Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/50/2016 z 23. 1. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. januára 2018, sp. zn. 2Co/50/2016, ECLI:SK:KSBA:2018:1213229467.1 Krajský súd Bratislava | 2Co/50/2016 | ECLI:SK:KSBA:2018:1213229467.1 | 2018-01-23 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ochrana osobnosti Citované ustanovenia: § 262 ods. 2 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, § 255 CSP, § 387 ods. 1 CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/14785198-5b47-44e6-8545-480f4c926dcf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1213229467.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/50/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213229467
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1213229467.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Králová, členovia
senátu Mgr. Patrícia Železníková a JUDr. Ivana Jahnová v právnej veci žalobcu: T.. C. O., G.
XX.XX.XXXX, K. C. X, K., právne zastúpený JUDr. Rudolf Adamčík, advokát, AK so sídlom Lipovská 2/
A, Bratislava proti žalovaným X. T.. B. I., R., G. XX.XX.XXXX, K. Š. X, K., 2. M.. Ľ.F. C., G. XX.X.XXXX, K.
U. XXXX/X, K., 3. P.. T. A., G. XX.X.XXXX, K. W.A. XXXX/XX, K., všetci právne zastúpení JUDr. Dagmar
Valovičová, advokátka, AK so sídlom Gajova 11, Bratislava, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 19C/254/2013- 324 zo dňa 10.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 19C/254/2013-324, zo dňa 10.11.2015 p o
t v r d z u j e .

Žalovaní 1/, 2/ a 3 / m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II, rozsudkom č. k. 19C/254/2013 - 324 zo dňa 10.11.2015 zamietol žalobu
žalobcu zo dňa 17.9.2013, ktorou sa v spojení s jej procesnou zmenou zo dňa 21.7.2015 domáhal
uloženia povinnosti žalovaným 1 - 3 zdržať sa v budúcnosti tvrdenia, že žalobca vo funkcii dozorcu zle
spravoval majetok bývalého R. J. N. R. Q.I. Z. na A. Z. K. v období, v ktorom vykonával funkciu dozorcu
tohto cirkevného zboru. Ďalej uloženia povinnosti strpieť zverejnenie ospravedlnenia žalovaných 1 - 3
žalobcovi v znení: "My T.. B. I., R., M.. Ľ. C. Q. P.. T. A. sa ospravedlňujeme T.. C. O. a odvolávame naše
nepravdivé tvrdenia o zlom hospodárení v bývalom R. J. N. R. Q. Z. na A. Z. K. v období, kedy vykonával
funkciu dozorcu tohto cirkevného zboru. Ospravedlňujeme sa predovšetkým za obvinenia, že navrhol
zrušenie hospodárskeho výboru tohto cirkevného zboru, že za podivných okolností odpredal bytový dom
na Laurinskej ulici v Bratislave, čím poškodil tento cirkevný zbor a že riadne a včas nekonal vo veci
reštitučného nároku na historickú budovu na C. F.. Č.. XX v Bratislave a to spôsobom, že žalovaní 1 - 3
sú povinní strpieť, aby toto ospravedlnenie bolo nahlas prečítané na záver bohoslužby v časti "oznamy"
najskôr v prvú nedeľu po právoplatnosti tohto rozsudku v zborovom dome cirkevného zboru N. R. Q. Z.
na A. K., O. vo veľkom kostole a najskôr v druhú nedeľu po právoplatnosti tohto rozsudku v zborovom
dome R.É. J. N. R. Q. Z. na A. K., V., F. Š. E. Č.. X Z. K. a najskôr v tretiu nedeľu po právoplatnosti tohto
rozsudku v zborovom dome R. J. N. R. Q. Z. na A. K., L., na L.N. F.. Z. K.. Súčasne sa žalobca domáhal
aj uloženia povinnosti žalovaným 1 - 3 zaplatiť mu spoločne a nerozdielne náhradu nemajetkovej ujmy
60.000,- Eur.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu na ochranu osobnosti, ktorý tvrdil, že žalovaní 1 - 3 ho listom
zo dňa 30.12.2012 označeným ako ". J. N. na A., K. - analýza príčin a dôsledkov hospodárskeho
úpadku" (ďalej aa "analýza") zaslaným na Generálny biskupský úrad ECAV obvinili z konania v rozpore
so záujmami Cirkevného zboru Bratislava (ďalej aj CZ). Uviedol, že v rokoch 2004 až 2010 bol dozorcom



R. J. K. N. R. Q. Z. na A. (Ď. Q. ".). Žalovaní 1- 3 sú členmi N., žalovaný 1 bol do roku 2006 jej
generálnym dozorcom. V označenom liste z 30.12.2012 žalovaní 1 - 3 uviedli klamstvá o jeho osobe,
keď na strane 5 odsek 2 tvrdili , že "Po nástupe nového dozorcu R. T.. O. Z.. XXXX sa začala dobre
fingovaná manipulácia s nehnuteľným majetkom CZ. Na jeho návrh bol zrušený hospodársky výbor,
stavebný a právny výbor a bola zlikvidovaná prácne vybudovaná Hospodárska správa. Celá moc -
hospodárska, kontrolná, právna a stavebná správa, boli koncentrované do rúk jedného človeka, ktorý
bol spolumajiteľom budúcej správcovskej spoločnosti a zároveň dozorcom CZ, ktorý mal spravovať
majetok CZ, namiesto vlastnej hospodárskej správy. "Na strane 7 ods. 3 žalovaní 1 - 3 tvrdili, že
"Ďalšou odpredanou nehnuteľnosťou v historickej časti A.I. M. K., bol pamiatkovo chránený polyfunkčný
bytový dom na L. F.. na zastavanej ploche XXXX M.. Len z nájmu mal R. ročne príjem 5 mil. Sk. Táto
nehnuteľnosť bola za podivných okolností a za intenzívneho lobovania dozorcu CZ, bez výberového
konania odpredaná dňa 20.12.2006 spoločnosti L. A..P..U.., za kúpnu cenu 106 mil. Sk. Kúpnopredajná
zmluva bola podpísaná bez výberového konania a súdnoznaleckého posudku. Jej trhová hodnota sa
odhadovala na cca. 500 mil. Sk. Nájomné z budovy predstavovalo 80% príjmov zo všetkých nájmov
nehnuteľností CZ. Aj v tomto prípade bol výrazne poškodený CZ. Peniaze z predaja boli so súhlasom
vedenia CZ (M.. K.. M., T.. C.. O.) uložené na osobitnom účte správcu, t.j. súkromnej spoločnosti O.
A. K., A..P..U..). "Na strane - 8, ods. 4 tvrdili, že "V liste odmietol šírenie nepravdivých a zavádzajúcich
informácií, br. farárom M.. K.. M., ktoré argumentmi vyvrátil. Naopak upozornil na nečinnosť CZ pri
získaní reštitučného nároku na historickú budovu C. XX, a na nerešpektovanie vnútorného poriadku
našej cirkvi, ktorý je zakotvený v spoločných zásadách vzťahov a spoločnej zodpovednosti. "Pretože
nepravdivé tvrdenia ohrozili vážnosť, česť a dôstojnosť žalobcu v evanjelickej cirkvi, spoločnosti i pokoj
v jeho rodinnom živote uplatnil si žalobca voči žalovaným 1 - 3 aj náhradu nemajetkovej ujmy 60 000,-
Eur. Žalobca poukázal na to, že v CZ Bratislava hospodárky výbor nikdy neexistoval. V zbore existoval
Hospodársky a revízny výbor. Na zasadnutí zborového presbyterstva, ktoré sa konalo dňa 14.2.2005 z
27 prítomných presbyterov ich 27 prijalo uznesenie, ktorým odporučilo konventu Hospodársky a revízny
výbor zrušiť. Konvent dňa 19.2.2005 rozhodol o zrušení výboru a schválil, aby kontrolu vykonávala
nezávislá audítorská spoločnosť a širšiemu predsedníctvu CZ uložil personálne obsadiť Hospodársky
výbor. V súvislosti s predajom budovy na L. F.. Z. K. boli vyhotovené 3 znalecké posudky, podľa ktorých
jej hodnota bola ustálená výškou 80, 84 a 92 mil. Sk. Budova bola napokon predaná za 106 miliónov
Sk. Po jeho nástupe do funkcie dozorcu CZ sa zasadil o obnovenie procesu navrátenia budovy na
Konventnej ulici v Bratislave do majetku CZ. CZ uvedenú budovu získal späť do vlastníctva na základe
rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave.

