Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/38/2017 z 27. 2. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. februára 2017, sp. zn. 6Co/38/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1516216636.1 Krajský súd Bratislava | 6Co/38/2017 | ECLI:SK:KSBA:2017:1516216636.1 | 2017-02-27 | Uznesenie Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/68be10fb-340a-4d96-b30c-75b61aad7eb9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1516216636.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/38/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516216636
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1516216636.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a sudcov JUDr.
Zuzany Kučerovej a JUDr. Martina Murgaša, v právnej veci žalobcu: J. B., G.. XX.XX.XXXX, K. M. F..
Č.. XXXX/X, K., zast.: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova ul. č. 6, Bratislava proti žalovanému:
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova ul. č. 25, zast. advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava, Kubániho ul. č. 16, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V z 21. decembra 2016, č. k. 42C/219/2016-33,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zakázal žalovanému uplatňovať si nároky voči žalobcovi
vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX Q. Č.. XXXXXXXXXX. Voči
zamestnávateľovi žalobcu - H. A., Q..A.. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca doručil súdu prvej
inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s odôvodnením, že dňa 21.03.2013 strany sporu
uzavreli žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvu o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX
Q. Č. XXXXXXXXXX za účelom poskytnutia úveru vo výške 1.500,- eur na každú zmluvu (ďalej
ako "Zmluvy o úvere"). Prílohou uvedených zmlúv boli, tiež v každom jednotlivom prípade, Zmluvné
dojednania zmluvy o revolvingovom úvere žalovaného, rozhodcovská zmluva, splátkový kalendár,
dodatok k zmluve o revolvingovom úvere, respektíve k žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/
zmluvy o revolvingovom úvere o odklade splátok, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi
a dohoda o zrážkach zo mzdy. Vo všetkých prípadoch sa jednalo o adhézne (formulárové) zmluvy
vopred pripravené žalovaným, pri ktorých nemá spotrebiteľ (žalobca) možnosť ovplyvniť ich obsah
a jednotlivé ustanovenia v rámci individuálnych dojednaní so zmluvným partnerom, ale má jedine
voľbu, buď na ponúkané podmienky pristúpiť alebo ich odmietnuť v dôsledku čoho k uzavretiu zmluvy
nedôjde. Samotné zmluvy o úvere sú spotrebiteľom podpisované naraz spoločne so všetkými ostatnými
menovanými prílohami v rámci "balíka dokumentov", kedy odmietnutie podpísania čo i len jediného
dokumentu by malo za následok, že zmluva o úvere by nevznikla a úver by sa neposkytol, t.j. spotrebiteľ
je nútený podpísať naraz všetky dokumenty predložené dodávateľom bez možnosti individuálneho
dojednania ich obsahu, a to aj v prípade ak má spotrebiteľ pochybnosti o ich prospešnosti a primeranosti.
3. Zmluvy o úvere boli medzi žalobcom a žalovaným uzavreté za účelom poskytnutia úverov vo výške
1.500,- eur jednotlivo za každú uzavretú zmluvu o úvere. Žalobca poukazoval na to, že v skutočnosti
mu žalovaný poskytol úver len vo výške 1.284.25 eur za každú zmluvu o úvere jednotlivo. Rozdiel v
zmluve dohodnutej výšky úveru a sumy skutočne poskytnutej, t.j. 215,75 eur, si žalovaný odrátal titulom
poplatku za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru. Žalobca sa
zaviazal na úhradu splátok vo výške 80,37 eur mesačne rovnako v oboch zmluvách o úvere. Totožne bola
dohodnutá splatnosť, a to len počtom mesačných splátok (42). Celková čiastka, ktorú mal žalobca ako



dlžník uhradiť bola v zmluvách o úvere určená v sume 3.375,54 eur pre každú zmluvu. Dňa 20.04.2013
žalobca vykonal prvú splátku vo výške 80,37 eur pre každú zmluvu o úvere. Následne vykonával úhrady
v prospech žalovaného tak, že ku dňu 20.08.2015 na každú zmluvu o úvere uhradil už sumu 1.446.79
eur, spolu 2.893,58 eur, t.j. sumu prevyšujúcu sumy reálne poskytnutej výšky úverov.
