Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/162/2017 z 30. 12. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. decembra 2018, sp. zn. 9Co/162/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1210227359.1 Krajský súd Bratislava | 9Co/162/2017 | ECLI:SK:KSBA:2018:1210227359.1 | 2018-12-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5812447b-a8a5-45be-adff-b2940b58028f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1210227359.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/162/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210227359
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1210227359.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek
senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu : ČSOB
Leasing, a.s, so sídlom Panónska cesta 11, Bratislava, IČO : 35 704 713, zastúpeného advokátskou
kanceláriou GRIŠČIK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 25, Bratislava, IČO : 35 893
893 proti žalovanej: V.. F. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, A., zastúpenej advokátskou kanceláriou
VÁLKY PARTNERS s.r.o., so sídlom Muškátová 792/36, Bratislava, IČO : 36 861 839 o zaplatenie
3.734,33 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo
dňa 19.decembra 2016 č. k. 52C/338/2014 - 234 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu
3.734,33 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne z dlžnej sumy od 26. 06. 2009 do
zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej rozhodol, že žalobca má voči žalovanej
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% a že žalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok za
podanú žalobu vo výške 82,50 €, Slovenskej republike na účet Slovenskej pošty, a. s., v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.
1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 3.734,33 €
s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom dlžnej pohľadávky vyplývajúcej z leasingovej zmluvy.
Okresný súd v Bratislave II vydal v tomto spore strán dňa 05. 10. 2011 platobný rozkaz, ktorý bol zrušený
a bola nariadená rekonštrukcia spisu a vo veci nariadil pojednávanie. Ďalej uviedol, že z Leasingovej
zmluvy č. R. zo dňa 31. 05. 2005 zistil, že bola uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou Skyko spol.
s r.o. ako leasingovým nájomcom s predmetom leasingu gastrozariadenie a cenou 200.000,- Sk. Z
Dohody o platbách nájomného k zmluve č. R. zo dňa 31. 05. 2005 zistil, že leasingový nájomca počas
trvania leasingovej zmluvy zaplatí spolu 1.156.523,20 Sk mesačnými splátkami vo výške 19.823,90
Sk. Z oznámenia o ukončení leasingovej zmluvy č. R. adresovaného leasingovému nájomcovi zo
dňa 06. 12. 2007 vyplýva, že žalobca dňom 05. 12. 2007 vypovedá predmetné leasingovú zmluvu z
dôvodu trvajúceho omeškania úhrady pohľadávky vo výške 107.802,20 Sk a z finančného vyúčtovania
predčasne ukončenej zmluvy č. R. adresovaného leasingovému nájomcovi zo dňa 06. 03. 2008 vyplýva,
že na základe predčasného ukončenia predmetnej leasingovej zmluvy z dôvodu neplatenia splátok
vznikol leasingovému nájomcovi nedoplatok vo výške 382.671,40 Sk, t. j. suma 107.802,20 Sk z
neuhradených splátok, zmluvných pokút a úrokov z omeškania a suma 274.869,20 Sk z nároku žalobcu
na základe predčasného ukončenia zmluvy. Súd prvej inštancie ďalej z faktúry č. XXXXXXXXXX medzi
žalobcom ako dodávateľom a spoločnosťou Skyko spol. s r.o. ako odberateľom zo dňa 06. 03. 2008 zistil,
že žalobca účtuje leasingovému nájomcovi celkom na úhradu sumu 274.869,20 Sk z titulu predčasného
ukončenia predmetnej leasingovej zmluvy. Žalovaná pristúpila Dohodou o pristúpení k záväzku medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako pristupujúcim dlžníkom zo dňa 07. 03. 2008 k záväzku dlžníka
Skyko spol. s r.o. a zaviazala sa zaplatiť žalobcovi dlžnú čiastku vo výške 382.671,40 Sk (12.702,36



€) s tým, že sa stáva sa solidárnym dlžníkom. Prvá splátka bola splatná dňa 10. 03. 2008 vo výške
22.671,40 Sk (752,57 €) a ďalších 16 splátok bolo splatných vždy do 10. dňa bežného kalendárneho
mesiaca vo výške 22.500,- Sk (746,86 €). Z prehľadu platobnej histórie poskytnutým súdu žalobcom
vyplýva, že žalovaná ku dňu 25. 06. 2009 uhradila z dlžnej sumy 12.702,36 € žalobcovi jednu splátku vo
výške 752,57 € a 11 splátok po 746,86 €, čím splatil žalobcovi 8.968,03 €. Z toho vyplýva, že žalovaná
je dlží žalobcovi pohľadávku vo výške 3.734,33 €. Súčasťou leasingovej zmluvy č. LZF/05/40290 sú
Všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu žalobcu pre stroje a zariadenia 02/05 a zmluva
o finančnom leasingu sa nimi riadi.
1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 261 ods. 3 písm. d), ods. 4, § 273
ods. 1, 2 , a § 323 ods. 1 , § 345 ods. 1 , § 365 , § 369 ods. 1 , § 497 , § 499 , § 500 ods. 1, 2 , § 502 ods.
