Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/331/2016 z 17. 4. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. apríla 2018, sp. zn. 3Cob/331/2016, ECLI:SK:KSBA:2018:1112227128.1 Krajský súd Bratislava | 3Cob/331/2016 | ECLI:SK:KSBA:2018:1112227128.1 | 2018-04-17 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cf23aad0-b7f0-42a6-9bc3-7e90410a683a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1112227128.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/331/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112227128
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112227128.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov
senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu SWS Distribution a.s.,
Studená 5, Bratislava, IČO: 35 816 473, práv. zast. Patakyová, Bartová, Kovácsová, s.r.o., J. M. Hurbana
2, Nové Zámky, IČO: 36 855 197, proti žalovanému Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského
rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 188 118,54 EUR s príslušenstvom a o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 31Cb 157/2012-207 dňa
5.5.2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 31Cb 157/2012-207 zo
dňa 5.5.2016 v časti istiny a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e a v časti
príslušenstva m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 9 % úrok z omeškania zo sumy
186 990,52 EUR od 21.7.2011 do zaplatenia.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 186
990,52 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 186 990,52 EUR od 17.3.2010 do zaplatenia,
trovy konania v sume 18 684,45 EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho
zástupcu žalobcu. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť vyplatiť mu poistné plnenie v sume 188 118,54 EUR spolu s 9,5 % ročným úrokom z
omeškania od 1.3.2010 až do zaplatenia spolu s náhradou trov konania. Žalobu odôvodnil s odkazom
na poistnú zmluvu č. 510 027 849 zo dňa 20.1.2007 a poistnú zmluvu č. 510 028 980, ktoré uzavrel
so žalovaným. Uviedol, že v nočných hodinách z 20.2.2010 na 21.2.2010 došlo násilným prekonaním
mechanického zámku vstupných dverí umiestneného v spodnej časti vstupných dverí (dovŕtaním) a
násilným prekonaním elektromagnetického zámku v sídle žalobcu k poistnej udalosti, a to ku krádeži
vlámaním, ktorou sa neznámy páchateľ zmocnil poistených vecí a spôsobil žalobcovi škodu v celkovej
sume 188 118,54 EUR. Krádež žalobca bezodkladne oznámil polícii a žalovanému, vo veci krádeže
bolo začaté trestné stíhanie podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku, ktoré však bolo uznesením zo
dňa 3.6.2011 prerušené z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné
stíhanie voči určitej osobe. Žalovaný vykonal vlastné šetrenie poistnej udalosti dňa 23.2.2010 a
listom zo dňa 19.7.2011, t.j. 15 mesiacov po tom, čo žalobca požiadal o poskytnutie zálohy, oznámil
žalobcovi, že mu nevznikol nárok na poistné plnenie z dôvodu, že uvedeným uznesením polície o
prerušení šetrenia, ako aj vlastným šetrením poisťovne nebolo pri krádeži vlámaním preukázané násilné
prekonanie elektronickej zabezpečovacej signalizácie priestoru, a teda žalobcovi nevznikol nárok na



poistné plnenie. Žalobca so stanoviskom žalovaného však nesúhlasil a navyše zastával názor, že
v predmetnom spore má status spotrebiteľa, nakoľko nemal možnosť ovplyvňovať obsah poistnej
zmluvy. Žalobca ďalej špecifikoval spôsobenú škodu tak, že titulom odcudzenia tovaru v sklade mu
vznikla škoda v hodnote 182 342,59 EUR, titulom odcudzenia cennosti v trezore mu vznikla škoda
v sume 3 254,66 EUR, z dôvodu vlámania sa do trezoru vznikla škoda v sume 463,10 EUR, z
dôvodu zaistenia tovaru políciou, ktorý bol síce vrátený, avšak v dôsledku jeho poškodenia a následnej
nepredajnosti vznikla škoda v sume 1 122,- EUR a titulom poškodenia súčastí budovy vznikla žalobcovi
škoda na majetku v sume 1 000,92 EUR. Žalovaný zastával názor, že k poistnej udalosti, tak ako
ju charakterizuje zmluva nedošlo a žalobcom nahlásená poistná udalosť nebola vyhodnotená ako
poistná udalosť, pretože neboli dodržané ustanovenia poistnej zmluvy, nakoľko žalobca nezabezpečil
riadne fungovanie elektronickej zabezpečovacej signalizácie, teda nesplnil si zmluvnú povinnosť v rámci
dohodnutej bezpečnostnej triedy. Taktiež žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že má postavenie
spotrebiteľa, pretože poistenie bolo uzatvorené z dôvodu podnikateľskej činnosti a určené pre jej ďalšiu
ochranu. Žalobca argumentoval, že neporušil žiadne ustanovenia poistnej zmluvy, k vniknutiu do objektu
došlo násilným spôsobom, prekonaním zabezpečovacieho mechanizmu a taktiež ľstivým prekonaním
zabezpečovacej signalizácie.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie a skonštatoval, že žalobca aj žalovaný sú
právnické osoby zapísané do obchodného registra, ktorých vzťah sa vzhľadom na § 261 ods. 9 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ,,Obch. zák.“) riadi príslušnými ustanoveniami zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Obč. zák.“).