4. Dňom 20.04.2015 žalobca prestal vykonávať úhrady splátok v prospech žalovaného z dôvodu, že tieto
považoval za neopodstatnené. Preto žalovaný, prostredníctvom svojho právneho zástupcu (Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava), adresoval žalobcovi pokus
o zmier pred začatím súdneho konania zo dňa 20.07.2015 jednotlivo pre obe zmluvy o úvere (ďalej
ako „Pokusy o zmier“) z dôvodu, že žalobca ako dlžník, sa dostal do omeškania s úhradou viac ako
troch splátok žalovanému, na základe čoho žalovaný doručil žalobcovi oznámenie o uplatnení práva
veriteľa podľa § 565 OZ, t.j. okamžitú splatnosť úveru z dôvodu omeškania a zároveň oznámenie o
uplatnení sankcie straty výhody splátok podľa § 53 ods. 9 OZ dňa 16.07.2015. Pokusmi o zmier si
žalovaný nárokoval od žalobcu úhradu sumy 2.405,27 eur (zo Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX) a sumy 2.405,66 eur (zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX). Dňa 07.09.2015 žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podal na žalobcu dve žaloby o zaplatenie pohľadávok
vo výške 2.089,49 eur jednotlivo pre každú zmluvu o úvere (ďalej ako "Žaloby"), a to na Slovenský
arbitrážny súd, zriadený pri Asociácii Slovenských arbitrážnych súdov (ďalej ako "rozhodcovský súd").
Podanie žalôb na uvedený subjekt žalovaný odôvodnil Rozhodcovskou zmluvou č. XXXXXXXXXX a
Rozhodcovskou zmluvou č. XXXXXXXXXX, obe podpísané naraz už pri podpise zmlúv o úvere. Na
podklade podaných žalôb, rozhodcovský súd začal konanie vedené pod spisovou značkou 17/09/15 a
konanie pod spisovou značkou 16/09/15 (spoločne ďalej ako "rozhodcovské konania").

5. Žalobca je v súčasnosti zamestnancom spoločnosti: Z. A., Q..A.., A. A. B.. B. X, XXX XX K., T.:
XX XXXXXX (ďalej ako "Zamestnávateľ"). Dňa 10.02.2016 žalovaný požiadal zamestnávateľa, aby
žalobcovi ako svojmu zamestnancovi vykonával zrážky zo mzdy v sume 160,74 eur mesačne (t.j. dvakrát
po 80,37 eur za každú zmluvu o úvere), pričom svoju požiadavku odôvodňuje jednak pohľadávkou
vo výške 4.722,26 eur (t.j. dvakrát po 2.361,12 eur za každú zmluvu o úvere s príslušenstvom) a
najmä predloženými dohodami o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX Q. Č.. XXXXXXXXXX,
ktoré žalovaný uzavrel so žalobcom už v čase podpisu zmlúv o úvere, v rámci "balíka dokumentov"
podpisovaných hromadne a naraz pri podpise zmlúv o úvere.
6. Dňa 10.03.2016 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu adresoval zamestnávateľovi
žiadosť o zastavenie vykonávania zrážok, ktorou požadoval, aby zamestnávateľ bezodkladne upustil
od vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného, nakoľko o oprávnenosti údajného
dlhu žalobcu ešte len prebiehajú rozhodcovské konania, v ktorých žalobca namieta ich oprávnenosť,
z dôvodu, že má za to, že dlhy žalobcu voči žalovanému ich splatením už zanikli a ďalšie sumy, ktoré
si žalovaný uplatňuje nemajú oporu v zákone a žalovaný na ne nemá nárok. Zamestnávateľ žiadosti
žalobcu vyhovel a v mesiacoch marec a apríl 2016 nevykonal zrážky zo mzdy žalobcu. Z neznámeho
dôvodu však zamestnávateľ v mesiaci máj 2016, opätovne vykonal zrážku zo mzdy žalobcu v sume 100,-
eur, pričom žalobcovi nie je známe, na akom písomnom alebo inom základe tak urobil a na základe akých
skutočností strhol práve sumu 100,- eur zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného a nie sumu 160,74 eur
ako žalovaný od zamestnávateľa prvotne žiadal. Žalobca tvrdil, že po nadviazaní telefonického kontaktu
právneho zástupcu žalobcu so zamestnávateľom, boli opätovne zrážky pozastavené za mesiace jún a
júl 2016, avšak v mesiaci august 2016, zamestnávateľ opätovne bez vedomia a bližšieho vysvetlenia
vykonal zrážku zo mzdy žalobcu v sume 100,- eur. Po ďalšom telefonickom dohovore právneho zástupcu
žalobcu so zamestnávateľom, tento nevykonal zrážku v mesiaci september 2016, ale až v mesiaci
október 2016 v sume 160,74 eur. Následne zamestnávateľ adresoval právnemu zástupcovi žalobcu
odpoveď na žiadosť formou e-mailu zo dňa 02.11.2016, ktorým zamietol žiadosť žalobcu zo dňa
10.03.2016, s odôvodnením, že "žalovaný predložil platnú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú žalobca
podpísal a podľa ustanovenia § 551 OZ má zamestnávateľ povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy bez
detailného skúmania okolností uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a súvisiacej dohody o zrážke zo mzdy".
