Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/255/2017 z 4. 12. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 4. decembra 2017, sp. zn. 11CoP/255/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:3814209177.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/255/2017 | ECLI:SK:KSBA:2017:3814209177.1 | 2017-12-04 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo, Rodinné právo – Rozvod, Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/216b7356-5b59-4524-a037-ee646963123c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:3814209177.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/255/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814209177
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:3814209177.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a
členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manžela: S. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX/XX, E., Q. republika, štátny občan SR, proti manželke: E. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX Z. pri C., zastúpenej JUDr. Annou Kubík, AK so sídlom
Grosslingova 51, Bratislava o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom:
S. B. Z., nar. XX.XX.XXXX a E. Z., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova ul.č. 7/A, 816 16 Bratislava, na čas po rozvode,
na odvolanie manžela proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/438/2014-250 zo dňa
15.02.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie na čas po rozvode manželstva určil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti
S. B. Z., nar. XX.XX.XXXX v sume XXX eur mesačne a na maloletú E. Z., nar. XX.XX.XXXX v sume
XXX eur mesačne, ktorú uložil otcovi zasielať k rukám matky vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred,
počnúc dňom 11.07.2015. Dlžné výživné za obdobie od 11.07.2015 do 15.02.2017 vo výške XXX eur u
maloletej S. B. Z., nar. XX.XX.XXXX a XXX eur u maloletej E. Z., nar. XX.XX.XXXX povolil otcovi splácať
u každého z detí v mesačných splátkach vo výške XXX eur spolu s bežným výživným pod následkom
straty výhody splátok. Do zaplateného výživného otcovi započítal čiastku X.XXX eur u maloletej S. B. a
čiastku X.XXX eur u maloletej E. Z.. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1 ,§ 75 ods. 1
a § 76 ods. 1 Zákona o rodine. Konštatoval, že vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci
samej, opätovne prejednal vec v časti určenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom na
čas po rozvode manželstva v zmysle výroku rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 01.03.2016,
č.k. 11CoP/468/2015-149. Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z odôvodnených potrieb a
záujmov každého maloletého dieťaťa a dospel k záveru o možnosti povinného rodiča zaviazať na
úhradu pomernej časti týchto nákladov formou výživného. Rovnako prihliadal na vek detí, ich zdravotný
stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie či záujmy a reálne možností a schopností
rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Poukázal na to, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch
rodičov neznamená mechanickú rovnosť, kritéria na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti
s odôvodnenými potrebami na strane každého dieťaťa a keďže ide o osobné právo dieťaťa, súd
vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe jeho individuálnych potrieb. Súd
prvej inštancie mal preukázané, že obe maloleté deti začali v priebehu konania navštevovať základnú
školskú dochádzku. Konštatoval, že nástupom na školskú dochádzku a postupom do vyšších ročníkov



