{"guid": "aba69e9d-75ff-447c-8652-3b4d16b34382:b7b193f4-d7a9-4916-ac11-2260c5ccd00c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1210211256.3", "spisova_znacka": "9Co/103/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/103/2016 z 20. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. júna 2018, sp. zn. 9Co/103/2016, ECLI:SK:KSBA:2018:1210211256.3", "identifikacne_cislo": "1210211256", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Anna Marková", "sudca_id": 266, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-markova-266", "datum_vydania": "2018-06-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b7b193f4-d7a9-4916-ac11-2260c5ccd00c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1210211256.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1210211256.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1210211256.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/103/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210211256
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1210211256.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. a Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: S.. Z. D., S..,
H.. XX.X.XXXX, bytom Š. XX, C. C., zast. Šiška & Partners s.r.o., so sídlom Palisády 33, Bratislava,
IČO : 36 861 961 proti žalovanému: Bratislavský samosprávny kraj, so sídlom Sabinovská 16, Bratislava,
IČO : 36 063 606 zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO : 36 862
711 o zaplatenie 26 400,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II č. k. 19C/79/2010-1807 zo dňa 3.11.2015 a odvolanie žalobcu proti dopĺňaciemu rozsudku
č. k. 19C/79/2010-1860 zo dňa 21.1.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  z m e ň u j e  tak, že žalobu z a m i e t a.

Dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 19C/79/2010-1860 zo dňa 21.1.2016  p o t v r d z u j e.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 26 400,- € s úrokom z omeškania 9 % ročne zo súm: 6.600,- € od 21.7.2009 do
zaplatenia, 6 600,- € od 21.9.2009 do zaplatenia, 6 600,- € od 21.11.2009 do zaplatenia a 6 600,- € od
21.12.2009 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

1.1. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 14.5.2008 žalobca
a žalovaný uzavreli Zmluvu o poskytovaní služieb podľa § 269 ods. 2 v súbehu s § 262 ods. 1
Obchodného zákonníka, pričom účelom zmluvy bolo upraviť vzájomné práva a povinnosti zmluvných
strán pri poskytovaní služieb v oblasti lektorskej, prednášateľskej a prekladateľskej činnosti zameranej
na riadenie nadnárodného programu INTERACT II pre programové obdobie 2007-2013 v súvislosti
so zabezpečením činnosti Bratislavského samosprávneho kraja ako Riadiaceho orgánu pre riadenie
tohto programu, pričom jednotlivé činnosti boli špecifikované v prílohe č. 1 Zmluvy a mali byť mesačne
zaznamenané vo výkaze prác, ktorého predloha tvorí prílohu č. 2 Zmluvy. Žalobca sa touto zmluvou
zaviazal na základe požiadaviek žalovaného spolupracovať na príprave národných a nadnárodných
dokumentov súvisiacich s riadením a implementáciou programu. Žalobca bol podľa zmluvy povinný
odovzdať vyplnený výkaz prác za príslušný mesiac žalovanému najneskôr posledný pracovný deň
príslušného mesiaca, v ktorom boli činnosti vykonané. Z článku 4, bod 2 Zmluvy súd prvej inštancie
zistil, že mesačná odmena za poskytovanie služieb na základe tejto Zmluvy bola dohodnutá v sume
6 600,- € za kalendárny mesiac. Z bodu 3 článku 4 vyplývalo, že zmluvné strany sa dohodli, že
odmena za príslušný mesiac je splatná do 20. dňa nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom
boli jednotlivé činnosti vykonané a zaznamenané vo výkaze prác. Súčasne sa zmluvné strany v



bode 4, článku 4 dohodli, že v prípade, že sa žalovaný dostane do omeškania s úhradou mesačnej
odmeny, je povinný uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne za každý aj začatý
deň omeškania s úhradou. Z prílohy č. 1 Zmluvy o poskytovaní služieb prvoinštančný súd zistil,
že funkcia „manažér 2 pre program INTERACT II“, zodpovedá Riadiacemu orgánu (BSK) a jeho
pracovnou náplňou bolo poskytovať službu pri riadení a implementácii programu INTERACT II najmä
formou lektorskej, prednášateľskej a prekladateľskej činnosti a poskytovať služby prípravy návrhov
nadnárodných a národných dokumentov súvisiacich s riadením a implementáciou uvedeného programu.
Medzi hlavné úlohy patrilo: poskytovať službu pri riadení programu INTERACT II s cieľom dosahovať
ciele a zámery operačného programu z pohľadu koherencie, koordinácie a celkového plnenia programu;
poskytovať službu Riadiacemu orgánu pri príprave návrhov nadnárodných dokumentov súvisiacich
s implementáciou a riadením programu formou prednášateľskej a lektorskej a činnosti; poskytovať
lektorskú a prednášateľskú činnosť v oblasti tvorby manuálov pre implementáciu a riadenie programu z
nadnárodného pohľadu; poskytovať službu pre vytvorenie systému za účelom spracovania a distribúcie
informácií o programe formou prednášateľskej a lektorskej činnosti; poskytovať službu pre zapojenie
krajín v predvstupovom štádiu a iných krajín oprávnených na využitie nástroja pomoci IPA formou
prednášateľskej a lektorskej činnosti; poskytovať lektorskú činnosť pre vytvorenie vhodného kontrolného
systému v súlade s článkom 16 Nariadenia Rady ES č. 1080/2006 a uchovávanie záznamov o
uskutočnených postupoch (audit trail); poskytovať lektorskú činnosť pre vytvorenie systému finančného
výkazníctva (monitorovanie); poskytovať lektorskú činnosť v oblasti vytvorenia vhodného systému
vnútornej finančnej kontroly; prekladateľská činnosť národných a nadnárodných dokumentov súvisiacich
s implementáciou programu INTERACT II; poskytovať súčinnosť RO s príslušnými inštitúciami EK pri
tvorbe strategických dokumentov (národných a nadnárodných), programu ENPI formou lektorskej a
prednášateľskej činnosti. Z prílohy č. 2 Zmluvy o poskytovaní služieb vyplývalo, že povinnosťou žalobcu
bolo odovzdať žalovanému „Výkaz prác (Mesačný výkaz)“, obsahujúci v záhlaví tieto údaje: obdobie,
organizácia, meno zamestnanca, označenie dňa, činnosti v súlade s popisom prác a poznámku. Ďalej
vo výkaze mali byť uvedené údaje označujúce deň, vykonanie činnosti poskytnutej nad rámec popisu
prác a poznámka. Na záver výkaz prác mal obsahovať údaje o dátume a podpise vystavovateľa výkazu
a dátume a podpise predstaviteľa Riadiaceho orgánu (Klienta) a údaj o tom, či sa schvaľuje mesačná
odmena.  Z výkazu prác  za obdobie od 1.6.2009 - 30.6.2009 súd prvej inštancie zistil, že žalobca rozpísal
v jednotlivých dňoch činnosť, ktorú vykonal, výkaz vystavil a podpísal dňa 3.7.2009, dňa 6.7.2009 bol
prevzatý žalovaným, pričom obsahuje nečitateľný podpis predstaviteľa Riadiaceho orgánu a tiež údaj
o schválení mesačnej odmeny v sume 6 600,- €, podpísaný p. K.. Z prílohy vypracovanej žalobcom
dňa 3.7.2009 označenou „Mesačný výkaz práce v rámci programu INTERACT v rámci programového
obdobia 2007-2013“ mal prvoinštančný súd za preukázané, že žalobca podľa jednotlivých dní v mesiaci
špecifikoval činnosti, a ich časový rozsah, ktorý vynaložil na túto činnosť, pričom v poznámke ku
konkrétnej činnosti je uvedené, aký konkrétny výkon žalobca podal (štúdium, zber materiálov a príprava
študijných materiálov napr. k vypracovaniu Ročnej správy, k finančným prehľadom za RO, k finančným
prehľadom za IS, prekladateľská činnosť podkladov do Ročnej správy za RO, preklad tabuliek do Ročnej
správy, interaktívna činnosť k pripomienkam zaslaným zo strany IP Viborg, k predloženiu ročnej správy
na písomnú procedúru, k vypracovaniu informatívneho materiálu na rokovanie vlády SR, k príprave
kontraktu týkajúceho sa uchovávania dát pre program INTERACT (Confluence), k príprave agendy pre
rokovanie Skupiny pre programovanie, činnosť k zapracovaniu pripomienok predložených zo strany
Ministerstva financií SR (MF SR) vo vzťahu k Systému riadenia a kontroly (verzia 1.2.), činnosť k príprave
podkladových materiálov pre potreby Riadiaceho orgánu vo vzťahu k odhadom čerpania finančných
prostriedkov (IP Valencia), činnosť k príprave podkladových materiálov pre potreby Riadiaceho orgánu
vo vzťahu k odhadom čerpania finančných prostriedkov (IP Viborg, činnosť k rozpracovaniu úloh RO po
zasadnutí Skupiny pre programovanie). Príloha tvorí súčasť výkazu prác, obsahuje vyhlásenie zástupcu
štatutárneho orgánu organizácie, že s uvedeným dátumom preberá pracovný výkaz a prácu uvedenú v
pracovnom výkaze, bola prevzatá dňa 6.7.2009 p. K.. Z výkazu prác za obdobie od 1.8.2009 - 31.8.2009
súd prvej inštancie zistil, že žalobca rozpísal v jednotlivých dňoch činnosť, ktorú vykonal, výkaz vystavil
a podpísal dňa 5.9.2009, dňa 10.9.2009 bol prevzatý žalovaným, pričom obsahuje nečitateľný podpis
predstaviteľa Riadiaceho orgánu a tiež údaj o schválení mesačnej odmeny v sume 6 600,- €, podpísaný
p. K.. Z prílohy vypracovanej žalobcom dňa 3.7.2009 označenou „Mesačný výkaz práce v rámci
programu INTERACT v rámci programového obdobia 2007 - 2013“ súd prvej inštancie zistil, že  žalobca
podľa jednotlivých dní v mesiaci špecifikoval činnosti, a ich časový rozsah, ktorý vynaložil na túto činnosť,
pričom v poznámke ku konkrétnej činnosti je uvedené, aký konkrétny výkon žalobca podal - činnosť
k dopracovaniu minimálneho Metodického usmernenia k prvostupňovej kontrole, preklad minimálneho
Metodického usmernenia k prvostupňovej kontrole, činnosť k dopracovaniu opisu Systému riadenia a



kontroly, činnosť k dopracovaniu návrhom zo strany IP Viborg k opisu systému riadenia a kontroly,
dopracovanie návrhov zo strany IP Valencia k opisu Systému riadenia a kontroly, činnosť k IMS v
rámci programu INTERACT (formuláre), dopracovanie opisu Systému riadenia a kontroly (dodatočné
požiadavky zo strany OS), preklad opisu systému riadenia a kontroly, činnosť k dopracovaniu Výročnej
správy za rok 2008 na základe požiadaviek CO a OA, činnosť k návrhu agendy pre stretnutie inštitúcii
hosťujúcich IPs (3.9.2009 - Viedeň). Príloha tvorí súčasť výkazu prác, obsahuje vyhlásenie zástupcu
štatutárneho orgánu organizácie, že s uvedeným dátumom preberá pracovný výkaz a prácu uvedenú
v pracovnom výkaze, bola prevzatá dňa 10.9.2009 p. K.. Z výkazu prác za obdobie od 1.10.2009 -
31.10.2009 mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca rozpísal v jednotlivých dňoch činnosť,
ktorú vykonal, výkaz vystavil a podpísal dňa 24.11.2009, dňa 27.11.2009 bol prevzatý žalovaným, pričom
obsahuje nečitateľný podpis predstaviteľa Riadiaceho orgánu a tiež údaj o schválení mesačnej odmeny
v sume 6 600,- €, podpísaný p. K.. Z prílohy vypracovanej žalobcom dňa 3.7.2009 označenou „Mesačný
výkaz práce v rámci programu INTERACT v rámci programového obdobia 2007´-2013“ prvoinštančný
súd zistil, že  žalobca podľa jednotlivých dní v mesiaci špecifikoval činnosti, a ich časový rozsah,
ktorý vynaložil na túto činnosť, pričom v poznámke ku konkrétnej činnosti je uvedené, aký konkrétny
výkon žalobca podal - činnosť k požiadavkám na prípravu MV pre program (úlohy IP Viborg - Dánsko,
IP - Valencia, Španielsko), činnosť k vypracovaniu stanoviska RO k ŽoP pre IS (PO 1), činnosť k
vypracovaniu stanoviska RO k ŽoP pre IS (PO 2), preklad doplňujúcich informácií zo strany CO a OA
k Výročnej správe za rok 2008, činnosť k dopracovaniu materiálov na rokovanie MV pre program (v
zmysle agendy), činnosť k dopracovaniu materiálov na rokovanie MV pre program (finančné prehľady),
činnosť k IT službám pre program, činnosť k dopracovaniu systému pre nahlasovanie iregularít, činnosť
k vypĺňaniu ŽoP pre IPs Dánsko, Španielsko - aktualizácia inštrukcie, preklad dokumentov (stanoviská
RO) k certifikačným overovaniam, preklad sprievodných dokumentov a prezentácií na rokovanie MV.
Príloha tvorí súčasť výkazu prác, obsahuje vyhlásenie zástupcu štatutárneho orgánu organizácie, že s
uvedeným dátumom preberá pracovný výkaz a prácu uvedenú v pracovnom výkaze, bola prevzatá dňa
27.11.2009 p. K.. Z výkazu prác za obdobie od 1.11.2009 - 30.11.2009 súd zistil, že žalobca rozpísal v
jednotlivých dňoch činnosť, ktorú vykonal, výkaz vystavil a podpísal dňa 3.12.2009, dňa 7.12.2009 bol
prevzatý žalovaným, pričom obsahuje nečitateľný podpis predstaviteľa Riadiaceho orgánu a tiež údaj
o schválení mesačnej odmeny v sume 6 600,- €, podpísaný p. K.. Z prílohy vypracovanej žalobcom
dňa 3.7.2009 označenou „Mesačný výkaz práce v rámci programu INTERACT v rámci programového
obdobia 2007-2013“ súd prvej inštancie zistil, že žalobca podľa jednotlivých dní v mesiaci špecifikoval
činnosti, a ich časový rozsah, ktorý vynaložil na túto činnosť, pričom v poznámke ku konkrétnej činnosti
je uvedené aký konkrétny výkon žalobca podal - činnosť k príprave ŽoP pre IP - Viborg, činnosť k
príprave ŽoP pre IP - Valencia, činnosť k príprave ŽoP pre IS (PO 1), činnosť k príprave ŽoP pre
IS (PO 2), činnosť k zapracovaniu stanoviska RO k zisteniam CO pri (1. ŽOP) - IP Viborg, činnosť k
zapracovaniu stanoviska RO k zisteniam CO pri (1. ŽOP) - IP Valencia, preklad dokumentov súvisiacich
s implementáciou programu INTERACT II, činnosť k vypracovaniu podkladov pre kontrolnú skupinu MF
SR, činnosť k vypracovaniu Správy z kontroly na mieste, preklad vybraných častí IMP. Príloha tvorí
súčasť výkazu prác, obsahuje vyhlásenie zástupcu štatutárneho orgánu organizácie, že s uvedeným
dátumom preberá pracovný výkaz a prácu uvedenú v pracovnom výkaze, bola prevzatá dňa 7.12.2009
p. K..

