Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/253/2016 z 21. 11. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. novembra 2018, sp. zn. 6S/253/2016, ECLI:SK:KSBA:2018:1016202466.3 Krajský súd Bratislava | 6S/253/2016 | ECLI:SK:KSBA:2018:1016202466.3 | 2018-11-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, § 47 ods. 3 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4539b038-fa93-4c60-9fb9-d5f69fad86de Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1016202466.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/253/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202466
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016202466.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey
Kriškovej a sudcov Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: TORNO, s.r.o.,
so sídlom Jiráskova 15, 085 01 Bardejov, IČO: 31 718 841 právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková,
advokátka, so sídlom Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka SR, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 3036/2016-640 zo dňa 11.10.2016, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka SR č. 3036/2016-640 zo dňa 11.10.2016 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o
výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie a rozhodnutia správnych orgánov

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 14.05.2015 podal žalobca na regionálnom
pracovisku Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“ alebo „platobná
agentúra“) Jednotnú žiadosť na rok 2015 pod evidenčným číslom 808/JU-BU/14052015/047/SAPS,
ktorou požiadal o poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu a platby na poľnohospodárske
postupy prospešné pre klímu a životné prostredie na užívanú výmeru 213,70 ha a ekologické
poľnohospodárstvo (trvalé trávne porasty) vo výmere 213,70 ha, platby na viazané priame platby, platby
pre oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami a agroenvironmentálno - klimatické
opatrenie (mezofilné trvalé trávne porasty) vo výmere 156,52 ha. Prílohu tejto žiadosti tvoril zoznam
poľnohospodárskych pozemkov a grafické prílohy. Dňom podania jednotnej žiadosti začala platobná
agentúra správne konanie vo veci poskytnutia podpory. Za účelom overenia podmienok oprávnenosti na
poskytnutie podpory platobná agentúra vykonala administratívnu kontrolu žiadosti v zmysle nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej
poľnohospodárskej politiky (ďalej len „Nariadenie č. 1306/2013“), Delegovaného nariadenia Komisie
(EÚ) č. 640/2014, ktorým sa dopĺňa Nariadenie č. 1306/2013 vzhľadom na integrovaný administratívny
a kontrolný systém, podmienky zamietnutia alebo odňatia platieb a administratívne sankcie uplatniteľné
na priame platby, podporné nariadenia na rozvoj vidieka a krížové plnenie (ďalej len „Nariadenie
č. 640/2014“) a Vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 809/2014, ktorým sa stanovujú pravidlá
uplatňovania Nariadenia č. 1306/2013 v súvislosti s integrovaným administratívnym a kontrolným
systémom, opatreniami na rozvoj vidieka a krížovým plnením (ďalej len „Nariadenie č. 809/2014“).
Touto kontrolou platobná agentúra zistila nezrovnalosti v žalobcom deklarovaných výmerách, o čom



bol žalobca informovaný oznámením o nezrovnalostiach vo výmerách č. 500/1426/902/2015 zo dňa
24.09.2015. V tomto oznámení bol žalobca zároveň vyzvaný, aby potvrdil výmery zodpovedajúce
skutočnosti v prílohe oznámenia, a to v špecifikácii nezrovnalostí. V odpovedi doručenej na regionálne
pracovisko platobnej agentúry dňa 06.10.2015 žalobca v špecifikácii nezrovnalostí deklarované výmery
potvrdil.

2. Vykonanými krížovými kontrolami platobná agentúra zistila, že diely pôdneho bloku Gaboltov 3403/1,
Gaboltov 3501/1, Gaboltov 3701/1, Gaboltov 4502/2, Gaboltov 4604/1, Gaboltov 4701/1, Gaboltov
4702/1, Gaboltov 4704/1, Gaboltov 4804/1, Gaboltov 4901/1, Gaboltov 58040/1, Gaboltov 5805/1,
Gaboltov 5810/1, Gaboltov 5811/1, Gaboltov 5901/1, Gaboltov 5601/1 a Gaboltov 5702/1, ktoré boli
žalobcom deklarované v žiadosti, sú predmetom žiadosti aj žiadateľa MAXEL, s.r.o. Následne platobná
agentúra vykonala dňa 29.04.2016 a 02.05.2016 za prítomnosti žalobcu vopred oznámenú kontrolu
na mieste, ktorej účelom bolo zistiť, ktorá osoba má užívacie právo k sporným pozemkom a splnila
podmienky poskytnutia podpory. Z kontroly na mieste bola dňa 12.05.2016 vypracovaná správa, ktorá
bola toho istého dňa aj žalobcom podpísaná a z ktorej vyplýva, že pri fyzickej obhliadke a zameraní
sporných plôch bol zistený spor so subjektom MAXEL, s.r.o. Kontrolná skupina nedokázala potvrdiť
ani vyvrátiť právo k obrábaným pozemkom a hospodárenie na sporných pozemkoch. Počas kontroly
na mieste bola vykonaná aj fotodokumentácia. Pri kontrole na mieste žalobca na preukázanie práva
užívania sporných dielov pôdnych blokov predložil viaceré dokumenty, ktoré boli zdokumentované
v zápisnici o vykonaní kontroly na mieste č. 64/320/2015 zo dňa 12.05.2016 (podpísaná žalobcom
toho istého dňa). Išlo o doklady, ktoré žalobca predložil v elektronickej podobe na CD nosiči, a to
listy vlastníctva C. a R. T., nájomné zmluvy C. T. a R. T., Podnájomné zmluvy C. T., LPIS XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, mapa C. T. a R. T., doklady o výmere a zaplatení
dane z poľnohospodárskeho pozemku obecnému úradu vo C. T. a R. T. a kniha honov 2015. Tiež o
doklady, ktoré žalobca predložil v tlačenej podobe, a to výkazy prác vykonaných na sporných kultúrnych
dieloch. Listom zo dňa 12.05.2016 sa žalobca vyjadril k správe z kontroly na mieste, v ktorom okrem
spochybňovania predložených nájomných zmlúv sporným subjektom MAXEL, s.r.o. predložil čestné
prehlásenia obyvateľov V. R. T. a C. T. o obhospodarovaní spornej poľnohospodárskej pôdy.

