Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/41/2018 z 11. 9. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 11. septembra 2018, sp. zn. 3Cob/41/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1210220022.1
Krajský súd Bratislava | 3Cob/41/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:1210220022.1 | 2018-09-11 | Uznesenie
Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy
Citované ustanovenia: § 39 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z. z., § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f9f939ed-3386-42ea-a296-2097623f9327
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1210220022.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/41/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210220022
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1210220022.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu
JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu Stredoslovenská distribučná,
a.s., Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151, proti žalovanému INDUSTRIAL FUND s.r.o., Ivánska
cesta 4336/15, Bratislava, IČO: 35 849 282, práv. zast. advokátska kancelária agner & partners, s.r.o.,
Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 722 758 o zaplatenie 1.440,97 EUR s príslušenstvom a o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/289/2010-313 zo dňa 28.9.2017,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu  Bratislava II č.k. 24Cb/289/2010-313 zo dňa
28.9.2017 v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania   z r u š u j e   a
vec    v r a c i a    súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému  povinnosť  zaplatiť
žalobcovi sumu 1.035,07 EUR ,vo výroku II. konanie zastavil  a vo výroku III. priznal  žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 43,66% pričom o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením,
po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 8.9.2010
voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.440,97 EUR spolu s trovami konania. Svoju žalobu
odôvodnil tým, že dňa 13.01.2010 vykonali pracovníci žalobcu kontrolu odberného miesta Obrancov
mieru 355, Dubnica nad Váhom. Pri kontrole bolo zistené odbočenie z hlavného prívodu z hlavného
ističa do elektrickej inštalácie bytu č. 22 bez elektromera a bez zmluvy so žalobcom. Na hlavnom ističi
bola odtrhnutá plomba. Takto zistené skutočnosti napĺňajú skutkovú podstatu neoprávneného odberu
elektriny podľa ust. § 39 ods. 1 písm. a), c) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike. Podľa § 39 ods. 2
zákona o energetike žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 7200395011 zo dňa 26.01.2010 škodu,
ktorá žalobcovi neoprávneným odberom vznikla v sume 1.440,97 EUR. Žalovaný faktúru  neuhradil.

3. Žalovaný nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom neuznal. Vo svojom vyjadrení
k žalobe nerozporoval, že k neoprávnenému odberu došlo, poprel však, že by niesol zodpovednosť za
škodu vyúčtovanú žalobcom. Žalovaný poukázal na to, že je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v K. L. E.Á., zapísanej na LV č. XXXX ako budova so súpisným číslom 355. Žalovaný ako
prenajímateľ prenecháva na základe nájomných zmlúv do užívania nebytové priestory nachádzajúce
sa v tejto nehnuteľnosti. V súlade s nájomnou zmluvou je nájomca povinný za užívanie predmetu
nájmu platiť prenajímateľovi nájomné. Poskytovanie služieb spojených s nájmom však prenajímateľ
nezabezpečuje. Dodávku elektrickej energie si nájomcovia zabezpečujú sami prostredníctvom osobitnej
zmluvy s dodávateľom. Dňa 12.02.2007 bola medzi žalovaným ako prenajímateľom na strane jednej a
spoločnosťou JANYS s.r.o. uzatvorená Zmluva o nájme nebytových priestorov, ktorej predmetom bol
nájom priestorov na 1. poschodí, bunka č. 13. Nájomca si rovnako sám zabezpečil dodávku elektrickej



energie pod číslom odberného miesta 7200395. Nájomný vzťah spoločnosti JANYS s.r.o. v týchto
nebytových priestoroch trval do 30.09.2009. Dňa 30.09.2009 bol podpísaný Dodatok č. 2 k Zmluve o
nájme nebytových priestorov, účinný od 01.10.2009, na základe ktorého sa predmet nájmu zmenil a
spoločnosť JANYS s.r.o. sa presťahovala od 01.10.2009 do priestorov na druhom poschodí, bunka č.
22. Vzhľadom k tomu, že odberné miesto elektrickej energie na 2. poschodí, bolo predchádzajúcim
nájomcom po skončení nájmu riadne zrušené, žalovaný upozornil na túto skutočnosť spoločnosť
JANYS s.r.o. a vyzval ju na uzatvorenie zmluvy s dodávateľom elektrickej energie. Nájomný vzťah
so spoločnosťou JANYS s.r.o. trval preukázateľne do 31.12.2009. Následne neboli nebytové priestory
užívané. Z uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie  vec právne posúdil podľa ust. §  39 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike
a podľa § 1 ods. 1,2,5 vyhlášky MH SR č. 154/2005 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny.

5. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že ku dňu 13.01.2010, kedy bol zistený neoprávnený odber
elektriny, nebola pre žiadny subjekt uzatvorená zmluva o dodávke elektriny, aj napriek tomu, bola do
tejto nehnuteľnosti dodávaná elektrická energia, a teda išlo o odber bez uzatvorenej zmluvy. Pokiaľ
ide argumentáciu žalovaného, že v konaní nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko v rozhodnom
období priestor prenajímal spoločnosti JANYS spol. s.r.o., súd prvej inštancie uviedol, že podľa jeho
názoru nie je povinnosťou žalobcu zisťovať, kto v skutočnosti elektrinu odoberal bez zmluvného vzťahu,
tzn. či nehnuteľnosť skutočne užíval jej vlastník resp. iný subjekt na základe nájomnej či inej zmluvy,
prípadne bez zmluvy. Podľa názoru súdu prvej inštancie vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za to, že do
jeho nehnuteľnosti bola odoberaná elektrina v rozpore so zákonom - bez zmluvy. Ak v tom čase bunku
č. 22, ktorá je vo vlastníctve žalovaného, užívala spol. JANYS, s.r.o., mohol si žalovaný uplatňovať
náhradu škody u tohto subjektu, a to z dôvodu, že spol. JANYS s.r.o. si porušila svoju povinnosť z
nájomnej zmluvy, a to povinnosť prevziať na seba odber elektrickej energie (čl. VI ods. 1 nájomnej
zmluvy).   Žalovaný ako prenajímateľ v zmysle čl. VI ods. 2 nájomnej zmluvy bol kedykoľvek oprávnený
po predchádzajúcom písomnom alebo ústnom oznámení nájomcovi vykonať ohliadku predmetu nájmu
a kontrolu dodržiavania ustanovení tejto zmluvy. Žalovaný si v zmysle uvedeného mohol kedykoľvek
skontrolovať, či spol. JANYS s.r.o. odoberá elektrinu v súlade zo zákonom. Nakoľko žalovaný toto
oprávnenie nevyužil, čím nezabránil k vzniku škody, i keď na to mal reálne možnosti, ako vlastník
nehnuteľnosti, v ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny, zodpovedá za škodu, ktorá vznikla v
príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom. Pokiaľ ide o výšku škody, sporný bol zisťovací poplatok
uplatnený v sume 462,18 EUR bez DPH (549,99 EUR). Súd prvej inštancie sa v tejto časti stotožnil
s argumentáciou žalobcu ohľadom výšky zisťovacieho poplatku. Podľa § 1 ods. 5 vyhlášky MH SR
č. 154/2005 Z.z. sa vypočítaná škoda zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu
elektriny. V danej veci výška škody vychádzala z interného predpisu Metodického pokynu č. 5/2008-
D3, účinného od 1.1.2010, na základe ktorého sa vypočítaná škoda zvyšuje o náklady spojené so
zisťovaním neoprávneného odberu vo výške 550 EUR pre každý jednotlivý odber. Samotný zákon o
energetike pri vyčíslení škody odkazuje na vyhlášku MH SR č. 154/2005 Z.z. a to v prípadoch, keď
nie je možné zistiť skutočnú výšku škody, ktorá žalobcovi vznikla neoprávneným odberom. V súvislosti
so zisteným neoprávneným odberom žalobcovi jednoznačne vznikli okrem škody aj náklady súvisiace
so samotným zistením neoprávneného odberu. Tieto činnosti pre žalobcu vykonáva spoločnosť SSE-
Metrológia, s.r.o. na základe vykonávacej zmluvy, ktorá obsahuje aj popis konkrétnych metrologických
činností vykonávaných pri zisťovaní neoprávneného odberu aj s vyčíslením ceny za jednotlivé úkony.
Vzhľadom k uvedenému dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobcu na zisťovací poplatok
je daný a jeho výška je v zmysle uvedeného ustálená správne a primerane. Z uvedených dôvodov súd
prvej inštancie žalobe v časti istiny 1.035,07 EUR vyhovel.  Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby v
časti istiny 405,90 EUR, súd prvej inštancie konanie vo zvyšku zastavil.

