{"guid": "064afe56-10e9-43fa-8884-520195575aab:81457c09-92a6-478a-8add-61605ebb326f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1515220725.1", "spisova_znacka": "3CoPr/9/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoPr/9/2016 z 27. 9. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. septembra 2017, sp. zn. 3CoPr/9/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1515220725.1", "identifikacne_cislo": "1515220725", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Bolebruch", "sudca_id": 1317, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-bolebruch-1317", "datum_vydania": "2017-09-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79.odsek-1", "nazov": "§ 79 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-79.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-240", "nazov": "§ 240 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-240", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-240"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-74", "nazov": "§ 74 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-74", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-74"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-79", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-240", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-74"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/81457c09-92a6-478a-8add-61605ebb326f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1515220725.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1515220725.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1515220725.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoPr/9/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515220725
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1515220725.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a
sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobcu: Mgr. M.
G., W. X, N., zastúpeného advokátom JUDr. Rastislavom Bajánkom, Vajnorská 1, Bratislava, proti
žalovanému: Metodicko-pedagogické centrum, Ševčenkova 11, Bratislava, o určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolania žalobcu a žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 47Cpr/33/2015-259, zo dňa 9.5.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e .

Žalobcovi  p r i z n á v a  proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo
strany žalovaného dané žalobcovi rozhodnutím zo dňa 26.8.2015 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce je neplatné; žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom náhrady mzdy 13.485,71
eura po zákonných zrážkach; určil, že pracovný pomer končí na základe rozhodnutia súdu ku dňu
9.5.2016; žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy konania 89,45 eura; žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia 1.096,84 eura. Dopĺňacím rozsudkom č.k.
47Cpr/33/2015-259, zo dňa 9.5.2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania
za mesiac august 2015 vo výške 5,05 % zo sumy 228,57 eura od 11.9.2015 až do zaplatenia, úrok
z omeškania za mesiac september 2015 vo výške 5,05 % zo sumy 1.600 eur od 11.10.2015 až do
zaplatenia, úrok z omeškania za mesiac október 2015 vo výške 5,05 % zo sumy 1.600 eur od 11.11.2015
až do zaplatenia, úrok z omeškania za mesiac november 2015 vo výške 5,05 % zo sumy 1.600 eur od
11.12.2015 až do zaplatenia, úrok z omeškania za mesiac december 2015 vo výške 5,05 % zo sumy
1.600 eur od 11.1.2016 až do zaplatenia, úrok z omeškania za mesiac január 2016 vo výške 5,05 % zo
sumy 1.600 Eur od 11.2.2016 až do zaplatenia, úrok z omeškania za mesiac február 2016 vo výške 5,05
% zo sumy 1.600 eur od 11.3.2016 až do zaplatenia, úrok z omeškania za mesiac marec 2016 vo výške
5,05 % zo sumy 1.600 eur od 11.4.2016 až do zaplatenia, úrok z omeškania za mesiac apríl 2016 vo
výške 5,05 % zo sumy 1.600 eur od 11.5.2016 až do zaplatenia, úrok z omeškania za mesiac máj 2016
zo sumy 457,14 eura od 11.6.2016 až do zaplatenia.

2. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca bol zamestnaný u
žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.9.2009. Menovacím dekrétom zo dňa 30.5.2013
bol žalobca vymenovaný od 1.6.2013 do funkcie vedúceho oddelenia financií a rozpočtu na generálnom
riaditeľstve žalovaného; odvolacím dekrétom zo dňa 19.8.2015 bol žalobca dňom 20.8.2015 odvolaný
z funkcie vedúceho oddelenia ekonomiky.



3. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 26.8.2015, ktoré bolo doručené žalobcovi 26.8.2015, bol okamžite
skončený pracovný pomer so žalobcom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. V odôvodnení
sa uvádza že dňa 19.8.2015 bolo zistené, že žalobca závažným spôsobom porušil svoje povinnosti
zamestnanca a vedúceho zamestnanca podľa § 81 a 82 Zákonníka práce a takisto porušil článok 20
ods. 5 písm. g), h) a e) pracovného poriadku a ďalších príslušných vnútorných predpisov žalovaného s
tým, že konal v rozpore s platnými vnútornými predpismi a všeobecne záväznými právnymi prepismi. V
tomto rozhodnutí sa ďalej konštatuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo prerokované so
zástupcami ZO OZ dňa 26.8.2015, s ktorým bol vyslovený súhlas.

