Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/96/2018 z 26. 4. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 26. apríla 2018, sp. zn. 4Co/96/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1212232952.1 Krajský súd Bratislava | 4Co/96/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:1212232952.1 | 2018-04-26 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 386 CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/141d0e73-3e41-4b3b-bd59-a69b48e5681f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1212232952.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/96/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212232952
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1212232952.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov
senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: Mestská
časť Bratislava - Ružinov, so sídlom Mierová 21, Bratislava, IČO: 60 31 55, proti odporcovi: N.. L.
V., B.. XX.XX.XXXX, X. P. Z.V. X, X., zast. advokátom JUDr. Gabrielom Blehom, so sídlom Ladislava
Dérera 2, Bratislava, o zaplatenie 409,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16. marca 2015, č.k. 18C 209/2014-59, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a.

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 409,50
eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 70,53 eur od 01.01.2010 do zaplatenia, zo sumy
70,53 eur od 01.02.2010 do zaplatenia, zo sumy 70,53 eur od 01.03.2010 do zaplatenia, zo sumy 70,53
eur od 01.04.2010 do zaplatenia, ako aj 24,50 eur titulom náhrady trov konania, a to všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie, a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, argumentujúc tým, že rozsudok
mu nebol doposiaľ oficiálne doručený, a že sa o ňom dozvedel nepriamo začiatkom decembra 2016 z
upovedomenia o začatí exekúcie. Uviedol, že si dňa 05.12.2016 vyhotovil kópiu rozsudku zo súdneho
spisu, a preto považuje tento deň za deň doručenia rozsudku. Nevedel si vysvetliť dôvody, pre ktoré
mu neboli doručené súdne písomnosti, poukázal však na to, že tým, že sa nezúčastňoval súdneho
konania, nemohol proti žalobe žalobcu argumentovať. Namietal, že hoci mu súd prvej inštancie ustanovil
opatrovníčku, táto mu neposkytla náležitú ochranu a nehájila jeho záujmy. V doplnení odvolania vzniesol
námietku premlčania žalovanej pohľadávky.

3. Žalobca odvolanie nepodal a k odvolaniu žalovaného sa nevyjadril.

4. Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
je potrebné odmietnuť.

5. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa ust. § 386 písm. b) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou
osobou.



7. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a s prihliadnutím na
skutočnosť, že konanie o žalobe žalobcu, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, jeho poučenie o
odvolaní, ako i odvolanie žalovaného spadajú pod režim procesných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku účinného do 30.06.2016, posudzoval odvolací súd oprávnenosť odvolania žalovaného podľa
v tom čase účinných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a rozhodol podľa aktuálnej právnej
úpravy, Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016.

8. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý ustanovil
žalovanému na konanie pred súdom opatrovníčku, a skúmal, či boli pre takýto postup splnené procesné
podmienky. Z obsahu predloženého spisu zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 30.11.2012 od žalovaného
domáhal zaplatenia istiny 409,50 eur s príslušenstvom. V žalobe žalobca označil žalovaného riadne
menom, dátumom narodenia, a bydliskom (N.. L. V., B.. XX.XX.XXXX, O. XX, XXX XX X.). Súd prvej
inštancie vykonal šetrenie k pobytu žalovaného a z Registra obyvateľov SR zistil, že žalovaný má od
04.01.1983 evidovaný trvalý pobyt na adrese P. Z. XXXX/XA, X. (ďalej len „adresa trvalého pobytu
žalovaného“), prechodný pobyt evidovaný nemal. Následne súd prvej inštancie rozhodol platobným
rozkazom č.k. 32Ro 2561/2012-29 zo dňa 02.06.2014, ktorý najskôr spolu so žalobou doručoval na
adresu trvalého pobytu žalovaného. Zásielku sa žalovanému nepodarilo doručiť, a súdu sa vrátila s
poznámkou, že žalovaný je na adrese P. Z. XA, XXX XX X., neznámy. Platobný rozkaz následne
doručoval žalovanému aj na adresu uvedenú žalobcom v žalobe (O. XX, XXX XX X.), ale aj z tejto
adresy sa zásielka vrátila súdu s poznámkou, že žalovaný je na adrese O. XX, XXX XX X., neznámy.
Podľa ust. § 29 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30.06.2016) pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť
opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu
v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami,
ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. Odvolací
súd dodáva, že ustanoveniu opatrovníka súdom v zmysle citovaného ustanovenia muselo predchádzať
dôsledné šetrenie za účelom zistenia pobytu účastníka (strany).

