Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/350/2016 z 21. 11. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. novembra 2018, sp. zn. 6S/350/2016, ECLI:SK:KSBA:2018:1016202782.1 Krajský súd Bratislava | 6S/350/2016 | ECLI:SK:KSBA:2018:1016202782.1 | 2018-11-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: Ústava, SSP, zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch, predpis č. 482/2011 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/74819d5f-73bc-4ec4-b354-a0a39ebe3a57 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1016202782.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/350/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202782
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016202782.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu
a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Y.. P. Y., I..T.., B..
XX.XX.XXXX, X. L. X, T., zastúpený KRION Partners s.r.o., so sídlom Palisády 50, Bratislava, IČO:
36 858 617, konajúca prostredníctvom Mgr. Michala Ridzoňa, konateľa a advokáta, proti žalovanému:
Krajský súd v Bratislave, so sídlom Záhradnícka 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného Spr. 6242/16 zo dňa 25.10.2016, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Krajského súdu v Bratislave Spr. 6242/16
zo dňa 25.10.2016 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o
výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutia ako výsledky administratívneho konania.

1. Okresný súd Bratislava IV, ako povinná osoba podľa § 2 ods.1 zák.č. 211/2000 Z.z. o slobodnom
prístupe k informáciám (ďalej len „ZSI“), podľa § 3 ods. 1 ZSI, písomnosťou - sprístupnenie informácií
na žiadosť žalobcu, pod Spr. 6043/2016 zo dňa 28.09.2016, sprístupnil žalobcovi anonymizovaný
neprávoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 16C/279/2012 zo dňa 29.06.2016.

2. Žalobca proti rozhodnutiu podal dňa 13.10.2016 odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave
pod Spr. 6242/16 dňa 25.10.2016 tak, že odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu Okresného súdu
Bratislava IV zamietol.

II. Žaloba.

3. Včas podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí, ktoré
žiadal ako nezákonné zrušiť.

4. Žalobca s napadnutými rozhodnutiami nesúhlasi, nakoľko podľa ZSI sa elektronickou formou
domáhal sprístupnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava IV vo veci sp. zn. 16C/279/2012 s tým,
že rozsudok požadoval zaslať elektronicky na označenú emailovú adresu. Emailom bolo žalobcovi
doručené rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV pod Spr. 6043/2016 zo dňa 17.08.2016, v ktorom
bolo uvedené, že požadované informácie sa sprístupňujú po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, ktorý
bude zverejnený na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR, takže v prílohe emailu sa požadovaný
rozsudok nenachádzal. Proti uvedenému fiktívnemu rozhodnutiu, podal žalobca odvolanie, o ktorom



žalovaný rozhodol pod Spr. 6198/16 dňa 20.09.2016 tak, že odvolaniu vyhovel a vec vrátil Okresnému
súdu Bratislava IV na nové konanie. Následne požadovaný rozsudok, po vykonaní opatrení na ochranu
práv a právom chránených záujmov, listom z 28.09.2016 Okresný súd Bratislava IV žalobcovi sprístupnil
a zaslal v písomnej podobe napriek tomu, že požadoval zaslať rozsudok elektronicky.

5. Žalobca namieta, že prístup k obsahu rozsudku mu bol z podstatnej časti zamietnutý, keď rozsah
vykonaných opatrení na ochranu práv a právom chránených záujmov (ďalej len „anonymizácia") bol tak
veľký, že rozsudok bol obsahovo nezrozumiteľný a fakticky bez právneho aj praktického významu.

6. V ďalšom žalobca uviedol, keďže rozsudok nebol sprístupnený v celom rozsahu, že došlo k vydaniu
fiktívneho rozhodnutia, nakoľko Okresný súd Bratislava IV nevydal o obmedzení sprístupnenia žiadne
rozhodnutie. Týmto bolo znemožnené žalobcovi poznať dôvody takéhoto postupu a opodstatnenosť
rozsahu obmedzenia. Proti takémuto postupu Okresného súdu Bratislava IV podal žalobca odvolanie,
o ktorom rozhodol žalovaný pod Spr. 6242/2016 dňa 25.10.2016 tak, že odvolanie zamietol. Žalovaný
svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že postupoval podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR
č.482/2011 Z.z. o zverejňovaní súdnych rozhodnutí (ďalej len „Vyhláška"), preto nemožno aplikovať ust.
§ 18 ods. 2 ZSI a k vydaniu fiktívneho rozhodnutia nedošlo.