4. Súd prvej inštancie uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 18.1.2016 právny zástupca žalobcu
v celom rozsahu trval na podanej žalobe a doposiaľ prednesených tvrdeniach. Žalovaný však
argumentoval tým, že medzi stranami bola dojednaná bezpečnostná trieda 4 a zastával názor, že EZS
nebola vôbec prekonaná, nakoľko v čase krádeže bola vyradená, deaktivovaná čo znamená, že neplnila
svoj účel, a preto v súlade s čl. 6 bod 2 zmluvných dojednaní bola poistným plnením nula. Tvrdenie
žalobcu, že údajne došlo k ľstivému odpozorovaniu prístupového kódu páchateľom považoval žalovaný
za nepreukázané a špekulatívne. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že musia byt' prekonané
všetky prostriedky zabezpečenia. Podľa žalobcu stačí, aby bol poškodený ktorýkoľvek z prostriedkov
zabezpečenia a poukázal na čl. 7 ods.2 VPP. Ďalej uviedol, že ľstivý spôsob prekonania zabezpečenia
nemôže byt' na ťarchu žalobcu, nakoľko ten nemôže predvídať spôsob, akým páchateľ spácha trestný
čin krádeže a práve pre účely zabezpečenia pred takouto situáciou uzatvoril poistnú zmluvu. Podrobnosti
o tom, akým spôsobom žalobca, resp. jeho zamestnanci zistili, že došlo ku krádeži mal súd prvej
inštancie preukázané z výsluchu štatutárnej zástupkyne žalobcu, ktorá v čase poistnej udalosti pracovala
u žalobcu ako externá účtovníčka.

5. Súd prvej inštancie poukázal tiež na to, že nakoľko žalobca na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa
31.3.2016 požiadal o zmenu petitu v časti uplatneného úroku z omeškania, súd uznesením pripustil
zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 188 118,54 EUR spolu s 9% úrokom
z omeškania ročne z uvedenej sumy od 21.7.2011 do zaplatenia. Poznamenal, že žalobca doložil do
spisu fotokópie všetkých faktúr tovaru, ktorý bol odcudzený.

6. Súd prvej inštancie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu v prejednávanej veci vychádzal
tiež z pripojeného vyšetrovacieho spisu č. KRP-25/OVK-BA-2010, z ktorého zistil, že bola vykonaná
obhliadka miesta činu, za poškodenú spoločnosť bola vypočutá Ing. F. X., štatutárny zástupca, svedkovia
T., M., F., U.E., X., V., Q., A. F., A. F., pričom svedkovia P. M. a H. X. boli navyše podrobení aj skúške
psychofyziologického overovania ja pravdovravnosti na Oddelení aplikovanej psychofyziológie KEÚ PZ
v Pezinku s negatívnym výsledkom. Ďalej súd z vyšetrovacieho spisu zistil, že Ing. X. (v tom čase
predsedníčka predstavenstva žalobcu) na polícií uviedla že sídlo spoločnosti je zabezpečené alarmom
a do firmy majú jediný vstup z Krajnej ulice. Vchodové dvere sú elektronické, na ich spodnej časti
je klasický zámok, ktorý ich uzamyká do zeme a na stene sa nachádza aj elektromagnetický zámok.
Do 30 sekúnd po otvorení dverí je potrebné zadať kód, nakoľko alarm je napojený na centrálny pult
bezpečnostnej služby spoločnosti Ravi s.r.o., vo firme sú aj bezpečnostné kamery, jedna sa nachádza
v chodbe pri vstupe a zaberá hlavný vchod, ďalej sú 2 kamery pri výdaji zo skladu, jedna je na pokladni,
jedna je na nákladnej a jedna je v expedičnom priestore. Uviedla, že dňa 20.2.2010 v nočných hodinách,
keď bola vykradnutá spoločnosť prišlo bezpečnostnej službe Ravi hlásenie, že objekt bol odkódovaný
platným kódom, teda nemali hlásený žiadny poplach. Kód, ktorý páchatelia zadali patril pracovníkovi



