{"guid": "5192e420-c0f6-48d4-86f7-445e75edade3:a933b414-8a9f-46c2-a365-32a9d95acf1b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1612207492.2", "spisova_znacka": "9Co/84/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/84/2015 z 18. 10. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. októbra 2017, sp. zn. 9Co/84/2015, ECLI:SK:KSBA:2017:1612207492.2", "identifikacne_cislo": "1612207492", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Magdaléna Želinská", "sudca_id": 60, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-magdalena-zelinska-60", "datum_vydania": "2017-10-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a933b414-8a9f-46c2-a365-32a9d95acf1b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1612207492.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1612207492.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1612207492.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/84/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612207492
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1612207492.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a
členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: GENERAL
FACTORING, a.s., Bratislava, Košická 56, IČO : 35 838 825, zastúpená HMG & PARTNERS, s.r.o.,
Bratislava, Štefanovičova 12, proti žalovanému: F. H., A.. XX. X. XXXX, W. X., U. XXXX/XX, zastúpený
opatrovníčkou Martinou Murčekovou, pracovníčkou Okresného súdu Pezinok, o zaplatenie 1.240,25 €
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 10. 7. 2014 č.k.
6C/9/2013 - 143, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie     p o t v r d z u j e.

Žalovaný      m á    právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu  100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanému
domáhal zaplatenia  sumy  1.240,25 €  s úrokmi z úveru vo výške 11,85 % ročne zo sumy  828,81 €  od
22. 12. 2010 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 9,50  % ročne  zo sumy 828,81 €  od  22. 12.
2010  do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, a to na základe nesplatenej časti  poskytnutého úveru
na základe zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXX/X/X zo dňa  2. 8. 2004.   Z vykonaného
dokazovania súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu, ako banka, poskytol žalovanému
úver vo výške „úverového rámca“ v sume 630,68 € ( 19.000 Sk ) na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/
XXXX ( podľa zmluvy o bežnom účte ), na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa  2. 8. 2004.
Úročenie úveru bolo dojednané v úrokovej sadzbe  11,85 %, poplatok za poskytnutie úveru bol dojednaný
vo výške 2 % z výšky úverového rámca splatného pri podpise zmluvy, poplatok za správu úveru vo
výške 0,20 % z výšky úverového rámca mesačne, konečná splatnosť úveru bola dojednaná na deň
1. 8. 2005 ( čl. I zmluvy o úvere ). Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi  úver takým spôsobom, že
bude realizovať  príkazy dlžníka na prevod alebo výber finančných prostriedkov z účtu uvedeného v čl. I
zmluvy o úvere aj v prípade, že nebude existovať dlžníkova pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku
pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti na tento účet, a to
do výšky úverového rámca a čerpanie úveru je dlžník oprávnený požadovať až do konečnej splatnosti
úveru, v rozsahu úverového rámca dohodnutého v čl. I zmluvy o úvere ( čl. II bod 1 zmluvy o úvere ).
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú Všeobecné obchodné podmienky účinné od  1. 8. 2002 ( čl.
III bod 5 zmluvy o úvere ).
