Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoR/1/2018 z 8. 10. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 8. októbra 2018, sp. zn. 2CoR/1/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1116896292.1 Krajský súd Bratislava | 2CoR/1/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:1116896292.1 | 2018-10-08 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/82ac65cb-5d81-4370-9956-9df5a9f6b165 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1116896292.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoR/1/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116896292
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1116896292.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: HOTEL PARTIZÁN s.r.o., Bystrá
108, Tále, 977 65 Brezno, IČO: 36 045 543, zast.: JUDr. Miroslav Mikuš, advokát, Šoltésovej č. 2, 811
08 Bratislava proti žalovanému: Ing. Jozef Keleši - TERMKLÍMA, Dukelská 14, 915 01 Nové mesto nad
Váhom, IČO: 11 975 873, zast. : JUDr. Ján Dzian, Slnečná 27, 915 01 Nové mesto nad Váhom v konaní
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
I č.k. 18Cr/1/2016-133 zo dňa 12.6.2017 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 18Cr/1/2016-133 zo dňa 12.6.2017
p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory sp.zn. V-73/2009 zo dňa
22.10.2015 v spojení s opravným uznesením zo dňa 09.12.2015 zamietol a priznal žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou podanou na súd dňa
21.01.2016 sa žalobca domáhal odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského
súdu obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp. zn. Rsp V-73/2009 a jeho zrušenia. Žalobu
odôvodnil tým, že dňa 27.11.2015 mu prostredníctvom právneho zástupcu bol doručený rozhodcovský
rozsudok na základe ktorého mu bola uložená povinnosti zaplatiť žalovanému 59.508 Eur spolu s
príslušenstvom a trovami konania. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutím rozhodcovského súdu nesúhlasí
podáva v zmysle § 40 zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní žalobu na jeho zrušenie.

3. Rozhodcovský súd nakoniec rozhodol na základe znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný ako
posledný (do tohto momentu 2. posudky svedčili dôkaznej situácii prezentovanej žalobcom a iba 1
posudok dával za pravdu žalovanému). Znalecký posudok bol vypracovaný znalcom, ktorý bol evidentne
zaujatý pričom na túto skutočnosť rozhodcovský súd niekoľkokrát upozorňovať a znalca namietal, pričom
sa s týmito námietkami súd vôbec nevysporiadal. Znalecký posudok je zároveň v rozpore s § 12 ods.
2, písm. a), b), teda znalec je vo veci vykonania úkonu zaujatý kedy; znalec nie je oprávnený vykonať
znalecký posudok nie je zapísaný y odbore alebo v odvetví, v ktorom je potrebné úkon vykonať. Použitím
takéhoto dôkazu je naplnený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm.
a) bod. 4., kedy priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore so zákonom. K tejto skutočnosti došlo



