Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/119/2017 z 27. 6. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. júna 2018, sp. zn. 3Co/119/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1112209580.1 Krajský súd Bratislava | 3Co/119/2017 | ECLI:SK:KSBA:2018:1112209580.1 | 2018-06-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci Citované ustanovenia: § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., § 1 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb., § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (zrušený), § 3 zákona č. 58/1969 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ea9ea2fa-fcd6-42f6-a341-dbc31a9e82c1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1112209580.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/119/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112209580
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112209580.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov
JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Mariany Harvancovej v spore žalobcu: O. L., nar. XX.X.XXXX, U. XX,
X. X., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Peružek, s.r.o., Podzámska 41/A, Hlohovec proti
žalovanému: Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I č.k. 25C/76/2012-191 zo dňa 9.1.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 265,18
eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 14.1.2012 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol
a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa po pripustení
poslednej zmeny žaloby uznesením zo dňa 4.11.2016 domáhal náhrady škody za vynaložené trovy
obhajoby 995,47 eura spolu s úrokom z omeškania 9 % od 13.7.2011 do zaplatenia. Škoda mu mala
byť spôsobená nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia v
trestnom konaní vedenom Okresným riaditeľstvom PZ SR v Ružomberku pod č. ORP-12/OdV-RK-2004
a v konaní vedenom pred Okresným súdom Ružomberok pod sp. zn. 2T/41/05, v ktorom bol rozsudkom
zo dňa 13.10.2008, právoplatným dňa 3.11.2008, oslobodený spod obžaloby.

2. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, a medzi stranami ani nebolo
sporným, že uznesením č. ÚVVaÚVTOS-10/04-DVS-2003 vydaným policajným orgánom ZVJS SR v
Ružomberku dňa 9.2.2004 bolo podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie a
uznesením vydaným vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva PZ SR v Ružomberku ČVS: ORP-12/OdV-
RK-2004 dňa 5.4.2004 bolo žalobcovi podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie pre
pokračujúci trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 Trestného zákona, spáchaného z časti formou
spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona a za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221
ods. 1 Trestného zákona, spáchaného z časti formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného
zákona. Za preukázanú považoval súd prvej inštancie aj tú skutočnosť, že žalobca podal proti uzneseniu
o vznesení obvinenia sťažnosť, pričom tento záver súdu priamo vyplýval z uznesenia prokurátora
Okresnej prokuratúry v Ružomberku č.k. Pv 183/04-24 vydaného 20.4.2004, ktorým prokurátor sťažnosť
žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia ako nedôvodnú zamietol. Nakoniec považoval za
nespornú aj skutočnosť, že Okresný súd Ružomberok rozsudkom č.k. 2T/41/2005-436 z 10.9.2008, ktorý
nadobudol právoplatnosť 3.11.2008, žalobcu podľa § 226 písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby
oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal žalobca.



