{"guid": "c0e5b911-3e8f-48e0-9864-866e8ac9d8a9:06e23b43-6392-4bcf-9924-00d3d618d0e3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1118203060.1", "spisova_znacka": "7Co/97/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/97/2018 z 17. 5. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 17. mája 2018, sp. zn. 7Co/97/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1118203060.1", "identifikacne_cislo": "1118203060", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Blanka Podmajerská", "sudca_id": 1325, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-blanka-podmajerska-1325", "datum_vydania": "2018-05-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/06e23b43-6392-4bcf-9924-00d3d618d0e3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1118203060.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1118203060.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1118203060.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/97/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118203060
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1118203060.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Ing. U. Š., K..,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XX, Q., zastúpený: JUDr. Roman Jurík, advokát, so sídlom Jazerná
19, Nové Zámky, proti žalovanému: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO:
00 686 930, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13.3.2018, č.k. 15Csp/14/2018-57, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa  p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á proti žalobcovi  nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým žiadal žalovanému uložiť povinnosť zdržať sa uplatňovania všetkých dohôd o zrážkach
zo mzdy uzavretých medzi žalobcom a žalovaným a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov
konania.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil  ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2
písm. c),d), § 326 ods. 1,2, § 328 ods. 1, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1  zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), § 551 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej len „O.s.p.“) a vecne tým, že žalobca neosvedčil okolnosti svedčiace o tom, že  mu hrozila v
návrhu nešpecifikovaná bezprostredná ujma, pravdepodobne podľa obsahu návrhu spočívajúca v tom,
že žalovaný by mohol výkonom svojho práva dosiahnuť neoprávnene viac než na čo má nárok a že
by vzťahy medzi účastníkmi mohli byť trvalo vyriešené vydaním neodkladného opatrenia. Súd prvej
inštancie dohody o zaplatení dlhu v splátkach zo dňa 24.3.2016 nepovažoval za neplatné, nakoľko z
jednotlivých dohôd vyplynulo, že tieto boli dojednané individuálne,  pričom žalobca s nimi vyjadril svoj
súhlas, čo potvrdil svojím podpisom. Skutočnosť, že dohody o zaplatení dlhu v splátkach uzatváral
žalovaný zastúpený svojim splnomocneným  právnym zástupcom,  podľa názoru súdu prvej inštancie
nemala vplyv na ich platnosť. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že si svoje dlhy plnil v rámci vlastných
možností podotkol, že táto skutočnosť nebola z predložených dokumentov zrejmá, naopak, ak by
žalovaný pristúpil k naplneniu dohody o zrážkach zo mzdy je zrejmé, že žalobca neplnil svoje dlhy ani v
rámci dohodnutého splátkového kalendára. Rovnako žalobca v návrhu presnejšie nešpecifikoval,  čím
žalovaný porušuje zákon, resp. aké neprijateľné zmluvné podmienky predmetné zmluvy obsahujú a z
čoho pramení žalobcova obava, že by žalovaný mohol výkonom svojho práva dosiahnuť neoprávnene
viac než na čo má nárok. Povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy podľa Dohody o zrážkach zo
mzdy uzavretej medzi účastníkmi konania,  by podľa názoru súdu prvej inštancie bola dôvodným
v prípade, keby dôvodom uloženia tejto povinnosti mohlo byť nezvyšovanie prípadného preplatku,
resp. zamedzeniu nedôvodného vykonávania zrážok vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej
platnosť je pochybná. Nakoľko sa žalobca domáhal výlučne nariadenia neodkladného opatrenia bez