1 , § 503 ods. 1, 2, 3 , § 504 , § 506 Obchodného zákonníka ustanoveniami § 52 ods. 1,2, 3,4 , § 121 ods.
3 , § 533 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných
ustanovení, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanej je dôvodná. Súd mal z vykonaného
dokazovania za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 31. 05. 2005 bola medzi žalobcom
a spoločnosťou Skyko spol. s r.o. uzavretá Leasingová zmluvu č. R., predmetom ktorej bol finančný
leasing na gastrozariadenie. Dňa 07. 03. 2008 uzatvorila žalovaná ako pristupujúci dlžník s žalobcom ako
veriteľom Dohodu o pristúpení k záväzkom spoločnosti Skyko spol. s r.o. plynúcich z leasingovej zmluvy,
ktorou žalovaná uznala dlh pôvodného dlžníka vo výške 12.702,36 € a zaviazala sa na jeho splatenie
formou splátok. Žalobca si v spore uplatňoval nárok na zaplatenie istiny vo výške 3.734,33 €, vyčísleného
ročného úroku z omeškania vo výške 1.379,20 €, s úrokmi z omeškania vo výške 14,25 % zo sumy
3.734,33 € od 26. 06. 2009 do zaplatenia. Žalovaná v spore namietala neplatnosť Dohody o pristúpení
k záväzku s poukazom na ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka s tým , že ide o spotrebiteľský
vzťah. Túto obranu žalovanej považoval súd prvej inštancie za neopodstatnenú a nemajúcu oporu tak
vo vykonanom dokazovaní ani zákone. Leasingová zmluva č. R. bola uzavretá v zmysle Obchodného
zákonníka medzi obchodnými spoločnosťami a v rámci podnikania obchodnej spoločnosti, jednalo sa
o obchodnoprávny vzťah, kde pôvodným dlžníkom je obchodná spoločnosť (právnická osoba). Túto
skutočnosť potvrdil aj vo veci vypočutý svedok W. K.. Pristúpením žalovanej ako fyzickej osoby k dlhu
sa žalovaná stala spoludlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi, avšak táto skutočnosť nemala žiadny vplyv
na charakter záväzkového vzťahu, ktorý nie je spotrebiteľským a žalovaná v tomto vzťahu nevystupuje
ako spotrebiteľ. Spotrebiteľský vzťah musí byť od začiatku zmluvný vzťah uzatvorený medzi fyzickou
osobou ako spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej, čo však nie je uvedený
prípad. Súd prvej inštancie preto nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by dohoda bola neplatná. Pokiaľ
namietala žalovaná nesprávne uvedený dátum prvej splátky v predmetnej dohode súd prvej inštancie
uviedol, že chyba v písaní dátumu úhrady prvej splátky nie je bez ďalšieho dôvodom neplatnosti tejto
dohody, pretože z kontextu je zrejmé, že ide o zjavnú chybu v písaní, ktorá nemá žiadny vplyv na
platnosť dohody ,nakoľko je z nej zrejmý dátum splatnosti prvej splátky. Navyše prvú splátku žalovaná a
aj uhradila dňa 12.03.2008 teda jej bolo zrejmé, koľko a kedy (10.03.2008) mala platiť. Vyčíslené splátky
plynúce z leasingovej zmluvy, ktoré bolo potrebné plniť neboli uhradené. Žalovaná nijakým spôsobom
nepreukázala v spore tvrdenia o úhrade predmetných splátok. Jej existujúci dlh voči žalobcovi tak
nebol splatený. Vo vzťahu k žalobcovi je irelevantné aj tvrdenie svedka, že hradil žalovanej polovicu
splátok, nakoľko toto je vzťah medzi žalovanou a svedkom, nemajúci žiadny vplyv na existenciu záväzku
žalovanej vo vzťahu k žalobcovi vyplývajúceho z platne uzatvorenej Dohody o pristúpení k záväzkom
spoločnosti Skyko spol.s.r.o. plynúcich z leasingovej zmluvy. Taktiež žalovaná súdu ničím relevantne
nepreukázala svoje tvrdenie o odpustení penále zo strany žalobcu. Procesnú obranu žalovanej v spore
považuje súd za účelovú a vyhýbajúcu sa plneniu svojich povinností vyplývajúcich z Dohody o pristúpení
k záväzkom spoločnosti Skyko spol. s r.o. plynúcich z leasingovej zmluvy. Keďže žalovaná uznala dlh
žalobcu čo do základu aj čo do výšky a súdu ničím relevantne nepreukázala úhradu žalovanej sumy
žalobcovi, súd ju zaviazal na úhradu istiny vo výške 3 734,33 €. Nakoľko žalovaná do dnešného dňa
dlžnú sumu neuhradila, dostala sa s plnením peňažného dlhu do omeškania, a teda je žalobcovi povinná
uhradiť okrem istiny aj zákonný úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne z dlžnej sumy od 26. 06.
