Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sd/149/2014 z 10. 7. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. júla 2018, sp. zn. 8Sd/149/2014, ECLI:SK:KSBA:2018:1014202080.5 Krajský súd Bratislava | 8Sd/149/2014 | ECLI:SK:KSBA:2018:1014202080.5 | 2018-07-10 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 250 ods. 2 písm. c) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/04c77938-c484-4cf8-8c68-b0001a8ceae5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1014202080.5 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sd/149/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202080
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1014202080.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľa:
H.. Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, XXX XX O. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie,
ul. 29. augusta č. 8, Bratislava o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. decembra 2013, rozhodnutiam č. XXX XXX XXXX-I a č.
XXX XXX XXXX-II obom zo dňa 20. decembra 2013, v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX
XXXX X-II zo dňa 07. apríla 2015 a s ďalšími súvisiacimi rozhodnutiami č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.
decembra 2014, č. XXX XXX XXXX X-I zo dňa 07. apríla 2015 a o vyrovnávací príplatok, na odvolanie
navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. marca 2016 v spojení so
zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. decembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutia odporkyne o starobný dôchodok č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. decembra 2013 v spojení
s rozhodnutiami č. XXX XXX XXXX I a č. XXX XXX XXXX II oboma zo dňa 20. decembra 2013, v
spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0-II zo dňa 07. apríla 2015 a s ďalšími súvisiacimi
rozhodnutiami č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 04. decembra 2014 a č. XXX XXX XXXX 0-I zo dňa
07. apríla 2015,
a
rozhodnutia odporkyne o vyrovnávací príplatok č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 07. marca 2016 v spojení
so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 05. decembra 2016 podľa § 250j ods. 2 písm.
c/ a d/ Občianskeho súdneho poriadku z r u š u j e a spojenú vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. decembra 2013 odporkyňa podľa ust.
§ 65, § 112 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) v znení
neskorších predpisov a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu
a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady č. 988/2009, zvýšila navrhovateľovi od 26.04.2011 (od vzniku nároku) starobný
dôchodok (ďalej len „SD“) na sumu 337,10 (správne má byť 331,10) Eur mesačne. Starobný dôchodok
bol navrhovateľovi priznaný právoplatným rozhodnutím zo dňa 16.10.2012 a to od 26.04.2011, v sume
325,80 Eur a po zvýšení zákonnou valorizáciou (§ 82 ZSP) v sume 336,60 Eur mesačne. V odôvodnení
rozhodnutia odporkyňa poukázala na zvýšenie sumy starobného dôchodku po preukázaní nových
údajov rozhodných pre výpočet dôchodku v období od 11.10.2010 do 31.12.2010 a od 01.01.2011 do
25.04.2011 a to vo vymeriavacom základe a dňoch obdobia dôchodkového poistenia, ktoré sa zvýšili na
6 687 dní. Ďalej s odkazom na ust. § 66 ods.1 ZSP uviedla, že suma starobného dôchodku je určená
ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu
vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod
(ďalej len „POMB“) je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne



roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, vyjadreného
v rokoch. Rozhodujúce obdobie podľa § 63 ods. 6 ZSP je obdobie kalendárnych rokov 1984 až 2010 a
keďže v tomto období navrhovateľ nezískal aspoň 22 kalendárnych rokov, bolo mu podľa § 63 ods. 7 ZSP
rozšírené postupne pred 01.01.1984 tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 ZSP.
Odporkyňa uviedla, že úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho
obdobia (podľa osobného listu) je 36,1543. Navrhovateľ v rozhodujúcom období získal podľa § 63 ods. 1
ZSP úhrnom 6 572 dní, t.j. 18,0055 rokov obdobia dôchodkového poistenia (ďalej len „ODP“). Priemerný
osobný mzdový bod je 2,0080, určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov (36,1543) a rokov
ODP v rozhodujúcom období (18,0055), ktorý sa podľa § 63 ods. 3 ZSP započítava 84 % z hodnoty
od 1,25 do hodnoty neprevyšujúcej hodnotu 3 a po prepočte je POMB 1,8868. Odporkyňa uviedla, že
ku dňu vzniku nároku na SD (26.04.2011) navrhovateľ získal 6 687 dní, teda 18,3206 rokov na účely
výpočtu SD a suma SD za ODP do vzniku nároku na SD je 331,10 Eur mesačne, ako súčin priemerného
osobného mzdového bodu 1,8868 x 18,3206 rokov ODP x aktuálna dôchodková hodnota 9,5756 na
rok 2011, podľa § 64 ods. 6 ZSP platná ku dňu vzniku nároku na SD podľa Opatrenia Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny SR č. 497/2010 Z.z. (ďalej len „Opatrenie MPSVaR SR“). Vypočítaná suma
starobného dôchodku bola navrhovateľovi podľa § 82 ZSP zvýšená odo dňa priznania SD o 1,8 % (r.
2011), o 3,3% (r. 2012), t.j. percentuálnu sadzbu určenú Opatreniami MPSVaR SR č. 404/2010 a č.
344/2011 Z.z. a pre rok 2013 zvýšená o pevnú sumu valorizácie, danú ust. v § 1 písm. a/ Opatrenia
MPSVaR SR č. 329/2012 Z.z., t.j. celkom na sumu 359,50 Eur mesačne.

2. Sumu starobného dôchodku odporkyňa zvýšila navrhovateľovi ďalšími rozhodnutiami, obomi zo dňa
20.12.2013. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX I. podľa § 66 ods. 3 ZSP v znení neskorších predpisov, na
sumu 388,10 Eur mesačne od 08.07.2013 a v jeho odôvodnení uviedla, že suma starobného dôchodku
sa zvýšila za obdobie dôchodkového poistenia (ďalej len „ODP“) získané počas poberania starobného
dôchodku, t.j. od vzniku nároku od 26.04.2011, za rok 2011 od 26.04. do 31.12., za rok 2012 od 01.01.
do 31.12. a za rok 2013 od 01.01. do 07.07., t.j. celkom za 804 dní. Zvýšenie starobného dôchodku,
patriace za ODP počas poberania starobného dôchodku, je 28,57147263 Eur mesačne a je určené
ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov 2,85435 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty
10,0098 Eur. Navrhovateľovi sa k 07.07.2013 vyplácal starobný dôchodok v sume 359,50 Eur mesačne
a po zvýšení o 28,57147268 Eur a po zaokrúhlení, 388,10 Eur mesačne. Ďalším rozhodnutím zo dňa
20.12.2013, č. XXX XXX XXXX II. bola navrhovateľovi podľa ust. § 82 ZSP a § 1 písm. a/ Opatrenia
MPSVaR SR č. 329/2013 Z.z. od 01.01.2014 zvýšená suma starobného dôchodku o pevnú sumu
zvýšenia v roku 2014, t.j. 8,80 Eur mesačne a suma SD navrhovateľa bola 396,90 Eur mesačne.

3. Navrhovateľ podal voči uvedeným rozhodnutiam odporkyne opravný prostriedok, v ktorom namietol
spôsob výpočtu jeho starobného dôchodku, pričom uviedol, že k dátumu 26.04.2011 mal odpracovaných
44 rokov a z toho iba 1 rok, 4 mesiace a 4 dni pre pražskú firmu REKREA Praha, so sídlom na letisku
v Bratislave. Odporkyňa mu odpracovanú dobu rozdelila na dve časti, od 26.04.1967 do 31.12.1992
a od 01.01.1993 do 26.04.2011 a časť dôchodku mu od decembra 2011 vypláca česká poisťovňa. Na
základe takéhoto postupu potom nespĺňa odpracované roky ani pre slovenskú a ani pre českú poisťovňu
a výpočet dôchodku mu tak krátili nižšími koeficientmi. Ak by k 31.12.1992 pracoval v slovenskej firme,
dôchodok by bol 850,- Eur a vyplácala by ho odporkyňa. Postupom odporkyne má ale súčet dôchodkov
zo SR a z ČR k 26.04.2011 o 216,20 Eur menší a zdôraznil, že je diskriminovaný za to, že 16 mesiacov
pracoval pre českú firmu v SR. Z uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec
na nové konanie, vypočítať starobný dôchodok aj za dobu pred 01.01.1993 a vyplácať ho v hodnote,
aby sa súčet slovenského a českého dôchodku sa rovnal výpočtovej hodnote 850,-Eur.