3. Súčasťou administratívneho spisu je aj zápisnica č. 65/320/2015 zo dňa 12.05.2016 o vykonaní
kontroly na mieste u žiadateľa MAXEL, s.r.o., z ktorej vyplýva, že uvedený žiadateľ na podporu svojich
tvrdení predložil ako dôkazy preukazujúce právo užívania k spornej pôde nasledovné dokumenty, a to
nájomné zmluvy medzi spoločnosťou MAXEL, s.r.o. a Ladislavom Kuľkom VK a spol., nájomné zmluvy,
zoznam vlastníkov a súpis pozemkov podľa kultúrnych dielov v k. ú. C. T. a v k. ú. R. T., nájomnú zmluvu s
SPF, súpis pozemkov podľa jednotlivých sporných dielov pôdnych blokov a výpis z Obchodného registra
spoločnosti MAXEL, s.r.o.

4. Dňa 22.06.2016 vydala platobná agentúra, ako príslušný orgán štátnej správy pre oblasť poskytovania
podpory pre pôdohospodárstvo, rozvoj vidieka a rybné hospodárstvo podľa zákona č. 543/2007 Z.z.
o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka
(ďalej len „zákon č. 543/2007 Z.z.“), v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.
1307/2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov
podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „Nariadenie č. 1307/2013“), Nariadenia
č. 1306/2013, nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory
v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb (ďalej len „nariadenie vlády
č. 342/2014 Z.z.“) a nariadenia vlády SR č. 152/2013 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v
poľnohospodárstve formou prechodných vnútroštátnych platieb (ďalej len „nariadenie vlády č. 152/2013
Z.z.“) rozhodnutie č. 500/1679/20975/2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi
schválila poskytnutie podpory formou platby za výkrm vybraných kategórií hovädzieho dobytka v sume
1.368,45 Eur v zmysle § 11 nariadenia vlády SR č. 36/2015 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá
poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami viazaných priamych platieb.
Zároveň platobná agentúra týmto rozhodnutím žalobcovi neschválila poskytnutie podpory formou
jednotnej platby na plochu a súčasne uložila dodatočnú sankciu v sume 28.289,61 Eur podľa čl.
19 Nariadenia č. 640/2014. Okrem toho žalobcovi neschválila poskytnutie podpory formou platby na
poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie podľa čl. 28 ods. 1 Nariadenia
č. 640/2014, platby pre vybrané oblasti s prírodnými alebo inými obmedzeniami a súčasne uložila
dodatočnú sankciu v sume 22.036,74 Eur podľa čl. 19 Nariadenia č. 640/2014. Tiež žalobcovi neschválila



poskytnutie podpory formou platby na agroenvironmentálno-klimatické opatrenie a súčasne uložila
dodatočnú sankciu v sume 13.668,89 Eur podľa čl. 19 Nariadenia č. 640/2014. V odôvodnení tohto
rozhodnutia platobná agentúra uviedla, že porovnaním dokumentov a údajov predložených žiadateľom
(žalobcom) a spolužiadateľom (spoločnosťou MAXEL, s.r.o.) bolo zistené, že oba subjekty disponujú
dokumentmi preukazujúcimi užívacie právo k poľnohospodárskym pozemkom na sporných dieloch
pôdneho bloku. Právo užívania je medzi žalobcom a spoločnosťou MAXEL, s.r.o. sporné, a preto ho nie
je možné jednoznačne určiť v prospech jedného z nich. Na základe tohto zistenia platobná agentúra s
poukazom na § 16c od.s 1 záona č. 543/2007 Z.z. na spornej výmere neurčila stanovenú plochu.

5. Po odvolaní žalobcu, ktorého argumentačným základom boli žalobné dôvody, vydal žalovaný
napadnuté rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie platobnej
agentúry potvrdil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného je obdobné ako vyjadrenie k
žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým jeho častiam vyjadril nižšie.