6.  O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 43,66%. Vychádzal z toho, že žalobca zavinil zastavenie konania v časti 405,90 EUR,
nakoľko zobral žalobu v tejto časti späť bez odôvodnenia. V časti zastavenia konania mal procesný
úspech žalovaný, a to v rozsahu 28,17% (405,90 EUR/1.440,97 EUR). Vo zvyšku mal žalobca v konaní
úspech, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje úspech 71,83% (1035,07 EUR/1.440,97 EUR).
Keďže náhradu trov konania je potrebné pomerne rozdeliť, žalobcovi, ktorý mal prevažný úspech v
konaní, prináleží náhrada trov konania vo výške rozdielu medzi percentuálnymi pomermi úspechov strán
sporu, t.j. 43,66%.



7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a  napáda
rozsudok vo výroku, že I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.035,07 EUR, ako aj súvisiaci
výrok III. o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcu. Uvádza, že súd prvej inštancie  dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1
písm. h/ CSP). Žalovaný sa odvolaním domáha  aby odvolací súd  napadnutý rozsudok  zmenil  alebo
zrušil. Uviedol, že súd prvej inštancie v rozsudku dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, najmä ohľadne určenia miesta, na ktorom malo dôjsť k neoprávnenému odberu
elektriny, pričom záver súdu prvej inštancie, o tom, že v nehnuteľnosti vlastníka nebola pre žiadny subjekt
uzatvorená zmluva o dodávke elektriny nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Rozsudok vychádza z nasledujúceho nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie :
- súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil zodpovednosť vlastníka nehnuteľnosti za neoprávnený
odber elektriny (resp. povinnosť žalovaného nahradiť škodu spôsobenú neoprávneným odberom
elektriny),
- súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v predmetnom
sporovom konaní,
- súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil možnosť uplatnenia náhrady škody žalovaným ako
prenajímateľom voči nájomcovi, ktorý užíval priestor, v ktorom bol zistený neoprávnený odber elektriny,
- súd prvej inštancie nesprávne posúdil dôvodnosť a výšku tzv. zisťovacieho poplatku, uplatneného
žalobcom v rámci náhrady škody.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že  je toho názoru, že zo žalobcom predložených
listinných dôkazov do spisu bol zrejmý a aj riadne odôvodnený nárok žalobcu na úhradu predmetnej
pohľadávky a upozorňuje  na to, že žalobca si v konaní uplatňuje svoj zákonný nárok a to náhradu
škody spôsobenej neoprávneným odberom na základe §-u 39, ods. 1, písm. a/ a písm. c/ zákona
o energetike. Podľa §-u 39 ods. 2, zákona č. 656/2004 Z. z. je odberateľ elektriny povinný nahradiť
škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny. Táto náhrada škody je odlišná od všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka a zodpovednosti za spôsobenú škodu. Je to tým, že úprava zákona
o energetike zohľadňuje špecifiká elektriny ako obchodného artikla, ktoré podmieňujú osobitnú úpravu
vzniku škody titulom neoprávneného odberu, jej výšky a zodpovednosti za ňu. V konaní bola preukázaná
existencia všetkých znakov zodpovednosti za škodu spôsobenej neoprávneným odberom, nakoľko
protiprávny úkon spočíva v neoprávnenom odbere. Žalovaný odoberal neoprávnene elektrickú energiu,
čo bolo jednoznačne preukázané tým, že meradlo na predmetnom odbernom mieste bolo poškodené.
Odber elektrickej energie poškodeným meradlom je vždy neoprávneným odberom a neoprávnený odber
predstavuje existenciu protiprávneho úkonu. Škoda žalobcovi vznikla, a to už len tým, že sa odoberala
elektrická energia poškodeným meradlom. V zmysle zákona o energetike, neoprávnený odber sa rovná
škode. Príčinná súvislosť v danom prípade bola preukázaná už tým, že meradlo, ktoré bolo poškodené a
ktorým bol nesprávne zaznamenávaný neoprávnený odber na predmetnom odbernom mieste. Žalobca
má za to, že výpočet škody bol dostatočne preukázaný a bol vypočítaný v zmysle platnej a účinnej
legislatívy (vyhláška MH SR č. 292/2012 Z.z.) a to v čase zistenia neoprávneného odberu, nakoľko
elektrická energia bola na základe preukázaného protiprávneho zásahu do elektromera zaznamenávaná
poškodeným meradlom. Z toho dôvodu nebolo možné postupovať pri výpočte škody podľa stavu
elektromera, ale len podľa vyhlášky. Žalobca postupoval týmto spôsobom, aby sa priblížil čo najviac ku
skutočnej škode. Samotný výpočet škody bol zo strany Žalobcu počas dokazovania riadne po položke
vysvetlený, ako aj to, že boli predložené všetky cenníky vydané nezávislým Úradom pre reguláciu
sieťových odvetví a s tým súvisiace listinné dôkazy, na ktoré Žalobca poukázal počas dokazovania.

