Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/108/2017 z 25. 4. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 25. apríla 2017, sp. zn. 8Co/108/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1517202254.1
Krajský súd Bratislava | 8Co/108/2017 | ECLI:SK:KSBA:2017:1517202254.1 | 2017-04-25 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 324 CSP, § 325 CSP, § 329 CSP, § 336 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/72b13c7f-a313-4b82-88d2-5bfe91a9a60a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1517202254.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/108/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517202254
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1517202254.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobkyne: T.. N. X., B.. XX.XX.XXXX, X.
XX, X., proti žalovanému: T. X., B.. XX.XX.XXXX, X. W. X, X., o nariadenie neodkladného opatrenia,
na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17. februára 2017, č.k.
49C/7/2017-39, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Napadnutým uznesením vyhovel súd prvej inštancie návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia a žalovanému uložil, aby sa k žalobkyni nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 100 m s
výnimkou priblíženia v konaniach vedených pred súdom alebo orgánmi činnými v trestnom konaní a
uložil mu tiež zákaz akékoľvek kontaktovania žalobkyne. Zároveň žalovaného poučil, že môže ako
žalobca podať proti žalobkyni ako žalovanej žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na
navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom
neodkladného opatrenia, a žalobkyni priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Z predložených listín
zistil, že žalobkyňa opakovane podala dňa 12.01.2017, 23.01.2017 a  27.11.2017 oznámenia týkajúce
sa konania žalovaného, spočívajúceho v obťažujúcich telefonátoch na súkromný                   i firemný
mobil, na pevnú linku, ako i zvonenia pod bránou vo večerných hodinách, zasielaní SMS správ so
znepokojujúcim obsahom, pričom z obsahu SMS správ vyplýva, že žalovaný ju sleduje. Zo zápisnice
o výsluchu svedka zo dňa 29.09.2016 a zo zápisnice o konfrontácií medzi obvineným a svedkom zo
dňa 25.10.2016 mal osvedčené, že žalovaný nepoprel tvrdenia žalobkyne, že dňa 28.09.2016 vykopol
dvere na jej byte, vzal si svoje veci, slona                 a  sumu 1.380 eur, pričom z fotokópií SMS a
telefonických hovorov zistil, že z telefónneho čísla XXXXXXXXXX boli žalobkyni zasielané SMS správy
s urážlivým obsahom ako i správy,                  z ktorých obsahu vyplývalo zdržiavanie sa odosielateľa
SMS v blízkosti žalobkyne.                         V nadväznosti na uvedené, vychádzajúc z obsahu
spisu a listín predložených žalobkyňou dospel s poukazom na ust. § 324 ods. 1, 3 § 325 ods. 1,2, §
328 ods. 1,2, § 329 ods. 1,2 CSP     k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je v
plnom rozsahu dôvodný, nakoľko predloženými listinami bolo osvedčené, že telesná a duševná integrita
žalobkyne môže byť správaním žalovaného, ktorý je jej bývalým partnerom, ohrozená, a preto považoval
za nevyhnutné nariadiť neodkladné opatrenie v navrhovanom znení. O poučení žalovaného podľa ust.
§ 337 ods. 1,2 CSP a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
2.  Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný domáhajúc sa jeho
zrušenia. Namietal, že časovo neobmedzený zákaz nevstupovať do blízkosti žalobkyne považuje za
nadbytočný a v miestnych podmienkach nerealizovateľný, keď rešpektovanie uloženého obmedzenia by
od neho vyžadovalo ubezpečovať sa pri bežnom pohybe na verejnosti, či sa v jeho blízkosti žalobkyňa
nenachádza. Návrh žalobkyne označil len za dôsledok jej hnevu ako jeho bývalej priateľky, ktorá sa s
ich rozchodom doposiaľ nedokázala vyrovnať, pričom poprel jej tvrdenia, že by ju obťažoval tak, ako to