3. Zo súdneho spisu v trestnej veci súd prvej inštancie zistil, že žalobca udelil 25.10.2005 plnomocenstvo
na zastupovanie, resp. obhajovanie v trestnej veci vedenej na Okresnom súde v Ružomberku sp. zn.
1T/159/04 advokátovi JUDr. Y. W.. Ten vyúčtoval žalobcovi listom zo dňa 5.10.2007, uvádzajúc značku:
Kš-T 35/05, trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov vo veci vedenej na Okresnom
súde v Ružomberku sp. zn. 1T 159/2004, ku dňu 5.10.2007, spolu vo výške 25.355,- Sk, za prevzatie a
prípravu veci, vrátane prvej porady dňa 25.10.2005 sumu 1.251,- Sk, za štúdium spisu dňa 23.11.2005
sumu 1.251,- Sk, za poradu v ÚVV Králová, Banská Bystrica dňa 23.11.2005 sumu 1.251,- Sk, za cestu
Liptovský Mikuláš - Banská Bystrica a späť (170 km) sumu 1.659,- Sk a za stratu času 5 polhodín (1/2
hodiny á 250,- Sk) sumu 1.250,- Sk, za účasť na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Ružomberok
dňa 24.4.2006 sumu 1.365,- Sk a cestu Liptovský Mikuláš - Ružomberok a späť (50 km) sumu 481,- Sk
a za stratu času 1 hodina (1/2 hodina á 273,- Sk) sumu 546,- Sk, za poradu s klientom dňa 27.4.2006
sumu 1.365,- Sk, za spísanie vyjadrenia doručovaného na Okresný súd Ružomberok dňa 3.5.2006 sumu
1.365,- Sk, za účasť na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Ružomberok dňa 22.5.2006 sumu
1.365,- Sk a za cestu Liptovský Mikuláš - Ružomberok a späť (50 km) 481,- Sk a za stratu času 1
hodina (1/2 hodina á 273,- Sk) sumu 546,- Sk, za účasť na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde
Ružomberok (nemeritórne) dňa 22.5.2006 sumu 341,50 Sk a za cestu Liptovský Mikuláš - Ružomberok
a späť (50 km) 481,- Sk a za stratu času 1 hodina (1/2 hodina á 273,- Sk) sumu 546,- Sk, za účasť na
hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Ružomberok (nemeritórne) dňa 15.11.2006 sumu 341,50 Sk
a za cestu Liptovský Mikuláš - Ružomberok a späť (50 km) sumu 481,- Sk a za stratu času 1 hodina (1/2
hodiny á 273,- Sk) sumu 546,- Sk, za účasť na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Ružomberok
(nemeritórne) dňa 18.12.2006 sumu 341,50 Sk a za cestu Liptovský Mikuláš - Ružomberok a späť (50
km) sumu 481,- Sk a za stratu času 1 hodina (1/2 hodiny á 273,- Sk) sumu 546,- Sk, za účasť na hlavnom
pojednávaní na Okresnom súde Ružomberok dňa 25.6.2007 sumu 1.485,- Sk a za cestu Liptovský
Mikuláš - Ružomberok a späť (50 km) sumu 481,- Sk a za stratu času 1 hodina (1/2 hodina á 297,-
Sk) sumu 594,- Sk, za účasť na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Ružomberok dňa 3.10.2007
sumu 1.485,- Sk a za cestu Liptovský Mikuláš - Ružomberok a späť (50 km) sumu 481,- Sk a za stratu
času 1 hodina (1/2 hodina á 297,- Sk) sumu 594,- Sk, režijný paušál k 3 úkonom á 150,- Sk, spolu vo
výške 450,- Sk, režijný paušál k 7 úkonom á 164,- Sk, spolu vo výške 1.148,- Sk a režijný paušál k
2 úkonom á 178,- Sk, spolu vo výške 356,- Sk. Po odpočítaní zálohy vo výške 6.000,- Sk zaplatenej
16.11.2005 a zálohy vo výške 4.000,- Sk zaplatenej 27.4.2006, žiadal uhradiť nedoplatok trov právneho
zastúpenia vo výške 15.355,50 Sk.

4. Príjmovými pokladničnými dokladmi vydanými advokátom JUDr. Y. W. dňa 19.10.2007, 14.11.2007,
11.1.2008 a 31.3.2008 mal súd prvej inštancie za preukázané, že od žalobcu v dané dni prijal po
3.000,- Sk na účel vymedzený ako splátka. Z príjmového pokladničného dokladu vydaného JUDr. Y. W.
21.5.2009, 15.7.2009 a 3.9.2009 vyplynulo, že advokát prijal od Z. T., U. XXX/XX, T., sumy 300 eur, 200
eur a 115 eur na účel vymedzený ako záloha T 16/09, resp. ako záloha T 16/09, O.. L..

5. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením
trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti
štátu podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného do 30. júna 2004 (ďalej len „zák. č. 58/1969 Zb.“),
podľa ktorého posúdil uplatnený nárok, pretože nárok na náhradu škody odvodzoval od nezákonného
rozhodnutia vydaného za účinnosti tohto zákona. Zohľadnil súdnu judikatúru, ktorá systematickým a
logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo
k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z
toho, že osoba čin nespáchala, a že trestné stíhanie proti nej nemalo byť vôbec začaté. Nárok na
náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania vznesením obvinenia posúdil ako nárok na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z
23. februára 1990 sp. zn. 1 Cz 6/90 publikovaný pod č. 35 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk,
ročník 1991 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 1993 sp. zn. 1 Cdo 53/93
publikovaný pod č. 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky ročník 1994), keď
za rozhodujúce meradlo opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania považoval
neskorší výsledok trestného konania. Zákon č. 58/1969 Zb. zakladal objektívnu zodpovednosť štátu
za škodu bez ohľadu na zavinenie, teda aj keď sa jednotlivé úkony trestného konania a celé trestné
konanie, ktoré skončilo oslobodzujúcim rozsudkom, uskutočňovalo v súlade so zákonom, je trestné



konanie následne pomerované jeho výsledkom a v súlade s konštantnou judikatúrou v dôsledku fikcie
považované za nezákonné v dôsledku oslobodzujúceho rozsudku.