2/ Zo všeobecných obchodných podmienok účinných od  1. 8. 2002  súd prvej inštancie zistil, že  banka
je oprávnená zmluvu o bežnom účte kedykoľvek písomne vypovedať bez uvedenia dôvodu; výpoveď
nadobúda účinnosť dňom doručenia výpovede zmluvy o bežnom účte  klientovi ( čl. 4. 1. 19 obchodných
podmienok ). Ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania  zo
strany klienta a/alebo  ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá



viac  ako 10 dní, a/alebo klient prekročil výšku dohodnutého úverového rámca ( čl. 7.6. 1. písm. a/ a
d/ obchodných podmienok ) je banka oprávnená vyhlásiť  mimoriadnu splatnosť úveru, t.j.  požadovať
splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku  zo zmluvy o úvere v
lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, vypovedať zmluvu o úvere, alebo od
nej odstúpiť,  účinnosť výpovede banky nastáva okamžite, bez výpovednej lehoty,  dňom jej doručenia
klientovi ( čl. 7. 6. 1. písm.a/ a b/ obchodných podmienok ); pokiaľ ide o doručovanie písomností banky,
bolo dojednané, že pri doručovaní písomnosti poštou sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí
deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní ( čl. 10. 3. Obchodných podmienok ).  Z
vyčíslenia pohľadávky spotrebiteľského úveru v spojení s históriou úveru žalovaného súd prvej inštancie
zistil, že  pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere voči žalovanému v sume 1.240,25 €  pozostáva z istiny
úveru v sume 828,81 €, z vyčíslených úrokov z omeškania v sume 404,49 € a z ostatného príslušenstva
v sume  6,95 €. Z listu - výpovede zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa  28. 2. 2007 prvoinštančný
súd zistil, že  právny predchodca žalobcu s poukazom na čl. 7. 6. Obchodných podmienok vypovedal
zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa  2. 8. 2004, s tým, že výpoveď je účinná
dňom doručenia. Výpoveď  zmluvy o kontokorentnom úvere doručoval právny predchodca žalobcu
žalovanému prostredníctvom pošty dňa  2. 3. 2007 ( č.l. 71 a nasl. spisu ).  Z listu - výpovede zmluvy
o sporožírovom účte č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa  15. 5. 2007 súd prvej inštancie zistil, že právny
predchodca s poukazom na  čl. 4. 1. 19 obchodných podmienok vypovedal zmluvu  o bežnom účte  č.
XXXXXXXXX/XXXX  s tým, že výpoveď je účinná dňom doručenia.  Výpoveď zmluvy o bežnom účte  č.
XXXXXXXXX/XXXX doručoval právny predchodca žalobcu žalovanému prostredníctvom pošty  dňa  17.
5. 2007 ( č.l. 73 a nasl. spisu ).  Právne nástupníctvo žalobcu vo vzťahu k jeho právnemu predchodcovi
Slovenská sporiteľňa, a.s. IČO  :  00 151 653 mal súd prvej inštancie preukázané Zmluvou o postúpení
pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa  21. 12. 2010.
3/ Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukazoval na to, že v konaní bolo potrebné posúdiť,
či žalobca v konaní neuplatňuje premlčaný nárok, zistenie ktorej skutočnosti potom bráni súdu priznať
mu plnenie voči žalovanému ako spotrebiteľovi, keď počnúc účinnosťou novely zák. č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z.  od  13. 6. 2014 je súd povinný na premlčanie
uplatneného nároku prihliadať  z úradnej povinnosti.  Zároveň bolo potrebné  vysporiadať  sa s otázkou,
či na premlčanie  uplatneného nároku je potrebné aplikovať  príslušné ustanovenia  Občianskeho
alebo Obchodného zákonníka.  Pokiaľ ide o námietku aplikácie novely zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. od  13. 6. 2014  na posudzovaný právny vzťah,
dospel súd prvej inštancie k záveru, že prijatá novela nevykazuje znaky pravej retroaktivity, ktorá je v
našom právnom poriadku neprípustná, ale ide o retroaktivitu  nepravú, ktorá prípustná je ( nález ÚS SR
PL. ÚS 16/09 zo dňa  27. 10. 2010 ). Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré
vznikli počas platnosti a účinnosti skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo žalobcu  vzniknuté v
minulosti podľa  staršieho zákona ( v prejednávanej právnej veci právo na vrátenie poskytnutého úveru
a príslušenstva ). Boli len zmenené isté práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa domáhať
priznania tohto nároku v prípade, že tento je premlčaný, argumentoval súd prvej inštancie. Dodal, že
mu je z činnosti všeobecne známe, že veritelia uplatňujú voči žalovaným - spotrebiteľom premlčané
nároky, preto nepravá spätná účinnosť novely zákona č. 250/2007 Z.z. vykonaná zákonom č. 102/2014
Z.z.  účinným od  13. 6. 2014, je akceptovateľná, nakoľko reflektuje na potrebu regulácie uplatňovania
šikanóznych nárokov voči spotrebiteľom.  Záväzok žalovaného v danom prípade vznikol zo zmluvy o
úvere, ktorá je tzv. absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom ( § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. ); táto
je zároveň zmluvou spotrebiteľskou a na žalovaného je tak nutné hľadieť ako na spotrebiteľa, nakoľko
pri jej uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na
predmetný právny vzťah je tak potrebné aplikovať  aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách ( § 52 a nasl. )  a to cez odkaz v ust. § 1 ods. 2 druhá veta Obch. zák.
Ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv je nutné použiť na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo
obchodnoprávny vzťah ( uvedené vyplýva z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú
systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti ). Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie na právny vzťah žalobcu a
žalovaného aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka ( čo sa týka konkrétnych práv a povinností )
ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka ( týkajúcich sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv ).
Pokiaľ spotrebiteľ vstúpi s podnikateľom do obchodného záväzkového vzťahu, na tento je nutné
použiť aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, pokiaľ je to pre spotrebiteľa priaznivejšie.  Z hľadiska
posudzovanej veci je tak pre spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa
občianskeho hmotného práva, pretože zakotvuje kratšiu ( trojročnú ) premlčaciu dobu v porovnaní s



úpravou premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o uplatnení ustanovení Občianskeho zákonníka o
premlčaní na predmetnú právnu vec vyplýva podľa názoru súdu prvej inštancie tiež z ust. § 266 ods.
5 Obch. zák. ako aj z ust. § 52 ods. 2 Obč. zák. , ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom
je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia právneho poriadku,  ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie.  V
zmysle ust. § 54 ods. 1 druhá veta Obč. zák. si žalovaný ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné
postavenie len z dôvodu, že uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka.  V judikatúre bol prijatý záver,
že v prípade občianskoprávneho vzťahu nemôže spotrebiteľ dojednať aplikáciu Obchodného zákonníka,
ktorého aplikácia, je pre spotrebiteľa nepriaznivejšia ( napr. rozsudok NS SR sp. zn. 5MCdo/20/2009
zo dňa  25. 1. 2011 ), argumentoval súd prvej inštancie. Preto musí platiť aj naopak, že samotným
uzavretím zmluvy o úvere ako obchodného záväzkového vzťahu podľa Obchodného zákonníka, ktorého
obsah nemohol spotrebiteľ vopred ovplyvniť,  sa spotrebiteľ nemôže vzdať výhodnejšej právnej úpravy
premlčania podľa Občianskeho zákonníka.
4/ Z uvedeného dôvodu preto súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodovaní z tohto vyššie
uvedeného právneho názoru. Právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu o úvere listom zo dňa  28.
2. 2007, ktorú výpoveď doručoval žalovanému dňa  2. 3. 2007;  zmluvu o bežnom účte vypovedal listom
zo dňa  15. 5. 2007, ktorú výpoveď doručoval žalovanému  dňa  17. 7. 2007 hoci sa zásielku žalovanému
nepodarilo doručiť ( z dôvodu neznámeho pobytu ), bolo dojednané, že táto sa považuje za doručenú
tretí deň po jej odoslaní ( čl. 10. 3 obchodných podmienok ), a teda výpoveď zmluvy o úvere nadobudla
účinnosť dňa  5. 3. 2007 a výpoveď zmluvy o bežnom účte dňa  20. 7. 2007. Od  5. 3. 2007 začala
plynúť premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy zo zmluvy o úvere na súde ( § 392 ods. 2 Obch.
zák. ) v trvaní troch rokov ( § 101  Obč. zák.  ), ktorá márne uplynula  dňa  5. 3. 2010.  Postúpenie
pohľadávky zo spornej zmluvy o úvere na žalobcu v priebehu plynutia premlčacej doby nemalo na jej
plynutie žiadny vplyv ( § 400 Obch. zák. ). Preto keď konanie v prejednávanej právnej veci začalo dňa
3. 7. 2012 doručením žaloby na súd, stalo sa tak až po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie tohto
nároku, uzavrel súd prvej inštancie.
5/ Rozhodnutie o trovách konania oprel súd prvej inštancie o ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.
( účinného do  30. 6. 2016, poznámka odv. súdu ). Žalovaný bol v konaní plne úspešný, nepodal návrh
na priznanie mu trov konania, zo spisu mu žiadne trovy nevyplynuli, preto súd prvej inštancie o trovách
konania rozhodol tak, že ich náhradu žalovanému nepriznal.