4. Žalovaný listom zo dňa 26.8.2015 adresovaným ZO OZ žiadal o prerokovanie okamžitého skončenie
pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. V tomto liste sa uvádza, že žalobca sa
dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa článku 20 ods. 5 písm. g), h) a e) pracovného
poriadku žalovaného v znení dodatku č. 1 v spojení s § 81 a § 82 Zákonníka práce tým, že:

1/ Dňa 18.8.2015 vydal podriadenej zamestnankyni p. W. G. ústny pokyn na úhradu z účtu žalovaného
vedeného v Štátnej pokladnici nasledujúcich faktúr vystavených spoločnosťou KVANT, spol. s.r.o., na
základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 27.2.2015 medzi žalovaným ako kupujúcim a spoločnosťou KVANT
spol. s r.o. ako predávajúcim na dodanie Didaktického balíčka, hygienických a socializačných potrieb
v rámci projektu PRINED:

- faktúra č. XXXX XXX XXX zo dňa 1.6.2015 vystavená na sumu 20.392,50 eura
- faktúra č. XXXX XXX XXX zo dňa 1.6.2015 vystavená na sumu 109.355 eur

na číslo účtu Z. vedeného v Tatra banke a.s., ktoré bolo oznámené žalovanému formou e-
mailu adresovanému menovanému zamestnancovi dňa 25.6.2015 osobou, ktorá sa uvedenému
zamestnancovi žalovaného v rámci e-mailovej a telefonickej komunikácie predstavila ako p. C. a
ako sa neskôr zistilo, podvodne sa vydával za zamestnanca spoločnosti KVANT spol. s r.o. Túto
skutočnosť zástupcovia spoločnosti KVANT spol. s r.o. dodatočne vyvrátili. Menovaný zamestnanec si
žiadnym spôsobom napr. telefonicky alebo e-mailovým kontaktom so zástupcom predávajúceho zmenu
bankového spojenia nepreveril.

2/ Dňa 18.8.2015 dotyčný zamestnanec, teda žalobca, zároveň vydal podriadenej zamestnankyni p. W.
G. ústny pokyn na úhradu z účtu žalovaného vedeného v Štátnej pokladnici vystavených spoločnosťou
KVANT spol. s r.o. na základe kúpnej zmluvy na základe projektu MRK 2:

- faktúra č. XXXX XXX XXX zo dňa 1.6.2015 vystavená na sumu 329.807,13 eura

na číslo účtu Z. vedeného v Tatra banke a.s., ktoré bolo oznámené žalovanému formou e-mailu
adresovanému žalobcovi dňa 25.6.2015 rovnako, ako je to uvedené v bode 1/ tejto žiadosti.

Úhrada dvoch faktúr podľa bodu 1/ (projekt PRINED) bola vykonaná na druhý bankový účet na
výslovný ústny pokyn žalobcu a zaslaním e-mailového pokynu so znením „zmena účtu“, ktorého
prílohou bolo e-mailové oznámenie o zmene bankového spojenia napriek skutočnosti, že na doklade o
vykonanej priebežnej finančnej kontrole (tzv. krycí list), podpísanom všetkými príslušnými zodpovednými
zamestnancami a generálnou riaditeľkou žalovaného, bolo uvedené číslo účtu pre úhradu faktúr Z.
vedeného v ČSOB, a.s., ktoré bolo riadne uvedené v kúpnej zmluve uzavretej dňa 27.2.2015. Menovaný
pracovník, teda žalobca, tak konal napriek skutočnosti, že ak dochádza ku zmene čísla účtu v banke
určeného na úhradu, musel byť vystavený nový krycí list a vykonaná nová priebežná finančná kontrola
v súlade s vnútornými predpismi žalovaného. Na túto skutočnosť bol zároveň ústne upozornený
podriadenou zamestnankyňou p. W. G.. Napriek uvedeným skutočnostiam žalobca takto nekonal a
trval na okamžitej úhrade s vyjadrením, že zmenu účtu má odkomunikovanú so zástupcami spoločnosti
KVANT spol. s r.o. a úhrada bude vykonaná na správny účet. Žalobca závažným spôsobom porušil
svoje povinnosti zamestnanca a vedúceho zamestnanca podľa § 81 a 82 Zákonníka práce v platnom
znení, takisto porušil článok 20 ods. 5 písm. g), h) a e) platného pracovného poriadku žalovaného.
Žalobca o oznámenej zmene čísla účtu okrem zástupcov projektu neinformoval svojich nadriadených
pracovníkov, prípadne právnika žalovaného, pričom pri zmene čísla bankového účtu bolo potrebné
iniciovať uzatvorenie písomného dodatku ku kúpnej zmluve tak, ako je bežná prax v obchodnoprávnych
zmluvných vzťahoch a zároveň táto povinnosť vyplýva z článku 14 bod 5 predmetnej kúpnej zmluvy.



