{"guid": "8801178b-d2bf-4fdd-ae3b-18b28486ed5f:7a08bc73-b09b-414c-8fad-726e99db3f50", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1214227806.2", "spisova_znacka": "10Co/7/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/7/2017 z 30. 5. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. mája 2018, sp. zn. 10Co/7/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1214227806.2", "identifikacne_cislo": "1214227806", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Vincent Szabó", "sudca_id": 1019, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vincent-szabo-1019", "datum_vydania": "2018-05-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7a08bc73-b09b-414c-8fad-726e99db3f50", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1214227806.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1214227806.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1214227806.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/7/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214227806
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1214227806.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobkyne: S.
A., L.. XX. XX. XXXX, J. T. A.. Č.. XXXX/XX, J., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár,
s.r.o., Kuzmányho ul. č. 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska ul. č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska ul. č.
5, Bratislava, IČO: 36 613 843, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24. marca 2016, č. k. 11C/260/2014 - 85, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti  z r u š u j e a vec     v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná a.s., so sídlom Sienkiewiczova ul. č. 4, Bratislava, IČO:
35 862 882, vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. G09090150 zo dňa 08. 08. 2014, žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 799,72 eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť štátu na účet Okresného súdu
Bratislava II súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, § 40 ods. 1, § 41 ods. 1, § 43 ods.
1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1 veta prvá, §
53 ods. 3, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 3 písm. b) zákona č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa, § 261 ods. 6 písm. d), § 497 Obchodného zákonníka a vecne dôvodnosťou podanej
žaloby, nakoľko rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská,
Arbitrážna a Mediačná a.s., so sídlom Sienkiewiczova ul. č. 4, Bratislava, IČO: 35 862 882, zo dňa 08.
08. 2014, pod sp. zn. G09090150, ktorého neplatnosti sa žalobkyňa domáhala, bol vydaný na základe
neplatnej rozhodcovskej doložky. Uviedol, že žalobkyňa ako dlžníčka uzatvorila dňa 05. 05. 2006 so
žalovaným ako veriteľom Zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške
1.062,31 eur, pričom súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky úverových produktov (verzia 2/2006) -
Všeobecné obchodné podmienky s tým, že žalovaný podal dňa 03. 09. 2009 na Stály rozhodcovský súd
žalobu na žalobkyňu o zaplatenie pohľadávky vo výške 1.415,12 eur, o ktorej rozhodol rozhodcovským
rozsudkom zo dňa 08. 08. 2014, sp. zn. G09090150 a uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému
istinu vo výške 689,77 eur spolu s 14,25 % úrokom z omeškania zo sumy 689,77 eur od 19. 10. 2007 do
zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 137,95 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku, pričom žalobkyňa si rozhodcovský rozsudok prevzala dňa 31. 10. 2014 a tým nadobudol
právoplatnosť dňa 31. 10. 2014 a vykonateľnosť dňa 04. 11. 2014. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa
podala na súd prvej inštancie dňa 25. 11. 2014, teda v zákonnej 30 dňovej lehote, návrh na zrušenie
rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorú vzhľadom na to, že bola