II.
Žaloba

6. Žalobca považoval rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť
platobnej agentúre na ďalšie konanie. Poukázal na to, že prvostupňové rozhodnutie platobnej agentúry
o neschválení podpory pre žalobcu a súčasnom uložení sankcií bolo založené na zistení platobnej
agentúry, že na žalobcom uplatňovaných plochách - v rozhodnutí uvedených dieloch pôdneho bloku,
bola zistená spornosť vyplývajúca z toho, že tieto diely pôdneho bloku sú tiež predmetom žiadosti
žiadateľa MAXEL, s.r.o. Konštatujúc uvedené platobná agentúra poukázala na ustanovenia nariadenia
vlády č. 342/2014 Z.z., ustanovenie § 16c zákona č. 543/2007 Z.z. a neurčila na spornej výmere
stanovenú plochu. K takému záveru dospela platobná agentúra napriek skutočnosti, že žalobca ako
dôkaz na podporu svojho tvrdenia o splnení podmienok oprávnenosti predložil listy vlastníctva k. ú.
C. T., k. ú. R. T., nájomné zmluvy C. T., nájomné zmluvy R. T., podnájomné zmluvy C. T., doklady
o výmere a o zaplatení dane z nehnuteľností, výkazy prác na sporných kultúrnych dieloch a knihu
honov. Podľa platobnej agentúry spoločnosť MAXEL, s.r.o. predložila nájomné zmluvy uzatvorené medzi
spoločnosťou MAXEL, s.r.o. a Ladislavom Kuľkom VK a spol., nájomné zmluvy, zoznam vlastníkov, súpis
pozemkov podľa kultúrnych dielov v k. ú. R. T., nájomné zmluvy, zoznam vlastníkom súpis pozemkov
podľa kultúrnych dielov v k. ú. C. T..

7. Dôvodil, že už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu poukázal na to, že pokiaľ spornosť
oprávnenia užívať deklarovanú výmeru vyplynula zo skutočnosti, že tak žalobca, ako aj spoločnosť
MAXEL, s.r.o. vyvodzovali svoje oprávnenie užívať pozemky tvoriace deklarované diely pôdnych blokov
z nájomných zmlúv uzavretých medzi nimi a vlastníkmi predmetných pozemkov, je platnosť takýchto
zmlúv predbežnou otázkou, o ktorej už prebieha konanie na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn.
3C/351/2015. Predmetom tohto konania je určenie, že žalobca je od 01.01.2014 oprávneným užívateľom
okrem iného aj poľnohospodárskej pôdy, ktorá je predmetom jeho žiadosti na rok 2015. V tejto
súvislosti žalobca poukázal tiež na to, že podaním zo dňa 15.07.2016 predložil listiny preukazujúce
jeho tvrdenia uvedené v odvolaní, a to žalobu zo dňa 31.07.2015, podanie zo dňa 27.04.2016 vo veci
sp. zn. 3C/351/2015, ktorým rozšíril svoj návrh v predmetnom konaní tak, že sa dožadoval okrem
iného určenia, že je od 01.01.2014 oprávneným užívateľom predmetnej poľnohospodárskej pôdy a
uznesenie Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3C/351/2015 zo dňa 11.05.2016, ktorým súd pripustil
zmenu žaloby. Namietal, že žalovaný sa s uvedenou skutočnosťou v napadnutom rozhodnutí nijako
nevysporiadal. Poukázal na ustálený názor Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 4Sž/116/1996)
o tom, že správne konanie tvorí jeden celok, a preto aj odvolací orgán podľa § 46 Správneho poriadku
zodpovedá za to, že rozhodnutie o odvolaní je v súlade so zákonom a že vychádza zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu veci. Dôvodil, že bez ohľadu na to, ako žalovaný vyhodnotil vedomosť
platobnej agentúry o prebiehajúcom konaní o predbežnej otázke, v odvolacom konaní už existencia
prebiehajúceho konania o predbežnej otázke nebola sporná, a preto mal žalovaný povinnosť sa s touto
skutočnosťou vysporiadať, čo však neučinil. Na tomto mieste zdôraznil, že ustanovenie § 29 ods. 1
Správneho poriadku nedáva správnemu orgánu možnosť zvážiť, či v prípade prebiehajúceho konania o
predbežnej otázke má prerušiť konanie, keďže uvedené zákonné ustanovenie má kogentný charakter.
Podľa žalobcu žalovaný tým, že neprerušil odvolacie konanie do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Bardejov sp. zn. 3C/351/2015, alebo tým, že nezrušil prvostupňové
rozhodnutie platobnej agentúry a nezaviazal platobnú agentúru právnym názorom prerušiť konanie do



doby skončenia konania o predbežnej otázke, porušil procesné pravidlá konania, v ktorom rozhodoval
(porušil § 29 ods. 1 Správneho poriadku), čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

