvrdila, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré
by musel odvolací súd prihliadať. Pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaná nepreukázala, ani
len netvrdila, takú sociálnu situáciu, ktorá by jej bránila zaplatiť svoj dlh v mesačných splátkach po 81,--
€. Napokon ani len netvrdila, žeby dlh splácala v ňou navrhnutých splátkach po 50,-- € mesačne.

10. Odvolací súd odvolanie žalobcu, už bez ďalšieho, odmietol ako oneskorene podané (§ 470 ods.
l, § 386 ods. l písm. a/ C.s.p.). Je nepochybné, že súd prvej inštancie doručoval napadnutý rozsudok
právnej zástupkyni žalobcu a žalovanej do vlastných rúk (§ 47 O.s.p.) a že žalobca podal odvolanie proti
nemu neskoro, po uplynutí zákonnej procesnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania
(§ 204 ods. l veta prvá O.s.p.); nemožno ju predĺžiť. Rozsudok bol právnej zástupkyni žalobcu účinne
doručený dňa 30.4.2014 (§ 47 ods. l O.s.p.); lehota na podanie odvolania proti nemu žalobcovi začala
plynúť nasledujúci deň po doručení, t.j. dňa 1.5.2014. Posledný 15. deň lehoty na odvolanie pripadol
na deň 15.5.2014, štvrtok, pracovný deň. Ak teda svoje odvolanie žalobca zveril pošte na prepravu (až)
dňa 21.5.2014, stalo sa tak neskoro, po uplynutí zákonnej procesnej lehoty na podanie odvolania.

11. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.



S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľka (žalovaná), ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť
pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie
(porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci
Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012,
7 Cdo 56/2011).

12. Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo (§ 396 ods. l, § 255 ods. l,
ods. 2, § 262 ods. l C.s.p.), keďže v ňom mali úspech len čiastočný.

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).