3. Žalovaní 1 - 3 žiadali zamietnutie žaloby. Namietali, že podmienkou poskytnutia súdnej ochrany
osobnosti je neoprávnený zásah do osobnostných práv. Za takýto zásah nemožno považovať kritiku
na pochybenia žalobcu vo funkcii dozorcu N., keď tento porušil vnútorné cirkevné predpisy, ktorými bol
viazaný. Navyše v jedinom písomnom dôkaze, ktorý žalobca označil ako hlavný dôvod pre podanie
žaloby, nie je nijakým spôsobom osočovaná jeho osoba a tento dokument je neverejný, slúži jedine
na vyvodenie prípadných záverov pri hospodárení s majetkom cirkvi. Ďalšou podmienkou na súdnu
ochranu osobnosti je skutočnosť, že žalovaní 1 - 3 svojim konaním mohli žalobcovi privodiť ujmu na
jeho osobnostných právach. Konanie žalovaných 1 - 3 je úplne v súlade s právnymi predpismi N., všetky
zistenia odbornej komisie sa zakladajú na faktoch a kritike žalobcu, že vo funkcii dozorcu sa dopustil
pochybení. Dokument z kontroly je výsostne interný dokument N., ktorý nikdy nebol zverejnený, a teda
nebol spôsobilý privodiť žalobcovi ujmu na jeho osobnostných právach.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 11, § 13 odseky 1, 2,
3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a článkom 19 odsek 1 , článkom 26 odseky 1,2,
4 zákona č. 460/1992 Zb. - Ústava Slovenskej republiky a poukázal na podstatu inštitútu ochrany
osobnosti. Uviedol, že v rámci jednotného práva na ochranu osobnosti existujú jednotlivé čiastkové
práva, ktoré zabezpečujú občianskoprávnu ochranu jednotlivých hodnôt osobnosti fyzickej osoby ako
neoddeliteľných súčastí jej celkovej fyzickej a psychickej integrity. Jedným z týchto čiastkových práv je
i právo na ochranu cti a ľudskej dôstojnosti. Otázku či skutkové tvrdenia, prípadne nepravdivé skutkové
tvrdenia, sa dotýkajú cti a dôstojnosti fyzickej osoby, musí súd skúmať z objektívneho hľadiska, nie
iba zo subjektívnych pocitov a vnímaní dotknutej osoby. Musí vychádzať z toho, či uverejnené tvrdenie
je za daných konkrétnych okolností objektívne spôsobilé dotknúť sa chránených práv fyzickej osoby.
Občiansky zákonník poskytuje ochranu len proti takému konaniu, ktoré je objektívne spôsobilé spôsobiť
ujmu na osobnosti subjektu práva tým, že znižuje jeho česť u iných ľudí a tým ohrozuje vážnosť
postavenia a uplatnenia v spoločnosti. Po vykonaní dokazovania výsluchom strán sporu, svedkov a



obsahom listín založených do súdneho spisu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu
je nedôvodná. Vychádzal zo zistenia, že žalobca ako zdroj tvrdení, ktorými bolo zasiahnuté do jeho
osobnostných práv označil list vyhotovený žalovanými 1 - 3 dňa 30.12.2012, označený ako ". J. N. na A.,
K. - analýza príčin a dôsledkov úpadku", ktorý bol zaslaný na W. K. Ú. N.. Z tohto listu (analýzy) žalobca
špecifikoval 3 odseky, nepravdivosťou ktorých malo byť dotknuté právo na ochranu jeho osobnosti. Súd
prvej inštancie poukázal na to, že v danej veci ide o stret slobody prejavu, respektíve práva vyjadrovať
svoje názory žalovaných 1 - 3 s právom na ochranu cti a dôstojnosti žalobcu. V súlade s konštantnou
judikatúrou (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 152/2008) je v zásade nutné pri
strete práva na ochranu osobnosti so slobodou prejavu skúmať spravodlivú rovnováhu, teda KTO, O
KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO hovorí - kritizuje, pričom na základe odpovedí na dané otázky možno
zistiť, či zásah bol proporcionálny. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci dospel k nasledovným
odpovediam: KTO kritizuje - analýza bola vypracovaná aktívnymi členmi N. na základe podkladov
zozbieraných od iných členov CZ, a to zmlúv, dokladov a pod. Existenciu týchto podkladov žalobca
v konaní nespochybnil. Žalovaný 1 bol pritom vo funkcii emeritného dozorcu N., žalované 1 - 2 boli
presbyterkami cirkevného zboru Bratislava. Podľa cirkevného práva bolo ich povinnosťou mimo iného
aj dbať na hospodárenie a ochranu cirkevného majetku. O KOM sa hovorí (kto je kritizovaný) - z obsahu
analýzy vyplýva, že analýza je kritikou hospodárenia CZ Bratislava v období po roku 2000. Analýza
výslovne nekritizuje jedine samotného žalobcu. Analýza smeruje k hospodáreniu CZ ako takého, v
texte je menovaných viacero osôb, ktoré v súlade so svojimi funkciami zasahovali do hospodárenia
CZ, pričom analýza sa kriticky vyjadruje aj k hospodáreniu z obdobia pred jeho nástupom do funkcie
dozorcu CZ. ČO je kritizované - objektom kritiky v analýze je nesúhlas s určitými krokmi v hospodárení
s cirkevným majetkom predstaviteľmi CZ zodpovednými za hospodárenie. Podľa názoru súdu prvej
inštancie je legitímne, aby sa otázky spravovania a hospodárenia s prvkami kritiky riešili medzi členmi
CZ s cieľom prípadnej nápravy najvyššími predstaviteľmi cirkvi. KDE je kritizované - tvrdenia, ktorými
mali byť dotknuté práva žalobcu sú uvedené v analýze, ktorá je interným dokumentom N.. KEDY
je kritizované - analýza bola zaslaná osobne na sekretariát Generálneho biskupského úradu N. V.
XX.X.XXXX. Analýza nikdy nebola žalovanými 1 - 3 zverejnená, táto mala zostať dokumentom slúžiacim
výlučne pre potreby predstaviteľov N.. AKO je kritizované - v analýze sú informovaní funkcionári N. o
hospodárení s cirkevným majetkom bez vyvodenia akejkoľvek zodpovednosti pre žalobcu. Analýza bola
len podkladom k tomu, aby sa hospodárenie prešetrilo komisiou a vyvodila sa zodpovednosť v prípade
zistenia zlého nakladania s majetkom CZ. Uvedený test s otázkami KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a
AKO považoval súd prvej inštancie za kľúčový pre posúdenie proporcionality medzi slobodou prejavu a
ochranou osobnosti. Primeranosť zásahu skúmal na základe trojstupňového testu proporcionality. Test
proporcionality je založený na po sebe nasledujúcich krokoch. Prvým krokom (1) je test dostatočne
dôležitého cieľa, teda test vhodnosti - či zásah smeruje k cieľu, ktorý je dostatočne dôležitý na
ospravedlnenie zásahu a či daným prostriedkom je možné dosiahnuť akceptovaný cieľ - ochranu cti.
Druhým krokom (2) je test nevyhnutnosti (test potrebnosti použitia daného prostriedku - zásahu - teda
či nebolo možné použiť šetrnejší zásah. Posledným tretím krokom (3) je test proporcionality v užšom
slova zmysle, ktorý zahŕňa jednak praktickú konkordanciu (praktickú súladnosť), t.j. test zachovania
maxima zachovania z obidvoch základných práv a jednak tzv. Q. vážiacu formulu, vážiaci vzorec. S
poukazom na uvedené kritériá testu proporcionality súd prvej inštancie uviedol, že zásah formou návrhu
na ochranu osobnosti prešiel prvým a druhým krokom testu proporcionality, keď zásah možno považovať
za vhodný, pretože umožňuje dosiahnuť legitímny cieľ, ochranu iného základného práva, a to práva
na zachovanie osobnej cti a dobrej povesti. Zásah je taktiež nevyhnutný, pretože žalobca si svoju
osobnosť chráni adekvátnym prostriedkom, návrhom na ochranu osobnosti. Kľúčovou teda zostal krok
3, a to vážiaca formula. Vážiaca formula pracuje s trojstupňovou stupnicou hodnôt: "nízka", "stredná"
a "podstatná". Intenzita zásahu do jedného základného práva sa pomeruje s mierou uspokojiteľnosti
druhého práva v kolízii, pričom intenzita zásahu a miera uspokojenia nadobúdajú jednu z hodnôt -
"nízka", "stredná" a "podstatná". Miera uspokojiteľnosti práva na ochranu osobnosti žalobcu vyplýva
z odpovedí na test otázkami kto, o kom, čo, kde, kedy a ako hovoril. V prejednávanej veci bola podľa
názoru súdu prvej inštancie intenzita zásahu do práva žalobcu stredná až nízka, nakoľko analýza bola
interným dokumentom cirkvi, ktorá priamo a výslovne nehodnotila a nekritizovala len jeho činnosť ako
dozorcu CZ ale hodnotila hospodárenie za dlhšie časové obdobie vykonávané viacerými členmi CZ.
Pre žalobcu nevyvodzovala žiadnu zodpovednosť. Žalobca bol dozorcom CZ s právomocou priamo
nakladať, či zasahovať do nakladania s majetkom CZ, titulom svojej funkcie bol teda osobou v rámci
cirkevnej spoločnosti známou a významnou. S ohľadom na to je hranica akceptovateľnej kritiky u žalobcu
širšia ako u "bežného" člena cirkvi. Vzhľadom k uvedenému ako aj vzhľadom k tomu, že išlo o neverejný
dokument, ktorého cieľom nebolo verejne znevažovať žalobcu, dospel súd prvej inštancie k záveru, že



