{"guid": "16b9b483-854c-4537-a77f-e5d48d6b2164:b370c72c-c588-4745-a623-5b0e55526e21", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1016200753.1", "spisova_znacka": "8Sd/59/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sd/59/2016 z 15. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. mája 2018, sp. zn. 8Sd/59/2016, ECLI:SK:KSBA:2018:1016200753.1", "identifikacne_cislo": "1016200753", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Šašinková", "sudca_id": 1251, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-sasinkova-1251", "datum_vydania": "2018-05-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-2.pismeno-l", "nazov": "§ 250 ods. 2 písm. l) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-2.pismeno-l", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b370c72c-c588-4745-a623-5b0e55526e21", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1016200753.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1016200753.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1016200753.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sd/59/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200753
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200753.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľa:
V.. B. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX Z., zastúpený JUDr. Mariánom Ďurinom,
advokátom so sídlom Sibírska 4, 831 02 Bratislava proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29.
augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. apríla 2016 v spojení s rozhodnutím zo dňa 1. júna 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne číslo  XXX XXX XXXX X zo dňa 12. apríla  2016  v spojení s rozhodnutím zo
dňa 1. júna 2016   podľa ust. § 250l ods. 2 a § 250j ods. 2 pís. c/ Občianskeho súdneho  poriadku  z r
u š u j e  a vec  v r  a c  i a  odporkyni na ďalšie konanie.
Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 463,92 eur,  na účet
JUDr. Mariána Ďurinu, advokáta,  vedený vo J. banka, a.s., pobočka zahraničnej banky, R.: M  Z./M.:J.
do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Opravným prostriedkom zo dňa 02.05.2016, tunajšiemu súdu doručeným dňa 03.05.2016,
navrhovateľ žiadal  zrušiť rozhodnutie odporkyne zo dňa 12.04.2016 a vec jej vrátiť na ďalšie konanie,
pre nesprávne a v rozpore so zákonom zistený  skutkový  stav  veci (vyhodnotenie celkovej doby
zamestnania), pre  rozpor  s ustálenou judikatúrou a čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných
a pozostalostných dávkach,  uverejneným  v Zbierke zákonov, pod č. 416/1991 Zb. Za diskriminačné
považoval konanie odporkyne, ktorá  mu pre priznanie starobného dôchodku  nezhodnotila dobu služby
v I. kategórií funkcií, už zhodnotenej  pre nárok na výsluhový dôchodok (16 rokov) a tiež nezhodnotenie
108 odpracovaných dní  na výsluhový dôchodok. Poukázal na to,  že  od 16.10.1998  má priznaný
výsluhový príspevok a nie výsluhový dôchodok, ktorý ust. § 124 ods. 2 zák. č. 328/2002 Z.z. za
dôchodok   iba považuje. Dodal, že  výsluhový príspevok získal  za výsluhu rokov,  t.j. trvanie služobného
pomeru v policajnom zbore,  podľa priloženého potvrdenia Úradu sociálneho zabezpečenia Slovenskej
informačnej služby zo dňa 09.12.2010. Ďalej  poukázal  na nedodržanie zákonnej lehoty  určenej
zákonom  č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej iba “ZSP”), keďže odporkyňa o jeho žiadosti  o
priznanie starobného dôchodku,   spísanej  dňa 14.12.2015,  rozhodla až napadnutým rozhodnutím
zo dňa  12.04.2016.  Súčasne s týmto rozhodnutím  odporkyňa zaslala vo forme listu, tiež zo dňa
12.04.2016,  navrhovateľovi oznámenie v súvislosti s rozhodovaním o starobnom dôchodku, v ktorom
uviedla, že dobu výkonu náhradnej vojenskej služby a dobu služobného pomeru na dôchodkové účely
mu nehodnotila, čo právne odôvodnila  citáciou  ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP. Navrhovateľ uviedol,
že návrh na preskúmanie podáva aj voči tomuto „Oznámeniu,” keďže  s takýmto postupom odporkyne,
ktorý naviac zákonným spôsobom  ani neodôvodnila, nesúhlasí  a skonštatoval, že nárok na výsluhový
dôchodok nezískal v rozsahu pokrytom znením ust.  § 255 ods. 5 ZSP a súčasne žiadal  prepočítať a
zvýšiť starobný dôchodok  za poistné obdobie od 14.11.2015, keďže naďalej je v pracovnom pomere.
V návrhu na preskúmanie rozhodnutia poukázal na rozsiahlu judikatúru NS SR, obsahujúcu  výklad k