5. Táto žiadosť bola súčasťou rozhodnutia o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 26.8.2015.
Na tejto žiadosti sa vyjadril ZO OZ v počte 5, ktorí ako výsledok prerokovania uviedli, že súhlasia s
okamžitým skončením pracovného pomeru žalobcu podľa predloženej žiadosti.

6. Žalobca v liste doručenom žalovanému 27.8.2015 vyjadril nesúhlas s okamžitým skončením
pracovného pomeru a žiadal, aby bol ďalej zamestnaný a aby mu bola prideľovaná práca podľa
pracovnej zmluvy.

7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že na žiadosti o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného
pomeru žalobcu podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce sú uvedení piati zástupcovia základnej
organizácie, ktorí sa podpísali a vyjadrili súhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru. Zo stanov
ZO OZ vyplýva, že výbor ZO OZ je výkonným orgánom odborovej organizácie a je príslušným odborovým
orgánom vo vzťahu k zamestnávateľovi podľa ustanovení pracovnoprávnych predpisov. Z predloženého
zoznamu zamestnancov, ktorí sú členmi odborového zväzu vyplýva, že členov ZO OZ je 66, 9 sú členovia
výboru a žalobca je predseda ZO OZ. Z pripojeného zoznamu pri porovnaní s podpismi zástupcov na
žiadosti o okamžité skončenie pracovného pomeru vyplýva, že ani jeden podpísaný člen ZO OZ nie
je členom výboru, pričom bol porušený postup aj podľa § 240 Zákonníka práce. Vychádzajúc z tohto
zistenia súd prvej inštancie skonštatoval, že nebola splnená náležitosť stanovená § 74 Zákonníka práce
a preto je okamžité skončenie pracovného pomeru už len z tohto dôvodu neplatné.

8. Námietku žalobcu ohľadom nedostatočného skutkového vymedzenia okamžitého skončenia
pracovného pomeru mal za neopodstatnenú. V rozhodnutí o okamžitom skončení pracovného pomeru
zo dňa 26.8.2015 sa síce neuvádza, v čom konkrétne spočíva porušenie pracovnej disciplíny, avšak
súčasťou tohto rozhodnutia je aj žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru,
ktorá bola adresovaná ZO OZ, kde dôvod špecifikovaný je.