sa priamo úmerne zvyšujú aj náklady na zabezpečenie vzdelávacieho procesu u maloletého dieťaťa,
keď rodičia musia v tejto súvislosti uhrádzať povinné poplatky (ZRPŠ, poistenie, poplatky a pod.),
zabezpečovať dieťaťu školské potreby a pomôcky vrátane tých učebníc a pracovných zošitov, ktoré sú
hradené rodičmi a v neposlednom rade aj hradiť aktivity usporiadané školou a ktoré sú vždy spojené
s adekvátnym finančným zabezpečením. Tieto náklady, je potrebné premietnuť do úhrad nákladov
na odôvodnené potreby maloletých detí, a teda do výšky výživného, keďže vzdelanie sa považuje
za najzákladnejšiu potrebu každého maloletého dieťaťa a náklady na jeho uspokojovanie za náklady
potrebné pre zabezpečenie základných životných potrieb dieťaťa. Zohľadnil ďalšie náklady matky, tzv.
existenčné, spojené so zabezpečením bývania obom deťom, stravy, ošatenia a obuvi, hygienických
a kozmetických potrieb či zdravotnou starostlivosťou, ktoré všetky náklady je potrebné premietnuť do
výšky výživného. Mal preukázané, že maloleté deti síce nemajú organizovanú mimoškolskú činnosť,
no obe deti majú svoje záujmy a záľuby, ktorým sa venujú v rámci voľného času a ktoré sú prirodzene
spojené aj s vynakladaním finančných prostriedkov, napr. poplatok za plaváreň a pod. Za čiastočne
nadhodnotený považoval návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti v sume XXX eur mesačne
na každé dieťa aj s ohľadom na vek detí, ktoré navštevujú prvý stupeň ZŠ a ich zdravotný stav je,
až na alergiu, dobrý, keďže ich skladba a výška nákladov na ich uspokojovanie je porovnateľná s
výdavkami na bežné odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí v ich veku S. a E. Mal za to, že
výška výživného navrhovaná matkou nie je primeraná a adekvátna k ňou preukazovaným odôvodneným
potrebám a záujmom maloletých detí v spojení s možnosťami a schopnosťami oboch rodičov, keď na
strane ani jedného z nich súd nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by mal byť otec zaviazaný prispievať
na výživu maloletých detí vo výške XXX eur mesačne na jedno dieťa. Konštatoval, že k maloletým deťom
má vyživovaciu povinnosť aj ich matka, s ktorou síce deti žijú v spoločnej domácnosti a ktorá im tak
poskytuje bývanie, zabezpečuje im stravu, chod domácnosti, v ktorej deti žijú a zabezpečuje úhradu
odôvodnených potrieb a záujmov oboch detí. Uvedené však neznamená, že matka sa nebude podieľať
na krytí nákladov na odôvodnené potreby detí adekvátnym finančným plnením. Súd prvej inštancie mal
preukázané, že príjem matky predstavuje čiastku X.XXX eur mesačne, príjem otca X.XXX eur mesačne
a ani jeden z nich nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Pri určení výživného
zohľadnil majetkové hodnoty rodičov, keď na strane otca mal preukázaný majetok, ktorý zdedil po
svojom otcovi, tvorený aj majetkom, z ktorého výnosov by bol v prípade predaja povinný vyplatiť svoje
sestry. Dospel k záveru, že pokiaľ ide o obchodný podiel, ktorý otec zdedil, jedná sa o spoločnosť, ktorá je
od 11/2015 v likvidácii, teda hodnota tohto podielu je len nominálna, nie reálna. Za nominálnu vyhodnotil
aj hodnotu družstevného podielu otca v družstevnom byte v E. ktorý obýva od roku 2011. Konštatoval, že
rovnako matka zabezpečila sebe a deťom bývanie prostredníctvom hypotekárneho úveru s mesačnou
splátkou XXX eur, otec býva v družstevnom byte, kde hradí nájomné a energie v sume cca XXX eur bez
internetu, ktorý mu do týchto nákladov súd prvej inštancie nezapočítaval. Náklady rodičov na bývanie
vyhodnotil ako porovnateľné. Mal za to, že na strane otca v zmysle § 63 ods. 3 Zákona o rodine nie
sú také majetkové pomery, ktoré by odôvodňovali potrebu určenia prispievať na výživu maloletých detí
formou tvorby úspor. Súd prvej inštancie upravil vyživovaciu povinnosť otca počnúc dňom 11.07.2015,
t.j. od nadobudnutia právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletých detí.
Výšku dlžného výživného zo strany otca vypočítal z dôvodu, že súd určoval výživné na čas po rozvode
manželstva, ktoré je rodič povinný uhrádzať počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode, v danom
prípade dňom 11.07.2015. Dlžné výživné ustálil u maloletej S. B. vo výške XXX eur a u maloletej E.
vo výške XXX eur, keďže vyživovacia povinnosť otca bola upravovaná za obdobie od 11.07.2015 do
15.02.2017, t. j. za obdobie 20 kalendárnych mesiacov, za ktoré mal otec zaplatiť u maloletej S. B. sumu
X.XXX eur (XX mesiacov x XXX eur mesačne), po započítaní pričom otcom zaplateného výživného
za uvedené obdobie v sume X.XXX eur. U maloletej E. ustálil výšku výživného na sumu X.XXX eur
(XX mesiacov x XXX eur mesačne), po započítaní uhradených platieb titulom výživného za rozhodné
obdobie vo výške X.XXX eur. Dlžné výživné súd povolil otcovi splácať mesačnými splátkami tak, aby
bolo toto výživné u oboch detí splatené ešte v tomto kalendárnom roku, z dôvodu, že sa jedná o výživné,
ktoré už bolo matkou na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí spotrebované a na strane otca
sú prítomné možnosti, na základe ktorých bude schopný toto dlžné výživné splatiť v súdom stanovenej
forme a rozsahu.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie manžel, otec maloletých detí. Žiadal zmeniť rozsudok súdu
prvej inštancie a výšku výživného na maloleté deti znížiť. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie
dostatočne nezohľadnil časové hľadisko zmeny vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Rozsudkom
zo dňa 12.05.2015 bolo určené výživné na maloleté deti vo výške XXX eur a XXX eur mesačne.
Uviedol, že proti rozsudku sa neodvolal z dôvodu, že rešpektoval odporúčania sudkyne súdu prvej