toho, aby podával žalobu vo veci samej, nebolo z návrhu zrejmým, v čom podľa žalobcu žalovaný
prekračuje zákonné limity, kde presne vidí neprijateľné zmluvné podmienky v dojednaných zmluvách, z
čoho vyvodzuje že by mohol od neho žalovaný získať viac prostriedkov, než na ktoré ma nárok,  resp. v
čom by mohlo byť pochybné konanie žalovaného,  pokiaľ si  zmluvne dohodnutým spôsobom, na základe
dohôd o zrážkach zo mzdy, ako legálnym zabezpečovacím inštitútom zabezpečovacieho práva,  tieto
voči žalobcovi uplatňuje, nakoľko ten mu svoj dlh nesplatil v zmysle platne dohodnutého splátkového
kalendára. Všetky dohody o zrážkach zo mzdy boli  pritom uzatvorené v čase, keď dohodnutie
takejto formy zabezpečenia pohľadávky, aj v prípade spotrebiteľských zmlúv zákon nevylučoval, čo
žalobca ani nespochybňoval. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,2 C.s.p. a plne
úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie  žalobca namietajúc, že súd prvej inštancie
nesprávne zistil skutkový stav ( § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.) a nesprávne právne posúdil vec (§
365 ods. 1 písm. h) C. s. p.). Poukázal na to, že prvoinštančný súd označil dohody o zrážkach zo
mzdy za legálny zabezpečovací inštitút, pričom takéto právne posúdenie by obstálo, nebyť dlhoročného
zneužívania dohôd o zrážkach zo mzdy dodávateľmi ako sú banky či nebankoví veritelia. Uvedené viedlo
zákonodarcu k novelizácii zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zákonom č. 102/2014 Z. z.,
ktorým z ustanovení § 5a ods. 1 písm. a/ zakotvil zásadnú neprípustnosť zabezpečenia pohľadávok zo
spotrebiteľských zmlúv dohodami o zrážkach zo mzdy, ak nie sú splnené v zákone uvedené výnimky.
I keď táto právna norma nadobudla účinnosť až 1. 7. 2014, o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v
podobe dohody o zrážkach zo mzdy zo skorších období rozhodli už viaceré súdy.                  V
zmysle zásady curia novit iura očakával od súdu znalosť práva, nakoľko v návrhu poukázal na rozpor
konania advokátskej kancelárie MCGA legal, s. r. o., so zákonom č. 186/2009 Z. z. o finančnom
sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Poukázal na to, že podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka
pre spotrebiteľské zmluvy platí vyvrátiteľná domnienka o tom, že neboli individuálne dohodnuté.
Dôkazné bremeno je na dodávateľovi, ak chce túto zákonnú domnienku vyvrátiť. V žiadnom prípade
neprislúcha súdu vyvracať zákonnú domnienku z vlastnej iniciatívy. Protiprávne konanie žalovaného
pretrváva. Odvolateľ uviedol, že nemá žiadnu inú možnosť, ako odvrátiť protiprávny stav, než domáhať
sa autoritatívneho rozhodnutia súdu. Za daných skutkových okolností, s ohľadom na zjavne protiprávne
konanie žalovaného, sa nariadenie neodkladného opatrenia javí ako plne opodstatnené. Úprava
pomerov medzi stranami je zrejme nevyhnutná, čím  je splnená jedna z dvoch alternatívnych podmienok
na nariadenie neodkladného opatrenia (druhá, teda ohrozenie exekúcie, splnená nie je). Nariadením
neodkladného opatrenia pritom nenastane nezvratný stav. Žalovanému nariadené neodkladné opatrenie
nebude brániť v uplatňovaní jeho práv vhodným procesným postupom, ak bude mať pocit, že mu ich
žalobca porušuje. Naviac neodkladné opatrenie je možné aj zrušiť (§ 334 C. s. p.). Žalobca pritom
aktuálne nemá k dispozícii žiadnu meritórnu žalobu. To že mu ujma už vzniká, rovnako osvedčil,
pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Obdo 33/2012, v
ktorom sa uvádza: „Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a
osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť teda
preukázaný nepochybne. Súd je preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia
povinný zvážiť a rozhodnúť, pričom však pri rozhodovaní o predbežnom opatrení súd nie je povinný
vykonávať dokazovanie ani výsluchom účastníkov. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo
osvedčených žalobcom. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak
platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín,
ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia“ a uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 149/2010: „Nariadenie predbežného opatrenia má
dočasný (predbežný) charakter. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti
nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti,
ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje
dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z
tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať
dokazovanie (§ 120 a nasl. O. s. p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené.
Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.“. Vzhľadom k uvedenému



žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v plnom rozsahu vyhovie.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust.  § 379, § 380, § 378 ods.
1 C.s.p. dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne.