Okrem toho žalobca uviedol, že vykonávaním zrážok zo mzdy žalobca uhradil v prospech žalovaného
sumu 521.48 eur a to nad rámec poskytnutého úveru, na ktorú však žalovaný nemá výslovný nárok na
základe žiadneho právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia.
7. Žalobca má za to, že vyššie uvedené skutočnosti v spojení s predloženými dôkazmi preukazujú
naliehavý právny záujem žalobcu, t.j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov určením povinnosti
zamestnávateľa zdržať sa ďalšieho výkonu zrážok zo mzdy a stanovením zákazu žalovanému
uplatňovať si naďalej nároky vyplývajúce z dohôd o zrážkach zo mzdy. Žalobca mal za to, že pri
zamestnávateľovi, práve vzhľadom na opakované obnovovanie a pozastavovanie výkonu zrážok zo



mzdy žalobcu a finálne zamietnutie žiadosti, existuje preukázateľná obava, že bude naďalej dochádzať
k neprimeraným a neoprávneným zásahom do majetkových práv žalobcu a tým k zhoršovaniu jeho
sociálneho a ekonomického postavenia, a to práve na podklade uplatňovaní zmluvných ustanovení
nárokovaných žalovaným a odporujúcim základným princípom ochrany spotrebiteľa. Podľa žalobcu
preukázané skutočnosti nasvedčujú tomu, že je potrebné žalobcovi ako spotrebiteľovi poskytnúť
zvýšenú ochranu práve v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. ktorým by sa zabránilo
prípadnému ďalšiemu neoprávnenému zásahu do jeho majetkovej sféry.
8. Súd prvej inštancie mal za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je sčasti (pokiaľ
ide o uloženie povinnosti žalovanému) dôvodný. Poukázal na to, že neodkladné opatrenie umožňuje
rýchle a pružné riešenie takej situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu v záujme rýchlej a účinnej
ochrany práv a oprávnených záujmov občanov a právnických osôb. Plní predovšetkým zaisťovaciu
funkciu, jeho cieľom je zabezpečiť efektívnosť konania, resp. vytvoriť pokojný stav, aby sa žalobca mohol
nerušene domáhať svojho práva. Pri rozhodovaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia súd
nevykonáva dokazovanie podľa § 329 ods.1 CSP, ale len skúma, či je osvedčený nárok, k ochrane
ktorého neodkladné opatrenie smeruje a či je neodkladné opatrenie nevyhnutné pre jeho ochranu, t. j.
či je osvedčená aj naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán. Musí ísť o stav, ktorý neznesie
odklad. Uviedol, že neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava
pomerov strán.
9. Súd prvej inštancie poukázal na to, že na Slovenskom arbitrážnom súde zriadenom pri Asociácii
Slovenských arbitrážnych súdov prebiehajú od 07.09.2015 dve konania o zaplatenie pohľadávok vo
výškach 2.089,49 eur s príslušenstvom voči žalobcovi (v uvedených konaniach
žalovanému), v ktorých bude môcť žalobca uplatniť svoje námietky voči žalovanému, ktoré uvádzal v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia teda predpokladá,
aby sa aspoň osvedčila danosť práva, nároku a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej
úpravy pomerov strán. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere
má len žalobca. Neodkladné opatrenie zásadne neprejudikuje právo, nárok žalobcu, záujmy strán, má
dočasný charakter. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia súdu prvej inštancie (skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na
neodkladné opatrenie). Preto sa súd vysporiadal len s tými okolnosťami, ktoré existovali v danom čase
použiteľného práva.