1.2. Ďalej sa súd prvej inštancie v rámci dokazovania oboznámil s upomienkou zo dňa 17.12.2009, ktorou
žalobca upozornil žalovaného, že mu nebola poukázaná odmena za vykonané činnosti za mesiace
jún, august, október a november 2009, ktorú žalovaný prevzal dňa 21.12.2009, súčasne požiadal
žalovaného na zaslanie informácie, kedy bude táto odmena poukázaná na jeho účet. Z 2. upomienky
zo dňa 8.1.2010 súd zistil, že žalobca oslovil nového predsedu žalovaného P.. C.. S. U. ohľadom
skutočnosti, že BSK ako riadiacemu orgán pre operačný program INTERACT II vyplývajú povinnosti
z príslušných nariadení Rady ES a nariadení EK, ako aj v zmysle podpísanej medzinárodnej zmluvy
medzi RO a 27 členskými štátmi EÚ a 2 krajinami EHP a ohľadom korektného riešenia vzniknutej
situácie, pričom riadiaci orgán mal dodržať postupy a žiadosť o platbu predložiť na MF SR v súlade s
čl. 16 Nariadenia EP a Rady ES 1080/2006, nakoľko problematika certifikácie výdavkov RO je výlučne
vzťahom len medzi BSK a MF SR a nemá žiadny vplyv na plnenie záväzkov BSK voči jeho osobe. Z
protokolu Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 20.4.2010 o výsledku kontroly dodržiavania zákona
o verejnom obstarávaní č. 1, súd prvej inštancie zistil, že u žalovaného bola za obdobie od 22.9.2009
do 20.4.2010 vykonaná kontrola nad postupom verejného obstarávateľa so zameraním na kontrolu
pri zadávaní nadlimitných a podlimitných zákaziek na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác
a poskytnutie služieb v roku 2008. Kontrola bola vykonaná na základe listu Ministerstva Financií č.



MF/027969/2009-53 zo dňa 9.11.2009, ktorým minister financií požiadal o „jednoznačné určenie, či
uvedené zmluvy, ktoré má BSK uzatvorené podľa Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka
spadajú pod výnimku podľa § 1 ods. 2, písm. l/ Zákona a na ich uzavretia sa nebude zákon vzťahovať“.
Z interného listu Úradu Bratislavského samosprávneho kraja (žalovaného) zo dňa 5.11.2009 súd prvej
inštancie zistil, že vedúci právneho oddelenia A.. Z. Š. zaujal písomné stanovisko k zisteniam MF
SR ako CO k ŽoP č. 09/MA/2-IP1, pričom konštatoval, že k uzavretiu zmlúv medzi žalovaným a
dotknutými osobami došlo na základe Metodického usmernenia Úradu pre verejné obstarávanie zo
dňa 6.2.2009, ktorý je v zmysle § 109 ods. 1 Zákona č. 25/2006 Z. z. ústredným orgánom pre verejné
obstarávanie. V danom prípade vzhľadom na charakter vykonávaných činností, charakter prác a systém
ich zadávania, ako aj ich preberania sa táto činnosť radí do kategórie obdobného pracovného vzťahu,
ktorý síce nezakladá pracovnoprávny vzťah, ale je výnimkou z aplikácie zákona č. 25/2006 Z. z. Z
čestného prehlásenia P.. N. C. súd zistil, že ako predseda Bratislavského samosprávneho kraja počas
výkonu svojej funkcie v období od 9.1.2006 do 23.12.2009 poveril uskutočňovaním všetkých úkonov v
súvislosti s implementáciou operačného programu INTERACT II Z. U. C., ktorá tento operačný program
zastrešovala v plnom rozsahu ním udelenej moci ako podpredsedníčka BSK (žalovaného) bola ním
oprávnená a splnomocnená na akékoľvek úkony súvisiace s týmto programom. Súd prvej inštancie v
rámci dokazovania vypočul svedka P.. N. C., ktorý uviedol, že Bratislavský samosprávny kraj (žalovaný)
uspel v súťaži pred Gréckom a Francúzskom na realizácii projektu INTERACT II. Išlo o nadnárodný
projekt a žalobca a S.. A. boli v tejto oblasti známi ako profesionáli, preto ich oslovili pre spoluprácu.
Žalovaný s nimi uzavrel zmluvy, ich presný obsah si už nepamätal, vzhľadom k tomu, že bol žalobca
zamestnaný, ponúkla sa mu forma spolupráce cez poskytovanie služieb, okrem lektorskej činnosti
vykonával aj ďalšie, ktoré presahovali tento rámec, napríklad kontrolu, usmernenie a komunikáciu so
štyrmi kontaktnými bodmi a nastavenie systému súladu s nariadeniami Európskej komisie. Nešlo len o
lektorskú činnosť, pod týmto pojmom sa rozumeli aj práce, ktoré súviseli s programom a tieto žalobcovi
priamo zadávala p. K., boli to rôzne aktivity od servisu po semináre, konferencie, robenie sumárov aj z
podkladov členských štátov EÚ. Audit súladu z roku 2008 vykonaný Ministerstvom financií potvrdil, že
tieto systémy boli nastavené. Financovanie tohto projektu bolo vykonané na základe kontraktu, resp.
servisného kontraktu medzi BSK a Európskou komisiou v Bruseli. Podmienky pre financovanie boli
stanovené Bruselom, preto v tejto zadanej línii len pokračovali. Bratislavský samosprávny kraj (žalovaný)
vykonával sekretariát projektu, úlohy boli zadávané monitorovacím výborom členských štátov EÚ, p. K.
zastrešovala sekretariát projektu, u nej sa zhromažďovali výsledky vykonaných prác, ktoré následne
dávala odsúhlasiť audítorskej spoločnosti Ernst & Young a táto po odsúhlasení správnosti vykonaných
činností tieto posunula ďalej do Bruselu. Sekretariát projektu INTERACT II bol samostatným „subjektom“
v rámci žalovaného, aj keď p. K. bola zamestnancom žalovaného. Takýto vzťah na Slovensku nebol,
Slovensko bola prvá krajina, ktorá pristúpila k tomuto projektu a prvýkrát to robil samosprávny kraj,
pretože v iných krajinách napr. v Rakúsku to robil Úrad spolkového kancelára. Nevedel si vysvetliť,
prečo žalobcovi neboli vyplatené posledné štyri faktúry. Tiež z jeho výpovede súd zistil, že p. U. bola
oprávnená preberať a podpisovať výkazy poskytovaných služieb predložených žalobcom, okrem toho
bol to nadnárodný projekt a ona jediná bola ako európska poslankyňa blízko k tomuto projektu, bola
pri tomto procese už od samého začiatku, už aj pri vypočutí v rámci súťaže a výberu krajiny, bola
pri tom po tom, ako uspeli v tejto súťaži, preto výkazy podpísané ňou boli v poriadku.  Z výpovede
svedkyne P.. M. K. súd prvej inštancie zistil, že spolupracovala na projekte INTERACT II so žalobcom
pre žalovaného, zadávala mu práce ústne aj písomne. Ako riadny zamestnanec nastúpila u žalovaného
v roku 2007, vtedy ju zaradili na pozíciu riaditeľky SORO, čo znamená sprostredkovateľský orgán
pod riadiacim orgánom pre Operačný program Bratislavský kraj. Po tom, čo bolo vyhlásené výberové
konanie na Program INTERACT II, podieľala sa na príprave podkladov. Zúčastnili sa na výbere a keď
vedeli, že tento program žalovaný získal, čo bolo v marci 2008, na jej pôvodné miesto bola prijatá iná
pracovníčka a s ňou bola uzavretá nová pracovná zmluva s tým, že dvojtretinový úväzok mala vykonávať
pre INTERACT II a jednu tretinu pre ostatné programy interregionálnej spolupráce, v jej prípade to
bola cezhraničná spolupráca s Maďarskom a Rakúskom. Na príprave podkladov začala pracovať s p.
A., ktorý pracoval na dohodu a spolu s ním aj tento projekt prezentovala v Bruseli, tvorili pracovnú
skupinu. Zúčastnili sa dvoch zasadnutí, na ktorých sa prezentovali. Okrem Slovenska sa uchádzali o
túto činnosť aj Gréci a Francúzi. V rámci výberov boli skúmané aj životopisy osôb, ktoré sa podieľali
na príprave podkladov a Európska komisia ich odsúhlasila. Prezentácie prebehli v Bruseli a pri tejto
príležitosti sa zoznámila aj so žalobcom, ktorý v tom čase pracoval na Ministerstve hospodárstva SR
ako riaditeľ interregionálnej a bilaterálnej spolupráce a v tom čase bol pre nich kontaktnou osobou pre
Slovensko. Jeho úlohou bolo šíriť informácie o tomto programe a interregionálnej spolupráci. Žalobca
bol profesionálny odborník v tejto oblasti, mal dostatok skúseností a v tom čase sa okrem Ministerstva



hospodárstva SR nikto nezaoberal interteritoriálnou spoluprácou, preto ho žalovaný oslovil, aby robil
lektorskú činnosť pre BSK aj v rámci programu INTERACT II. Žalobca nebol zamestnancom BSK, ona
bola jediná, ktorá sa týmto projektom zapodievala, bola jeho kontaktnou osobou. V rámci programu
vykonával lektorskú aj prekladateľskú činnosť, ktorá však nespadala pod zákon o verejnom obstarávaní,
lebo operatívne bolo potrebné prekladať písomnosti, ktoré súviseli s komunikáciou medzi BSK ako
riadiacim orgánom a sekretariátom, ktorý bol medzinárodný a s ním bolo potrebné komunikovať v
anglickom jazyku. Konkrétne úlohy zadávala žalobcovi ústne alebo písomne, avšak v podstate pracoval
pri lektorovaní prípravy na audit súladu. Brusel na prípravu auditu súladu dával 24 mesiacov, projekt bol
schválený v decembri 2008, žalovaný ho prevzal v marci 2009, z čoho vyplynuli sklzy. Žalobca sa podieľal
na príprave tohto auditu, lebo lehotu mali stanovenú do novembra 2009 a túto aj splnili. Všetky práce,
ktoré mu zadala vykonať, jej aj odovzdal. Odmeny za činnosť na projekte schvaľoval monitorovací výbor
na 7 rokov v máji 2008. Schvaľovanie odmien prebiehalo za účasti zástupcov Ministerstva financií SR, šlo
o odmeňovanie v rámci európskeho štandardu, výšku odmeny schvaľoval monitorovací výbor. Žalovaný
prebral sekretariát projektu v jeho štruktúre tak, ako fungoval predtým s jeho obsadením, vrátane platov,
aby nedošlo k porušeniu Zmluvy o Európskom spoločenstve v časti diskriminácie, prispôsobili sa s
platmi tak, aby sa dosahovala úroveň INTERACTU sekretariátu z predchádzajúcej doby. V čase, keď
sa žalovaný uchádzal prácu na tomto projekte, nemal v rozpočte finančné prostriedky vyčlenené na túto
činnosť, preto sa ani nemohol v tomto prípade uplatniť zákon o rozpočtových pravidlách. Ministerstvo
financií SR sa na tomto programe zúčastňovalo v rámci auditu a certifikácie. Pri audite kontrolovali
zmluvy a vedeli aké zmluvy sa podpísali, pričom nemali k nim v tom čase žiadne výhrady.
Napokon súd prvej inštancie vypočul svedka A.. Z. Š. ktorý uviedol, že pracuje u žalovaného ako vedúci
právneho oddelenia. K zmluve uzavretej so žalobcom uviedol, že pred jej podpísaním bola predložená
na právne oddelenie na jej posúdenie. Pri posudzovaní zmlúv funguje u žalovaného viackoľajový systém.
Na právne oddelenie sa predkladajú zmluvy na vykonanie formálneho skontrolovania, či zodpovedá
svojmu obsahu. Ak je to potrebné a súvisí to s verejným obstarávaním, kontroluje zmluvy iné oddelenie,
a to čo do obsahu a vecnej stránky zmluvy. V tom čase sa do projektu INTERACT nezapojilo veľa
ľudí, nebolo o programe ani veľa informácií. V tom čase preto posudzoval len formálnu právnu stránku
zmluvy a aj ju odsúhlasil. Na posúdenie právnemu odboru zmluvu predložila S.. K., ktorá zastrešovala
INTERACT.