8. Ďalej žalobca uviedol, že už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu platobnej agentúry
poukázal na to, že z prvostupňového rozhodnutia nie je možné zistiť, ako správny orgán vyhodnotil
podklady rozhodnutia, ak aj po vykonaní dokazovania na základe predložených dokladov (viď body
2 a 3 tohto rozsudku) zostalo sporné užívacie právo k výmere deklarovanej tak žalobcom, ako aj
spoločnosťou MAXEL, s.r.o. Žalobca už prvostupňovému rozhodnutiu vytkol absenciu akéhokoľvek
skutkového záveru. Tým istým nedostatkom trpí aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktoré je vlastne
len všeobecným zhrnutím obsahu prvostupňového rozhodnutia. Žalobca teda namietal, že aj keď si
správne orgány oboch stupňov obstarali podklady pre rozhodnutie, nevyvodili z nich nijaké skutkové
závery. V ich rozhodnutiach absentuje akákoľvek činnosť, ktorá by mohla byť hodnotením dôkazov, teda
zisťovaním skutkového stavu veci na základe hodnotenia podkladov obstaraných správnym orgánom pri
splnení povinnosti žalobcu vyplývajúcej z § 16 ods. 2 a 7 nariadenia vlády č. 342/2014 Z.z. a § 16b ods.
1 zákona č. 543/2007 Z.z. Podľa žalobcu samotná skutočnosť, že ust. § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007
Z.z. zakotvuje možnosť neurčiť stanovenú plochu, nezbavuje správny orgán povinnosti postupom podľa
§ 16b ods. 1 uvedeného zákona zistiť skutočný stav veci, teda vyhodnotiť podklady predložené žalobcom
(či spoločnosťou MAXEL, s.r.o.) a vyvodiť z nich skutkový záver. Správne orgány oboch stupňov v konaní
o žiadosti žalobcu na rok 2015 ním predložené dôkazy nevyhodnotili a skutkový stav teda nezistili.
Obmedzili sa len na konštatovanie spornosti užívania žalobcu. Týmto postupom podľa žalobcu odmietli
vyhodnotiť podklady rozhodnutia a takéto hodnotenie vteliť do skutkových záverov o veci, ktorá je
predmetom konania. V tejto súvislosti žalobca poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený
v rozsudku sp. zn. 2Sžo/129/2007 zo dňa 25.06.2008 o postupe správnych orgánov pri existencii
predbežnej otázky, podľa ktorého správny orgán nikdy nesmie zostať pasívny vo vzťahu k predbežnej
otázke. To znamená, že buď si túto otázku zodpovie sám, alebo vyčká s vlastným rozhodnutím
kým sa o predbežnej otázke nerozhodne. Keďže v prípade žalobcu konanie o predbežnej otázke
prebiehalo, žalobca zastával názor, že správne orgány boli povinné prerušiť konanie do rozhodnutia o
tejto predbežnej otázke. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že tento postup si žalovaný osvojil
v konaní o žiadosti žalobcu na rok 2014, keď rozhodnutie platobnej agentúry o neschválení podpory
zrušil práve na základe záveru, že platobná agentúra rezignovala na svoju povinnosť zistiť spoľahlivo a
úplne skutkový stav veci. Navyše platobná agentúra v predmetom konaní následne konanie prerušila z
dôvodu konania o predbežnej otázke (konania sp. zn. 3C/351/2015).

9. Záverom žalobca dôvodil, že z prvostupňového rozhodnutia platobnej agentúry taktiež nevyplýva,
ktorý z predložených dôkazov alebo z akýchkoľvek iných podkladov viedol platobnú agentúru k záveru,
že právo užívania žalobcu k poľnohospodárskym pozemkom v deklarovanej výmere je sporné. V
tejto súvislosti poukázal na § 16 ods. 7 nariadenia vlády č. 342/2014 Z.z., podľa ktorého priame
platby sa poskytnú žiadateľovi, ktorý na výzvu príslušného orgánu riadne preukáže vlastnícke právo k
poľnohospodárskej pôde, alebo právo užívať poľnohospodársku pôdu. Keďže sa správne orgány vyhli
hodnoteniu dôkazov a vyvodeniu skutkových záverov, tieto nemohli uviesť v napadnutých rozhodnutiach,
keďže takéto závery neexistujú. Ich rozhodnutia sú teda v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

III.
Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 28.03.2017, žalobu
považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. S poukazom na § 16b ods. 1 a § 16c ods. 1 zákona
č. 543/2007 Z.z. uviedol, že platobná agentúra vykonala v dňoch 29.04.2016 a 02.05.2016 kontrolu na
mieste z dôvodu rozporu pri krížových kontrolách. V priebehu tejto kontroly bolo zistené, že na sporných
dieloch pôdneho bloku si okrem žalobcu podala Jednotnú žiadosť na rok 2015 aj spoločnosť MAXEL,
s.r.o. V súlade s § 16 ods. 7 nariadenia vlády č. 342/2014 Z.z. a § 16b ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. boli
žalobca ako žiadateľ a sporný subjekt vyzvaní na predloženie relevantných podkladov na preukázanie
práva užívania k sporným dielom pôdneho bloku a plnenie ustanovených podmienok. Žalobca a
sporný subjekt predložili viaceré listinné podklady, ktoré boli platobnou agentúrou náležite posúdené.
Platobná agentúra na ich základe, na základe zistení na mieste samom, vyjadrení účastníkov konania
a vykonaných meraní dospela k záveru, že na základe predložených podkladov nedokázala potvrdiť
ani vyvrátiť právo užívania žalobcu a sporného subjektu. Na základe uvedeného bola vypracovaná
zápisnica č. 64/320/2015. Žalovaný skúmaním zápisnice č. 65/320/2015 o vykonaní kontroly na mieste