ust. §  60 a § 255 ods. 5 ZSP a namietol, že odporkyňa v zmysle jej záverov  nepostupovala a ani na ňu
neprihliadla.  Do obdobia dôchodkového poistenia pre priznanie starobného dôchodku  žiadal  započítať
aj dobu  hodnotenú pri priznaní výsluhového dôchodku,  ktorú mu odporkyňa  pre priznanie starobného
dôchodku vylúčila.

2. Vo vyjadrení zo dňa 10.06.2016 odporkyňa konštatovala, že dňa 14.12.2015 navrhovateľ požiadal o
starobný dôchodok, odvolala sa na ust. § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.  o sociálnom poistení  v znení
zák. č. 555/2007 Z.z. a § 65 ods. 2 ZSP a   dosiahnutie 62 rokov navrhovateľa, t.j. dôchodkového veku,
dňa  14.11.2015, od ktorého  žiadal priznať starobný dôchodok.   Uviedla, že k  tomuto dňu získal 11 292
dní obdobia dôchodkového poistenia,  t.j. 30 rokov a 342 dní a  týmto dňom splnil podmienky nároku na
starobný dôchodok.  Poukázala na obsah spisov a najmä potvrdenie Úradu sociálneho zabezpečenia
Slovenskej informačnej služby zo dňa 09.12.2010,  z ktorých  vyplýva,  že navrhovateľovi bol podľa zák. č.
73/1998 Zb.,  od 16.10.1998 priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa od 01.07.2002 podľa ust. § 124 ods.
2 zák. č. 328/2002 Z.z. považuje za výsluhový dôchodok. Na účely vzniku nároku na výsluhový príspevok
a    jeho výšku,  bola navrhovateľovi zhodnotená doba služby v rozsahu 16 rokov a 108 dní a to doba
výkonu náhradnej vojenskej služby od 03.10.1977 do 28.02.1978 v I. kategórii funkcií, doba služobného
pomeru na Ministerstve vnútra SR od 01.03.1978 do 30.09.1991 v I. kategórii funkcií a doba služobného
pomeru príslušníka  Slovenskej informačnej služby od 01.07.1996 do 15.10.1998 v I. kategórii funkcií.
Odporkyňa poukázala na ust. § 255 ods. 5 ZSP z ktorého vyplýva, že za obdobie dôchodkového
poistenia sa považuje aj obdobie výkonu  služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej
služby, získané do 31.12.2003, ak toto obdobie takýto  poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom
nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok
alebo čiastočný invalidný dôchodok, podľa zák. č. 328/2002 Z.z. K  tomu uviedla, že navrhovateľ získal
takéto obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nie je možné
hodnotiť mu ho pre starobný dôchodok.  K podanému návrhu na preskúmanie jej rozhodnutia  uviedla,
že dňa 19.05.2016 vydala rozhodnutie o zvýšení starobného  dôchodku navrhovateľa  od 14.11.2015
do 31.03.2016,  t.j. od priznania starobného  dôchodku za ďalšie obdobie počas poberania starobného
dôchodku podľa § 66 ods. 3 ZSP a poznamenala,  že  „Oznámenie” zo dňa 12.04.2016 nie je rozhodnutím
a z toho dôvodu nie je možné podať proti  nemu opravný prostriedok. Odporkyňa vo vyjadrení  žiadala
obe rozhodnutia ako  vecne správne potvrdiť.

3. Navrhovateľ v podaní zo dňa  23.06.2016 a identickom podaní zo dňa  24.06.2016 poukázal na to,
že toto druhé rozhodnutie odporkyne nič nové a podstatné do súdneho sporu nevnáša a zotrval na
dôvodoch pôvodne podaného návrhu na preskúmanie rozhodnutia súdom.