9. V priebehu odvolacieho konania Krajský súd v Bratislave zistil, že žalobca  - spoločnosť
Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., IČO: 36 442 151, Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina
zmenil obchodné meno  a to ku dňu 1.3.2018. Jeho nové obchodné meno je Stredoslovenská distribučná,
a.s..
10. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie  bolo  začaté v rámci účinnosti zákonnej
úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak súd  prvej
inštancie rozhodoval a odvolací súd o odvolaní rozhodoval  po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy
Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupovali tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a §
473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č.



99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje
aktuálna procesná úprava C.s.p.

11. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal
odvolania podľa § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku  bez nariadenia
pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania
žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak b) súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v
konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci
nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

13. Podľa § 391 ods. 1 až 3 C.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak
bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie
vo veci ďalej postupovať.

14. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného  je v celom rozsahu
dôvodné, nakoľko zo skutočností zistených z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie nevykonal
dôkazy potrebné na zistenie rozhodných skutočností.  Z obsahu spisu vyplýva, že  žalovaný mal
v rozhodnom období uzavreté zmluvy na tri odberné miesta vo svojej budove na ul. Obrancov
miestu 355 v Dubnici nad Váhom, a to č. 7306942, 720410 a 720415, pričom na žiadnom z týchto
odberných miest žalovaného žalobca neoprávnený odber elektriny nezistil, čo v konaní nerozporoval ani
žalobca. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie zo dňa 13.01.2010, podpísanej
zástupcami strán sporu za prítomnosti svedka - príslušníka Policajného zboru SR, vyplýva, že na
odbernom mieste č.  7200395  na ul. Obrancov mieru 355, Dubnica nad Váhom bol zistený neoprávnený
odber elektrickej energie, a to odbočenie z hlavného prívodu z hlavného ističa do elektrickej inštalácie
bytu č. 22 bez elektromera a  bez zmluvy so žalobcom a taktiež odtrhnutie plomby na hlavnom ističi.
Súd prvej inštancie sa s touto skutočnosťou nevysporiadal, hoci sa jedná o otázku zásadného významu,
ktorá má rozhodujúci vplyv na určenie neoprávneného odberateľa elektriny, pretože podľa § 39 ods. 2
zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, v znení účinnom v čase vzniku škody /neoprávneného odberu
elektriny/,ktorý upravoval skutkovú podstatu neoprávneného odberu elektriny v rozhodnom období,
za náhradu škody zodpovedal ten subjekt, ktorý je neoprávneným odberateľom elektriny. Súd prvej
inštancie v rozsudku uviedol, že podľa jeho názoru nie je povinnosťou žalobcu zisťovať, kto v skutočnosti
elektrinu odoberal bez zmluvného vzťahu, tzn. či nehnuteľnosť skutočne užíval jej vlastník, resp. iný
subjekt na základe nájomnej či inej zmluvy, prípadne bez zmluvy. Podľa názoru súdu prvej inštancie
vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za to, že do jeho nehnuteľnosti bola odoberaná elektrina v rozpore
so zákonom. Súd prvej inštancie tento záver objektívne právne nezdôvodnil, fakticky ho odôvodnil
len svojim subjektívnym názorom, ktorý však podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné objektívne
považovať za dostatočný. Podľa názoru odvolacieho súdu žiadosť žalovaného o to, aby žalobca
preukázal, kto bol neoprávneným odberateľom elektriny nebola účelová či neodôvodnená, a preto neboli
splnené podmienky na to, aby súd túto žiadosť neakceptoval a konal a rozhodol bez vykonania dôkazov
potrebných na zistenie rozhodných skutočností.

15.       Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti trpí vadami, pre ktoré ho bolo potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V súlade s vyššie uvedeným bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie v
ďalšom konaní uplatniť taký procesný postup, pri ktorom budú zachované všetky procesné práva žalobcu
a žalovaného, ktoré im ako stranám sporu prislúchajú , vec znovu preskúma, doplní dokazovanie najmä
o tom kto bol zmluvným partnerom žalobcu na odbernom mieste č. 7200395  na ul. Obrancov mieru 355,
Dubnica nad Váhom dňa 13.01.2010  a následne rozhodne, či uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému
a jeho výška, je alebo nie je dôvodný.



16. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p.
v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania zrušil a vec v zmysle §
391 C.s.p. vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

17. O nároku na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 396 ods.
3 C.s.p. súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia  byť spísané advokátom (§ 429 ods.
1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne  (dovolacie  dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).