SWS P. M., ktorý pracuje u SWS ako zásobovač už od roku 2004 a podľa štatutárnej zástupkyne je veľmi
pedantný, poctivý a seriózny. Ďalej uviedla, že uvedený kód alarmu nepoužíval, pretože nemal kľúče od
firmy a tie dostal 11.2.2010 a vtedy mu bol aj zmenený kód, ktorý si sám vybral. O krádeži sa dozvedela
od pani P. T., ktorá pracovala u žalobcu v rozhodujúcom čase ako externá účtovníčka. Obidva zámky na
dverách boli vylomené, dvere sa však dali otvoriť zatlačením celé a zistilo sa, že alarm bol odkódovaný.
Ďalej súd z vyšetrovacieho spisu zistil, že dňa 18.6.2010 Ing. X. doplnila svoju výpoveď ako poškodená
a uviedla čo všetko bolo krádežou odcudzené. Dňa 14.10.2010 Ing. M. X. opäť doplnila svoju výpoveď
a uviedla, že dňa 27.9.2010 v čase cca. okolo 18.30 hod, keď odchádzal jej manžel z firmy SWS, tak
pred vchodom videl stáť odparkované motorové vozidlo VW Sharan alebo Seat Alhambra striebornej
farby, ŠPZ B. XXXN alebo B.XXN, ktoré bolo k vchodovým dverám odparkované zadnou časťou a v
zadnej časti batožinového priestoru bola umiestnená na statíve kamera a mala byt' spustená a snímať
vchodové dvere. Následne v utorok 28.9.2010 alebo v stredu 29.9.2010 našli aj poškodenú bránu do
dvora, boli na nej odpílené úchyty a vykrútené tak, aby sa brána nedala zavrieť. Na bránu dali následne
reťaz a na ňu pôvodný visiaci zámok, ktorý bol pôvodne na úchytoch. Nasledujúci deň dali na vchodové
dvere do firmy fóliu, aby nebolo vidieť na jednotku alarmu. V tomto zmysle sa vyjadrila na polícií aj
svedkyňa P. T., bývalá externá účtovníčka, teraz štatutárna zástupkyňa žalobcu. Svedok P. M. na polícií
uviedol, že heslo k alarmu mal od nástupu do firmy, avšak ho nepoužíval. Tvrdil, že bol ochotný chodiť
skôr do práce, ale len za podmienky, že by tam bol s ním ešte niekto zo skladu, kto by mu tovar vydal,
s čím však skladníci nesúhlasili. Asi dva týždne dozadu mu však šéfka hovorila, že či by predsa len
nemohli vyriešiť skorší príchod do práce, nakoľko bolo potrebné, aby bol tovar vo firme už okolo 14:00
hod. a že pre tovar sa bude chodievať každý deň. Svedok uviedol, že súhlasil, na základe čoho mu
ekonómka dala kľúče od firmy a E. U. mu vytvoril prístupový kód k alarmu, pričom ako heslo slúžil rok
narodenia svedka, t.j. 1958. Svedok dodal, že väčšinou stihol naložiť tovar a odísť ešte skôr ako niekto
prišiel do práce, a preto aj firmu zamykal a aktivoval alarm a o krádeži sa dozvedel od Ing. X.. Svedok
potvrdil, že nedal nikomu číslo svojho kódu, podľa jeho názoru ho mohol niekto zneužiť tak, že ho niekto
videl ako ho zadával na klávesnicu. Súhlasil a dobrovoľne absolvoval psychofyziologické overovanie
pravdovravnosti, t.j. vyšetrenie na tzv. detektore lži. Uvedeného overovania pravdovravnosti sa zúčastnil
aj manžel Ing. X., H. X.. Z vyšetrovacieho spisu súd zistil, že tento svedok vo svojej výpovedi na polícií
uviedol, že 27.9.2010 okolo 18.30 hod., keď odchádzal z práce hneď pri dverách videl zaparkované
auto a okrem neho tam žiadne iné auto nebolo a to mu bolo podozrivé, pretože vtedy robili len do
18:00. Z hora od dverí mu na EČV nevidel, pretože bol zadnou časťou až tesne na stene. Zišiel dole na
parkovisko a odtiaľ už videl, že to je VW Sharan, svetlej striebornej farby, podľa jeho vyjadrenia to bol
VW Sharan na 100%, pretože sa ešte pozeral na znak vpredu. Opísal vzhľad motorového vozidla s tým,
že videl, že vnútri je na statíve kamera a podľa svietiacej kontrolky podľa neho aj nahrávala. Kamera
bola nasmerovaná presne na vchod do firmy. Keď bol na úrovni rampy a zatáčal k dverám, tak si všimol
muža ako uteká, resp. rýchlo sa približuje k autu. Zľakol sa, utekal k dverám firmy, odomkol a schoval
sa vo firme. Z vnútra cez okno videl ako auto odchádza, zapamätal si EČV: B., no uviedol, že teoreticky
to mohlo byt' aj B..

7. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v priebehu konania trval na tom, že preukázal, že došlo ku
krádeži vlámaním sa do objektov žalobcu a že predmetná krádež bola spôsobená násilným prekonaním
prostriedkov mechanického zabezpečenia, ESZ bola v čase krádeže funkčná, čo bolo preukázané
záznamom z uvedenej spoločnosti, pričom čas odkódovania objektu je zhodný s časom krádeže. Ďalej
uviedol, že neporušil žiadne preventívne povinnosti v zmysle VPP-M. Žalovaný sa k vykonanému
dokazovaniu vyjadril tak, že žalobca bol povinný preukázať násilné (nedovolené) prekonanie všetkých
povinných zabezpečení, t.j. nielen mechanického ale i elektrického. Ďalej uviedol, že bolo preukázané,
že v momente vzniku škodovej udalosti (krádeže) bola EZS vyradená, deaktivovaná, resp. vypnutá, t.j.
neplnila svoj účel, keďže bola v danom čase odkódovaná zadaním riadneho platného bezpečnostného
kódu jedného zo zamestnancov žalobcu p. P. M.. Žalovaný preto namietal, že konanie zamestnanca
bolo porušením povinnosti obsiahnutej v článku 20 bode 1 písm. g) VPP, pričom skutočnosť, že žalobca
uzatvoril poistnú zmluvu ho nezbavuje prevenčnej povinnosti dbať na to, aby ku škode nedošlo. Žalovaný
poukázal na to, že naťukanie kódu bolo viditeľné. Žalovaný navyše namietal časť uplatňovanej istiny,
a to sumu 1.122,- EUR ako škodu na políciou zaistenom tovare, nakoľko veci boli žalobcovi políciou
vrátené a nebolo preukázané ich poškodenie. Ďalej namietal neodpočítanú DPH 6,03 EUR, nakoľko
žalobca si v žalobe uplatnil aj náklady na opravu poškodených častí na kovovej rampe a bráne v sume
37,78 EUR, pričom z predložených dokladov bolo však podľa žalovaného zrejmé, že daná suma 37,78
EUR je vrátane DPH a žalobca ako platiteľ DPH by mal nárok na poistné plnenie bez DPH v zmysle
čl. 10 bod 5 písm. c) VPP.



8. Prejednávanú vec súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 261 ods. 1, 2, 9 Obch. zák., podľa § 788
ods. 1, 3, 4, § 792, § 793 ods. 1, § 797 ods. 1 a 2 zákona č. Obč. zák..