7. Podľa  § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/  C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

13. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

15. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia je
stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy,
ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí
skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. C.s.p..
Na to, aby navrhovateľom  navrhované neodkladné opatrenie bolo úspešné, vyžaduje si to preukázanie
danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania (stranami sporu), ohľadne ktorého
majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
neodkladnej úpravy. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia,
dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia výlučne na tom, kto ho navrhuje s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a
hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe,
naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto
konaní teda predpokladá len to, aby žalobca súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu
pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na
osvedčenie naliehavosti, primeranosti   a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. To však neznamená,
že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení toho, kto jeho nariadenie navrhuje,
bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy.



16. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorom sa má rozhodovať o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu
vyžadovaných v § 326 C.s.p.. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len
s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s
tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Význam
toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový
stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a nemôže prihliadnuť
na zmeny právneho stavu veci.

17. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal
uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa uplatňovania všetkých dohôd o zrážkach zo mzdy uzavretých
so žalovaným, zdôvodňujúc, že dohody o splácaní dlhu v splátkach boli uzavreté prostredníctvom tretej
osoby, advokátskej kancelárie, preto sú uzavreté v rozpore so zákonom o finančnom sprostredkovaní
a finančnom poradenstve a považuje ich za neplatné. Mal  za to, že je potrebné neodkladne upraviť
pomery medzi stranami.

18. Po oboznámení sa s obsahom spisu, pri zohľadnení stavu v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.), sa odvolací súd  sa v tomto smere plne stotožňuje so záverom vysloveným
prvoinštančným súdom. Žalobca ničím neosvedčil okolnosti svedčiace tomu, že by mu hrozila v
návrhu nešpecifikovaná bezprostredná ujma. Až osvedčenie odôvodnenej potreby bezodkladnej úpravy
pomerov (prípadne osvedčenie odôvodnenej obavy, že exekúcia bude ohrozená) umožňovalo súdu pred
rozhodnutím vo veci samej nariadiť neodkladné opatrenie. Táto obava (alebo potreba) však musela byť
konkrétna a musela byť stranou sporu hodnoverne osvedčená a podložená aj ďalšími skutočnosťami
tak, aby bolo možné označiť ju za odôvodnenú. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nijakým spôsobom nespochybnil skutočnosť, že so žalovaným uzavrel niekoľko úverových zmlúv,
ktoré sú zabezpečené dohodami o zrážkach zo mzdy ako aj skutočnosť, že v dôsledku porušenia
jeho povinností vyplývajúcich z úverových zmlúv so žalovaným, pristúpil žalovaný  k vykonávaniu
zrážok z jeho mzdy. Ak žalobca dňa 24.3.2016 uzavrel so žalovaným päť dohôd o zaplatení dlhu v
splátkach, prostredníctvom jeho právneho zástupcu, možno sa stotožniť so závermi súdu prvej inštancie,
že k ich uzavretiu došlo so súhlasom žalobcu potvrdeným jeho podpisom (čo ani žalobca v návrhu
nespochybňoval), pričom podľa obsahu sa jednalo o individuálne dojednania ku konkrétnym úverovým
zmluvám. Samotné uzavretie dohôd o splátkach dlhu zo dňa 24.3.2016 však neosvedčuje potrebu
neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a nemožno z neho bez ďalšieho ani vyvodiť žalobcom
tvrdené trvajúce protiprávne konanie ani skutočnosť, že mu konaním žalovaného už vzniká ujma.