u sporného subjektu vo veci viacnásobných deklarácií zo dňa 29.04.2016 a 02.05.2016 zistil, že sporný
subjekt predložil súbor nájomných zmlúv, súpis pozemkov, výpis z Obchodného registra a knihu honov,
ktoré boli následne platobnou agentúrou náležite posúdené. Na základe toho platobná agentúra dospela
k záveru, že okrem sporného subjektu preukázal právo užívania k sporným dielom pôdneho bloku
aj žalobca. Predložené doklady spĺňajú všetky náležitosti vyžadované na ich platnosť, pričom obidva
subjekty preukazujú právo užívať sporný diel pôdneho bloku najmä na ich základe. Žalovaný preto
konštatoval, že medzi žalobcom a sporným subjektom je zrejmý spor ohľadom práva užívať časť
sporných dielov pôdneho bloku. To znamená, že platobná agentúra oprávnene podľa § 16c ods. 1
zákona č. 543/2007 Z.z. konštatovala spornosť práva užívania časti sporných dielov pôdneho bloku
medzi žalobcom a sporným subjektom. Žalobcovi bola teda zistená naddeklarácia na nahlásenej časti
výmery sporných dielov pôdneho bloku, a to na základe spornosti v práve užívania podľa uvedeného
zákonného ustanovenia. Žalovaný považoval postup platobnej agentúry za správny, nakoľko platbu
SAPS, platbu za ekológiu, platbu ANC a platbu AEKO je možné poskytnúť výlučne na výmeru pôdy,
ktorá nie je predmetom sporu a zároveň je v príslušnom roku obhospodarovaná, pričom žiadateľ plní aj
všetky ostatné kritériá oprávnenosti.

11. Žalovaný mal za to, že kontrola na mieste bola vykonaná v súlade s Nariadením č. 1306/2013 a
skutočnosti zistené v správnom konaní považoval za správne a nepochybne preukázané. Stav veci
považoval za spoľahlivo zistený. Zo žiadosti je zrejmé, že žiadateľ (žalobca) vyhlásil všetky uvedené
informácie, vrátane príloh, za správne, úplné a pravdivé. Zároveň vyhlásil, že sú mu známe všetky
podmienky poskytovania podpory a je si vedomý požiadaviek vzťahujúcich sa na pomoc, o ktorú žiada.
Platobná agentúra sa pokúsila o zmierne vybavenie veci, o čom svedčia aj oznámenia o zistených
nezrovnalostiach.

12. Vo vzťahu k prerušeniu konania o Jednotnej žiadosti na rok 2014 žalovaný uviedol, že rozhodnutie
o prerušení konania o tejto žiadosti vydané platobnou agentúrou dňa 14.07.2016 časovo nasleduje na
vydanie prvostupňového rozhodnutia, pričom predmetné konanie je samostatným konaním, v ktorom
je platobná agentúra povinná skúmať všetky podmienky platiace pre konanie o žiadosti na rok 2014. V
tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že obe konania spadajú pod odlišný právny rámec a nemôžu
byť považované za obdobné konania. Prípadné skutkovo podobné okolnosti sa posudzujú za iných
podmienok.

IV.
Posúdenie veci

13. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1
SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nutné zrušiť a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie.

14. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

16. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V
rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v
žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu



podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto
konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

17. Podľa § 2 písm. c/ a d/ zákona č. 543/2007 Z.z. sa na účely tohto zákona rozumie
c/ pôdnym blokom základná jednotka evidencie pôdy, ktorá predstavuje súvislú plochu
obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy,
d/ dielom pôdneho bloku súvislá plocha obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy príslušného druhu
pozemku v pôdnom bloku.

18. Podľa § 7 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2007 Z.z. platobná agentúra rozhoduje o poskytovaní
podpory podľa osobitného predpisu a o poskytovaní zálohovej platby.

19. Podľa § 16b ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú
poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia, platobná agentúra ich vyzve, aby v lehote, ktorú im
zároveň určí, preukázali plnenie ustanovených podmienok a právo užívania k pôde; právom užívania k
pôde sa rozumie právo túto pôdu užívať ako vlastník, nájomca alebo na základe iného právneho dôvodu.

20. Podľa § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú
poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia a postupom podľa § 16b ods. 1 sa zistilo, že právo
užívania žiadateľov k pôde je sporné, platobná agentúra na spornej výmere neurčí stanovenú plochu
a v súlade s ustanovenými podmienkami rozhodne podľa osobitného predpisu. Proti rozhodnutiu o
poskytnutí podpory zníženej o spornú výmeru nie je prípustný opravný prostriedok.

21. Podľa § 2 ods. 1 nariadenia vlády č. 342/2014 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti
žalobcu) žiadosť o priame platby môže Pôdohospodárskej platobnej agentúre predložiť osoba,
ktorá obhospodaruje poľnohospodársku plochu vedenú v evidencii dielov pôdnych blokov na území
Slovenskej republiky.