1.3. Súd prvej inštancie po vykonaní vyššie uvedeného dokazovania rozhodol vo veci rozsudkom č.
k. 19C/79/2010-1512, zo dňa 23.2.2012, ktorým vyhovel žalobe a žalovaného zaviazal povinnosťou
zaplatiť žalobcovi istinu 26.400,- € spolu so zmluvnou pokutou 0,05 % za každý deň omeškania a s
úrokmi z omeškania 9 % ročne zo súm: 6 600,- € od 21.1.2009 do zaplatenia, 6 600,- € od 21.9.2009 do
zaplatenia, 6 600,- € od 21.11.2009 do zaplatenia, 6 600,- € od 21.12.2009 do zaplatenia, ako aj náhradu
trov konania. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 9Co/292/2012-1581, zo dňa 30.9.2014 odvolaním
žalovaného napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací
súd uložil súdu prvej inštancie najmä zaoberať sa otázkou platnosti predmetnej Zmluvy s poukazom
na zákon o verejnom obstarávaní. Súd prvej inštancie následne doplnil dokazovanie. Zo Smernice č.
35/2007 o systéme centrálneho verejného obstarávania v podmienkach Bratislavského samosprávneho
kraja (žalovaného) a organizácií a zariadení v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti z 27.4.2007 súd prvej
inštancie zistil, že predseda Bratislavského samosprávneho kraja vydal túto smernicu o systéme
centrálneho verejného obstarávania v podmienkach Bratislavského samosprávneho kraja, podľa ktorej
článku I., základné ustanovenia sa vytvoril legislatívny rámec pre verejné obstarávanie podľa zákona
č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní pre centrálne verejné obstarávanie tým, že podľa § 10
zákona o verejnom obstarávaní verejným obstarávateľom dáva možnosť zadávať zákazky centrálne
pre viacerých verejných obstarávateľov, čo výrazne prispieva k zefektívneniu verejného obstarávania v
nadväznosti na hospodárnosť zabezpečovania tovarov, služieb alebo prác pre verejných obstarávateľov.
Medzi hlavné ciele a pozitíva zavedenia obstarávania centralizovaným spôsobom patrí najmä zníženie
nákladov (finančné úspory), zvýšenie produktivity práce (časové a administratívne úspory) a zvýšenie
transparentnosti a kontroly verejného obstarávania. V postavení centrálneho verejného obstarávateľa
v podmienkach Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) je Úrad Bratislavského samosprávneho
kraja prostredníctvom ekonomického odboru - oddelenia centrálneho verejného obstarávania. Verejnými
obstarávateľmi, ktorí sú povinní obstarávať tovary, služby alebo práce prostredníctvom oddelenia
centrálneho verejného obstarávania, sú organizácie a zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti BSK.
Zoznam týchto organizácii a zariadení je uvedený v prílohe č. 1 tejto smernice. Východiskovým
dokumentom a základným prameňom pre centrálne verejné obstarávanie v podmienkach BSK je
Rozpočet BSK na príslušný rok schválený zastupiteľstvom BSK. Komodity, ktoré podliehajú centrálnemu



verejnému obstarávaniu sú uvedené v prílohe č. 2 tejto smernice. Z oboch príloh vyplýva, že predmetom
verejného obstarávania sú zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti BSK v oblasti školstva (gymnázia,
základné škody, stredné škody, odborné školy, stredné odborné učilištia, domovy mládeže), zariadenia v
zriaďovateľskej pôsobnosti BSK v oblasti kultúry, zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti BSK v oblasti
zdravotníctva, zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti BSK v oblasti sociálnych služieb, tovary, služby
a práce zabezpečované centrálne prostredníctvom Oddelenia centrálneho verejného obstarávania
BSK. Cieľom operačného programu INTERACT II bolo identifikovať, popísať a rozširovať prístupy
a postupy správneho riadenia v oblasti cezhraničnej, nadnárodnej a interregionálnej spolupráce v
rámci EÚ. Vzájomná spolupráca inštitúcií z členských štátov, ako aj ich spolupráca so susednými
krajinami, predstavovala zložitú úlohu a kládla dodatočné a špecifické nároky na riadenie a správu
takýchto programov. Z uvedeného dôvodu bol program INTERACT II vo svojej podstate programom
technickej pomoci, ktorého cieľom bolo zlepšovať vykonávanie a napĺňanie programov v rámci cieľa
ETS a pracovať na uľahčení a zjednodušení každodenného manažmentu týchto programov. Operačný
program INTERACT II bol vypracovaný Úradom Spolkového kancelára Rakúskej republiky v úzkej
spolupráci so všetkými relevantnými národnými orgánmi a inštitúciami. Programový dokument vychádzal
zo skúseností programu INTERACT I, pričom v predchádzajúcom programovom období 2004-2006
funkciu Riadiaceho orgánu pre program INTERACT I vykonával Úrad Spolkového kancelára Rakúskej
republiky. V súčasnosti sa operačný program INTERACT II implementuje pod vedením žalovaného, ako
riadiaceho orgánu programu, a prostredníctvom štyroch decentralizovaných INTERACT kontaktných
bodov v Dánsku, Rakúsku, Španielsku a Fínsku. Riadiaci orgán prevzal svoju funkciu v marci 2008
po náhlom odstúpení riadiaceho orgánu v Rakúsku. Cieľovými skupinami programu INTERACT II sú
inštitúcie a orgány, ktoré boli vytvorené v rámci Európy na riadenie programov ETS. Do týchto cieľových
skupín programu INTERACT II patria riadiace orgány, spoločné technické sekretariáty, monitorovacie
výbory, národné kontaktné osoby, certifikačné orgány a orgány auditu, riadiace orgány prvej úrovne,
cezhraničných, nadnárodných, interregionálnych a sieťových programov uskutočňovaných na základe
cieľa ETS pre programové obdobie 2007-2013 Vykonávacie orgány týchto programov sa tiež považujú
za cieľovú skupinu programu INTERACT II.  Zo Zmluvy o dotáciách na implementáciu INTERACT
Point uzavretej medzi žalovaným, reprezentovaným P.. N. C., vystupujúcim ako Riadiaci orgán cieľa
Európskeho programu teritoriálnej spolupráce INTERACT 2007 - 2013 a Sekretariátom programu
INTERACT, súd prvej inštancie zistil, že zabezpečenie fungovania INTERACT kontaktného bodu bude
ocenené pridelenou dotáciou na zabezpečenie fungovania INTERACT z fondov operačného programu
a z dotácie budú vyplácané náklady na zamestnancov, priestory a cestovné výdavky na produkty
vytvorené INTERACT kontaktným bodom. Žiadosti o priebežné platby budú predkladané dvakrát do
roka na základe ročnej midterm a ročnej záverečnej správy, ktoré budú obsahovať aj prehľad aktivít
a auditovanú finančnú správu predloženú podľa harmonogramu. V súlade s Operačným programom
bolo dohodnuté, že proces výberu zamestnancov bude v spolupráci s Riadiacim systémom INTERACT
II, pričom požadovaný profil zamestnancov bol uvedený v prílohe 1. Akákoľvek korešpondencia medzi
Riadiacim orgánom a sekretariátom INTERACT II programu musí byť v angličtine. V internom manuáli
procedúr Riadiaceho orgánu a INTERACT II sekretariáut pre operačný program INTERACT 2007-2013
platnom ku dňu 30.11.2009 v bode 3.5.1 - opisy činnosti pracovníkov RO/IS je uvedené, že zamestnanci
RO/IS okrem plnenia špecifických úloh vyplývajúcich z ich pozície vykonávajú tieto činnosti: podieľajú
sa na príprave materiálov v oblasti riadenia, monitorovania, kontroly a hodnotenia OP v rámci svojej
pôsobnosti a podporujú Riadiaci orgán; zabezpečujú podklady pre MV operačného programu v rámci
svojej pôsobnosti; spolupracujú na úpravách dokumentov pre realizáciu OP v rámci svojej pôsobnosti;
zabezpečujú preklady dokumentov v rámci svojej pôsobnosti; vykonávajú metodickú a lektorskú činnosť
vo vzťahu k oprávneným aktivitám vzdelávania a prispievajú k tvorbe plánu vzdelávania a výmeny
skúseností; zúčastňujú sa na činnosti pracovných komisií vo svoje pôsobnosti.

1.4. Súd prvej inštancie si pokyny odvolacieho súdu uvedené v zrušujúcom rozhodnutí vyložil tak,
že sa podľa vlastného vyjadrenia ako predbežnou otázkou zaoberal verejným obstarávaním. Dospel
k záveru, že zaň zodpovedá žalovaný ako verejný obstarávateľ a jeho príslušný organizačný útvar
v zmysle svojej internej smernice. V súvislosti s realizáciou Programu INTERACT II právny základ
realizácie, monitorovania a kontroly Programu bol stanovený v nariadeniach Rady ES č. 1080/06 a
č. 1083/06, ako aj ďalších nadnárodných a národných predpisov v oblasti riadenia a vykonávania
Programu v lektorskej, prednášateľskej a prekladateľskej činnosti, finančného riadenia, koordinácie
a úspešnej implementácie programu v programovom období 2007 - 2013, na základe ktorých je
Program realizovaný prostredníctvom jedného riadiaceho orgánu, jedného certifikačného orgánu a
jedného orgánu auditu, ktoré sú spoločne určené členskými štátmi Európskej únie a dvoma štátmi