4. Navrhovateľ vo vyjadrení doručenom  súdu dňa 04.05.2018 uviedol, že opravným prostriedkom
napadol správnosť rozhodnutia z 12.04.2016, nakoľko mu nebola zhodnotená doba za odslúžené roky
v I. kategórií funkcií, ktorá mu už bola zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok, čím sa cíti
diskriminovaný. Zdôraznil, že mu bol priznaný výsluhový príspevok a nie výsluhový dôchodok a preto
zistenie odporkyne s odkazom na  ust. § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 ZSP je nesprávne a v rozpore s
právnymi predpismi a na neho  sa nevzťahuje. Poukázal  na rozsudok NS SR sp.zn. 9So/213/2014
zo dňa  28.09.2016 vo veci poberania jeho invalidného dôchodku, z ktorého vyplýva, že  mu  nebol
priznaný výsluhový dôchodok ani invalidný výsluhový dôchodok podľa zák.č. 328/2002 Z.z., pretože
jeho služobný pomer  netrval k 30. júnu 2002 ale ho ukončil ku dňu 15.10.1998 a z toho dôvodu
sa aplikácia ust. § 255 ods. 5 ZSP ani § 60 ods. 2 ZSP na neho nevzťahuje.  Za nesprávne a v
rozpore  so skutočnosťou preukázanou v spisovnej dokumentácii (doklady o dobe služby a výške
zárobku) označil tvrdenie odporkyne, že ku dňu  14.11.2015 získal 11 292 dní,  t.j. 30 rokov a 342
dní obdobia dôchodkového poistenia a boli mu zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového
poistenia a ďalšie nepreukázal, pretože  ich preukázal príslušnými dokladmi ako aj Potvrdením SIS zo
dňa  09.12.2010, z ktorého je zrejmé, že mu  od 16.10.1998 bol priznaný výsluhový príspevok,  je tu
uvedená doba služby a ďalšie doklady o dobe služby a výške zárobku, ktoré  potvrdzujú rozsah tejto
nezhodnotenej doby obdobia dôchodkového poistenia, takže ďalšie obdobie dôchodkového poistenia
preukázal.  Ďalej poukázal na to,  že podľa ust. § 274 ZSP mu zo zaradenia zamestnania I. a II. pracovnej
kategórie, patrí zvýšenie sumy starobného dôchodku  o 2%,  v nadväznosti  na ust. § 22 zák.č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení (ZSZ) a poukázal, že v I. a II. kategórii funkcií má odpracovaných 18 rokov
a 324 dní.



5. Na pojednávaní súdu dňa 16.05.2018 sa navrhovateľ v plnom rozsahu pridržiaval  argumentácie
z návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne  zo dňa 03.05.2016 a  súvisiacich písomností,
doručených súdu. Upozornil, že vo veci už raz rozhodol krajský súd, ktorý rozhodnutie odporkyne  zrušil
a vec jej vrátil na ďalšie konanie, Najvyšší súd  SR toto  rozhodnutie potvrdil, ale odporkyňa v intenciách
názoru  súdov nepostupuje. Poukázal na to, že výška jeho starobného dôchodku nie je akceptovateľná
a odo dňa priznania starobného dôchodku  mu podľa ust. § 22 ZSZ patrí zvýšenie 2%.   Odporkyni vytkol
aplikáciu nesprávnych právnych  predpisov a neakceptovanie  doby služby a doby vojenskej služby v
rozsahu 16 rokov a 108 dní. Uviedol, že skutková podstata  obsiahnutá v ust. § 60 ods. 2 ZSP a ust. § 255
ods. 5 ZSP sa naňho nevzťahuje, čo vo svojom rozhodnutí sp.zn. 9So 76/16 z 28.02.2018 a sp.zn. 7So
138/2011 z 18.08.2012 vyslovil aj NS SR, kde v rovnako posudzovanej veci bola odporkyňa odpracované
roky (dobu služby) povinná pre nárok na starobný dôchodok  zhodnotiť. Poukázal na vyjadrenie zo dňa
24.06.2016, ktorým rozšíril svoj návrh aj na zmenové rozhodnutie zo dňa  01.06.2016, ktoré žiadal tiež
zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Zástupkyňa odporkyne sa rovnako pridržiavala  svojho vyjadrenia z
10.06.2016 a napadnuté rozhodnutie z 12.04.2016 ako aj  zmenové rozhodnutie zo dňa 01.06.2016
žiadala ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na ust.  § 22 zák.č. 100/1988 Zb., v zmysle ktorého
starobný dôchodok navrhovateľovi zvýšiť o 2% nemožno, pretože pre nárok na starobný dôchodok je
posudzovaný podľa ZSP a ZSZ sa naňho nevzťahuje. Uvedenú dobu služby a vojenskej služby mu nie
je pre starobný dôchodok možné zhodnotiť vzhľadom na  znenie ust. § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 ZSP.

6. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne  príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a §
246a  ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)  podľa ust. § 492 ods. 1 zákona č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci konal podľa doterajších právnych predpisov,  napadnuté
rozhodnutie odporkyne ako i konanie ktoré mu predchádzalo  preskúmal postupom podľa tretej hlavy
piatej časti O.s.p. v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania,  keďže
sa nejednalo o vec,  v ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom  uvedeným v
ust. § 250f,  nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom sa    oboznámil s obsahom administratívneho
spisu,  pripojenými listinnými dôkazmi v spisovej dôchodkovej dokumentácii, písomnými podaniami,
najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, s osobným listom dôchodkového
poistenia vypracovaným k  napadnutému rozhodnutiu, s potvrdením Slovenskej informačnej  služby
Úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 09.12.2010 a 10.02.2011, oznámením Ministerstva vnútra SR zo
dňa 02.10.2013, z ktorých vyplýva, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový príspevok od 16.10.1998
podľa zák.č. 73/1998 Zb., ktorý sa od účinnosti zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok, s priebehom dôchodkového poistenia
vypracovaným odporkyňou a dospel k presvedčeniu, že vo výroku označené rozhodnutia odporkyne je
potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 pís. c/  O.s.p., pretože vychádzalo z nesprávneho a nedostatočne
zisteného skutkového stavu a je v rozpore s právnymi predpismi  a podľa ods. 3 cit. zákona vrátil vec
odporkyni na ďalšie konanie.

7. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je
ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 491 ods. 2, druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

9. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,  sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

10. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

11. Z ust. § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý
vstúpil do účinnosti dňom 1. júla 2002 vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov
a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové



zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia. Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie
aj colník.

12. Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona dávky výsluhového zabezpečenia závisia od doby trvania služobného
pomeru a od sumy služobného platu, ktorý dosiahli dotknuté osoby v ustanovenom období pred vznikom
nároku na dávku. Z výsluhového zabezpečenia sa poskytuje výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné,
výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový
dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok (§ 30 písm. a/- h/).

13. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) má poistenec
nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Dôchodkový vek  je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového
bodu, priemerného osobného mzdového bodu či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva z ust. § 60-64
ZSP.

15. Podľa § 60 ods. 2 ZSP je obdobím dôchodkového poistenia aj obdobie výkonu služby policajta
a profesionálneho vojaka(aj colníka), ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného
predpisu.

16. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 5 ZSP sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie
a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004,
ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobím dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby
policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby (vzťahuje sa aj na colníkov) získané do
31.12.2003, ak toto obdobie nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo
čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu(zák. č. 328/2002).

17. Podľa § 274  ods. 1  zákona č. 461/2003 Z.z.  v znení zák. č. 140/2015 Z.z. nároky vyplývajúce zo
zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

18. Podľa ust. § 195 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej
poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na
ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

19. Podľa ods. 2 cit. ust. podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej
zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti .

20. Podľa § 196 ods.1 ZSP dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného
stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné
posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzický osôb a právnických
osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej
poisťovne.

21. Podľa § 209 ods.1 ZSP sa rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne vydáva písomne,
ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané
náležitosti.

22. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.



23. Podľa § 250q ods. 3 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

24. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128)
vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok
na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za
tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť
alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti
alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

25. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom,
že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom
tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená
ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté
v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a
slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá
pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich
vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite
návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz
na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).  Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z
nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov
konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu
prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R
37/1993).

