{"guid": "82ccfe15-3d04-438f-b6f2-17a18a2aa49b:ca6c8e0e-2481-4626-b7f1-1921aba8df55", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1617205970.1", "spisova_znacka": "11CoP/402/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/402/2017 z 5. 9. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 5. septembra 2017, sp. zn. 11CoP/402/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1617205970.1", "identifikacne_cislo": "1617205970", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Bianka Gelačíková", "sudca_id": 1294, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-bianka-gelacikova-1294", "datum_vydania": "2017-09-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ca6c8e0e-2481-4626-b7f1-1921aba8df55", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1617205970.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1617205970.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1617205970.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/402/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617205970
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1617205970.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: F. P.,
nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: otec - E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. D. XXXX,
W., zastúpený JUDr. Ľubicou Sopkovou, advokátkou, so sídlom Pribinova 3, Malacky, a matka - P. R.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX, W., zastúpená JUDr. Vladimírou Hrebíkovou, advokátkou so sídlom
Duklianskych hrdinov 2946/6, Malacky, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti
rozhodnutiu Okresného súdu Malacky č.k. 9P/99/2017-36 zo dňa 17.07.2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie  súdu prvej inštancie sa   p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia na rozšírenie úpravy
styku s maloletou F., nar. XX.XX.XXXX.

2. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 329 ods. 1 veta
prvá  zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Súd prvej inštancie  mal
preukázané z návrhu otca, vyjadrenia matky a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu z
predchádzajúceho konania vedeného pod sp. zn. 8P/465/2014, ako aj s návrhom matky vo veci samej
vedenej pod sp. zn. 9P/108/2017, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný,
nakoľko tu absentuje potreba rýchlej a bezodkladnej úpravy, keďže otec má styk s maloletou upravený
v rozsahu umožňujúcom mu pravidelný kontakt s maloletou tak, aby sa zachoval jeho vzťah s dieťaťom.
Poukázal na to, že posledná úprava styku bola vykonaná na základe dohody rodičov a  rozsudku,
ktorým bola táto dohoda schválená, a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.07.2016.  Konštatoval,
že od poslednej úpravy uplynul jeden rok a vzhľadom k aktuálnym vyjadreniam účastníkov nie je
možné konštatovať zmenu pomerov.  Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisu z
predchádzajúceho konania dospel k záveru, že i napriek prezentovanej snahe o nápravu vzťahov medzi
rodičmi, k tomuto nedošlo, vzťahy sú značne narušené, čo negatívne vplýva na maloletú a spôsobuje
problémy pri realizácii styku maloletej s otcom. Prihliadajúc na vyjadrenie matky a ňou podaný návrh
na obmedzenie, resp. zákaz styku otca s maloletou mal za to, že nie je v záujme maloletého dieťaťa
neodkladným opatrením rozširovať styk s otcom.  Zdôraznil, že pri rozhodnutí posudzoval len dôvodnosť
nariadenia neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na rozšírenie
styku neodkladným opatrením, keď absentuje základný predpoklad a to naliehavosť dočasnej úpravy.
Konštatoval, že v danom prípade sa ako veľmi pravdepodobné javí, že vo veci samej bude pre objektívne
posúdenie stavu veci a najmä v záujme maloletej potrebné vykonanie znaleckého dokazovania.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletej, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne.
Navrhol zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a oprávniť ho stretávať sa s maloletou F. každý nepárny
víkend v roku od soboty od 10.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a matke uložiť povinnosť maloletú