7. Podľa názoru žalobcu, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keď
žalovaný tvrdí, že pri posudzovaní žiadosti bolo potrebné vychádzať z ust. § 82a ods. 5 zákona č.
757/2004 Zb. o súdoch v platnom znení (ďalej len „ZSúd"), že pri žiadosti sa aplikuje ZSI avšak
pri opatreniach na ochranu práv a právom chránených záujmov sa postupuje podľa Vyhlášky, ktorá
obsahuje taxatívny výpočet údajov, ktoré podliehajú anonymizácii a preto rozsah anonymizovaných
údajov závisí od konkrétneho obsahu. V tejto súvislosti žalobca poukázal, že Vyhlášku na predmetnú
žiadosť nemožno aplikovať, nakoľko z názvu Vyhlášky (o zverejňovaní súdnych rozhodnutí) vyplýva, že
sa nevzťahuje na žiadosti podané podľa ZSI týkajúce sa sprístupňovania súdnych rozhodnutí. Uvedené
vyplýva z § 1 Vyhlášky, ktorý vymedzuje predmet a účel Vyhlášky. Žalobca poukázal aj na ust. § 82a
ZSúd, ktoré dôsledne rozlišuje medzi zverejňovaním a sprístupňovaním (§ 82a ods. 1 až 4 ZSúd upravuje
postup súdov pri zverejňovaní právoplatných súdnych rozhodnutí a ust. S 82a ods. 5 ZSúd upravuje
postup súdov pri sprístupňovaní neprávoplatných súdnych rozhodnutí, čo bol prípad sprístupnenia
požadovaného rozsudku).

8. Žalobca poukázal na aplikačnú prax súdov a ďalších správnych orgánov, keď v prípade vykonanej
anonymizácie rozhodnutí, vydávajú povinné osoby rozhodnutia o čiastočnom odmietnutí sprístupnenia
informácie (rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp.zn. lSpriI 159/14 z 03.09.2014, rozhodnutie
Ministerstva spravodlivosti SR sp. zn. 343/2015-34-I z 21.04.2015). Preto, keďže Okresný súd Bratislava
IV nevydal v stanovenej lehote o nesprístupnení časti požadovanej informácie rozhodnutie podľa § 18
ods. 2 ZSI, došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, čo žalovaný v napadnutom rozhodnutí nerešpektoval,
v dôsledku čoho postupoval v rozpore s ust. § 82a ods. 5 ZSúd v spojení s ust. § 18 ods. 2 ZSI.

9. Žalobca napriek vyššie uvedeným námietkam je názoru, že žalovaný na prípad žalobcu, neaplikoval
Vyhlášku správne a ústavne konformným spôsobom. Zdôraznil, že ust. § 5 ods. 1 Vyhlášky taxatívne
ustanovuje údaje, ktoré v súdnom rozhodnutí podliehajú anonymizácii, pričom v zmysle § 5 ods. 3
Vyhlášky, anonymizácii môžu podliehať aj iné údaje, len ak ide o údaje súkromnej povahy a to na
písomný pokyn sudcu alebo súdneho úradníka, ktorý rozhodnutie vydal s tým, aby obsah rozhodnutia
zostal zrozumiteľný. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia, sú v ňom anonymizované celé strany a aj
údaje, ktoré neboli súkromnej povahy (výpovede účastníkov konania a svedkov, ktoré boli prednesené
na verejných pojednávaniach z ktorých verejnosť nebola vylúčená). V dôsledku uvedeného napadnuté
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď bolo základné právo žalobcu, ako
žiadateľa na informácie obmedzené anonymizáciou nad mieru nevyhnutnú v demokratickej spoločnosti
a došlo tak k porušeniu základného práva žalobcu na informácie.

III. Vyjadrenie žalovaného.

10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 12.04.2017, doručeným súdu dňa 13.04.2017 s tým, že
žalovaný, ako odvolací orgán, rozhodnutím pod Spr. 6242/16 zo dňa 25.10.2016 odvolanie žalobcu proti
fiktívnemu rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV pod Spr. 6043/2016 zamietol, pričom na svojich
skutkových a právnych záveroch zotrváva. Žalobu žiada v celom rozsahu zamietnuť.



11. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že Vyhláška sa na jeho žiadosť vôbec nemohla
aplikovať a že z názvu Vyhlášky vyplýva, že sa nevzťahuje na prípady žiadostí podaných podľa
ZSI, ktoré sa týkajú sprístupňovania súdnych rozhodnutí, ale vzťahuje sa na zverejňovanie súdnych
rozhodnutí. Podľa názoru žalovaného, obsah súdneho rozhodnutia, ktoré sa sprístupňuje žiadateľovi
podľa ZSI, je anonymizovaný postupom podľa Vyhlášky, z čoho vyplýva, že proces anonymizácie je
upravený výlučne Vyhláškou a vykonáva sa za účelom zverejnenia súdneho rozhodnutia, ako aj za
účelom jeho sprístupnenia v prípade, že súdne rozhodnutie sa požaduje na základe žiadosti podľa
ZSI. Preto rozhodnutie nie je možné žiadateľovi poskytnúť vo forme kópie, resp. rovnopisu súdneho
rozhodnutia, ale vždy v anonymizovanej forme. V danom prípade je bez právneho významu, že Vyhláška
upravuje postup súdov pri zverejňovaní súdnych rozhodnutí a nie výslovne aj pri sprístupňovaní súdnych
rozhodnutí, nakoľko súdne rozhodnutie sa žiadateľovi sprístupňuje s takým obsahom a v takej forme,
ako sa zverejňuje na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.

12. Rovnako žalovaný považuje za bezpredmetnú námietku, že ust. § 82a zákona o súdoch rozlišuje
medzi zverejňovaním a sprístupňovaním, nakoľko táto skutočnosť nebola v celom správnom konaní
sporná, keďže povinná osoba žalobcovi sprístupnila požadované súdne rozhodnutie práve s poukazom
na ust. § 82a ods. 5 ZSúd, ktorý upravuje právny režim sprístupňovania súdnych rozhodnutí.

13. K námietke žalobcu, že v prípade vykonanej anonymizácie rozhodnutí, vydávajú povinné osoby
rozhodnutia o čiastočnom odmietnutí sprístupnenia informácie, žalovaný uviedol, že pri sprístupnení
súdneho rozhodnutia, ktoré žiadateľ požadoval, nebolo potrebné vydávať osobitné rozhodnutie vo
vzťahu k anonymizovaným údajom. Tieto údaje tvoria imanentnú súčasť rozhodnutia - informácií,
ktoré žalobcovi ako žiadateľovi povinná osoba sprístupnila po vylúčení tých informácii, pri ktorých to
ustanovuje zákon (§ 12 ZSI). Takéto vylúčenie informácií zo súdneho rozhodnutia nemožno považovať
za čiastočné odmietnutie informácií podľa ZSI, nakoľko informáciu ako takú povinná osoba sprístupnila.
Podľa názoru žalovaného, čiastočné odmietnutie žiadosti by prichádzalo do úvahy v prípade, ak
by žiadateľ požadoval okrem súdneho rozhodnutia aj ďalšie informácie, ktorých sprístupneniu by
povinná osoba nevyhovela. Rozhodnutia povinných osôb vo vzťahu k anonymizovaným údajom
sprístupnených rozhodnutí, na ktoré žalobca poukázal, nie sú záväzné a povinnej osobe nevyplýva
žiadna zákonná povinnosť takéto rozhodnutie vydať. Vo vzťahu k namietanému rozsahu vykonanej
anonymizácie je žalovaný názoru, že táto skutočnosť nezakladá nesprávnosť právneho posúdenia.
Rovnako žalovaný rozporoval názor žalobcu, podľa ktorého žiadatelia majú právo domáhať sa
sprístupnenia aj anonymizovaných údajov, nakoľko základné právo na informácie podľa čl. 26 Ústavy SR
nie je garantované bezhranične. Práve prostredníctvom anonymizácie údajov sú zabezpečené zákonom
chránené práva tretích osôb. Domáhaním sa sprístupnenia úplného obsahu súdneho rozhodnutia (aj
anonymizovaných údajov) sa žaloba javí ako účelová, keďže zámerom je zrejme získanie súdneho
rozhodnutia bez vylúčenia akýchkoľvek údajov, resp. iba s minimálnym rozsahom anonymizácie, pod
zámienkou, že anonymizácia povinnou osobou bola vykonaná nad rámec Vyhlášky.