6. Pri skúmaní predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
tak mal v zmysle ustanovení § 1 ods. 1 a ods. 2, § 3 a § 4 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. preukázanú existenciu
nezákonného rozhodnutia a zisťoval, či uplatnenú škodu možno považovať za vzniknutú v priamej
príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. V danom prípade by skutočnú škodu predstavovali
náklady žalobcu vzniknuté a vynaložené v spojitosti s uplatnením práva na obhajobu v trestnom konaní,
ak by bolo v tomto konaní tvrdené a preukázané, že tieto vynaložil žalobca, a že ich vynaložil v príčinnej
súvislosti s trestným konaním začatým na základe nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia.

7. Žalobca tvrdil, že v súvislosti s predmetným trestným konaním vynaložil na svoju obhajobu náklady
spolu vo výške 995,47 eur, konkrétne, že tieto zaplatil obhajcovi ako odmenu za jednotlivé úkony
právnej služby poskytnuté mu v súvislosti s trestným konaním. Za náklady vynaložené žalobcom súd
prvej inštancie nepovažoval zaplatené zálohy obhajcovi JUDr. W., spolu vo výške 10.000,- Sk (6.000,-
Sk a 4.000,- Sk). Predmetné zálohy totiž neuhradil obhajcovi žalobca, ale jeho rodičia, čo mal za
preukázané tvrdením žalobcu pri jeho výsluchu dožiadaným súdom (č.l. 116), keďže žalovaný túto
skutočnosť nerozporoval. K zmenšeniu majetku v súvislosti so zaplatením zálohy vo výške 10.000,- Sk
teda neprišlo u žalobcu, ale u jeho rodičov, ktorí sú subjektmi odlišnými od žalobcu. Majetková podstata
žalobcu sa v dôsledku úhrady zálohy vo výške 10.000,- Sk (331,94 eura) oproti stavu pred vydaním
nezákonného rozhodnutia nezmenšila. Keďže žalobca nepreukázal vznik škody, nemohol mu z tohto
titulu priznať jej náhradu.

8. Podľa súdu prvej inštancie žalobca preukázal škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s trestným
konaním začatým nezákonným uznesením len vo výške 265,18 eur a v tejto výške mu aj nárok proti
žalovanému priznal. Vychádzal pritom z príjmových pokladničných dokladov vystavených advokátom
JUDr. W. dňa 15.10.2008 a 21.5.2008, z ktorých vyplýva, že od žalobcu v uvedené dni prijal sumu
4.634,- Sk na účel označený ako posledná splátka T 35/05 a sumu 3.355,- Sk na účel označený ako
doplatok T 35/05, čím mal za preukázané, že žalobcovi vznikla škoda vo výške 4.634,- Sk a 3.355,-
Sk, a to v súvislosti s predmetným nezákonným rozhodnutím. Príjmové pokladničné doklady preukazujú
zaplatenie spolu 7.989,- Sk, t.j. 265,18 eur žalobcom, ako odmeny za úkony právnej služby poskytnuté
obhajcom žalobcovi v trestnom konaní začatom na základe nezákonného rozhodnutia. Účel platby je
podľa týchto príjmových pokladničných dokladov vymedzený ako posledná splátka a doplatok T 35/05.
Totožná značka (Kš-T 35/05) sa nachádza aj v liste JUDr. W. zo dňa 5.10.2007, ktorým vyúčtoval
žalobcovi trovy právneho zastúpenia za obhajobu v predmetnom trestnom konaní.