porušením ustanovenia § 6a zákona o rozhodcovskom konaní, kedy rozhodcovia aj napriek námietkam
strany sporu a ich zjavnej zaujatosti pokračovali vo svojej činnosti, pričom žalobca túto skutočnosť
namietol v zásade okamžite, ako sa o tejto skutočnosti dozvedel. Zároveň sa rozhodcovský súd
nevysporiadal z námietkou zaujatostí na znalca, ktorý okrem skutočnosti, že nebol oprávnený vykonať
znalecký posudok v odvetví, v ktorom bol posudok žiadaný, bol zároveň v blízkom vzťahu k žalovanému.
Znalecký posudok znalca O., ktorý je odlišný od zvyšných znaleckých posudkov sa nevysporiadal ani
nemal ambíciu sa vysporiadať zo skutočnosťou, že jeho závery sú úplne odlišné od ostatných znalcov
a teda presvedčivo zdôvodniť z akého dôvodu je jeho záver odlišný oproti záverom iných znalcov.
Aj keby znalec nebol zaujatý jeho posudok by bol v rozpore so zákonom o znalcoch a tlmočníkoch,
pretože bol vypracovaný v odbore, v ktorom nemá znalec O. oprávnenie na znaleckú činnosť, čím je
naplnený dôvod § 40 ods.1 písm. a) bod 4 zákona o rozhodcovskom konaní, pretože akceptovaním
nezákonného posudku došlo k vade konania, čo je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Na pojednávaní konanom dňa 11.05.2017 žalobca namieta platnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu,
že ju za žalobcu uzavrela osoba, ktorá k tomuto nemala oprávnenie. Súd v súlade s návrhom žalobcu
uznesením zo dňa 10.05.2016 č.k. 18Cr 1/2016 - 44 odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku žalobu
doručil žalovanému na vyjadrenie.
4. Žalovaný sa k podanej žalobe žalobcu písomne vyjadril podaním zo dňa 17.05.2016 v ktorom
poukázal na nasledovné skutočnosti. Predovšetkým v rozhodcovskom konaní boli vypracované 3
znalecké posudky a nie štyri ako uvádza žalobca. Prvý znalecký posudok vyhotovil znalec pán E..
M.. U. L.. E. pod č. 6/2011 z júna 2011. Znalec je plne odborne spôsobilý na posudzovanie tepelných
čerpadiel. Na základe námietok navrhovateľa (v tomto konaní žalovaného) a na základe jeho žiadosti súd
nariadil kontrolný znalecký posudok, ktorý vyhotovil znalec pán M.. O. Y. pod č. 01/2013 z 20.03.2013.
Znalec je absolútne odborne nespôsobilý na posudzovanie tepelných čerpadiel. Odporca ( v tomto
konaní žalobca) namietol celý kontrolný znalecký posudok, ako zavádzajúci a neodborný a tiež namietol,
že znalec pán M.. O. Y. nemá odbornú spôsobilosť na vypracovanie znaleckého posudku na tepelné
čerpadlá a žiadal o druhý kontrolný znalecký posudok. Tretí znalecký posudok vyhotovil znalec pán M..
G. O.B. pod č. 2/2015 zo dňa 17.04.2015 a doplnil ho vyjadrením k pripomienkam navrhovateľa zo dňa
17.07.2015, Znalec je plne odborne spôsobilý k posudzovaniu tepelných čerpadiel. Znalecké posudky
znalcov pána Prof. M.. U. L.. E. a pána M.. O. sú kvalifikované a jednoznačne preukazujú zavinenie
nefunkčnosti dodaných tepelných čerpadiel žalobcom, resp. jeho neodbornou obsluhou a neudržovaním
a hrubým neodborným zásahom do celého systému chladiacich okruhov tepelných čerpadiel. Jeden
znalecký posudok (prvý kontrolný), ktorý vypracoval znalec pán Ing. O. Y. vôbec neurčil dôvod vád
čerpadiel a kto ich a čím spôsobil, tvrdil len to, že sú vadné. Tento znalecký posudok navrhovateľ
(v tomto konaní žalovaný) v celom rozsahu namietol, ale hlavne zdôraznil, že znalec nemá odbornú
spôsobilosť na vypracovanie znaleckého posudku na tepelné čerpadlá (viď. vyššie uvedený dôkaz).
Žalobca ďalej uvádza, že namietal zaujatosť rozhodcov rozhodcovského senátu RS SOPK citujem "v
zásade okamžite ako sa o tejto skutočnosti dozvedel." Opäť sa jedná o absolútnu nepravdu. V priebehu
celého konania ( od 11.08.2009 do 22.10.2015. t.j. viac ako šesť rokov) žalobca nikdy nevzniesol
námietku zaujatosti a to ani voči niektorému z rozhodcov, ani k celému senátu. Ohľadom tohto tvrdenia
nepredložil ani žiadny právne relevantný dôkaz. Nakoniec tvrdenie žalobcu, že znalec bol v blízkom
vzťahu s právnym zástupcom navrhovateľa ( v tomto konaní žalovanému) ktorú uvádzal už vo svojich
námietkach proti znaleckému posudku znalca M.. G.. O., k čomu sa právny zástupca navrhovateľa (v
tomto konaní žalovaného) vyjadril vo svojom podaní RS SOPK zo dňa 14.07.2915 sa nezakladá na
pravde, nakoľko znalec na ohliadku cestoval vlastným motorovým vozidlom a následne aj navrhovateľ
( v tomto konaní žalovaný) na svoju česť vyhlásil že s pánom M.. O. nikdy necestoval v jednom aute,
pána M.. O. do dňa obhliadky na hoteli Partizán nepoznal, nikdy si s ním netykal. Pokiaľ žalobca v prílohe
k žalobe dokladá fotokópiu sťažnosti na znalca, ktorú mal žalobca podať na Ministerstve spravodlivosti
SR dňa 05.06.2015 navrhuje aby súd vykonal dôkaz dopytom na Ministerstve spravodlivosti SR. ako
tento vyriešil predmetnú sťažnosť žalobcu. K tomuto osočovaniu žalobcu sa vyjadril aj sám znalec pán
M.. O.Ô. na pojednávaní pred RS SOPK dňa 21.07.2015. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti
má žalovaný vážne podozrenie, že žaloba žalobcu je účelová, má mu poskytnúť časový priestor, aby
"upratal" všetky svoje aktíva a keď už bude rozhodcovský rozsudok RS SOPK vykonateľný, nebude
mať už spoločnosť - žalobca žiadny majetok z ktorého by sa žalovaný mohol so svojou nespornou
pohľadávkou uspokojiť. Žalobca vo svojom návrhu ako dôvod na podanie žaloby uvádza ustanovenie
§ 40 ods. 1 písm. bod 4. Toto ustanovenie znie " Tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený
súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi
rozhodcovského konania ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že rozhodcovský súd nebol



ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského
konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh
rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať
vplyv na rozhodnutie vo veci samej". Žalobca takýto dôvod na podanie návrhu ničím nepreukázal. K
svojmu návrhu priložil len rozhodcovský rozsudok a "údajné námietky voči znalcovi" čo je len sťažnosť
na znalca podaná na Ministerstve spravodlivosti SR. Z toho dôvodu žalovaný súdu navrhuje, aby žalobu
žalobcu v celom rozsahu zamietol, ako nedôvodnú.

5. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu zaslal písomné stanovisko zo dňa 13.01.2017 v ktorom opakovane
zhrnul svoje doterajšie tvrdenia a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

6. Procesný postup rozhodcovského súdu, ako aj práva a povinnosti účastníkov sú osobitne upravené
v ZRK. Kontrola rozhodcovského konania zo strany všeobecných súdov je limitovaná zákonom o
rozhodcovskom konaní v súlade so zmyslom, účelom a postavením rozhodcovských súdov. Zákon o
rozhodcovskom konaní presne vymedzuje, v ktorých prípadoch a akým spôsobom do rozhodcovského
konania môže všeobecný súd zasiahnuť (§ 40 - § 50 zákona o rozhodcovskom konaní). Pre všetky
tieto zásahy je spoločné to, že sú prípustné až po právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, čo je dané
okrem iného aj tým, že do toho času rozhodcovský rozsudok nevyvoláva žiadne právne účinky. Ako
vyplýva zo zákona o rozhodcovskom konaní, ide tu o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku z
dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. a) - b) ako dôsledok podania žaloby účastníkom rozhodcovského
konania. Systém právneho poriadku takto vo svojom celku poskytuje komplexnú ochranu nielen
účastníkom rozhodcovského konania, ale aj osobám, ktoré spochybňujú takéto svoje postavenie (napr.
tvrdením o absencii rozhodcovskej doložky). Z iných ako dôvodov taxatívne uvedených v ZKR nie
je možné rozhodcovský rozsudok preskúmať a zrušiť. V danom prípade bolo rozhodcovské konanie
začaté podaním návrhu na rozhodcovský súd dňa 13 08.2009 a ukončené rozhodcovským rozsudkom
vyhláseným dňa 22.10.2015 tzn. za účinnosti novely zákona č. 244/2002 Z. z. zákonom č. 336/2014 Z.
z. o rozhodcovskom konaní. Podľa § 54 b ods. 1) ZKR sa ustanovenia tohto zákona použijú na konania
začaté pred 01.01.2015 a preto súd posudzoval dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku a teda
oprávnenosť podanej žaloby podľa znenia zákona o rozhodcovskom konaní účinného od 01.01.2015.

7. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 40 ods. 1 ZKR v znení účinnom v čase rozhodovania a vydania
rozhodcovského rozsudku (zák. č. 244/2002 Z. z. v znení zákona č. 336/2014 Z.z. o rozhodcovskom
konaní).

8. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie prednesmi a výsluchom sporových strán, oboznámením
sa s obsahom spisu rozhodcovského súdu sp.zn. Rsp V-73/2009, oznámenie MS SR o výsledku
prešetrenia podnetu na postup znalca v rozhodcovskom konaní zo dňa 17.02.2016, výsluchom svedkov :
D. U., G. I., M.. G. O., D. D. a dospel k záveru, že žaloba nie je oprávnená nakoľko nebola naplnená
skutková podstata žiadneho zo zákonných dôvodov pre ktorý je možné rozhodcovský rozsudok zrušiť.
Predovšetkým žalobca poukazuje na viacero dôvodov ktoré považuje za relevantné pre zrušenie
rozsudku.

a) K námietke porušenia rovnosti účastníkov konania podľa § 17 ZRK rovnosti účastníkov
rozhodcovského konania.
Zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania je upravená v § 17 ZRK, podľa ktorého účastníci
rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie, každému účastníkovi
rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
Rovnaké postavenie účastníkov konania je zabezpečené takým postupom rozhodcovského súdu, ktorý
obom stranám umožní predkladať návrhy na vykonanie dôkazov, návrhy na doplnenie žaloby, na podanie
vzájomnej, žaloby a najmä právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom druhej strany, a to od podania
žaloby až po vydanie rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovské konanie je jednoinštančné, zákon
neumožňuje podať odvolanie proti rozhodcovskému rozsudku. Preskúmanie rozhodcovského rozsudku
je možné iba v prípade upravenom v § 37 ZRK, ktorý upravuje možnosť zmluvných strán dohodnúť
sa v rozhodcovskej zmluve, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich
preskúmať iný rozhodca, resp. rozhodcovia. Bez takejto dohody účastníkov rozhodcovského konania
je preskúmanie rozhodcovského rozsudku rozhodcom vylúčené. Úprava zrušenia rozhodcovského
rozsudku súdom v § 40 a nasl. ZRK umožňuje, aby niektorý z účastníkov rozhodcovského konania
požiadal súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku, avšak len z dôvodov taxatívne vymenovaných v



§ 40 ods. 1 ZRK. V prípade úpravy § 40 ZRK nejde o preskúmavanie rozhodcovského rozsudku, ale
možnosť pre účastníkov konania dosiahnuť jeho zrušenie v určitých prípadoch. V zmysle uvedenej
úpravy nie je možné požiadať súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku pre porušenie hmotno-právnych
predpisov, teda nie je možné napadnúť vecnú nesprávnosť rozhodcovského rozsudku. Všeobecný súd
v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku nepreskúmava, či pri vydaní rozhodcovského
rozsudku došlo k porušeniu hmotno-právnych predpisov alebo nie. To znamená že porušením rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania je porušenie len ich procesných práv, k čomu v tomto prípade
nedošlo. V konaní boli vykonané tri znalecké posudky ( štvrtý predložil žalobca ) a rozhodnutie
rozhodcovského súdu ohľadom posúdenia oprávnenosti návrhu na začatie rozhodcovského konania
v závislosti s vyhodnotením výsledkov znaleckého dokazovania je hodnotenie rozhodcovského súdu
vychádzajúce z hmotného práva. Pokiaľ aj žalobca nesúhlasí so zdôvodnením záveru rozhodcovského
súdu v tomto smere, súd nie je oprávnený tieto závery preskúmavať.