opísala                    v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Napokon vytkol súdu prvej inštancie,
že neodkladné opatrenie v danej veci nariadil v rozpore s ustanovením § 336 CSP.
3.  Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poprela pravdivosť jeho tvrdení o tom, že podanie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je iba prejavom jej hnevu a nevyrovnania sa s ich
rozchodom. Opätovne poukázala na správanie žalovaného, ktorý neoprávnene vnikol do jej bytu,
obťažoval ju telefonátmi a SMS správami, zriadil jej konto na sexzoznamke, v dôsledku čoho ju ľudia
z tejto zoznamky obťažovali, pričom obťažuje aj jej rodinu v I. T.. Zdôraznila, že toto jeho úmyselné
konanie jej psychicky ubližuje, znepríjemňuje jej život, ohrozuje ju. Žiadala preto napadnuté uznesenie
ako vecne správne potvrdiť.
4.  Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného
odvolania podľa § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 329 CSP a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
5.  Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6.  Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7.  Podľa § 325 ods. 2 písm. g/ a h/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala určitú osobu, alebo sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene
približovala k určitej osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená.
8.  Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia  pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.
9.  Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
10.   Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby
bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia
bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.  Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje  hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní  nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné
opísanie  rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.
11.  So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre  rozhodnutie
o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia  nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, a je potrebné
tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť
presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda
záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
12.  Pred nariadením neodkladného  opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. g/ a h/ CSP postačuje, ak
je osvedčená existencia možnosti ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity dotknutej osoby, teda
žalobcu. Osvedčenie existencie hrozby zásahu do telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí
ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným
prostriedkom preventívneho riešenia problematiky zásahov do integrity chránenej osoby a v jeho
prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu kontaktov alebo priblíženia - sa
ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej nemusí žiť                     v
strachu a obavách pred zásahmi do svojej integrity, ktoré sú v tejto forme taktiež prejavom psychického
násilia. V tomto smere je potrebné vychádzať i z účelu a cieľov Nariadenia Európskeho Parlamentu
a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych
veciach (Ú. v. EÚ L 181/4, 29. 6. 2013), vyjadreného                   v odseku 6 Preambuly citovaného
Nariadenia.
13.  Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej dočasnej
ochrany žalobkyne, ako možnej obete nebezpečného obťažovania                   a zasahovania do
súkromného a rodinného života, je potrebné jej návrhu vyhovieť. Žalobkyňa totiž obsahom trestných



oznámení na žalovaného zo dňa 12.01.2017, 23.01.2017                              a 27.11.2017, zápisnice
o výsluchu svedka zo dňa 29.09.2016 a zápisnice o konfrontácií medzi obvineným a svedkom zo dňa
25.10.2016, ako aj obsahom fotokópií početných SMS               a telefonických hovorov, dostatočne
spoľahlivo osvedčila dôvodnosť naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi sporovými stranami
rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že zo strany žalovaného reálne hrozí také
správanie, ktoré bezprostredne ohrozuje duševné zdravie žalobkyne, jej súkromie a duševnú integritu,
ako to má na mysli         ust. § 325 ods. 2 písm. g/ a h/ CSP.
14.  Bez právneho významu je argumentácia žalovaného v podanom odvolaní, že časovo neobmedzený
zákaz nevstupovať do blízkosti žalobkyne považuje za nadbytočný                    a v miestnych podmienkach
nerealizovateľný, keď rešpektovanie uloženého obmedzenia by od neho vyžadovalo ubezpečovať sa
pri bežnom pohybe na verejnosti, či sa v jeho blízkosti žalobkyňa nenachádza. Existenciu hrozby
nežiaduceho správania žalovaného, a tak ani potrebu trvania nariadeného neodkladného opatrenia, totiž
nemožno z časového hľadiska žiadnym spôsobom predvídať, a preto je uloženie daných obmedzení
bez časového obmedzenia plne namieste. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že vzhľadom
na závažnosť správania žalovaného, ktorého prejavy boli zo strany žalobkyne v konaní spoľahlivo
osvedčené, je v záujme naplnenia účelu neodkladného opatrenia; ktorým je poskytnutie nepretržitej
ochrany žalobkyni pred neprípustným správaním žalovaného; nevyhnutné od žalovaného vyžadovať,
aby uloženým obmedzeniam prispôsobil svoje správanie i na verejnosti, keď v opačnom prípade by
naplnenie účelu neodkladného opatrenia nebolo zabezpečené.
15.  V nadväznosti na námietku žalovaného, že súd prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia
rozhodol v rozpore s ust. § 336 CSP, odvolací súd uvádza, že táto nie je dôvodná. Z citovaného
ustanovenia totiž nepochybne vyplýva, že nie je povinnosťou súdu uložiť žalobcovi podať žalobu vo veci
samej. Uloženie tejto povinnosti je v prípade nariadenia neodkladného opatrenia výlučne na uvážení
súdu, založenom na okolnostiach danej veci, pričom ak súd žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci
samej neuloží, je jeho povinnosťou iba poučiť žalovaného o možnosti podať proti žalobcovi žalobu
vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov
na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie
preto postupoval správne, keď za stavu, že žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej neuložil,
žalovaného v súlade s ust. § 337 CSP riadne poučil, že môže ako žalobca podať proti žalobkyni ako
žalovanej žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu
alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
16.  Z uvedených dôvodov  odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie  podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správne potvrdil
17.  O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
18.  Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 CSP).



Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).