IV. Replika žalobcu.

14. Žalobca doručil súdu repliku dňa 10.05.2017, v ktorej k argumentom žalovaného uviedol, že zotrváva
na svojom právnom názore, že Vyhláška sa nevzťahuje na žiadosti o sprístupnenie súdnych rozhodnutí
podaných podľa ZSI. Žalobca svoj právny názor oprel o rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR č.
31RM/2015-143-I z 30.08.2016 a č.14RM/2017-142-I zo 07.04.2017. V dôsledku uvedeného, v konaní
o žiadosti podľa ZSI došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, pretože žiadne rozhodnutie o rozsahu
vykonanej anonymizácie nebolo vydané, preto napadnuté rozhodnutie je vecne nesprávne a nezákonné.
V tejto súvislosti žalobca poukázal na povinnosť žalovaného, v skutkovo podobných veciach, riadiť sa
už vydanými rozhodnutiami, čo žalovaný neurobil, čím porušil precedenčnú zásadu v zmysle § 3 ods.
5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

15. V konečnom dôsledku žalobca opäť poukázal, že hoci pre daný prípad nemožno Vyhlášku aplikovať,
prvostupňový správny orgán, ktorý Vyhlášku použil, sa ani jej ustanoveniami dôsledne neriadil, keďže
podľa § 5 ods. 3 Vyhlášky, v administratívnom spise absentuje písomný pokyn sudcu alebo vyššieho
súdneho úradníka na vykonanie anonymizácie.

V. Administratívne konanie.



16. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že elektronicky z adresy P..S., dňa 09.08.2016
žalobca doručil Okresnému súdu Bratislava IV žiadosť o sprístupnenie informácie podľa zák.č. 211/2000
Z.z., ktorou žiadal sprístupnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava IV vo veci sp.zn. 16C/279/2012.
Rozsudok žiadal zaslať elektronicky na uvedenú emailovú adresu.

17. Písomnosťou pod Spr. 6043/2016 zo dňa 17.08.2016, Okresný súd Bratislava IV na základe ZSI,
žalobcovi požadovanú informáciu sprístupnil s tým, že požadované rozhodnutie bude po nadobudnutí
právoplatnosti zverejnené v zmysle príslušných právnych predpisov na webovom sídle Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky prostredníctvom informačných systémov, kde ho možno získať na
stránke A..Y..R..sk v anonymizovanej podobe.

18. Žalobca sa so spôsobom vybavenia jeho žiadosti nestotožnil a listom z 05.09.2016, doručeným
Okresnému súdu Bratislava IV dňa 08.09.2016, podal odvolanie k Spr. 6043/2016 s tým, že rozhodnutie
Okresného súdu Bratislava IV je fiktívnym rozhodnutím podľa ust.§ 18 ods. 2 ZSI, ktoré predpokladá
vydanie písomného rozhodnutia a jeho riadne doručenie poštou v lehote stanovenej ZSI. Zároveň
žalobca poukázal na nesprávne právne posúdenie veci, keď ust. § 82a ods. 5 ZSúd v spojení so ZSI
oprávňuje verejnosť na sprístupnenie aj neprávoplatných rozhodnutí.

19. Z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave pod Spr. 6198/16 zo dňa 20.09.2016 správny súd zistil,
že Krajský súd v Bratislave zrušil fiktívne rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV a vec vrátil na
ďalšie konanie s odôvodnením, že povinná osoba nesprístupnila žiadateľovi požadované informácie
a ani nevydala písomné rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia informácií podľa § 18 ods.2 ZSI,
preto došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, ktorým odmietla poskytnúť informácie. Rozhodnutie je tak
nepreskúmateľné (nespĺňa náležitosti § 47 ods.1 až 5 Správneho poriadku).

20. Okresný súd Bratislava IV písomnosťou - sprístupnenie informácií pod Spr. 6043/2016 zo dňa
28.09.2016, zaslal žalobcovi, na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave pod Spr. 6198/16
zo dňa 20.09.2016, anonymizovaný neprávoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp.z.
16C/279/2012 z 29.06.2016.

