{"guid": "5cc119f4-ef26-4939-a155-71fec2c99c9e:cbc7af7c-d899-4897-bf25-5d41a48c50c9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1516213395.1", "spisova_znacka": "11CoP/274/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/274/2017 z 24. 7. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. júla 2017, sp. zn. 11CoP/274/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1516213395.1", "identifikacne_cislo": "1516213395", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eva Benčová", "sudca_id": 807, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-bencova-807", "datum_vydania": "2017-07-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo", "Rodinné právo"], "podoblast": ["Rozvod", "Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cbc7af7c-d899-4897-bf25-5d41a48c50c9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1516213395.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1516213395.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1516213395.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/274/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516213395
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1516213395.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a
členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manžela: U. Q., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, XXX XX F., zastúpeného JUDr. Milanom Cíbikom, advokátom so
sídlom Tomášikova 4, 821 03 Bratislava, proti manželke: R. Q., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
L. 7, XXX XX F., zastúpenej Niku & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava, o
rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom W. Q., nar. XX.XX.XXXX, W. Q., nar.
XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na odvolanie manžela proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 02.03.2017, č.k. 20P/208/2016-71, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti o výživnom m e n í   tak, že manžel je povinný
platiť výživné na maloletú W. Q., nar. XX.XX.XXXX sumou XXX eur mesačne a na maloletú W. Q., nar.
XX.XX.XXXX sumou XXX eur mesačne počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva, vždy do
15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám manželky.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 02.03.2017, č.k. 20P/208/2016-71  manželstvo
účastníkov U. Q., nar. XX.XX.XXXX a R. Q., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v
Bratislave, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - Petržalka, vo zväzku XX, ročník
XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX rozviedol. Na čas po rozvode manželstva zveril
maloleté deti W. Q., nar. XX.XX.XXXX, W. Q., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti manželke.
Určil, že každý z rodičov má právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Manžela zaviazal
prispievať mesačne na výživu maloletej W. sumou XXX eur a na maloletú W. sumou XXX eur počnúc
dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode. Deklaroval, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov
konania.

2. O rozvode manželstva rozhodol podľa § 23 ods. 1, 2 Zák. o rodine, majúc z vykonaného dokazovania
za preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a trvale rozvrátené a v súčasnej dobe si neplní ani
jednu zo svojich funkcií. Za príčinu rozvratu manželstva považoval rozdielne názory manželov na rodinný
a manželský život, ako aj nepriaznivú finančnú situáciu v rodine, ktoré vyústili do úplného vzájomného
citového odcudzenia. Tým, že s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom na čas po rozvode ( § 100 C.m.p. ), zameral svoje dokazovanie na
zistenie najvhodnejšieho modelu osobnej starostlivosti o deti z pohľadu ako záujmov maloletých detí,
tak aj zabezpečenia práva oboch rodičov podieľať sa na starostlivosti a výchove maloletých detí na čas
po rozvode manželstva. Vykonanú úpravu pomerov manželov k maloletým deťom zdôvodnil potrebou