b) K námietke zákonnosti znaleckého posudku M.. O.
Pokiaľ žalobca namieta, že znalecký posudok o ktorý rozhodcovský súd oprel svoje rozhodnutie
t.j. znalecký posudok M.. O., bol nezákonný, nakoľko ho vypracoval znalec, ktorý nebol zapísaný
v odbore v ktorom bolo potrebné znalecký úkon vykonať tak toto tvrdenie žalobca nepreukázal
nakoľko s touto námietkou vznesenou v konaní pred rozhodcovským súdom ohľadom nedostatočnej
odbornosti znalca sa rozhodcovský súd na neverejnom zasadnutí dňa 03.02.2015 vyporiadal tak,
že námietku žalobcu (v rozhodcovskom konaní žalovaného) ako nedôvodnú zamietol. Taktiež z
odpovedi Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 17.02.2016, na základe podnetu žalobcu, jednoznačne
vyplýva, že zodpovedanie otázok tvoriacich predmet znaleckého dokazovania patrí do obsahového
vymedzenia znaleckého odboru Strojárstvo, odvetvie energetické stroje a zariadenia a teda aj
znaleckého oprávnenia znalca M.. O.. Taktiež tvrdenie žalobcu o nadštandardných vzťahoch znalca M..
O. so žalovaným a vplyvu tejto známosti na obsah znaleckého posudku neboli v konaní preukázané
svedeckými výpoveďami svedka M.. O. a svedka D.Á. D. a ani iným dôkazným prostriedkom a taktiež
nebol preukázaný vplyv tvrdených skutočností na výsledky znaleckého dokazovania.

c) K námietke platnosti rozhodcovskej doložky
Pokiaľ žalobca v súdnom konaní namietal platnosť rozhodcovskej doložky, z obsahu rozhodcovského
súdu súd nezistil, žeby táto námietka odznela v priebehu rozhodcovského konania a preto s poukazom
na § 40 ods. 4) ZRK na ňu súd ako na relevantný dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku nemohol
prihliadať.

d) K námietke zaujatosti členov rozhodcovského súdu
Z obsahu spisu rozhodcovského súdu nebolo zistené, žeby žalobca v priebehu rozhodcovského
konania namietal členov rozhodcovského súdu. Na záver súd konštatuje, že po preskúmaní obsahu
rozhodcovského spisu v súvislosti so vznesenými námietkami neboli zistené žiadne procesné
pochybenia, ktoré by mali za následok zrušenie rozhodcovského rozsudku.

9. S poukazom na vyššie uvedené považoval súd za potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu s poukazom na § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP.

11. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Poukázal na skutočnosť, že
samotným vydaným rozsudkom boli zásadným spôsobom porušené právne predpisy upravujúce nie
len rozhodcovské konanie, ale aj zákon 382/2004 o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ďalej zákon 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a v neposlednom
rade aj zákon č. 99/1963 Zb. O.s,p., ktorý je právnym predpisom subsidiárne používaným aj pri
rozhodcovskom konaní, čím je naplnený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ustanovení
§ 40 ods. 1 písm. a) bod. 4. priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Uvedená skutočnosť bola
vznesená aj v samotnom rozhodcovskom konaní, ako námietka, takže v tomto rozsahu boli naplnené
všetky podmienky napadnutia tohto rozsudku na civilnom súde.



12. Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, rozhodol na základe nezákonných
dôkazov, pričom vytrvalo ignoroval námietky právneho zástupcu žalobcu v tomto konaní o nezákonnosti
a teda aj nepoužiteľnosti takéhoto dôkazu v rozhodcovskom konaní. V samotnom konaní pred
rozhodcovským súdom boli vypracované až 4. znalecké posudky, pričom z hľadiska zistenia príčin
závad (čo bolo v zásade hlavným meritom sporu o nároku na zaplatenie ceny za dielo po jeho riadnom
ukončení), sú absolútne odlišné pričom 2. znalecké posudky svojimi závermi svedčia v prospech žalobcu
a 2. znalecké posudky v prospech žalovaného v tomto konaní.

13. Uvedená dôkazná situácia spôsobuje, že rozhodcovský súd rozhodol na základe nedostatočne
zisteného skutkového stavu, kedy nemal znalecké dokazovanie v rovnováhe. Zároveň sa žiadnym
spôsobom nevysporiadal .s otázkou pre konanie so zásadným významom a to prečo po pribratí
znaleckého ústavu tento nevypracoval kontrolný znalecký posudok, ale pribratie znaleckého ústavu bolo
následne uznesením rozhodcovským súdom zrušené a bol pribratý individuálny znalec, ktorý objektívne
nemôže a ani nevykonal objektivizáciu dôkaznej situácie v konaní pred rozhodcovským súdom.