9. Príjmovými pokladničnými dokladmi vystavenými advokátom JUDr. Y. W. 19.10.2007, 14.11.2007,
11.1.2008 a 31.3.2008 mal súd prvej inštancie preukázané, že od žalobcu v týchto dňoch prijal po 3.000,-
Sk na účel vymedzený ako splátka, spolu vo výške 12.000,- Sk. Teda majetková podstata žalobcu
sa v dôsledku predmetnej úhrady, oproti stavu pred vydaním nezákonného rozhodnutia, zmenšila a
na strane žalobcu došlo ku vzniku škody. Otázkou, ktorú bolo potrebné podľa súdu prvej inštancie
zhodnotiť pre posúdenie zodpovednosti štátu za túto škodu, bola príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím a žalobcom tvrdenou škodou. Nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu škody vo výške
realizovaných úhrad by vznikol žalobcovi len vtedy, ak by preukázal, že náklady vynaložil na odstránenie
nezákonného rozhodnutia, ktorým bolo voči nemu začaté trestné stíhanie. Žalobca tvrdil, že išlo o
splátky trov obhajoby, ktoré pre nedostatok finančných prostriedkov nevedel obhajcovi uhradiť naraz.
Na predmetných pokladničných dokladoch, ktorými žalobca preukázal úhradu vo výške 12.000,- Sk
však absentuje uvedenie účelu platby, preto nie je možné jednotlivé úhrady realizované žalobcom
advokátovi JUDr. W. spojiť s konkrétnym trestným konaním. Voči žalobcovi bolo totiž okrem trestného
konania začatého na základe uznesenia vydaného vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva PZ SR v
Ružomberku ČVS: ORP-12/OdV-RK-2004 dňa 5.4.2004 vedené aj ďalšie trestné konanie (OS Žilina
sp.zn. 28T 56/2009) a v oboch konaniach obhajoval žalobcu advokát JUDr. Y. W.. Táto okolnosť
vyplýva jednak z obsahu príjmových pokladničných dokladov vystavených JUDr. W. dňa 21.5.2009,
15.7.2009 a 3.9.2009 (Z príjmového pokladničného dokladu vydaného JUDr. Y. W. 21.5.2009, 15.7.2009
a 3.9.2009 vyplynulo, že advokát prijal od p. Z. T., U. XXX/XX, T. sumu 300 eur, 200 eur a 115
eur na účel vymedzený ako záloha T 16/09, resp. ako záloha T 16/09, O.. L.) predložených súdu
omylom žalobcom, ako aj z tvrdení uvedených v písomnom podaní žalobcu zo dňa 26.9.2016. Ani JUDr.
W., ako obhajca žalobcu, v písomnom vyjadrení z 27.5.2016 nepotvrdil, že žalobca mu uhradil trovy



právneho zastúpenia spolu vo výške 25.355,50 Sk, ktoré vznikli v trestnom konaní začatom na základe
nezákonného rozhodnutia, teda ani prostredníctvom vyjadrenia obhajcu, žalobca podľa názoru súdu
prvej inštancie nepreukázal svoje tvrdenie, že suma 12.000,- Sk bola zaplatená v súvislosti s trestným
konaním vedeným na základe predmetného nezákonného rozhodnutia. Súd prvej inštancie zdôraznil
význam dôkazného bremena a uviedol, že ani na vyjadrení advokáta JUDr. W., že predpokladá úhradu
trov obhajoby žalobcom a tento predpoklad odvodzuje zo skutočnosti, že spis skartoval, nie je možné bez
ďalších dôkazov (prípadne aj nepriamych) založiť skutkový záver o pravdivosti tvrdenia žalobcu. Žalobca
žiadnym spôsobom nereagoval na námietky žalovaného, že voči žalobcovi bolo vedené minimálne jedno
ďalšie trestné konanie, v ktorom žalobcu obhajoval ten istý obhajca. Ak by žalobca preukázal, že s
výnimkou uvedených dvoch trestných konaní, ho JUDr. W. v iných konaniach nezastupoval a inými
dôkaznými prostriedkami ako predmetnými príjmovými pokladničnými dokladmi preukázal, že v ďalšom
známom trestnom konaní odmenu obhajcovi v plnej výške uhradil, bolo by možné, aj pri dôkaznej núdzi
žalobcu, na základe nepriamych dôkazov, dospieť k záveru o unesení dôkazného bremena týkajúceho
sa príčinnej súvislosti medzi vznikom škody vo výške 12.000,- Sk a nezákonným rozhodnutím, z
ktorého žalobca vznik škody odvodzuje. Tvrdenia preukazované len nepriamymi dôkazmi je totiž možné
považovať za preukázané len, ak je možné podľa výsledkov hodnotenia týchto nepriamych dôkazov,
nadobudnúť bez rozumných pochybností presvedčenie o tom, že tvrdenie je pravdivé. Nepostačuje len
existencia určitej vyššej alebo nižšej miery pravdepodobnosti. Žalobca, ktorý navrhol v konaní taký dôkaz
na preukázanie svojho tvrdenia o vzniku škody v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, ktorý
neviedol k záveru o pravdivosti jeho tvrdenia, nesie nepriaznivé následky rozhodnutia vychádzajúceho
zo záveru o nepreukázaní žalobcom tvrdených skutočností. Keďže súd prvej inštancie nemal za
preukázané tvrdenie žalobcu o vzniku škody vo výške 12.000,- Sk (398,33 eura) v príčinnej súvislosti s
nezákonným rozhodnutím, žalobu aj v tejto časti zamietol.

10. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 265,18 eur od 14.1.2012,
teda odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí 6-mesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku žalobcu Ministerstvom spravodlivosti SR, na základe žiadosti, ktorá mu bola doručená dňa
13.7.2012. Výšku úroku z omeškania stanovil podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení, podľa ktorého výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba
ECB ku dňu omeškania, t.j. ku dňu 14.1.2012 bola 1% ročne, zákonná sadzba úroku z omeškania bola
teda max. 9 %, v ktorej súd žalobcovi úrok z omeškania aj priznal. Úspešnejšiemu žalovanému (o 46,72
%) súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

11. Proti rozsudku v zamietajúcej časti podal žalobca odvolanie, žiadal žalobe vyhovieť aj v zamietnutej
časti o zaplatenie 730,90 eura s úrokom z omeškania 9 % od 14.2.2012 do zaplatenia. Namietol
nesprávne právne posúdenie veci a nevykonanie navrhnutého dôkazu, potrebného pre zistenie
rozhodujúcich skutočností tým, že súd prvej inštancie nevypočul ako svedka JUDr. Y. W., napriek tomu,
že sám spochybnil ním vystavené pokladničné doklady. Uviedol, že je nesporné, že k zmenšeniu jeho
majetku došlo aj zaplatením odmeny vo výške 10.000,- Sk, jeho rodičia boli len platobným miestom, išlo
ale o jeho prostriedky. Pretože bol vo výkone trestu nemohol disponovať so svojimi peniazmi a preto
požiadal rodičov, aby zaniesli advokátovi jeho peniaze. Ku konštatovaniu súdu prvej inštancie, že v
predložených pokladničných dokladoch nie je uvedený účel platby, uviedol, že tieto vystavoval JUDr. W.
a on nebol oprávnený do nich čokoľvek dopisovať. K záveru súdu prvej inštancie, že nimi nepreukázal,
či tieto doklady nie sú dokladmi v inej trestnej veci, uviedol, že JUDr. W. ho zastupoval v dvoch trestných
konaniach, ale medzi nimi bol veľký časový odstup a z pokladničného dokladu z 21.5.2008 je zrejmé, že
sa jedná o poslednú splátku (T 35/05) vo výške 3.355,50 Sk a výsledná suma že je totožná s tou, ktorá
je uvedená na vyúčtovaní zo dňa 5.10.2017 (zn.: Kš- T 35/05). K tejto sume sa už len doplnila úhrada
za právny úkon (účasť na hlavnom pojednávaní 10.9.2008) - pokladničný doklad zo dňa 15.10.2008 vo
výške 4.636,- Sk, ktorý súd prvej inštancie aj akceptoval a priznal. Na základe uvedeného mal za to, že
uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že došlo k zníženiu jeho majetku o 995,47 eur (vydokladoval túto
sumu 6 pokladničnými dokladmi a vyúčtovaním trov, ktoré vyhotovil a podpísal JUDr. W., na ktorých je
uvedená aj úhrada 10.000,- Sk. Poukázal na to, že aj tvrdenie preukazované len nepriamymi dôkazmi
je možné považovať za preukázané, pretože podľa výsledkov hodnotenia týchto nepriamych dôkazov
možno nadobudnúť bez rozumných pochybností presvedčenie o pravdivosti jeho tvrdení. Súdu prvej
inštancie ďalej vytkol odôvodnenie, pretože na strane 12 rozsudku uvádza sumu 12.000,- Sk a nie je
zrejmé ako k tejto sume došiel.



12. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal
odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1
CSP). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.6.2018 (§ 219 ods. 3 CSP).

13. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodoval o nároku žalobcu na náhradu škody
spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením. Žalobcovi
nepriznal časť z uplatňovanej náhrady vo výške 730,29 eura s odôvodnením, že v časti 10.000,- Sk
(331,94 eura) nemal preukázaný vznik škody žalovaného, pretože nedošlo k zmenšeniu jeho majetku
uhradením časti odmeny advokáta za poskytnutie právnej služby v danom trestnom konaní, keďže
túto časť odmeny zaplatili jeho rodičia a v časti 12.000,- Sk (398,33 eura) preto, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal, že túto časť odmeny advokáta zaplatil v súvislosti s predmetným
trestným konaním.