stability ich výchovného prostredia majúc na zreteli, že po ukončení spolužitia rodičov maloleté deti
zostali v nepretržitej osobnej starostlivosti manželky, v ktorej nezistil žiadne závady. O zastupovaní
maloletých detí a správy ich majetku rozhodol rešpektujúc záujmy maloletých detí, kedy pri výkone týchto
rodičovských práv budú rodičia aj po rozvode manželstva rovnocenní. Otázka zverenia maloletých detí,
zastupovania maloletých detí a správy ich majetku napokon sporná medzi rodičmi nebola. Rovnako sa
rodičia vedeli dohodnúť na úprave styku manžela s maloletými deťmi a preto na základe súhlasného
stanoviska oboch rodičov, súd prvej inštancie styk manžela s maloletými deťmi na čas po rozvode
neupravoval. Konštatoval, že pri rozhodovaní o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas
po rozvode vychádzal zo záverov dokazovania vykonaného v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu vedenom na tamojšom súde pod č.k. 20P/168/2016,
dôvodiac že k zmene pomerov na strane maloletých detí a ich rodičov nedošlo. S prihliadnutím na vek a
potreby maloletých detí manželkou v konaní preukázané, ako aj príjmy rodičov, s ohľadom na nárok detí
na vyplácanie rodinných prídavkov dospel k záveru, že výživné vo výške XXX  eur na každé z maloletých
detí je primerané a zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté deti. Vychádzal
z možností a schopností manžela, a do úvahy vzal jeho odbornosť, doterajšiu prax, skutočnosť, že je
v produktívnom veku 34 rokov a jeho pracovnú spôsobilosť bez zaťaženia zdravotnými problémami,
a na základe uvedeného potom vychádzal z jeho potenciálneho príjmu. Konštatoval, že manžel má
základné vzdelanie, pracuje ako kuchár s dlhoročnou praxou, žije v regióne s dostatkom pracovných
miest, pričom nevynakladá žiadne úsilie na zabezpečenie dostatočného príjmu, ale je spokojný s terajším
preukázaným príjmom, resp. sa spolieha na finančnú pomoc zo strany svojej matky. Mal za to, že pokiaľ
jeho vyčíslené mesačné výdavky prevyšujú jeho preukázané príjmy, je možné prijať názor, že manžel má
aj ďalší iný neoficiálny príjem pokrývajúci jeho nevyhnutné či oprávnené potreby, ktorý však môže byť aj
zdrojom pre výživné na maloleté deti. Do úvahy vzal výlučnú osobnú starostlivosť manželky o maloleté
deti, na strane maloletých detí konštatoval ich bežné náklady, s výnimkou preukázaných poplatkov
na súkromné predškolské zariadenie maloletej W.. Neprihliadol na nepriaznivé finančné a majetkové
pomery manžela a uviedol, že si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom musí plniť ako svoju
prvoradú povinnosť, ktorú nemôže prenášať na druhého rodiča, v danom prípade na manželku. Na
strane manžela nezohľadnil jeho finančné záväzky v podobe dvoch úverov a túto skutočnosť vyhodnotil
v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine tak, že na seba berie neprimerané majetkové riziká, keď v
konaní preukázané nebolo, že úvery boli použité pre potreby rodiny. O trovách konania rozhodol podľa
§ 52 C.m.p..

3. Proti tomuto rozsudku vo výroku o výživnom podal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu
odvolanie manžel. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmeniť a výživné určiť na
maloletú W. v sume XXX eur a maloletú W. v sume XXX eur mesačne. Súdu prvej inštancie vytkol, že
určené výživné nezodpovedá jeho možnostiam. Uviedol, že jeho čistý mesačný príjem je XXX,XX eur
mesačne, a pokiaľ súd vychádzal z jeho príjmu za rok 2016 vo výške XXX eur, išlo o dočasné zvýšenie
jeho príjmu v mesiacoch 01.02.2016 až 31.05.2016, keď pracoval na pozícii vedúceho kuchára, ktorá
bola však len dočasná. Poukázal na svoje mesačné výdavky, finančné záväzky a uviedol, že nevlastní
žiaden nehnuteľný či hnuteľný majetok vyššej hodnoty. Po rozvode manželstva zostal bývať v byte svojej
matky, ktorá mu finančne pomáha s úhradami výdavkov spojených s bývaním. Zdôraznil, že súd prvej
inštancie pri posúdení jeho možností a schopností nevzal do úvahy jeho základné vzdelanie a to, že ako
nevyučený vykonáva prácu pomocného kuchára. Poukázal na lepšiu finančnú situáciu na strane matky,
ktorá býva so svojimi rodičmi a dosahuje v porovnaní s ním podstatne vyšší príjem.

4. Manželka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu
manžela žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku o výživnom na maloleté deti
ako vecne a právne správny potvrdiť. Mala za to, že súd prvej inštancie správne posúdil tak náklady na
odôvodnené potreby maloletých detí ako aj možnosti a schopnosti oboch rodičov, a správne neprihliadol
na tvrdenia otca o jeho nízkom príjme. Poukázala na životnú úroveň maloletých detí počas trvania
manželstva, na ktorej majú právo podieľať sa v rovnakom rozsahu aj po jeho rozvode. Uviedla, že
manžel, ktorý pracuje u svojho zamestnávateľa od roku 2009 po celú dobu dosahuje oficiálny príjem
na úrovni minimálnej mzdy, jeho príjem z ktorého hradili spoločne výdavky na domácnosť bol však
aj XXX  eur mesačne. Zdôraznila, že manžel si iné zamestnanie s vyšším príjmom nehľadal. Mala
za to, že manžel sa dobrovoľne vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a súčasne
vyššieho zárobku, keď sa v roku 2016 z pozície vedúci kuchár  po niekoľkých mesiacoch vrátil na
svoje pôvodné pracovné miesto. Pokiaľ manžel dôvodí iba svojim základným vzdelaním uviedla, že
má dlhoročné pracovné skúsenosti, pričom pracovnú pozíciu vedúceho kuchára naďalej vykonávať