2009 až do zaplatenia.
1.3. Súd prvej inštancie uviedol, že v spore nevykonal dôkaz navrhnutý žalovanou vypočutím svedka,
ktorý mal potvrdiť prevzatie predmetu leasingu žalobcom od žalovanej, nakoľko je to vo vzťahu k
prejednávanej veci irelevantné a bez vplyvu na rozhodnutie súdu o nároku žalobcu. Preto by vykonanie
ďalšieho dokazovania bolo nehospodárne. Navyše vykonanie tohto dôkazu bolo podľa v zmysle
koncentračnej zásady navrhnuté žalovanou oneskorene.
1.4. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p.. Žalobca bol v konaní úspešný
v celom rozsahu, preto mu súd voči žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%,



s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods.
2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
1.5. O povinnosti doplatiť súdny poplatok žalobcovi súd rozhodol podľa § 6 ods. zák. č. zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Žalobca zaplatil súdny poplatok
vo výške 224,- € plynúci z hodnoty predmetu sporu 3.734,33€, podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka
súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
Vzhľadom na to, že hodnota predmetu sporu bola 5.113,53 €. (spolu s v žalobe vyčísleným úrokom z
omeškania) bolo potrebné zaplatiť súdny poplatok vo výške 306,50 €. Nakoľko žalobca uhradil súdny
poplatok iba vo výške 224,-€ je potrebné v zmysle citovaných zákonných ustanovení, aby žalobca
doplatil súdny poplatok vo výške 82,50 €, t. j. vo výške rozdielu medzi správne vyrúbeným súdnym
poplatkom vo výške 306,50 € a už zaplateným súdnym poplatkom vo výške 224,- €.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá žiadal
napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť alternatívne žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Svoje odvolanie odôvodnila ustanoveniami
§ 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm, e), písm. f), písm. g) a písm. h) C.s.p., t.j. z dôvodu, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
ako aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1. Poukázala na odôvodnenia napadnutého rozsudku (bod 2. ,44.), keď závery súdu prvej inštancie
o nevykonaní dôkazu považovala za absolútne nesprávne a neudržateľné. Tým, že súd nevykonal
dôkaz vypočutím svedka na potvrdenie toho, že žalobca si prevzal predmet leasingu od pôvodného
dlžníka - spoločnosti Skyko spol. s r.o., IČO: 35922095, so sídlom Michalská 5, 811 01 Bratislava ako
pôvodným dlžníkom (ďalej aj len "Skyko"), nezistil rozhodujúce skutočnosti potrebné na rozhodnutie o
veci. Považovala za absolútne neprijateľné najmä tvrdenie súdu, že vykonanie tohto dôkazu je vzťahu
k prejednávanej veci irelevantné a bez vplyvu na rozhodnutie súdu o (údajnom) nároku žalobcu. Práve
opak je totiž pravdou, a to, že vykonanie tohto dôkazu je zásadné pre rozhodnutie o veci. Vzhľadom
na to, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnutý dôkaz vypočutím svedka, ktorý mal potvrdiť
prevzatie predmetu leasingu žalobcom (žalovaná zároveň navrhovala aj to, aby si súd v zmysle §-
u 189 C.s.p. vyžiadal od žalobcu doklad o prevzatí predmetu leasingu žalobcom), nielen že nezistil
rozhodujúce skutočnosti potrebné na rozhodnutie, ale zároveň v dôsledku toho rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zo skutočnosti, že žalobca si predmet leasingu prevzal
zároveň jednoznačne a neoddiskutovateľne vyplýva, že už v čase uzavretia Dohody o pristúpení k
záväzku uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 07.03.2008 (ďalej aj len "Dohoda o pristúpení
k záväzku"), ktorú mimochodom považuje za neplatnú, neexistovala údajná pohľadávka žalobcu voči
nej, ktorú si žalobca uplatňoval voči v tomto konaní. Už len z tohto dôvodu považuje žalovaná
Dohodu o pristúpení k záväzku za neplatnú, keďže ju zaväzuje k niečomu čo objektívne v čase jej
uzatvorenia neexistovalo a neexistuje ani dnes. Súd prvej inštancie teda nesprávne právne posúdil vec,
keď prakticky odignoroval relevantné ustanovenia Leasingovej zmluvy, resp. Všeobecných podmienok
finančného leasingu, ktoré sú súčasťou Leasingovej zmluvy. Súd prvej inštancie nesprávne právne
posúdil vec aj z toho dôvodu, že uplatňovanie neexistujúceho nároku na základe neplatnej Dohody
o pristúpení k záväzku je nielen v rozpore s Leasingovou zmluvou a Všeobecnými podmienkami
finančného leasingu,v rozpore s dobrými mravmi podľa §-u 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale je aj
v rozpore s §-265 zákona Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Nevykonanie ňou navrhnutých
dôkazov zároveň znamená, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalovanej),
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a tiež to znamená, že zistený skutkový stav neobstojí, keďže sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany, ktoré v dôsledku uvedeného postupu súdu prvej inštancie neboli vykonané. Rozsudok
je totiž v dôsledku nevykonania pre rozhodnutie rozhodujúcich dôkazov v rozpore s princípom právnej
istoty, keďže ide rozhodnutie, ktorým bol spor rozhodnutý nespravodlivo a teda bol rozhodnutý v rozpore
s čl, 2 C.s.p.. Žalobcovi totiž priznal neexistujúce právo - už v čase podpisu Dohody o pristúpení
k záväzku neexistovala údajná pohľadávka žalobcu voči žalovanej. Vzhľadom na to, že súd prvej
inštancie nevykonal ňou navrhnuté dôkazy navrhla, aby odvolací súd v zmysle § 384 ods. 2 C.s.p.