14. Žalobca v odvolaní namietal predovšetkým nedostatočné a zmätočné odôvodnenie napadnutého
rozsudku. K tejto svojej námietke však nepripojil ani len stručné dôvody, pre ktoré podľa neho rozsudok
nevyhovuje § 220 ods. 2 CSP, ktorý stanovuje, že súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax a dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Odvolací súd, ktorý je viazaný dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) nemal teda podklad, aby sa pri
preskúmavaní veci zaoberal konkrétne tým, čo podľa žalobcu nevyhovovalo ustanoveniu § 220 ods. 2
CSP. Pokiaľ mala nejasnosť a nezrozumiteľnosť odôvodnenia spočívať v tom, že súd prvej inštancie na
strane 12 uvádzal sumu 12.000,- Sk a žalobcovi nie je zrejmé ako súd prvej inštancie k tejto sume došiel,
odvolací súd poukazuje na začiatok odseku 31, ktorý končí práve na strane 12 a v ktorom súd prvej
inštancie hodnotí príjmové pokladničné doklady vystavené JUDr. W.C. v dňoch 19.10.2007, 14.11.2007,
11.1.2008 a 31.3.2008, každý na sumu 3.000,- Sk (4x 3.000,- Sk = 12.000,- Sk) s určeným účelom
splátka. V tejto časti súd prvej inštancie jasne a jednoznačne uvádza, čo predstavujú dané sumy a to aj
s odkazom na podrobný opis listín, z ktorých tieto údaje vyplývajú v bode 16 odôvodnenia napadnutého
rozsudku a jednoznačne hodnotí, či je možné tieto platby považovať za platby žalovaného za obhajobu
v predmetnom trestnom konaní.

16. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nevypočul vo veci advokáta JUDr. Y. W. na pojednávaní,
odvolací súd zo spisu zistil, že súd prvej inštancie na návrh žalobcu na výsluch svedka JUDr. Y.
W. prednesenom na pojednávaní 5.9.2016 s poukazom na ustanovenie § 181 ods. 2 CSP nariadil
žalovanému, aby súdu v stanovenej lehote doručil otázky, na ktoré chce, aby tento svedok zodpovedal a
právny zástupca žalobcu, na základe pokynu súdu tieto otázky žalovaného, spolu so svojimi otázkami,
zaslal JUDr. W. so žiadosťou, aby na ne zodpovedal ako svedok v danom konaní. Svedok JUDr. W. na
žiadosť odpovedal tak, že sa môže vyjadriť len k jednej z otázok (č. 2) a to, že žalobcu zastupoval za
tarifnú odmenu. Na pojednávaní 9.1.2017 po tom, čo súd prvej inštancie oboznámil sporové strany s
odpoveďou JUDr. W. (č.l. 174) na žiadosť o objasnenie skutkových okolnosti týkajúcich sa zastupovania
žalobcu a jeho úhrad za poskytnuté právne služby, právni zástupcovia sporových strán na vyzvanie
súdu uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na dokazovanie, k čomu boli poučení podľa ustanovenia § 154
CSP a súd prvej inštancie následne vyhlásil dokazovanie za skončené. Súd prvej inštancie pri zisťovaní
skutkového stavu výsluchom navrhovaného svedka postupoval podľa príslušných ustanovení Civilného
sporového poriadku, informácie uvádzané vo vyjadreniach advokáta uviedol v odôvodnení napadnutého
rozsudku a aj ich zhodnotil, na čo odvolací súd poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

17. O vadu konania pri zisťovaní skutkového stavu by išlo, okrem iného, ak by pri vykonávaní
dokazovania nebolo postupované v súlade s ustanovením § 188 ods. 1 CSP v spojení s jeho § 196 ods.
3 a v nadväznosti na ustanovenie § 191 ods. 1 CSP a nebol by vykonaný dôkaz navrhovaným spôsobom,
ktorý procesná strana sporového konania zaťažená povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou



navrhla, a jeho vykonaním alternatívnym spôsobom, by nebolo získané vyjadrenie k overeniu právne
významnej skutočnosti pre posúdenie veci, a ak by sa s tým navrhovateľ tohto dôkazu neuspokojil. Súdu
prvej inštancie vzhľadom na vyššieuvedené podľa odvolacieho súdu nemožno vytknúť, že nevykonal
navrhovaný dôkaz alebo že pri jeho zaobstarávaní nepostupoval správne.

18. Žalobca k nevykonaniu dôkazu výsluchom svedka JUDr. W. v odvolaní uviedol len toľko, že samotný
súd prvej inštancie spochybnil pokladničné doklady vystavené advokátom. Podľa odvolacieho súdu
však táto námietka nie je podkladom pre záver, že nevypočutie advokáta na pojednávaní je vadou
konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a teda odvolacím dôvodom podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Na to, aby bolo možné vyhovieť odvolaniu z tohto dôvodu,
muselo by odvolanie obsahovať aj konkrétne tvrdenia, ktoré sa mali výsluchom advokáta na pojednávaní
preukazovať. I pre odvolací súd je pri preskúmavaní toho, že súd prvej inštancie nevypočul advokáta
JUDr. W. na pojednávaní podstatné, aká právne významná skutočnosť pre posúdenie veci sa mala týmto
dôkazom preukázať, za situácie, keď súdu boli predložené opakované písomné vyjadrenia JUDr. W., že
viac ako je v nich uvedené, k veci nevie uviesť.