na styk riadne pripraviť a otcovi odovzdať.  Namietal nesprávne právne a skutkové posúdenie veci
súdom prvej inštancie, ktorý dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam  a rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia.  Poukázal na zásadnú zmenu situácie a pomerov u neho a maloletej
od posledného rozhodnutia o úprave styku.  Dal do pozornosti, že maloletá má s ním vybudovaný krásny
a láskyplný vzťah, teší sa na neho, opakovane žiadala, aby mohla u neho prespať. matka však trvá na
striktnom dodržiavaní rozsudku. Považuje za nesmierne dôležité umožniť maloletej prehlbovať si s ním
vzťah, tráviť rovnaký čas s matkou aj s otcom, potrebu  jeho aktívneho  podielu na účasti pri výchove
dieťaťa. Dal do pozornosti právo maloletej na zachovanie vzťahu k obom rodičom.  Tvrdenia matky
považuje za neobjektívne, nezakladajúce sa na pravde, žiadnym spôsobom nepreukázané. Nesúhlasí
s vyjadrením, že dieťa vyrastá od dvoch mesiacov len s matkou, keďže rodičia žili spolu do dvoch
rokov veku dieťaťa. Potvrdil, že z dôvodu nezhôd s matkou maloletej a jej rodičmi, u ktorých bývali,
bol nútený prespávať u svojich rodičov. Uviedol, že s maloletou sa denne stretával, trávili spolu čas, do
roku 2013 chodili na letnú dovolenku, normálne fungovali, spoločne dcéru vychovávali. Za nepravdivé
považuje tvrdenie matky o zisťovaní informácií o nej a jej partnerovi a o jeho negatívnych vyjadreniach
o matke  pred maloletou.  Poprel, že by v prítomnosti maloletej fajčil, jej zdravotný stav rešpektuje, pri
informáciách o jej zdravotnom stave na matku neútočí, dieťa na liečení v januári 2017 dvakrát navštívil.
Podľa názoru otca, matka je príliš úzkostlivá, až neprimerane opatrná a bojazlivá a maloletá po nej
takéto správanie preberá. Poukázal na uznesenie Okresnej prokuratúry Malacky zo dňa 10.05.2017
a matkou nepravdivo opísanú udalosť, z čoho vyplýva, že tvrdenia matky sa nezakladajú na pravde,
maloletá nemá a nemôže mať traumu, otca sa nebojí. Nesúhlasil s tvrdením, že sa maloletej nevenuje,
nedáva na ňu pozor, necháva ju pod dozorom iných osôb, púšťa jej nevhodnú hudbu. Podľa jeho názoru
dočasná úprava pomerov účastníkov je potrebná z dôvodu zabezpečenia práv a záujmov dieťaťa na
rovnocenný styk s otcom, formovanie vlastného postoja dieťaťa, poskytnutie mu priestoru tráviť čas s
otcom aj počas prázdnin a sviatkov. Z konania matky vyplýva, že sa úmyselne snaží narušiť rozvíjanie
jeho vzťahu s maloletou a  do tohto vzťahu nepriamo zasahuje. Konštatoval, že na psychiku dieťaťa
pôsobí  nekomunikácia rodičov pri jej odovzdávaní, ide o nežiaduci jav pre jej ďalší osobnostný vývin. Dal
do pozornosti, že pokiaľ rodičia nie sú schopní napraviť sami takýto  stav, je potrebný v záujme dieťaťa
autoritatívny zásah štátnej moci. V rámci pravidelného a čo najširšieho kontaktu je možné realizovať aj
neverbálne výchovné pôsobenie rodiča na dieťa, čo je v záujme dieťaťa.  Uviedol, že neexistuje žiadny
legitímny dôvod, pre ktorý by nemohol byť s maloletou počas prázdnin, na jeho strane nie sú žiadne
prekážky, ktoré by ho robili nespôsobilým vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti. Konštatoval
potrebu prípravy dieťaťa na styk s druhým rodičom, ktorá súvisí so správaním oboch. Poukázal na čl. 3
Dohovoru o právach dieťaťa, sledovanie záujmu dieťaťa, povinnosť súdu zisťovať názor dieťaťa, pričom
vyjadrenie názoru nie je podmienené vekovou hranicou ani rozumovou vyspelosťou, ale schopnosťou sa
vyjadriť. K odvolaniu pripojil uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senici ČVS: ORP-70/
DI-SE-2015 zo dňa 08.08.2016 (o zastavení trestného stíhania začatého za prečin ublíženia na zdraví
podľa § 158 Trestného zákona  ako neprípustného podľa § 9 ods. 1písm. e/ Trestného poriadku),
uznesenie Okresnej prokuratúry Malacky č. 2Pv 180/17/1106-3 zo dňa 10.05.2017, ktorým bolo zrušené
trestné stíhanie proti obv. E. P. vo veci podozrenia zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, úradný záznam vyhotovený Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Malacky, potvrdenie Ministerstva vnútra SR z 01.04.2017 a fotografie.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla zamietnuť návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia.
Poukázala na posledné rozhodnutie súdu o úprave styku otca s maloletou, na neschopnosť otca ovládať
svoje správanie, pod vplyvom ktorého spôsobil jej dcére a rodine dlhotrvajúce ťažkosti. Poukázala na
pripojený trestný rozkaz, ktorým bol otec uznaný vinným z nebezpečného prenasledovania a odsúdený
k trestu odňatia slobody na dobu 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu troch
rokov. Uviedla, že správanie otca sa nezmenilo, naďalej ich prenasleduje, dáva si však pozor, aby
neporušil zákaz priblíženia sa na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, ktorý mu bol uložený v trestnom
rozkaze. Poukázala na závery znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní znalkyňami z
odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. C. E. a MUDr. P. J., ktorý charakterizuje
osobu otca, jeho neprispôsobivosť, očakávanie podriadenia sa, uprednostňovanie vlastných pocitov a
potrieb, jeho pohŕdavé reakcie, vzdor, hnev a protiútok. Je presvedčená, že otec sa nedokázal zmieriť
s rozvodom a jeho správanie voči nej je patologické.  Poukázala na to, že nielen ona, ale aj maloletá je
obeťou z dôvodu psychického teroru otca. Súhlasila, že na dodržiavaní rozsudku o úprave styku trvá,
keďže má na to vážne dôvody.  Maloletá bola svedkom patologického správania otca, ktoré trvalo vo
veľmi intenzívnej miere vyše jedného roka, nebolo ju možné uchrániť pred atakmi jej otca, ktorý na dieťa
nebral ohľad.  Uviedla, že otcovi sa snažila pomôcť, radila mu návštevu psychiatra, čo odmietal. Jeho