vykonal navrhnuté dôkazy, konkrétne výsluch svedka V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š., ktorého účasť



zabezpečí a Doklad o prevzatí predmetu leasingu žalobcom od žalovanej(v zmysle §-u 189 C.s.p.
žiadala , aby ho súd vyžiadal od žalobcu)
2.2. Žalovaná ďalej namietala, že tým, že súd prvej inštancie nevyhlásil dokazovanie za skončené a
nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, postupoval aj v rozpore s § 182 C.s.p. a zároveň jej tým nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces a tiež to znamená, že zistený skutkový stav neobstojí, keďže sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré v dôsledku uvedeného postupu súdu prvej inštancie
neboli vykonané. Uvedené zároveň predstavuje aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Uplatňovanie údajného, ale neexistujúceho, nároku žalobcu od žalovanej v tomto
konaní možno považovať aj za zjavné zneužitie práva, ktoré v zmysle článku 5 C.s.p. nepožíva právnu
ochranu. Súd prvej inštancie mal preto už len s poukazom na článok 5 C.s.p. žalobu žalobcu odmietnuť,
keďže celkom zjavne slúži na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie práva.
Keďže súd prvej inštancie žalobu s poukazom na článok 5 C.s.p. neodmietol, mal byt tak urobiť odvolací
súd.
2.3. Žalovaná záverom uviedla, že považuje Dohodu o pristúpení k záväzku za neplatnú v zmysle §-u 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohoda o pristúpení k záväzku je totiž svojou povahou spotrebiteľskou
zmluvou podľa §-u 52 zákona Občianskeho zákonníka, keďže ona pri uzatváraní Dohody o pristúpení k
záväzku nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaná teda
vystupovala ako spotrebiteľ a Dohoda o pristúpení k záväzku je tak spotrebiteľskou zmluvou. Vzhľadom
na to, že prakticky celým svojim obsahom je Dohoda o pristúpení k záväzku v rozpore s Občianskym
zákonníkom (keďže vôbec neobsahuje ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ani iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, ktoré sa majú použiť vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom), možno ju celú označiť za neplatnú v zmysle §-u 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Akékoľvek plnenie (t,j. doteraz 8.968,03 €), ktoré na základe Dohody o
pristúpení k záväzku žalobca dostal od žalovanej, tak treba považovať za plnenie na základe neplatného
právneho úkonu a teda za bezdôvodné obohatenie žalobcu. Žalovaná je oprávnená požadovať vydanie
tohto bezdôvodného obohatenia od žalobcu a žalobca je povinný jej ho vydať.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že trvá na tom že v konaní už bolo
vydané rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť, a to platobný rozkaz zo dňa 05.10.2011, č.k.
32Ro/3288/2010, a má preto za to, že ďalšiemu konaniu po nadobudnutí právoplatnosti uvedeného
rozhodnutia, ako aj samotnému vydaniu rozsudku bránila prekážka rozhodnutej veci. Abstrahujúc od
uvedeného mal zato, že rozsudok je vecne a právne správny. Žalovaná vo svojom odvolaní tvrdí, že a)
žalobcovi bol vrátený predmet leasingu a preto nebol jeho nárok z predčasne ukončenej Leasingovej
zmluvy č. R. uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou Skyko spol. s r.o., ku ktorému žalovaná pristúpila
Dohodou o pristúpení k záväzkom uzavretou dňa 07.02.2008 medzi žalobcom a žalovanou, vyčíslený
správne; a že b) súd pochybil, keď nevykonal dôkaz, ktorý mal toto tvrdenie žalovanej preukázať, a to
výsluch svedka - pána V. V., ktorého vykonanie navrhla žalovaná dňa 19.12.2016. Žalobca poukázal
nato, že mu nebol vrátený predmet leasingu a preto navrhnutý výsluch svedka nemohol opačné tvrdenie
žalovanej preukázať a tvrdenie žalovanej, ako aj ňou navrhnutý dôkaz bol len ďalším pokusom žalovanej
o prieťahy v konaní, o čom svedčí skutočnosť, že žalovaná začala toto svoje skutkové tvrdenie uvádzať
až po 6 rokoch trvania predmetného súdneho konania, dovtedy bola jej obrana založená na úplne iných
tvrdeniach, ktorých neopodstatnenosť bola v konaní preukázaná. O účelovosti a nepravdivosti tvrdenia
žalovanej svedčí aj skutočnosť, že správnosť vyčíslenia nároku žalobcu nijako nespochybňoval ani
konateľ spoločnosti Skyko spol. s r.o., ktorý bol v konaní pred súdom prvej inštancie vypočutý na návrh
žalovanej; konateľ spoločnosti Skyko spol. s r.o. tiež neuvádzal, že by došlo k vráteniu predmetu leasingu
žalobcovi. Žalobca súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že vykonanie uvedeného dôkazu by bolo
v rozpore zásadou koncentrácie konania a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tvrdí, že vykonanie
predmetného dôkazu nemohlo nijako ovplyvniť skutkové zistenia súdu, ani jeho záver o oprávnenosti
žalovaného nároku. Na záver zdôraznil, že žalovaná v Dohode o pristúpení k záväzku uznala - čo dôvodu
a výšky - celý záväzok, ku ktorému pristúpila a že väčšinu z tohto záväzku žalobcovi aj uhradila (s
účinkami uznania záväzku); v dôsledku uvedeného to bola práve žalovaná, ktorá mala v konaní pred
súdom prvej inštancie preukázať, že neuhradená časť ňou uznaného záväzku neexistuje, žalovaná to
však, napriek tomu, že na to mala dostatočný priestor, nepreukázala a ani preukázať nemohla.
