{"guid": "1e25e5ae-91b6-4e83-87d9-adcad4c5386e:52d7de03-5551-4fdb-ad99-6a82dd89791a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1111214579.1", "spisova_znacka": "3Cob/161/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/161/2016 z 16. 1. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. januára 2018, sp. zn. 3Cob/161/2016, ECLI:SK:KSBA:2018:1111214579.1", "identifikacne_cislo": "1111214579", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2018-01-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-456", "nazov": "§ 456 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-456", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-456"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-69.odsek-10", "nazov": "§ 69 ods. 10 zákona č. 656/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-69.odsek-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/656-2004/paragraf-69"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-456", "/SK/ZZ/2004/656#paragraf-69"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/52d7de03-5551-4fdb-ad99-6a82dd89791a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1111214579.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1111214579.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1111214579.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/161/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111214579
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111214579.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov
senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu Ústredný zväz
židovských náboženských obcí v Slovenskej republike, Panenská 4, Bratislava, IČO: 00 179 221, práv.
zast. Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kollár, s.r.o., Lehotského 4, Bratislava, proti žalovanému
Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, o vydanie bezdôvodného
obohatenia a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k.
30Cb/54/2011-249 zo dňa 2.10.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 30Cb/54/2011-249 zo
dňa 2.10.2015  p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
1 439,76 EUR, za obdobie od 6.5.2009 do 31.12.2009 v sume 155,24 EUR, za obdobie od 1.1.2010 do
31.12.2010 v sume 266,94 EUR, za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 v sume 272,11 EUR za obdobie
od 1.1.2012 do 31.12.2012 v sume 264,51 EUR za obdobie od 4.8.2013 do 31.12.2013 v sume 105,96
EUR za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 v sume 250,00 EUR za obdobie od 1.1.2015 do 30.6.2015
v sume 125,00 EUR, a to do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu
zamietol a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 6.5.2011
domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia v sume 800,- EUR s príslušenstvom. Dňa
11.5.2011 žalobca doručil súdu opravu žaloby v znení, že žalovaný bude povinný zaplatiť mu celkom
sumu 3 600,- EUR s príslušenstvom. Dňa 24.1.2013 doručil žalobca súdu ďalšie doplnenie žaloby a
zmenu žalobného petitu, ktorý mal znieť, že žalovaný bude povinný zaplatiť žalobcovi celkom sumu 6
600,- EUR s príslušenstvom. Súd uviedol, že vo veci vykonal potrebné dokazovanie najmä prednesom
právneho zástupcu žalobcu, prednesom povereného zástupcu žalovaného ako aj listinnými dôkazmi
založenými v spise, na základe čoho zistil, že žalobca je v podiele 1/1 výlučným vlastníkom pozemku
s parcelným číslom XXXX/X, o výmere 40 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela
registra „C“, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, umiestnený v zastavanom území obce, katastrálne
územie: B. V., Y.: A. - V.. Č.. B. V., Y.: A.J.B. J., M. B. K. pre S. V. B. A.. Na tomto pozemku sa
nachádza stavba so súpisným číslom XXXX - trafostanica TS722, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX,
umiestnená v zastavanom území obce, katastrálne územie: B.P.T. V., Y.: A. - m.č. B. V., okres: A. J.,
vedený B. K. pre S. V. B. A., ktorá je v podiele 1/1 vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Súd uviedol,



že podľa názoru žalobcu žalovaný užíva pozemok bez vlastníckeho práva alebo iného práva udeleného
mu žalobcom, čiže bez právneho dôvodu.

3. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania ďalej preukázané, že žalobca listom zo dňa
26.3.2010 oslovil žalovaného, aby sa vyjadril k skutočnostiam, na základe akého povolenia alebo
akého zmluvného vzťahu umiestnil trafostanicu na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Právny
zástupca žalobcu v liste zo dňa 18.11.2010 vyzval žalovaného na uzatvorenie nájomnej zmluvy na
pozemok, na ktorom sa nachádza trafostanica a zároveň ho upozornil, že užívaním cudzieho pozemku
bez náhrady vzniká žalobcovi bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Obč. zák.“). Právny zástupca žalobcu
taktiež upozornil žalovaného na skutočnosť, že ak odmietne uzatvoriť zmluvu o nájme nehnuteľnosti
do termínu 15.12.2010 bude žalobca nútený podať na príslušný súd návrh na vydanie bezdôvodného
obohatenia za predchádzajúce 2 roky užívania pozemku a návrh na uloženie povinnosti platiť náhradu za
užívanie pozemku. Žalovaný reagoval na túto výzvu listom zo dňa 23.12.2010, ktorý bol jednak doručený
žalobcovi po ním určenej lehote a jednak v ňom žalovaný vôbec nereagoval na výzvu žalobcu uzatvoriť
zmluvu o nájme pozemku, na ktorom sa nachádza trafostanica. Súd uviedol, že na základe ohliadky na
mieste samom dňa 20.11.2013 a z výsledkov merania zastavanej plochy stavbou trafostanice žalobcom
a žalovaným bola nameraná zastavaná plocha stavbou trafostanice 43,89 m2. Zo znaleckého posudku
č. 1/2014 zo dňa 10.4.2014 vypracovaného Ing. V. F. bola súdu preukázaná zastavaná plocha stavbou
trafostanice v rozlohe 43,34 m2 a taktiež bola stanovená obvyklá cena nájmu za pozemok nachádzajúci
sa v katastrálnom území A. - B. V., parcelné číslo 2720/2 zapísaného na liste vlastníctva číslo XXXX za
meter štvorcový ročne za roky 2009, 2010, 2011, 2012 a 2013.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že dňa 2.9.2014 bol vypracovaný geometrický plán č. 14/2014 na
zameranie stavby trafostanice TS 722 so súpisným číslom 6479 na Š. L., k. ú. B. V. zapísanej na liste
vlastníctva číslo XXXX, ktorý bol vypracovaný vyhotoviteľom GEODETI J.. V. K., B. B.F. W. L.. X, XXX
XX N., IČO: 180 243 35 dňa 4.8.2014, na základe ktorého je zrejmé, že Trafostanica je umiestnená
jednak na pozemku, parcela registra „C“ s parcelný číslom XXXX/X o výmere 40 m2, nachádzajúcom
sa v katastrálnom území Staré mesto, zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX, pričom Trafostanica
zaberá celú jeho výmeru 40 m2, ako aj na pozemku, parcela registra „C“ s parcelný číslom XXXX/X o
výmere 487 m2, nachádzajúcom sa v katastrálnom území B. V., zapísanom na liste vlastníctva číslo
XXXX, pričom Trafostanica zaberá časť z jeho celkovej výmery, a to 9 m2. Výstavba trafostanice na
pozemku bola povolená právnemu predchodcovi žalovaného, ktorým boli Západoslovenské energetické
závody, národný podnik so sídlom Čulenova 6, 893 22 Bratislava, a to stavebným povolením vydaným
Obvodným národným výborom Bratislava I - odborom výstavby a územného plánovania pod číslom
výst.: 3733/1977/KI zo dňa 27.8.1977. Výstavbu trafostanice na pozemku realizoval na základe a v
súlade s vyššie uvedeným stavebným povolením uvedený právny predchodca žalovaného a stavba bola
skolaudovaná v roku 1979, pričom v tom čase platil zákon č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe
elektriny (,,ďalej len ,,Elektrizačný zákon“), v zmysle ktorého § 22 ods. 1 písm. a) energetickým podnikom
prislúchalo oprávnenie stavať a prevádzať na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu vyplývajúcom z
povolenej stavby elektrické vedenie, ako i malé stanice do rozlohy 30 m2, s príslušenstvom (ďalej
len „vedenie“), najmä zriaďovať na nehnuteľnostiach podperné body, prepnúť nehnuteľnosti vodičmi a
umiestňovať v nich vedenie. Podľa § 22 ods. 2 citovaného zákona za výkon oprávnení uvedených v
predchádzajúcom odseku nie sú energetické podniky povinné poskytovať náhradu. Ak je však vlastník
alebo užívateľ nehnuteľností, ktorá nie je v štátnom socialistickom vlastníctve, zriadením vedenia
podstatne obmedzený v užívaní nehnuteľností, môže žiadať u orgánu, ktorý je podľa predpisov o
povoľovaní stavieb kompetentný pre povolenie stavby energetického diela (ďalej len „povoľujúci orgán“),
aby mu energetický podnik poskytol primeranú jednorazovú náhradu, pričom žiadosť musela byť pod
stratou nároku podaná do troch mesiacov odo dňa, keď sa dielo uviedlo do trvalej prevádzky (užívania).
Podľa § 22 ods. 5 citovaného zákona povinnosť trpieť výkon oprávnení uvedených v odseku 1 viazne
na dotyčnej nehnuteľnosti ako vecné bremeno.