19. Odvolací súd zo spisu zistil, že pokladničné príjmové doklady vystavené advokátom JUDr. W. (po
vylúčení tých, ktoré boli vystavené pre Z. T.) k úhradám žalobcu, ktoré tento predložil súdu boli z
21.5.2006 na sumu 3. 355,- Sk s uvedeným účelom platby posledná splátka T 35/05 (č.l. 153, č.l. 181),
z 19.10.2007 na sumu 3.000,- Sk s uvedeným účelom platby splátka (č.l. 153, č.l. 181), z 14.11.2007
na sumu 3.000,- Sk s uvedeným účelom platby splátka, z 15.10.2008 na sumu 4.634,- Sk s uvedeným
účelom platby doplatok T 35/05, z 11.1.2008 na sumu 3.000,- Sk s uvedeným účelom platby splátka,
z 31.3.2008 na sumu 3.000,- Sk s uvedeným účelom platby splátka (č.l. 182). Za tohto stavu záver
súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal súdu náklady vynaložené na konanie, v ktorom bolo vydané
predmetné rozhodnutie o vznesení obvinenia žalovaného z trestného činu, len vo výške 7.989,- Sk
(4.634 + 3.355), v prepočte 264,18 eura, zodpovedá skutkovým zisteniam vo veci. Súd prvej inštancie
akceptoval potvrdenia JUDr. W. o prijatí platieb, na ktorých bolo ako účel platby uvedené T 35/05 s
prihliadnutím na to, že totožná značka (Kš - T 35/05) bola uvedená v liste JUDr. W. z 5.10.2007, ktorým
advokát vyúčtoval žalobcovi odmenu za právne zastúpenie v konaní vedenom na Okresnom súde v
Ružomberku vedenom pod sp. zn. 1 T 159/2004 (č.l. 88).
20. Vyjadrenie advokáta, že (len) predpokladá úhradu trov obhajoby žalobcu, keďže spis, ktorý viedol k
zastupovaniu žalobcu v trestnej veci vedenej na Okresnom súde v Ružomberku pod sp. zn. 1 T 159/2004
už skartoval, súd prvej inštancie nepovažoval, aj s prihliadnutím na ďalšie dôkazy (hoci aj nepriame),
za dostatočné pre záver o pravdivosti tvrdenia žalobcu o úhradách za právne služby advokátovi v
konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o vznesení obvinenia žalobcu v trestnom konaní vedenom
na Okresnom súde v Ružomberku pod sp. zn. 2 T 41/2005. Za situácie, ak žalobca žiadnym spôsobom
nereagoval na námietky žalovaného, že voči nemu bolo vedené minimálne jedno ďalšie trestné konanie,
v ktorom ho JUDr. W. obhajoval a súdu nepreukázal, že s výnimkou konania vedenom na Okresnom
súde Ružomberok pod sp. zn. 2 T 41/2005 a na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 28 T 56/2009,
ho JUDr. W. nezastupoval v iných konaniach, a inými dôkaznými prostriedkami ako predloženými
pokladničnými dokladmi preukázal, že v ďalšom (druhom) známom trestnom konaní obhajcovi odmenu v
plnej výške uhradil, nebolo možné pri dôkaznej núdzi, na základe nepriamych dôkazov dospieť k záveru,
že uplatňovaných 12.000,- Sk (4 x 3.000,- Sk, pokladničné doklady vystavené advokátom 19.10.2007,
14.11 2007, 11.1.2008 a 31.3.2008) bolo uhradených žalobcom ako odmena za poskytnutie právnych
služieb v konaní vedenom na Okresnom súde v Ružomberku vedenom pod sp. zn. 2 T 41/2005.

21. V civilnom sporovom konaní, pre ktoré platí zásada dispozičná a prejednávacia, je zásadne
povinnosťou sporových strán tvrdiť skutočnosti významné pre rozhodnutie o veci samej a označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o skutočnostiach významných pre rozhodnutie o veci. Pretože v
sporovom konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia
a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v celkom inom smere. Každá zo strán sporu
musí v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosti významné pre rozhodnutie o veci samej
a označiť v záujme ich preukázania dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jej prospech
(bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Sporová strana, ktorá netvrdí (žiadne alebo všetky) skutočnosti
významné pre rozhodnutie o veci samej alebo neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení
o skutočnostiach významných pre rozhodnutie o veci, znáša prípadne nepriaznivé následky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných
vykonaných dôkazov.