4. Žalované vo svojej replike uviedla, že tvrdenie žalobcu, že vydaniu rozsudku bránila prekážka
rozhodnutej veci, nijako neobstojí, keďže platobný rozkaz zo dňa 05.10.2011, č.k. 32Ro/3288/2010 nebol
nikdy žalovanej doručený a preto nikdy ani nemohol nadobudnúť právoplatnosť ani vykonateľnosť. Táto
skutočnosť - nedoručenie platobného rozkazu žalovanej - bola v konaní bez akýchkoľvek pochybností
preukázaná, preto žalovaná ani nerozumie, z akého dôvodu, žalobca toto nepravdivé tvrdenie používa.



Žalovaná trvala na tom, že žalobca si predmet leasingu po ukončení Leasingovej zmluvy č. R. prevzal
a z tohto dôvodu nesprávne vyčíslil jeho údajné nároky z predčasne ukončenej leasingovej zmluvy.
Výsluch svedka, V. V., ktorého vykonanie navrhla na preukázanie skutočnosti, že žalobca si predmet
leasingu po ukončení Leasingovej zmluvy, prevzal, je absolútne zásadný pre spravodlivé rozhodnutie o
veci. Žalovaná osobitne zdôraznila že keďže predmet leasingu bol žalobcovi vrátený, vyčíslenie údajnej
finančnej straty žalobcu na sumu 12.702,36 € je tak v rozpore s Leasingovou zmluvou, resp. v rozpore
s čl. 4.4.4 d) Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu žalobcu, ktoré sú súčasťou
Leasingovej zmluvy. Z tejto skutočnosti, že žalobca si predmet leasingu prevzal, zároveň jednoznačne
a vyplýva, že už v čase uzavretia Dohody o pristúpení k záväzku uzavretej medzi žalobcom a žalovanou
dňa 07.03.2008 (ďalej aj len "Dohoda o pristúpení k záväzku"), neexistovala údajná pohľadávka žalobcu
voči nej, ktorú si žalobca uplatňoval voči v tomto konaní. Už len z tohto dôvodu považuje žalovaná
Dohodu o pristúpení k záväzku za neplatnú, keďže ju zaväzuje k niečomu čo objektívne v čase jej
uzatvorenia neexistovalo a neexistuje ani dnes.
5. Žalobca v duplike poukázal nato, že žalovaná v replike len opakuje svoje ničím nepodložené tvrdenia,
ktoré už uviedla v odvolaní a ku ktorým sa on už vyjadril. Tvrdenie žalovanej, že predmet leasingu
mu bol vrátený a preto boli jeho nároky z predmetnej Leasingovej zmluvy č. R. vyčíslené nesprávne,
nie je pravdivé a že návrh žalovanej na vykonanie dôkazu - výsluchu pána V. V. - ktorý súd prvej
inštancie správne nevykonal, bol v zmysle koncentračnej zásady podaný oneskorene. Žalobca tiež
odmietol tvrdenie žalovanej, že skutočnosť - nedoručenie platobného rozkazu žalovanej - bola v konaní
bez akýchkoľvek pochybností preukázaná...", keď mu nie je zrejmé, na základe čoho došla žalovaná
k tomuto záveru, keďže súdny spis XXRo/XXXX/XXXX sa celý stratil a v zápisnici o rekonštrukcii tohto
strateného spisu zo dňa 11.06.2014 je výslovne uvedené, že platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť
dňa 18.11.2011.
6. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle §379 a § 380 ods.
1, 2 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že je nutné napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť.