9. Vzhľadom na návrh žalovaného sa súd prvej inštancie zaoberal v súlade s § 79 ods. 1 Zákonníka práce
možnosťou či nemožnosťou spravodlivo požadovať od žalovaného, aby žalobcu ďalej zamestnával.
Mal za preukázané, že žalobca sa dopustil porušenia pracovnej disciplíny tak, ako je to uvedené v
bode 1 rozhodnutia o okamžitom skončení pracovného pomeru. Žalobca vedel o zmene účtu, kde sa
peniaze posielali, na túto skutočnosť nikoho neupozornil, pričom mal postupovať tak, ako to ukladá
organizačný poriadok a náplň práce. Mala sa teda vykonať zmena kúpnej zmluvy ohľadom zmeny účtu
a pri takomto upozornení by nedošlo k realizácii faktúry na nesprávny účet. Ak toto žalobca opomenul,
závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na
výpoveď svedkyne G., ktorá upozornila žalobcu na zmenu účtu, pričom tento trval na úhrade na zmenený
účet. Súd prvej inštancie preto rozhodol, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať,
aby ho naďalej zamestnával, keď v danom prípade dôvodom vyhovenia žalobe žalobcu je porušenie
procesného postupu zo strany žalovaného pri okamžitom skončení pracovného pomeru; ak by tento
dôvod nebol, výsledok konania by bol iný. Žalobca svojím konaním stratil dôveru zo strany vedenia
žalovaného, keď ide o závažné narušenie dôvery hlavne v otázke platenia faktúr a preto nemožno
spravodlivo požadovať od zamestnávateľa, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Ako deň, kedy sa
pracovný pomer končí, súd prvej inštancie určil 9.5.2016, t.j. deň rozhodnutia vo veci.

10. Súd prvej inštancie v súvislosti s vyslovením neplatnosti skončenia pracovného pomeru zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi špecifikovanú náhradu mzdy za obdobie od 27.8.2015, kedy žalobca
oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní, do dňa rozhodnutia, t.j. 9.5.2016.

11. Súd prvej inštancie ďalej zaviazal žalovaného na zaplatenie trov právneho zastúpenia žalobcu (v
podrobnej špecifikácii), ktorý mal v konaní plný úspech. Zároveň zaviazal žalovaného na zaplatenie trov
konania štátu, ktoré vznikli vyplatením svedočného vo výške 89,45 eura.

12. Proti rozsudku v časti určenia, že pracovný pomer končí na základe rozhodnutia súdu ku dňu
9.5.2016 podal odvolanie žalobca a žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť. Uviedol, že súd prvej
inštancie nebral do úvahy, že ho žalovaný rozhodnutím zo dňa 19.8.2015 odvolal z funkcie vedúceho
oddelenia ekonomiky na generálnom riaditeľstve. Neobstojí preto odôvodnenie o závažnom narušení
dôvery hlavne v otázke platenia faktúr, lebo po odvolaní z funkcie vedúceho oddelenia žalobca nemohol
a nemôže vykonávať akékoľvek úhrady faktúr.



13. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie
konanie. Uviedol, že žalobca bol v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru predsedom ZO
OZ na pracovisku žalovaného. Zákonnú povinnosť požiadať o predchádzajúci súhlas si žalovaný splnil
listom zo dňa 26.8.2015, ktorým požiadal zástupcov ZO OZ o prerokovanie okamžitého skončenia
pracovného pomeru žalobcu a o jeho odsúhlasenie. Ako potvrdila generálna riaditeľka žalovaného vo
vyjadrení, boli prostredníctvom personálneho oddelenia GR žalovaného oslovení piati zamestnanci a
členovia ZO OZ pôsobiacej na pracovisku žalovaného, ktorí písomnú žiadosť predloženú žalovaným v
ten istý deň prerokovali a vyslovili súhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru. Dôvodom, pre
ktorý žalovaný postupoval uvedeným spôsobom bolo nesplnenie zákonných povinností vyplývajúcich
z § 230 ods. 1 veta druhá Zákonníka práce samotnou odborovou organizáciou. Odborová organizácia
je povinná písomne informovať zamestnávateľa o začatí svojho pôsobenia a predložiť mu zoznam
členov odborového orgánu. Žalobca, ktorý bol zároveň predsedom príslušnej ZO OZ, nevedel v
konaní preukázať splnenie tejto notifikačnej povinnosti zo strany ZO OZ. Žalovaný tak do dňa
okamžitého skončenia pracovného pomeru nemal vedomosť o personálnom zložení výboru príslušnej
základnej organizácie odborového zväzu pôsobiacej u neho a preto postupoval uvedeným spôsobom.
Nesplnenie zákonných povinností na strane zástupcov zamestnancov sa nemôže stať prekážkou, ktorá
zamestnávateľovi zabráni prijať okamžité a účinné opatrenia v mimoriadnych prípadoch, akým bola v
tomto konkrétnom prípade škoda na majetku štátu vo výške 459.554,63 eura. Zákonník práce neukladá
zamestnávateľovi povinnosť, ani to nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby zisťoval zloženie
orgánu zástupcov zamestnancov.