10. Súd prvej inštancie sa stotožnil so skutkovými i právnymi dôvodmi návrhu, pričom pri rozhodovaní
prijal záver, že žalobca osvedčil danosť práva (nároku) a súd nemal ani vážnejšie pochybnosti o potrebe
predbežnej úpravy. Poukázal na to, že na základe každej zo zmlúv o revolvingovom úvere žalobca dostal
od žalovaného sumu 1.500,- eur, pričom pri každej zmluve si žalovaný sumu 215,75 eur odrátal titulom
poplatku za poskytnutie služby za odklad splatnosti splátok úveru. Celková čiastka, ktorú mal žalobca
ako dlžník zaplatiť za každú zo zmlúv bola 3.375,54 eur. Ku dňu 20.08.2015 žalobca na každú zmluvu
uhradil sumu 1.446,79 eur, čo predstavuje sumu vyššiu než bola suma skutočne poskytnutého úveru.
Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preto v rozsahu zákazu žalovanému uplatňovať si nároky
voči žalobcovi vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy číslo XXXXXXXXXX a číslo XXXXXXXXXX
uzavretých medzi žalobcom a žalovaným vyhovel, a to dňom doručenia uznesenia o nariadení tohto
neodkladného opatrenia.
11. Pokiaľ išlo o navrhované uloženie povinnosti zamestnávateľovi žalobcu zdržať sa ďalšieho výkonu
zrážok zo mzdy, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v tomto prípade žiadal nariadiť neodkladné
opatrenie aj voči inému subjektu ako je strana v konaní. Podľa Civilného sporového poriadku sa
odstránila úprava, ktorá bola pôvodne upravená v Občianskom súdnom poriadku v § 76 ods. 2 a
neodkladné opatrenie sa vždy vydáva iba voči stranám v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia,
nie v konkrétnom spore, keďže neodkladné opatrenie nie je viazané na existenciu konania vo veci samej.
Z tohto dôvodu súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči zamestnávateľovi
žalobcu zamietol.
12. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný a navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Uviedol, že neodkladné
opatrenie musí byť primerané a nesmie vyvolávať právne účinky, ktoré idú nad rámec nevyhnutnosti.
Uvedené kritériá v tomto prípade splnené neboli. Z obsahu uznesenia nemožno preukázateľne zistiť,
z akých skutočností súd vychádzal pri posudzovaní otázky osvedčenia rozhodujúcich skutočností
a bezodkladnej potreby úpravy vzťahov medzi účastníkmi. Poukázal na to, že zmluva o úvere je
odplatnou zmluvou a pre jej dojednanie je potrebná dohoda o podstatných náležitostiach, ktorými
sú na jednej strane záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky v jeho
prospech, na druhej strane záväzok dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu za



ich poskytnutie. Nie je tak zrejmé, prečo súd dospel k záveru, že žalobca mal povinnosť z poskytnutých
úverov vrátiť iba sumu, ktorá mu bola skutočne poskytnutá. Uviedol, že prostredníctvom dohody o
zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t. j. k úhrade splátok úveru. Tento
inštitút patrí k tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý upravuje Občiansky zákonník
a slúži najmä k úhrade dlhu zo zmluvy, jeho splátok a úrokov. Veriteľovi vzniká právo použiť tento
inštitút, len čo sa pohľadávka stala splatnou. Tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského
práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný. Zákonodarca s ním výslovne počíta, čo jasne deklaruje
posledná novela zákona č. 250/2007 Z.z.. V ďalšom uviedol, že ohľadne skutkového hľadiska je
nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň
presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností v ňom tvrdených, pri ktorom je dôvodný predbežný
skutkový záver, že tvrdené skutkové okolnosti sú pravdivé. Súd sa tak musí pri rešpektovaní účelu
a hraníc predbežnosti zaoberať aj otázkou práv a povinností, ktoré tvoria obsah právneho vzťahu
účastníkov, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. V danej veci súd nijako neuviedol
dôvody, ktoré ho viedli k predbežnému záveru o existencii bezprostrednej ujmy na strane žalobcu.