22. Podľa § 7 ods. 1 nariadenia vlády č. 342/2014 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti žalobcu)
jednotná platba na plochu sa poskytne žiadateľovi, ktorý spĺňa minimálne požiadavky na poskytnutie
priamych platieb podľa § 2.

23. Podľa § 7 ods. 2 nariadenia vlády č. 342/2014 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti
žalobcu) jednotná platba na plochu sa poskytne na výmeru poľnohospodárskej plochy, ktorú žiadateľ
obhospodaruje a na ktorú možno poskytnúť podporu vedenú v evidencii dielov pôdnych blokov a ktorá sa
využíva na poľnohospodársku činnosť alebo sa prevažne využíva na poľnohospodársku činnosť podľa
odseku 3.

24. Podľa § 16 ods. 7 nariadenia vlády č. 342/2014 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti
žalobcu) priame platby sa poskytnú žiadateľovi, ktorý na výzvu príslušného orgánu riadne preukáže
vlastnícke právo k poľnohospodárskej ploche alebo právo užívať poľnohospodársku plochu.

25. Podľa čl. 2 ods. 1 bod 20 Nariadenia č. 640/2014 „režimy pomoci na plochu“ sú priame platby na
plochu v zmysle článku 67 ods. 4 písm. b) Nariadenia 1306/2013 s výnimkou osobitných opatrení pre
poľnohospodárstvo v najodľahlejších regiónoch Únie uvedených v kapitole IV nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013 a osobitných opatrení pre poľnohospodárstvo v prospech menších
ostrovov v Egejskom mori uvedených v kapitole IV nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.
229/2013.

26. Podľa čl. 2 ods. 1 bod 23 písm. a/ Nariadenia č. 640/2014 „určená plocha“ je, pokiaľ ide o režimy
pomoci na plochu, plocha, v prípade ktorej sú splnené všetky kritériá oprávnenosti alebo iné povinnosti
týkajúce sa podmienok udelenia pomoci, bez ohľadu na počet platobných nárokov, ktorými disponuje
príjemca.



27. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

28. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

29. Podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o
predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky
podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci
ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.

30. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

31. Podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne
rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o
takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

32. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

33. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

34. Žalobca rozhodnutia správnych orgánov považuje za nezákonné z dôvodu nedostatočného zistenia
skutkového stavu, ktoré je nepostačujúce na riadne posúdenie veci. Zároveň napadnuté rozhodnutie
považuje za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Okrem toho podľa žalobcu
došlo v konaní pred správnymi orgánmi k podstatnému porušeniu procesných predpisov, a to vo vzťahu
k povinnosti správnych orgánov konanie prerušiť. V prejednávanom prípade boli spornými kultúrnymi
dielmi, ktoré boli súčasťou jednotnej žiadosti žalobcu na rok 2015, Gaboltov 3403/1, Gaboltov 3501/1,
Gaboltov 3701/1, Gaboltov 4502/2, Gaboltov 4604/1, Gaboltov 4701/1, Gaboltov 4702/1, Gaboltov
4704/1, Gaboltov 4804/1, Gaboltov 4901/1, Gaboltov 58040/1, Gaboltov 5805/1, Gaboltov 5810/1,
Gaboltov 5811/1, Gaboltov 5901/1, Gaboltov 5601/1 a Gaboltov 5702/1, na ktoré si okrem žalobcu
uplatnil podporu (deklaroval plochu vo svojej žiadosti) aj iný subjekt, a to spoločnosť MAXEL, s.r.o.
V zmysle citovaných ustanovení právnych predpisov bolo úlohou platobnej agentúry pri posudzovaní
splnenia podmienok pre poskytnutie podpory na základe jednotnej žiadosti žalobcu skúmať tak právo
užívania jednotlivých pozemkov obsiahnutých v predmetných dieloch pôdneho bloku, ako aj podmienku
ich obhospodarovania.

35. Správne konanie je vybudované na určitých zásadách, ktorými je ovládané vo všetkých jeho
štádiách. Tieto zásady sú upravené v ustanovení § 3 Správneho poriadku. Jednou zo základných zásad
je zásada materiálnej pravdy. Z § 3 ods. 4 prvá veta Správneho poriadku vyplýva, že rozhodnutie
správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Zisťovanie podkladov pre
rozhodnutie je poznávací proces, ktorý smeruje k zisteniu skutočného stavu a táto činnosť patrí k
ťažiskovým činnostiam správneho orgánu. Úplné zistenie podkladov predpokladá vykonanie všetkých
dôkazov a šetrení, ktoré majú pre danú vec význam. Správny poriadok v ustanoveniach § 46 a
§ 47 vymedzuje obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia. Dôležitou súčasťou rozhodnutia je
odôvodnenie, ktoré nadväzuje na výrokovú časť rozhodnutia. Správny poriadok zakotvuje povinnosť
uviesť v odôvodnení rozhodnutia všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu. Z vyššie citovaného §
47 Správneho poriadku vyplýva, že zákon ustanovuje obsahové náležitosti odôvodnenia. V odôvodnení
musí správny orgán hlavne reagovať na návrhy, námietky a vyjadrenia účastníkov konania k podkladu