4. V písomnom vyjadrení zo dňa 13.03.2014 na podaný opravný prostriedok navrhovateľa, odporkyňa
žiadala rozhodnutie zo 17.12.2013 a ďalšie dve rozhodnutia /I.+II./ zo dňa 20.12.2013 ako vecne
správne potvrdiť. Zopakovala v ňom skutkové a právne dôvody obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutí
a poznamenala, že navrhovateľ sám preukázal, že od 01.07.1991 do 04.11.1992 bol zamestnaný
v DCK REKREA Praha, jeho zamestnávateľ mal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej
republiky k 31.12.1992 sídlo na území ČR a podľa čl. 20 ods.1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom
zabezpečení sa doby získané pred 01.01.1993 považujú za doby zabezpečenia v ČR a dôchodok za
ne je príslušná poskytovať Česká správa sociálneho zabezpečenia. K námietke diskriminácie uviedla,
že navrhovateľ nepreukázal, že by s ním bolo zaobchádzané odlišne ako s osobami v analogických
situáciách a poukázala na ustálenú judikatúru ESĽP.



5. Ďalším rozhodnutím zo dňa 04.12.2014 odporkyňa podľa ust. § 82 ZSP a podľa § 1 písm. a/ Opatrenia
Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny SR č. 295/2014 Z.z., zvýšila navrhovateľovi starobný
dôchodok o 5,20 Eur mesačne, t.j. o pevnú sumu zvýšenia od 01.01.2015, na sumu vo výške 402,10
Eur mesačne.

6. Aj proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok v ktorom opätovne nesúhlasil
so spôsobom výpočtu jeho starobného dôchodku. Zopakoval v ňom dôvody obsahovo rovnaké ako v
opravnom prostriedku voči rozhodnutiam zo dňa 17.12.2013 a rozhodnutiam zo dňa 20.12.2013, žiadal
aby sa aj toto rozhodnutie vrátilo na nové konanie a rozhodnutie a aby mu odporkyňa vypočítala SD
za dobu od 26.04.1967 do 26.04.2011 tak, aby sa slovenský a český dôchodok v súčte rovnal hodnote
850,- Eur.

7. Odporkyňa v písomnom vyjadrení na podaný opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa 30.03.2015
proti rozhodnutiu zo dňa 04.12.2014, žiadala rozhodnutie spojiť na spoločné konanie s konaním o výške
starobného dôchodku podľa rozhodnutí zo dňa 17.12.2013, dvoch zo dňa 20.12.2013 a rozhodnutie
zo dňa 04.12.2014 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Zopakovala v ňom skutkové a právne dôvody
obsiahnuté v odôvodnení napadnutých rozhodnutí a poukázala na to, že navrhovateľ v opravnom
prostriedku vyjadril svoju nespokojnosť aj so zvýšením starobného dôchodku o 5,20 Eur, pričom
ozrejmila, že pevná suma zvýšenia dôchodku sa určila podľa ust. § 82 ZSP a podľa § 1 písm. a/ Opatrenia
Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny SR č. 295/2014 Z.z. na sumu starobného dôchodku vo
výške 402,10 Eur.

8. Ďalším rozhodnutím č. XXX XXX XXXX I. zo dňa 07.04.2015 odporkyňa zvýšila navrhovateľovi
starobný dôchodok od 26.04.2011 podľa § 65, § 112 ods. 1 a § 82 ZSP v znení neskorších predpisov
a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004
o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
č. 988/2009 zákonnou valorizáciou (§ 82, § 293e) na sumu 369,10 Eur mesačne. V odôvodnení
rozhodnutia, voči ktorému navrhovateľ podal v zákonnej lehote opravný prostriedok uviedla, že suma
starobného dôchodku sa mu zvýšila po zistení vymeriavacieho základu za obdobie od 01.01.1994 do
31.12.1994. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho
obdobia je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej len „osobný list“).
Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé
kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období
vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 ZSP je obdobie
rokov 1984 až 2010, v ktorom navrhovateľ nezískal aspoň 22 kalendárnych rokov, mu bolo podľa §
63 ods. 7 ZSP rozšírené postupne pred 01.01.1984 tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov podľa
§ 63 ods. 6 ZSP. Odporkyňa uviedla, že úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne
roky rozhodujúceho obdobia (podľa osobného listu) je 37,2764. V rozhodujúcom období navrhovateľ
získal podľa § 63 ods. 1 ZSP úhrnom 6 572 dní, t.j. 18,0055 rokov obdobia dôchodkového poistenia.
Priemerný osobný mzdový bod je 2,0703 ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov (37,2764) a
rokov ODP v rozhodujúcom období (18,0055), ktorý sa podľa § 63 ods. 3 ZSP započítava 84% z
hodnoty od 1,25 do hodnoty neprevyšujúcej hodnotu 3, po prepočte je POMB 1,9391. Ďalej odporkyňa
uviedla, že ku dňu vzniku nároku na SD navrhovateľ získal 6 687 dní, t.j. 18,3206 rokov na účely výpočtu
starobného dôchodku a suma starobného dôchodku za ODP do vzniku nároku na SD je 340,20 Eur
mesačne, t.j. súčin priemerného osobného mzdového bodu 1,9391 x 18,3206 rokov ODP x aktuálna
dôchodková hodnota 9,5756, v zmysle § 64 ods. 6 ZSP, platná ku dňu vzniku nároku na SD podľa
Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 497/2010 Z.z. na rok 2011. Vypočítaná
suma starobného dôchodku bola navrhovateľovi podľa § 82 ZSP zvýšená odo dňa priznania starobného
dôchodku o 1,8% (r. 2011), o 3,3% (r. 2012) percentuálnou sadzbou určenou Opatreniami MPSVaR SR
č. 404/2010 a č. 344/2011 Z.z. a pre rok 2013 zvýšená o pevnú sumu valorizácie podľa § 1 písm. a/
Opatrenia MPSVaR SR č. 329/2012 Z.z., t.j. celkom na sumu 369,10 Eur mesačne.

9. Ďalším vydaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX - II zo dňa 07.04.2015 odporkyňa zmenila
rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.12.2014 (správne má byť 2013 I.+II.) a v zmysle ust. § 66
ods. 3 ZSP zvýšila navrhovateľovi od 08.07.2013 sumu starobného dôchodku na 397,70 Eur mesačne,
ktorú podľa § 82 ZSP a ust. § 1 písm. a/ Opatrenia MPSVaR SR č. 329/2013 Z.z. od 01.01.2014 zvýšila
na sumu 406,50 Eur mesačne a pre rok 2015 podľa ust. § 1 písm. a/ Opatrenia MPSVaR SR č. 295/2014
Z.z. od 01.01.2015 na sumu 411,70 Eur mesačne. V odôvodnení tohto rozhodnutia odporkyňa uviedla,



že suma starobného dôchodku sa zvýšila za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania
starobného dôchodku, tzn. od vzniku nároku na SD 26.04.2011, za rok 2011 od 26.04. do 31.12., za
rok 2012 od 01.01. do 31.12. a za rok 2013 od 01.01. do 07.07., t.j. celkom za 804 dní. Zvýšenie
starobného dôchodku patriace za ODP počas poberania SD je 28,57147263 Eur mesačne, je určené
ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov 2,85435 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty
10,0098 Eur. Navrhovateľovi sa k 07.07.2013 vyplácal starobný dôchodok v sume 369,10 Eur mesačne
a po zvýšení o 28,57147268 Eur a po zaokrúhlení v sume 397,70 Eur mesačne. Suma starobného
dôchodku mu bola zvýšená o pevnú sumu zvýšenia v roku 2014 podľa § 82 ZSP a ust. § 1 písm. a/
Opatrenia MPSVaR SR č. 329/2013 Z.z. od 01.01.2014 o 8,80 Eur mesačne na 406,50 Eur mesačne
a pre rok 2015 je o 5,20 Eur mesačne podľa § 82 ZSP a ust. § 1 písm. a/ Opatrenia MPSVaR SR č.
295/2014 Z.z. od 01.01.2015 na 411,70 Eur mesačne.

10. Rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X-I a č. XXX XXX XXXX X-II obe zo dňa 07.04.2015 zaslala
odporkyňa súdu spolu s písomným vyjadrením zo dňa 12.06.2015 v ktorom uviedla, že prvým
rozhodnutím bol započítaný dodatočne zistený vymeriavací základ od 01.01.1994 do 31.12.1994 a
ďalším bol zvýšený starobný dôchodok navrhovateľa podľa § 66 ods. 3 ZSP a obe rozhodnutia žiadala
ako vecne správne potvrdiť.