9. Súd prvej inštancie skonštatoval, že z vykonaného dokazovania mal jednoznačne preukázané, že dňa
20.1.2007 strany sporu riadne uzavreli poistnú zmluvu č. 510 027 849-Súhrnné poistenie hnuteľných
vecí ako i Doložku PPO2-Viac náklady k súhrnnému poisteniu hnuteľných vecí a tiež uzatvorili poistnú
zmluvu č.510 028 980- Súhrnné poistenie budov, Doložku PBOl-BK k súhrnnému poisteniu budov
- Osobitné zmluvné dojednania pre poistenie budov a stavebných súčastí, Doložku PBOl-SPR k
súhrnnému poisteniu budov - poistenie plochého skla na prvé riziko. Súčasťou poistných zmlúv sú
Zmluvné dojednania - poistenie budov, Zmluvné dojednania -poistenie hnuteľných vecí. Tieto skutočnosti
medzi stranami neboli sporné. Rovnako medzi nebolo sporné, že v nočných hodinách z 20.2.2010
na 21.2.2010 došlo k poistnej udalosti - krádeži vlámaním do predajne žalobcu. Spornou však bola
skutočnosť, či žalobca porušil zmluvné dojednania týkajúce sa zabezpečenia priestorov, čím by mu
nárok na poistné plnenie nevznikol, alebo neporušil zmluvné dojednania, čím by mu nárok na poistné
plnenie vznikol. S tvrdením žalobcu, že má v danom vzťahu status spotrebiteľa súd zhodne s názorom
žalovaného nesúhlasil. Žalovaný v tomto smere poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn.
26Cob/147/2008, v zmysle ktorého za spotrebiteľa nemožno považovať akúkoľvek právnickú osobu, ale
iba právnickú osobu, ktorá nakupuje výrobky, alebo využíva služby ktoré nie sú určené pre jej ďalšiu
podnikateľskú činnosť. Poistenie, ktoré si žalobca dojednal bolo uzatvorené z dôvodu podnikateľskej
činnosti a určené pre jej ďalšiu ochranu. Súd sa s uvedeným v celom rozsahu stotožnil. Ďalej mal súd v
konaní preukázané, že zmluvne bolo dojednané mechanické zabezpečenie a zabezpečenie elektrickou
zabezpečovacou signalizáciou (EZS). Podľa názoru súdu je v zmysle zistených skutočností nesporné,
že bol poškodený spodný zámok na presklených vchodových dverách firmy a zámok automatického
mechanizmu, z čoho jednoznačne vyplýva, že neznámy páchateľ nedovoleným spôsobom prekonal
uzamykací mechanizmus elektronických vchodových dverí a násilne vnikol do skladu vypáčením
uzamknutých vnútorných dverí z vonkajšej strany skladu, násilným spôsobom vytrhol visiaci zámok,
prekonal kamerový systém tak, že jednotlivé kamery prekryl. Teda páchateľ sa zmocnil vecí, ktoré sú
predmetom poistenia, jednoznačne prekonal prekážku a mechanicky poškodil zámky ich páčením. Súd
poukázal aj na znalecký posudok, ktorý je účasťou vyšetrovacieho spisu, v ktorom bolo konštatované,
že páchateľ násilne vnikol do skladu vypáčením uzamknutých vnútorných dverí a z vonkajšej strany
skladu za účelom vniknutia do objektu a odcudzenia tovaru jeho naložením do nákladného automobilu
a že násilným spôsobom vytrhol visiaci zámok, ktorý zabezpečoval vstup do objektu a znefunkčnil
kamerový systém. Súd mal taktiež v konaní preukázané, že žalobca mal v súlade s poistnou
zmluvou tak mechanické zabezpečenie ako aj zabezpečenie elektrickou zabezpečovacou signalizáciou
(EZS), ktoré bolo napojené na spoločnosť RAVI s.r.o.. Z vykonaného dokazovania bolo súdu taktiež
zrejmé, že bol použitý bezpečnostný kód pracovníka žalobcu (P. M.), ktorým bol odkódovaný EZS.
Skutočnosť, že pracovník žalobcu sa žiadnym spôsobom nepodieľal na uvedenej krádeži vyplýva
podľa súdu z vyšetrovacieho spisu s odkazom na výsledky skúšky psychofyziologického overovania ja
pravdovravnosti. Taktiež voči nemu a ani voči žiadnemu zamestnancovi, ktorí mali kód v držbe nebolo
začaté trestné stíhanie.