6/ Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca, v celom rozsahu,
domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.  Žalobca nesúhlasil
s právnym posúdením veci prvoinštančným súdom, keď nesúhlasil s aplikáciou ust. § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý nadobudol účinnosť dňa  1. 5. 2014, t.j. po začatí súdneho
konania ( žaloba doručená súdu dňa 3. 7. 2012 ). Takýmto postupom súdu dochádza k porušeniu zásady
zákazu retroaktivity, ktorá je jednou zo základných čŕt právneho štátu.  Žalobca zároveň poukazoval na
znenie ust. § 29b  Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý predstavuje prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od  1. 5. 2014 a ktorý ustanovuje, že „Ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b/ a ods. 2 až 4
sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj
nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do  30.
apríla 2014.“  Predmetné ustanovenie možno považovať za zakotvenie nepriamej retroaktivity vo vzťahu
k taxatívne vymenovaným ustanoveniam. Medzi týmito ustanoveniami sa však § 5b nenachádza. Z
uvedeného potom vyplýva, že spôsob prechodnej aplikácie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa nie
je vôbec upravený.  V tejto súvislosti žalobca opätovne v odvolaní zdôraznil význam princípu právnej
istoty, ako imanentného znaku právneho štátu, súčasťou čoho je aj zákaz spätného  ( retroaktívneho )
pôsobenia právnych predpisov.  V podmienkach demokratického štátu z požiadavky právnej istoty
vyplýva záver, že právny predpis, resp. jeho ustanovenia pôsobia iba do budúcnosti a nie do minulosti.
Nemožno od právnych subjektov očakávať,  aby vopred poznali budúcu právnu úpravu; zároveň im
nemožno niečo prikazovať alebo zakazovať spätne, keď už nemajú možnosť svoje správanie zmeniť
tak, aby bolo v súlade so zákonom.  Žalobca ďalej v odvolaní poukazoval na rozlišovanie medzi pravou a
nepravou retroaktivitou. Pravá retroaktivita vyvoláva právne účinky na vzťahy už existujúce predtým ako
daný retroaktívny prameň nadobudol platnosť a od adresátov vyžaduje, aby svoje správanie usmernili
v zmysle budúcej, v tom čase ešte neexistujúcej úpravy. V Slovenskej republike je všeobecne pravá
retroaktivita zakázaná. Žalobca uznáva, že existujú výnimočné situácie, kedy je aplikovanie predpisov s
retroaktívnym účinkom dovolené, priam žiaduce. Je tomu tak ale len v trestnoprávnej oblasti.  Žalobca
v žiadnom prípade nesúhlasí, že aplikácia predmetného ustanovenia je retroaktivitou nepravou ( aj
tá musí byť v prípade jej použitia upravená v prechodných ustanoveniach zákona ), dodal žalobca.
Podľa jeho názoru použitie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa na vzťahy, ktoré vznikli pred jeho
účinnosťou je pravou retroaktivitou, čo analogicky vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu ČR, sp. zn. I



ÚS 505/05 z 24. 4. 2006, podľa ktorého „Ústavný súd sa nestotožňuje s výkladom Krajského súdu
v Plzni a uplatnenie prekluzívnej lehoty na nároky vzniknuté pred účinnosťou novely č. 265/2001 Zb.
