{"guid": "f61cf77e-9670-459e-ae4b-66570e7dbaf3:72f471fe-aa0c-4c4e-99db-abe8d73a315b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1015200556.1", "spisova_znacka": "6S/79/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/79/2015 z 14. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 14. marca 2018, sp. zn. 6S/79/2015, ECLI:SK:KSBA:2018:1015200556.1", "identifikacne_cislo": "1015200556", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr Peter Pulman", "sudca_id": 1304, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-pulman-1304", "datum_vydania": "2018-03-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/138", "nazov": "zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/138-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/180", "nazov": "zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/180", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/180-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1959/158", "nazov": "predpis č. 158/1959 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1959/158", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/158-1959"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/119", "nazov": "predpis č. 119/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/119", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/119-1988"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/72f471fe-aa0c-4c4e-99db-abe8d73a315b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1015200556.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1015200556.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1015200556.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/79/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200556
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015200556.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu
JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislava, IČO: 00 603 481, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, proti žalovanému: Okresný
úrad Bratislava, Odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, Ružová dolina 27, 821 09
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Co-14/2015-IBa zo dňa 04.02.2015,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému a pribratému účastníkovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 05.03.2015 sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti
a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. Co-14/2015- IBa vydaného dňa 04.02.2015 a vrátenia veci
žalovanému na ďalšie konanie

Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.

2. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že v návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov
v k. ú. L. je vlastnícke právo k pozemku určeného operátu, ktoré je predmetom tohto konania (p. č. X-
XXXX/X - záhrady o výmere 33 m2), zapísané v prospech Slovenskej republiky v podiele 1/1, v správe
Obvodného úradu Bratislava. Voči zverejnenému návrhu doručil žalobca Komisii na obnovu evidencie
pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len komisia ROEP) námietku, v ktorej žiadal o zmenu
vlastníka predmetného pozemku v jeho prospech. Dôvodom mala byť skutočnosť, že ide o pozemok
konfiškovaný podľa nariadenia č. 104/1945 Zb., avšak s neprideleným konfiškátom a podľa vyhlášky č.
158/1959 Ú. v. s ním nakladal príslušný národný výbor a následne podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991
Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 138/1991 Zb.”)   predmetný pozemok
prešiel do vlastníctva žalobcu.

3. O námietkach žalobcu rozhodol prvostupňový správny orgán - Okresný úrad Bratislava, katastrálny
odbor, rozhodnutím č. C-242/14/ROEP/ Ružinov zo dňa 14.11.2014 a námietke žalobcu nevyhovel
a opravil údaje návrhu registra tak, že pri predmetnom pozemku zrušil zápis v časti druh pozemku
záhrady a zapísal v časti druh pozemku ostatné plochy. Svoje rozhodnutie dôvodil tým, že predmetný
pozemok tvorí časť parcely reg. C KN č. XXXX/X - druh pozemku ostatné plochy v intraviláne, na ktorej
je vybudovaný pilier diaľničného mosta.



4. V dôsledku odvolania podaného žalobcom zo dňa 17.12.2014 vo veci rozhodol žalovaný napadnutým
rozhodnutím č. CO-14/2015-IBa zo dňa 04.02.2015, pričom  zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie vydané v prvom stupni Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom. V odôvodnení
rozhodnutia stručne opísal priebeh správneho konania, napadnuté prvostupňové rozhodnutie ako aj
odvolanie voči nemu podané, pričom uviedol, že vznesenú námietku žalobcu považuje za nedôvodnú,
pričom predpokladom prechodu vlastníctva veci z majetku štátu na obce je vlastníctvo Slovenskej
republiky a existencia práva hospodárenia národného výboru k 24.11.1990, čo žalobca v konaní
nepreukázal (nepredložil žiadnu hospodársku zmluvu). V danom prípade nepochybne na dotknutom
pozemku je vybudovaný pilier diaľničného mosta, druh pozemku - ostatná plocha a potom ide o majetok
Slovenskej republiky. Žalobca nepreukázal právo hospodárenia na predmetnom pozemku, a preto
nebolo možné tento pozemok zapísať v jeho prospech  podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb.