9. V posudzovanej veci po tom, ako sa súdu prvej inštancie nepodarilo žalovanému doručiť platobný
rozkaz na adresu, ktorú uviedol žalobca v žalobe, ani na adresu trvalého pobytu žalovaného evidovanú
v Registri obyvateľov SR, zrušil platobný rozkaz a vykonal opätovne šetrenie v Registri obyvateľov
SR dňa 28.07.2014 a 08.01.2015, a zistil, že žalovaný má trvalý pobyt stále na adrese P. Z. XXXX/
XA, X., a nemá nahlásené žiadne prechodné bydlisko. Pobyt žalovaného, resp. jeho zamestnávateľa,
zisťoval aj prostredníctvom Sociálnej poisťovne, pričom lustráciou zo dňa 20.02.2015 zistil pobyt
žalovaného na adrese P. Z. X, X., a tiež, že žalovaný pracoval na základe dohody o pracovnej
činnosti s pravidelným príjmom do apríla 2014. Predvolanie na pojednávanie nariadené na 16.03.2015
doručoval žalovanému spolu so žalobou, prílohami, výzvou na vyjadrenie sa k žalobe a s poučením
v dostatočnom predstihu na obe adresy (P. Z. XXXX/XA, X., H. O. XX, XXX XX X.), a z oboch adries
sa mu zásielky vrátili s poznámkou „adresát je neznámy“. Vrátené zásielky sa pokúsil žalovanému
doručiť jednak prostredníctvom OR PZ Bratislava II, Obvodného oddelenia PZ Ružinov, keď polícia
prešetrovala pobyt žalovaného priamo na adrese O. XX, X., a výsledok bol negatívny (zo správy
polície zo dňa 05.02.2015 vyplýva, že meno žalovaného je vypísané na zvončekoch a na schránke,
ale žalovanému sa ani po opakovanom pokuse nepodarilo zásielku doručiť, pričom susedia uviedli,
že žalovaného nepoznajú), ako aj prostredníctvom OR PZ Bratislava I, Obvodného oddelenia PZ
Staré Mesto-západ, keď polícia prešetrovala pobyt žalovaného priamo na adrese P. Z. XXXX/XA,
Bratislava, opäť s negatívnym výsledkom. Zo správy polície zo dňa 17.01.2015 vyplýva, že sa jej
nepodarilo sa so žalovaným skontaktovať ani po viacnásobných pokusoch, na adrese sa nenachádza
zvonček ani označenie poštovej schránky a suseda H. Š. uviedla, že žalovaný na tejto adrese už
niekoľko rokov nebýva, dom patrí jeho dcére, ktorá doň nechodí a momentálne v dome nikto nebýva.
Z uvedeného je nepochybné, že pobyt žalovaného sa súdu prvej inštancie nepodarilo zistiť a zostal
neznámy. Vzhľadom na vyčerpávajúce šetrenie ohľadom jeho pobytu s negatívnym výsledkom bol
jednoznačne daný predpoklad na ustanovenie opatrovníka, a preto súdu prvej inštancie nemožno
vytknúť, keď žalovanému uznesením č.k. 18C 209/2014-52 zo dňa 23.02.2015 ustanovil podľa ust. § 29
ods. 2 O.s.p. opatrovníčku, naopak, jeho postup bol správny a v súlade so zákonom. S opatrovníčkou
potom pokračoval v konaní a predvolal ju riadne a včas na pojednávanie vytýčené na deň 16.03.2015.
Pojednávanie dňa 16.03.2015 vykonal v jej neprítomnosti, keďže sa nedostavila, a vyhlásil napadnutý
rozsudok. Žalobca sa po vyhlásení rozsudku vzdal práva podať odvolanie, čo jeho zástupkyňa potvrdila



svojím podpisom priamo do zápisnice z pojednávania. Z úradného záznamu (č.l. 58 v spise) zo dňa
16.03.2015 vyplýva, že po pojednávaní sa dostavila opatrovníčka žalovaného, ktorá po preštudovaní
spisu a zápisnice z pojednávania zo dňa 16.03.2015 uviedla, že sa vzdáva práva podať odvolanie
proti rozsudku vyhlásenému na pojednávaní dňa 16.03.2015, čo potvrdila svojím podpisom úradného
záznamu. Rozsudok doručil súd prvej inštancie opatrovníčke žalovaného dňa 05.05.2015, pričom
tento následne nadobudol dňa 22.05.2015 právoplatnosť. Žalovaný doručil súdu prvej inštancie dňa
19.12.2016 odvolanie proti rozsudku (návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania
nepodal).

10. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ustanovenie opatrovníčky žalovanému podľa ust. § 29
ods. 2 O.s.p., ktoré bolo v posudzovanej veci s poukazom na vyššie uvedené odôvodnené, správne a
zákonné, predstavuje zastúpenie žalovaného na základe rozhodnutia súdu, a pre tento druh zastúpenia
platí ust. § 31 O.s.p., podľa ktorého má ustanovený zástupca rovnaké postavenie ako zástupca na
základe procesnej plnej moci pre celé konanie (keďže opatrovníčka nebola žalovanému ustanovená
len pre určité úkony). Podľa ust. § 28 ods. 2 O.s.p. platí, že plnomocenstvo udelené pre celé konanie
nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony,
ktoré môže v konaní urobiť účastník. Opatrovníčka teda bola ako zástupkyňa žalovaného oprávnená
za neho v konaní pred súdom uplatňovať procesné práva, alebo tieto práva neuplatniť, prípadne sa
ich výslovne vzdať, pričom jej konanie a úkony vyvolali právne následky priamo žalovanému. Bola totiž
oprávnená robiť všetky úkony, ktoré mohol urobiť žalovaný (teda v posudzovanej veci odvolanie proti
rozsudku podať alebo nepodať, alebo sa odvolania za žalovaného vzdať). Ako už bolo uvedené vyššie,
opatrovníčka žalovaného sa vzdala práva podať odvolanie proti rozsudku vyhlásenému na pojednávaní
dňa 16.03.2015 (ust. § 207 ods. 1 O.s.p.), v dôsledku čoho stratil žalovaný právo na podanie odvolania,
a rozsudok nadobudol dňa 22.05.2015 právoplatnosť. Právo vzdať sa odvolania je dispozičným právom
strany sporu, ktoré v posudzovanej veci uplatnil žalovaný v zastúpení opatrovníčkou. Procesný úkon,
ktorým sa strana vzdala odvolania, je neodvolateľný, a má za následok, že táto strana už nemôže neskôr
podať odvolanie. Keďže v posudzovanej veci žalovaný, napriek tomu, že sa v zastúpení opatrovníčkou
odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie vzdal, následne podal odvolanie, odvolací súd jeho
odvolanie odmietol ako podané neoprávnenou osobou.

11. Záverom odvolací súd už len uvádza, že nie je predmetom tohto konania zisťovať a posudzovať, či
postupovala opatrovníčka žalovaného v spore, v ktorom ho zastupovala, správne, a či dostatočne hájila
jeho záujmy, pretože to nie je v tejto veci relevantné. Procesné úkony súdom žalovanému ustanovenej
opatrovníčky totiž majú riadne účinky voči súdu, a ak sa opatrovníčka žalovaného za žalovaného
odvolania proti rozsudku vzdala, následky spojené s týmto procesným úkonom musí súd prvej inštancie
ako aj odvolací súd rešpektovať a nie je možné o nich polemizovať. Vzťah opatrovníčky a ňou
zastúpeným žalovaným je totiž ich vnútorným vzťahom, ktorý môže byť aj vzťahom zodpovednostným,
avšak vo vzťahu k súdu koná opatrovníčka v mene žalovaného, ktorého potom priamo postihujú právne
dôsledky jej konania.

12. Odvolací súd preto odvolanie žalovaného podľa ust. § 386 písm. b) C.s.p. ako podané neoprávnenou
osobou odmietol.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 396 ods. 1 C.s.p. po vyhodnotení, že žalovaný tým, že podal odvolanie ako neoprávnená osoba,
procesne zavinil odmietnutie odvolania, teda analogicky zastavenie odvolacieho konania. Žalobca by
mal preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže mu však v odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli, odvolací súd mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý



rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).