5. Súd prvej inštancie s poukazom na uvedené ako i na ďalšie príslušné ustanovenia elektrizačného
zákona, § 96 ods. 6 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a §
451 ods. 2 a § 456 Obč. zák. skonštatoval, že bezdôvodné obohatenie predpokladá niektorý z dôvodov
jeho vzniku podľa § 451 ods. 2 Obč. zák.. Súd dospel k záveru, že v predmetnom prípade žalovaný užíva
pozemok v rozsahu jeho výmery 30 m2 (3/4 výmery pozemku) v súlade zo zákonom, má zákonné vecné
bremeno a nie je zo zákona povinný poskytovať za toto užívanie žiadnu náhradu. Uvedenú časť pozemku



žalovaný oprávnene užíva v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 79/1957 Zb. s poukazom na § 42 ods. 2 zákona
č. 70/1998 Z. z. a následne § 69 ods. 10 zákona č. 656/20014 Z. z. Zvyšnú časť pozemku v rozsahu jeho
výmery 10m2 (1/4 výmery pozemku) však žalovaný užíva bez právneho dôvodu a z uvedeného dôvodu
dochádza na úkor žalobcu k jeho bezdôvodnému obohateniu. Toto bezdôvodné obohatenie predstavuje
výšku obvyklého nájomného za porovnateľné užívanie pozemku v danom mieste a čase a musí sa vydať
žalobcovi. Žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia je tak podľa záveru súdu odôvodnená len vo
výške obvyklého nájomného za užívanie pozemku a nie o 40% vyššia a len za tú časť výmery pozemku,
ktorá presahuje 30 m2.