14. Uvedená skutočnosť, spôsobila nepreskúmateľnosť rozhodcovského rozsudku pre jeho
nedostatočné odôvodnenie. Rozhodcovský súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou
ohľadom pribratia a zrušenia znaleckého ústavu, ktorý mal objektivizovať zistenú situáciu
predchádzajúcimi znaleckými posudkami. Zároveň rozhodcovský súd žiadnym spôsobom nevysvetlil
a nevysporiadal sa prečo pri 4 znaleckých posudkoch, z ktorých zistenia boli vo vzájomnom rozpore
akceptoval tie, na základe ktorých rozhodol v prospech žalovaného v tomto konaní.

15. Uvedená skutočnosť spôsobila arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť predmetného rozhodcovského
rozsudku pre jeho arbitrárnosť, nakoľko sa rozhodcovský súd dostatočne nevysporiadal so všetkými
predloženými dôkazmi. Rovnako je možné konštatovať, že rozhodcovský súd nedostatočne odôvodnil
použitie a akceptovanie dôkazov skutočnosti, ktoré samotný rozhodcovský súd považoval za
preukázané.

16. Žalobca má za to, že v stave dôkaznej situácie so štyrmi znaleckými posudkami, z ktorých v zásade 2
a 2 poskytujú protichodné závery je úlohou súdu, aby v odôvodnení rozsudku sa dostatočne vysporiadal
s argumentáciou a závermi jednotlivých znaleckých posudkov a vierohodne odôvodnil, prečo závery
posudkov, ktoré akceptoval prevýšili závery znaleckých posudkov, ktoré neakceptoval. Ak sa s touto
skutočnosťou súd dostatočne nevysporiadal, je jeho rozhodnutie arbitrárne a teda nezákonné. Ako je
zrejmé z napádaného rozhodcovského rozsudku rozhodcovský súd v zásade iba “mechanicky” prevzal
závery posledného vypracovaného znaleckého posudku.

17. Znalecký posudok bol vypracovaný znalcom, ktorý bol evidentne zaujatý pričom na túto skutočnosť,
rozhodcovský súd niekoľkokrát upozorňovali a znalca namietali, pričom sa s týmito námietkami súd
vôbec nevysporiadal. Použitím takéhoto dôkazu je naplnený dôvod na zrušenie rozhodcovského
rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) bod. 4., kedy priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore so
zákonom. K tejto skutočnosti došlo porušení ustanovenia § 6a zákona o rozhodcovskom konaní, kedy
rozhodcovia aj napriek námietkam strany sporu a ich zjavnej zaujatosti pokračovali vo svojej činnosti,
pričom žalobca túto skutočnosť namietol v zásade okamžite, ako sa o tejto skutočnosti dozvedel.

18. Rovnako v konaní napádal neplatnosť rozhodcovskej doložky a v zásade aj absolútnu neplatnosť
celej vzájomnej zmluvy, v ktorej bola rozhodcovská doložka obsiahnutá. K tej sa súd vyjadril a
vysporiadal pomerne striedmo (bod 10. písm. c} Rozsudku) V tejto súvislosti uviedol, že zmluva a teda ani
rozhodcovská doložka, nebola podpísaná oprávnenou osobou, konať za žalobcu (vtedajším konateľom
spoločnosti), teda tento právny úkon bol od počiatku neplatný. Žalobca túto skutočnosť namietal, aj v
pôvodnom rozhodcovskom konaní, avšak pre laxnosť rozhodcovského súdu uvedená skutočnosť nebola
zahrnutá v žiadnej zápisnici z rozhodcovského konania, pričom žalobca túto skutočnosť namietal, čo vie
preukázať aj svedkami, ktorí boli prítomní na rozhodcovskom konaní. Namietaná neplatnosť právneho
úkonu je absolútna pričom absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a súd na
ňu prihliada z úradnej povinnosti. Súd pritom pri takto závažnej otázke iba konštatuje, že predmetná
námietka v rozhodcovskom konaní odznela avšak dokazovanie k tejto veci nevykonal. Žalobca má za
to, že pri takejto zásadnej otázke, kedy proti sebe stoja platné právne predpisy nemôže postačiť takéto
konštatovanie súdu bez bližšieho odôvodnenia.



