{"guid": "e1cdb872-c054-48a3-aae7-89473db34b79:81d704c6-7f8c-4cde-b752-9920a5698e3a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1111244376.3", "spisova_znacka": "2Co/296/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/296/2016 z 17. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 17. januára 2018, sp. zn. 2Co/296/2016, ECLI:SK:KSBA:2018:1111244376.3", "identifikacne_cislo": "1111244376", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Králová", "sudca_id": 1342, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-kralova-1342", "datum_vydania": "2018-01-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/81d704c6-7f8c-4cde-b752-9920a5698e3a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1111244376.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1111244376.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1111244376.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/296/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244376
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111244376.3
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Králová a členovia
senátu: JUDr. Bianka Gelačíková a JUDr. Ivana Jahnová,v právnej veci žalobcu: O.. V. N., Y.., N. M. Č.
XXX/XX, A., právne zastúpený FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského č. 2, Bratislava proti
žalovanému: Slovenská F., R. D. N. Z., Z. Z. N., L. G.Š. X, o náhradu škody v sume 1.987,93 eur s
príslušenstvom, o trovách konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.
k. 25C/177/2011-327 zo dňa 21.6.2016, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č. k. 25C/177/2011-327 zo dňa 21.6.2016 p o
t v r d z u j e .
Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Bratislava I uznesením č.k.25C/177/2011-327 zo dňa 21.6.2016 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 313,31 eur, do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa žalobou zo dňa
30.12.2011 domáhal od žalovaného náhrady škody 1.987,93 eur s príslušenstvom, ktorá mu mala
vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným A. D. N. Z. pri výkone dohľadu nad A. W. Z. L. (Ď.
U. \".) podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov. Rozsudkom z 23. októbra 2013, č. k. 25C/177/2011-240 žalobu žalobcu
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nepriznal právo na ich náhradu. Proti výroku
o trovách konania predmetného rozsudku sa žalobca odvolal a žiadal, aby mu bola priznaná náhrada
trov konania vo výške 313,31 eur zodpovedajúca trovám jeho právneho zastúpenia. Krajský súd v
Bratislave rozsudkom č. k. 2Co/184/2014-289 zo dňa 29. júla 2015 rozsudok Okresného súdu Bratislava
I, č. k. 25C/177/2011-240 zo dňa 23.10.2013 vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 15. októbra 2014, č. k. III. ÚS 457/2014-27, v ktorom Ústavný súd SR uviedol, že za účelne
vynaložené trovy konania podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok ( ďalej
aj OSP ) možno pokladať iba také trovy, ktoré museli byť procesnou stranou nevyhnutne vynaložené na
to, aby mohla riadne obhajovať svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo na príslušnom súde,
pričom trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne
považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva na súde a iba v celkom
výnimočných situáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť o trovy
konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne. Žalovaný si náhradu trov konania uplatnil
na pojednávaní 23.10.2013 a vyčíslil ich sumou 313,31 eur ako trovy právneho zastúpenia spojené s jeho
právnym zastúpením pri procesnom úkone výsluchu žalobcu prostredníctvom dožiadaného Okresného
súdu v Prievidzi.
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanovením § 142 odsek
1 OSP a dospel k záveru, že v danej veci žalovanému vznikol na náhradu trov konania nárok a preto
žalobcovi uložil povinnosť trovy konania žalovanému zaplatiť. Poukázal na to, že žalovaný, ktorý je
právnickou osobou a disponuje personálnym právnym aparátom nemusí svoje práva a povinnosti v
občianskom súdnom konaní vykonávať sám, pretože každý účastník konania bez ohľadu na to, či ide
o fyzickú alebo právnickú osobu, má právo dať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
Zákon neodvodzuje právo nechať sa zastupovať pred súdom advokátom od skutočnosti, či účastník
sám, alebo jeho zamestnanec majú právnické vzdelanie. Súd prvej inštancie vychádzal z argumentácie
žalovaného, ktorý poukázal na to, že na Okresnom súde Bratislava I prebiehali a prebiehajú stovky
súdnych konaní, v ktorých sú žalobcami členovia A. a žalovaným Slovenská F. R. D. N. Z.. Obrovský
rozsah tejto súdnej agendy je svojím objemom enormne zaťažujúci. Na Okresnom súde Bratislava
I od 2. júla 2012 v predmetných veciach prebiehajú pojednávania. Z tohto dôvodu došlo k časovej
kolízii úkonu výsluchu žalobcu pred dožiadaným súdom a pojednávaním na Okresnom súde Bratislava
I v skutkovo totožnej veci iného člena A. ako žalobcu. Pre toho istého zástupcu žalovaného nebolo
objektívne časovo a priestorovo možné byť na súdnom pojednávaní v Bratislave a súbežne aj pri
súdnom vykonávaní dožiadaného dôkazného úkonu (výsluchu žalobcu ) na súde mimo Bratislavy.