11. Navrhovateľ podal opravný prostriedok aj voči týmto rozhodnutiam a zopakoval v ňom argumentáciu
obsahovo rovnakú ako v predchádzajúcich opravných prostriedkoch voči rozhodnutiam zo dňa
17.12.2013, dvom rozhodnutiam zo dňa 20.12.2013, rozhodnutiu zo 04.12.2014, žiadal vypočítať
starobný dôchodok za dobu od 26.04.1967 do 26.04.2011, znovu namietol nesprávne konštatovanie,
že nespĺňa odpracované roky, výpočet sumy SD je od 01.01.1993, na základe upravených údajov k
26.04.2011 len 293,- Eur a až od 07.04.2015 mu odporkyňa dôchodok zvýšila na sumu 346,30 Eur
mesačne, pričom česká poisťovňa mu až v novembri 2011 vypočítala dôchodok 308,- Eur. Súčet týchto
súm bol 601,- Eur, teda oproti výpočtovej hodnote 850,- Eur o 249,- Eur menší.

12. Navrhovateľ v podaní zo dňa 28.08.2015 okrem toho, že zotrval na podanom návrhu a preskúmaní
rozhodnutí odporkyne uviedol, že všetky opravné prostriedky podal kvôli výpočtu dôchodku a nie kvôli
valorizácii. Rozdelením odpracovanej doby na dve časti je poškodzovaný štyrikrát a to : ad 1/ súčet
častí je menší ako riadne vypočítaný dôchodok, ad 2/ rozdelením nespĺňa odpracované roky a krátili
mu starobný dôchodok v ČR, ad 3/ rozdelením nespĺňa odpracované roky ani v SR, keďže má
uvedené že nemá odpracovaných ani 22 rokov a výpočet starobného dôchodku je z nižšieho počtu
odpracovaných rokov, ad 4/ v ČR musí každé 3 mesiace hlásiť že žije (platí notárske potvrdenie a poštu
do ČR) a znáša kurzové výkyvy. Ďalej žiadal, aby odporkyňa predložila doklad na základe ktorého
vypracovala rozhodnutie zo dňa 16.10.2012 o priznaní jeho starobného dôchodku, keď ako poistenec
nebol informovaný, že poisťovňa bez neho a v jeho mene niečo rozhoduje a žiadal rozhodnúť na
základe práva SR o spôsobe výpočtu a o výške dôchodku na ktorý pracoval 46 rokov.

13. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 8Sd/149/2014-37 zo dňa 29.10.2015 napadnuté
rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. decembra 2013 a rozhodnutia č. XXX XXX
XXXX-I a č. XXX XXX XXXX-II zo dňa 20.12.2013 potvrdil.
14. Aj proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, ktoré argumentačne podložil zopakovaním
námietok zo svojich predchádzajúcich písomných podaní a odvolaní, rozsudok žiadal pre zmätočnosť
zrušiť a vec vrátiť na nové konanie za účelom výpočtu sumy jeho starobného dôchodku za obdobie
od 26.04.1967 do 26.04.2011.
15. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu, dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní namietala ako
neopodstatnené, postup súdu považovala za správny, skutkový stav veci za náležite zistený a správne
právne posúdený, rozhodnutie za zákonné a rozsudok navrhla ako vecne správny potvrdiť.
16. Najvyšší súd SR uznesením č.k. 10So/35/2016-67 zo dňa 20.06.2017 napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č.k.8Sd/149/2014-37 zo dňa 29.10.2015 v spojení s opravným uznesením
č.k. 8Sd/149/2014-54 zo dňa 10.02.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení
uznesenia poukázal na nedostatočné vysporiadanie sa súdu s opravným prostriedkom navrhovateľa
a riadne nezdôvodnenie svojho rozhodnutia a v ďalšom konaní prvostupňovému súdu uložil vec
prejednať znovu, v medziach podaného opravného prostriedku, dôsledne sa vysporiadať s námietkami
navrhovateľa a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Odvolací súd poukázal na ustálenú judikatúru NS
SR, podľa ktorej má odporkyňa v skutkovo obdobných prípadoch priznať poistencom (ktorí nemajú
nárok na vyrovnávací príplatok) starobný dôchodok v takej výške, aby súčet jeho starobného dôchodku



z ČR a SR po zohľadnení menového kurzu nebol nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho
produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktorí mali
sídlo na území SR (napr. sp.zn.9So/124/2013 z 25.02.2015).
17. Krajský súd uznesením sp.zn. 8Sd/149/2014-71 zo dňa 19.03.2018 spojil vec vedenú pod sp. zn.
8Sd/149/2014, v ktorej sa navrhovateľ návrhom zo dňa 09.02.2014 domáhal preskúmania rozhodnutí
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.12.2013, rozhodnutia č. XXX XXX XXXX-I a č. XXX XXX
XXXX-II oboch zo dňa 20.12.2013 s vecou vedenou pod sp. zn. 5Sd/73/2016, v ktorej navrhovateľ
podal dňa 31.05.2016 opravný prostriedok voči rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
07.03.2016, ktorým mu priznala od 01.01.2016 vyrovnávací príspevok vo výške 174,20 Eur.
18. Na pojednávaní súdu navrhovateľ zopakoval argumentáciu zo svojich predchádzajúcich podaní
a okrem iného uviedol, že si podal žiadosť o priznanie starobného dôchodku a dňa 05.01.2011 dostal
rozhodnutie, v ktorom mu vyrubila dôchodok 292,- Eur, čo je o 567,70 Eur menej ako bola jeho
výpočtová hodnota 860,- Eur a so spôsobom akým odporkyňa dospela k výpočtu starobného
dôchodku bol oboznámený až na súdnom pojednávaní. Zistil, že pri určení dôchodku vychádzala z čl.
20 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení a poukázal na to, že jej retroaktívne
pôsobenie nie je v súlade so zákonom. Rozhodnutia odporkyne žiadal zrušiť a vec jej vrátiť na
ďalšie konanie, v ktorom mu dopočíta sumu starobného dôchodku aj za dobu pred 01.01.1993, teda od
26.04.1967, za 44 odpracovaných rokov. Poukázal na to, že podnikať začal súbežne so zamestnaním
dňa 01.03.1990, zamestnaný bol v spoločnosti Rekrea Praha, kde pracoval do 04.11.1992. Dňa
22.11.1992 sa prihlásil na Úrade práce a ku dňu 31.12.1992 bol popri podnikaní stále evidovaný ako
nezamestnaný. Zástupkyňa odporkyne uviedla, že čl. 20 Zmluvy medzi SR a ČR upravuje posudzovanie
dôb zamestnania v prípade zamestnanca, ktorý pracoval u zamestnávateľa so sídlom v ČR pred
rozdelením ČSFR a Česká správa sociálneho zabezpečenia priznala od 11.11.2010 navrhovateľovi
starobný dôchodok. Napadnuté rozhodnutia zo dňa 17.12.2013, z 20.12.2013 v spojení s rozhodnutím
zo dňa 04.12.2012 a rozhodnutia zo dňa 07.04.2015 žiadala ako vecne správne potvrdiť, keďže
postupovala podľa platných právnych predpisov a najmä v súlade so Zmluvou medzi SR a ČR.
II.
Vyrovnávací príplatok

19. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. marca 2016 odporkyňa priznala podľa ust. § 69b
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) navrhovateľovi od 1. januára
2016 vyrovnávací príplatok (ďalej len „VP“) v sume 174,20 Eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia
citovala ust. § 69b ods. 1 ZSP o vzniku nároku na vyrovnávací príplatok, ktorý môže vzniknúť, ak bol
priznaný starobný dôchodok podľa právnych predpisov SR a :
- podľa písm. a/ ak získal pred 01.01.1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového
poistenia, za ktoré mu bol po 31.12.1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov ČR. Ďalej s
poukazom na ust. § 60 ods. 9 ZSP uviedla, že československé obdobie dôchodkového poistenia na
účely nároku na vyrovnávací príplatok je doba zamestnania a náhradná doba získaná pred 01.01.1993
podľa predpisov účinných pred 01.01.1993,
- podľa písm. b/ ak získal od 01.01.1993 do 31.12.2003 najmenej jeden rok doby zamestnania alebo
náhradnej doby podľa zákona účinného do 31.12.2003,
- podľa písm. c/ ak ku dňu, od ktorého žiadal o jeho priznanie, má nárok na výplatu starobného dôchodku
podľa predpisov ČR,
- podľa písm. f/ ak suma vyrovnávacieho príplatku, ktorá mu patrí ku dňu, od ktorého žiadal o jeho
priznanie má kladnú hodnotu.