21. Žalobca sa so spôsobom vybavenia jeho žiadosti nestotožnil a listom z 11.10.2016, doručeným
Okresnému súdu Bratislava IV dňa 13.10.2016, podal odvolanie s tým, že požadovaný rozsudok
bol sprístupnený čiastočne, pričom o čiastočnom nesprístupnení Okresný súd Bratislava IV nevydal
rozhodnutie, čím došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia a zároveň uviedol, že rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

22. O predmetnom odvolaní rozhodol žalovaný pod Spr. 6242/16 dňa 25.10.2016 tak, že odvolanie
proti fiktívnemu rozhodnutiu zamietol. Z odôvodnenia žalovaného vyplýva, že povinná osoba žiadosti
vyhovela a sprístupnila žalobcovi rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 16C/279/2012 zo
dňa 29.06.2016 v anonymizovanej forme, nakoľko dospela k názoru, že žiadosť spadá pod ZSI v
spojení s § 82a ods. 5 zákona o súdoch. V prípade posudzovanej žiadosti je potrebné prihliadnuť na
osobitný charakter predmetu požadovaných informácií, ktorým je súdne rozhodnutie, ktoré sa v zmysle
§ 11 ods. 1 písm. d) ZSI sprístupňuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o súdoch (§ 82a
ods. 5) a ktorý je vo vzťahu k ZSI v špeciálnom postavení v zmysle zásady lex specialis derogat lex
generalis, kedy osobitný právny predpis predchádza všeobecný právny predpis. Preto pri sprístupňovaní
súdnych rozhodnutí je nutné vychádzať z § 82a ods. 5 ZSúd, pričom súdy majú povinnosť vykonať
opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov (chránené § 8 až § 12 ZSI, ktoré upravujú
obmedzenia a podmienky nesprístupnenia informácií z dôvodov ochrany utajovaných skutočností,
osobnosti a osobných údajov, obchodného tajomstva a ďalších právom chránených záujmov). V prípade
požadovaného rozhodnutia súd pri opatreniach na zabezpečenie ochrany práv a právom chránených
záujmov obsiahnutých v rozhodnutí postupoval podľa Vyhlášky, ktorá v § 5 ods. 1 upravuje taxatívny
výpočet údajov, ktoré podliehajú anonymizácii. Keďže súd anonymizuje všetky rozhodnutia, preto
sprístupnenie súdneho rozhodnutia v anonymizovanej forme nie je možné považovať za čiastočné
sprístupnenie informácií, resp. za čiastočné odmietnutie sprístupnenia informácií, ale ide o výsledok
vykonaných opatrení v zmysle § 82a ods. 5 veta druhá ZSúd, ktoré nevyžaduje vydanie osobitného
rozhodnutia vo vzťahu k anonymizovaným údajom, ktoré tvoria obsah súdneho rozhodnutia. Takže
povinná osoba žiadosti vyhovela v celom rozsahu a nebol daný zákonný dôvod na vydanie rozhodnutia



o odmietnutí niektorej časti žiadosti. Námietku nepreskúmateľnosti a nesprávneho právneho posúdenia
veci odvolací orgán vyhodnotil ako irelevantnú, keďže sprístupnením informácií v zmysle posudzovanej
žiadosti povinná osoba nevydáva rozhodnutie, ale žiadosti vyhovie listom - odpoveďou s poukazom
na príslušné ustanovenia ZSI. Keďže list ako odpoveď nespĺňa formálne ani materiálne náležitosti
rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 1 až 5 Správneho poriadku, nie je tu právny základ pre je ho potvrdenie,
zmenu alebo zrušenie v zmysle § 59 ods. 2 a 3 Správneho poriadku.

23. Predmetné rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Okresného súdu Bratislava IV
písomnosťou - sprístupnenie informácií pod Spr. 6043/2016 zo dňa 28.09.2016, je predmetom súdneho
prieskumu.

VI. Právne posúdenie žaloby.

24. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1
SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

25. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

28. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
§ 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)
SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

29. Podľa čl.26 ods.1 zák.č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na
informácie sú zaručené.

30. Podľa čl.26 ods. 4 zák.č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, slobodu prejavu a právo
vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti
nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného
zdravia a mravnosti.

31. Podľa čl.46 ods. 1 zák.č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

32. Podľa čl.46 ods. 2 zák.č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, kto tvrdí, že bol na
svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal
zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené
preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

33. Podľa § 1 zák.č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, tento zákon upravuje podmienky,
postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.

34. Podľa § 3 ods.1 zák.č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, každý má právo na prístup
k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.



35. Podľa § 18 ods. 1 zák.č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná
osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom
stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný
prostriedok.

36. Podľa § 18 ods. 2 zák.č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba
žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie.
Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3).