Európskeho hospodárskeho priestoru zúčastňujúcimi sa na Programe. Viacúrovňová sieť cezhraničných
a nadnárodných vzťahov predstavuje prostriedky, pomocou ktorých možno podporovať v celom
Spoločenstve harmonický, vyrovnaný a trvalo udržateľný rozvoj hospodárskych činností, trvalý a
neinflačný rast, vysokú úroveň ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia, zvyšovanie životnej
úrovne a kvality života, ako sa uvádza v článku 2 Amsterdamskej zmluvy z roku 1997. Žalovaný ako
hosťujúca inštitúcia riadiaceho orgánu Programu nebol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami
zmluvy o verejnom obstarávaní a preto ani neporušil ustanovenia tejto zmluvy, keďže žalovaný
nevyužíva a nevyužíval na realizáciu Programu svoje rozpočtové prostriedky ale mimorozpočtové
prostriedky a dobrovoľné prostriedky štátov EÚ a dvoch štátov EHP; žalovanému boli vyčlenené na
realizáciu Programu financie z EK a dobrovoľné príspevky členských štátov EÚ a dvoch štátov EHP,
ktoré sú držané na mimorozpočtových účtoch, keďže sa nejedná o operačný program SR; žalovaný
v Programe nemá postavenie verejného obstarávateľa, Program nevyužíva pre svoju vlastnú potrebu
ako potrebu subjektu verejnej a územnej správy; žalovaný ako riadiaci orgán realizuje a podporuje
Program pre 27 členských štátov EÚ a tiež pre pridružené spolupracujúce štáty; žalovaný je len
hosťujúcou inštitúciou pre riadiaci orgán a sekretariát Programu tzv. INTERACT Secretariat; európska
komisia ako exekutívny orgán EÚ delegovala svoje právomoci a kompetencie na riadenie, realizáciu
a implementáciu celého Programu v rámci EÚ na žalovaného, keďže ide o nadnárodný program.
Tento postup bol zvolený z toho dôvodu, že sa jedná o iniciatívu Spoločenstva, pričom EÚ ako
taká nie je subjektom medzinárodného práva. Na základe toho žalovaný ako hosťujúca inštitúcia
riadiaceho orgánu mal právo podpísať 27 + 2 medzinárodných bilaterálnych zmlúv; Program nie je
možné charakterizovať ako zákazku na poskytnutie služby v zmysle ustanovení zákona o verejnom
obstarávaní; Programom sa neposkytujú služby SR alebo žalovanému, pretože sa jedná o nadnárodný
program; Program slúži EÚ ako Spoločenstvu, resp. 27 členským štátom a dvom štátom EHP, na účely
a prospech efektívnej realizácie cieľa Európska teritoriálna spolupráca (ETS) s podporou a účelom
harmonického a vyváženého rozvoja územia Európy na nadnárodnej úrovni, taktiež aj pre asociované
a pridružené spolupracujúce štáty; Program je právnym nástupcom INTERACT I a kontinuita bola
zabezpečená prostredníctvom INTERACT sekretariátu, keďže INTERACT sekretariát sa na začiatku
programového obdobia 2007-2013, teda obdobia realizácie programu, nachádzal vo Viedni. V priebehu
programovacieho obdobia bol presťahovaný do Bratislavy, t.j. na žalovaného ako hosťujúcu inštitúciu;
žalovaný nebol vymenovaný do pozície riadiaceho orgánu vládou SR, ale prostredníctvom súťaže
viacerých členských štátov EÚ, o čom rozhodol nadnárodný Monitorovací výbor v marci 2008 vo
Viedni. S poukazom na vyššie uvedené mal prvoinštančný súd za to, že zmluvné vzťahy uzatvorené
s fyzickými osobami tvoriacimi INTERACT sekretariát a so zamestnancami žalovaného ako riadiaceho
orgánu nemali byť regulované a uzavreté na základe verejného obstarávania týchto osôb. Zmluvy
o poskytovaní služieb v rámci Programu boli uzatvorené v zmysle Obchodného, resp. Občianskeho
zákonníka so všetkými zamestnancami žalovaného obdobným, resp. rovnakým spôsobom, ako aj
so žalovaným. Jedná sa o zamestnancov žalovaného ako Riadiaceho orgánu, ako aj pracovníkov
Programu Sekretariátu, ktorým bola v danom čase vyplácaná odmena. Žalobca nebol zodpovedný
za to, či žalovaný bol, alebo nebol povinný aplikovať ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní, z
pohľadu zákona o verejnom obstarávaní by žalobca bol len objektom - súčasťou predmetu zákazky a
nie subjektom verejného obstarávania. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu v tom smere, že nie je
namieste prenášať zodpovednosť za neaplikáciu ustanovení zákona o verejnom obstarávaní na žalobcu
a vyvodzovať z toho dôsledky voči žalobcovi. Protokol Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 20.4.2010
pojednáva o všetkých zmluvách s jednotlivými pracovníkmi žalovaného ako riadiaceho orgánu a
INTERACT secretariátu. Úrad pre verejné obstarávanie ani neaplikoval ustanovenie § 148 zákona o
verejnom obstarávaní účinného v tom čase a nepodal návrh na určenie neplatnosti zmlúv obsiahnutých v
protokole, ani žalovanému nebola uložená žiadna sankcia, preto sú tieto zmluvy stále platné. Na základe
vyššie uvedených skutočností prijal súd prvej inštancie záver, že verejné obstarávanie nebolo potrebné.

1.5. Súd prvej inštancie uviedol, že ako vyplynulo aj z výpovede žalobcu a z výpovede svedka P..
C., ako zástupcu žalovaného v tom čase, zo strany žalovaného bola ponúknutá žalobcovi spolupráca,
nakoľko zo strany Bruselu bolo požadované, aby prípravný tím, ktorý tvorili P.. K. a S.. A., bol doplnený
aj o experta zo štátnej správy, preto oslovili žalobcu na vykonávanie lektorskej, prekladateľskej a
prednášateľskej činnosti pre podporu tohto programu. Návrh konkrétnej zmluvy mu bol predložený
žalovaným, zmluva bola vypracovaná tak, aby mohol vykonávať činnosti pre žalovaného počas
trvania jeho štátnozamestnaneckého pomeru. Systém personálneho zabezpečenia Programu bol vecou
žalovaného, ako riadiaceho orgánu spolu s Monitorovacím výborom. Zmluvný vzťah vznikol na základe
ponuky zo strany žalovaného s dodržaním obmedzení v zmysle zákona o štátnej službe. Z zmysle



uzavretej zmluvy žalobca vypracoval výkazy práce vecné aj časové. V čase podpisovania jednotlivých
výkazov z roku 2009 nebolo v zmysle zmluvy poskytovaní služieb žalobcovi vytknuté, ani zaslané
vyjadrenie, že pracovné činnosti boli vykonané nekvalitne. Žalovaný do dnešného dňa výsledky a
postupy žalobcom vykonanej a uznanej práce používa. Žalovaný na základe činnosti žalobcu získal
audit zo strany EK. Súd prvej inštancie mal za to, že medzi žalobcom a žalovaným bola v zmysle § 269
ods. 2 a § 262 ods. 1 Zákona  č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka dňa 14.5.2008 platne uzatvorená
Zmluva o poskytovaní služieb, podľa ktorej sa žalobca ako poskytovateľ zaviazal poskytnúť žalovanému
na základe ním predložených požiadaviek podporu pri riadení nadnárodného programu INTERACT II
a to formou lektorskej, prednášateľskej a prekladateľskej činnosti súvisiacej s činnosťou žalovaného
ako Riadiaceho orgánu pre riadenie programu INTERACT II v rámci programového obdobia 2007-2013
podľa podmienok Zmluvy. Požadované služby sa žalovaný zaviazal poskytovať na mesačnej báze a
zaznamenávať ich rozsah do žalovaným určených výkazov prác. Žalobca svoju povinnosť riadne splnil,
vyplnené výkazy poskytnutých služieb za mesiace jún, august, október a november 2009 odovzdal,
odovzdané výkazy žalovaný bez výhrad prevzal, čo potvrdzujú podpisy zodpovednej osoby na výkazoch,
napriek tejto skutočnosti dohodnutú odmenu za tieto mesiace žalobcovi žalovaný nevyplatil. Výsledky
práce žalobcu preto reálne existujú, žalovaný ich riadne prevzal, čo vyplýva aj z odovzdávajúceho
protokolu všetkej dokumentácie týkajúcej sa implementácie Programu a jeho následného odovzdania
novému vedeniu žalovaného, ktorý prevzala Q.. B. H. od P.. K.. Nevyplatenie odmeny žalovaným z
dôvodu, že bolo pozastavené schvaľovanie priebežnej žiadosti o platbu Riadiaceho orgánu Operačného
programu INTERACT II na Ministerstve financií SR z hľadiska záväzku žalovaného vyplatiť žalobcovi
odmenu za poskytované služby je irelevantné, nakoľko vzťah medzi Bratislavským samosprávnym
krajom ako Riadiacim orgánom Operačného programu nemá vplyv na plnenie zmluvných povinností voči
žalobcovi. Zmluva, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným je platná. Súd prvej inštancie mal za preukázané,
že žalobca činnosti, ktoré od neho zadávateľ prác požadoval, vykonal, preto je žalovaný povinný mu
dohodnutú odmenu vyplatiť. Žalovaný v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že činnosti vykázané
žalobcom vo výkazoch prác neboli výsledkom činnosti výlučne žalobcu, ale mali na nich participovať,
príp. ich celkom vykonať iné subjekty. Čo sa týka výšky odmeny dohodnutej medzi žalobcom a
žalovaným, súd mal za to, že bola dohodnutá vo výške, ktorá zodpovedá kritériám obvyklostí, nakoľko ide
o nadnárodný program, ktorý musí byť aj personálne zabezpečovaný medzinárodnými expertmi, popri
expertoch zo Slovenska. Subjektívne konštatovanie terajšieho vedenia žalovaného, že výška odmeny
je vysoká a že došlo k prečerpaniu pridelených finančných prostriedkov, prvoinštančný súd vyhodnotil
ako čistú a ničím nepodloženú špekuláciu. Výsledky práce žalobcu žalovaný riadne prevzal, boli v čase
ich odovzdania žalovanému akceptované a v prípade, že by žalovaný neplnil žalobcovi v zmysle platnej
zmluvy, získal by bezdôvodné obohatenie, preto súd žalobcu zaviazal na úhradu tak, ako je uvedené
vo výroku rozsudku.

1.6. O úroku z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V
danom prípade žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne
v súlade s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., platného v čase uzavretia Zmluvy, pričom výška úrokov
z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného dlhu je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania. Základná úroková sadzba
bola v danom čase 1 %, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania z parciálnych dlžných súm
odo dňa omeškania, t. j. k 21. dňu nasledujúceho mesiaca. Súd nepriznal žalobcovi zmluvnú pokutu z
omeškania z dôvodu, že mal za to, že v danom prípade bude postačujúce priznať žalobcovi len zákonný
úrok z omeškania.

1.7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., . žalobca bol v konaní
úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania, pričom trovy konania predstavujú zaplatený súdny
poplatok pri podaní žaloby na súd v sume 1 873,- €, trovy právneho zastúpenia za 16 úkonov právnej
služby vrátane režijných paušálov a DPH platnej v príslušnom roku poskytnutia služby v sume 8 315,82
€, náhradu hotových výdavkov - vyhotovenie fotokópií zo súdneho spisu dňa 4.4.2011 v sume 1,20 €,
spolu s 20 % DPH v sume 1,44 €.

2. Súd prvej inštancie dňa 21.1.2016 vydal dopĺňací rozsudok, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol. Svoje
rozhodnutie v tejto časti odôvodnil § 166 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. Súd musí rešpektovať požiadavku na
vyčerpanie celého predmetu konania, pričom v prejednávanej veci súd opomenul rozhodnúť o časti
predmetu konania zodpovedajúcej zmluvnej pokute vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo súm:
6 600,- € od 21.7.2009 do zaplatenia, 6 600,- € od 21.9.2009 do zaplatenia, 6 600,- € od 21.11.2009



do zaplatenia, 6 600,- € od 21.12.2009 do zaplatenia. Doplnenie súd vykonal bez návrhu v čase, keď
rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť.

2.1. Čiastočné zamietnutie žaloby súd prvej inštancie v dopĺňacom rozsudku odôvodnil ustanoveniami
§ 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 301 Obchodného zákonníka. V článku 4 ods. 4 Zmluvy o
poskytovaní služieb zo dňa 14.5.2008 sa žalobca so žalovaným dohodli, že v prípade, ak sa žalovaný
dostane do omeškania s úhradou mesačnej odmeny, je povinný uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo
výške 0,05 % denne za každý aj začatý deň omeškania s úhradou. S poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania súd prvej inštancie žalobu v časti nároku na zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne z
dlžných súm zamietol. Súd mal preukázané, že medzi stranami bola v Zmluve o poskytovaní služieb
uzatvorenej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka platne dojednaná zmluvná pokuta vo výške
0,05 % denne, pre prípad porušenia záväzku žalovaného zaplatiť žalobcovi odmenu v zmysle zmluvy
riadne a včas. Žalobca v konaní nepreukázal, že mu omeškaním žalovaného vznikla nejaká škoda, a
v čom táto škoda spočívala, preto súd využijúc moderačné právo podľa § 301 Obchodného zákonníka,
nepriznal žalobcovi zmluvnú pokutu z dôvodu, že má za to, že v danom prípade je postačujúce priznať
žalobcovi len zákonný úrok z omeškania.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalovaný.  Žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol alebo aby napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal v tejto súvislosti
nereálnosť rozsahu prác deklarovaných žalobcom v jednotlivých výkazoch prác. Súd prvej inštancie
odvodzoval rozsah deklarovaných prác z preberacieho protokolu, ktorým mala p. K. odovzdať agendu
p. H., z ktorého však rozsah práv nevyplýva. Žalobca v konaní nepredložil žiadne dôkazy s výnimkou
výkazov prác podpísaných p. K., preukazujúci vykonávanie lektorskej činnosti. Žalobca neposkytol
žalovanému žiadnu lektorskú a prednášateľskú činnosť, pretože nebola potrebná, v konaní žiadne
výstupy lektorskej činnosti nepredložil. Prekladateľskú činnosť zabezpečovala spoločnosť vybraná na
základe verejného obstarávania. Žalovaný spochybnil aj vykonávanie aktivít týkajúcich sa projektu
INTERACT Management System, aktivít týkajúcich sa IT služieb, nakoľko tieto vykonávali rovnako
spoločnosti vybraté verejným obstarávaním. Žalovaný namietal aj voči ďalším žalobcom deklarovaným
činnostiam. Viac ako 50 žalobcom deklarovaných prác spočívalo v štúdiu a zbere materiálov, čo nebolo
predmetom zmluvy. Súd prvej inštancie sa s týmito námietkami žalovaného nevysporiadal. Žalovaný
ďalej namietal vadnosť žalobcom poskytnutých služieb, nakoľko certifikačný orgán (Ministerstvo financií
SR) identifikoval zistenia s vysokou závažnosťou, nakoľko pri nakladaní s finančnými prostriedkami na
činnosť OP INTERACT II boli zistené viaceré nezrovnalosti, v dôsledku ktorých boli dané žiadosti o platbu
zamietnuté, a teda nemohlo dôjsť v rámci systému refundácie finančných prostriedkov k ich zúčtovaniu.
Vzhľadom na to boli žiadosti o priebežnú platbu certifikačným orgánom zamietnuté a žalovaný musel z
vlastných rozpočtových prostriedkov uhradiť neoprávnené výdavky v celkovej sume 262 061,75 €, čo
predstavuje škodu na strane žalovaného.