odmietol. Uviedla, že v danom prípade nie je možné prihliadať na manželom deklarovaný jeho nízky
príjem, ale je potrebné vychádzať z potencionality jeho príjmu v bratislavskom kraji, v regióne s najnižšou
mierou nezamestnanosti. O manželovej reálnej možnosti platiť súdom určené výživné svedčí aj fakt,
že výživné na maloleté deti určené v rovnakom rozsahu v konaní o úprave výkonu rodičovských práv
a povinnosti na čas do rozvodu rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 26.01.2017, č.k.
20P/168/2016-143 riadne platí. Namietala tvrdenia manžela o tom, že výdavky na bývanie uhrádza jeho
matka zo svojho starobného dôchodku. Uviedla, že manžel po jej odchode zo spoločnej domácnosti
býva so svojou priateľkou, ktorá sa spolupodieľa na výdavkoch spojených s bývaním. Namietala, že by
finančné záväzky čerpané z úverov, ktoré manžel spláca boli spotrebované na spoločnú domácnosť,
skutočnosť ktorú manžel žiadnym spôsobom nepreukázal. Zdôraznila, že na zlepšenie ich rodinnej
finančnej situácie nastúpila počas materskej dovolenky do zamestnania, u maloletej W. už v jej veku 1
roka a poukázala na zánik jej nároku na vyplácanie rodičovského príspevku v mesiaci apríl 2017, pričom
maloletá W. navštevuje naďalej súkromné predškolské zariadenie. Uviedla že manžel sa s maloletými
deťmi stretáva minimálne a v poslednom čase tak osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje
výhradne sama.

5. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.), kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a  § 219 ods. 1 Zák. č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa §
219 ods. 3 C.s.p., dospejúc k záveru, že odvolanie manžela je čiastočne dôvodné.

6. Tým, že predmetom odvolacieho konania v konaní o rozvod manželstva je iba časť konania týkajúca
sa úpravy pomerov manželov k maloletým deťom odvolací súd bude používať označenie účastníkov:
matka, otec, maloleté deti.

7. Odvolací súd konštatuje, že predmetom odvolacieho konanie je rozhodnutie súdu prvej inštancie
o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode.
Rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý odvolaním otca len v časti určenia výživného na maloleté
deti na čas po rozvode. Súd prvej inštancie rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine,
vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu avšak so záverom ku ktorému v otázke výšky
výživného na maloleté deti dospel sa odvolací súd nestotožnil. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej
inštancie pri určovaní výživného nedostatočne vychádzal z kritérií rozhodných pre určovanie výživného
na maloleté dieťa, uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. neprihliadol
na strane maloletých detí na ich odôvodnené potreby, na strane rodičov na ich zistené zárobkové a
majetkové pomery, na ich možnosti a schopnosti, výšku výživného neodstupňoval vzhľadom na vek a s
tým súvisiace náklady maloletých detí, ktoré sú u maloletej W., ktorá navštevuje 2 ročník základnej školy
vyššie ako u trojročnej W.. V danom prípade pri posúdení potencionality príjmov otca bolo potrebné vziať
do úvahy aj zvyšovanie nákladov na odôvodnené potreby maloletých detí do budúcna a tomu prispôsobiť
nastavenie výšky výživného na čas po rozvode manželstva.

8. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je
poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke
duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a
to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob
prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom
pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči  dieťaťu, je
zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem
zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako
aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových
pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti     ( resp.
pri rozhodovaní o zmene výšky už určeného výživného )  má súd vychádzať jednak zo všeobecných
hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb  dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek,
zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň
aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito
dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami
rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo
žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú



celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere
zmierňujúce zdravotný hendikep a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je
teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich
zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod..

9. Pokiaľ ide o náklady na odôvodnené potreby maloletých detí, tieto je na základe dokazovania
vykonaného pred súdom prvej inštancie možné ustáliť v sumách vyčíslených a preukázaných matkou,
ktoré otec v konaní nerozporoval. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že uvedené mesačné
náklady zodpovedajú základným potrebám maloletých detí, ktoré nie sú nadštandardné a zodpovedajú
v konaní preukázanej životnej úrovni rodičov, ktorí obaja majú základné vzdelanie, nie sú vlastníkmi
žiadneho nehnuteľného či hnuteľného majetku väčšej hodnoty, obaja bývajú v nehnuteľnostiach
patriacich do vlastníctva ich rodičov. Pokiaľ ide o výdavky maloletej W. súvisiace s platením súkromného
predškolského zariadenia, tu odvolací súd poznamenáva, že uvedený výdavok bolo možné čiastočne
pokrývať zo sociálnych dávok, ktoré matka poberala do veku troch rokov maloletej za predpokladu, že
počas rodičovskej dovolenky nastúpila do zamestnania, pričom po dovŕšení tretieho roku veku maloletej
má táto nárok na prijatie do štátneho zariadenia.