miera uspokojiteľnosti vo vzťahu ku všetkým označeným, napadnutým odsekom analýzy môže byť len
stredná až nízka. Súd prvej inštancie zohľadnil postavenie žalobcu ako dozorcu CZ, vzal do úvahy
charakter analýzy ako neverejnej, nezáväznej analýzy hospodárenia s majetkom CZ, ktorej cieľom bolo
na jej podklade zistiť, či došlo k porušeniu cirkevných predpisov a po vyhodnotení testu proporcionality
dospel k záveru, že napadnuté výroky uvedené v analýze neboli a nie sú spôsobilé zasiahnuť do dobrej
povesti žalobcu. Napadnuté body analýzy neobsahujú hodnotové úsudky na adresu žalobcu. Ich obsah
vychádza z podkladov, ktoré mali žalovaní 1 - 3 vtom čase v dispozícií. Sú štylizované vecne,
nemajú znevažujúci, difamačný charakter, nie sú formulované s cieľom pôsobiť zákerne. Analýza ako
celok pôsobí na čitateľa naliehavo vtom zmysle, že veci tam vytknuté by sa mali riešiť prioritne, avšak
bez toho, aby analýza priamo a výslovne označovala vinníka za situáciu tam popísanú. Analýza je
celkovým zhodnotením stavu vzťahov v rámci užšieho okruhu príslušníkov N., nijako však nevyvoláva
dojem, že za túto situáciu je zodpovedný len žalobca. Súd prvej inštacnie uviedol, že ak aj by sa z
pohľadu žalobcu mohol javiť ako difamačný výrok na strane 5 ods. 2 analýzy "Po nástupe nového
dozorcu R. T.. O. Z. P.. XXXX, sa začala dobre fingovaná manipulácia a nehnuteľným majetkom CZ",
posúdil ho ako akceptovateľný. Uvedený výrok má skôr špekulatívny charakter, ktorý podľa názoru
súdu prvej inštancie neprekračuje hranicu oprávnenej kritiky vzhľadom k vyššie zodpovedaným otázkam
testu proporcionality. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že k neoprávnenému zásahu môže dôjsť
vtedy, ak sú v kritike použité nepravdivé skutkové tvrdenia difamačného charakteru, ako aj zverejnením
neprípustných hodnotiacich úsudkov o určitej osobe. V prípade, ak sú v kritike na charakterizovanie
určitých javov a osôb použité výrazy, ktorých miera expresivity je v značnom nepomere k cieľu kritiky,
respektíve ak je obsah kritiky neprimeraný posudzovanému konaniu kritizovaného a vyplýva z nich
úmysel znevážiť či uraziť kritizovanú osobu (tzv. intenzívny exces), ide o neprimeranú kritiku, ktorá
je spôsobilá zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti (podporne poukázal rozsudok Najvyššieho
súdu ČR z 31. januára 2007, sp. zn. 30 Cdo 1941/2007). Podľa názoru súdu prvej inštancie v danej
veci neboli prekročené hranice vecnej a konkrétnej kritiky. Kritika uvedená v analýze bola primeraná,
resp. zodpovedajúca obsahom, formou a miestom zverejnenia (neverená interná listina adresovaná
na Generálny biskupský úrad N.) cieľu, ktorý analýza sledovala, a to pripraviť podklady pre následné
šetrenie komisiou, či došlo alebo nedošlo k porušeniu cirkevných predpisov a preto z týchto dôvodov
súd prvej inštancie žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie
v zmysle § 142 odsek 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj OSP) a z dôvodu
plného úspechu žalovaných 1 - 3 im súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote v celom rozsahu žalobca odvolaním.
Namietol, že súd prvej inštancie v predmetnej veci zistil neúplne skutkový stav, nakoľko nevykonal
navrhnutý dôkaz, že na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
že vec nesprávne právne posúdil. Namietal aj nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku. Uviedol,
že na základe návrhu žalovanej strany mal byť vykonaný dôkaz výsluchom svedka, biskupa O.. M.
C., R.. na zistenie okolností nakladania s obsahom Správy (analýzy) po jej doručení Generálnemu
biskupskému úradu N.. Podľa uznesenia prvoinštančného súdu vyhláseného na pojednávaní dňa 18.9.
2014 mal byť tento svedok vypočutý na pojednávaní 22.1.2015. Svedok sa na tento termín pojednávania
nedostavil a prvoinštančný súd bez odôvodnenia tento dôkaz už nevykonal, napriek tomu, že svoje
rozhodnutie prvoinštančný súd opiera o zistenie, že Správa (analýza) mala vyslovene interný charakter
a bola doručená len Generálnemu biskupskému úradu N.. Výsluch tohto svedka žalobca považuje za
dôležitý dôkaz o tom, kto vyhotovoval odpisy, respektíve fotokópie Správy, ktoré potom boli doručované
napríklad svedkovi K. M. osobne dňa 30.1. 2013 (výsluch svedka K. M. na pojednávaní dňa 14.4.
2015). Žalobca poukázal na to, že v odôvodnení napadnutého rozsudku sú deklarované ako zistenia
súdu voľné prepisy výrokov strán sporu, ktoré súdu predniesli pri ich výsluchu a takisto voľné prepisy
výrokov svedkov, ktoré súdu predniesli pri ich výsluchoch. Nejedná sa teda o zistenia súdu
z vykonaného dokazovania, ale len o voľné prepisy výrokov strán sporu, ktoré mali zachytiť obsah
výsluchov. Z vykonaného dokazovania, obsahu Správy (analýzy), prvoinštančný súd dospel k
zisteniu, že Správa má charakter nezáväznej analýzy nakladania s cirkevným majetkom. Tento záver
žalobca namietol a uviedol, že Správa obsahuje nepravdivé tvrdenia faktov, napr. v texte na strane 5 v 2.
"Na jeho návrh bol zrušený hospodársky výbor, stavebný a právny výbor ....", ktoré sa preukázalo ako
nepravdivé, čo vyplynulo zo Zápisnice z konventu konaného dňa XX.X. XXXX, z ktorej je zrejmé, že R. J.
K. prijal uznesenie, ktorým na návrh presbyterstva, teda nie žalobcu, zrušil Hospodársky a revízny výbor,
pričom tohto konventu sa podľa prezenčnej listiny zúčastnila aj žalovaná. Správa obsahuje aj hodnotiace
úsudky, ktoré nemajú oporu v nejakom vecnom základe, napríklad v texte na strane 5 v 2. odseku: "Po
nástupe nového dozorcu R. T.. O. Z. P.. XXXX, sa začala dobre fingovaná manipulácia s nehnuteľným