26. Správny súd považuje za  potrebné dať do pozornosti, že v procese súdneho prieskumu nie je súdom
skutkovým,  jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
piatej časti tretej hlavy O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam
a postupom správnych orgánov (§§ 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov
uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho
orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim
bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu
napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia
správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3
O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol
v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

27. Napadnutým rozhodnutím  č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. apríla 2016  odporkyňa podľa ust. §
65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“)    priznala od 14.11.2015
navrhovateľovi starobný dôchodok  v sume 466,10 eur, ktorý   po zákonnej valorizácii odo dňa jeho
priznania, t.j. za rok 2015 a  2016 podľa § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
SR č. 295/2014 a  č. 283/2015 Z.z. zvýšila na sumu 468,- eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia
uviedla, že navrhovateľ  splnil podľa ust. § 65  ZSP, v znení zákona č. 555/2007 Z.z.,  podmienky



nároku na starobný dôchodok k 14.11.2015,  kedy dovŕšil 62 rokov veku a  k tomuto dňu získal 11
292 dní, čo je 30 rokov  a  342 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 30,9370 rokov obdobia
dôchodkového poistenia. Sumu starobného dôchodku určila podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku
nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Odporkyňa v odôvodnení uviedla
spôsob určenia osobného  mzdového bodu, spôsob určenia priemerného osobného mzdového bodu
s tým, že prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho
obdobia od 01.10.1990 do 30.06.1996, od 16.10.1998 do 31.12.2014 je uvedený v priloženom osobnom
liste k rozhodnutiu. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho
obdobia je 31,8545, podiel úhrnu osobných mzdových bodov a  rokov dôchodkového poistenia 21,9754,
v rozhodujúcom období je priemerný osobný mzdový bod vo výške 1,4496,  redukovaný podľa § 63
ods. 3 pís. c/ ZSP na 1,3938. Aktuálna dôchodková hodnota stanovená podľa § 64 ods. 6 ZSP, ktorá
platí k 14.11.2015 je 10,6865 eur. Suma starobného dôchodku vo výške 460,90 eur, je vypočítaná ako
súčin priemerného osobného mzdového bodu (1,3938), obdobia dôchodkového poistenia získaného ku
dňu vzniku nároku na  starobný dôchodok  (30,9370 rokov) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (10,6865).
Suma starobného dôchodku 460,90 eur  sa zvýšila podľa § 82 ZSP  po zákonnej valorizácii odo dňa
priznania starobného dôchodku t.j. za rok 2015 a rok 2016  celkom na sumu 468 eur mesačne.

28. Rozhodnutím  č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 1. júna 2016  odporkyňa  zmenila  a doplnila
svoje predchádzajúce rozhodnutie zo dňa 12. apríla 2016 v časti odôvodnenia, v ktorom uviedla, že
navrhovateľovi dobu výkonu náhradnej vojenskej služby od 03.10.1977 do 28.02.1988 v I. kategórii
funkcií, dobu služobného pomeru príslušníka policajného zboru od 01.03.1978 do 30.09.1991 v I.
kategórii funkcií a dobu služobného pomeru príslušníka v Slovenskej informačnej služby od 01.07.1996
do 15.10.1998 v I. kategórií funkcií na dôchodkové účely nehodnotila. Svoj postup právne odôvodnila ust.
§ 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP a  tieto dôvody (obsahovo rovnaké) pôvodne oznámila navrhovateľovi iba
listom k napadnutému rozhodnutiu z 12.04.2016, proti  ktorému navrhovateľ podal návrh na preskúmanie
jeho zákonnosti.

29. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ žiadosťou  spísanou dňa 14.12.2015 požiadal
odporkyňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal  priznať od 14.11.2015, t.j. od dovŕšenia
dôchodkového veku. Z priebehu dôchodkového poistenia a osobného listu dôchodkového poistenia k
napadnutému rozhodnutiu vyplýva, že odporkyňa navrhovateľovi do obdobia dôchodkového poistenia
zhodnotila dobu učebného pomeru a zamestnania od 01.09.1969 až  do 02.10.1977 a  od 01.10.1990
do 30.06.1996, dobu nezamestnanosti od 16.10.1998 do 14.03.1999, dobu zamestnania od 15.03.1999
do 13.11.2015 a  celkom vyčíslila obdobie jeho dôchodkového poistenia v rozsahu 11 292 dní, t.j.
30 rokov  342 dní , bez započítania obdobia dôchodkového poistenia, ktoré mu bolo zohľadnené pri
priznaní výsluhového príspevku, t.j. celkom 16 rokov a 108 dní. Nezhodnotenie uvedeného obdobia
na dôchodkové účely odporkyňa oznámila listom zo dňa  12.04.2016 a zaslala navrhovateľovi spolu s
napadnutým rozhodnutím zo dňa 12.04.2016, ktoré potom zmenovým rozhodnutím zo dňa 01.06.2016
v časti odôvodnenia zmenila tak, že ho doplnila  obsahom uvedeného  listu.  Zo spisu a dokladov
Slovenskej informačnej  služby, Úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 09.12.2010 a tiež zo dňa
10.02.2011 a z oznámenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 02.10.2013 súd zistil, že navrhovateľovi
bol podľa zák.č. 73/1998 Zb. priznaný od 16.10.1998 výsluhový príspevok, ktorý sa od účinnosti
zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov od  01.07.2002 považuje za
výsluhový dôchodok a bola mu pre výsluhový príspevok  zhodnotená uvedená doba služby a náhradnej
vojenskej služby, v rozsahu celkom 16 rokov a 108 dní obdobia dôchodkového poistenia. Súčasťou
administratívneho spisu boli aj evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia, v ktorých jednotliví
zamestnávatelia navrhovateľa potvrdili konkrétne obdobie jeho dôchodkového poistenia počas výkonu
jednotlivých zamestnaní, i zárobky, ktoré v tom období dosiahol.

30. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia z 12.04.2016 a osobného listu v prílohe vyplýva, že
odporkyňa sa vôbec nezaoberala zisťovaním obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa, ktoré
dosiahol za dobu služby, vrátane  vojenskej služby v rozsahu 16 rokov a 108 dní, zhodnotenej pre
priznanie výsluhového príspevku.  O uvedenom svedčí aj list z 12.04.2016, ktorým mu túto skutočnosť  s
odkazom na  ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP oznámila  a zaslala spolu s napadnutým rozhodnutím.
Odporkyňa svoj  postup v konaní zdôvodnila zmenou  napadnutého rozhodnutia v časti odôvodnenia,
zmenovým rozhodnutím zo dňa 01.06.2016, ktoré v rozsahu troch odsekov doplnila textom identickým
s oznámením  zo dňa  12.04.2016,  kde v prvom odseku oznámila  dobu služby a náhradnej vojenskej



služby, ktoré nehodnotila  a v ďalších dvoch odsekoch iba citovala  ust. § 255 ods. 5 a ust. § 60 ods. 2
ZSP, bez akéhokoľvek odôvodnenia aplikácie citovaných ustanovení  na skutkový stav veci. Súd preto
konštatuje, že odporkyňa riadne a úplne nezistila skutkový stav veci podľa právnych predpisov, keďže
pri zisťovaní obdobia dôchodkového poistenia pre starobný dôchodok  vynechala  jeho časť  v rozsahu
16 rokov  a 108 dní  a nezaoberala sa ňou  v rovine skutkovej ani právnej. Citácia ust. § 60 a § 255 ods.
5 ZSP bez akejkoľvek zmienky na aký skutkový stav sú citované ustanovenia  aplikované, je v rozpore s
ust. § 195 a  § 196  ZSP a  rozhodnutie tak nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci
nie je ani v súlade  so všeobecne záväznými právnymi predpismi v zmysle ust. § 209 ods.1 ZSP.

31. Krajský súd  v súvislosti s ďalším postupom odporkyne v tejto veci, poukazuje na  ustálenú judikatúru
NS SR v obdobných veciach,  hlavne na  rozsudok NS SR sp.zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016, ako  aj
na ďalšie  rozsudky  napr.  sp.zn. 10So/59/2014,  sp.zn. 9So/214/2008 (Zbierka stanovísk NS a súdov SR
č. 5/2011),  v ktorých NS SR dospel k záveru, že na účel nároku na starobný dôchodok  vo všeobecnom
systéme je potrebné zhodnotiť aj obdobie zhodnotené v osobitnom systéme (u navrhovateľa pre
výsluhový príspevok)  a aplikovať čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128,  krátením vypočítanej teoretickej sumy
starobného dôchodku  najviac o sumu,  ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (príspevku).
Vychádzajúc z  úpravy ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP, podmienky tam uvedené musia byť splnené
súčasne. Výkladom uvedených  zákonných  ustanovení  (§ 60 ods. 2, § 255 ods. 5) vo vyššie opísaných
súvislostiach dospel Najvyšší súd SR opakovane k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v
Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. 5/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona
č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej
služby nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení,
ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom
poistení a určenie jeho výšky. Z uvedeného vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku navrhovateľa
na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení mala odporkyňa hodnotiť celú dobu
navrhovateľovho dôchodkového poistenia, t.j. obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom
a aj osobitnom systéme a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku
dôchodku.