považuje za pravú retroaktivitu, z ústavného hľadiska neprípustnú.“ Žalobca uznáva, že v prejednávanej
veci nejde o preklúziu ale o premlčanie, avšak práve skutočnosť, že predmetné ustanovenie radikálne
mení nazeranie súdov na plynutie premlčania v spotrebiteľských vzťahoch, kde im ukladá povinnosť
ex offo prihliadať na premlčanie práv a povinností, sporné ustanovenie by sa malo aplikovať len na
konanie, ktoré začali po účinnosti predmetného ustanovenia.  Preto podľa žalobcu, ak  bol zákonom
č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od  1. 5. 2014 zmenený a doplnený zákon č. 250/2007 Z.z., pričom
prechodné ustanovenia ( § 29b ) upravili len niektoré špecifické  právne inštitúty, ale neriešili aplikáciu
zákona č. 250/2007 Z.z. ako celku, je potrebné na aplikáciu § 5b cit. zákona  použiť všeobecné pravidlo,
ktoré vyplýva z vyššie uvedeného princípu právnej istoty. Toto všeobecne platné pravidlo pri zmene
právneho predpisu, resp. zrušení právneho predpisu a nahradení ho novým právnym predpisom určuje,
že právne vzťahy, ktoré vznikli za platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu, sa v čase platnosti
a účinnosti neskoršieho právneho predpisu naďalej spravujú právnym predpisom, za účinnosti ktorého
vznikli, ak neskorší právny predpis neustanovuje inak ( Rozsudok NS SR č.k. 5Sž/20/2010 zo dňa
10. 3. 2011 ).  Žalobca doplnil, že sa nejedná o normu procesnoprávnej povahy. Inštitút premlčania
je hmotnoprávny inštitút, čo bolo právnou vedou ako aj súdnou praxou viackrát potvrdené. Zjavne to
vyplýva už len zo skutočnosti, že premlčanie je upravené len v hmotnoprávnych predpisoch ( Občiansky
a Obchodný zákonník ). Na podporu tohto svojho názoru odkázal na Rozsudok NS ČR sp. zn. 28Cdo
2893/2005 zo dňa  27. 6. 2006, v ktorom tento súd uviedol, že „ Námietka premlčania ako inštitút
hmotného práva nestráca túto svoju povahu len preto, že bola uplatnená v priebehu súdneho konania
vo forme procesného úkonu účastníka.“  Uvedené napokon vyplýva aj z § 5 O.s.p., podľa ktorého mali
súdy poučovaciu povinnosť len vo vzťahu k procesným právam a povinnostiam, nie k hmotnoprávnym.
Ak by bol opak pravdou, tak by doplnené ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré je vo vzťahu
k § 100 a nasl. Obč. zák. lex specialis, nemalo význam, pretože súdy by o možnosti a následkoch
premlčania mohli účastníkov konania poučovať.  Žalobca má zároveň za to, že je nelogické, aby
norma, ktorá hovorí, že „Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka“ mala hmotnoprávny
charakter, ale ustanovenie „Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadne aj bez
návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku....“ už procesnoprávny. Žalobca vyjadril presvedčenie,
že vzhľadom na potrebu zachovania princípu právnej istoty nemožno ust. § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 1. májom 2014.
7/ Na odvolanie žalobcu sa žalovaný nevyjadril.
8/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9/ Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pre dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu
podaného odvolania ( t.j. v celom rozsahu )  v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a §
219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
11/ Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( účinné od  1. 5. 2014 ), orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy  prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ  týchto skutočností dovolával.
12/ Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ( účinného od  1. 5. 2014 ) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.  Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom  alebo účelom je obchádzanie  tohto ustanovenia, sú neplatné.  Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,  sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by  sa inak mali  použiť normy obchodného práva.
13/ K otázke, na ktoré právne vzťahy sa vzťahuje ust. § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., účinné od  1. 5. 2014 ( t.j.
nie od  13. 6. 2014 ), sa vyjadril NS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3MCdo 14/2014 zo dňa  21. 4. 2015.
V označenej právnej veci  Najvyšší súd SR poukazoval na to, že premlčanie práva v ním posudzovanej
veci by spadalo pod ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom súd by ako orgán,
ktorý rozhoduje o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy,  bol povinný prihliadnuť  na zákonný dôvod, ktorý



bráni priznať plnenie požadované žalobou.  Súd by mal tiež zohľadniť ust. § 52 ods. 2 tretia veta Obč.
zák., podľa ktorého na všetky  právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú  ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Obe tieto ustanovenia nadobudli  účinnosť  1. 5. 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú
prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred
týmto dňom, argumentoval Najvyšší súd SR. S poukazom na uvedené závery Najvyššieho súdu SR súd
prvej inštancie správne  v rámci rozhodovania v  prejednávanej právnej veci  otázku premlčania skúmal
ex offo ( z úradnej povinnosti ), bez ohľadu na to, že  v konaní nebola vznesená žalovaným  a správne
tiež použil  ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. v danej právnej veci  bez ohľadu na to, že žalobcom uplatnená
pohľadávka vyplýva zo zmluvného vzťahu, ktorý bol založený ešte pred 1. 5. 2014, kedy ustanovenie §
5b zákona č. 250/2007 Z.z.  nadobudlo účinnosť.  S otázkou premlčania uplatneného nároku, ktorý sa
stali splatným pred 3. 7. 2012  sa preto súd prvej inštancie vysporiadal správne, keď tento vyhodnotil
ako premlčaný.