Ďalej odporkyňa poznamenala, že navrhovateľovi bol starobný dôchodok priznaný od 26.04.2011 a
vyplácal sa mu aj k dátumu, od ktorého žiadal o priznanie vyrovnávacieho príplatku, t.j. od 01.01.2016.
Navrhovateľ od 01.01.1993 do 31.12.2003 získal 4015 dní, čo je 11 rokov a 0 dní doby zamestnania.
Starobný dôchodok mu bol podľa právnych predpisov ČR, rozhodnutím Českej správy sociálneho
zabezpečenia (ČSSZ) č. XXX XXX XXX/XXX zo dňa 28.06.2011 priznaný od 11.10.2010 a podľa
oznámenia ČSSZ z 30.01.2015 sa mu vyplácal aj k 01.01.2016. Odporkyňa uviedla, že podľa právnych
predpisov ČR mu bolo na sumu starobného dôchodku zhodnotených 9 873 dní, čo je 27 rokov a
18 dní čsl. obdobia dôchodkového poistenia, podľa ust. § 60 ods. 9 a 10 ZSP. Podľa ust. § 69b
ods. 1 písm. a/ až c/ ZSP, navrhovateľ splnil podmienky nároku na vyrovnávací príplatok a k splneniu
podmienky podľa písm. f/ cit. ust. je treba určiť, či má suma vyrovnávacieho príplatku k 01.01.2016
kladnú hodnotu. V ďalšom obsahu odôvodnenia odporkyňa rozanalyzovala spôsob výpočtu sumy
vyrovnávacieho príplatku podľa ust. § 69b ods. 2 ZSP v znení zák. č. 140/2015 Z.z., ako rozdielu fiktívnej



sumy starobného dôchodku, ktorá by mu patrila, ak by aj československé obdobie dôchodkového
poistenia bolo zhodnotené podľa právnych predpisov SR (ďalej len „fiktívna suma SD“) a úhrnu sumy
starobného dôchodku, vyplácaného podľa právnych predpisov SR a vyplácaného podľa právnych
predpisov ČR. Fiktívna suma starobného dôchodku sa podľa § 69b ods. 3 ZSP v znení zák. č. 140/2015
Z.z. určí ako suma starobného dôchodku so zohľadnením československého obdobia dôchodkového
poistenia (ďalej len „čsl. ODP“) a obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov
SR po 31.12.1992, ku dňu priznania starobného dôchodku - u navrhovateľa k 26.04.2011, keďže
mu bol starobný dôchodok priznaný rozhodnutím zo dňa 16.10.2012. Fiktívna suma starobného
dôchodku je ďalej určená podľa ust.§ 66 ods. 1 ZSP ako súčin priemerného osobného mzdového
bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty(ďalej len „ADH“). Priemerný
osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne
roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, vyjadreného
v rokoch. Rozhodujúce obdobie kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 ZSP je 1984 až 2010 a úhrn
osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia (podľa osobného listu)
je 50,9635. V rozhodujúcom období navrhovateľ získal podľa § 63 ods.1 ZSP úhrnom 9 842 dní, t.j.
26,9644 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Priemerný osobný mzdový bod je 1,8901, určený ako
podiel úhrnu osobných mzdových bodov (50,9635) a rokov ODP v rozhodujúcom období (26,9644), ktorý
sa podľa § 63 ods. 3 ZSP započítava 84 % z hodnoty od 1,25 do hodnoty neprevyšujúcej hodnotu 3 a po
prepočte je POMB 1,7877. Navrhovateľ tak ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, ku ktorému
sa určuje fiktívna suma starobného dôchodku získal 16 996 dní (vrátane čsl. ODP), čo je 46,5644
rokov na účely výpočtu starobného dôchodku a fiktívna suma starobného dôchodku za ODP do vzniku
nároku na SD je 797,20 Eur mesačne, t.j. súčin priemerného osobného mzdového bodu 1,7877 x
46,5644 rokov ODP x aktuálna dôchodková hodnota 9,5756, podľa § 64 ods. 6 ZSP, platná ku dňu vzniku
nároku na starobný dôchodok, podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č.
497/2010 Z.z. na rok 2011. Vypočítaná suma starobného dôchodku bola navrhovateľovi podľa § 82 ZSP
zvýšená odo dňa priznania starobného dôchodku v roku 2011 o 1,8 % a v roku 2012 o 3,3 % sadzby
určenej Opatreniami Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny SR č. 404/2010 a č. 344/2011 Z.z. a
pre rok 2013 bola zvýšená o pevnú sumu valorizácie podľa ust. § 1 písm. a/ Opatrenia MPSVaR SR č.
329/2012 Z.z., spolu na sumu 849,60 Eur mesačne. K tejto vypočítanej sume patrí zvýšenie za ODP
získané po vzniku nároku na dôchodok v sume 28,60 Eur a fiktívna suma starobného dôchodku je potom
878,20 Eur (849,60+28,60), ktorá ďalej bola za rok 2014, 2015 a 2016 podľa ust. § 82 ZSP zvýšená o
pevnú sumu valorizácie podľa príslušných Opatrení MPSVaR SR, celkom na fiktívnu sumu 894,10 Eur
mesačne. Suma vyrovnávacieho príplatku sa navrhovateľovi určila podľa § 69b ods. 2 ZSP v znení
zák. č. 140/2015 Z.z. ku dňu 01.01.2016 (od ktorého žiadal o vyrovnávací príplatok) v sume 174,20
Eur mesačne, ako rozdiel fiktívnej sumy starobného dôchodku (894,10) a úhrnu sumy SD vyplácaného
podľa právnych predpisov SR (413,60) a sumy SD vyplácaného podľa právnych predpisov ČR (306,36).

20. Navrhovateľ podal aj voči tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok, v ktorom opätovne nesúhlasil
so spôsobom výpočtu jeho starobného dôchodku a dôvodil tým, že k dátumu 26.04.2011 mu vznikol
nárok na výpočtovú hodnotu dôchodku a chýba mu vyrovnanie za obdobie od 26.04.2011 do 31.12.2015
a že odporkyňa použila nesprávny vymeriavací základ za rok 1994, ktorý bol zvýšený na 114 150,-
Sk. Vyhlásil, že nikdy nepracoval v ČR a žiadal o vyjadrenie, či bol k 31.12.1992 zamestnaný alebo
nezamestnaný, keďže bol evidovaný na Úrade práce, poberal dávky a od 01.01.1993 bol živnostník a
podnikal len na území SR. K tomu poznamenal, že odporkyňou bol neopodstatnene preradený do ČR
a tiež, že Zmluva medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení v roku 1992 neexistovala. Obsah ďalších
jeho námietok bol zhodný s argumentáciou použitou v predchádzajúcich opravných prostriedkoch,
uvedených v časti I. rozsudku. Rozhodnutie zo dňa 07.03.2016 žiadal zrušiť, vec vrátiť odporkyni na
nové konanie a vypočítať starobný dôchodok aj za dobu pred 01.01.1993 a SD vyplácať od 26.04.2011
vo výške rovnajúcej sa jeho výpočtovej hodnote s priznaním valorizácie.

21. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.12.2016 odporkyňa napadnuté rozhodnutie zo dňa
07.03.2016 zmenila vo výroku aj v odôvodnení a podľa § 69b ods. 1 ZSP navrhovateľovi priznala od
1. januára 2016 vyrovnávací príplatok (ďalej len „VP“) v sume 190,70 Eur mesačne. Rozhodnutím
zmenila a upravila príslušné údaje pre výpočet vyrovnávacieho príplatku zmenou hodnoty pre výpočet
fiktívnej sumy SD a sumy VP tak, že úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky
rozhodujúceho obdobia (podľa osobného listu) je 52,0856 (tzn. vyšší). V rozhodujúcom období
navrhovateľ získal podľa § 63 ods. 1 ZSP úhrnom 9 842 dní, čo je 26,9644 rokov obdobia dôchodkového
poistenia (nezmenené), priemerný osobný mzdový bod je 1,9317 (vyšší) ako podiel úhrnu osobných