inštancie, aby neboli deti traumatizované a nepredlžovalo sa konanie o rozvod, čo si však súd nesprávne
vyhodnotil ako jeho súhlas s výškou výživného. Uviedol, že na druhej strany sa odvolala manželka, ktorá
argumentovala jeho príjmom a nadobudnutím dedičstva. Nesúhlasil s tvrdením, že s deťmi komunikuje
málo. Poukázal na to, že manželka mu bráni v kontakte s nimi, čo rieši aj v spolupráci s pracovníkmi
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava od augusta 2016. Uviedol, že ak chce byť s deťmi v
kontakte, musí ísť za nimi do školy. Poukázal na jeho aktuálnu situáciu, zamestnanie sa v reštaurácii
vo N. ako pomocník, ktorú prácu prijal z núdze, aj keď nezodpovedá jeho kvalifikácii s tým, že pracovná
ponuka je na dobu neurčitú a dosahuje netto príjem vo výške X.XXX eur mesačne. Poukázal na to,
že jeho príjem X.XXX eur netto mesačne obsahuje i príjem z práce nadčas, v noci a cez víkendy. Táto
práca mu však nevyhovuje z dôvodu, že sa nemôže stretávať s deťmi. Dal do pozornosti, že v priebehu
konania navrhol výšku výživného na deti spolu v sume XXX eur mesačne, ale neuvedomil si, že bude
musieť doplácať výživné od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Považoval za nelogické platiť vyššie
výživné za obdobie, keď nemal vyšší príjem. Podaním zo dňa 07.07.2017 oznámil, že od 12.05.2017 je
nezamestnaný, registrovaný na rakúskom úrade práce, poberá podporu v nezamestnanosti vo výške
XXX,XX eur mesačne.

4. Manželka vo vyjadrení k podaniu manžela uviedla, že až podaním otca sa dozvedela o zmene
jeho finančnej situácie, pričom otec deťom tvrdí, že pracuje. Doposiaľ sa nesťažoval na svoju finančnú
situáciu a výživné platí načas a v plnej výške. Dala do pozornosti, že z podania otca nie je zrejmý
dôvod ukončenia pracovného pomeru a aké sú jeho snahy pri hľadaní práce. Poukázala na to, že otec
je zdravý, má ukončené gymnázium s maturitou, bol úspešný podnikateľ a svoju finančnú situáciu rieši
tak, že mu pomáha rodina, ktorou sú jeho dve tety, obe dôchodkyne, resp. jedna z nich na invalidnom
dôchodku. Spochybnila pravdepodobnosť možnosti ich príspevkov otcovi. Dala do pozornosti, že otec
naďalej žije na vysokej životnej úrovni, kupuje si značkové oblečenie, býva v ich spoločnom trojizbovom
byte o výmere XXmX so záhradkou v E.. Uviedla, že v rokoch 2013 až 2014 bol otec dobrovoľne
nezamestnaný, neoprávnene poberal prídavky na deti, ktoré mu boli poukazované na účet, na ktorý ona
nemala prístup. Poukázala na výšku jej príjmu, ktorý je nemenný, bez možnosti odmien a trinásteho
platu, pričom otec detí sa odmieta s ňou po rozvode majetkovo vyrovnať, preto bola nútená riešiť svoju
situáciu čerpaním hypotekárneho úveru. Zároveň jej vznikajú aj výdavky na advokáta, ktoré musí riešiť
pôžičkami. Uviedla, že otec neprispieva deťom ničím okrem výživného, nepomáha jej. Odvolací návrh
otca považovala za špekulatívny.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu manžela nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie
manžela nie je dôvodné.