14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca bol v danom období jediným
zamestnancom, ktorý mal na základe písomného poverenia zo strany generálnej riaditeľky žalovaného
autorizovaný prístup do Informačného systému Štátnej pokladnice. Ako autorizovaná osoba bol žalobca
oprávnený potvrdzovať (odsúhlasovať) všetky platby odchádzajúce z účtov žalovaného vedených v
Štátnej pokladnici. Autorizovaný prístup však nebol spojený s funkciou vedúceho oddelenia ekonomiky
na generálnom riaditeľstve žalovaného; vyplýval z uvedeného samostatného poverenia. Dňom
odvolania z funkcie vedúceho oddelenia ekonomiky nedošlo zároveň k zániku autorizovaného prístupu
do Informačného systému Štátnej pokladnice, čo žalovaný preukazoval výstupmi z Informačného
systému Štátnej pokladnice - žiadosť o realizáciu jednorazovej platby - história zo dňa 24.8.2015,
potvrdzujúcimi zadanie a podpísanie dvoch platieb žalobcom po odvolaní z funkcie vedúceho oddelenia
ekonomiky.

15. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil v súlade s § 219
ods. 3 C.s.p. v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p.

16. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho
dôvodov (§ 387 ods. 1 a 2 C.s.p.).

17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že v ustanovení § 74
Zákonníka práce sa vymedzuje povinný postup zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru
výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Zamestnávateľ
je povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru. Ide o hmotnoprávnu podmienku platnosti uvedených právnych úkonov zo strany
zamestnávateľa. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, následkom bude neplatnosť výpovede a
okamžitého skončenia pracovného pomeru (aj vo väzbe na ustanovenie § 17 ods. 2 Zákonníka práce,
podľa ktorého právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca
alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred
prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou
týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis). Podľa
§ 11a ods. 1 veta prvá Zákonníka práce zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán,
zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník.



18. V predmetnej veci nebolo sporné, že zástupcom zamestnancov žalovaného v zmysle § 11a
ods. 1 veta prvá Zákonníka práce je ZO OZ Pracovníkov školstva a vedy na Slovensku pri MPC v
Bratislave. Žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu bola preto zo
strany žalovaného správne adresovaná ZO OZ Pracovníkov školstva a vedy na Slovensku pri MPC.
V prvom odseku žiadosti je uvedené, že žalovaný žiada členov Odborovej organizácie žalovaného o
prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so zamestnancom - žalobcom, ktorý je zároveň
predsedom ZO OZ Pracovníkov školstva a vedy na Slovensku pri MPC v Bratislave. Na žiadosti sú
rukou dopísané mená a priezviská „zástupcov“ ZO OZ MPC Bratislava, ktorí žiadosť prerokovali (U. B.,
I. A., I. Z., W. N. V. R. G.). V okamžitom skončení pracovného pomeru žalovaný konštatuje, že bolo
prerokované so „zástupcami“ ZO OZ Pracovníkov školstva a vedy na Slovensku pri MPC dňa 26.8.2015,
ktorí s týmto okamžitým skončením vyjadrili súhlas. Zo zoznamu členov ZO OZ Pracovníkov školstva a
vedy na Slovensku pri MPC Bratislava založeného žalovaným je však zrejmé, že ani jeden z uvedených
„zástupcov“ nebol členom výboru ZO OZ, ako výkonného orgánu odborovej organizácie, ktorý bol v
zmysle čl. 6 ods. 1 stanov ZO OZ príslušným odborovým orgánom vo vzťahu ku zamestnávateľovi podľa
ustanovení pracovnoprávnych predpisov. W. G., štatutárna zástupkyňa žalovaného, na pojednávaní dňa
21.3.2016 uviedla, že požiadala vedúcu personálneho oddelenia, aby jej zaslala náhodne vybraných 5
členov odborovej organizácie, ktorí sa zúčastnili stretnutia s ňou.