Žaloba

5. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci žalovaným pri rozhodovaní o jeho námietke, v ktorej žiadal o zmenu vlastníka
predmetného pozemku.

6. Po stručnom opise priebehu správneho konania a obsahu vydaných preskúmavaných rozhodnutí
dôvodil, že dotknutý pozemok bol podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke (ďalej len PKV) č. XXXX,
k. ú. B. zapísaný ako vlastníctvo B. E., ktorému bol na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie č.
K-206/1948 skonfiškovaný.  Žalobca poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR  - rozhodnutie sp.
zn. 3 Cdo 7/02, podľa odôvodnenia ktorého je prechod majetku na obce viazaný na súčasné splnenie
dvoch podmienok, musí ísť 1/ o inú ako hnuteľnú vec patriacu orgánom miestnej štátnej správy, ku
ktorej 2/ patrilo právo hospodárenia národným výborom, bez rozlíšenia stupňa práva hospodárenia -
dočasnosti, resp. trvalosti. Mal za to, že požiadavka žalovaného o preukázanie hospodárenia k danému
pozemku národným výborom hospodárskou zmluvou bola neopodstatnená, nakoľko národný výbor
nemohol spísať hospodársku zmluvu sám so sebou.

7. Záverom uviedol, že v konaní nebolo žiadnym dôkazom preukázané existencia prekážky uvedenej v
§ 3 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb.  a daný pozemok prešiel v zmysle § 2 ods. 1, 7 zákona č. 138/1991
Zb.  v spojení s § 1 vyhlášky č. 158/1959 Ú. v.  ako nepridelený konfiškát, s ktorým národný výbor k
01.05.1991 hospodáril do jeho vlastníctva.

Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.05.2015 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť.
Uviedol, že vznesená námietka žalobcu na zápis vlastníctva k dotknutému pozemku v jeho prospech
bola prerokovaná na zasadnutí komisie ROEP, a na základe jej záverov prvostupňový správny orgán
považoval námietku žalobcu za nedôvodnú.

9. V žalobe podané námietky žalovaný považoval za nedôvodné s tým, že z ust. § 1 a § 3 vyhlášky č.
158/1959 Ú. v. a § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. vyplýva, že predpokladom na prechod vlastníctva veci
z majetku štátu na obce je vlastníctvo Slovenskej republiky a existencia práva hospodárenia národného
výboru k 24.11.1990. Zo spisového materiálu vyplývalo, že na dotknutom pozemku je vybudovaný pilier
diaľničného mosta, druh pozemku - ostatná plocha. Dôvodil, že účelom zákona č. 180/1995 Z. z. je
v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim zistiť dostupné údaje o
pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe zostaviť a schváliť register obnovenej evidencie
pozemkov. Predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou,
ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických
informácií a v súbore popisných informácií, ak v uvedenom zákone nie je ustanovené inak.

10. Žalovaný tiež poukázal na ust. § 5 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení
neskorších predpisov, podľa ktorého majetok štátu, ktorý prešiel do vlastníctva štátu podľa osobitného
predpisu spravuje dočasný správca, ktorým je obvodný úrad v sídle kraja, v ktorého obvode sa takýto
majetok štátu nachádza.