32. Dohovor č. 128  <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015065&f=2>má charakter
medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný
dôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia
Dohovoru  <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015065&f=2>majú prednosť pred zákonom
o sociálnom poistení a sú priamo záväzné aj pre odporkyňu. Ustanovenia  zákona o sociálnom
poistení / zabezpečení,  je preto potrebné vykladať v kontexte s Dohovorom <http://www.epi.sk/form/
goto.ashx?t=26&p=1015065&f=2>. Z článku 33 ods. 2 Dohovoru  <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?
t=27&p=1994552-1994552&f=2>vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo
všeobecného, ako aj osobitného systému sociálneho zabezpečenia je možné starobný dôchodok
zo všeobecného systému iba krátiť a nemožno ho odňať, pokiaľ starobný dôchodok z osobitného
systému svojou výškou neprevyšuje výšku starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho
zabezpečenia. Výsluhový dôchodok plní od určitého veku poistenca funkciu starobného dôchodku a v
prípade poistenca,  ktorý má oba tieto dôchodky, je to dávka sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu
udalosť (prežitie určitého  veku,  v SR je to 62 rokov)  a pri výpočte výšky starobného dôchodku sa
uplatňuje postup krátenia podľa tohto článku.

33. Keďže odporkyňa v napadnutom rozhodnutí vychádzala z obdobia dôchodkového poistenia
navrhovateľa, ktoré nebolo zistené ani zohľadnené v celosti, t.j. pre účely rozhodnutia o jeho starobnom
dôchodku vylúčila zo zisťovania obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal v osobitnom systéme
sociálneho zabezpečenia, t.j. za výkon služby vrátane  vojenskej základnej služby, vychádzalo jej
rozhodnutie z nesprávneho a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci v rozpore s právnymi
predpismi , preto ho krajský súd zrušil a vec odporkyni vrátil na ďalšie konanie. Odporkyňa v
ďalšom konaní opätovne posúdi nárok navrhovateľa na starobný dôchodok v zmysle právneho názoru
uvedeného v tomto rozhodnutí v súlade s ustálenou judikatúrou NS SR a urobí výpočet starobného
dôchodku podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.

34. Záverom súd ešte  dáva do pozornosti čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého občania
majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.



35. K tomuto ústavnému právu uvádza rozhodnutie  NS SR R 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016 v súvislosti
s obdobnou prejednávanou vecou, že primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá
celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho
zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo
všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

36. Podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti
žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

37. Podľa ustanovenia § 250l ods. 1 O.s.p., pokiaľ v tretej hlave piatej časti nie je ustanovené inak,
použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a <https://www.slov-lex.sk/pravne-
predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160614>.

38. Podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a
ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

39. Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená
náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

40. Podľa ustanovenia § 151 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd         na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania,
je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia (ods.
1). Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ods. 2).

41. Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 prvá veta vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej iba
„vyhláška 655/2004 Z. z.), základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna
šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku.  V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo
veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške
jednej trinástiny výpočtového základu.

42. V zmysle ustanovenia § 13a ods. 1 vyhlášky  č. 655/2004 Z. z., odmena vo výške základnej sadzby
tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
a/ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,
b/ ďalšia porada alebo rokovanie s klientom  za každú skončenú hodinu,
c/ písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej,
d/ účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve
hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín.

43. Podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., od klienta možno požadovať na náhradu
výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny
výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak
sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

44. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250l ods. 1 v spojení                           s
ustanoveniami § 137 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151, § 250k ods. 1 O.s.p. a § 11 ods. 4,             § 13a
ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z. z. Keďže  navrhovateľ  mal v konaní celkový úspech, súd mu
priznal právo na úplnú náhradu trov konania.