3.1. Ďalej vo svojom odvolaní žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný sa pridržal svojich skorších vyjadrení, podľa ktorých
je zmluva uzavretá medzi stranami sporu absolútne neplatná v dôsledku porušenia zákona o verejnom
obstarávaní. S poukazom na § 6 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní nie je sporné, že žalovaný je
verejný obstarávateľom, v dôsledku čoho je pri obstarávaní zákaziek na dodanie tovarov alebo služieb
povinný postupovať podľa postupov obstarávania upravených v zákone o verejnom obstarávaní. Potreba
vykonania verejného obstarávania vyplývala aj z interných dokumentov týkajúcich sa OP INTERACT II.
Na potrebu vykonania verejného obstarávania poukazuje aj opis riadiacich a kontrolných systémov OP
INTERACT II, a to priamym odkazom na zákon o verejnom obstarávaní. Rovnako naň priamo odkazuje
aj Systém riadenia a implementácie operačného programu na programové obdobie 2007-2013, pričom
ide o základné dokumenty upravujúce fungovanie OP INTERACT II. Povinnosť uplatňovať verejné
obstarávanie implicitne vyplýva aj z čl. 60 písm. a/ nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006. Žalovaný v
tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 69/2010 zo dňa 7.7.2010. Na
základe listu Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 9.11.2009 minister financií požiadal Úrad
pre verejné obstarávanie o jednoznačné určenie, či uvedené zmluvy, ktoré má žalovaný uzatvorené
podľa Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka, spadajú pod výnimku podľa § 1 ods. 2 písm.
l) zákona o verejnom obstarávaní. V nadväznosti na uvedenú žiadosť Úrad pre verejné obstarávanie
vykonal v zmysle príslušných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní a zákona č. 10/1996 Z. z.



o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov kontrolu u žalovaného. V protokole Úradu
pre verejné obstarávanie o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zo dňa
20.4.2010, je uvedený nasledovný záver: „Úrad konštatuje, že kontrolovaný vo všetkých prípadoch
uzavretých zmlúv, resp. dohôd na zabezpečenie zmluvných vzťahov pre operačný program INTERACT
II nenaplnil podmienku na oprávnené použitie výnimky z postupu zákona o verejnom obstarávaní.
Nepostupoval podľa ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, resp. konal v jeho rozpore, čím
kontrolovaný porušil § 1 ods. 2 písm. l) a následne § 9 ods. 1 a 2 zákona o verejnom obstarávaní.“
V danom prípade niet žiadnych pochybností, že v súvislosti s uzatváraním Zmluvy došlo k porušeniu
zákona o verejnom obstarávaní, pričom túto skutočnosť je potrebné považovať za preukázanú vzhľadom
na závery uvedené v protokole o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zo
dňa 20.4.2010. Zároveň žalovaný podotkol, že v dôsledku uzavretia predmetných zmlúv s externými
dodávateľmi služieb pre OP INTERACT II došlo zároveň k obchádzaniu zákona 312/2001 Z. z. o štátnej
službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2008 (ďalej len „zákon štátnej
službe“), v dôsledku čoho je nepochybné, že uzatvorením Zmluvy došlo k takému porušeniu zákonov,
ktorého povaha a závažnosť spôsobujú rozpor samotného obsahu Zmluvy s ustanoveniami zákona,
alebo majú za následok, že Zmluva z hľadiska účelu odporuje zákonu lebo ho obchádza. V danom
prípade teda bola dosiahnutá taká intenzita (závažnosť) porušenia zákonov, ktorá spôsobuje absolútnu
neplatnosť Zmluvy. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na stanovisko Ministerstva financií Slovenskej
republiky ako certifikačného orgánu zo dňa 3.3.2011, z ktorého vyplýva, že v uvedených prípadoch ide o
zistenia s vysokou závažnosťou. V zmysle zákona o rozpočtových pravidlách sú verejnými prostriedkami
aj prostriedky Európskej únie a je potrebné pri nakladaní s týmito prostriedkami postupovať aj v súlade s
právnym poriadkom SR. Uzatvoreniu Zmluvy malo predchádzať verejné obstarávanie v zmysle zákona
o verejnom obstarávaní z dôvodu, že žalovaný je verejným obstarávateľom a na základe Zmluvy mu
žalobca poskytoval Služby, ktoré sú hradené z verejných prostriedkov. V súvislosti s uzatvorením Zmluvy
nedošlo k obstarávaniu v súlade s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní, na základe čoho
bola Zmluva uzavretá v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, ako aj spôsobom a za okolností
priečiacich sa dobrým mravom, preto ju treba považovať za absolútne neplatnú v zmysle ust. § 39
Občianskeho zákonníka.

3.2. Žalovaný nesúhlasil s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie považoval zmluvu uzavretú medzi
stranami sporu za platnú, prezentovanými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Prvoinštančný súd
uviedol, že zodpovednosť za verejné obstarávanie nemožno prenášať na žalobcu, čo je v rozpore
s právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 Cob 84/2014 zo dňa 9.3.2015.
Nepodanie žaloby na určenie neplatnosti zmluvy Úradom pre verejné obstarávanie podľa § 148 zákona o
verejnom obstarávaní a neudelenie sankcie neznamená, že predmetná zmluva je platná, Úrad nemohol
žalobu podať pre uplynutie zákonnej lehoty. Bez významu je aj neuloženie sankcie. Súd prvej inštancie
nerešpektoval § 134 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého mal prihliadať na rozhodnutie
Úradu pre verejné obstarávanie. Ďalej žalovaný argumentoval, že pre OP INTERACT II ako nadnárodný
operačný program sa uplatňuje rovnaká právna úprava, ako pre akékoľvek iné operačné programy
(pokiaľ v príslušných predpisoch nie sú uvedené osobitné ustanovenia), preto záver súdu, že pre
„nadnárodnosť“ operačného programu nebolo potrebné uskutočniť verejné obstarávanie nie je správny.
Žalobca poukázal na čl. 13 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 a § 22
ods. 6 zákona č. 528/2008 Z. z., opakovane aj na čl. 60 písm. a/ nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006,
ako aj na čl. 27 ods. 1 a 2 nariadenia Rady (ES, EURATOM) č. 1605/2002 a § 2 písm. a/ a e/ a
§ 19 zákona o rozpočtových pravidlách. Správny nebol ani záver prvoinštančného súdu o tom, že
žalovaný nemá postavenie verejného obstarávateľa v OP INTERACT II, nakoľko postavenie verejného
obstarávateľa nevyplýva z operačného programu, ale z § 6 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní. V
danom prípade nešlo o pracovnú zmluvu, ani o obdobný pracovný vzťah, preto bolo potrebné uskutočniť
verejné obstarávanie.

3.3. Vo svojom odvolaní žalovaný namietal tiež porušenie zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe.
Žalobca bol v čase uzatvorenie zmluvy štátnym zamestnancom Ministerstva hospodárstva SR. V
zmysle § 59 ods. 1 zákona o štátnej službe žalobca teda nesmel a nesmie podnikať alebo vykonávať
inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo je obdobná s predmetom výkonu štátnej služby, s
výnimkou činností ako napr. lektorská činnosť, prednášateľská činnosť alebo prekladateľskú činnosť.
Žalovaný mal za to, že práve z dôvodu zákonného obmedzenia vykonávania podnikateľskej alebo
inej zárobkovej činnosti v zmysle § 59 ods. 1 zákona štátnej službe zo strany žalobcu, bolo účelovo
v Zmluve uvedené vykonávanie predmetu Zmluvy a teda sa dissimulovali činnosti, ktoré žalobca v



zmysle právneho poriadku poskytovať nemohol. Vzhľadom na vyššie uvedené, mal žalovaný za to, že
žalobca už pri navrhovaní formy a obsahu zmluvy vedel, resp. vedieť mal a musel, že takouto zmluvou
obchádza všeobecne záväzné právne predpisy, v dôsledku čoho možno považovať zmluvu v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný právny úkon. Navyše s prihliadnutím na absenciu
dobromyseľnosti žalobcu pri uzatvorení zmluvy a záujem na dosiahnutí neprimeraného osobného
prospechu žalobcu, možno konanie žalobcu považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi ako
všeobecne platnými normami morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem na ich rešpektovaní, a
teda za konanie ktoré nielen svojim obsahom a účelom obchádza zákon, ale tiež konanie ktoré sa v
konečnom dôsledku vzhľadom na jeho charakter prieči dobrým mravom. Žalobca mal vykonávať funkciu
manažéra 2 pre program INTERACT II, podstatou ktorej malo byť vykonávanie iných činností, ako
činností spočívajúcich v prekladateľskej, prednášateľskej a lektorskej činnosti. Samotná skutočnosť, že
funkcia manažéra sa má vykonávať formou prekladateľskej, prednášateľskej a lektorskej činnosti, je
zjavne „pochybná a protichodná“, keďže úlohou manažéra je riadiť činnosti alebo ľudí. Rozhodujúce
je, čo bolo, resp. malo byť obsahom služieb, a nie ako bolo poskytovanie služieb deklarované, resp.
ako bolo poskytnutie služieb v zmluve účelovo definované. Z kontextu poskytovaných služieb je zrejmé,
že v rámci OP INTERACT II neexistovala potreba lektorskej a prednášateľskej činnosti, a ani nedošlo
k poskytnutiu takýchto činností zo strany žalobcu, hoci takéto činnosti boli navonok deklarované vo
výkazoch práce. Žalovaný poukázal aj na absenciu oprávnenia na výkon prekladateľskej činnosti u
žalobcu. Tým že žalobca uzavrel zmluvu bez potrebného živnostenského oprávnenia, tzn. že dôsledkami
uzavretej zmluvy vrátane jej obsahu a účelu (výkonom služieb bez príslušného podnikateľského/
živnostenského oprávnenia) došlo k rozporu so živnostenským zákonom, možno Zmluvu považovať v
celkovom ponímaní účelu živnostenského zákona, ktorým je práve stanovenie podmienok podnikania
a teda aj ochrana pred neoprávneným podnikaním (ku ktorému zo strany žalobcu dochádzalo počas
celej doby trvania zmluvy), za právny úkon odporujúci zákonu, čo predstavuje ďalší dôvod absolútnej
neplatnosti zmluvy. V procesnej rovine žalovaný v závere odvolania ešte vytkol súdu prvej inštancie, že
odôvodnenie rozsudku pri jeho vyhlásení sa líši od odôvodnenia v písomnom vyhotovení rozsudku.

4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý považoval napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie za vecne správny, preto ho žiadal potvrdiť. Pokiaľ išlo o žalovaným tvrdenú nereálnosť prác
deklarovaných žalobcom v jednotlivých výkazoch, žalobca uviedol, že výstupy interaktívnej lektorskej
a prekladateľskej činnosti sú premietnuté do dokumentov, ktorých výsledkom je udelený audit súladu
zo strany EK. Žalobca predložil súdu aj hmotne zachytené výsledky jeho činnosti preukazujúce
jeho aktívnu participáciu na Programe v podobe implementácie programu do reálnych podmienok
a v zmysle požiadaviek EK. Za archiváciu dokumentov zodpovedá žalovaný v zmysle príslušného
Zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a príslušných interných predpisov a smerníc
žalovaného. Odovzdávací protokol všetkej dokumentácie tykajúcej sa implementácie Programu bol
odovzdaný zo strany pani P.. M.. K. novému vedeniu Žalovaného a nachádza sa v súdnom spise.
Lektorské, prekladateľské a prednášateľské činnosti sú zaznamenané v jednotlivých výkazoch i s
detailným popisom jednotlivých aktivít. Žalobca riadne a nad rámec zmluvne stanovenej povinnosti v
príslušných výkazoch (časových a vecných výkazoch) zaznamenal a predmet vykonávania jednotlivých
aktivít, pričom činnosti vykonával prevažne po ukončení zákonom stanoveného času na Ministerstve
hospodárstva SR, resp. v čase čerpania dovolenky, cez sviatky a v dňoch pracovného pokoja. Uvedené
bolo preskúmané zo strany služobného úradu MH SR 16.11.2009 (list č. 1662/2009-2000). Súčasne pred
uhradením záväzku žalovaného žalobcovi preskúmal a svojím podpisom potvrdil oprávnenosť výdavku
dezignovaný prvostupňový kontrolór - Ernst & Young Slovakia, s.r.o. a následne aj príslušný ekonomicky
odbor žalovaného v rámci vykonávania predbežnej finančnej kontroly. Vo všeobecnosti súčasťou
lektorskej práce a prekladateľskej práce je aj naštudovanie, zber a príprava študijných materiálov.
Písomné vyjadrenie bolo poskytnuté zo strany pani P.. K., pričom dôkaz sa nachádza v súdnom spise.
Žalobca spĺňa kritéria odborných skúseností, najvyššej formy vysokoškolského vzdelania 3. stupňa v
oblasti európskych štrukturálnych fondov (PhD.). Zároveň je potrebné uviesť, že prekladateľská činnosť
je odlišná od tlmočníckej činnosti a nevyžaduje sa na ňu žiadne oprávnenie. Jej predpokladom sú
len dosiahnuté vzdelanie (jazykové vzdelanie a odborné vzdelanie). Dôkazný prostriedok, že žalobca
poskytoval lektorskú a prekladateľskú činnosť je skutočnosť, že žalovaný dostal z EK potvrdený audit
súladu na základe vypracovaného opisu riadiacich a kontrolných systémov vrátane všetkých podporných
dokumentov.