10. Súd prvej inštancie skonštatoval, že to, akým spôsobom zlodej získal kód pracovníka žalobcu nebolo
zistené. Taktiež skutočnosť uvádzaná žalobcom, že k získaniu kódu od uvedeného pracovníka došlo
ľstivým spôsobom nebolo nikdy preukázané a ostalo to len v rovine teoretickej debaty. Podľa súdu je
však jednoznačné, že páchateľ prekonal mechanické zabezpečenie. Skutočnosť, že bol použitý kód
pracovníka žalobcu na odkódovanie funkčného EZS, nemôže však byt' podľa názoru súdu na ťarchu
žalobcu. Táto skutočnosť nebola ani políciou objasnená. Súd uviedol, že je pravdou, že štatutárna
zástupkyňa žalobcu vo svojej výpovedi popísala, ako p. P. M. odkódoval alarm (aby videl prihrbil sa
posunul sa dozadu, dal si okuliare a vyťukal kód), ale súd sa však v tejto súvislosti nestotožnil s
názorom žalovaného, že konanie zamestnanca bolo porušením povinností v zmysle VPP, konkrétne
čl. 20 bod 1 písm. g). Nebolo nikdy preukázané, že menovaný pracovník žalobcu takýmto spôsobom
vyťukával kód vždy, alebo, že toto jeho konanie bolo v priamej súvislosti so získaním kódu páchateľom.
Súd prisvedčil právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý uviedol, že poistná zmluva v žiadnom zo svojich
ustanovení neustanovuje ,že v prípade, ak má poistený zmluvne dojednanú „Bezpečnostnú triedu 4"
potom sa za krádež vlámaním považuje len také zmocnenie sa poistenej veci pri ktorej páchateľ násilne
prekoná EZS a za násilné prekonanie sa považuje len také prekonanie, ktoré vyšle poplachovú správu
o narušení objektu, čím podmieňuje vznik nároku na poistné plnenie. Žalovaný je podľa názoru súdu



v prípade vzniku poistnej udalosti a stanovení výšky poistného plnenia povinný prihliadať na všetky
prostriedky mechanického zabezpečenia ako i EZS, ktorými je objekt poistenca zabezpečený. V prípade
ak sa preukáže že poistený vedome porušil niektorú zmluvnú povinnosť, ktorá by mala vplyv a to
podstatný na vznik poistnej udalosti je poisťovňa v súlade s čl. 16 VPP poistné plnenie znížiť alebo
zamietnuť.