19. Vychádzajúc z uvedeného je teda zrejmé, že žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia
pracovného pomeru žalobcu nebola doručená ZO OZ Pracovníkov školstva a vedy na Slovensku pri
MPC a následne s týmto prerokovaná; bola len predložená piatim náhodne vybraným členom ZO OZ,
ktorí svojim podpisom potvrdili súhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru žalobcu. Správny
je preto záver súdu prvej inštancie o nesplnení hmotnoprávnej podmienky pre platnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru žalobcu v zmysle § 74 ods. 1 Zákonníka práce a zároveň o porušení
podmienky v zmysle § 240 ods. 9 Zákonníka práce. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu
teda nebolo vopred prerokované so ZO OZ a už len z uvedeného dôvodu je preto neplatné; prerokovanie
okamžitého skončenia pracovného pomeru s piatimi náhodne vybranými členmi ZO OZ nepredstavuje
splnenie povinnosti v zmysle § 74 ods. 1 Zákonníka práce, keď títo neboli oprávnení konať za ZO OZ.

20. Vo vzťahu k nesplneniu uvedenej hmotnoprávnej podmienky pre platnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru žalobcu v zmysle § 74 ods. 1 Zákonníka práce neobstojí odvolacia námietka
žalovaného, že do dňa okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu nemal vedomosť o
personálnom zložení výboru ZO OZ; pri povinnosti zástupcu zamestnancov prerokovať okamžité
skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti
zamestnávateľom bolo v prvom rade na žalovanom doručiť túto písomnú žiadosť o prerokovanie
zástupcovi zamestnancov, ktorým je ZO OZ (a v rámci neho výbor) a nie jeho piati vybraní členovia ZO
OZ. V tejto súvislosti však nemožno nechať bez povšimnutia skutočnosť, že v priebehu konania zoznam
členov ZO OZ aj s vyznačením členov výboru založil samotný žalovaný.

21. Vo vzťahu k jedinej odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa skutočnosti, že po odvolaní z
funkcie vedúceho oddelenia nemohol vykonávať akékoľvek úhrady faktúr, odvolací súd uvádza, že v
súlade s pracovnou náplňou žalobcu v pracovnom zaradení podporný administratívny personál HPK -
odborný zo dňa 30.3.2012 (t.j. pred menovaním do vedúcej funkcie s účinnosťou od 1.6.2013) tento
o.i. zabezpečoval realizáciu finančných úhrad prostredníctvom Štátnej pokladnice či zabezpečoval
rozpočtové opatrenia a zmeny rozpočtu projektu a realizoval všetky finančné nadväznosti projektu cez
Štátnu pokladnicu. Vykonávanie úhrady faktúr žalobcom teda nebolo viazané na vedúcu funkciu a aj po
odvolaní z nej tieto mohol žalobca vykonávať.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech (kým žalobca odvolaním napadol len výrok
ohľadom určenia, že pracovný pomer končí na základe rozhodnutia súdu ku dňu 9.5.2016, žalovaný
odvolaním napadol celý rozsudok vrátane uvedeného výroku).

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "47Cpr/33/2015", "guid": "a00d65e0-bf6a-4e58-84e5-d199cc98b2aa:3fe22460-a9e1-44d7-9986-53a2762d799d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "448771f8-0af3-4fea-80f3-2a27e15fbd2d:49cbecbd-3bd6-48d3-8a78-15ae1862de17", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1317218378.1", "spisova_znacka": "7CoPr/5/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoPr/5/2019 z 23. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1317218378.1"}, {"guid": "448771f8-0af3-4fea-80f3-2a27e15fbd2d:7ee14a60-b5d2-4142-ae65-5b4efe4fa836", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1317218378.1", "spisova_znacka": "7CoPr/5/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoPr/5/2019 z 23. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1317218378.1"}, {"guid": "448771f8-0af3-4fea-80f3-2a27e15fbd2d:9a4c8b64-c50e-4a0b-b373-1eb272ef8f51", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1317218378.1", "spisova_znacka": "7CoPr/5/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoPr/5/2019 z 23. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1317218378.1"}]}