14/ V prejednávanej veci  je  nesporné, že úverová zmluva uzavretá medzi  právnym predchodcom
žalobcu - Slovenskou sporiteľňou, a.s. -  ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom podľa Obchodného
zákonníka, má spotrebiteľský charakter.  Vychádzajúc  z vyššie uvedených  záverov  Najvyššieho súdu
SR, ku ktorým dospel v konaní sp. zn. 3MCdo 14/2014, berúc do úvahy  ust. §  52 ods. 2 Obč. zák. ( v
znení účinnom  od  1. 5. 2014 ) je nutné na prejednávanú právnu vec v otázke premlčacej doby  aplikovať
prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka, včítane právnej úpravy premlčania. Znamená to, že
keďže výpoveď zmluvy o úvere sa stala účinnou dňom  5. 3. 2007, od nasledujúceho dňa 6. 3. 2007
začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba ( § 101 Obč. zák. ), ktorej posledný deň pripadol
na 5. 3. 2010 ( ktorý deň bol piatok ).  Žalobca  svoj nárok na súde uplatnil žalobou podanou  dňa  3.
7. 2012, t.j. po uplynutí premlčacej doby podľa § 100 ods. 1 prvá veta Obč. zák. a § 101 Obč. zák.
Žalovaný sám v konaní námietku premlčania nevzniesol.   V zmysle  ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa ( účinného od  1. 5. 2014 ) platí, že na premlčanie uplatneného práva je v danom
prípade súd  povinný prihliadať  z  úradnej povinnosti, t.j. aj keď  žalovaný sám  námietku premlčania
nevznesie. K citovaným zákonným ustanoveniam § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. ako aj ust. § 52 ods. 2 Obč.
zák., ( obe  v znení účinnom od  1. 5. 2014 ) neexistujú v právnych predpisoch, ktorých sú súčasťou,
prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahujú ( je nutné ich aplikovať ) aj na právne vzťahy,
ktoré boli založené  ešte pred  1. 5. 2014 ( ako je tomu aj v prejednávanej právnej veci ). Pokiaľ teda
súd prvej inštancie aplikoval v danej právnej veci ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. ako aj ust. § 52
ods. 2 Obč. zák. ( obe v znení účinnom od  1. 5. 2014 ) a z úradnej povinnosti prihliadol na námietku
premlčania uplatneného práva, v dôsledku čoho žalobcovi jeho uplatňované právo nepriznal, rozhodol
vecne správne ( porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. 3MCdo 14/2014 ).
15/ Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  podľa ust. § 387 ods. 1,
ods. 2 CSP potvrdil ako vecne správny, keď v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie prvoinštančného
súdu, s ktorým sa stotožňuje.
16/ O nároku na náhradu trov odvolacieho  konania  rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.  Žalovanému, ktorý dosiahol  v konaní plný úspech, priznal právo
na náhradu trov odvolacieho konania.  O samotnej výške  priznanej náhrady trov  rozhodne súd prvého
stupňa samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 CSP ).
17/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu  je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať   pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo



f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu  záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/  je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( §  421 ods. 1 CSP ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva  v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické  vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že  dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/9/2013", "guid": "fba912d2-0909-47dc-9597-f3d211fd83b6:c68bd21f-3dc2-47b0-aeb2-7a88cbc70b4e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0d753a5e-598c-4d3b-9e80-997d5394ac85", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/09 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0d753a5e-598c-4d3b-9e80-997d5394ac85"}, {"guid": "61c59a82-9b7f-42c6-8be3-ed5b0471cd9a:356b7546-57c2-4af7-946b-a55209632062", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8812213260.1", "spisova_znacka": "3MCdo/14/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/14/2014 z 20. 4. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-04-20", "citacie_n": 1437, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8812213260.1"}, {"guid": "5192e420-c0f6-48d4-86f7-445e75edade3:d0476c18-8ddd-4160-9426-395d5fb07930", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1612207492.2", "spisova_znacka": "9Co/84/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/84/2015 z 18. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1612207492.2"}], "citovane_v": []}