8. Po oboznámení sa s obsahom spisu po rekonštrukcii odvolací súd zistil, že žalobou doručenou
súdu prvej inštancii dňa 7.12.2010 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 3.734,33€, úroku
z omeškania vo výške 1.379,20€, úroku z omeškania vo výške 14,25% p.a. zo sumy 3.734,33€ od
26.6.2009 do zaplatenia. Súd prvej inštancie vydal dňa 5.10.2011 platobný rozkaz sp. zn. 32 Ro
3288/2010. Z obsahu spisu a to Poskytnutia informácie o dodaní zásielky (č.l. 12 spisu) vyplýva,
že zásielka súdu pod podacím číslom RR 16 192 048 1Sk, ktorá obsahovala platobný rozkaz pre
adresáta - žalovanú na poštu neprišla a tak platobný rozkaz žalovanej nebol doručovaný a preto tento
nemohol nadobudnúť právoplatnosť dňa 18.11.2011, ako bola omylom na rovnopise platobného rozkazu
právoplatnosť vyznačená. Platobný rozkaz bol po vykonaní rekonštrukcie spisu z toho dôvodu opätovne
doručovaný žalovanej úpravou súdu zo dňa 6.11.2014 (č.l. 49 spisu). Tento bol doručený žalovanej
dňa 13.11.2014, žalovaná podala voči nemu v zákonom stanovenej lehote odôvodnený odpor (č.l. 52
spisu), ktorý mal za následok, že platobný rozkaz sa v plnom rozsahu v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p.
zrušil a súd prvej inštancie v zmysle citovaného uznesenia nariadil vo veci pojednávanie. Vzhľadom na
uvedené neobstojí námietka žalobcu, že samotnému vydaniu rozsudku bránila prekážka rozhodnutej
veci v zmysle § 230 C.s.p. (predtým § 159 ods. 3 O.s.p.).
9. Ďalej odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 19.12.2016 (č.l.233 spisu) vyhlásil
vo veci rozsudok, tak, že : I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 5.113,53 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 14,25% ročne z dlžnej sumy od 26. 06. 2009 do zaplatenia, v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. II. Žalobca má voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
III. Žalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 82,50 €, Slovenskej republike
na účet Slovenskej pošty, a. s., v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V rozpore so znením tohto
výroku však písomné vyhotovenie rozsudku č.k. 52C 338/2014-234 vo výrokovej časti znie, tak, že : I.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 3.734,33 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25%
ročne z dlžnej sumy od 26. 06. 2009 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobca
má voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. III. Žalobca je povinný zaplatiť súdny
poplatok za podanú žalobu vo výške 82,50 €, Slovenskej republike na účet Slovenskej pošty, a. s., v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z uvedeného vyplýva, že písomné vyhotovenie rozsudku (výrok
I.) nie je totožné s vyhláseným výrokom I.



9.1. Odvolací súd má zato, že uvedený postup súdu prvej inštancie je v rozpore s ustanovením § 219
ods. 4 C.s.p. podľa ktorého len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný. V citovanom ustanovení je
zakotvený princíp viazanosti súdu vyhláseným rozsudkom. Uvedené znamená, že pokiaľ súd verejne
vyhlási rozsudok, tento jeho výrok ho už zaväzuje. Zjednodušene povedané, ak by súd po vyhlásení
rozsudku zistil, že rozhodol nesprávne, nemá možnosť rozhodnúť inak. Znenie výroku rozsudku uvedené
v zápisnici z pojednávania, na ktorom sa vyhlasuje rozsudok (§ 99 C.s.p.), ako aj zaznamenané vo
zvukovom zázname (§ 98 C.s.p.), musí byť v zásade totožné so znením výroku v písomnom vyhotovení
rozsudku.
9.2. Ak teda súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok bol ním viazaný a bolo jeho povinnosťou vypracovať v
zmysle § 220 C.s.p. vypracovať jeho písomné vyhotovenie. Pokým tak tomu nebolo týmto nesprávnym
procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalovanej, aby uskutočňoval jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Nadovšetko súd prvej inštancie pri vyhlásení rozsudku priznal
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 14,25% zo sumy 5.113,53 € pričom navrhovateľ žiadal priznať
úroky vo výške 14,25% len zo sumy 3.734,33 €. Rozhodol teda viac ako bolo žalobou uplatnené t.j.
ultra petitum , ktorá skutočnosť predstavuje nedostatok procesnej podmienky na ktorú skutočnosť musí
odvolací súd prihliadnuť v zmysle § 380 ods. 2 C.s.p., aj keď nebola v odvolacích dôvodov uplatnená.
10. Odvolací súd má zato, že uvedené skutočnosti (uvedené v odsekoch 9.-9.2.) samé o sebe sú
dôvodmi na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm.
a) C.s.p. keď neboli splnené procesné podmienky; podľa § 389 ods. 1 písm. písm. b) C.s.p. lebo súd
prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd zároveň zastáva názor, že je daný
dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku aj podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., keďže súd prvej inštancie
v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, keď nie je účelné
doplniť dokazovanie odvolacím súdom vzhľadom aj na ďalšie dôvody, ktoré majú za následok zrušenie
napadnutého rozsudku.