majetkom CZ." v kontexte uvedenom na strane 7, v 3. odseku: ďalšou odpredanou nehnuteľnosťou
v historickej časti Starého mesta Bratislavy, bol pamiatkovo chránený polyfunkčný bytový dom na L. F..
na zastavanej ploche XXXXmX. ... Táto nehnuteľnosť bola za podivných okolností a za intenzívneho
lobovania dozorcu CZ, bez výberového konania odpredaná dňa XX.XX.XXXX spoločnosti L.A. A..P..U..
(založená dňa 16.11. 2006), za kúpnu cenu 106 mil. Sk. Kúpnopredajná zmluva bola podpísaná bez
výberového konania a súdnoznaleckého posudku", pričom žiadne intenzívne lobovanie žalobcu v tomto
konaní preukázané nebolo, naopak žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 22.1. 2015
uviedol: "... za lobovania určitých osôb 20.12. 2006 bola podpísaná kúpnopredajná zmluva s vedením
Cirkevného zboru, na ktorej sa podieľal aj žalobca, pričom boli porušené všetky cirkevné zákony a
predpisy, ktoré určovali ako sa postupuje pri predaji takejto veľkej nehnuteľnosti." a ďalej uviedol ".
intenzívne osobne intervenoval Seniorský úrad po podpise zmluvy, aby dali súhlas k tejto kúpnej zmluve."
V konaní bolo podľa názoru žalobcu preukázané, že dňa 1.12. 2006, teda 19 dní pred podpisom kúpnej
zmluvy, Generálne presbyterstvo N. na Slovensku salo uznesením č. 207/06 predchádzajúci súhlas na
predaj budovy na L. F.. Z. K.. Žalobca zdôraznil , že za udelenie súhlasu Generálneho presbyterstva N.
k predaju budovy na L. F.. Z. K. "lobovalo" 19 presbyterov CZ Bratislava a nie žalobca, ktorý na tomto
zasadnutí konanom vo Zvolene ani nebol prítomný. V konaní bolo preukázané, že pred predajom budovy
boli vypracované znalecké posudky na účel ocenenia predmetu kúpy, z ktorých potom rezultovala
dohoda o kúpnej cene vo výške 106.000.000,- Sk. Skutočnosť, že bol vypracovaný znalecký posudok
potvrdila aj svedkyňa navrhnutá žalovanou stranou, pani T.. N. A. na pojednávaní 22.1. 2015, ktorá
v rozhodnom čase vykonávala funkciu ekonómky cirkevného zboru. Keďže Správa obsahuje okrem
tvrdenia faktov aj hodnotiace úsudky nemožno ju považovať za analýzu, aj keď to má zakomponované v
názve. Ale je potrebné považovať ju za Správu ktorou bolo neoprávnene zasiahnuté do cti, dôstojnosti a
vážnosti žalobcu, nakoľko ho obviňovala z manipulácie s cirkevným majetkom, z predaja nehnuteľnosti
na L. F.. v rozpore s cirkevnými predpismi, z inkasovania kúpnej ceny z predaja tejto nehnuteľnosti na
účet súkromnej firmy, z nečinnosti vo veci reštitúcie cirkevného majetku a podobne. Správa obsahuje
okrem tvrdenia faktov aj hodnotiace úsudky a preto ju nemožno považovať za analýzu, aj keď to má
zakomponované v názve, ale je potrebné považovať ju za listinu, ktorou žalovaní 1 - 3 oznamovali
Generálnemu Biskupskému úradu N. E.vrdenia faktov a hodnotiace úsudky týkajúce sa cti, dôstojnosti a
vážnosti žalobcu. Správa je vypracovaná svojou štruktúrou a rozsahom vo forme, ktorá mala vzbudzovať
dojem serióznosti a podloženosti dokladmi uvedenými v prílohách v rozsahu 154 strán. V závere Správy,
v znení jej posledného odseku je obsiahnutá výzva autorov Správy "Ešte nie je neskoro!" Treba zastaviť
ďalšie rozkrádanie, znehodnocovanie majetku CZ a dôsledne vyšetriť túto kauzu." a ďalej "Autorita
vedenia N. a jej riadiacich orgánov bude závisieť od spravodlivého vyšetrenia tejto kauzy a potrestania
vinníkov!" a ďalej obsahuje hrozbu pre vedenie N. "V prípade nerozhodnosti a nečinnosti vedenia N.,
bude predmetom verejnej kritiky." Prvoinštančný súd dospel aj k nesprávnemu zisteniu, že Správa bola
neverejným dokumentom a že, žalovaní 1 - 3 ju žiadnym spôsobom nerozširovali. Z
vykonaného dokazovania je preukázané, že žalovaný 1 dňa 11.6. 2013 rozoslal cirkevným zborom N.
po celom Slovensku list zo 7.6. 2013, ktorého prílohou bol obsah Správy (preukazuje to
výsluch svedka K. M. na pojednávaní 14.4. 2015) ako aj listinný dôkaz fotokópia elektronicky rozoslanej
správy (e-mail) z 11.6. 2013). Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v záujme šírenia tejto správy
nielenže žalovaní 1 - 3 v jej texte apelovali na jej verejné šírenie, prerokúvanie, vyšetrovanie na základe
nepravdivých tvrdení a obvinení, ale ešte aj sami prostredníctvom elektronickej pošty Správu šírili z
adresy žalovaného 1. Žalované v 2. a 3. rade v priebehu konania nenamietali, že sa tak dialo bez ich
vedomia. Prvoinštančný súd dospel aj k zisteniu, že "Analýza ako celok pôsobí na čitateľa naliehavo
v tom zmysle, že veci tam vytknuté by sa mali riešiť prioritne, avšak bez toho, aby analýza priamo a
výslovne označovala vinníka za situáciu tam popísanú. "V texte Správy na strane 5 v 2. odseku Správy je
však uvedené, že "Po nástupe nového dozorcu R. T.. O. v r. 2004, sa začala dobre fingovaná manipulácia
s nehnuteľným majetkom CZ. Na strane 7, v 3. odseku je uvedené: ďalšou odpredanou nehnuteľnosťou
v historickej časti Starého mesta Bratislavy, bol pamiatkovo chránený polyfunkčný bytový dom na L. F..
na zastavanej ploche XXXXmX. ... Táto nehnuteľnosť bola za podivných okolnosti a za intenzívneho
lobovania dozorcu CZ bez výberového konania odpredaná dňa 20.12.2006 spoločnosti L. F. A..P..U..".
V čase uskutočnenia predaja budovy na L. F.. Z. K. bol dozorcom CZ žalobca. Správa teda spája
konkrétne osobu žalobcu s difamujúcimi hodnoteniami jeho konania, ktoré označuje za dobre fingovanú
manipuláciu. Žalobca namietol aj správnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorý predmet sporu podrobil
testu proporcionality. Poukázal na to, že test proporcionality možno na skúmanie rovnováhy ochrany
konkurujúcich práv vykonať len vtedy pokiaľ bolo právo na slobodu prejavu realizované legitímne a
legálne. V danom prípade však zverejnením nepravdivých tvrdení faktov a hodnotiacich úsudkov bez
vecného základu na adresu osoby žalobcu žalovaní 1 - 3 pri realizácii práva na slobodu prejavu