22. Na námietku žalobcu, že súd prvého stupňa nesprávne hodnotil vykonané dôkazy, odvolací súd
pri preskúmavaní veci zisťoval, či sa súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov pridržiaval ustanovenia
§ 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadne na všetko, čo vyšlo za
konania najavo. Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa hodnotil vykonané dôkazy z hľadiska
závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, z hľadiska pravdivosti a z hľadiska vierohodnosti spôsobom
zodpovedajúcim ustanoveniu § 191 ods. 1 CSP a nebol teda dôvod, aby vykonal nanovo dokazovanie
alebo aby z vykonaného dokazovania vyvodil iné závery. Odvolací súd môže hodnotenie dôkazov
preskúmavať len vtedy, ak je toto hodnotenie v rozpore s pravidlami logického myslenia, čo v danej veci
nezistil.

23. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne jasne vysvetlil dôvody, pre
ktoré nemal za preukázané, že platby prijaté advokátom JUDr. W. 19.10.2007, 14.11.2007, 11.1.2008
a 31.3.2008, boli odmenami za právne služby poskytnuté v predmetnom trestnom konaní. Odvolací
súd sa s týmito záverom, rovnako aj s jeho odôvodnením v rozsudku stotožňuje a poukazuje na toto
odôvodnenie (§ 387 ods. 2 CSP).
24. Žalovaný v odvolaní napadol aj právne posúdenie veci, avšak ani k tejto námietke nepripojil
kvalifikované odôvodnenie, a tak neumožnil odvolaciemu súdu, aby svoj prieskum zameral konkrétnym
smerom.
25. Právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v subsumácii zisteného skutkového stavu pod
skutkovú podstatu vyhľadanej právnej normy, ktoré vedie k záveru, či a komu súd právo priznáva ale
nepriznáva. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd dopusti pri tejto činnosti omylu, t.j. keď na
správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval
síce správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo zo skutočnosti naisto preukázaných
vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávnym právnym posúdením je vedľa prípadov, kedy súd na
zistený skutkový stav aplikuje nesprávnu právnu normu i situácia, keď súd aplikuje právnu normu na
nedostatočne zistený skutkový stav, z ktorého nemožno posúdiť správnosť aplikácie práve tejto právnej
normy, t.j. keď súd subsumuje zistený skutkový stav pod skutkovú podstatu normy bez toho, aby bolo
naisto dané naplnenie všetkých jej zákonných znakov.
26. Pri absencii odôvodnenia toho, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil v odvolaní
žalobcu, odvolací súd k tejto námietke uvádza, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o tom, či zaplatená
záloha na právne služby JUDr. W. 10.000,- Sk (6.000,- Sk zaplatených 16.11.2005 a 4.000,- Sk
zaplatených 27.4.2006, č.l. 88) je škodou, ktorá vznikla žalobcovi v súvislosti s predmetným trestným
konaním, vychádzal z tvrdenia žalobcu počas jeho výsluchu dožiadaným súdom (č.l. 116), že túto
zálohu (prvé dve splátky) uhradili advokátovi jeho rodičia a toho, že žalovaný túto skutočnosť nepoprel.
I túto časť uplatňovanej náhrady posúdil podľa ustanovení zák. č. 58/1969 Zb. a dospel k záveru,
že touto úhradou odmeny advokátovi nedošlo ku škode na strane žalobcu. Odvolací súd považuje
právne posúdenie tejto časti žaloby za správne. Vyjadrenie žalobcu, že túto zálohu zaplatili jeho rodičia,
nepopreté žalovaným, pre právne posúdenie tejto časti žaloby postačovalo. Ak toto tvrdenie nebolo
spochybnené ani iným, čo vyšlo v konaní najavo, súd prvej inštancie nemal dôvod uvažovať o posúdení
zisteného i podľa iných právnych noriem, napr. či nejde o plnenie za iného (§ 451 a nasl. Obč. zák.
o bezdôvodnom obohatení) alebo vychádzať z toho, že rodičia žalovaného len priniesli advokátovi
peniaze žalovaného, tak ako to žalobca tvrdí v odvolaní. Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že rodičia zaniesli
advokátovi jeho peniaze, pretože on bol vo výkone trestu, je novým tvrdením a tento prostriedok
procesného útoku, nakoľko nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie, hoci tak žalobca mohol
urobiť, nemožno v odvolaní použiť (§ 366 písm. d) CSP).
27. Vzhľadom na to, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by
preukázal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti, odvolací súd nepovažoval
ním uvádzané tvrdenia za také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu rozsudku súdu
prvej inštancie v napadnutej časti, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko v ňom mal plný úspech.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).