rozhodnutia. Správny orgán v ňom musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal, ale aj reagovať
na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, i keď ich pri svojom rozhodovaní nebral do
úvahy. Odôvodnenie musí poskytovať skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Podľa názoru súdu
správne orgány v danej veci nepostupovali v súlade s uvedenými zásadami správneho konania a ďalšie
nedostatky možno nájsť aj v odôvodnení ich rozhodnutí. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu
musia byť účastníkovi konania známe jednak skutkové okolnosti, z ktorých správny orgán vychádzal,
ako aj právne posúdenie veci. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také
odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých
orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie
ústavou garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný alebo čiastočný
nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia. Tento nedostatok má za následok nepreskúmateľnosť
rozhodnutia správneho orgánu (žalovaného), čo je aj prípad žalovaného v tomto konaní.

36. Náznaky nezrovnalostí zistených krížovými kontrolami sú predmetom následných kontrol
akýmikoľvek inými vhodnými administratívnymi postupmi, prípadne kontrolou na mieste. Oprávnenosť
poľnohospodárskych parciel sa v zmysle zásady materiálnej pravdy overuje akýmikoľvek vhodnými
prostriedkami. Pokiaľ je to nevyhnutné, na tieto účely sa vyžaduje dodatočný dôkaz. Na tomto mieste
súd pripomína, že činnosť platobnej agentúry pri schvaľovaní poskytnutia podpôr v poľnohospodárstve
by nemala byť činnosťou formálnou. Účelom systému podpory poľnohospodárom je skutočná pomoc
hospodáriacim roľníkom. Platobná agentúra je povinná svedomito si plniť svoje úlohy v tejto oblasti a
prihliadnuť na všetky skutočnosti, ktoré môžu mať v konaní význam. Uvedenými zásadami sa správne
orgány v prejednávanom prípade neriadili.

37. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu mal súd preukázané,
že žalobca si ako žiadateľ si uplatnil poskytnutie podpory na poľnohospodársku pôdu. Žiadosť na
poskytnutie podpory na poľnohospodársku pôdu na rovnaké pôdne bloky, resp. ich časti si uplatnila aj
spoločnosť MAXEL, s.r.o. Povinnosťou platobnej agentúry bolo postupovať v súlade s právnou úpravou
ustanovenou v § 16b ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. a vyzvať všetkých žiadateľov, aby v lehote,
ktorú im zároveň určí, preukázali splnenie ustanovených podmienok a právo užívania k pôde (právom
užívania k pôde sa rozumie právo túto pôdu užívať ako vlastník, nájomca alebo na základe iného
právneho dôvodu) a skutkové okolnosti vyhodnotiť vo vzájomnej súvislosti vo vzťahu k žiadostiam
oboch žiadateľov. Bolo povinnosťou platobnej agentúry sa náležite vysporiadať s predloženými dokladmi
žalobcu, tieto vyhodnotiť v kontexte s predloženými dokladmi spolužiadateľa (spoločnosti MAXEL, s.r.o.)
a v odôvodnení sa náležite vysporiadať zo skutkovými zisteniami. Skutkové zistenia vyplývajúce z
administratívneho spisu preukazujú, že žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku
pôdu, resp. na jej časť podali viacerí žiadatelia a právo užívania žiadateľov k pôde je sporné, z ktorých
dôvodov povinnosťou platobnej agentúry, resp. žalovaného bolo postupovať v súlade s právnou úpravou
Správneho poriadku a za tým účelom správne konanie v zmysle § 29 ods. 1 Správneho poriadku do
vyriešenia predbežnej otázky prerušiť (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/19/2016 zo
dňa 23.11.2017), a to vzhľadom na existenciu prebiehajúceho civilného súdneho konania na Okresnom
súde Bardejov pod sp. zn. 3C/351/2015 vo veci zdržania sa zásahov do užívania nehnuteľností, o
ktorom mal žalovaný v odvolacom konaní vedomosť a predmetom ktorého bola predbežná otázka vo
vzťahu k posudzovaniu žiadosti žalobcu (právo užívania k spornej pôde). V tejto súvislosti súd dodáva,
že aplikácia ustanovenia § 40 ods. 1 Správneho poriadku, t.j. možnosť správneho orgánu sám si
urobiť úsudok o predbežnej otázke, by bola na mieste len za predpokladu, že konanie o predbežnej
otázke neprebieha a účastníci by možnosť podať civilnú žalobu nevyužili. Odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia navyše nedáva odpoveď ani na to, akým spôsobom správny orgán sám posúdil predbežnú
otázku v danom konaní, t.j. otázku práva užívania sporných pozemkov.

38. Podľa názoru súdu sa správne orgány v prejednávanej veci predovšetkým nevysporiadali s otázkou
posúdenia jednotlivých predložených dokladov preukazujúcich právo užívania sporných pozemkov
žalobcom alebo ďalším žiadateľom MAXEL, s.r.o. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí, ako aj platobná
agentúra v prvostupňovom rozhodnutí, vôbec nezaoberali posúdením jednotlivých predložených
dokladov uvedených subjektov, keď len konštatovali preukázanie práva užívania k sporným pozemkom,
a tým jeho spornosť. Správna úvaha vo vzťahu k hodnoteniu predložených dokladov v odôvodnení
rozhodnutí správnych orgánov chýba.