mzdových bodov (52,0856) a rokov ODP v rozhodujúcom období (26,9644), ktorý sa podľa § 63 ods.
3 ZSP započítava 84% z hodnoty od 1,25 do hodnoty neprevyšujúcej hodnotu 3, po prepočte je POMB
1,8227. Odporkyňa ďalej uviedla, že ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok (26.04.2011), ku
ktorému sa určuje fiktívna suma SD, navrhovateľ získal 16 996 dní (vrátane čsl. ODP), čo je 46,5644
rokov (nezmenené) na účely výpočtu SD a fiktívna suma SD za ODP do vzniku nároku na SD je
812,80 Eur mesačne, t.j. súčin priemerného osobného mzdového bodu 1,8227 x 46,5644 rokov ODP x
aktuálna dôchodková hodnota 9,5756, podľa § 64 ods. 6 ZSP, platná ku dňu vzniku nároku na starobný
dôchodok podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 497/2010 Z.z. na rok
2011. Vypočítaná suma SD bola navrhovateľovi podľa § 82 ZSP zvýšená odo dňa priznania o 1,8 %
(r. 2011), o 3,3 % (r. 2012) sadzby určenej Opatreniami MPSVaR SR č. 404/2010 a č. 344/2011 Z.z.
a pre rok 2013 zvýšená o pevnú sumu valorizácie určenú v § 1 písm. a/ Opatrenia MPSVaR SR č.
329/2012 Z.z., t.j. spolu na sumu 866,10 Eur mesačne. K tejto vypočítanej sume patrí za ODP získané
po vzniku nároku na starobný dôchodok zvýšenie v sume 28,60 Eur a fiktívna suma SD je 894,70 Eur
(866,10+28,60), ktorá bola ďalej za rok 2014, 2015 a 2016 podľa § 82 ZSP zvýšená o pevnú sumu
valorizácie podľa príslušných Opatrení MPSVaR SR celkom na fiktívnu sumu 910,60 Eur mesačne.
Suma vyrovnávacieho príplatku sa navrhovateľovi určila podľa § 69b ods. 2 ZSP v znení zák. č. 140/2015
Z.z. ku dňu 01.01.2016, od ktorého žiadal o VP, ako rozdiel fiktívnej sumy SD (910,60), úhrnu sumy SD
vyplácaného podľa právnych predpisov SR (413,60) a sumy SD vyplácaného podľa právnych predpisov
ČR (306,36), čo je suma vyrovnávacieho príplatku 190,70 Eur mesačne. Navrhovateľovi, keďže splnil
všetky podmienky uvedené v § 69b ods.1 ZSP, vznikol ku dňu 01.01.2016 od ktorého žiadal VP priznať,
nárok na vyrovnávací príplatok v sume 190,70 Eur mesačne.

22. Vo vyjadrení zo dňa 12.06.2015 odporkyňa uviedla, že predmetné rozhodnutie na základe
opravného prostriedku navrhovateľa vydala s vykonanou zmenou vo vymeriavacom základe roku 1994 a
priznaným nárokom na vyrovnávací príplatok. Rozhodnutie zo dňa 05.12.2016 v spojení s napadnutým
rozhodnutím zo dňa 07.03.2016 žiadala ako vecne správne potvrdiť.

23. Navrhovateľ v podaní zo dňa 21.03.2017 žiadal preskúmať rozhodnutie odporkyne zo dňa
07.03.2016 a uviedol, že sa nesporí o príplatky, ale pre výpočet dôchodku, pretože odporkyňa mu
odpracované obdobie rozdelila na dve časti a tým ho poškodila. Odporkyňa v jeho prípade aplikovala
Zmluvu medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení, ktorá nadobudla platnosť až 03.05.1993, čo je
neprípustné. Žiadal, aby krajský súd rozhodol, či od 05.11.1992 do 31.12.1992 bol zamestnaný,
keďže mal povolenie ONV O. II z 02.03.1990 na podnikanie, s adresou O. 6, Bratislava, alebo bol od
24.11.1992 do 31.12.1992 nezamestnaný a evidovaný na Úrade práce a bral podporu. Rozhodnutie zo
dňa 16.10.2012 žiadal vrátiť na nové konanie a rozhodnutie s tým, by mu odporkyňa vypočítala SD aj
za dobu pred 01.01.1993 tak, aby dôchodok bol celý slovenský.

24. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 05.05.2017 k námietke navrhovateľa, že sa nesporí o
vyrovnávací príplatok uviedla, že navrhovateľ od roku 2011 nesúhlasil so spôsobom výpočtu svojho
starobného dôchodku a podaný opravný prostriedok voči rozhodnutiu odporkyne zo dňa 16.10.2012
o priznaní SD bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.09.2013, ktoré bolo potvrdené
uznesením NS SR z 09.12.2014 odmietnutý a rozhodnutie je právoplatné. Navrhovateľ napadol
opravným prostriedkom tiež rozhodnutie zo dňa 17.12.2013 o zvýšení SD od 26.04.2011, ďalšie
dve rozhodnutia zo dňa 20.12.2013, tiež rozhodnutie zo dňa 04.12.2014 o zvýšení SD od 01.01.2015
a rozhodnutie zo dňa 07.03.2016 o priznaní vyrovnávacieho príplatku od 01.01.2016, zmenené
rozhodnutím zo dňa 05.12.2016. K tomu odporkyňa doplnila, že rozhodnutím zo dňa 20.02.2017
rozhodla o znížení vyrovnávacieho príplatku od 10.04.2017 na sumu 182,70 Eur mesačne, ktoré
navrhovateľ napadol odvolaním doručeným jej dňa 29.03.2017. V súčasnosti sa čaká na rozhodnutie
NS SR vo veci rozhodnutia zo dňa 17.12.2013 a 20.12.2013, ktoré potvrdil krajský súd rozsudkom z
29.10.2015.

25. Navrhovateľ v podaní zo dňa 05.06.2017 na výzvu súdu oznámil, že na podanom návrhu trvá a žiada
preskúmať rozhodnutie odporkyne zo dňa 07.03.2016. Argumentoval námietkami obsahovo zhodnými
s námietkami z podania zo dňa 21.03.2017. K vyjadreniu odporkyne zo dňa 05.05.2017 uviedol, že
žiadosť o dôchodok v roku 2012 odporkyňa nespisovala a žiadosť o predčasný dôchodok zobral späť,
pričom odporkyňa rozhodovala bez toho, aby ho informovala. Ďalej uviedol, že poisťovňa priznáva, že na
základe Zmluvy SR a ČR rozhoduje o obdobiach pred jej schválením t.j. od roku 1967 až do 31.12.1992.
Poisťovňa mu mala zo zákona, na základe jeho žiadosti spísanej na pobočke dňa 11.10.2010, vypočítať



SD za všetky odpracované roky. V závere žiadal rozhodnutie zo dňa 16.10.2012 vrátiť na nové konanie a
rozhodnutie, aby mu odporkyňa vypočítala SD aj za dobu pred 01.01.1993, aby bol dôchodok slovenský.

26. Krajský súd uznesením sp. zn. 8Sd/149/2014-71 zo dňa 19.03.2018 spojil vec vedenú pod sp. zn.
8Sd/149/2014, v ktorej sa navrhovateľ návrhom zo dňa 09.02.2014 domáhal preskúmania rozhodnutí
odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17.12.2013, rozhodnutia č. XXX XXX XXXX-I a rozhodnutia
č. XXX XXX XXXX-II zo dňa 20.12.2013 a vec vedenú pod sp. zn. 5Sd/73/2016, v ktorej navrhovateľ
dňa 31.05.2016 podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa
07.03.2016, ktorým priznala navrhovateľovi od 01.01.2016 vyrovnávací príspevok v sume 174,20 Eur.

III.

27. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a
ods. 1 O.s.p.) podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci konal podľa
doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako i konanie ktoré mu predchádzalo
preskúmal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v rozsahu
a medziach dôvodov odvolania, keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu opravného
prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom po
vyhodnotení obsahu administratívneho spisu, pripojených listinných dôkazov v spisovej dôchodkovej
dokumentácii, písomných podaní, najmä žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku,
osobného listu dôchodkového poistenia vypracovaného k napadnutým rozhodnutiam, priebehu
dôchodkového poistenia, preskúmal správnosť právneho posúdenia veci, vypočul navrhovateľa a
zástupkyňu odporkyne a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia odporkyne je potrebné podľa ust.
§ 250j ods. 2 pís. c/ a d/ O.s.p. zrušiť a podľa ods. 3 cit. zák. ust. vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.

28. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je
ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

29. Podľa § 491 ods. 2, druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na
konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia
tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

30. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

31. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

32. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom, zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom
tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená
ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté
v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a
slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá
pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich
vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite
návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz



na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z
nich bude v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov
konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu
prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R
37/1993).

33. Podľa § 60 ods. 1 ZSP obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového
poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených
v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon
neustanovuje inak.

34. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového
bodu, priemerného osobného mzdového bodu či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva z ust. § 60-64
cit. zákona.

35. Podľa § 65 ods.1,2 ZSP poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený
najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento
zákon neustanovuje inak.

36. Podľa § 66 ods.1 ZSP sa suma starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný
dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

37. Podľa § 82 ods. 1 ZSP sa zvyšujú dôchodkové dávky vyplácané k 1. januáru príslušného
kalendárneho roka a dôchodkové dávky priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného
kalendárneho roka v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od
medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky, vykázaných štatistickým
úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný
kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva, ak tento zákon neustanovuje
inak.

38. Podľa § 82 ods. 2 ZSP sa zvyšujú dôchodkové dávky od 1. januára príslušného kalendárneho roka o
percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej
polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky, zistených
podľa odseku 1. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo
podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr
do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Dôchodkové
dávky, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo
dňa ich priznania.

39. Podľa § 112 ods.1 ZSP dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie
patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume
ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak
sa dodatočne zistí, že sa dávka a/ priznala v nižšej sume, ako patrí, b/ vypláca v nižšej sume, ako patrí.

40. Podľa § 236 ods. 1 ZSP príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého
mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak
a/ nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom,
b/ prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila
neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo
c/ vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.
Podľa ods. 2 cit. ust., neprávom prijaté sumy sa môžu zrážať z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej
dávky alebo zo mzdy poberateľa dávky; pritom primerane platia predpisy o výkone rozhodnutí zrážkami
zo mzdy.
Podľa ods. 3 právo na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej sume sa premlčí
uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa túto skutočnosť zistila, najneskôr uplynutím



desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o odvolaní,
počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky.
41. Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom
zabezpečení (ďalej iba “Zmluva“), uverejnenej ako oznámenie Ministerstva zahraničných vecí
Slovenskej republiky pod č. 318/1994 Z.z., sa doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého
území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
alebo naposledy pred týmto dňom.

42. Podľa článku 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy, ktorá bola uverejnená pod č.175/1995
Z.z., sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri.
Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako
miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná
v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo
organizačnej zložky.

43. Podľa článku 16 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy, ktorá bola uverejnená pod č. 175/1995
Z.z. na účely čl. 20 Zmluvy sa za zamestnávateľa samostatne zárobkovo činnej osoby považuje okresná
správa sociálneho zabezpečenia, ktorej bola povinná táto osoba odvádzať poistné na nemocenské
poistenie a dôchodkové zabezpečenie.

44. Podľa článku 52 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla
2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá
bude náležať:
a/ podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli
splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka);
b/ vypočítaním teoretickej výšky a následne skutočnej výšky (paušálna dávka) takto:
i/ teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla uplatňovať nárok, ak by všetky
doby poistenia a/ alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov,
boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje v deň priznania takejto dávky. Ak podľa týchto
právnych predpisov výška nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za teoretickú
výšku;
ii/ príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku paušálnej dávky na základe teoretickej výšky
podľa pomeru trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré
uplatňuje, k celkovému trvaniu dôb dosiahnutých pred vznikom poistného udalosti podľa právnych
predpisov všetkých daných členských štátov.
45. Podľa článku 8 ods. 1 a prílohy II. Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004
zostávajú naďalej v platnosti čl. 12, čl.20, čl.33 Zmluvy.

46. Podľa článku 8 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 ustanovenia
vykonávacieho nariadenia nahrádzajú ustanovenia dojednaní o uplatňovaní dohovorov uvedených v
prílohe II. k základnému nariadeniu, ak sú ustanovenia uvedených dojednaní obsiahnuté v prílohe 1 k
vykonávaciemu nariadeniu, ktorým je nariadenie č. 997/2009, podľa ktorého sa naďalej uplatňujú čl.15
a čl.16 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy.

47. Podľa ust. § 145b ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, samostatne zárobkovo
činné osoby sú povinné platiť na svoje nemocenské a dôchodkové zabezpečenie poistné a podávať
prihlášky a odhlášky na toto zabezpečenie, to neplatí, ak samostatne zárobkovo činná osoba bude
vykonávať činnosť tak malého rozsahu, že jej príjem nemá dosahovať 9600,- Kčs ročne, alebo ak je už
zúčastnená na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení z iného dôvodu alebo ak poberá starobný
alebo invalidný dôchodok.

48. Podľa ust. § 7 ods. 1 zák. č. 1/1991 Zb. zákona o zamestnanosti v znení zák. č. 305/91 Zb., zák.
č. 578/91 Zb., zák.č. 231/92 Zb. (platný v čase evidovania navrhovateľa 11/92), občan ktorý nie je v
pracovnom alebo obdobnom vzťahu ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť ani sa nepripravuje
sústavne na povolanie a osobne sa na územnom orgáne práce uchádza na základe písomnej žiadosti
o sprostredkovanie vhodného zamestnania, sa zaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie.



49. Podľa ust. § 18 zák. č. 1/1991 Zb. zákona o zamestnanosti, ak sa uchádzačovi o zamestnanie
hmotné zabezpečenie jeho zavinením priznalo a poskytovalo neprávom alebo vo vyššej sume než
skutočne patrilo, najmä preto, že zamlčal alebo nesprávne uviedol niektorú rozhodnú skutočnosť alebo
nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť, je povinný vrátiť neprávom prijaté hmotné zabezpečenie alebo
jeho časť poskytnutú v nesprávnej výške, a to odo dňa, od ktorého hmotné zabezpečenie nepatrilo vôbec
alebo v poskytnutej výške. Nárok na vrátenie hmotného zabezpečenia zaniká uplynutím lehoty troch
rokov, ktorá začína plynúť odo dňa jeho poskytnutia.

50. Podľa § 195 ods.1 ZSP organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje
tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na
rozhodnutie.

51. Podľa § 195 ods. 2 ZSP sú podkladom na rozhodnutie najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej
zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

52. Podľa § 209 ods. 1 ZSP rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne,
ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané
náležitosti.

53. Podľa § 209 ods. 2 ZSP rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní
alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v celom rozsahu.

54. Podľa § 209 ods. 3 ZSP výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa
v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne
určí pre ňu lehotu.

55. Podľa § 209 ods. 4 ZSP v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

56. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

57. Podľa § 112 ods. 1 O. s. p. v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie
veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

IV.

58. Krajský súd preskúmal zákonnosť rozhodnutí a postupu odporkyne v spojenej veci, riadiac sa
závermi uznesenia NS SR č.k. 10So/35/2016-67 zo dňa 20.06.2017, ktorým bol zrušený rozsudok
tunajšieho súdu č.k. 8Sd/149/2014-37 zo dňa 29.10.2015, v spojení s opravným uznesením č. k.
8Sd/149/2014-54 zo dňa 10.02.2016 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. K spojeniu vecí
krajský súd konštatuje, že obe veci priamo súvisia, keďže vec vyrovnávacieho príplatku závisí od
kvalifikovaného, správneho a zákonného zistenia skutkového stavu vo veci starobného dôchodku, ktorý
je základom pre následné správne určenie nároku a sumy starobného dôchodku a tiež aj jeho správne
zvýšenie. Pochybenia v skutkovom základe veci pri určení nároku a sumy starobného dôchodku alebo
pri aplikácii právnych predpisov na zistený skutkový stav (nárok a výšku sumy SD tzn. aj výpočet sumy)
majú priamy dopad na nárok a výšku vyrovnávacieho príplatku, ktorý je príplatkom k sume starobného
dôchodku a následkom skutočnosti, že suma starobného dôchodku sa vypláca navrhovateľovi v časti zo
SR a v časti z ČR. Z uvedených dôvodov potreby preskúmania zisteného skutkového stavu o nároku a
sume starobného dôchodku, súd vychádzal z právoplatného rozhodnutia odporkyne zo dňa 16.10. 2012
o priznaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok dňom 26.04.2011, lebo z tohto zistenia vyplývajú
ďalšie skutočnosti, ktorých následky sú preskúmavané v tomto spojenom konaní, keďže už určená suma



starobného dôchodku je základom (istinou) pre správne určenie zvýšenia sumy starobného dôchodku
a oprávnenosti uplatnenia vyrovnávacieho príplatku k SD navrhovateľa. Zákon o sociálnom poistení
č.461/2003 Z.z. umožňuje odporkyni riešiť dávku priznanú právoplatným rozhodnutím v ust. § 236 ZSP.

