{"guid": "0cfab12b-1652-450e-b467-ed62a3c1e019:83655f31-eba1-4ab3-8a4f-6bcbfa4e33be", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1712200226.1", "spisova_znacka": "5Co/427/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/427/2015 z 27. 2. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. februára 2017, sp. zn. 5Co/427/2015, ECLI:SK:KSBA:2017:1712200226.1", "identifikacne_cislo": "1712200226", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Tóth", "sudca_id": 92, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-toth-92", "datum_vydania": "2017-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/83655f31-eba1-4ab3-8a4f-6bcbfa4e33be", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1712200226.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1712200226.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1712200226.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/427/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712200226
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1712200226.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: Bytová agentúra rezortu
Ministerstva obrany Slovenskej republiky, so sídlom v Trenčíne, Inovecká č. 7, IČO: 34 000 666, proti
žalovanému: B. B., E.. XX. X. XXXX, I. Z., X. Č.. XX, o vypratanie bytu, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 2. decembra 2014, č. k. 8C/19/2012-41, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalobcovi vypratať byt (č. X, nachádzajúci sa v
bytovom dome súp. č. XXXX na X. Q. Č.. XX K. Z.,  zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. Z.) zistiac,
že nájom bytu v dôsledku  výpovede podľa § 711 ods. 1 písm. d/ OZ zanikol dňom 31. 5. 2011, keď
žalovaný neplatnosť výpovede  nájmu bytu nenapadol na súde. Berúc do úvahy, že žalovaný v čase
udelenia výpovede i v čase rozhodovania súdu nebol v hmotnej núdzi, nestará sa o žiadnu ďalšiu osobu,
žalobe vyhovel bez uloženia povinnosti žalobcovi zabezpečovať žalovanému bytovú náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, domáhajúc sa zrejme jeho  zmeny a zamietnutia
žaloby. V odvolaní poukázal na záujem zaplatiť dlh na nájomnom,  presahujúci na istine viac než 8.000,-
€. Vyčítal súdu prvej inštancie, že nezohľadnil, že v danom prípade ide o služobný byt a on prácu naďalej
vykonáva. Uviedol tiež, že dlh na nájomnom vznikol zavinením jeho bývalej manželky, ktorá nájomné
neuhrádzala, o čom sa dozvedel až po doručení výpovede z nájmu vo februári 2011.

3. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správy potvrdiť. Uviedol, že sporný byt nie je
služobným bytom, žalovaný je zamestnancom E. S.. A. I.,  W.. S.. Poukázal na nezáujem žalovaného
o riešenie bytovej situácie, keď voči nemu bolo podaných 9 žalôb o zaplatenie nájomného, ktoré ku
februáru 2015 predstavovalo viac než 2.400,- € (bez poplatku z omeškania). Po tom, ako sa žalovaný mal
dozvedieť o existencii nedoplatkov, sa dlh na nájomnom 6 krát musel uplatňovať platobným rozkazom
na plnenie.

4. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (§ 470 ods.
1, 379 a § 380 ods. 1 CSP) bez  nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že toto nie je opodstatnené.

5. Odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, ktoré
sú správne, vyplývajú z dostatočne vykonaného a správne vyhodnoteného dokazovania, pri aplikácii na
spor príslušných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka.



6. Neobstojí námietka odvolateľa, že súd vec nesprávne právne posúdil.

7. Žalovaný totiž nedostal výpoveď podľa § 711 písm. b/ OZ, na ktoré ustanovenie odvolateľ poukazuje,
ale podľa § 711 písm. d/ OZ, teda z dôvodu, že si riadne neplnil povinnosti nájomcu, a to za obdobie dlhšie
ako 3 mesiace. Žalovaný po doručení výpovede v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote neplatnosť
výpovede na súde nenapadol, nájomný vzťah mu preto k spornému bytu zanikol uplynutím 3-mesačnej
výpovednej lehoty dňa       31. 5. 2011.

8. So zreteľom na zánik nájmu bytu, žalovaný užíva byt bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalobca ako
správca majetku štátu preto opodstatnene uplatňuje ochranu na základe  vlastníckej žaloby na vydanie
veci (§ 126 ods. 1 OZ).

9. Súd prvej inštancie dospel tiež k správnym záverom o tom, že v prípade žalovaného absentujú
predpoklady pre uloženie povinnosti vypratať byt až po zabezpečení bytovej náhrady. Ako už uviedol i
súd prvej inštancie, žalovaný v čase udelenia výpovede nájmu bytu ako aj v čase rozhodovania súdu
nebol v hmotnej núdzi, v byte podľa vlastných tvrdení žil sám, bez iných osôb, ktoré by prípadne boli na
neho odkázané výživou alebo starostlivosťou (§ 712a ods. 3, 4 OZ).

10. Skutočnosť, že došlo k zániku nájmu, nezbavuje žalovaného povinnosti zaplatiť dlh na nájomnom
za obdobie, keď bol jeho nájomcom, resp. vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie za obdobie, keď byt
užíval bez právneho dôvodu.

11. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
(§ 387 ods. 1, 2 CSP).

12. Odvolací súd úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal   (§ 396 v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP), keďže mu nevznikli žiadne a bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti, aby nárok
na náhradu trov tohto konania bol priznaný a následne súdny úradník súdu prvej inštancie osobitným
uznesením rozhodol o ich rozsahu vo výške   0,- €.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)      (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/19/2012", "guid": "7712b224-6119-4316-a755-163536e1294c:bf1e8cf1-8f74-443c-a5d2-c61298348229", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}