Konkrétne zamestnankyňa M.. S. A.Á. sa podľa súdneho predvolania mala dňa 20.6.2013 zúčastniť na
pojednávaní na Okresnom súde Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/181/2011. Žalovaný
poukázal na to, že v mesiaci jún 2013 bolo na Okresnom súde Bratislava I nariadených celkovo 49
pojednávaní v skutkovo a právne obdobných veciach o žalobách členov družstva A.. Okrem účasti na
pojednávaniach musel žalovaný pripraviť pre súd v jednotlivých veciach aj písomné vyjadrenia k rôzne
modifikovaným žalobám a podaniam jednotlivých žalobcov (členov družstva A.). Procesného úkonu
výsluchu žalobcu pred dožiadaným súdom sa za žalovaného okrem jeho právneho zástupcu zúčastnil
aj jeho zamestnanec M.. Š. C., ktorý aj keď má právnické vzdelanie, vzhľadom na spektrum jeho
pracovných úloh a jeho funkčné zaradenie zameriava sa na riešenie vecných záležitostí (vrátane
plnenia úloh tajomníka Bankovej rady D.). Preto na dožiadanom Okresnom súde Prievidza dňa 20.
6. 2013 bol Š. C. poverený zúčastniť sa iba po vecnej stránke a to za prítomnosti splnomocneného
advokáta žalovaného, keďže v procesných sporových konaniach nemá mieru skúseností a zručností
advokáta, ako profesionálneho poskytovateľa právnej pomoci. Súd prvej inštancie uviedol, že mu je
z jeho rozhodovacej činnosti známe, že poverená zamestnankyňa M.. S. A. žalovaného zastupuje v
podstatnej väčšine súdnych konaní prebiehajúcich medzi členmi A. a žalovaným a pravdepodobnosť
kolízii procesných úkonov je vysoká. Skonštatoval, že za daných okolností nemôžu byť trovy právneho
zastúpenia žalovaného kvalifikované ako zneužitie práva a boli preto vynaložené v súlade so zásadou ich
účelnosti. Trovy právneho zastúpenia žalovaného boli uplatnené a vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a pozostávajú z odmeny
za právne zastúpenie , za dva úkony právnej služby po 81,33 eur a režijný paušál po 7,81 eur, spolu
178,28 eur, z náhrady cestovného 56,97 eur a náhrady za stratu času 78,06 eur.
4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote odvolanie a žiadal aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože
nekorešpondujú s požiadavkou účelnosti vynaloženia trov a tvrdí, že v danej veci sa jedná o zneužitie
práva na zastúpenie advokátom. Uviedol, že nepopiera tvrdenia žalovaného o obrovskom rozsahu
súdnej agendy spojenej so žalobami členov A. a že sa v obdobných veciach na Okresnom súde
Bratislava I uskutočnilo množstvo pojednávaní. Nepovažuje však za dostatočne odôvodnený záver súdu
prvej inštancie, ktorý len z predvolania na pojednávanie v inej veci mal preukázané, že zástupkyňa
žalovaného sa dňa 20.6.2013 z tohto dôvodu nemohla sama ako zástupca žalovaného zúčastniť úkonu
výsluchu žalobcu pred dožiadaným súdom v Prievidzi. Prekážka účasti má byť preukázaná zápisnicou
z pojednávania a nie predvolaním na pojednávanie. Žalobca namieta aj to, že M.. S. A. nebola v čase
dotknutého pojednávania jediná poverená zamestnankyňa žalovaného, konajúca v obdobných veciach
na Okresnom súde Bratislava I. Napríklad na pojednávaniach dňa 19.6.2013 a 24.6.2013 žalovaného
zastupovala poverená zamestnankyňa G. A.. Podľa názoru žalobcu, žalovaný disponuje dostatočným
personálnym zázemím, ktoré nebolo tvorené výlučne poverenou zamestnankyňou M.. S. A.. Navyše
v deň konania dožiadaného úkonu na Okresnom súde Prievidza sa na Okresnom súde Bratislava I
uskutočnilo iba jedno pojednávanie č. k. 7C/181/2011.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Zotrval na jeho písomnej argumentácii k jeho nároku
na náhradu trov konania vyjadrenú v podaní z 11.2.2016 ako aj v jeho odvolaní proti výroku o trovách
konania v rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k. 25C/177/2011-240 z 23.10.2013. Poukázal na to,
že nemožno neobjektívne argumentovať tým, že bežnou agendou žalovaného, na ktorú má byť podľa
názoru žalobcu personálne a finančne vybavený, je približne 850 súdnych sporov o náhradu škody,
ktoré na Okresný súd Bratislava I podala v mene členov A. advokátska spoločnosť FUTEJ & Partners,
s. r.o. v mene svojich klientov. Obrovský rozsah tejto súdnej agendy je svojím objemom enormne pre
žalovanú zaťažujúci. Popri účastiach na súdnych pojednávaniach bolo tiež nevyhnutné pripraviť súdu
(pre jednotlivé súdne oddelenia) písomné vyjadrenia k rôzne modifikovaným návrhom a podaniam
jednotlivých žalobcov (členov družstva A.), a to či už k návrhom na začatie konania (žalobám), následne