59. Čl. 20 Zmluvy je súčasťou právneho poriadku SR a má prednosť pred zákonom tzn. aj zákonom
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pričom Ústava SR neumožňuje ani tomuto súdu ani Ústavnému
súdu posudzovať súlad tejto Zmluvy s ústavným poriadkom. Čl. 20 Zmluvy bol k okamžiku rozhodovania
súčasťou príloh nariadení, t.j. práva ES. Úmyslom Zmluvy bolo rozdeliť budúce záväzky v oblasti
dôchodkového zabezpečenia (poistenia) medzi dva štáty SR a ČR, pričom za základ bolo zvolené
kritérium sídla zamestnávateľa, prípadne trvalého pobytu ku dňu zániku ČSFR.

60. Súd konštatuje, že k skutkovému stavu v tomto konaní, v ktorom sa preskúmava rozhodnutie zo
dňa 17.12.2013, na základe ktorého odporkyňa od vzniku nároku na SD (26.04.2011) po dodatočnom
doložení príslušných dokladov preukazujúcich zistený vymeriavací základ (zárobok) navrhovateľa v
čase od 11.10.2010 do 31.12.2010 a od 01.01.2011 do 25.04.2011 zvýšila navrhovateľovi sumu
starobného dôchodku na 325 Eur, neuviedol navrhovateľ vo svojom opravnom prostriedku žiadne
námietky. Všetky jeho námietky smerovali k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu pri vzniku
jeho nároku na starobný dôchodok (predchádzajúce konanie, právoplatné rozhodnutie 16.10.2012),
s dopadom na výpočet sumy a následne aj na zvýšenie starobného dôchodku od vzniku nároku
od 26.04.2011. Navrhovateľ aj vo svojom podaní doručenom súdu dňa 21.03.2017 uviedol, že „jediný
jeho spor je, že nesúhlasí so spôsobom akým poisťovňa urobila a robí výpočet jeho starobného
dôchodku, ako rozdelila jeho odpracované obdobie (44 rokov) na dve časti a tým ho výrazne poškodila.“
K uvedenému súd poznamenáva, že spôsob výpočtu starobného dôchodku vyplýva zo zisteného
skutkového stavu veci o vzniku nároku na starobný dôchodok navrhovateľa a následnej správnej
aplikácii ZSP a príslušných právnych predpisov naň, ktorý odporkyňa dostatočne a správne nezistila.

61. K nedostatočne zistenému skutkovému stavu súd konštatuje, že konanie o priznanie nároku
na starobný dôchodok začalo spísaním žiadosti dňa 31.01.2011 o priznanie starobného dôchodku
od 11.10.2010 aj v ČR, pred dosiahnutím dôchodkového veku. Navrhovateľ žiadosťou spísanou
dňa 11.10.2010 požiadal aj o predčasný starobný dôchodok (na pobočke ako sám uviedol v
podaní z 05.06.2017), ktorú zobral späť svojim podaním doručeným odporkyni dňa 17.09.2012.
Zistenie skutkového stavu odporkyňa dostatočne nevykonala, keďže riadne nezisťovala všetky
okolnosti za obdobie roku 1992, odkedy navrhovateľovi, dňa 04.11.1992 skončil pracovný
pomer v podniku DCK Rekrea, so sídlom v Prahe, ako s posledným zamestnávateľom,
majúcim ku dňu rozdelenia ČSFR k 31.12.1992 sídlo v Českej republike. Z obsahu spisov
vyplýva a sám navrhovateľ uviedol, že od 01.03.1990 do 31.12.1992 podnikal na základe
rozhodnutia Obvodného národného výboru Bratislava II., vydaného dňa 02.03.1990, podľa nar.
vlády SSR č. 2/88 Zb., ktoré stratilo platnosť dňa 31.12.1992, keďže zák.č. 455/1991 Z.z. živnostenský
zákon, zrušil zák.č. 130/1990 Zb. o súkromnom podnikaní s tým, že podnikateľ bol pre pokračovanie v
podnikaní povinný požiadať o živnostenský list na prevádzkovanie živnosti od 01.01.1993. Navrhovateľ
nebol ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len „SZČO“) do 31.12.1992 zúčastnený na
nemocenskom a dôchodkovom poistení, keďže odporkyňa zistila, že nebol registrovaný a neplatil
poistné. Súd konštatuje, že pokiaľ bol navrhovateľ zamestnaný podľa § 145b ods.1 zák.č. 100/1988
Zb., nebol povinný platiť povinné poistné, lebo podnikal v súbehu so zamestnaním, z ktorého bol
zúčastnený na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení. Od ukončenia pracovného pomeru dňom
05.11.1992, už v súbehu so zamestnaním nepodnikal. Ako sám navrhovateľ uviedol, po ukončení
zamestnania bola jeho hlavná činnosť podnikanie, z ktorej mu preto vyplývali povinnosti v zmysle
príslušných právnych predpisov upravujúcich nemocenské a dôchodkové zabezpečenie najmä zák.č.
100/1988 Zb. Zo spisu nevyplýva, že by odporkyňa zisťovala povinnosť navrhovateľa prihlásiť sa a
platiť poistné na nemocenské a dôchodkové zabezpečenie tak, ako to upravuje ust. § 145b zák.č.
100/1988 Zb., tzn. či mal ako SZČO príjem 9600,- Kčs a viac ročne, žiaden záver k zisteniam v
tomto smere a aj k aplikácii čl. 20 Zmluvy medzi SR a ČR neurobila, resp. žiaden záver nie je v
odôvodnení rozhodnutia zo dňa 16.10.2012 a ani zo dňa 17.12.2013 vyvodený a postup odporkyne
odôvodnený. Z podkladov v spise (potvrdenie OÚP BA II. zo dňa 14.04.1993) vyplýva, že od 23.11.1992
sa navrhovateľ zaregistroval do evidencie uchádzačov o zamestnanie a do 31.03.1993 poberal aj
dávky z Obvodného úradu práce Bratislava II, tzn. k 31.12.1992 bol registrovaný a poberal dávky.
Podľa vtedy platného právneho stavu (11/92), kedy sa navrhovateľ podľa ust. § 7 ods. 1 zákona o
zamestnanosti č. 1/1991 Zb. registroval ako občan vykonávajúci samostatne zárobkovú činnosť, nebol



oprávnený sa zaregistrovať do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Navrhovateľ bol v tejto evidencii
neoprávnene, čo znamená že aj dávky poberal neoprávnene. Podľa ust. § 18 ods. 1 zák. č. 1/1991
Zb. ak sa uchádzačovi o zamestnanie, hmotné zabezpečenie jeho zavinením priznalo a poskytovalo
neprávom najmä preto, že zamlčal alebo nesprávne uviedol niektorú rozhodnú skutočnosť alebo nesplnil
svoju oznamovaciu povinnosť, je povinný vrátiť neprávom prijaté hmotné zabezpečenie. Rozhodnou
pre skutočnosť či išlo o zavinenie navrhovateľa je, či a ako v písomnej žiadosti pri registrácii uviedol,
že vykonáva samostatne zárobkovú činnosť, inak povedané či uviedol že ju nevykonáva alebo sa
k tejto skutočnosti vôbec nevyjadril. Túto podstatnú okolnosť je odporkyňa povinná zistiť a podľa
toho zvoliť ďalší postup. Navrhovateľ bol v postavení nezamestnaného neoprávnene, žiadne práva
mu z nepráva tohto statusu nemôžu vzniknúť, tzn. nepripadá do úvahy brať naň zreteľ ani pri
rozhodovaní o nároku podľa trvalého bydliska občana v zmysle čl. 20 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom
zabezpečení pri rozdelení ČSFR. Odporkyňa má už zistené, že pred rozdelením ČSFR, do 04.11.1992
navrhovateľ pracoval u zamestnávateľa DCK Rekrea so sídlom v Prahe, v ČR, jej úlohou je však zistiť,
či bol pred rozdelením ČSFR v právnom postavení samostatne zárobkovo činnej osoby, t.j. osoby
povinnej odvádzať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie príslušnej okresnej
správe sociálneho zabezpečenia v zmysle ust § 145b zák. č. 100/1988 Zb. a čl. 16 ods. 1 Správnej
dohody o vykonávaní Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení, ktorá nadobudla účinnosť dňa
01.01.1993. Ak bude mať právny status SZČO v zmysle cit. ust. bude platiť tento status pre zaradenie
navrhovateľa na účely čl. 20 zmluvy, keď sa za zamestnávateľa samostatne zárobkovo činnej osoby
považuje okresná správa sociálneho zabezpečenia, ktorej bola povinná táto osoba odvádzať poistné
na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. V zmysle ust. čl.16 ods.1 Dohody je v ďalšom
konaní teda rozhodné zistiť povinnosť navrhovateľa odvádzať poistné (nie či ho aj platil).