Rovnako nie je z rozhodnutia zrejmé, z akých konkrétnych predložených dôkazov mal súd preukázanú
zákonnú dôvodnosť na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd ani minimálnym spôsobom nepreveril
skutočnosť, aké nároky sa prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy uhrádzajú, teda či ide o istinu
pohľadávky, príslušenstvo, atď. Nariadením neodkladného opatrenia sa zavádza stav, kedy žalobca
nemôže byť efektívne donútený uhrádzať to, na čo sa zaviazal v zmysle dojednaných zmluvných
podmienok. Dohodu o zrážkach zo mzdy uzavrel žalobca so žalovaným práve z dôvodu prípadného
neplnenia záväzkov zo zmlúv o revolvingovom úvere, ku ktorému aj reálne došlo, pričom žalobca s
podmienkami zmluvy plne súhlasil, podmienky mu v čase uzavretia vyhovovali. Dohodou o zrážkach
zo mzdy je zabezpečovaná pohľadávka žalobcu ako taká, t.j. nielen v časti istiny, ale aj úrokov
za úver. V dôsledku napadnutého uznesenia bola žalovanému odňatá zákonná možnosť požadovať
vykonávanie zrážok zo mzdy aj v rozsahu tej časti splátok, ktorá zodpovedá napríklad splácaniu istiny
úveru. Zmluvy uzavreté medzi účastníkmi konania obsahujú výšku splátky, termín jej splatnosti, ako
aj počet splátok. Zmluvy tak obsahujú všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z.z.. Tvrdenie žalobcu ohľadne nedostatkov v zmluvách sú tak nesprávne. Žalovaný rovnako popiera
relevanciu tvrdení žalobcu v oblasti konštatovania neprijateľnosti rozhodcovských zmlúv z dôvodu
výlučného riešenia sporov prostredníctvom rozhodcovských súdov. V tomto smere poukázal na to,
že rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou
uzavretia úverovej zmluvy. Ide o samostatnú zmluvu o listinu, ktorá nie je súčasťou inej štandardnej
zmluvy, a ktorá nemôže predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy
výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania
zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej
zmluvy. Z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od
rozhodcovskej zmluvy, v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Je teda nesporné, že žalobca
nemusel rozhodcovskú zmluvu uzavrieť a zároveň, keďže tak urobil, mohol od nej sám jednostranne
odstúpiť. V ďalšom žalovaný poukázal na znenie ustanovení zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní (§ 25 ods. 1, 3, § 28 ods. 5), ako i na prílohu číslo 2 k tomuto zákonu.
Z citovaných ustanovení potom vyplýva, že začatie rozhodcovského konania dodávateľom neodporuje
žiadnemu zákonu a preto nejde o protiprávna skutočnosť.
13. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Poukázal na to, že v danej veci sa jednalo o adhézne
(formulárové) zmluvy vopred pripravené žalovaným, pri ktorých nemá spotrebiteľ (žalobca) možnosť
ovplyvniť ich obsah a jednotlivé ustanovenia v rámci individuálnych dojednaní so zmluvným partnerom,
ale má jedine voľbu, buď na ponúkané podmienky pristúpiť alebo ich odmietnuť, v dôsledku čoho k
uzavretiu zmluvy nedôjde. Samotné zmluvy o úvere sú spotrebiteľom podpisované naraz spoločne so
všetkými ostatnými menovanými prílohami v rámci „balíka dokumentov“, kedy odmietnutie podpísania čo
i len jedného dokumentu, by malo za následok, že zmluva o úvere by nevznikla a úver by sa neposkytol.