37. Podľa § 18 ods. 3 zák.č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná
osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu
nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň
doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti
( § 17).

38. Podľa § 82a ods. 5 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súdy
sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona všetky súdne rozhodnutia, vrátane
neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej. Súdy pritom robia
opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov.

39. Podľa § 1zák.č. 482/2011 Z.z. vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR o zverejňovaní súdnych
rozhodnutí, táto vyhláška upravuje postup súdov pri zverejňovaní súdnych rozhodnutí a kategórie údajov,
ktoré sa zo súdnych rozhodnutí pred zverejnením vylúčia.

VII. Závery správneho súdu.

40. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného
aj prvostupňového správneho orgánu, na základe ktorých bola žalobcovi ako žiadateľovi podľa ZSI
sprístupnená informácia - anonymizovaný neprávoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV
sp.zn. 16C/279/2012 z 29.06.2016. Zásadnými otázkami ktoré sú medzi účastníkmi konania sporné,
je rozsah anonymizácie rozsudku v dôsledku ktorej je sprístupnený rozsudok nezrozumiteľný a bez
právneho významu, otázka rozhodnutia o čiastočnom obmedzení sprístupnenia informácie v rozsahu
anonymizácie sprístupnenej informácie.

41. Podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám upravuje § 1 ZSI. Otázka práva
na informácie je upravená v § 3 ods.1 ZSI, ktorý v súlade s čl. 26 Ústavy SR ustanovuje osobný
rozsah práva na informácie, v zmysle ktorého má právo na prístup k informáciám "každý", s ohľadom na
výnimky, ktoré síce nepopierajú právo na informácie, ale predpokladajú osobitné vlastnosti žiadateľov a
im zodpovedajúci spôsob sprístupnenia informácií. Keďže pojem "informácia" nie je v ZSI definovaný,
je treba vychádzať z logického výkladu v synergii so ZSI, únijných aktov, odporúčaní Rady Európy.
Nemalý význam má aj existujúca judikatúra, ktorá uchopila pojem "informácia" ako napr. rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/16/2004, sp. zn. 1SžoNS/1/2006, sp. zn. 2Sžo/19/2008, sp. zn.
5Sži/4/2010, v ktorých Najvyšší súd SR vyslovil názor, že podľa obsahu slova je informáciou správa,
údaj alebo poučenie, ktoré fyzická osoba alebo právnická osoba odovzdáva inej fyzickej alebo právnickej
osobe a dovtedy jej nebola známa. Informácia je základom vzájomného vymieňania údajov, ktoré má
za cieľ získanie nového poznania. K otázke pojmu „mať k dispozícii“ treba uviesť, že povinná osoba má
povinnosť sprístupniť informáciu ktorú drží a s ktorou pracuje, t.j., že povinná osoba má požadované
informácie k dispozícii (§ 3 ods. 1 ZSI), s negatórnym vymedzením obmedzenia sprístupnenia informácie
alebo nesprístupnenie informácie (§ 11 ZSI). Inak povedané, oprávnené osoby môžu požadovať len
informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii a ktoré je
povinná na žiadosť poskytnúť.

42. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca sa domáhal práva na informácie zaručené
Ústavou SR v spojení so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, keď žiadal sprístupniť
neprávoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 16C/279/2012 z 29.06.2016.



43. V prvom rade správny súd vychádzal z charakteru „informácie“, ktorou bol neprávoplatný rozsudok,
ktorý sa podľa § 11 ods.1 písm. d) ZSI sprístupňuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č.
757/2004 Z.z. o súdoch (v zmysle § 82a ods.5) a ktorý je vo vzťahu k ZSI lex specialis lex generalis.
Preto pri sprístupnení súdnych rozhodnutí treba vychádzať z § 82a ods.5 zákona č. 757/2004 Z.z.
o súdoch podľa ktorého, súdy sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa ZSI všetky súdne
rozhodnutia, vrátane neprávoplatných, po vykonaní opatrení na ochranu práv a právom chránených
záujmov vymedzených v § 8 až § 12 ZSI.