nedodržali princíp legitimity a ani princíp legality a dopustili sa neoprávnených zásahov do práva
na ochranu osobnosti žalobcu. V danom prípade sa teda nejedná o súperenie, konkurenciu dvoch práv
(práva na slobodu prejavu a práva na ochranu osobnosti) ale v danom prípade stojí právo na ochranu
osobnosti žalobcu proti neprávu (nelegitímne a nelegálne realizované právo na slobodu prejavu). Preto
podrobenie tohto vzťahu testu proporcionality neprichádza do úvahy. Žalobca nerozporuje, že bol
osobou verejného záujmu a teda, že nemožno verejne posudzovať jeho nakladanie s majetkom cirkvi
počas jeho pôsobenia vo funkcii dozorcu cirkevného zboru, ale tvrdí, že ani kritika osoby verejného
záujmu nie je legitímnym prvkom práva slobodu prejavu, ak je založená na difamujúcich nepravdivých
tvrdeniach faktov a difamujúcich hodnotiacich úsudkoch bez vecného základu. Podľa názoru žalobcu
súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie neodôvodnil v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 157
odsek 2 OSP. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V danom prípade je
zistenie súdu prvej inštancie , že žalovaní 1 - 3 Správu žiadnym spôsobom nešírili v rozpore s obsahom
výpovede svedka M., ktorý označil dôkaz e-mail, ktorým žalovaný 1 Správy rozposlal elektronickou
poštou dňa 11.6. 2013 cirkevným zborom N. po celom Slovensku. Prvoinštančný súd sa o tomto dôkaze
vôbec v odôvodnení Rozsudku nezmieňuje a ani ho nehodnotí. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalovaní 1 - 3 navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K námietke nevykonaného
dôkazu výsluchom žalovanými 1 - 3 navrhovaného svedka generálneho biskupa N., M.Š. C. uviedli,
že vzhľadom na skutočnosť, že v súdnom spise je založené čestné prehlásenie Predsedníctva N.,
t.j. generálneho biskupa N. a generálneho dozorcu N., ktorí sú štatutárnymi zástupcami Evanjelickej
cirkvi augsburského vyznania SR, že listina, ktorá je predmetom súdneho sporu s názvom "R. J. N.
na A. - analýza príčin a dôsledkov hospodárskeho úpadku" bola interným materiálom pre potreby
cirkvi, na jeho výsluchu netrvali. Súd prvej inštancie vykonal vo veci žalobného návrhu na ochranu
osobnosti všetky žalobcom navrhované dôkazy, čo zodpovedá úprave obsiahnutej v §120 ods.1 OSP a
nevykonanie dôkazu, navrhnutého žalovanými 1 - 3 nemôže založiť procesnú vadu konania. Poukázali
na to, že žalobca v odvolaní prezentuje jeho pohľad na skutkový stav veci a z predmetnej listiny účelovo
vytrhol z kontextu jej obsahu len jeden bod a to bod 2 na str. 5, pričom listina obsahuje viac ako 30
bodov, označených ako "doklad", ktoré majú poradové číslo. Text " po nástupe nového dozorcu T..
O. Z. P. XXXX sa začala dobre fingovaná manipulácia s nehnuteľným majetkom Cirkevného zboru,
nie je hodnotiacim úsudkom adresovaným na bežného občana, pretože vo vete je konštatované "po
nástupe nového dozorcu", t.j. cirkevného funkcionára, zodpovedného podľa cirkevných predpisov za
hospodárenie s cirkevným majetkom, nech už by to bola ktorákoľvek do tejto funkcie zvolená osoba.
Počas celého súdneho konania pred súdom prvej inštancie ako aj v texte žalobcom požadovaného
ospravedlnenia, žalobca zdôrazňuje najmä tú skutočnosť, že ho žalovaní 1 - 3 neprávom obvinili,
že odpredal bytový dom na L. F., K. - A. M., za podivných okolností a na škodu cirkevného zboru.
Takéto tvrdenie, resp. konštatovanie alebo hodnotenie listina, ktorá má byť základom pre podanie žaloby
na ochranu osobnosti, vôbec neobsahuje. Na str.7, doklad 18, pod názvom: "Posúdenie zmluvných
vzťahov CZ Bratislava kanceláriou B.. O..W." je nasledovný text: "Ďalšou odpredanou nehnuteľnosťou v
historickej časti Starého Mesta Bratislavy bol pamiatkovo chránený polyfunkčný bytový dom na L. F.. na
zastavanej ploche XXXX M.. Len z nájmu mal CZ ročne 5 mil.Sk. Táto nehnuteľnosť bola za podivných
okolností a za intenzívneho lobovania dozorcu CZ bez výberového konania odpredaná spoločnosti L..
Žalobca vypovedal, že cirkevný zbor mal jeden účet v A. A. Q..A.., E.. O. Ú. Q. V. Ú. sa založil na
základe rozhodnutia konventu v F. na O. F.. Mal slúžiť na fond opráv a na ten účet prišli aj peniaze
106 miliónov Sk od kupujúceho za dom na L. F.. Ošetrené boli tak, že sa kúpili investičné certifikáty s
výnosom 3,6 % ročne. To sa odohralo v januári 2007. V r.2009 v dôsledku krízy klesol výnos z certifikátov
na 1% a na základe výnosu dostal ponuku od spoločnosti O. A..P..U., dcérskej spoločnosti O. R. Q..A.., v
ktorej žalobca pôsobí ako riaditeľ úseku vonkajších vzťahov, ktorá povedala, že môže peniaze uložiť za
pôvodných podmienok, ktoré banka nedokázala splniť....Samotná táto výpoveď žalobcu odporuje jeho
tvrdeniu, že tu ide o nepravdivé konštatovania žalovaných 1 - 3 v súvislosti s predajom nehnuteľnosti
na L. F.. Z. K.. Žalovaní 1 - 3 poukázali na záver napadnutej listiny - Správy a tvrdia, že má vyslovene
odporúčací charakter. Apeluje na Predsedníctvo cirkvi, aby na základe interných zistení a priložených
materiálov preskúmalo vnútri cirkvi hospodárenie s majetkom R. J. K.. Podľa názoru žalovaných 1
- 3 rozsudok, ktorý by priznal žalobcovi účinky práv na ochranu osobnosti, by nebol v súlade so
štandardami ochrany podľa čl. 26 Ústavy a čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Pri pozornom čítaní a ani z názvu listiny nevyplýva, že žalobca utrpel na svojich osobnostných
právach. Predmetom listiny, ktorá je základom žalobného návrhu, je interná informácia žalovaných 1 - 3