Je nesporné, že žalobca v predmetnom právnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ a predmetné zmluvy
možno považovať za spotrebiteľské. V ďalšom poukázal na to, že žalovaný predložil zamestnávateľovi
žalobcu žiadosť o vykonávanie zrážok v čase krátko po začatí rozhodcovských konaní o oprávnenosti
ním nárokovaných pohľadávkach, bez toho, že by vo veci už bolo rozhodcovským súdom rozhodnuté
a jeho nárok by mu bol týmto súdom potvrdený a žalobca zaviazaný na úhradu dlhu právoplatným
a vykonateľným rozhodnutím. Žalobca vykonaním zrážok zo mzdy uhradil v prospech žalovaného
sumu 521,48 eur, na ktorú však žalovaný nemá výslovný nárok na základe žiadneho právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia súdu. Výkon zrážok zo mzdy je súkromný proces, ktorý nepodlieha žiadnej



verifikácii primeranosti, v čoho dôsledku môže byť spotrebiteľ vystavený neprimeranému konaniu zo
strany dodávateľa, nakoľko spotrebiteľ nemá žiadnu právnu možnosť výkon zrážok zo mzdy zrušiť
a dodávateľ pri ich výkone nepodlieha žiadnej kontrole zo strany súdnej moci. Z tohto dôvodu je
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby neprípustné (§ 5a
ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z.), okrem prípadu, ak táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej
listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. V danom prípade
uvedené splnené nebolo. Dohody o zrážkach zo mzdy sú založené čisto na subjektívnej predstave
žalovaného o výške jeho pohľadávky nárokovanej voči žalobcovi, a nie na objektívnom (súdnom) určení
existencie a výšky skutočného dlhu žalobcu. Preto, ak bez akéhokoľvek objektívneho právneho názoru,
dochádza k vykonávaniu zrážok zo mzdy spotrebiteľa na podklade ustanovení zmlúv o úvere, ktoré sú,
resp. môžu byť neprijateľnými zmluvnými podmienkami alebo sú v rozpore s kogentnými ustanoveniami
zákona, je namieste konštatovať jednoznačný rozpor výkonu zrážok zo mzdy s verejným poriadkom.
Predmetné dohody o zrážkach zo mzdy boli dojednané vo forme štandardnej zmluvnej podmienky
(formulárovej zmluvy vopred pripravenej žalovaným bez možnosti žalobcu ovplyvniť jej obsah) a preto
je potrebné ich považovať za neprijateľné, zakladajúce hrubú nerovnováhu v neprospech žalobcu ako
spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zmluvná podmienka je hrubo nevyvážená, spotrebiteľ má
už pri podpise samotnej zmluvy o úvere, teda v štádiu svojej nižšej bdelosti, dodávateľa splnomocniť
na tak vážne úkony súvisiace s inštitútom zrážok zo mzdy a jeho aplikáciou. Napokon zmluvy o úvere
uzavreté medzi žalobcom a žalovaným je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkové. Tieto
obsahujú len výšku splátok, ich počet a deň splatnosti v mesiaci, bez toho, aby bolo presne vymedzené,
kedy je splatná prvá splátka, od ktorého termínu sa odvíja splatnosť ďalších splátok a konečná splatnosť
úveru, ktorá je taktiež povinnou náležitosťou zmluvy. Zo zmluvy má byť tak zrejmá okrem iného výška
splátky istiny, výška splátky úrokov a výška splátky poplatkov a konečná splatnosť úveru, ktorá musí
byť presne datovaná. Táto náležitosť nikde nie je uvedená a preto sa spotrebiteľský úver považuje
za bezúročný a bezpoplatkový (§ 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z.), nakoľko predmetné
zmluvy o spotrebiteľských úveroch neobsahujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) cit.
zákona. Napokon rozhodcovské doložky, na základe ktorých bolo žalovaným iniciované rozhodcovské
konanie sú neplatné a preto v prebiehajúcich konaniach absentuje právomoc rozhodcovského súdu na
rozhodnutie o veci.
14. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
15. Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie (§ 324 ods. 1 C.s.p.). Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 C.s.p.). Dočasná
úprava pomerov musí byť naliehavá a potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami
konkrétneho prípadu. Neodkladné opatrenie možno nariadiť iba za predpokladu, že samotný nárok
je aspoň osvedčený, teda ak sa javí aspoň ako pravdepodobný. Neodkladným opatrením nemožno
prejudikovať konečné rozhodnutie o veci samej a nemožno nariadiť také neodkladné opatrenie, ktorým
by sa privodil stav, ktorý by znemožňoval buď vôbec alebo s nadmerným ťažkosťami obnoviť pôvodný
stav.
16. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia namietal, že dohoda o zrážkach svojím
obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán, a to v jeho neprospech
ako spotrebiteľa. Ak žalobca chcel od žalovaného získať úver, musel sa podrobiť vopred určenej a
sformulovanej zmluvnej podmienke o zabezpečení pohľadávky formou dohody o zrážkach zo mzdy, v
dôsledku čoho nebola táto podmienka s ním individuálne dohodnutá, čo spôsobuje jej neprijateľnosť pre
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
17. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom Dohôd o zrážkach zo mzdy zistil, že tieto sa vzťahujú
na zabezpečenie pohľadávok žalovaného voči žalobcovi vzniknutých poskytnutím úverov vo výške
1.500,- eur (2 x), vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých žalobkyni, príslušenstva
úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré žalovanému preukázateľne vznikli
v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči žalobcovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami
žalovaného voči žalobcovi, ktoré vzniknú/vyplynú na základe alebo v súvislosti so zmluvou o úvere
a jej prípadných dodatkov. Pokiaľ ide o výšku jednotlivej zrážky zo mzdy, túto dohody vymedzujú tak,
že zamestnávateľ žalobcu je povinný vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky zo mzdy
žalobcu a tieto odvádzať na bankový účet žalovaného vo výške 80,37 eur (2 x 80,37 eur = 160,74 eur).
Zároveň v dohode strany výslovne súhlasili s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka



zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), ale vo výške nižšej, bude za
účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom
nasledujúcom mesiaci, či mesiacov zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku
v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone
rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní.
18. Odvolací súd považuje za nesporné, že vzťah medzi účastníkmi konania (stranami sporu) je vzťahom
spotrebiteľským požívajúcim zvýšenú ochranu práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Nie je
sporné ani to, že žalobca sa dostal do omeškania so splácaním poskytnutých revolvingových úverov,
keďže žalovaný pristúpil k realizácii jeho zabezpečenia uplatnením si nárokov z uzavretých Dohôd o
zrážkach zo mzdy. Na možnú neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách súd prihliada
ex offo (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). V prejednávanej veci ustanovenie
Dohôd o zrážkach zo mzdy, v zmysle ktorého dohodnutá výška zrážky v sebe zahŕňa nielen nesplatenú
splátku poskytnutého spotrebiteľského úveru, ale i ďalšie (bližšie nešpecifikované) platby, akými sú napr.
príslušenstvo úveru, zmluvné pokuty, náklady na vymáhanie pohľadávok, prípadné ďalšie pohľadávky
a pod. (čl. I.) vyvoláva pochybnosť o jeho platnosti s poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. k), s) v)
Obč. zák., keďže sa môže jednať o neprijateľné zmluvné podmienky. Inými slovami, dohodnutá mesačná
výška zrážky zo mzdy v sebe zahŕňa aj sankčné pohľadávky, ktorých výška nie je spotrebiteľovi známa a
u ktorých je pochybnosť, či boli dohodnuté v súlade s právnymi normami o ochrane spotrebiteľa. Navyše
v Dohodách o zrážkach zo mzdy nie je uvedené ako dlho má zamestnávateľ povinnosť tieto zrážky
realizovať, resp. do akej sumy je povinný zamestnávateľ žalobcu tieto zrážky zo mzdy vykonávať, a preto
hrozí, že na základe predmetných Dohôd bude žalobcovi zo mzdy zrazená bez súdnej kontroly väčšia
suma, než je prípustná výška uspokojenia pohľadávok žalovaného z uzavretých úverových zmlúv podľa
predpisov o ochrane práv spotrebiteľov. Uvedené by potom smerovalo len k vzniku ďalších sporov, v
ktorých by bol žalobca (ako spotrebiteľ) nútený domáhať sa svojich nárokov samostatnou žalobou o
vydanie bezdôvodného obohatenia.
19. Z týchto dôvodov mal odvolací súd za to, že žalobca osvedčil nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy, resp. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, a teda osvedčil predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia. S cieľom zamedziť vzniku prípadnej škody na majetku žalobcu,
resp. vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, bolo potrebné návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovieť.
20. Z toho vyplýva, že uznesenie súdu prvej inštancie je v jeho napadnutom výroku vecne správne a
preto ho odvolací súd v tomto napadnutom výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
21. Výrok, ktorým súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia proti
zamestnávateľovi žalobcu zamietol, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.
22. O trovách odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd rozhodol podľa
§ 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a priznal nárok na ich náhradu úspešnému žalobcovi. O
výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

23. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).