4.1. Trval na tom, že predmetná zmluva bola uzavretá v zmysle platných právnych predpisov a
bola ako právny úkon bezvadná. Žalovaný vyplácal odmeny iným osobám, ktorých zmluvy boli



taktiež hodnotené Úradom pre verejné obstarávanie rovnako ako zmluva žalobcu, pričom žalovaný
tieto zmluvy nerozporuje. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným bola posúdená interným
právnikom žalovaného, bola v súlade s vnútroštátnym právom, zákonom o verejnom obstarávaní,
a aj zákonom o štátnej službe. Zároveň bola uvedená zmluva predložená na Orgán Auditu (MF
SR), ktorý nevzniesol ani na Monitorovacom výbore žiadne pripomienky k spôsobu designácie RO/
IS. Žalovaný podľa žalobcu presne nešpecifikoval prečo bolo plnenie žalobcu vadné a v akom
rozsahu, na základe akých právnych predpisov a z akých dôvodov malo byť vadné. Zmluva nie je
viazaná na certifikáciu finančných prostriedkov z EK. Žalobca sa odvolal na bod 9.2. operačného
programu, v ktorom je ustanovená povinnosť predfinancovať výdavky, ktoré vzniknú Riadiacemu orgánu,
teda žalovanému. Keďže RO neboli certifikované výdavky na základe rozhodnutia MF SR, nemohla
vzniknúť Riadiacemu orgánu škoda. Pokiaľ išlo o odvolacie námietku žalovaného týkajúce sa verejného
obstarávania, žalobca s nimi nesúhlasil. Za verejné obstarávanie zodpovedá žalovaný ako verejný
obstarávateľ a jeho príslušný organizačný útvar v zmysle príslušných interných smerníc. Právny základ
realizácie, monitorovania a kontroly programu je stanovený v nariadeniach Rady ES č. 1080/2006 a
č. 1083/2006 ako aj v ďalších nadnárodných a národných predpisov v oblasti riadenia a vykonávania
programu, lektorskej, prednášateľskej a prekladateľskej činnosti, finančného riadenia koordinácie a
úspešnej implementácie tohto programu v programovom období 2007-2013, na základe ktorých je
program realizovaný prostredníctvom jedného riadiaceho orgánu, jedného certifikačného orgánu a
jedného orgánu auditu, ktoré sú spoločne určené členskými štátmi Európskej únie a dvoma štátmi
Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) zúčastňujúcimi sa na programe. Žalovaný ako hosťujúca
inštitúcia riadiaceho orgánu programu nebol povinný postupovať súlade s ustanoveniami zákona o
verejnom obstarávaní a preto ani neporušil ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní, keďže žalovaný
nevyužíva a nevyužíval na realizáciu programu svoje rozpočtové prostriedky ale mimorozpočtové
prostriedky a dobrovoľné prostriedky členských štátov EÚ a dvoch štátov EHP. Žalovanému boli
vyčlenené na realizáciu programu financie z EK a dobrovoľné príspevky členských štátov EÚ a dvoch
štátov EHP, ktoré sú držané na mimorozpočtových účtoch, keďže sa nejedná o operačný program SR.
Žalovaný v programe nemá postavenie verejného obstarávateľa program pre svoju vlastnú potrebu
ako potrebu subjektu verejnej a územnej správy. Žalovaný ako riadiaci orgán realizuje a podporuje
program pre 21 členských štátov a tiež pre pridružené spolupracujúce štáty, žalovaný je len hosťujúcou
inštitúciou pre riadiaci orgán a sekretariát programu (tzv. INTERACT Secretariat, „IS“); Európska komisia
ako exekutívny orgán delegovala svoje právomoci v rámci EÚ na žalovaného, keďže ide o nadnárodný
program. Tento postup bol zvolený z toho dôvodu, že sa jedná o iniciatívu Spoločenstva, pričom
EÚ ako taká nie je subjektom medzinárodného práva. Na základe toho žalovaný hosťujúca inštitúcia
riadiaceho orgánu mala právo podpísať 27 + 2 medzinárodných bilaterálnych zmlúv. Program nie je
možné charakterizovať ako zákazku na poskytnutie služby v zmysle ustanovení zákona o verejnom
obstarávaní; programom sa neposkytujú služby SR alebo žalovanému, pretože sa jedná o nadnárodný
program. Program slúži EÚ ako Spoločenstvu, resp. 27 členským štátom a dvom štátom EHP, na účely
a prospech efektívnej realizácie cieľa Európska teritoriálna spolupráca (ETS) s podporou a účelom
harmonického a vyváženého rozvoja územia Európy na nadnárodnej úrovni, taktiež aj pre asociované
a pridružené spolupracujúce štáty; program je právnym nástupcom INTERACT I a kontinuita bola
zabezpečená prostredníctvom IS, keďže IS sa na začiatku programového obdobia 2007 - 2013, teda
realizácie programu, nachádzal vo Viedni, a v priebehu programovacieho obdobia bol presťahovaný
do Bratislavy, t.j. na žalovaného ako hosťujúcu inštitúciu. Žalovaný nebol vymenovaný do pozície
riadiaceho orgánu vládou SR, ale prostredníctvom súťaže viacerých členských štátov EÚ, o čom
rozhodol nadnárodný Monitorovací výbor v marci 2008 vo Viedni. Zmluvy o poskytovaní služieb v
rámci programu boli uzatvorené v zmysle Obchodného, resp. Občianskeho zákonníka so všetkými
zamestnancami žalovaného obdobným, resp. rovnakým spôsobom, ako aj so žalobcom. Jedná sa o
zamestnancov žalovaného ako Riadiaceho orgánu, ako aj pracovníkov Programu Sekretariátu, ktorým
bola v danom čase vyplácaná odmena. Za podmienky, ak sa mali uplatniť ustanovenia zákona o
verejnom obstarávaní, domnieval sa žalobca, že on nebol zodpovedný za to, či žalovaný bol alebo nebol
povinný aplikovať ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca bol len objektom, nie subjektom
verejného obstarávania. Preto absolútne nie je namieste argumentácia žalovaného, že za neaplikáciu
zákona o verejnom obstarávaní je zodpovedný žalobca. Úrad pre verejné obstarávanie nepodal podľa §
148 zákona o verejnom obstarávaní platného a účinného vtom čase, žalobu na určenie neplatnosti zmlúv
obsiahnutých v protokole. Úrad svojím konaním nemal za to, že žalovaný uzatvoril neplatné zmluvy.
Žalovaný ani nedostal sankciu v podobe pokuty. Lektorská činnosť bola v tom čase zaradená medzi
neprioritné služby, na ktoré sa nevykonáva verejné obstarávanie. Predmetná zmluva bola uzatvorená
na dobu neurčitú s výpovednou lehotou tri mesiace.



4.2. V rámci výkonu funkcie štátneho zamestnanca Ministerstva hospodárstva SR k programu
žalobca vykonával činnosti súvisiace so šírením obsahu a disemináciou programu na národnej
úrovni, komunikáciu s regionálnymi partnermi prostredníctvom zasadnutí Riadiacej komisie pre
programy interregionálnej spolupráce, udržiavanie webovej stránky, analýzu potrieb regionálnych
aktérov v rámci SR. Poskytovanie lektorskej, prednášateľskej činnosti je umožnené v zmysle zákona
aj osobe v štátnozamestnaneckom pomere, žalovaný nijako nepoukázal neposkytnutie zmluvne
dohodnutých služieb so žalobcom. Samotný služobný úrad Ministerstva hospodárstva SR konštatoval,
že nejde o porušenie zákona o štátnej službe, nakoľko uvedené činnosti (prekladateľská, lektorská,
prednášateľská) nie sú definované ako podnikanie alebo podľa zákona živnostenskom podnikaní.
Zároveň platí aj Ústava SR, kde je uvedené, že občan môže konať všetko, čo mu je zákonom zakázané.

5. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu písomnú repliku nepodal.

6.  Proti zamietajúcemu výroku, ktorý bol obsahom napadnutého dopĺňacieho rozsudku č. k.
19C/79/2010-1860 zo dňa 21.1.2016  sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalobca, ktorý žiadal,
aby odvolací súd dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo
aby ho zmenil tak, že žalobcovi v celom rozsahu vyhovie. Vytkol súdu prvej inštancie, že dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod
vyhrážkou majetkovej sankcie k riadnemu plneniu záväzku. V určitých smeroch pokuta plní aj funkciu
paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje situáciu v tom, že nemusí preukazovať vznik škody
a jej výšku. Podľa § 301 Obchodného zákonníka a § 545a Občianskeho zákonníka je súd oprávnený
rozhodovať o výške zmluvnej pokuty až na základe návrhu strany sporu. V žiadnom prípade súd nie je
oprávnený zmluvnú pokutu nepriznať.

7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného v stanovenej lehote nevyjadril.

8. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej aj ako „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa
§ 380 ods. 1 C.s.p. na základe odvolania žalovaného ako aj žalobcu. Na odvolacom pojednávaní
dňa 21.6.2018, ktorého sa zúčastnili obe strany sporu, odvolací súd v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p.
zopakoval dokazovanie v zmysle § 204 C.s.p. a § 384 ods. 1 C.s.p. čítaním listinných dôkazov, a to
zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 14.5.2008, prílohy č. 1 k zmluve o poskytovaní služieb zo dňa
14.5.2008 obsahujúcou popis prác, výkazmi prác za mesiace jún, august, október a november 2009 a
oboznámením rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 14Co 590/2012-2671 zo dňa 21.2.2017
v obdobnej veci a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a odvolaniu žalobcu úspech
priznať nemožno.

10. S poukazom na ustanovenie § 181 ods. 2 v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 C.s.p. odvolací súd
po zopakovaní dokazovania oboznámil strany sporu so svojim predbežným právnym posúdením veci v
otázke platnosti zmluvy. Predovšetkým odkázal na svoje predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie, ktorým
inštruoval prvoinštančný súd, aby sa zaoberal otázkou platnosti zmluvy o poskytovaní služieb vo svetle
zákona o verejnom obstarávaní, inštrukciu ktorú súd prvej inštancie nedodržal.  Následne odvolací súd
vyslovil ako svoje predbežné právne posúdenie veci záver, že zmluva o poskytovaní služieb je v rozpore
so zákonom o verejnom obstarávaní a je v dôsledku toho absolútne neplatným právnym úkonom.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené predbežné právne posúdenie sporu vyzval odvolací súd, aby sa strany
k veci vyjadrili a prípadne navrhli vykonanie dôkazov. Žalobca v súvislosti s otázkou neplatnosti zmluvy
o poskytovaní služieb pre rozpor so zákonom o verejnom obstarávaní zotrval na svojom vyjadrení k
odvolaniu, v ktorom prezentoval názor, že zmluva je platná, nakoľko poskytovanie služieb žalobcom
žalovanému nepodliehalo zákonu o verejnom obstarávaní, teda zmluva nemôže byť v rozpore s týmto
predpisom. Žalovaný zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, v ktorých uvádzal, že zmluvu považuje
za neplatnú.



12. Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom od 13.3.2007 do 30.6.2008 (ďalej aj ako „zákon o verejnom
obstarávaní“) tento zákon upravuje verejné obstarávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na
uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb.

13. Podľa § 3 ods. 1 zákona o verejnom zákazka na účely tohto zákona je zmluva s peňažným plnením
uzavretá medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi na jednej strane
a jedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej, ktorej predmetom je dodanie tovaru,
uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby.

14. Podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ na účely tohto zákona
je vyšší územný celok.

15. Podľa § 9 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri
zadávaní zákaziek postupovať podľa tohto zákona.

16. Podľa § 137 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní Úrad pre verejné obstarávanie vykonáva dohľad
nad dodržiavaním povinností verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa § 7.