11. Súd prvej inštancie na základe uvedeného dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že
by žalobca počas trvania poistného vzťahu porušil ktorékoľvek ustanovenie zo zmluvných dojednaní,
či zanedbal niektorú zo svojich povinností. Súd poukázal na žalobcom navrhnutú zmenu petitu, čím
sa domáhal zaplatenia žalovanej istiny s 9% úrokom z omeškania až od 21.7.2011 do zaplatenia. V
súvislosti s uplatnenou istinou súd prisvedčil žalovanému, ktorý namietal žalobcom uplatnenú sumu
1 122,- EUR, nakoľko nebolo preukázané že by v príčinnej súvislosti s predmetnou krádežou došlo
ku škode na políciou zaistenom a neskôr vrátenom tovare a preto ju žalobcovi nepriznal. Taktiež súd
nepriznal žalobcom uplatnenú sumu 6,03 EUR ako DPH ,ktorú si žalobca uplatnil v rámci nákladov na
opravu kovovej rampy a brány v sume 37,78 EUR vrátane DPH, pričom žalobca ktorý je platiteľ DPH má
nárok na poistné plnenie bez DPH v zmysle čl.10 ods. 5 písm. c)VPP. Na základe uvedených skutočnosti
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 186 990,52 EUR a vo zvyšku žalobu zamietol.
O príslušenstve súd rozhodol podľa § 369 Obch. zák. a priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške
9% ročne od nasledujúceho dňa po zamietnutí poistného plnenia žalovaným. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, nakoľko bol neúspešný
len v nepatrnej časti.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z
dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
len ,,O.s.p.“). Žalovaný uviedol, že naďalej zotrváva na svojich doterajších písomných aj ústnych
vyjadreniach s tým, že žalobu žalobcu považuje za nedôvodnú. Žalovaný zdôraznil, že logickým,
gramatickým ani akýmkoľvek iným výkladom nie je možné dospieť k inému záveru než k takému,
že v prípade vzniku poistnej udalosti je žalobca povinný preukázať násilné prekonanie všetkých
povinných zabezpečení, teda nielen mechanického ale i elektrického, pretože v opačnom prípade by
povinné dojednanie viacerých zabezpečovacích prvkov strácalo význam. Uvedené je podľa žalovaného
podporené aj znením čl. 6 bodu 2 zmluvných dojednaní. Podľa žalovaného bolo v konaní jednoznačne
preukázané, že v momente krádeže bola EZS vyradená, deaktivovaná a keďže bola vyradená z
prevádzky legálnym spôsobom, poistné plnenie sa znižuje až na 0,- EUR. Žalovaný poukázal aj na
výpoveď Ing. T., ktorá potvrdila, že vyťukávanie kódu bolo viditeľné a že p. M. ho nezakryl svojim telom
a jeho tak mohli nasnímať. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že konanie p. M. bolo hrubým porušením
prevenčnej povinnosti podľa čl. 20 bodu 1 písm. g/ VPP, pričom táto povinnosť vyplýva tiež zo zákona, a
to z § 809 ods. 1 a § 799 ods. 1 Obč. zák. Taktiež žalovaný zastával názor, že aj nalepenie nepriehľadnej
fólie ako jednoduchý preventívny úkon mohol žalobca vykonať aj skôr v rámci splnenia jeho zákonnej
i zmluvnej prevenčnej povinnosti. Teda skutočnosť, že žalobca uzatvoril poistnú zmluvu ho podľa
žalovaného nezbavuje povinnosti dbať na to, aby ku škode nedošlo. Žalovaný preto zastával názor,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. To, že zamestnanec žalobcu pri zadávaní vstupného kódu si
jeho vyťukávanie nezakryl rukou či telom považoval žalovaný za vedomú nedbanlivosť, čiže vedomé
porušenie prevenčnej povinnosti, ktoré bolo v priamej príčinnej súvislosti so vzniknutou škodovou
udalosťou a malo podstatný vplyv na rozsah spôsobenej škody. Na základe tohto poistná udalosť
nevznikla a tým pádom žalovanému ani nevznikla povinnosť plniť. Žalovaný dodal, že poistná zmluva č.
510 028 980 uvádzaná žalobcom sa nevzťahuje na hnuteľné veci (tovar), ktorý bol žalobcovi odcudzený.
Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý vyhovujúci výrok rozsudku súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne ako nedôvodnú a žalobcovi uloží
povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. Navyše žalovaný namietal aj rozhodnutie súd
týkajúce sa priznaných úrokov z omeškania, ktoré je v rozpore s pripustenou zmenou žaloby. Preto pre
prípad, že by odvolací súd žalobu nezamietol, žalovaný navrhol, aby zmenil napadnutý rozsudok tak,
žalobcovi prizná úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z priznanej istiny len do dňa 21.7.2011 do
zaplatenia.

13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Zastával názor, že v konaní preukázal, že neznámy
páchateľ vnikol do objektu násilným prekonaním viacerých mechanických prvkov zabezpečenia, čím
preukázal splnenie vzniku nároku na poistné plnenie. Podľa žalobcu gramatickým výkladom čl. 7 ods. 2
písm. c/ VPP možno dospieť k záveru, že nárok na poistné plnenie je daný pri prekonaní ktoréhokoľvek