o hospodárení CZ Bratislava v nej popísanom období. Námietku žalobcu o nedostatočnom odôvodnení
rozsudku žalovaní 1 - 3 považujú za účelovú

8. Žalobca v odvolacej replike spochybňoval námietky, ktoré predniesli žalovaní 1 - 3 vo vyjadrení k
jeho odvolaniu proti rozsudku. Uviedol, že Správa bola adresovaná a doručená W. K. Ú.P. N. na A..
Žalovaní 1 - 3 boli uzrozumení s tým, že tento materiál bude predmetom oboznamovania sa s jeho
obsahom aj zo strany členov nezávislej komisie GP na zriadenie, ktorej žalovaní 1 - 3 v závere materiálu
na stranách 12. a 13. vyzývajú. Takáto komisia bola zriadená a predložila biskupskému úradu
svoje stanovisko. S obsahom materiálu sa teda oboznámilo množstvo ľudí z vnútorného prostredia
cirkvi. Už len z týchto hľadísk je potrebné materiál posudzovať za spôsobilý privodiť žalobcovi ujmu
na jeho osobnostných právach. Žalobca poukázal už v prvoinštančnom konaní a v odvolaní na to,
že z dokazovania bolo preukázané, že žalovaný 1 dňa 11.6. 2013 rozoslal cirkevným zborom N.
po celom Slovensku list zo 7.6. 2013, ktorého prílohou bol obsah Správy (výsluch svedka K. M. na
pojednávaní 14.4. 2015) ako aj listinný dôkaz fotokópiu elektronicky rozoslanej správy (e-mail) z 11.6.
2013). Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v záujme šírenia tejto Správy nielenže žalovaní 1- 3
v jej texte apelovali na jej verejné šírenie a ju aj prostredníctvom elektronickej pošty šírili z adresy
žalovaného v 1. rade. Žalobca poukazuje na to, že žalovaní 1 - 3 sa nemôžu zbaviť zodpovednosti
za obsah predmetnej Správy konštatovaním, že sa jedná o nezávislú analýzu, ako to konštatoval
súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku. Správa obsahuje hodnotiaci úsudok žalovaných 1 - 3
vyjadrený vo vete " - predsedníctvo CZ a im blízke lobistické skupiny spôsobili duchovný a hospodársky
rozvrat s obrovskými škodami na jeho majetku a narušili život CZ Bratislava". Táto sa týka aj osoby
žalobcu, ktorý bol ako dozorca, štatutárnym orgánom a členom predsedníctva cirkevného zboru a v
texte Správy je tak aj označený, s uvedením času, jeho funkcie v cirkevnom zbore, titulu a priezviska
v súvislosti s nepravdivými tvrdeniami faktov a nenáležitými hodnotiacimi úsudkami o "dobre fingovanej
manipulácii s nehnuteľným majetkom CZ" (strana 5. 2. odsek Správy). Žalobca vždy poukazoval na
kontext Správy, na kontextuálne súvislosti medzi hodnotiacimi úsudkami týkajúcimi sa osoby žalobcu
uvedenými v 2. odseku na strane 5. Správy: "Po nástupe nového dozorcu R. T.. O. Z. P.. XXXX, sa
začala dobre fingovaná manipulácia s nehnuteľným majetkom CZ." s textom uvedeným v 3. odseku
na strane 7. Správy: Ďalšou odpredanou nehnuteľnosťou v historickej časti Starého mesta Bratislavy,
bol pamiatkovo chránený polyfunkčný bytový dom na L. F.. na zastavanej ploche XXXXmX.... Táto
nehnuteľnosť bola za podivných okolností a za intenzívneho lobovania dozorcu CZ, bez výberového
konania odpredaná dňa 20.12.2006 spoločnosti L. A..P..U.. (založená dňa 16.11. 2006), za kúpnu
cenu 106 mil. Sk. Kúpnopredajná zmluva bola podpísaná bez výberového konania a súdnoznaleckého
posudku", a s textom na strane 12 Správy v časti označenej ako "ZÁVER:"... " - predsedníctva CZ
a im blízke lobistické skupiny spôsobili duchovný a hospodársky rozvrat s obrovskými škodami na
jeho majetku a narušili život CZ Bratislava. Vecný základ týchto výrokov, hodnotiacich úsudkov, nebol
v prvoinštančnom konaní preukázaný žiadnymi dôkazmi, okrem tvrdení žalovaných 1 - 3, kontext je
smerovaný aj voči osobe žalobcu a je difamujúci. Žalobca bol označený za osobu, ktorá po nástupe
do funkcie dozorcu cirkevného zboru v roku 2004 začala dobre fingovanú manipuláciu s nehnuteľným
majetkom cirkevného zboru, za osobu, ktorá za podivných okolnosti a intenzívneho lobovania predala
nehnuteľnosť z majetku cirkvi v hodnote 106 mil. Sk, pričom toto hodnotenie je podopreté nepravdivým
tvrdením, že sa tak stalo bez predchádzajúceho vypracovania znaleckého posudku o určení ceny a na
záver Správy bol žalobca zahrnutý do skupiny ľudí, ako člen predsedníctva cirkevného zboru, a lobistov,
ktorí spôsobili duchovný a hospodársky rozvrat s obrovskými škodami na majetku cirkevného zboru
Bratislava. Po predaji nehnuteľnosti na L. F. Z. K., Z. P. XXXX, bola kúpna cena za túto nehnuteľnosť
zaplatená na účet cirkevného zboru, ktorý na tento účel bol zriadený v F. a mal slúžiť na fond opráv.
Žalobca však k tomu uviedol, že nakoľko na fond opráv nebolo možné ani potrebné použiť v krátkej
dobe tak vysokú sumu voľné prostriedky boli zhodnotené v roku 2007 nákupom investičných certifikátov
s úrokovým výnosom 3,6% ročne. Žalobca ďalej uviedol, že v roku 2009 keď úroková sadzba, výnos, z
investičných certifikátov poklesol na úroveň 1% ročne, uložil tieto voľné peniaze za úrokových podmienok
dohodnutých pôvodne Z. P. XXXX A. F.. Takéto konanie nemožno hodnotiť ako predaj nehnuteľnosti
za podivných okolností a intenzívneho lobovania. Napokon dokazovanie o tom na aký bankový účet
bola poukázaná kúpna cena za nehnuteľnosť na L. F. Z. K., len preukazovalo nepravdivosť tvrdenia, že
kúpna cena bola poukázaná na súkromný účet a nie na účet cirkvi. Preto tvrdenie žalovaných 1 - 3 o
tom, že sám žalobca pred súdom prvého stupňa spochybnil spôsob predaja nehnuteľnosti patriacej do
vlastníctva CZ je úplne nenáležité a nemá oporu v dokazovaní. Odporúčací charakter Správy, na ktorý
poukazujú žalovaní 1 - 3 je v rozpore s jej záverečným textom, kde vyzývajú na zastavenie rozkrádania
a na potrestanie vinníkov.