62. Rozhodnutiam odporkyne možno vytknúť aj ďalšie pochybenia, napr. vo výroku preskúmavaného
rozhodnutia zo dňa 17.12.2013 je uvedená suma zvýšenia starobného dôchodku 337,10 Eur a v
odôvodnení je uvedené 331,10 Eur (str. 2), v priloženom osobnom liste chýba ODP v počte 115 dní, od
01.01.2011 do 25.04.2011. Rozhodnutie zo dňa 07.04.2015 je zmenovým rozhodnutím k rozhodnutiu
zo dňa 20.12.2013 a nie k rozhodnutiu zo dňa 20.12.2014, ako v odôvodnení uviedla odporkyňa. Ako
podklad na zvýšenie vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby nie je základ dane
doložený potvrdením o podaní daňového priznania za príslušný kalendárny rok, ale vymeriavací základ,
z ktorého SZČO zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení platí poistné a ktorého výška závisí od
dosiahnutého hrubého príjmu za zdaňovacie obdobie (kalendárny rok) podľa § 8, § 12 a nasl. ust. zák.
č.100/88 Zb.

63. Súd v preskúmavanej spojenej veci uvedenej v časti II. o vyrovnávací príplatok (preskúmanie
rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. marca 2016 v spojení so zmenovým rozhodnutím č.
XXX XXX XXXX 0 zo dňa 05.decembra 2016) zistil, že odporkyňa námietku navrhovateľa v opravnom
prostriedku, že má nesprávne uvedený vymeriavací základ v roku 1994 akceptovala a tento mu opravila
zmenovým rozhodnutím zo dňa 05.12.2016 a priznaný vyrovnávací príspevok mu zvýšila na sumu
190,70 Eur. Hlavnou a podstatnou námietkou navrhovateľa je aj v tomto konaní námietka voči rozdeleniu
SD na dve časti a aplikovanie právneho režimu zamestnanca u posledného zamestnávateľa so sídlom v
ČR pri rozdelení ČSFR podľa čl. 20 Zmluvy medzi SR a ČR vo veci sociálneho zabezpečenia. Skutkový
stav v uvedenej veci nároku a výšky starobného dôchodku nie je zistený správne ( bod 3 rozsudku).
Nakoľko spojené veci spolu skutkovo súvisia, súd konštatuje že z dôvodu pochybenia riadneho zistenia
skutkového stavu v časti o starobný dôchodok je potom nesprávne zistený aj skutkový stav vo veci
priznania vyrovnávacieho príplatku navrhovateľovi. Oprávnenosť a priznanie vyrovnávacieho príplatku
priamo závisí od správneho zistenia nároku a sumy starobného dôchodku, ktoré potom potvrdí túto
oprávnenosť a vyrovnávací príplatok sa navrhovateľovi buď prizná alebo nie (ak nebude rozdelený jeho
nárok na SD na dve časti medzi SR a ČR, čl. 20 Zmluvy sa neuplatní a vyrovnávací príplatok sa
nepoužije). Prezentované dôvody boli tak podkladom aj na zrušenie rozhodnutia vo veci priznania
vyrovnávacieho príplatku navrhovateľovi.

64. Sumarizáciou uvedeného je súd nútený konštatovať, že ani jedno z uvedených rozhodnutí (vrátane
právoplatného zo dňa 16.10.2012) odporkyňa ako žalovaný správny orgán riadne, postupom v súlade
s ust. § 209 ods. 4 ZSP neodôvodnila, neuviedla postup v zisťovaní skutkového stavu vo vzťahu
k nároku na starobný dôchodok navrhovateľa, v rozhodnutiach nie je uvedená podstata pre vznik
nároku a určenie sumy starobného dôchodku, t.j. čo bolo podkladom, resp. aké skutočnosti ju viedli k
rozhodnutiu, že mu priznala iba čiastočný starobný dôchodok, resp. nárok na starobný dôchodok aj zo



SR aj z ČR a nič neuviedla ani k aplikácii čl. 20 Zmluvy medzi SR a ČR na zistený skutkový stav veci.
Odôvodnenie rozhodnutia má byť zrozumiteľné a má presvedčiť o správnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu, a to predovšetkým účastníka konania, ktorého sa týka. Navrhovateľovi nebolo riadne
odôvodnené priznanie starobného dôchodku v dvoch častiach, z jeho odvolacích námietok vyplýva
zmätenosť v skutkovom stave, pretože mu nebol riadne vyložený obsah zistení v spojení s dôkazmi
a príslušnými právnymi predpismi. Odporkyňa, vo výroku rozhodnutia síce uviedla, že pri priznaní
starobného dôchodku navrhovateľovi použila nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004
o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia č. 988/2009, ale bez riadneho
odôvodnenia a bližšieho komentára navrhovateľ nemá vedomosť, že je to vrátane Zmluvy SR a ČR.
V rozhodnutiach tak absentujú náležitosti vyžadované ust. § 209 ods. 1 až ods. 4 ZSP a sú preto
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

65. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že doteraz nie je preukázaný správny skutkový stav,
keďže odporkyňa pri zisťovaní skutkového stavu vo veci nároku navrhovateľa na starobný dôchodok
nepostupovala v zmysle § 195 ods. 1 ZSP, jej zistenia sú nedostatočné, nesprávne a z toho dôvodu
nesprávna je aj vypočítaná suma starobného dôchodku, ktorá je podkladom pre jeho ďalšie zvýšenia,
ktoré sú potom nesprávne tiež. Zvýšenia sumy SD, ktoré odporkyňa realizovala preskúmavanými
rozhodnutiami, bolo teda potrebné pre nesprávnosť vzniku nároku a sumy starobného dôchodku všetky
zrušiť a vrátiť odporkyni na ďalšie konanie, v ktorom riadne a správne zistí skutkový stav, tzn. zistí,
či je správne a zákonné rozdeliť nárok starobného dôchodku navrhovateľa na dve časti medzi SR a
ČR a z uvedeného pohľadu aj podliehanie právnemu režimu nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia č. 988/2009 a
platných článkov Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení. Odporkyňa až na základe takéhoto
posúdenia vypočíta navrhovateľovi sumu starobného dôchodku, vrátane všetkých jeho zvýšení a
ak bude starobný dôchodok priznaný v dvoch častiach (SR, ČR) následne k nemu prizná vyrovnávací
príplatok. Ak ale zistí skutočnosti podstatné pre vznik nároku a sumy starobného dôchodku iba zo SR
(plnú nie v častiach) vyrovnávací príplatok bude v tom prípade nedôvodný a neopodstatnený a keďže
sa ním vyrovnáva suma starobného dôchodku priznaná v dvoch častiach oproti plnej sume starobného
dôchodku vypočítanej ako teoretická (fiktívna) suma, navrhovateľovi sa neprizná.

66. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ Občianskeho súdneho
poriadku rozhodnutia uvedené vo výroku tohto rozsudku zrušil a spojenú vec vrátil odporkyni
na ďalšie konanie. Súd v uvedenej veci rozhodol postupom podľa cit. ust. zrušením rozhodnutia
odporkyne a vrátením veci na ďalšie konanie, pričom zdôrazňuje, že konanie podľa Tretej hlavy
piatej časti O.s.p. je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
na základe opravného prostriedku navrhovateľa. Toto súdne konanie však nenahrádza samotné
administratívne konanie, v ktorom zákon správnemu orgánu ukladá povinnosť zistiť skutočný stav
veci a za tým účelom vykonať potrebné dokazovanie. Krajský súd poukazuje na ust. § 250r O.s.p., podľa ktorého je
odporkyňa právnym názorom súdu viazaná a je potrebné, aby v ďalšom konaní odstránila zistené
nedostatky a pred vydaním nového rozhodnutia zabezpečila nevyhnutné dôkazy, vyžiadaním si
potrebných podkladov a v ďalšom konaní postupovala v súlade ust. § 209 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003
 Z.z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov, ktoré vyžaduje aby rozhodnutie bolo v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, obsahovalo predpísané
náležitosti, a bolo v ňom uvedené ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

67. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2
O.s.p. a rešpektujúc dispozitívny úkon navrhovateľa, ktorý si v konaní pred súdom náhradu trov konania
neuplatnil, mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný (§ 250s O.s.p.).