z prvkov zabezpečenia a nie je potrebné aby páchateľ prekonal všetky prekážky a opatrenia tak, ako to
tvrdil žalovaný. Žalobca taktiež dodal, že niet ani žiadnej pochybnosti o funkčnosti ESZ v čase poistnej
udalosti, a to, že nebola prekonaná násilným spôsobom nemôže byť na ťarchu žalobcu. K porušeniu
prevenčnej povinnosti žalobca uviedol, že nebol nikdy preukázaný spôsob získania prístupového kódu a
tvrdenia žalovaného v tomto smere sa opierajú len o jeho domnienky. V tejto súvislosti žalobca poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 3337/2007 a na rozsudok Okresného súdu Nové
Zámky sp. zn. 16C/162/2013 zo dňa 15.7.2014. Dodal, že policajným vyšetrovaním bola vylúčená
zodpovednosť p. M. za predmetný trestný čin a nebolo ani preukázané, že k vzniku škody došlo
porušením povinnosti žalobcu. Žalobca dodal, že vzhľadom na veľkosť číslic na kódovacom zariadení,
vzdialenosť medzi týmto zariadením a ulicou, presklené dvere, zorný uhol osoby sediacej v aute a
kódovacím zariadením nie je možné odpozorovať kód pri jeho zadávaní do zariadenia voľným okom
ani v prípade, ak by páchateľ sedel vo vozidle na parkovacom mieste najbližšom k vstupu do objektu.
Ďalej žalobca poukázal na to, že poistná zmluva aplikáciu nepriehľadnej fólie nevyžadovala a žalobca
tak nemal povinnosť ju nalepiť na dvere skôr v rámci svojej prevenčnej povinnosti tak, ako to tvrdil
žalovaný. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil v celom rozsahu a uložil žalovanému povinnosť na náhradu trov konania.

14. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, pričom sa však v celom rozsahu pridržiaval argumentov
uvedených vo svojom odvolaní a neuviedol žiadne nové skutočnosti.

15. Podľa § 470 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto
zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa
predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

16. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je v časti istiny a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania vecne správny a v časti
priznaných úrokov z omeškania je potrebné ho zmeniť.

17. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

18. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním v
predmetnej veci dostatočne zistil skutkový stav, ktorý následne správne právne posúdil a svoje závery o
dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku dostatočne odôvodnil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu
stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v súlade s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého
rozsudku, konštatuje ich správnosť a zároveň nepovažuje za hospodárne ich opakovať a v celom
rozsahu na ne odkazuje. K tvrdeniam uvedeným v odvolaní žalovaného odvolací súd s poukazom na
vyššie uvedené odôvodnenie napadnutého rozsudku a obsah podaného odvolania uvádza, že žalovaný
neuviedol žiadne nové podstatné skutočnosti spôsobilé vyvrátiť správnosť a zákonnosť napadnutého
rozsudku a jeho odvolanie je založené na argumentoch zhodných s tými, ktoré žalovaný predniesol už v
priebehu konania na súde prvej inštancie, s ktorými sa však súd v súlade so zisteným skutkovým stavom
vysporiadal. Odvolací súd dodáva, že žalobca nárok uplatnený žalobou v spojení s pripustenou zmenou
žalobného petitu v priznanom rozsahu preukázal, nevyšlo najavo žiadne porušenie jeho zmluvných či
zákonných povinností, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou a vzniknutou škodou. Bolo
jednoznačne preukázané, že poistná udalosť nastala a že žalobcovi na jednej strane vznikol nárok na
poistné plnenie a žalovanému na druhej strane vznikla povinnosť toto poistné plnenie žalobcovi vyplatiť.



19. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti priznanej istiny a v
súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil
stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením.

21. V časti týkajúcej sa úroku z omeškania odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, a to s poukazom
na pripustenú zmenu petitu v časti uplatneného úroku z omeškania, a to na základe zmeny žalobného
návrhu zo strany žalobcu. Túto zmenu petitu súd prvej inštancie pripustil uznesením vyhláseným priamo
na pojednávaní dňa 31.3.2016. Napriek tomu však vo výroku napadnutého rozsudku rozhodol súd prvej
inštancie v rozpore s týmto uznesením, na základe čoho bolo potrebné jeho rozhodnutie v tejto časti
zmeniť.

22. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto odvolací
súd o náhrade trov tohto konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Na zmenu
napadnutého rozsudku v časti úrokov z omeškania odvolací súd neprihliadal ako na čiastočný neúspech
žalobcu, nakoľko táto zmena vyplývala zo žalobcom navrhnutej a súdom prvej inštancie pripustenej
zmeny žalobného petitu. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v
zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa
dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).