19. Vo vzťahu k námietkam odvolateľa,  že dohody o zrážkach zo mzdy sú s poukazom na ust. §
5a ods. 1 písm. a) zákona  č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa  (ďalej len „zákon o ochrane
spotrebiteľa)  neprijateľnou zmluvnou podmienkou, odvolací súd uvádza. Ust. § 5a ods. 1 písm. a)
zákona o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom od 1.5.2014, stanovilo neprípustnosť zabezpečenia
uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, okrem prípadu ak táto dohoda bola
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť. Z listinných dokladov predložených odvolateľom  k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia jednoznačne vyplýva, že dohody o zaplatení dlhu v splátkach zo dňa 24.3.2016 boli uzavreté
formou osobitnej listiny, pričom odvolateľ ani neargumentoval, že by k ich uzavretiu nedošlo dobrovoľne,
preto na uvedené dohody nemožno aplikovať ust. § 5a ods.1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa a
považovať ich za neprípustné a uzavreté v rozpore so zákonom. Nedôvodnou sa javí aj argumentácia
odvolateľa, ktorou poukazoval na porušenie ust. zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom poradenstve
(ďalej len „zákon o finančnom poradenstve“) v súvislosti s uzavretím dohôd o zrážkach zo mzdy zo
dňa 24.3.2016  prostredníctvom advokátskej kancelárie MSGA legal, s.r.o.. Z obsahu spisu vyplýva, že
označené dohody uzavrel žalovaný  v zastúpení Advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o. na základe
poverenia  vyplývajúceho  z  mandátnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a označenou advokátskou
kanceláriou,  o čom bol žalobca informovaný v predložených oznámeniach  zo dňa 24.3.2016  (čl. 26, 29,
32, 38, 41). Uzavretie dohôd o zaplatení dlhu v splátkach na  základe udeleného poverenia  , nie je tak
možné posúdiť ako poskytovanie finančného poradenstva advokátskou kanceláriou , t.j. poskytovanie



odbornej pomoci, informácií, stanovísk, odporúčaní a osobných finančných plánov klientovi v súvislosti
s jednou finančnou službou alebo viacerými finančnými službami vychádzajúce z nestrannej analýzy
dostatočného počtu dostupných finančných služieb vrátane následného uzavierania alebo zmeny
zmluvy o poskytnutí finančnej služby na žiadosť klienta, v jeho mene a na jeho účet (ust. § 3 zákona
o finančnom poradenstve).

20. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd (v súlade s názorom súdu prvej inštancie) dospel k
záveru, že žalobca pri podaní návrhu nepreukázal splnenie zákonných podmienok na nariadenie
neodkladného opatrenia, t.j. odôvodnenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, preto za daného
stavu nebolo možné vo vzťahu k neosvedčeniu zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného
opatrenia návrhu žalobcu priznať úspech. Nakoľko bez podloženia konkrétnych dôkazov možno
jeho požiadavku na nariadenie neodkladného opatrenia chápať len ako subjektívne a hypotetické
modelovanie alternatívnej  situácie ústiacej  do predpokladaných záverov, čo ale bez ďalšieho nemôže
požívať ochranu zabezpečenú prevenciou súdu.

21. Na základe uvedeného odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 2 C.s.p. ako vecne  a právne správne potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a § 262 ods.1
C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O
výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom
(§  262 ods. 2 C.s.p.).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0  (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,  z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Csp/14/2018", "guid": "8a99d776-d843-4463-a993-cb6f67a9a659:12600ed7-5a33-406e-8dae-1485ece0bf62", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "82b08550-125c-4fcc-ab69-a59b39094b73:d2dd2240-a207-4c8c-80ac-a1e6630a964e", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Csp/14/2018", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Prešov sp. zn. 15Csp/14/2018 z 14. 2. 2018", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2018-02-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/82b08550-125c-4fcc-ab69-a59b39094b73:d2dd2240-a207-4c8c-80ac-a1e6630a964e"}], "citovane_v": [{"guid": "44aee7a7-3a64-4c4c-a9bf-4c0a9beac90e:03dba91a-fde4-4ec3-85cc-72093edf611b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8317208707.3", "spisova_znacka": "7CoCsp/53/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoCsp/53/2020 z 23. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8317208707.3"}]}