11. Ako vyplýva z obsahu žaloby ako aj ďalších podaní žalobcu, tento si žalovanú sumu od žalovanej
uplatňoval na tom základe, že žalovaná ako pristupujúci dlžník pristúpila Dohodou o pristúpení k
záväzku zo dňa 07. 03. 2008 uzavretou medzi ňou a žalobcom ako veriteľom k záväzku dlžníka Skyko
spol. s r.o. a zaviazala sa zaplatiť žalobcovi dlžnú čiastku vo výške 382.671,40 Sk t.j. (12.702,36 €) s
tým, že sa stáva sa solidárnym dlžníkom. Zároveň v čl. II tejto Dohody žalovaná uznala záväzok podľa
§ 232 Obchodného zákonníka, čo do dôvodu a výšky.
11.1. Uznaním záväzku podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka je založená vyvrátiteľná právne
domnienka o trvaní záväzku v čase jeho uznania. Dôkazné bremeno trvania záväzku v čase uznania
s tak presúva na dlžníka resp. pristupujúceho dlžníka, ktorý ak sa má zbaviť povinnosti plniť musí
preukázať, že uznaný záväzok neexistuje. Inými slovami povedaná, ak bol uznaný neexistujúci záväzok,
je potom na dlžníkovi resp. pristupujúcom dlžníkovi, aby preukázal neexistenciu tohto uznaného
záväzku, inak bude nútený plniť.
11.2. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie a to vo Vyjadrení zo dňa 18.12.2016 (č.l. 212
spisu) okrem iného namietala neexistenciu časti záväzku vo výške 254.645,70Sk (8.452,69€), ktorá
suma podľa finančného vyúčtovania predčasne ukončenej leasingovej zmluvy je označená ako „Škoda
z nezaistenia podľa č. 4.4.4 písm. d) Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu ČSOB
Leasing, a.s. pre stroje a zariadenia“ (ďalej len „VZP“) , keď v zmysle tohto ustanovenia by táto položka
mohla prichádzať do úvahy len vtedy, ak by predmet leasingu nebol vrátený žalobcovi. Žalovaná na
preukázanie skutočnosti, že predmet leasingu bol žalobcovi vrátený t.j. na preukázanie neexistencia
záväzku v tejto časti navrhla dokazovanie a to výsluchom svedka V. V. a v zmysle § 189 C.s.p. žiadala
aby súd vyžiadal od žalobcu Doklad o prevzatí leasingu.
11.3. Odvolací súd má zato, že žalovaná označila dôkazy, ktorými sa snažila preukázať neexistenciu
časti uznaného záväzku vo výške 254.645,70Sk (8.452,69€). Rovnako odvolací súd zastáva názor, že
uvedená skutočnosť je právne relevantná vo vzťahu k uplatnenému nároku a to z dôvodu, že žalovaná
uznala dlh v celkovej výške 382.671,40Sk (12.702,36€), ktorá suma ako to vyplýva z Finančného
vyúčtovania predčasne ukončenej zmluvy č. R. adresovaného leasingovému nájomcovi zo dňa 06. 03.
2008 (č.l. 98 spisu) z faktúry č. XXXXXXXXXX medzi žalobcom ako dodávateľom a spoločnosťou
Skyko spol. s r.o. ako odberateľom zo dňa 06. 03. 2008 (č.l. 99 spisu) pozostáva : I. z dlžnej sumy
leasingového nájomcu do predčasného ukončenia zmluvy vo výške 107.802,20 Sk (3.578,38€) čo
predstavuje neuhradené splátky , zmluvné pokuty, úroky z omeškania; II: z nárokov prenajímateľa v
súvislosti s predčasným ukončením zmluvy vo výške 274.869,20 Sk (9.123,99€) čo predstavuje náhradu



škody podľa 4.4.4. písm. b) VZP vo výške 16.500,-Sk, škodu z finančných nákladov podľa 4.4.4 písm. f)
VZP vo výške 2.285,5oSk, škodu-havarijné poistenie podľa 4.4.4 písm. c) VZP vo výške 1.438,-Sk, škodu
z nezaistenia podľa 4.4.4 písm. d) VZP vo výške 254.645,70Sk. Ak teda v konaní bude preukázaná
neexistencia uplatneného nároku časti záväzku vo výške 254.645,70Sk (8.452,69€) uvedená skutočnosť
bude má zásadný vplyv na výšku žalobcom uplatneného nároku.
11.4. Vzhľadom na uvedené neobstojí záver súdu prvej inštancie (pozri odsek 1.3) ktorý odôvodnil
nevykonanie dôkazov navrhnutých žalobcov nehospodárnosťou a tým, že vykonanie týchto dôkazov
je vo vzťahu k prejednávanej veci irelevantné a bez vplyvu na rozhodnutie súdu o nároku žalobcu.