17. Podľa § 148 zákona o verejnom obstarávaní ak kontrolovaný v rozpore s týmto zákonom uzavrie
zmluvu alebo rámcovú dohodu, úrad môže v lehote jedného roka od jej uzavretia podať návrh na určenie
jej neplatnosti súdom.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Pre posúdenie dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku na plnenie zo zmluvy o poskytovaní
služieb uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 14.5.2008 je potrebné prejudiciálne sa zaoberať
otázkou platnosti tejto zmluvy, ako to odvolací súd uviedol už vo svojom skoršom zrušujúcom rozhodnutí.
Odvolací súd skúmal platnosť zmluvy vo svetle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, zaoberajúc
sa obranou žalovaného nastolenou otázkou, či uzavretím danej zmluvy nebol porušený alebo obídený
zákon.

19.1. Predmetná zmluva bola uzavretá dňa 14.5.2008, predmetom ktorej  bolo odplatné poskytnutie v
zmluve definovaných služieb žalobcom pre žalovaného, vzťahuje sa na ňu preto zákon č. 25/2006 Z.
z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 13.3.2007 do
30.6.2008. Žalovaný má v zmysle § 6 ods. 1 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní bez akýchkoľvek
pochybností postavenie verejného obstarávateľa, preto je v zmysle § 9 ods. 1 zákona o verejnom
obstarávaní povinný pri zadávaní zákaziek (§ 3 ods. 1) postupovať podľa tohto zákona. Zákon o
verejnom obstarávaní obsahuje v ustanovení § 1 ods. 2 obsiahly taxatívny výpočet výnimiek z jeho
aplikácie na vymedzené právne vzťahy. Pokiaľ žalovaný poukázal na svoju povinnosť postupovať podľa
zákona o verejnom obstarávaní, vyplývajúcu z jeho postavenia verejného obstarávateľa, je na žalobcovi,
ktorý zastával názor, že predmetná zmluva je platná, hoci k jej uzavretiu nedošlo na základe výsledkov
verejného obstarávania, aby tvrdil a preukázal naplnenie zákonnej výnimky, ktorá by daný zmluvný vzťah
z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní vyňala. Žalobca nebol v priebehu konania schopný v tejto
súvislosti poukázať na žiadnu relevantnú výnimku, resp. právny dôvod, pre ktorý by sa na zákazku
spočívajúcu v poskytovaní služieb žalobcom žalovanému nevzťahoval zákon o verejnom obstarávaní. V
konečnom dôsledku preto v tejto veci neuniesol nielen dôkazné bremeno, ale ani len bremeno tvrdenia.

19.2. Na podporu svojho tvrdenia o platnosti zmluvy žalobca prezentoval argumenty, ktoré nemožno
považovať z hľadiska posúdenia platnosti zmluvy nielen za relevantné, ale ani správne. Nakoľko žalobca
objektívne nemohol podradiť predmetnú zmluvu pod právny režim niektorej z výnimiek vylučujúcich
aplikáciu zákona o verejnom obstarávaní, zameral sa na spochybnenie postavenia žalovaného ako
verejného obstarávateľa. Tvrdil v zásade, že zákon o verejnom obstarávaní sa nemal na žalovaného
vzťahovať, pokiaľ na obstaranie služieb nevyužil vlastné rozpočtové prostriedky, ale tzv. mimorozpočtové
prostriedky, resp. pokiaľ si objednával služby mimo svojej primárnej pôsobnosti ako vyššieho územného
celku. S týmito tvrdeniami žalobcu sa odvolací súd nemohol stotožniť z dôvodu, že zo žiadneho
právneho predpisu takáto relativita statusu verejného obstarávateľa nevyplýva a žalobca na žiaden



právny dôvod takéhoto poňatia postavenia verejného obstarávateľa ani nepoukázal. Financie použité
na OP INTERACT II boli prostriedkami jednotlivých členských štátov EÚ a EHP, čo z nich však bez
akejkoľvek diskusie nerobí financie, s ktorými by žalovaný mohol nakladať bez zákonnej regulácie.
Aj finančné prostriedky takéhoto pôvodu predstavujú v širšom zmysle verejné financie a je potrebné
s nimi nakladať rovnako, ako s verejnými financiami pochádzajúcimi z iných zdrojov. Hoci finančné
prostriedky spadajúce pod OP INTERACT II neboli rozpočtovým príjmom žalovaného ako vyššieho
územného celku slúžiacim na plnenie jeho zákonných úloh vo vzťahu k výkonu samosprávy či verejnej
správy, stále išlo o príjmy žalovaného ako právnickej osoby verejnej správy, ktoré tak nepochybne
napĺňajú definíciu verejných prostriedkov v zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 523/2004 Z. z. Odvolací súd
nemôže súhlasiť ani s tým, že išlo o tzv. mimorozpočtové prostriedky, čím sa žalobca snažil navodiť
dojem, ako keby sa nachádzali mimo rámca bežnej právnej regulácie; išlo o prostriedky osobitného
rozpočtu určené na plnenie OP INTERACT II, nie na plnenie úloh žalovaného ako samosprávneho
kraja. V  zmysle § 1 ods. 5 zákona o č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon
o samosprávnych krajoch) samosprávny kraj hospodári s vlastnými príjmami síce samostatne, ale za
podmienok ustanovených zákonom. Argumentácia žalobcu, okrem toho že je nesprávna, nemá najmä
žiaden súvis s otázkou statusu žalovaného ako verejného obstarávateľa z dôvodu, že zákon o verejnom
obstarávaní neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by vylučovalo jeho pôsobnosť na obstarávanie
zákaziek verejným obstarávateľom, či už z hľadiska pôvodu použitých financií (finančné prostriedky
členských štátov EÚ či EHP) alebo účelu danej zákazky (plnenie úloh mimo bežného kompetenčného
rámca verejného obstarávateľa). Je nutné pripustiť, že OP INTERACT II ako v podstate nadnárodný
operačný program má v oblasti verejnej správy do určite miery atypickú povahu a žalovaný je skutočne
„iba“ hosťujúcou inštitúciou, ktorá je pôvodne zameraná na úplne inú oblasť verejnej správy, na tomto
základe nemožno dospieť k záveru, že by sa činnosť žalovaného v rámci tohto operačného programu
nespravovala práve pri nakladaní s financiami tohto operačného programu a pri s tým súvisiacom
obstarávaní služieb, právnym poriadkom Slovenskej republiky, vrátane zákona o verejnom obstarávaní.
Argumentácia žalovaného, s ktorou sa bez bližšieho odôvodnenia stotožnil i súd prvej inštancie, že
prípadné porušenie zákona o verejnom obstarávaní predstavuje zodpovednosť žalovaného a nemôže
byť na ťarchu žalobcu, vychádza z nepochopenia inštitútu neplatnosti právnych úkonov. Pokiaľ žalovaný
porušil zákon o verejnom obstarávaní, prípadné sankcie vyplývajúce z verejného práva nepochybne
zaťažujú žalovaného, avšak uvedené nemá vplyv na posúdenie otázky platnosti zmluvy ako právneho
úkonu v rozpore so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Na absolútne neplatný právny
úkon sa hľadí, akoby od začiatku nevznikol, a nie je pritom podstatné ktorá zmluvná strana neplatnosť
právneho úkonu spôsobila či zavinila.

19.3. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu sa môže javiť ako dissimulovaná pracovná zmluva.
Dissimulovaným právnym úkonom sa rozumie taký úkon, ktorý má byť zakrytý iným právnym úkonom.
V takomto prípade by teda dissimulovaným právnym úkonom bola pracovná zmluva a simulovaným
právnym úkonom by bola inominátna zmluva o poskytovaní služieb uzavretá podľa § 262 ods. 1 a 269
ods. 2 Obchodného zákonníka. V zmysle § 41a veta prvá Občianskeho zákonníka ak právnym úkonom
má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené
všetky jeho náležitosti. V posudzovanej veci však stranám nemožno pričítať vôľu skutočne uzavrieť
pracovnú zmluvu, a to vzhľadom na v čase uzavretia zmluvy trvajúci štátnozamestnanecký pomer
žalobcu na Ministerstve hospodárstva SR, ktorý sa s iným pracovným pomerom žalobcu vylučoval.
Zo všetkých známych okolností uzavretia predmetnej zmluvy (vychádzajúc najmä z tvrdení samotného
žalobcu a vypočutých svedkov) je zrejmé, že vôľa strán sporu smerovala k uzavretiu takej zmluvy, ktorá
umožní žalobcovi poskytovať žalovanému služby rešpektujúc pritom obmedzenia vyplývajúce žalobcovi
s jeho postavenia štátneho zamestnanca. Žalobca ani netvrdil, že by zmluva uzavretá medzi žalobcom
a žalovaným predstavovala pracovnú zmluvu, avšak vylúčenie tejto skutočnosti má ten význam, že na
uzavretie pracovnej zmluvy sa podľa § 1 ods. 2 písm. l/ zákona o verejnom obstarávaní nevzťahuje tento
predpis. Uzatvorenie zmluvy v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní skonštatoval v Protokole o
výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zo dňa 20.4.2010 aj Úrad pre verejné
obstarávanie, a to práve s poukazom na to, že nejde o pracovnú zmluvu, na ktorú by sa vzťahovala
výnimka zo zákona o verejnom obstarávaní.

19.4. V rámci prejudiciálneho posúdenia platnosti zmluvy o poskytovaní služieb uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným sa odvolací súd pre úplnosť zaoberal aj otázkou existencie svojej právomoci
skúmať platnosť tohto právneho úkonu. Všeobecné súdy nie sú orgánmi verejnej moci, do pôsobnosti
ktorých patrí rozhodovať vo veciach týkajúcich sa verejného obstarávania. Takýmto orgánom je Úrad



pre verejné obstarávanie. Odvolací súd však v danom prípade nekonal vo veci verejného obstarávania
a nijako nevstúpil do právomoci Úradu pre verejné obstarávanie, ale skúmal predmetnú zmluvu z
hľadiska aplikácie § 39 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti sa odvolací súd plne pridržiava
záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré obsahuje jeho nález sp. zn. III. ÚS 69/2010 zo
7.7.2010, ktorý na tomto mieste cituje. Podľa Ústavného súdu SR: „V posudzovanom prípade dovolací
súd, ako aj súd prvej inštancie (so skutkovými a právnymi závermi ktorého sa dovolací súd stotožnil)
dostatočne vysvetľuje, že právnu úpravu ustanovenia § 148 zákona č. 25/2006 Z. z. (v znení platnom
a účinnom v rozhodnom čase) treba považovať za komplementárnu vo vzťahu k právnej úprave
§ 39 Občianskeho zákonníka, teda za právnu úpravu rozširujúcu ochranu poskytovanú označeným
ustanovením Občianskeho zákonníka zakotvením oprávnenia Úradu pre verejné obstarávanie napadnúť
platnosť zmluvy uzavretej v rozpore s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní vo verejnom
záujme aj vtedy, ak by tak neurobili účastníci spornej zmluvy. Ustanovenia zákona č. 25/2006 Z. z. teda
nevylučujú aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka v prípadoch, keď právny úkon svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, prípadne sa prieči dobrým mravom. Aj z
odôvodnenia rozhodnutí dovolacieho súdu a súdu prvej inštancie možno pritom vyvodiť, že nie každé
porušenie právnych predpisov o verejnom obstarávaní možno kvalifikovať za dôvod neplatnosti zmluvy
uzatvorenej na základe takéhoto verejného obstarávania v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Musí
ísť o také porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktorého povaha a závažnosť spôsobujú rozpor
samotného obsahu takejto zmluvy s ustanoveniami zákona, alebo majú za následok, že takáto zmluva
z hľadiska účelu odporuje zákonu alebo ho obchádza.“ Ďalej Ústavný súd SR uviedol: „Vzhľadom na
skutočnosť, že obsahom zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu je, okrem určenia obsahu práv a
povinností, nevyhnutne aj určenie samotných subjektov zmluvy, je zrejmé, že takáto zmluva sa svojím
obsahom dostala do rozporu s obsahom a účelom zákona č. 25/2006 Z. z.“

19.5. Verejným obstarávaním sú postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní, ktorými sa zadávajú
zákazky na dodanie tovaru, zákazky na uskutočnenie stavebných prác, zákazky na poskytnutie služieb,
koncesia a súťaž návrhov (§ 2 zákona o verejnom obstarávaní). Do samotného verejného obstarávania
ako verejným právom upraveného procesu, nemôže všeobecný súd svojou rozhodovacou činnosťou
v rozsahu právomoci Úradu pre verejné obstarávania nijako vstupovať. Súdy však nepochybne môžu
skúmať zmluvu uzavretú verejným obstarávateľom  z hľadiska jej súladu zo zákonom. Ak dôjde
konkrétne v súvislosti s porušením zákona o verejnom obstarávaní k uzavretiu takej zmluvy, ktorá
je v rozpore so zákonom, súdu nič nebráni sa touto okolnosťou zaoberať a zohľadniť ju pri svojom
rozhodovaní. Zmyslom verejného obstarávania je určiť (vybrať) subjekt, s ktorým verejný obstarávateľ
uzavrie zmluvu. Ak dôjde k porušeniu zákona majúceho za následok, že zmluva bola uzavretá so
subjektom, s ktorým uzavretá byť nemala, ide tu podstatnú obsahovú vadu danej zmluvy, spočívajúcu
v jej uzavretí so subjektom, s ktorým ju právo nedovoľuje uzavrieť. Určenie zmluvných strán je
nevyhnutnou náležitosťou zmluvy ako právneho úkonu, pričom toto určenie musí byť v súlade so
zákonom.