19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

20. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalobca len opakuje všetky nepravdy a ničím
nepreukázané tvrdenia, ktoré uviedol už v konaní pred súdom prvej inštancie. Žiadal aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.

21. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 219 ods. 3 CSP
podľa ktorého vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného
súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

22. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

23. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a z vykonaného
dokazovania vyvodil správny právny záver.

24. V danom prípade bolo rozhodcovské konanie začaté podaním návrhu na rozhodcovský súd dňa
13.8.2009 a ukončené rozhodcovským rozsudkom vyhláseným dňa 22.10.2015 tzn. za účinnosti novely
zákona č. 244/2002 Z. z. zákonom č. 336/2014 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Podľa § 54 b ods. 1)
ZKR sa ustanovenia tohto zákona použijú na konania začaté pred 01.01.2015 a preto súd posudzoval
dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku a teda oprávnenosť podanej žaloby podľa znenia zákona
o rozhodcovskom konaní účinného od 01.01.2015.

25. Podľa ust. § 40 ods. 1 ZRK v znení účinnom v čase rozhodovania a vydania rozhodcovského
rozsudku Tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby
účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak
a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že:
1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s
právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,
alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru
o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo
veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,
ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým
účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo
b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku
aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

26. Podľa ust. § 40 ods. 2 ZRK súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy
preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).

27. Podľa ust. § 40 ods. 3 ZRK ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde,
napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh
účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.



28. Podľa ust. § 40 ods. 4 ZRK na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm.
a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to
ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

29. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že rozhodcovská doložka nebola platne uzatvorená a námietku
žalobcu ohľadom neplatnosti celej vzájomnej zmluvy a že súd sa s týmto riadne nevysporiadal, odvolací
súd zhodne ako súd prvej inštancie uvádza, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že túto námietku
uplatnil v priebehu rozhodcovského konania tak, ako to predpokladá ust. § 40 ods. 4 ZRK a preto odvolací
súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že na takýto dôvod zrušenia rozhodcovského
rozsudku nemohol prihliadať. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že súd mal vykonať dokazovanie výsluchom
svedkov, ktorí boli prítomní na rozhodcovskom konaní, že takáto námietka tam z jeho strany odoznela,
odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ bol prítomný na rozhodcovskom konaní samotný
žalobca, mohol namietať, že takáto námietka nebola v zápisnici z rozhodcovského konania uvedená.

30. V danej veci neboli vypracované 4 znalecké posudky ako uvádza žalobca ale len 3. Prvý znalecký
posudok vyhotovil znalec pán E.. M.. U. L.. E. pod č. 6/2011 z júna 2011. Znalec je plne odborne spôsobilý
na posudzovanie tepelných čerpadiel. Na základe námietok navrhovateľa (v tomto konaní žalovaného)
a na základe jeho žiadosti súd nariadil kontrolný znalecký posudok, ktorý vyhotovil znalec pán M.. O.
Y. pod č. 01/2013 z 20.03.2013. Znalec je absolútne odborne nespôsobilý na posudzovanie tepelných
čerpadiel. Odporca ( v tomto konaní žalobca) namietol celý kontrolný znalecký posudok, ako zavádzajúci
a neodborný a tiež namietol, že znalec pán M.. O. Y. nemá odbornú spôsobilosť na vypracovanie
znaleckého posudku na tepelné čerpadlá a žiadal o druhý kontrolný znalecký posudok. Tretí znalecký
posudok vyhotovil znalec pán M.. G. O. pod č. 2/2015 zo dňa 17.04.2015 a doplnil ho vyjadrením k
pripomienkam navrhovateľa zo dňa 17.07.2015. Taktiež v priebehu konania nebolo zo strany žalobcu
preukázané, že tento súdny znalec bol zaujatý, ktorú skutočnosť žalobca namietal. V rámci vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že znalec pán M.. G. O.
nemal žiadny osobný vzťah so žalovaným, že na obhliadku sa tento znalec dostavil vlastným motorovým
vozidlom, necestoval spolu so žalovaným, táto skutočnosť nebola preukázaná a so žalovaným sa
nepoznal. Žalobca ako dôvod na podanie žaloby uviedol ust. § 40 ods. 1 písm. b) bod. 4.

31. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca takýto dôvod na podanie
návrhu nepreukázal. Procesný postup rozhodcovského súdu, ako aj práva a povinnosti účastníkov sú
osobitne upravené v ZRK. Kontrola rozhodcovského konania zo strany všeobecných súdov je limitovaná
zákonom o rozhodcovskom konaní v súlade so zmyslom, účelom a postavením rozhodcovských
súdov. Zákon o rozhodcovskom konaní presne vymedzuje, v ktorých prípadoch a akým spôsobom do
rozhodcovského konania môže všeobecný súd zasiahnuť (§ 40 - § 50 zákona o rozhodcovskom konaní).
Pre všetky tieto zásahy je spoločné to, že sú prípustné až po právoplatnosti rozhodcovského rozsudku,
čo je dané okrem iného aj tým, že do toho času rozhodcovský rozsudok nevyvoláva žiadne právne
účinky. Ako vyplýva zo zákona o rozhodcovskom konaní, ide tu o zrušenie tuzemského rozhodcovského
rozsudku z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. a) - b) ako dôsledok podania žaloby účastníkom
rozhodcovského konania. Systém právneho poriadku takto vo svojom celku poskytuje komplexnú
ochranu nielen účastníkom rozhodcovského konania, ale aj osobám, ktoré spochybňujú takéto svoje
postavenie.

32. V danom prípade nebola porušená ani námietka rovnosti účastníkov podľa § 17 ZRK.
Rozhodcovské konanie je jednoinštančné zákon neumožňuje podať odvolanie proti rozhodcovskému
rozsudku. Preskúmanie rozhodcovského rozsudku je možné iba v prípade upravenom v § 37 ZRK,
ktorý upravuje možnosť zmluvných strán dohodnúť sa v rozhodcovskej zmluve, že rozhodcovský
rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca. V takejto dohody
účastníkov rozhodcovského konania je preskúmanie rozhodcovského rozsudku rozhodcom vylúčené.
Úprava zrušenia rozhodcovského rozsudku v § 40 a nasl. ZRK umožňuje aby niektorý z účastníkov
rozhodcovského konania požiadal súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku a len v taxatívne
vymenovaných dôvodoch v § 40 ods. 1 ZRK.

33. V zmysle uvedenej úpravy nie je možné požiadať súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku pre
porušenie hmotnoprávnych predpisov teda nie je možné napadnúť vecnú nesprávnosť rozhodcovského
rozsudku. Všeobecne súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku nepreskúmal či pri
vydaní rozhodcovského rozsudku došlo k porušeniu hmotnoprávnych predpisov alebo nie. To znamená,



že porušením rovnosti účastníkov rozhodcovského konania je porušenie len ich procesných práv čomu
v tomto prípade nedošlo. Rozhodnutie rozhodcovského súdu ohľadom posúdenia oprávnenosti návrhu
na začatie rozhodcovského konania v závislosti s vyhodnotením výsledkov znaleckého dokazovania
je hodnotenie rozhodcovského súdu vychádzajúce z hmotného práva. Pokiaľ aj žalobca nesúhlasí
so zdôvodnením záveru rozhodcovského súdu v tomto smere, súd nie je oprávnený tieto závery
preskúmavať.

34. Pokiaľ ide o námietku súdneho znalca M.. O. ohľadom jeho odbornej spôsobilosti odvolací súd
v tejto súvislosti poukazuje na odpoveď Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 17. 6. 2016 na základe
podnetu žalobcu, z ktorej vyplýva, že zodpovedanie otázok tvoriacich predmet znaleckého dokazovania
patrí do obsiahleho vymedzenia znaleckého odboru Strojárenstvo, odvetvie energetiky a zariadenia a
teda aj do znaleckého oprávnenia znalca M.. O.Ô..

35. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako
vecne správny potvrdil.

36. . Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).