Rovnako neobstojí tvrdenia, že vykonanie týchto dôkazov bolo podľa v zmysle koncentračnej zásady
navrhnuté žalovanou oneskorene. Z obsahu spisu a to z Vyjadrenia í zo dňa 18.12.2016 (č.l. 212 spisu)
a zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.12.2016 (č.l. 233 spisu) navrhla vykonanie týchto dôkazov
do uznesenia, ktorým súd vyhlásil dokazovanie za skončené a teda v súlade s ustanovením § 154
C.s.p. upravujúcim zákonnú koncentráciu konania. Pokým mal súd prvej inštancie zato , že vykonanie
dôkazov bolo navrhnuté oneskorene s poukazom na ustanovenie § 153 C.s.p. upravujúcim sudcovskú
koncentráciu konania odvolací súd zastáva názor, že nevykonanie týchto dôkazov z tohto dôvodu
neobstojí. V prvom rade z dôvodu, že z obsahu spisu nevyplýva, že po 1.7.2016, kedy nadobudol
účinnosť Civilný sporový poriadok by boli strany sporu všeobecne poučené o svojich procesných právach
a povinnostiach a konkrétne o možnosti použitia prostriedkov procesného útoku, prostriedkov procesnej
obrany a koncentrácii konania (§ 153, § 154 C.s.p.) a tiež z dôvodu, že z obsahu Zápisnice o pojednávaní
zo dňa 19.12.2016 priamo vyplýva, že súd poučil žalovanú len v zmysle § 154 C.s.p. , že prostriedky
procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa konanie končí a právny
zástupca žalovanej hneď nato, pred vyhlásením dokazovania za skončené navrhol vykonanie dôkazu
výsluch svedka Mihálika a to znamená, že návrh na vykonanie dôkazu bol podaný včas.
12. Odvolací súd na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie s poukazom na ustanovenie § 389 ods. 1 písm. a), b) c) C.s.p. zrušil a vec mu v zmysle § 391
ods. 1 C.s.p. vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom
odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Bude jeho úlohou súdu pod doplnení
dokazovania, ktoré navrhla žalovaná a jeho vyhodnotení pri zohľadnení aktuálnej procesnej úpravy
vzťahujúcej sa na civilné sporové konanie, opakovane skúmať a posúdiť opodstatnenosť žaloby
predovšetkým v časti uznaného záväzku vo výške 254.645,70Sk (8.452,69€), opätovne rozhodnúť a
odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p..
14. Záverom odvolací súd považuje vzhľadom na efektívnosť ďalšieho postupu potrebné vyjadriť sa
k námietkam žalovanej uvedených v odvolaní, týkajúcich neplatnosti Dohody o pristúpení k záväzku
s poukazom na ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka s tým , že ide o spotrebiteľský vzťah (pozri
odsek 2.3.), ktoré považuje odvolací súd za nedôvodné.
14.1. Odvolací súd sa stotožňuje zo záverom súdu prvej inštancie Dohoda o pristúpení k záväzku nie
je spotrebiteľskou zmluvou podľa §-u 52 zákona Občianskeho zákonníka, keďže Leasingová zmluva
č. R. bola uzavretá v zmysle Obchodného zákonníka medzi obchodnými spoločnosťami a v rámci
podnikania obchodnej spoločnosti, jednalo sa o obchodnoprávny vzťah, kde pôvodným dlžníkom je
obchodná spoločnosť (právnická osoba).. Pristúpením žalovanej ako fyzickej osoby k dlhu sa
žalovaná stala spoludlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi, avšak táto skutočnosť nemala žiadny vplyv
na charakter záväzkového vzťahu, ktorý nie je spotrebiteľským a žalovaná v tomto vzťahu nevystupuje
ako spotrebiteľ.
14.2. Odvolací súd nad rámec záverov súdu prvej inštancie dodáva, že podľa ustanovení § 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka, resp. § 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti zamestnania alebo povolania. V danom prípade
žalovaná písomne pristúpila k záväzku dlžníka Skyko spol. s r.o., ktorý v rámci svojej podnikateľskej
činnosti uzavrel leasingovú zmluvu so žalobcom. Žalovaná ale pristúpila k záväzku ako fyzická osoba,
ale nie ako spotrebiteľ, pretože jej neboli určené žiadne služby, pristúpila do existujúceho právneho
vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou Skyko spol. s r.o.. Pristúpením žalovanej rade k záväzku
nedošlo k zmene právneho vzťahu medzi veriteľom a pôvodným dlžníkom (Skyko spol. s r.o.) a jej
pristúpenie k záväzku nemá vplyv na zabezpečovacie prostriedky pohľadávky, nejedná sa o nový právny
vzťah, ale pristúpenie k existujúcemu právnemu vzťahu.
15. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie ako o trovách prvostupňového tak i odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).



16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého prvej inštancie,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého prvej inštancie,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého prvej
inštancie (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).