11. Uviedol, že nevyhnutným predpokladom prechodu vlastníctva poľnohospodárskych nehnuteľností zo
štátu na obec v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. je existencia práva hospodárenia, a teda trvalej správy,
ktorá patrila príslušnému národnému výboru k 24.11.1990. Správu národného výboru konštituoval zákon
č. 279/1949 Zb. o finančnom hospodárení národných výborov. V zmysle § 29 ods. 1 tohto zákona
národné výbory spravovali národný majetok zverený do ich správy príslušným ústredným úradom po
dohode s ministerstvami vnútra a financií. Tento poľnohospodársky majetok však národné výbory nemali
v trvalej správe, a teda im mohol byť zverený len do dočasnej správy v zmysle vyhlášky č. 507/1950 Ú.
v.. Do trvalej správy národných výborov mohol prejsť až po 01.09.1959 v zmysle vyhlášky č. 158/1959
Ú. v. o správe neprideleného poľnohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem.
V prípade zapísania takýchto pozemkov v pozemkovej knihe na Československý štát v správe ONV
- odborov poľnohospodárstva, ich mali národné výbory k 24.11.1990 iba v dočasnej správe, a preto
neprešli do vlastníctva obcí. Do trvalej správy mohol byť zverený národným výborom poľnohospodársky
majetok ústredným úradom, najmä Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy alebo
keď po 01.09.1959 prešiel do ich správy podľa vyhlášky č. 159/1959 Ú. v. Takéto prevody však boli
zaznamenané v pozemkovej knihe s odkazom na § 3 uvedenej vyhlášky. Takýto zápis však v PKV nie je.

12. Dôvodil, že Hospodársky zákonník a vyhláška č. 119/1988 Zb. určovali, že právo hospodárenia
s poľnohospodárskymi pozemkami k 24.11.1990 vykonávali štátne organizácie, ktorých predmetom
činnosti bola poľnohospodárska činnosť. Národným výborom mohlo toto právo patriť len v prípadoch
uvedených v § 8 ods. 2 a § 10 ods. 1 uvedenej vyhlášky. Zdôraznil, že o tejto skutočnosti nie sú
žiadne dôkazy. Mal za to, že ak nie je možné preukázať právo hospodárenia k 24.11.1990 štátnou
organizáciou, ktorej predmetom činnosti bola poľnohospodárska výroba, platí, že pozemky dočasne
spravoval okresný, resp. obvodný národný výbor (§ 59 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka). Dočasná
správa však nezakladá prechod pozemkov z vlastníctva štátu do vlastníctva obce. Uvedené sa však
vôbec netýkalo predmetného pozemku, nakoľko tento neprešiel do dočasnej tobôž do trvalej správy
národného výboru vzhľadom na absenciu zápisu vlastníckeho práva na československý štát v správe
národného výboru v PKV.

13. Záverom žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru vo veciach prechodu majetku štátu na obce
(rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Mcdo/55/01, Mcdo/56/01, 4 Cdo/46/01, 2Cdo/115/02,
2Cdo/48/2005 a Krajského súdu v Bratislave 9 Co/285/2013).

Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.
14. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11
ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo na  nariadenom pojednávaní konanom v prítomnosti oboch procesných strán  a
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné
námietky neodôvodňovali jeho zrušenie.
15. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku -
O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku
súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho
súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto
zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú
súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania.

16. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.



19. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

20. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

21. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov
a právnych vzťahov k nim (ďalej len „konanie“) sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych
vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej
len „register“).

22. Podľa § 1 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z. z. predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne
vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných
predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií (ďalej len „pozemok“), ak
v tomto zákone nie je ustanovené inak.

23. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú
z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými
osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z
výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci.

24. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na
základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa
spravidla nezisťuje.

25. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na
verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky.
Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo
sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho
vlastníctve alebo v správe spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z
návrhu registra doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania
podľa § 10 ods. 2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie
je známe, zastupuje fond alebo správca, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo správcovi
výpis z návrhu registra. Ak komisia nezačne doručovať výpisy z návrhu registra do siedmich dní odo dňa
uverejnenia návrhu registra, výpisy z návrhu registra doručí správny orgán.

26. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. správny orgán zašle námietky komisii do 15 dní od
uplynutia lehoty uvedenej v § 7 ods. 2. Námietky posúdi komisia do 30 dní od doručenia správnym
orgánom, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté, a svedecké
výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi, a svoje stanovisko zašle správnemu orgánu do
15 dní odo dňa ich prerokovania na zasadnutí komisie; ak komisia v tejto lehote stanovisko nezašle,
správny orgán rozhodne aj bez stanoviska komisie. Proti rozhodnutiu o schválení registra nie je možné
podať odvolanie. Obdobne sa postupuje v prípade návrhov podľa § 11 až 12. Rozhodnutie o schválení
registra sa doručuje verejnou vyhláškou.

27. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. majetok obce tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane
finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa
tohto zákona alebo ktoré nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky na
základe tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo vlastnou činnosťou.

28. Podľa § 1 vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. pôdohospodársky majetok, ktorý štát nadobudol podľa
predpisov o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku alebo podľa predpisov
o pozemkových reformách a ktorý sa doteraz podľa týchto predpisov nepridelil a ani nie je v správe
organizácií štátneho socialistického sektora, spravujú okresné národné výbory, v obvode ktorých je tento
majetok, a to podľa predpisov o správe národného majetku [vládne nariadenie č. 81/1958 Zb. o správe



národného majetku, vyhláška č. 205/1958 Ú. l. (Ú. v.), ktorou sa vykonáva vládne nariadenie o správe
národného majetku].

29. Podľa § 3 vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. výkonný orgán okresného národného výboru ihneď zistí
majetok, ktorý podľa tejto vyhlášky spravujú okresné národné výbory a pri nehnuteľnom majetku navrhne
pozemno-knižnému súdu pozemno-knižné usporiadanie s odvolaním sa na túto vyhlášku.

30. Podľa § 10 ods. 1  vyhlášky č. 119/1988 Zb. nehnuteľný národný majetok s príslušenstvom okrem
budov a stavieb, pri ktorých nie je záujem, aby zostali v celospoločenskom vlastníctve, sa môže
bezplatne odovzdať do trvalého užívania iným socialistickým organizáciám než štátnym (ďalej len \"trvalý
užívateľ\").

31. Úlohou súdu v danom prípade je  preskúmať zákonnosť postupu oboch správnych orgánov  pri
vydávaní  preskúmavaných  rozhodnutí ako aj zákonnosť týchto rozhodnutí v zmysle žalobnej  námietky
- nesprávneho právneho posúdenia veci.

32. Správny súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP
je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi
ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s
procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou
postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho
prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho,
či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu
podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe realizovanom v zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený a
súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí
mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom
naň kladené formálne náležitosti, t. j.  musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym
orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať všetky zákonom
požadované náležitosti.

33. Primárnou otázkou v tomto prípade sa súdu javí výklad ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991
Zb. Žalobca totiž tvrdí, že pozemok ktorý je predmetom tohto konania, je zapísaný v PKV č. XXXX v
prospech Československý štát - Obvodný národný výbor Bratislava. Tento zápis v pozemkovoknižnej
vložke podľa žalobcu preukazuje správu predmetného pozemku bývalým Obvodným národným výborom
a mal teda, podľa citovaného § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb., ako pozemok, ku ktorému mal právo
hospodárenia národný výbor,  prejsť do jeho vlastníctva.

34. V prvom rade považoval súd za potrebné zamerať sa na výklad ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č.
138/1991 Zb. a objasniť, či pojem právo hospodárenia v sebe zahŕňa iba pojem trvalá správa, alebo
ide o správu ako takú, teda nielen správu trvalú, ale aj správu dočasnú. Predpokladom prechodu
poľnohospodárskych pozemkov do vlastníctva obcí je totiž vlastníctvo Slovenskej republiky a existencia
práva hospodárenia, ktoré patrilo národnému výboru k rozhodnému obdobiu, t. j. ku dňu  24.11.1990.

35. V právnej teórii a aj v judikatúre súdov existujú v danej súvislosti dva protichodné názory na výklad
pojmu právo hospodárenia, pričom každý z účastníkov sa odvolával na tú časť judikatúry, ktorá podporuje
jeho právny názor. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou vyslovenou v judikatúre súdov, na ktorú
poukázal žalovaný (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo/55/01, MCdo/56/01, 4 Cdo/46/01,
2Cdo/115/02, 2Cdo/48/2005, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/285/2013-193, rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 44/2015) a domnieva sa, že je potrebné rozlišovať medzi dočasnou
správou majetku a hospodárením.



36. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 4 Cdo 46/01 zo dňa 25.09.2002)
možno konštatovať, že správu národného majetku národnými výbormi konštituoval zákon č. 279/1949
Z. z., ktorého ustanoveniami neboli dotknuté predpisy o majetku skonfiškovanom. Vtedajšie národné
výbory nemali majetok v trvalej správe, mohol im byť zverený len do dočasnej správy podľa zákona č.
507/1950 Z. z. Do trvalej správy národných výborov mohol takýto majetok prejsť až po 01.09.1959 v
zmysle vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. V danom prípade nie je v pozemkovej knihe zápis o trvalej správe
národného výboru k predmetnému majetku, ktorý by sa odvolával na § 3 vyhlášky č. 158/1959 Ú. v.

37. Inštitút práva hospodárenia s národným majetkom upravoval ku dňu 24.11.1990 Hospodársky
zákonník a vyhláška č. 119/1988 Zb., ktorá v § 4 stanovila, že právo hospodárenia patrí tej organizácii,
ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých národný majetok slúži, pokiaľ nie je touto vyhláškou
alebo osobitným predpisom ustanovené inak. Národným výborom mohlo patriť právo hospodárenia len
v prípadoch uvedených v § 8 ods. 2 a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 119/1988 Zb. Žalobca o tejto skutočnosti
v správnom konaní nepredložil žiadne dôkazy.

38. Zásadný rozdiel medzi dočasnou správou majetku a hospodárením spočíva v tom, že pod dočasnou
správou sa chápe iba činnosť smerujúca k ochrane a udržiavaniu zvereného majetku, zatiaľ čo pod
pojmom hospodárenie sa chápe aj účelné využívanie majetku na jeho hospodársky účel, pričom toto
využívanie smeruje k jeho zveľaďovaniu a zisku. Súd zastáva názor, že hospodárenie je možné iba
v režime trvalej správy, za splnenia podmienky, že účel zvereného majetku je v súlade s predmetom
činnosti správcu. V prípade poľnohospodárskeho majetku v dočasnej správe národného výboru preto
nie sú splnené podmienky pre prechod vlastníctva ex lege do majetku obce.

39. Krajský súd je toho názoru, že vlastnícke právo žalobcu k predmetnému pozemku nemožno
odvodzovať zo zápisu v pozemkovoknižnej vložke bez preukázania trvalého hospodárenia národným
výborom, nakoľko pre prechod vlastníctva na obec sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok,
ktorými sú vlastníctvo Slovenskej republiky k dotknutému majetku a existencia práva hospodárenia
národného výboru k 24.11.1990.

40. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal, že by ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/1991
Zb. vykonával právo hospodárenia k dotknutému pozemku, neprešiel tento do vlastníctva obce podľa
zákona č. 138/1991 Zb.  Vlastníctvo prechádza podľa  uvedeného zákona len v prípade splnenia
zákonných podmienok, čo sa v konaní ROEP nepreukázalo.

41. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v katastri nehnuteľností bol správne vykonaný zápis vlastníckeho
práva k predmetnému pozemku v prospech Slovenskej republiky, v správe Obvodného úradu Bratislava.

42. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa §
190 SSP zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky
žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie.

43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 a § 169 SSP žalovanému nepriznal právo na
náhradu trov konania, nakoľko toto právo mu v systéme správneho súdnictva zásadne neprináleží, ide
o orgán štátnej správy, žiadne trovy konania mu nevznikli. Pribratému účastníkovi súd právo na náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko nebola splnená žiadna z podmienok ich prípadného priznania podľa §
169 SSP.

44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.



Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná  sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo  sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "fac781fe-0b08-406c-b763-3df3d16641fd:1322c028-c574-4965-b5a4-59b8729a873d", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5912207144.2", "spisova_znacka": "9Co/285/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/285/2013 z 18. 9. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-09-18", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5912207144.2"}], "citovane_v": []}