9. Žalovaní 1 - 3 v odvolacej duplike k vyjadreniu žalobcu zotrvali na všetkých ich ústnych a písomných
podaniach v danom spore .

10. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna
úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 odsek 1 CSP),
rešpektuje ale procesný účinok odvolania do 30.6.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad uvedených v ustanoveniach § 379
a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa
ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp.
zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

12. Podľa článku 10 odsek 1 zákona č. 23/1991 Zb. - Listiny základných práv a slobôd, má každý
právo, aby bola zachovaná jeho ľudská dôstojnosť, osobná česť, dobrá povesť a chránené jeho meno.
Ochrana tohto práva bola prenesená aj do ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti
(§ 11 a nasledujúce .. OZ). Podľa článku 17 odseky 1, 2 a 4 Listiny sú sloboda prejavu a právo na
informácie zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo
iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na
hranice štátu. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o
opatrenia, ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť
štátu, verejnú bezpečnosť, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

13. Spor medzi žalobcom a žalovanými 1 - 3 je z hľadiska objektívneho práva sporom o tom, či obsahom
listiny pomenovanej "R. J. N. na A. - analýza príčin a dôsledkov hospodárskeho úpadku", ktorú žalovaní
1 - 3 po jej vypracovaní doručili Predsedníctvu N. bolo legitímne vykonané základné právo vyjadriť
svoj názor, alebo či ňou došlo k zneužitiu tohto práva a tým, k zásahu do základného práva žalobcu na
zachovanie jeho ľudskej dôstojnosti, cti a dobrej povesti.

14. Vo vzťahu k zásahu do osobnostných práv je potrebné rozlišovať tvrdené fakty a hodnotiace
úsudky. Pravdivosť tvrdených faktov sa dá dokázať, správnosť hodnotiacich úsudkov sa preukázať
nedá. Požiadavke na preukázanie pravdivosti hodnotiacich úsudkov nie je možné vyhovieť, pretože
takáto požiadavka by bola porušením práva na slobodu vyjadriť svoj názor. V zásade platí, že pravdivá
informácia nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ nie je podaná tak, že skresľuje skutočnosť.
Hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor autora, ktorý ku konkrétnemu faktu zaujíma určitý postoj
tak, že ho hodnotí na základe vlastných kritérií. Preto nie je možné hodnotiaci úsudok preukazovať,
je ale potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivých skutočnostiach, či má reálny základ a či forma
jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným
znakom výkonu kritiky, teda či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie a zneuctenie osoby. Prípustná
je taká kritika konania určitej osoby, ktorá je vecná a konkrétna, založená na pravdivých skutkových
okolnostiach, z ktorej sú vyvodené zodpovedajúce hodnotiace úsudky, ktorá nesleduje cieľ kritizovaného
škandalizovať, ponížiť alebo uraziť, ktorá nepoužíva výrazy, ktoré sú v značnom nepomere k cieľu kritiky.

15. Žalobca v rokoch 2004 až 2010 zastával v I. R. J. N. R. Q. Z. na A. funkciu zborového dozorcu
N. K., a z tejto funkcie mu vyplývala zodpovednosť za hospodárenie s cirkevným majetkom, čomu
korešpondovalo oprávnenie s majetkom nakladať. Z pohľadu hierarchie a dôležitosti tejto funkcie v
danom cirkevnom spoločenstve bol osobou verejného záujmu a jeho konanie v súvislosti spojené
s výkonom funkcie v danom cirkevnom spoločenstve podliehalo aj právo členov tohto cirkevného
spoločenstva verejne jeho konanie posudzovať a aj prednášať kritiku.

16. Žalovaní 1 - 3 doručili orgánu cirkevného spoločenstva dňa 17.1.2013 nimi vypracovanú písomnosť
označenú ako - R. J. N. na A. - analýza príčin a dôsledkov hospodárskeho úpadku. Odvolací súd sa
stotožnil s námietkou žalobcu, že predmetná listina nezostala nezverejenená, pretože mailovou
komunikáciou žalovaným 1 zo dňa 11.6.2013 (č. listu 228) bola sprístupnená navonok aj osobám mimo



orgánu cirkvi, ktorému bola pôvodne žalovanými 1 - 3 adresovaná. Žalovaní 1 - 3 tento dôkaz v konaní
nevyvrátili.

17. Listina obsahovo spracúva pohľad žalovaných 1- 3 na správu majetku tejto cirkvi za dlhšie časové
obdobie, ktoré pokrýva aj obdobie kedy zodpovednosť za hospodárenie s majetkom mal žalobca.
Žalovaní 1 - 3 v správe poukazujú na zmluvné vzťahy, ktorých predmetom bol majetok cirkvi a ktoré
vnímajú ako konanie vykonané buď v neprospech alebo aj v prospech cirkevného spoločenstva,
alebo ako konanie urobené v rozpore s vnútornými predpismi cirkevného spoločenstva a dokumentujú
to listinnými dôkazmi, napríklad konkrétnymi zmluvami. V závere listiny žiadajú oslovený orgán
cirkevného spoločenstva o vykonanie analýzy ich zistení prostredníctvom nezávislej komisie. Práve
z tohto záveru, návrh na nestranné prešetrenie ich zistení, vyplýva interpretácia obsahu predmetnej
listiny tak, ako ju predniesli žalovaní 1 - 3 v prvoinštančnom konaní a síce, že jej cieľom bolo v interných
hraniciach príslušného cirkevného orgánu poukázať a upozorniť na úkony hospodárenia s majetkom.
Z predmetnej listiny nevyplýva, že by v nej žalovaní 1 - 3 sami podávali definitívne konštatovanie o
nezodpovednom nakladaní s majetkom cirkvi z ktorého by vyvodzovali dôsledky naopak, žalovaní 1
- 3 motivovaní pochybnosťami o hospodárnom spravovaní majetku ich cirkvi žiadajú o nestranné
prešetrenie ich vyhodnotenia nakladania s majetkom cirkevného spoločenstva a prípadné vyvodenie
zodpovednosti.