19.6. Naveľa, zmluva uzavretá medzi stranami sporu bola predmetom kontroly zo strany Úradu pre
verejné obstarávanie. Z Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 1
zo dňa 20.4.2010, ktorý je súčasťou spisu, vyplýva, že žalovaný porušil zákon o verejnom obstarávaní
tým, že nepostupoval podľa zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko nebol oprávnený na použitie
výnimky podľa § 1 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Rozpor zmluvy so zákonom o verejnom
obstarávaní bol teda konštatovaný aj Úradom. Úrad pre verejné obstarávanie nemohol podať žalobu
o určenie neplatnosti zmluvy podľa § 148 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko v čase ukončenia
kontroly uplynula Úradu daným ustanovením stanovená prekluzívna lehota na podanie takejto žaloby.
Odvolací súd pre odstránenie akýchkoľvek pochybností poznamenáva, že ustanovenie § 148 zákona o
verejnom obstarávaní stanovuje lehotu len Úradu pre verejné obstarávanie. Uplynutie tejto lehoty nemá
žiadne účinky na účastníkov zmluvy a ich právo domáhať sa na súde určenia neplatnosti zmluvy, resp.
namietať neplatnosť zmluvy v súdnom konaní, čo vyplýva aj z vyššie citovaného rozhodnutia Ústavného
súdu SR, na ktoré odvolací súd aj na tomto mieste odkazuje.

19.7. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd nemôže súhlasiť s názorom iného senátu odvolacieho
súdu prezentovaným v rozsudku č. k. 14C/590/2012-2671 zo dňa 21.2.2017, ktorý sa stotožnil so súdom
prvej inštancie v závere, že iba Úrad pre verejné obstarávanie má možnosť podať žalobu o určenie
neplatnosti zmluvy pre rozpor so zákonom o verejnom obstarávaní. Ústavný súd vo vyššie citovanom
rozhodnutí  sp. zn. III. ÚS 69/2010 zo 7.7.2010 zaujal opačný názor, ktorého sa odvolací súd v tomto



konaní i pridŕža. Súd prvej inštancie, ani odvolací súd v konaní sp. zn. 14C/590/2012 sa s predmetným
nálezom Ústavného súdu nijako nevysporiadali. Odvolací súd nie je vo svojej rozhodovacej činnosti
viazaný rozhodnutiami iných súdov v obdobných veciach, resp. právnym názorom vysloveným iným
odvolacím senátom v obdobnej veci, pričom svoje stanovisko k možnosti namietať prípadne i priamo
žalovať neplatnosť zmluvy pre jej rozpor so zákonom o verejnom obstarávaní podrobne objasnil vyššie.

19.8. K otázke platnosti zmluvy z hľadiska jej súladu s § 39 Občianskeho zákonníka preto možno
uzavrieť, že žalovaným uplatnená procesná obrana poukazujúca na neplatnosť zmluvy pre jej uzavretie
bez verejného obstarávania je dôvodná. Žalovaný má postavenie verejného obstarávateľa a z
toho vyplývajúcu povinnosť postupovať pri obstarávaní tovarov a služieb podľa zákona o verejnom
obstarávaní, pričom zmluvu uzavretú medzi stranami sporu nemožno subsumovať pod žiadnu z
výnimiek uvedených v zákone o verejnom obstarávaní, ani nie je možné nijako spochybniť postavenie
žalovaného ako verejného obstarávateľa. Dôsledkom uzavretia zmluvy v rozpore so zákonom o
verejnom obstarávaní je jej absolútna neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka).

19.9. Žalovaný vo svojom odvolaní uvádzal, že predmetná zmluva je neplatná nielen pre rozpor so
zákonom o verejnom obstarávaní, ale aj pre rozpor, resp. obchádzanie zákona o štátnej službe a pre
absenciu oprávnenia žalobcu na výkon prekladateľskej činnosti, ktorá bola okrem iného predmetom
zmluvy. S týmto námietkami sa odvolací súd nestotožnil. Predmetom posudzovanej zmluvy bolo podľa jej
čl. 2 zjednodušene povedané poskytovanie služieb formou lektorskej, prednášateľskej a prekladateľskej
činnosti. Tieto činnosti doslovne zodpovedajú činnostiam dovoleným v § 59 ods. 3 zákona o štátnej
službe č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy. Z tohto dôvodu nemožno konštatovať akýkoľvek rozpor predmetnej zmluvy s
týmto zákonom. Skutočnosť, či dané činnosti skutočne boli žalobcom reálne vykonávané, čo žalovaný
spochybňoval, resp. či žalobca v skutočnosti nevykonával pre žalovaného iné činnosti, na ktoré sa
daná zmluva nevzťahovala, nemá vplyv na platnosť samotnej zmluvy. Ide o okolnosti súvisiace s
plnením tejto zmluvy, ktorými sa však odvolací súd z dôvodov uvedených nižšie nezaoberal. Rovnako
je bezpredmetné skúmať žalobcovo oprávnenie vykonávať prekladateľskú činnosť. Oprávnenie na
takúto činnosť či už z hľadiska živnostenského zákona alebo zákona o znalcoch, tlmočníkoch a
prekladateľoch má význam iba v súvislosti s použitím výstupov prekladateľskej činnosti voči tretím
osobám, prípadne s právami a povinnosťami (resp. zodpovednosťou) žalobcu v súvislosti s eventuálnou
podnikateľskou činnosťou. Rovnako je nad rámec tohto konania riešiť žalovaného argumentáciou
implikované eventuálne nepovolené podnikanie žalobcu

20. Prijatý záver o absolútnej neplatnosti Zmluvy o poskytovaní služieb uzavretej dňa 14.5.2008 medzi
žalobcom a žalovaným odvolací súd prezentoval aj stranám sporu na odvolacom pojednávaní ako
predbežné právne posúdenie veci. Nakoľko žalobca si počas celého priebehu konania uplatňoval
svoj nárok výlučne titulom plnenia zo zmluvy, teda nároku na zmluvné plnenie, bolo na ňom, aby
iniciatívne reagoval na vyslovený predbežný právny záver odvolacieho súdu o neplatnosti zmluvy,
z ktorej odvodzoval svoj nárok. Reakcia žalobcu spočívala v tom, že zotrval na svojich doterajších
vyjadreniach, v ktorých, ako už bolo uvedené, svoj nárok výslovne opieral o existenciu platnej zmluvy
uzavretej medzi ním a žalovaným. Žalobca nijako nezmenil svoju spochybnenú právnu argumentáciu,
skutkové tvrdenia a prípadne dôkazné návrhy a nedal tak na druhej strane žalovanému možnosť
reagovať na žiadne nové skutočnosti a brániť sa proti prípadnej novej forme procesného útoku.

21. Účelom predbežného právneho posúdenia je zabezpečiť predvídateľnosť súdneho rozhodnutia a
umožniť stranám sporu efektívne sústrediť svoje skutkové tvrdenia, právnu argumentáciu a návrhy na
dokazovanie smerom relevantným pre rozhodnutie vo veci. Súd musí v konaní dôsledne rešpektovať
zásadu rovnosti strán a nemôže niektorý zo subjektov, ktorého procesný útok alebo obrana sa ukázala
byť neúčinná či nesprávna, inštruovať akým spôsobom si má uplatňovať svoj nárok, aby dosiahol v
konaní úspech. S tým je spojená aj absencia možnosti poučovať strany sporu súdom o hmotnom práve
(§ 160 ods. 1 C.s.p. a contrario). Sporové konanie podľa Civilného sporového poriadku je dôsledne
konštruované na princípe iniciatívy strán sporu v zmysle prejednacej zásady súd nemá možnosť bez
návrhov strán vykonať akékoľvek dokazovanie.

22. Žalobcom tvrdený a v konaní doposiaľ preukázaný skutkový stav by umožňoval prijať záver, že
zo strany žalobcu došlo k plneniu bez právneho dôvodu - z neplatného právneho úkonu v prospech
žalovaného, teda že žalobca by mohol mať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Na to, aby



žalobcovi mohlo byť priznané plnenie titulom bezdôvodného obohatenia, by však bolo potrebné, aby
tvrdil a preukázal, že k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu došlo a v akej výške
toto bezdôvodné obohatenie je. Žalobca  však konzistentne v konaní popieral, že by predmetná zmluva
bola neplatná, pričom neplatnosť zmluvy je nevyhnutným znakom skutkovej podstaty bezdôvodného
obohatenia formou plnenia z neplatného právneho úkonu. Žalobca tak v súvislosti so svojim eventuálnym
nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia neuniesol ani bremeno tvrdenia, nehovoriac už o
dôkaznom bremene. Odvolací súd z vlastnej iniciatívy nemohol vykonať žiadne dôkazy smerujúce k
preukázaniu výšky bezdôvodného obohatenia. V neposlednom rade žalobca svojou pasivitou zabránil
žalovanému brániť sa voči možnému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia prostriedkami
procesnej obrany, či už skutkovými tvrdeniami, návrhmi na vykonanie dôkazov alebo uplatnením
hmotnoprávnych námietok.

22.1. Bez potrebnej aktivity strany sporu, a to v danom prípade  žalobcu, neprichádza do úvahy
modifikácia žalobného petitu samotným súdom, lebo by tým bolo porušený základný princíp rovnosti
strán sporu zakotvený  čl.6 ako aj  právo žalovaných na spravodlivý proces t.j. právo na nestranný súd.
Odvolací súd záverom len dodáva, že žalobcu ani nepoučoval o jeho procesných právach čo sa týka
formulácie žalobného petitu v zmysle § 160 ods. 1,2 C.s.p. , keďže žalobca ako už bolo uvedené bol
v konaní riadne zastúpený advokátom a v tomto prípade súd v zmysle § 160 ods. 3 písm. b) C.s.p.
poučovaciu povinnosť nemá.  Vyhovenie žalobe na základe iných skutkových ako aj  právnych dôvodov,
než na akých ju založil žalobca, by preto v konečnom dôsledku znamenalo porušenie práva žalovaného
na spravodlivý proces odňatím mu možnosti účinne sa brániť voči nároku, ktorý žalobcom nebol nikdy ani
len formulovaný a malo by tiež vo vzťahu k žalovanému dôsledky prekvapivého rozhodnutia. V prípade
žalobcu o prekvapivosti rozhodnutia hovoriť nemožno, nakoľko žalobca bol súdom riadne oboznámený
s predbežným právnym posúdením, pričom odvolací súd sa tohto posúdenia až do rozhodnutia vo veci
samej i pridržal.

23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a  po
vyriešení prejudiciálnej otázky o neplatnosti zmluvy žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenie istiny 26 400,- € s príslušenstvom titulom porušenia povinnosti žalovaného vyplývajúcej mu
zo Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej dňa 14.05.2008  ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ ide
o dopĺňací rozsudok č. k. 19C/79/2010-1860 zo dňa 21.1.2016, ktorým súd prvej inštancie čiastočne
zamietol žalobu odvolací súd dopĺňací rozsudok  potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. a to z dôvodu, že
keď  žaloba nie je v celom rozsahu dôvodná, je prirodzene vecne správne rozhodnutie prvoinštančného
súdu ktorou žalobu v časti zamietol.

24. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 C.s.p.. V konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania (prvoinštančného i odvolacieho) v rozsahu 100 %, keď o výške  náhrady trov konania v zmysle §
262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu  je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať   pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo



f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu  záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/  je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§  421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva  v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické  vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že  dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19C/79/2010", "guid": "516cadbc-6a29-4516-877c-b3a654735c66:e095c1e0-13a8-4a3a-b154-c4016a455beb", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cad58090-fb18-40c6-9c0b-3f4dd43cd970", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 69/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 69/2010 z 7. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-07", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cad58090-fb18-40c6-9c0b-3f4dd43cd970"}, {"guid": "b6a56baa-5f6e-4ad4-bea7-96785cf0c5cf:10518caf-cb71-44f5-8b30-b08385d53c44", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1210211255.1", "spisova_znacka": "14Co/590/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/590/2012 z 20. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-02-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1210211255.1"}, {"guid": "c9890517-a322-4db3-9506-96fc04b6b79d:f125f533-f29a-45f0-9d6c-f2c459f5487c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1207206784.3", "spisova_znacka": "1Cob/84/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/84/2014 z 8. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-03-08", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1207206784.3"}, {"guid": "c698fb9b-ae06-426a-8bb9-d8c3159193d1:b350b36c-f433-441a-9e19-7422891c430b", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2013:4311201486.1", "spisova_znacka": "9Co/292/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/292/2012 z 30. 1. 2013", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2013-01-30", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4311201486.1"}], "citovane_v": []}