7. Rozsudkom zo dňa 12.05.2015, č. k. 38P/438/2014-119 súd manželstvo účastníkov rozviedol. Na čas
po rozvode manželstva maloleté deti S. B., nar. XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej
starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi
určil povinnosť prispievať na ich výživu vo výške XXX eur mesačne voči maloletej S. B. a vo výške
XXX eur mesačne voči maloletej E., počnúc dňom právoplatnosti rozsudku a zároveň upravil jeho styk
s deťmi. E. súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 01.03.2016, č. k. 11CoP/468/2015 - 149 rozhodol o
odvolaní tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

8. Predmetom konania zostala otázka výživného na maloleté deti, z uvedeného dôvodu odvolací súd
označuje účastníkov konania ako matka a otec.

9. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z
nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok
zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

10. Na potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa, že v konaní
starostlivosti o maloleté deti je prvoradý záujem maloletého dieťaťa a súd rozhoduje súlade s týmto



záujmom. Súd prvej inštancie správne zohľadnil skutočnosť, že starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje
matka, ktorá okrem osobnej starostlivosti sa má podieľať i na úhrade ich ďalších výdavkov. Rovnako
správne posúdil matkou vyčíslené náklady na deti ako nadhodnotené. Odvolací súd sa stotožňuje
aj s posúdením a určením výšky výživného na maloleté deti prihliadajúc na vek detí, ich prípravu
na nástup na základnú školu, ich odôvodnené potreby, pod ktorými je potrebné vidieť potreby
týkajúce sa stravovania, ošatenia, bývania, zdravotnej starostlivosti, školskej a mimoškolskej činnosti,
mimoriadne výdavky a náklady na deti vzťahujúce sa k tráveniu voľného času a prázdnin. Pokiaľ
ide o posúdenie príjmov a pomerov oboch rodičov, odvolací súd sa nestotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutie. Tu je potrebné poukázať na skutočnosť, že výška výživné sa určuje
momentom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Odvolací súd preto dopĺňa
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že príjem matky v danom
období činil cca X.XXX eur mesačne netto, otec vykazoval v období od marca do mája 2014 priemerný
príjem vo výške XXX eur mesačne, od marca 2014 do februára XXXX príjem vo výške XXX,XX eur
mesačne v roku 2015 priemerný príjem vo výške XXX eur mesačne netto. Rovnako je nesporné, že
otec svoje náklady vyčíslil nepomerne vyššie k svojmu príjmu, cca vo výške XXX eur vrátane výživného
s tvrdením, že finančne mu prispieva rodina. V danom prípade je potrebné prihliadať i na schopnosti a
možnosti otca, ktorý je v produktívnom veku, dosiahol určité vzdelanie, nemá zdravotné obmedzenia a
jeho povinnosťou je zabezpečiť si taký príjem, z ktorého dokáže uspokojiť nielen svoje potreby, ale aj
potreby svojich maloletých detí, ktoré nie sú schopné samé sa živiť. Uvedená okolnosť je podstatnou
pri určení výšky výživného na maloleté deti. Aj napriek tomu, že súd prvej inštancie pri určení výživného
prihliadal na vyšší príjem otca, odvolací súd dospel k záveru, že výška určeného výživného je primeraná
schopnostiam a možnostiam otca pri predpoklade jeho dosahovaného vyššieho príjmu, keďže vykazuje
náklady vyššie ako svoje príjmy. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď pri určení výšky
výživného vychádzal aj ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Rovnako správne súd prvej inštancie zohľadnil
aj skutočnosť, že ani jeden z rodičov nemá inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu.
Odvolací súd neprihliadal na námietku otca o jeho aktuálnej nezamestnanosti a poberaní podpory dávajú
mu do pozornosti, že v prípade zmeny pomerov na strane maloletých detí alebo rodičov má právo každý
z účastníkov domáhať sa zmeny rozhodnutia súdu podaním nového návrhu, prípadne dohodou rodičov.

12. S poukazom na uvedené, určená výška výživného súdom prvej inštancie zodpovedá kritériám
rozhodným pre určovanie výživného na maloleté deti, súd prvej inštancie správne určil aj výšku dlžného
výživného po zohľadnení platieb realizovaných otcom, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p..

15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).