18. Žalobca žalobou v tomto konaní napadol časť obsahu listu na strane 5 bod 13 (doklad 13) v
znení ... sa začala dobre fingovaná manipulácia s nehnuteľným majetkom CZ. Na jeho návrh bol zrušený
hospodársky výbor. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo síce preukázané, že hospodársky výbor
nebol zrušený na návrh žalobcu, ale hodnotiaci úsudok (... sa začala dobre fingovaná
manipulácia s nehnuteľným majetkom CZ ...) žalovaných 1 - 3 má základ v celom odseku tejto časti listu
z ktorého vyplýva, že správa cirkevného majetku bola zverená subjektu z prostredia mimo cirkevného
spoločenstva, súkromnej právnickej osobe O. A.Z. K., A..P..U.., personálne spojenou aj s osobou žalobcu
(je členom orgánu spoločnosti O. R., Q..A.., ktorá je spoločníkom O. A. K., A..P..U. .). Žalobca napadol
aj časť obsahu listiny na strane 7 odsek 3 v znení ...ďalšou odpredanou nehnuteľnosťou v historickej
časti Starého mesta Bratislavy, bol pamiatkovo chránený polyfunkčný bytový dom na L. F.. ....Táto
nehnuteľnosť bola bez výberového konania odpredaná dňa 20. 12. 2006 spoločnosti L. s.r.o.(založená
XX. XX. XXXX ) za kúpnu cenu 106 mil. Sk. Z dokazovania vykonaného prvoinštančným súdom
vyplynulo, že Kúpnopredajná zmluva bola podpísaná bez výberového konania. Aj keď žalobca v konaní
pred súdom prvej inštancie preukázal, že v súvislosti s týmto predajom znalecké posudky vypracované
boli, nevyvrátil netransparentnosť tohto predaja, na ktorú žalovaní 1 - 3 poukázali. Z listinného dokladu
- uznesenie generálneho presbyterstva z 19. 12. 2006 doručenej CZ Bratislava 22.12.2006 nevyplýva
tvrdenie žalobcu, že W. K.Ý. Ú. N. odsúhlasil predmetnú kúpnu zmluvu. Vyplýva z nej len to, že bolo
požiadané o súhlas k odpredaju budovy, s ktorým zámerom Generálne presbyterstvo súhlasilo, ale
vymienilo si definitívne schválenie kúpnej zmluvy so všetkými náležitosťami, čo sa nemohlo uskutočniť,
keďže kúpna zmluva bola uzavretá 20.12.2006 a odpoveď na žiadosť o súhlas k odpredaju
budovy R. N. K. prevzal 22.12.2006. Žalobca napadol aj časť obsahu listiny na strane 8 odsek 4 v
znení ...Naopak upozornil na nečinnosť CZ pri získavaní reštitučného nároku na historickú budovu C.
XX..., k čomu odvolací poukazuje na to, že tento text je potrebné vykladať v kontexte celého odseku do
ktorého je zakomponovaný a vyplýva z neho, že jeho prameňom je stanovisko generálneho biskupa B..
Y. vyjadrené v liste zo dňa 12. 2. 2006 adresované CZ Bratislava.

19. Predmetná listina je podaním, v ktorom žalovaní 1 - 3 vyjadrili svoje stanovisko ku konaniu spojeného
s nakladaním majetku ich cirkevného spoločenstva. Použili kritiku, ktorú súd prvej inštancie po vykonaní
testu proporcionality vyhodnotil ako prípustnú, a odvolací súd sa s týmto názorom stotožnil. Informácie
s ktorými žalovaní 1 - 3 pracovali a zdroje týchto informácii žalovaní 1 - 3 v listine označili. Žalovaní
1 - 3 v listine osobu žalobcu neodsúdili ako konečného vinníka zodpovedného za podľa nich zistené
nesprávne nakladanie s majetkom cirkevného spoločenstva, v listine označili okolnosti, ktoré považujú
za problémové pri hospodárení s majetkom cirkevného spoločenstva a využili právo dané im ako členom
Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v zmysle jej cirkevného zákona č. 4 / 2009 (č. l. spisu - 72)
upozorniť na nedostatky (§ 3 odsek b). Z ich listiny je zrejmé, že ju nepodali anonymne, podpísali sa
pod ňu a uviedli čoho sa domáhajú, teda prešetrenia či majetok cirkvi bol spravovaný v zmysle jej
vnútorných predpisov, keďže poukázaním na vymenované okolnosti dospeli k názoru, že sa tak nestalo.
N. R. Q. Z. na A. Z.A. XX.X.XXXX O. (Č.. L.. A.F. XX) z ktorého vyplýva, že Generálny hospodársky
výbor N. Z. P. XXXX konštatoval, že za osobitne nehospodárne nakladanie s cirkevným majetkom



je potrebné považovať aj niektoré sprostredkovateľské, zámenné, nájomné zmluvy cirkevného zboru
Bratislava napríklad aj so spoločnosťou O. R. A..P..U... Napadnutá Listina žalovaných 1 - 3 bola vecne
vyhodnotená na rokovaní Generálneho hospodárskeho výboru konaného 24.6.2013 a zo zápisnice z
rokovania vyplynulo, že okolnosti v nej popísané neboli nedôvodné. Pokiaľ aj žalovaní 1 - 3 niektoré
informácie s ktorými v listine pracovali podali nepravdivo, alebo nepresne tak, že vyzneli nepravdivo,
nespôsobili nimi taký zásah do osobnostných práv žalobcu, ktorý by vzhľadom na výsledok testu
proporcionality, vykonaný súdom prvej inštancie, presiahol prípustnú intenzitu miery zásahu, ktorý by
nebolo možné tolerovať. Súd prvej inštancie v danej veci dospel k správnemu záveru, že žalobcom v
predmetnej listine napadnuté výroky neboli spôsobilé zasiahnuť do jeho dobrej povesti.

20. Žalobca v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz výsluchom svedka O.. M. C., v
dôsledku čoho neúplne zistil skutkový stav veci. Strana súdneho sporu, domáhajúca sa ochrany svojich
práv je povinná uviesť v súdnom spore rozhodné skutočnosti a označiť dôkazy na ich preukázanie a to
pod následkom neúspešnosti v súdnom spore. Vyplýva to z toho, že súd sa nedozvie určitú rozhodujúcu
skutočnosť, alebo sa ju aj dozvie, ale nebude preukázaná. Zodpovednosť za výsledok v súdnom spore
majú jeho strany. Súd prihliada na to, čo sporové procesné strany v konaní predniesli a na tie dôkazy,
ktoré na podporu ich tvrdení navrhli v konaní vykonať. Spor o ochranu osobnosti vo vzťahu k dokazovaniu
ovláda v zmysle § 118a OSP koncentračná zásada, ktorá zaťažuje každú procesnú stranu. Zo súdneho
spisu nevyplýva, že by žalobca vykonanie dôkazu výsluchom svedka O.. M. C., v danom konaní navrhol.
Vykonanie tohto dôkazu žiadali žalovaní 1 - 3, ktorí s ohľadom na iné, v konaní vykonané dôkazy, od
výsluchu tohto svedka upustili (zápisnica z pojednávania 5.11.2015 , č. l. spisu 288). Nevykonanie
tohto dôkazu preto nemôže spôsobiť procesnú vadu konania, ktorá by bola v neprospech žalobcu.

21. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
dostatočne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup pri
vyhodnotení výsledkov dokazovania s poukazom na ním prijaté právne závery v odôvodnení dostatočne
vysvetlil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolací súd vyhodnotil ako dostatočný podklad
pre prieskum v odvolacom konaní. Odvolací súd poukazuje na to, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo strany sporu na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé
súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa súd stotožnil
s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného
práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces
je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav, a po použití
relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie
sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces.

22. Žalobca v odvolaní neprezentuje také tvrdenia, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia
súdu prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny
podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil .

23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262
odsek 1 CSP. Žalovaným 1 - 3, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podia § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podia § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podia odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podia druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podia
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podia § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).



(1) Dovolanie prípustné podia § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).