Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/91/2017 z 19. 2. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 19. februára 2018, sp. zn. 14Co/91/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1116213436.1 Krajský súd Bratislava | 14Co/91/2017 | ECLI:SK:KSBA:2018:1116213436.1 | 2018-02-19 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 388 CSP, § 256 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/18c40a12-7a63-4626-9277-f222e4125cd1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1116213436.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/91/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116213436
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1116213436.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek
JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: LITA, autorská spoločnosť,
Mozartová 9, Bratislava, IČO: 00 420 166, zastúpený: JUDr. Dagmar Kubovičová, advokátka, Námestie
Biely kríž 3, P.O. Box 39, Bratislava proti žalovanému: Hotel N°16, s.r.o., Partizánska 16, Bratislava, IČO:
36 613 606, o zaplatenie 944,- eur príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava I v Bratislave č. k. 11C/59/2016 - 19 zo dňa 31.10.2016, do výroku o náhrade trov konania,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie v napadnutej časti m e n í tak, že žalovanému nepriznáva nárok na náhradu
trov prvostupňového konania.

Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie vo veci zastavil, a žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že žalobca
sa žalobou zo dňa 20.6.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 944,- eur s príslušenstvom, z
titulu vydania bezdôvodného obohatenia a uplatnil si aj nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobca nezaplatil súdny poplatok súčasne s podaním žaloby. Na výzvu súdu mal zaplatiť súdny
poplatok v sume 56,50 eur v lehote do 10 dní od doručenia výzvy a bol poučený, že ak súdny poplatok
nezaplatí, súd konanie zastaví podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (ďalej len
ZoSP). Výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola právnej zástupkyni žalobcu doručená dňa 20.7.2016
a posledný deň 10 - dňovej lehoty uplynul 1.8.2016. Žalobca súdny poplatok v určenej lehote nezaplatil,
a preto súd prvej inštancie podľa citovaného ustanovenia ZoSP konanie vo veci zastavil.

3. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania súd prvej inštancie poukázal na § 218 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), podľa ktorého, ak strana
procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Zavinenie treba
skúmať v príčinnej súvislosti so zastavením konania. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vo veci
procesne zavinil zastavenie konania žalobca, pretože nezaplatil v stanovenej lehote súdny poplatok.
Súd preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady rozhodne
samostatným uznesením vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. CSP.

4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, do výroku o náhrade trov konania.
Domáhal sa, aby odvolací súd výrok zmenil tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu
trov konania. Namietol, že skutočným dôvodom neuhradenia súdneho poplatku bola skutočnosť, že
medzi stranami sporu došlo k mimosúdnej dohode, predmetom ktorej bol žalobcom uplatnený nárok,
a žalovaný svoje záväzky uhradil žalobcovi v plnom rozsahu. Ako dôkaz doložil k odvolaniu dohodu o



urovnaní, z ktorej vyplýva, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu titulom vydania
bezdôvodného obohatenia. Strany sporu sa dohodli, že podpísaním tejto dohody sa všetky sporné
práva a povinnosti tejto veci považujú za urovnané tak, že žiadny z účastníkov nebude uplatňovať voči
druhému účastníkovi žiadne nároky, s výnimkou nárokov založených touto dohodou podľa jej článku III.

5. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalovanému dňa 10.1.2017, ktorý voči nemu nepodal vyjadrenie.

6. Krajský súd ako odvolací súd prejednal podané odvolanie v rozsahu podľa § 379 a 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že uznesenie v napadnutej časti je potrebné zmeniť.

7. Zo súdneho spisu odvolací súd zistil, že po podaní žaloby súd prvej inštancie vyrubil žalobcovi súdny
poplatok výzvou, ktorá mu bola doručená dňa 20.7.2016. Predloženú dohodou o urovnaní strany sporu
uzatvorili dňa 9.8.2016. Žalobca však nezobral žalobu späť z dôvodu mimosúdnej dohody, ale nezaplatil
vo veci vyrubený súdny poplatok. Súd pritom vydal uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie
poplatku až 31.10.2016, teda po viac ako dvoch mesiacoch od uzavretia mimosúdnej dohody. Zo
súdneho spisu súčasne vyplýva, že žalovanému v súdnom konaní žiadne trovy nevznikli, pretože nebol
zastúpený právnym zástupcom a vo veci neurobil žiaden úkon. Súd prvej inštancie aj keď dospel k
správnemu záveru, že procesne zavinil zastavenie konania žalobca, nemal zaviazať žalobcu na náhradu
trov konania žalovanému, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

8. Z tohto dôvodu odvolací súd uznesenie v napadnutej časti podľa § 388 CSP zmenil tak, že nepriznal
žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového konania.

9. Pokiaľ ide o náhradu trov odvolacieho konania súd podľa § 257 CSP žalobcovi nepriznal ich náhradu,
aj keď bol v odvolacom konaní úspešný. Odvolací súd prihliadol jednak na predloženú mimosúdnu
dohodu, z ktorej vyplýva, že strany si nebudú viac uplatňovať voči sebe vzájomné nároky; a jednak na
skutočnosť, že samotný žalobca zavinil, že konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku
za podanie žaloby. Nereagoval na skutočnosť, že po uzavretí dohody o urovnaní mal zobrať žalobu späť
s tým, že v tom prípade by súd skúmal, či bola žaloba podaná odôvodnene, a či k späťvzatiu žaloby
nedošlo z dôvodov na strane žalovaného; resp. či dohodou o urovnaní neboli vyrovnané aj nároky z trov
súdneho konania. Tieto informácie však súd prvej inštancie nemal k dispozícii, a preto ich bolo možné
vyhodnocovať až v odvolacom konaní. Všetky uvedené okolnosti vyhodnotil odvolací súd ako dôvody
hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi za odvolacie konania.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh
(§ 428 CSP).