k doplneniam žalôb, k návrhom žalobcov na prerušenie konania, k návrhom žalobcov na doplnenie
dokazovania, k návrhom žalobcov na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej
únie, ako aj vyhľadať a predložiť (prípadne zaslať) množstvo listinných dôkazov pre súd tak, aby súd
mal včas k dispozícii všetky podklady potrebné pre konanie (dokazovanie) a rozhodovanie vo veciach
prejednávaných na základe žalôb členov družstva A.. Okrem tejto časovo náročnej agendy zamestnanci
žalovanej D. plnili aj iné pracovné povinnosti, ktoré reálne patrili do ich bežnej agendy. Preto tvrdenie
žalobcu, že žalovaná mala v dotknutom čase, teda dňa 20. 6. 2013 až troch zamestnancov, ktorí ju mohli
zastupovať, je tvrdenie účelové a neopodstatnené.
6. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená , že nová právna úprava vychádza
síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem ( § 470 odsek 1 CSP ), rešpektuje ale
procesný účinok odvolania do 30.6.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.
7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP ), preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, §
380 ods. 1 Civilného sporového poriadku bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné
doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie rozhodoval o trovách konania za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku a v dobe rozhodovania o odvolaní odvolacím súdom už bol účinný
Civilný sporový poriadok, pričom v zmysle § 470 ods. 2 CSP sú zachované všetky právne úkony, odvolací súd aj napriek ustanoveniu § 262
ods. 2 CSP , ktorý hovorí o tom, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením a ktoré vydá súdny úradník, pristúpil k prejednaniu odvolania, nakoľko
právne účinky podaného odvolania ostali zachované.
9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie postupu súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o
nároku na náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle princípu účelnosti ich vynaloženia. V inom
rozsahu uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č. k. 25C/177/2011-327 žalobcom z 21.6.2016
žalobcom napadnuté nebolo.
10. Podľa § 142 odsek 1 OSP súd prizná účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
11. Citované ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania. To znamená, že
účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania.
Náhrada je obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva. Posúdenie účelnosti závisí od konkrétnych okolností prejednávanej veci.
12. Podľa § 137 OSP trovy konania sú (mimo iného) najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov.
Spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času právneho
zástupcu - advokáta za právne služby upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej aj Vyhláška ). Základná
sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa
počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak (§ 9
ods. 1 Vyhlášky). Úkony právnej služby, za ktoré patrí advokátovi náhrada, ako aj výšku tejto náhrady
za jednotlivé úkony právnej služby upravuje § 14 Vyhlášky. Podľa § 151 ods. 1, 2 a 4 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov
konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia.
13. Zo súdneho spisu vyplýva, že v prejednávanej veci žalobca splnomocnil dňa 10.11.2011
na jeho zastupovanie advokátsku kanceláriu. Žalovaný svoje práva a úkony procesnej obrany
vykonával prostredníctvom poverenej zamestnankyne. Súd prvej inštancie dožiadaním zo dňa 9.5.2013,
doručeným 29.5.2013 požiadal Okresný súd Prievidza o vykonanie výsluchu žalobcu, pretože má v jeho
obvode bydlisko. Okresný súd Prievidza žalobcu vypočul 20.6.2013. Dňa 19.6.2013 vystavil žalovaný
advokátovi M.. L. C. so sídlom v H. plnomocenstvo na jeho zastupovanie v predmetnej veci. Advokát
M.. L. C. sa zúčastnil úkonu výsluchu žalobcu pred dožiadaným súdom a samotný výsluch žalobcu
bol vykonaný aj prostredníctvom otázok právneho zástupcu žalovaného. Za poskytnutie tejto právnej
služby si vyúčtoval odmenu a náhradu hotových výdavkov spolu vo výške 313,31 eur. Právny zástupca
žalovaného iné úkony právnej služby v predmetnej veci žalovanému neposkytol. Z ďalších prejavov
a postupov žalovaného v konaní vyplýva, že advokáta v danej veci splnomocnil len na vykonanie tohto
úkonu právnej služby.
14. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju
opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.
15. Účelnosť trov sa stotožňuje s nevyhnutnosťou, alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov
spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva účastníka na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy
SR). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné
na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonaniu
dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky a
napokon aj na trovy právneho zástupcu (advokáta).
16. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania, pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
strane sporu náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo
bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred
všeobecným súdom. Je síce pravdou , že žalovaný, ktorým je Slovenská F. R. D. N. Z. je personálne
vybavený právnym útvarom , ale prostredníctvom zásady účelnosti vynaloženia trov konania ho
ako stranu v súdnom spore nie je možné z tohto dôvodu kategoricky, paušálne vyčleniť ako osobu,
ktorá by z hľadiska práva na právne zastúpenia mala odlišné postavenie. Žalovaný konal v danej
veci prostredníctvom D. N. Z. F., ktorá nie je finančne napojená na štátny rozpočet ( právna úprava o
rozpočtových pravidlách verejnej správy ). Zo žiadnych ustanovení Ústavy SR ani Občianskeho súdneho
poriadku respektíve Civilného sporového poriadku nemožno vyvodiť záver, že by strane sporu takéhoto
postavenia ( finančné a personálne vybavenie nemá zabezpečené zo štátneho rozpočtu ), ktorá síce
má zamestnancov s právnickým vzdelaním a napriek tomu si zvolí zástupcu z radov advokátov, nemala
byť priznaná náhrada trov konania. Trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením strany sporu je
potrebné považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, respektíve bránenie práva na súde.
Iba v celkom výnimočných situáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by
mohlo ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne. Takáto výnimočná
situácia však v predmetnej veci nebola preukázaná. Členovia A., každý z nich zastúpený advokátskou
kanceláriou FUTEJ & Partners s.r. o., začali v rovnakom období, samostatnými žalobami súdne
konanie o náhradu škody vedené proti Z. F. R. D. N. Z., pričom sa jednalo o niekoľko stoviek
žalôb. Aj keď predmetné spory vychádzali zo skutkovo zhodného základu, odvolací súd poukazuje
na to, že vzhľadom na počet žalôb a z nich vyplývajúcich súdnych sporov, procesných úkonov a
procesných lehôt, možno konštatovať, že objem tejto agendy objektívne musel byť pre žalovaného
časovo a pracovne zaťažujúci a vyvolať u žalovaného personálnu a časovú kolíziu. Námietka žalobcu,
že časovú kolíziu úkonov preukázal žalovaný len predvolaním na pojednávanie je z pohľadu objemu
práce spojeného s vybavovaním množstva žalôb neopodstatnená. Z tohto dôvodu preto nie je možné
konanie žalovaného, ktorý v danej veci výkon práv a povinností spojených s úkonom výsluchu žalobcu
pred dožiadaným súdom preniesol na advokáta, hodnotiť ako úkon neúčelne vynaložený na obranu jeho
práv. Postaveniu žalovaného v súdnom spore korešpondujú procesné povinnosti spojené s hájením
svojich práv a procesnou obranou, ktoré ako strana súdneho konania v záujme svojho úspechu v spore
musí plniť. Úspech jednej procesnej strany je zároveň neúspechom jej procesného odporcu, pričom
každá z procesných strán sa v medziach civilného procesného predpisu snaží docieliť vlastné víťazstvo
a prehru protistrany. Žalovaný v danej veci dôvodne využil právo na právnu pomoc a má preto aj právo
ako úspešná strana sporu na náhradu trov s tým spojených.
17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k názoru , že odvolanie žalobcu nie je spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a preto ho v zmysle § 387 odsek 1 CSP,
ako vecne správne potvrdil.
18. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal odvolací súd nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podia odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podia druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podia
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§
434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25C/177/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fde17fdd-6fe3-43ab-b247-ac6080c6eca9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 457/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 457/2014 z 15. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-15", "citacie_n": 281, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fde17fdd-6fe3-43ab-b247-ac6080c6eca9"}, {"guid": "c7107645-aa73-431c-be58-4b36dcb6de8e:4bfffee2-44b9-48b5-bb33-28d5c6331eb5", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6613206831.1", "spisova_znacka": "2Co/184/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Co/184/2014 z 25. 8. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-08-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6613206831.1"}], "citovane_v": []}