39. Podľa názoru ústavného súdu vo veci III. ÚS 279/2012-13, "...interpretačné ponímanie pojmu
„obhospodarovaná poľnohospodárska pôda“, ktoré preferoval vo svojom rozsudku krajský súd i najvyšší
súd, predstavuje práve také právne posúdenie veci, do ktorého ústavný súd z titulu svojej oddelenosti od
systému všeobecného súdnictva nemôže zasahovať. Tento výklad totiž bez akýchkoľvek pochybností
nie je arbitrárny, keďže nepopiera účel a význam relevantných právnych noriem upravujúcich
poskytovanie jednotlivých druhov podpory na obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy. Iba na
podporu svojho formulovaného záveru ústavný súd uvádza, že výlučné zohľadnenie faktického stavu
(užívanie alebo „ošetrovanie“ pôdy), ktorého sa zjavne sťažovateľ domáha, bez akéhokoľvek zreteľa
na právny stav by mohlo viesť k absurdným výsledkom, keď aj neoprávnený užívateľ sporných dielov
by mal nárok na predmetnú podporu. Takýto výsledok iste nie je zmyslom a účelom nielen právnych
predpisov slovenského právneho poriadku, ale ani predpisov Európskej únie, preto ak správne orgány
vyžadovali od sťažovateľa preukázanie právneho vzťahu, ktorý by bol spôsobilý dokázať oprávnenosť
užívania sporných dielov, a súdy konajúce o žalobe sťažovateľa tento prístup akceptovali a potvrdili,
nemožno ich postupu z ústavno-právneho hľadiska nič vytknúť. V tomto svetle potom aj pracovné výkazy
ako predložené dôkazné prostriedky nemohli pre sťažovateľa privodiť priaznivejší výsledok, keďže sú
spôsobilé priamo preukázať iba faktum, nie právny vzťah sťažovateľa k sporným dielom." Preto aj
vzhľadom na uvedené bolo povinnosťou žalovaného aj platobnej agentúry skúmať a dôkladne posúdiť
tak právny titul, ako aj reálne hospodárenie na sporných pôdnych dieloch oboch žiadateľov a premietnuť
výsledky skúmania do rozhodnutia. V opačnom prípade by mohla nastať nežiaduca situácia, že subjekt,
ktorý má riadny právny titul na užívanie a pôdu aj užíva sa nedomôže práva na príspevok iba z dôvodu,
že ďalší subjekt bez ďalšieho tvrdí (čo prípadne doloží príslušnými dokladmi), že rovnakú pôdu užíva.
Ako uviedol ústavný súd, takýto výsledok iste nie je zmyslom a účelom nielen právnych predpisov
slovenského právneho poriadku, ale ani predpisov Európskej únie. Naopak, účelom uvedených právnych
noriem je podporovať skutočne hospodáriacich roľníkov.

40. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho
právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V
právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna
istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy,
sa osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých
štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS
17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365;
zhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999,
s. 382, I.ÚS 10/98)“ (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného
súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750, nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 22/06). Judikatúra ústavného súdu
tiež kladie dôraz, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte
sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu
právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti
štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (m. m. PL. ÚS 1/04).

41. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre
všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou
rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny
poriadok. Z článku 152 ods. 4 ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych
predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových
vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad.
Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako
individuálneho správneho aktu. Dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a
účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu, ako aj iné právnické subjekty
realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl.
2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v
medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe
Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne
záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

42. Z uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu povinnosťou mocenských
orgánov štátu, ako aj iných právnických subjektov, realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc, je nielen



konať a rozhodovať na základe a v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, ale ich povinnosťou
je aj vykladať právnu úpravu a aplikovať ju na posudzovanú vec v súlade s účelom a zmyslom zákona
ústavne konformným spôsobom a taktiež v konaní postupovať v súlade s právnou úpravou obsiahnutou
v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR).

43. Vzhľadom k tomu, že z administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány oboch stupňov
nevenovali dostatočnú pozornosť dokladom žalobcu preukazujúcim jeho oprávnenie k pôde, ku ktorej
si uplatnil podporu, ich právny záver, že žalobca nesplnil zákonné podmienky na schválenie podpory
k deklarovanej pôde treba považovať za predčasný. Pokiaľ žalovaný preskúmavaným rozhodnutím
prvostupňové rozhodnutie platobnej agentúry potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol v podstate stotožniac
sa so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového rozhodnutia, nechajúc bez povšimnutia odvolaciu
námietku žiadateľa (žalobcu) o nepreskúmateľnosti prvostupňového správneho rozhodnutia, jeho
rozhodnutie je taktiež postihnuté vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a tým je rozporné
s právnou úpravou ustanovenou v § 47 ods. 3 správneho poriadku.

44. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto
rozhodnutie žalovaného ako nezákonné zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom
viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu bude postupovať v naznačenom smere.

45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1
SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP
o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením.

46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ
musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania
sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia,
ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho
zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).