6. Z vypracovaného znaleckého posudku č. 1/2014, ktorý vypracoval znalec Ing. V. F. dňa 10.4.2014
súdu prvej inštancie vyplynulo, že objektívna výška nájomného za užívanie pozemku je vo výške cca 27
EUR/m2/rok, t.j. o 40% nižšia ako tá, ktorú si žalobca uplatnil v pôvodnej žalobe. Súd tak zastával názor,
že objektívne a spravodlivé je vychádzať z informácie v uvedenom znaleckom posudku. S poukazom
na § 107 ods. 1 Obč. zák. súd uviedol, že v konaní bolo nesporné, že žalobca v období od 8.1.2013
do 3.8.2013 s určitosťou vedel, že pozemok užíva žalovaný. Taktiež súd zastával názor, že z návrhu
na zmenu žaloby bolo zrejmé, že bol na súde podaný elektronicky dňa 3.8.2015 a nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku žalovaným v období od 8.1.2013 do 30.6.2015 bol prvý
raz uplatnený žalobcom na súde až dňa 3.8.2015. Z toho je zrejmé, že nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia za užívanie pozemku v uvedenom období je už premlčaný. Na základe uvedeného preto
súd rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výroku rozsudku a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.
2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ,,O.s.p.“) s tým, že žalobca mal v konaní
úspech len čiastočný, a to len v rozsahu 1 uplatneného nároku.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p. Podľa žalobcu súd prvej inštancie
rozhodoval o bezdôvodnom obohatení z titulu užívania len časti pozemku o výmere 10 m2 a nie aj
zvyšnej časti pozemku o výmere 33,34 m2, pričom súd zároveň nesprávne konal a rozhodoval podľa
zákona č. 79/1957 Zb. (elektrizačný zákon), ktorý stratil platnosť a účinnosť dňom 30.6.1998. Žalobca
poukázal na skutočnosť, že elektrizačný zákon v § 22 ods. 1 písm. a/ poskytoval právnu ochranu len
pre malé stanice do rozlohy 30 m2, z čoho podľa jeho názoru vyplýva, že tento zákon sa nemohol a ani
sa nemôže vzťahovať na predmet sporu, pretože predmetná trafostanica zaberá rozlohu 43,34  m2 a
navyše tento zákon platil v čase komunizmu potláčajúceho akékoľvek vlastnícke právo. Preto je podľa
žalobcu nelogické a odporujúce zásadám a zákonom SR postupovať podľa elektrizačného zákona aj s
poukazom na to, že vlastnícke právo, ktoré je jedným zo základných práv, je neodňateľné, nescudziteľné,
nepremlčateľné a nezrušiteľné. V tomto smere žalobca poukázal na čl. 2, 12 a 20 Ústavy SR.  K tvrdeniu
žalovaného i súdu, že si neuplatnil jednorazovú náhradu v zmysle § 22 ods. 2 elektrizačného zákona,
žalobca uviedol, že túto náhradu si ani uplatniť nemohol, nakoľko mu boli odňaté vlastnícke práva a tie
mu boli  navrátené až v roku 1991 v rámci reštitučných zákonov. S odkazom na čl. 20 ods. 4 Ústavy
SR žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že zo strany žalovaného mu nikdy ani žiadna primeraná či
jednorazová náhrada nebola ponúknutá ani zaplatená, z čoho vyplýva, že žalovaný užíva pozemok bez
právneho dôvodu a bezdôvodne sa na úkor žalobcu obohacuje už od roku 1979. Na základe uvedeného
žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodne podľa žaloby vo veci
samej, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý argumentáciu žalobcu považoval za nedôvodnú,
nakoľko súd sa zaoberal celým nárokom žalobcu uplatneným v konaní, pričom časť tohto nároku
nepriznal, keďže ho vo vzťahu k časti výmery pozemku v rozlohe 30 m2 považoval za nedôvodný.
Podľa žalovaného žalobca navyše úplne zmätočne uvádzal rozlohu 33,34 m2 (namiesto 30 m2) ako
tú, vo vzťahu ku ktorej súd vôbec nerozhodoval o jeho nároku. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že
je síce pravdou, že znaleckým posudkom bolo určené, že stavba žalovaného (trafostanica) zaberá
plochu 43,34 m2, avšak vo vzťahu k pozemku, vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu užívania
ktorého je predmetom konania, zaberá len rozlohu 40 m2. Taktiež žalovaný považoval za nesprávnu a
nedôvodnú aj argumentáciu žalobcu o tom, že súd rozhodoval podľa neplatného a neúčinného právneho
predpisu, a to elektrizačného zákona. Aplikácia tohto zákona súdom bola podľa žalovaného dôvodná,
keďže súd sa v konaní musel vysporiadať tak s otázkou existencie práv zodpovedajúcich zákonnému
vecnému bremenu žalovaného vo vzťahu k predmetnému pozemku, ktoré vzniklo podľa elektrizačného
zákona a ktoré v zmysle prechodných ustanovení právnych predpisov, ktoré tento zákon nahradili,
zostali zachované a naďalej zaťažujú pozemok ako aj s otázkou preklúzie, ktorá nastala podľa § 22



ods. 2 elektrizačného zákona a ktorej existenciu potvrdzuje aj zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o
zmene a doplnení niektorých zákonov vo svojom § 96 ods. 6. Ďalej žalovaný s odkazom na § 22 ods.
1 elektrizačného zákona zdôraznil, že je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že v prípade výstavby
elektroenergetických zariadení, ktorých výstavba sa uskutočnila v období platnosti tohto zákona, vzniklo
v prospech ich prevádzkovateľa zákonné vecné bremeno, ktoré zaťažovalo a naďalej zaťažuje vlastníka
pozemku, pričom toto zákonné vecné bremeno vzniklo výlučne do rozlohy 30 m2 a na presahujúcu
plochu sa nevzťahovalo. Za nedôvodnú žalovaný považoval aj argumentáciu žalobcu týkajúcu sa
nemožnosti uplatnenia jeho vlastníckych práv z dôvodu politického zriadenia v SR. Žalovaný uviedol,
že otázky týkajúce sa spôsobených majetkových krívd v danom období upravujú reštitučné právne
predpisy, pričom tie žalovanému neukladajú povinnosť vydať plnenie, ktorého sa žalobca domáha, resp.
tieto predpisy nezrušili právne dôsledky vyššie spomínanej preklúzie nároku žalobcu, ktorého sa v
tomto konaní domáha. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd  napadnutý rozsudok
potvrdil.