10. Odvolací súd sa v prejednávanom prípade stotožnil s odvolacími dôvodmi otca len čiastočne, keď
rovnako ako súd prvej inštancie zastáva názor, že prvoradým kritériom pri určení výživného musia
byť možnosti a schopnosti povinného rodiča determinované jednak jeho subjektívnymi predpokladmi -
najvyššie dosiahnuté vzdelanie, odbornosť, dĺžka praxe v odbore a celkové pracovné skúsenosti, vek,
zdravotný stav, ako aj objektívnymi okolnosťami - ponuka a dopyt na trhu práce, možnosti pracovného
uplatnenia v danom regióne, využiteľnosť profesie, resp. vzdelania v národnom hospodárstve a pod..
V konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že úroveň možností a schopností otca umožňuje
plnenie výživného na maloleté deti vo vyššom rozsahu ako otec vo svojom odvolaní navrhuje, a to
aj s ohľadom na ním prezentovaný príjem vo výške minimálnej mzdy, jeho schopnostiam dosahovať
vyšší príjem svedčí aj získanie pracovnej pozície vedúceho kuchára v roku 2016. V konaní o rozvod
manželstva úpravu pomerov manželov k maloletým deťom  na čas po rozvode nebolo však možné
vychádzať z príjmu otca zvýšeného v období od 01.02.2016 do 31.05.2016 z dôvodu jeho preradenia
na pozíciu vedúceho kuchára a jeho dočasné trvanie vyhodnotiť ako vzdanie sa výhodnejšieho
zamestnania, keď uvedená skutočnosť z potvrdenia zamestnávateľa otca ( pre nerealizáciu otvorenia
novej prevádzky ) preukázaná nebola. Nezaopatrené dieťa má právo na poskytovanie výživy od
obidvoch rodičov v súlade s ich reálnymi možnosťami a schopnosťami. Správne súd prvej inštancie
výšku výživného určil s ohľadom na skutočnosť, že otec sa nepodieľa na osobnej starostlivosti a výchove
o maloleté deti, na ich výživu neprispieva vecnými plneniami v takom rozsahu, ktoré by bolo možné
považovať za plnenie si časti jeho vyživovacej povinnosti. Otec za uvedenej situácie, keď sa o deti
osobne nestará, môže všetok svoj čas využiť na výkon práce tak, aby zabezpečil výživu a potreby
maloletých detí v primeranej miere, keďže na jeho strane ide o jedinú formu, akou sa na starostlivosti o
maloleté deti zúčastňuje. Odvolací sud pri posúdení možností a schopností rodičov a ich majetkových
pomerov, od ktorých sú potreby maloletých detí závislé ustálil, že výživné, ktoré je potrebné považovať
za výživné určené v súlade s kritériami uvedenými v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, s
prihliadnutím na potrebu odstupňovania výšky výživného s ohľadom na vek maloletých detí a potrebou
zvyšovania výživného v súlade s rastom životných nákladov a potrieb maloletých detí do budúcna, je na
maloletú W. vo výške XXX eur a na maloletú W. vo výške XXX eur mesačne.  Odvolací súd pripomína,
že žiaden z rodičov sa nemôže bezdôvodne zbaviť, a to ani čiastočne, svojej vyživovacej povinnosti
k nezaopatrenému dieťaťu a preniesť tak ťarchu výživy na druhého rodiča. Každý rodič musí k tejto
zákonnej povinnosti pristupovať s najväčšou zodpovednosťou a v záujme jej riadneho plnenia si upraviť
a prispôsobiť aj svoj osobný a pracovný život.

16.       S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd vyhodnotiac odvolacie dôvody manžela
ako čiastočné dôvodné rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti podľa § 388 C.s.p.
zmenil.

18.        O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa §  52 C.m.p..

19.         Odvolací súd  prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.  2 C.s.p.).



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Cs.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20P/208/2016", "guid": "e9628376-e641-40da-9f8a-d27c081f4d63:1785382e-33d2-4579-8b67-f1a9414c33dd", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "406a829f-4b71-4951-aaf4-4920542d6911:af0e5374-ba5b-4c13-8d49-e612bbe1b61e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1516210827.1", "spisova_znacka": "11CoP/193/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/193/2017 z 11. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-09-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1516210827.1"}]}