44. Hoci z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV písomnosť - sprístupnenie informácií pod Spr.
6043/2016 zo dňa 28.09.2016 je nepochybné, že rozhodnutie bolo sprístupnené podľa ZSI v spojení
s § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, napriek tomu žalovaný v odôvodnení svojho
rozhodnutia pod Spr. 6242/16 z 25.10.2016, otázku zabezpečenia ochrany práv a právom chránených
záujmov oprel postup súdu o Vyhlášku. Správny súd je názoru, že Vyhláška upravuje výslovne postup
súdov pri zverejňovaní súdnych rozhodnutí (na verejnosti dostupnom mieste t.j. webová stránka
ministerstva prostredníctvom informačných systémov, ktorých prevádzkovateľom je ministerstvo), preto
ani analogicky nemožno túto aplikovať pri sprístupňovaní súdnych rozhodnutí v prípade žiadostí podľa
ZSI. Pred sprístupnením súdnych rozhodnutí dochádza k vylúčeniu tých informácií ktoré sú uvedené v
§ 8 až § 11 ZSI a tieto určujú rozsah anonymizácie pri sprístupnení súdneho rozhodnutia.

45. S námietkou žalobcu, že podľa § 5 ods. 3 Vyhlášky, v administratívnom spise absentuje písomný
pokyn sudcu alebo vyššieho súdneho úradníka na vykonanie anonymizácie, sa správny súd nezaoberal
z dôvodu jej bezvýznamnosti, nakoľko ako súd vyššie vyslovil svoj právny názor, Vyhlášku v prípade
sprístupnenia informácií na základe žiadosti podľa ZSI, nemožno aplikovať a z obsahu rozhodnutia
Okresného súdu Bratislava IV pod Spr. 6043/2016 zo dňa 28.09.2016 je zrejmé, že okresný súd pri
svojom rozhodnutí Vyhlášku nepoužil.

46. Právny názor správneho súdu vyslovený v odseku 44. tohto rozhodnutia dáva aj právny rámec
pre námietku žalobcu uvedenú v odseku 8. tohto rozhodnutia, že v prípade vykonanej anonymizácie
rozhodnutí, vydávajú povinné osoby rozhodnutia o čiastočnom odmietnutí sprístupnenia informácie.
Túto námietku súd vyhodnotil ako dôvodnú s tým, že v prípade anonymizácie súdnych rozhodnutí
sprístupnených na základe žiadosti podľa ZSI, je potrebné vydať rozhodnutie s uvedením dôvodov
vymedzených v § 8 až § 11 ZSI, pre ktoré niektoré informácie neboli sprístupnené v rozsahu vykonanej
anonymizácie. Inak povedané, anonymizácia pri sprístupňovaní súdnych rozhodnutí musí byť riadne
odôvodnená.

47. Námietka žalobcu uvedená v odseku 5. tohto rozhodnutia, že rozsah anonymizácie bol tak veľký,
že rozsudok bol obsahovo nezrozumiteľný a fakticky bez právneho aj praktického významu, nemohla
byť predmetom súdneho prieskumu, nakoľko anonymizovaný neprávoplatný rozsudok Okresného súdu
Bratislava IV sp.zn. 16C/279/2012 z 29.06.2016, ktorý bol žalobcovi na základe žiadosti podľa ZSI
sprístupnený po vykonaní opatrení na ochranu práv a právom chránených záujmov, nie je súčasťou
administratívneho spisu.

48. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní administratívneho spisu a rozhodnutí správnych orgánov
dospel k záveru, že v konaní pred Okresným súdom Bratislava IV pod Spr. 6043/2016, pri rozhodnutí
zo dňa 28.09.2016 nebolo vydané rozhodnutie s uvedením dôvodov vymedzených v § 8 až § 11
ZSI, pre ktoré niektoré informácie neboli sprístupnené v rozsahu vykonanej anonymizácie. V konaní
pred Krajským súdom v Bratislave pod Spr. 6242/16 v odôvodnení rozhodnutia z 25.10.2016 bol
nesprávne aplikovaný právny predpis, Vyhláška pri otázke zabezpečenia ochrany práv a právom
chránených záujmov. Nakoľko uvedené pochybenia môže odstrániť žalovaný, rovnako zabezpečenie
anonymizovaného neprávoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 16C/279/2012 z
29.06.2016, ktorý bol žalobcovi na základe žiadosti podľa ZSI sprístupnený, správny súd zrušil len
rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c), f) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je viazaný vysloveným právnym názorom súdu podľa § 191 ods. 6 SSP a bude povinný vo
veci opätovne konať, vec nanovo právne posúdiť a vydať nové rozhodnutie.

VIII. Trovy konania.



49. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že
úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

50. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem
všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).