45. Právny zástupca navrhovateľa v podaní zo dňa 17.05.2018 vyčíslil trovy konania pozostávajúce z
tarifnej odmeny za zastupovanie a režijného paušálu, celkovo v sume 538,50 eur.

46. Súd navrhovateľovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastupovania
nasledovne:

Odmena advokáta - vypočítaná zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby ako
jedna trinástina z výpočtového základu  podľa § 1 ods. 3  v spojení            s § 11 ods. 4 druhá veta
vyhlášky č. 655/2004 Z. z.:

- za 3 úkony právnej služby v roku 2016 - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 25.04.2016 (§ 13a ods.
1 písm. a/ vyhl.), návrh na preskúmanie rozhodnutia zo dňa 02.05.2016 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl.),
konzultácia a porada s klientom v dĺžke 1 a 1 hod. dňa 12.06.2016 (§ 13a ods. 1 písm. b/ vyhl.), pri
použití základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške  66 eur, vypočítanej z
jednej trinástiny výpočtového základu, ktorý v r. 2016 predstavoval sumu 858 eur,  t. j. spolu 198,00 eur;

- za 3 úkony právnej služby v r. 2018 - konzultácia a porada s klientom v dĺžke 1 a 1 hod. dňa 02.05.2018
(§ 13a ods. 1 písm. b/ vyhl.), písomné vyjadrenie žalobcu  zo dňa 04.05.2018 (§ 13a ods. 1 písm. c/
vyhl.), zastupovanie na pojednávaní dňa 16.05.2018 v dĺžke 1 hod. (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhl.), pri
použití základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške  70,85 eur, vypočítanej
ako jedna trinástina výpočtového základu, ktorý v r. 2018 predstavuje sumu 921 eur, t. j. spolu 212,55
eur.                              ,

Režijný paušál -  podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. patrí advokátovi                   vo výške jednej
stotiny výpočtového základu  za jednotlivé úkony právnej služby,               t. j. za r. 2016 z výpočtového
základu 858 eur za tri úkony právnej služby spolu v sume 25,74 eur, za r. 2018 z výpočtového základu
921 eur za tri úkony právnej služby v sume 27,63 eur; t. j. spolu  53,37 eur.

47. Trovy konania v celkovej sume 463,92 eur, ktorých účelnosť vynaloženia právny zástupca
navrhovateľa dostatočne a vierohodne preukázal, je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi na účet
jeho právneho zástupcu v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

48. Súd nepriznal advokátovi uplatnenú odmenu a režijný paušál spolu v sume 74,58 eur             za
rozšírenie návrhu po vydaní zmenového rozhodnutia z  24.06.2016, nakoľko sa nejednalo o podanie
týkajúce sa veci samej v zmysle ustanovenia § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky 655/2004 Z. z. Súd je v
súlade s ustáleným právnym názorom vyjadreným v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
povinný preskúmať všetky rozhodnutia vydané v administratívnom konaní súvisiace s prejednávanou
vecou, preto súd dospel k záveru, že uvedené podanie žiadnym spôsobom neprispelo k objasneniu
skutočností podstatných pre konanie a rozhodnutie v predmetnom súdnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}, {"guid": "d84f2a9b-c86f-47eb-aadd-36b8def6424a:95d7c864-8f3c-4c4b-8c08-ec1bcb4dd2d7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1014200044.1", "spisova_znacka": "9So/213/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/213/2014 z 27. 9. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-09-27", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1014200044.1"}, {"guid": "019ee4e2-2718-4af2-a348-b3872ddfaee2:3fddd519-2e3d-4aa2-b778-51da2a32b247", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:5014200920.1", "spisova_znacka": "1So/2/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/2/2015 z 23. 8. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-08-23", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5014200920.1"}, {"guid": "c5348dd7-e734-4803-bc8b-8cb0ea4f4b7c:38f7c641-5087-4004-9373-e01e35c68421", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:4013201354.1", "spisova_znacka": "10So/59/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/59/2014 z 14. 4. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-04-14", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4013201354.1"}], "citovane_v": []}