negatívne správanie sa stupňovalo až do momentu, keď dňa 08.06.2015 spôsobil úmyselné ublíženie
na zdraví a nenapraviteľné psychické ujmy. Za svoj skutok však nebol spravodlivo potrestaný. Psychický
teror sa veľmi obtiažne dokazuje, čo je silná zbraň násilníka. Tvrdenia otca pred policajnými orgánmi
považuje za nedôveryhodné. Namietala, že  udalosti zo dňa 28.03.2017 otec prekrútil a opísal klamlivo,
čo svedčí o jeho nebezpečnom správaní a nevyspytateľnosti a narcizme.  Zdôraznila,  že od dvoch
mesiacov maloletej nežili s otcom v spoločnej domácnosti, na rodičovskej dovolenke bola päť rokov
z dôvodu predĺženej materskej dovolenky, do dnešného dňa nepracuje naplno a prácu prispôsobuje
zdravotnému stavu dieťaťa a jej potrebám, častým návštevám u lekárov, absolvovaniu pravidelných
kúpeľných liečení, podávaniu liekov. Poukázala na jej žiadosť v konaní vo veci samej o nariadenie
znaleckého dokazovania. Zdôraznila, že otec nerešpektuje zdravotný stav dieťaťa, potrebu dodržiavania
kľudovej liečby, nemá záujem byť informovaný o jej vyšetreniach, o ochorení.

5. Kolízny opatrovník  sa k odvolaniu otca nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65,
66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „CMP“) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) a
dospel k záveru, že odvolaniu otca  nie je možné vyhovieť.

7. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní
neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

8. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich
právam a záujmom  ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút
neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné
prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam.  Účelom
inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. V konaní
starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého
dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.
Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa  a
vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam
sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi
vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.

9. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca maloletej ako nedôvodné. Odvolací súd zhodne so závermi
súdu prvej inštancie konštatuje, že nie je daná potreba nariadenia neodkladného opatrenia, keď
pomery maloletého dieťaťa nie sú ohrozené a potreba neodkladnej a rýchlej úpravy pomerov absentuje.
Odvolací súd sa stotožňuje i s konštatovaním, že od poslednej úpravy styku otca s maloletou nedošlo
ku žiadnej zmene, vzájomné vzťahy rodičov sú naďalej značne narušené, čo je nesporné i z podaného
odvolania, vyjadrenia matky k odvolaniu a pripojených listín. Rovnako je nepochybné, že dieťa pod
vplyvom správania rodičov pociťuje stres, ktorý vplýva na jej ďalší vývoj, čo nie je v jeho záujme.
Odvolací súd  konštatuje, že vzhľadom na právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu o úprave styku
otca s maloletou, ktorým bola schválený dohoda rodičov  (rozsudok Okresného súdu Malacky č.k.
8P/465/2014-589 zo dňa  14.06.2016) je zabezpečený pravidelný  kontakt maloletej s otcom, obom
je poskytnutý priestor na trávenie spoločného času a možnosť budovania ich vzťahu.  Pokiaľ otec
namieta nedostatok tohto priestoru a záujem byť s maloletou v rovnakom časovom rozsahu ako matka
a tráviť s maloletou aj obdobie prázdnin a sviatkov, uvedená námietka vo vzťahu k neodkladnému
opatreniu a splneniu podmienok jeho nariadenia nezakladá dôvod na vyhovenie návrhu. Odvolací
súd nespochybňuje pozitívny vzťah otca k maloletej a jeho snahu plniť si rodičovské povinnosti a
uplatňovať svoje rodičovské práva, avšak s prihliadnutím na prvoradý záujem maloletej nie je jeho
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné vyhovieť. Pokiaľ  otec poukazuje na právo dieťaťa
vyjadriť svoj názor, odvolací súd poznamenáva, že vzhľadom na rozdielne vyjadrenia oboch rodičov a
predložené dôkazy vzniká potreba vykonania náležitého dokazovania vo veci samej, v rámci ktorého
konania bude súd zohľadňovať i názor dieťaťa. Rovnako majú obaja rodičia právo uplatniť všetky svoje
námietky a návrhy na vykonanie dokazovania v konaní vo veci samej.



10. Zároveň odvolací súd apeluje na rodičov maloletej, aby sa snažili správať voči sebe slušne a korektne
v záujme maloletej. Ak sa dieťaťu ukáže, že  rodičia dokážu spolu komunikovať a odovzdávanie dieťaťa
prebieha v pokojnej atmosfére,  je to dobré nielen pre ich prítomnosť, ale aj pre budúcnosť ich vzťahov.
Maloleté dieťa nesmie byť zaťahované do konfliktu rodičov a nesmie niesť zodpovednosť za vyriešenie
sporu.

11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

12. Odvolací súd  prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.  2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9P/99/2017", "guid": "dcced982-793f-4263-bb30-10585cebcf4b:6544d557-d28f-45f1-aa05-a0f27892acb2", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}