9. Podľa § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto
zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa
predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

10. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny.

11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, nakoľko
žalobca v ňom neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by súdom prvej inštancie neboli jednoznačne
vyriešené. Žalobcom uvádzané argumenty žiadnym spôsobom nespochybňujú správnosť a zákonnosť
záverov uvedených v napadnutom rozsudku. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie
vykonaným dokazovaním dostatočne zistil skutkový stav prejednávanej veci, ktorý následne po právnej
stránke posúdil v zmysle naň sa vzťahujúcich právnych predpisov. Odvolací súd sa tak stotožňuje s
rozhodnutím ako i odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku, na ktoré v
celom rozsahu odkazuje a v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odkazuje aj na argumentáciu
žalovaného uvedenú vo vyjadrení k predmetnému odvolaniu. Na doplnenie správnosti napadnutého
rozsudku odvolací súd uvádza, že súd sa preukázateľne zaoberal celým uplatneným nárokom žalobcu,
keď potom, ako bolo v konaní preukázané, že stavba trafostanice síce zaberá rozlohu 43,34 m2, avšak
len plocha 40 m2 sa týka sporného pozemku vo vlastníctve žalobcu, za užívanie ktorého žiadal vydanie
bezdôvodného obohatenia, dospel k správnemu záveru, že len pozemok v rozlohe 10 m2 užíva, resp.
užíval žalovaný bez právneho dôvodu, a to s odkazom na § 22 ods. 1 elektrizačného zákona a následne
na § 42 ods. 2 zákona č. 70/1998 Z. z. a § 69 ods. 10 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike. V konaní
bolo nevyhnutné postupovať v zmysle príslušných ustanovení tzv. elektrizačného zákona, ktorý platil v
čase výstavby a kolaudácie stavby trafostanice, a to z dôvodu nutnosti vysporiadať sa s otázkou vzniku a
existencie práv žalovaného k predmetnému pozemku, pričom tieto práva žalovanému zostali zachované
aj v zmysle právnych predpisov, ktoré elektrizačný zákon nahradili. Pri určení sumy predstavujúcej
bezdôvodné obohatenie žalovaného súd prvej inštancie dôvodne a opodstatnene vychádzal z informácii
uvedených v znaleckom posudku súdom ustanoveného znalca, s tým, že v konaní bolo preukázané,
že časť nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku v rozlohe 10
m2 je premlčaná. V tejto súvislosti preto odvolací súd aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške
bezdôvodného obohatenia považuje za správne a v súlade so zákonom a vykonaným dokazovaním.



13. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako
vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, avšak nakoľko mu v
odvolacom konaní nevznikli žiadne trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia, súd mu nárok na
ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia  byť spísané advokátom (§ 429 ods.
1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne  (dovolacie  dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30Cb/54/2011", "guid": "fd912220-3f1b-4b03-91ce-afdc35c6ecc0:8f25a526-960a-4bf3-81b2-47e39e184525", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "4d930f5c-3e42-4132-a69b-936f28c15ed5:9a859faf-36af-4d93-a3ae-7f44df73114a", "ecli": null, "spisova_znacka": "30Cb/54/2011", "nazov": "Rozhodnutie Okresného súdu Košice II sp. zn. 30Cb/54/2011 z 2. 2. 2012", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2012-02-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4d930f5c-3e42-4132-a69b-936f28c15ed5:9a859faf-36af-4d93-a3ae-7f44df73114a"}], "citovane_v": []}