dojednaná v rámci záväzkovo právneho vzťahu účastníkov konania založeného Zmluvou o úvere zo dňa
05. 05. 2006, keď žalobkyňa nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej či podnikateľskej činnosti,
preskúmal z hľadiska spotrebiteľského práva. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že
predmetná Zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou spravujúcou sa mimo iných aj ustanoveniami § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keď žalobkyňa
nemala možnosť zmeniť obsah zmluvných podmienok zmluvy o úvere žalovaného, ktorej súčasťou bola
rozhodcovská doložka, teda mala možnosť len akceptovať alebo neakceptovať Zmluvu a Všeobecné
obchodné podmienky ako celok. Poukázal na skutočnosť, že Zmluvu o úvere vyhodnotil ako zmluvu
v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá je v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného
zákonníka tzv. absolútnym obchodom, pre ktorý je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu
na povahu účastníkov konania, keď v čase uzatvorenia zmluvy o úvere dňa 05. 05. 2006 Občiansky
zákonník už obsahoval úpravu problematiky spotrebiteľských zmlúv s tým, že spotrebiteľskými zmluvami
sú kúpna zmluva, zmluva o dielo a iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy,
teda z Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere by bolo možné izolovaným
výkladom vyvodiť, že úverová zmluva ako absolútny obchod podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného
zákonníka spotrebiteľskou zmluvou nie je, avšak s poukazom na § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa (ktorý bol platný v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere), spotrebiteľskými zmluvami sú
zmluvy uzatvorené podľa Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvní. Uviedol, že pojem typová zmluva (synonymum
neskôr zavedeného pojmu spotrebiteľská zmluva) podľa Občianskeho zákonníka bol teda rozšírený
tak, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzatvorené podľa Občianskeho zákonníka,  Obchodného
zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvní, a preto je
Zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného napriek povahe
tzv. absolútneho obchodu, zmluvou typovou a teda zmluvou spotrebiteľskou, z čoho vyplýva, že je
právne irelevantný prameň práva, podľa ktorého sa príslušná zmluva spravuje, nakoľko spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva upravená podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj
podľa ktoréhokoľvek iného zákona, ktorá vyhovuje vyššie uvedenej charakteristike. Súd prvej inštancie
vo svojom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa pri uzatvorení predmetnej Zmluvy o
úvere si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednala a nemala na výber rozhodnúť sa inak, keď
rozhodcovská doložka navyše splýva s ostatnými štandardnými podmienkami, je napísaná malým
písmom a veľmi ťažko čitateľná, pričom mohla Zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
zmluvným dojednaniam Zmluvy o úvere, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal žalovaný
ako prvý. Uviedol, že žiadne zákonné ustanovenie v súčasnosti nevylučuje uzatvorenie rozhodcovskej
zmluvy, resp. doložky so spotrebiteľom, avšak v každom jednom prípade musí byť rozhodcovská
zmluva dojednaná oboma zmluvnými stranami v zmysle § 3 ods. 1, § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 03. 2013, sp.
zn. 6 Cdo 217/2012). Uviedol, že v článku 5 bod 5.38 Zmluvy je upravený spôsob riešenia sporov zo
zmluvy o úvere tak, že vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe Zmluvy o úvere alebo s ňou
súvisiacich, predložia na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri Rozhodcovská,
Arbitrážna a Mediačná a.s., so sídlom Sienkiewiczova ul. č. 4, Bratislava, IČO: 35 862 882 alebo sa
strany môžu písomne dohodnúť v lehote 30 dní odo dňa doručenia návrhu niektorej zmluvnej strany,
že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich
predložia na rozhodnutie pred iný rozhodcovský súd, keď z jeho činnosti mu je známe, že v prevažnej
väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je žalobcom veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade
žalobu nepodáva, teda spotrebiteľ nemá žiadnu možnosť ovplyvniť riešenia sporu, čo je nekalá povaha
dojednania o možnosti riešenia sporov. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že po posúdení
komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky, t. j. od „možnosti“ riešenia sporu, cez jej vopred pripravené
znenie, až po v nej upravené postupy, ktorými sa strany v rozhodcovskom konaní mali riadiť, považuje
takto upravenú rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je nekalá,
pretože nebola individuálne dohodnutá a jej zmyslom je domôcť sa jej prostredníctvom pred výlučne v
každej situácii žalovaným vopred určeným rozhodcovským súdom záväzného a právne vynútiteľného
rozhodnutia, keď sa na úkor procesných práv druhej strany - spotrebiteľa zvyšuje pravdepodobnosť
rýchleho vyriešenia sporu, pričom pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej
podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu



nekalých zmluvných dojednaní podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy, ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v
právach a povinnostiach značnú nerovnováhu podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v znení platnému ku dňu uzatvorenia Zmluvy, a preto rozhodcovskú doložku obsiahnutú v zmluvných
dojednaniach Zmluvy o úvere z pohľadu ustanovení § 53, § 54 Občianskeho zákonníka platného ku
dňu uzatvorenia Zmluvy, ako aj z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení
spotrebiteľského práva) posúdil ako neprijateľnú. Poukázal na skutočnosť, že táto zmluvná podmienka
je neprijateľnou podmienkou a je neplatná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán s tým, že neplatnosť rozhodcovskej doložky má formu absolútnej
neplatnosti a existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka potom nemôže byť základom právomoci
rozhodcovského súdu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 v spojení s
§ 149 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom žalobkyne v konaní, ktorej priznal plnú náhradu trov konania
vyčíslených podľa § 11 ods. 1, 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
SR č. 655/2004 Z. z., za prevzatie a prípravu zastúpenia (á 61,85 eur + režijný paušál 8,04 eur), podanie
návrhu na začatie konania dňa 20. 11. 2014 (á 61,85 eur + režijný paušál 8,04 eur), účasť na pojednávaní
dňa 24. 03. 2016 (á 61,85 eur + režijný paušál 8,58 eur + 20 % DPH - advokát žalobkyne je platcom DPH
od 01. 01. 2016), keď náhrada cestovného na pojednávanie dňa 24. 03. 2016 bola v sume 232,22 eur
(vzdialenosť 806 km, spotreba 6,20 l/100 km, cena pohonných hmôt 1,105 eur/liter) a náhrada za stratu
času v sume 39,14 eur (14,30 eur x 20 polhodín), t. j. náhrada cestovného a straty času v sume 286 eur
+ 20 % DPH, spolu 343,20 eur, teda trovy právneho zastúpenia žalobkyne boli celkovo v sume 799,72
eur. Výrok, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok
odôvodnil právne § 4 ods. 2 písm. za) a § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a vecne
tým, že nakoľko je žalobkyňa od platenia súdneho poplatku oslobodená, na zaplatenie súdneho poplatku
za návrh v sume 99,50 eur zaviazal žalovaného.

2.

Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni trovy konania trovy konania vo výške 799,72 eur, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný
z dôvodu, že je nesprávny, nakoľko priznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia aj za účasť na
pojednávaní, z ktorého sa riadne ospravedlnil, keď ospravedlnenie svojej neúčasti doručil súdu prvej
inštancie v záujme hospodárnosti s tým, že o svojej neprítomnosti informoval aj právneho zástupcu
žalobkyne a navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že žalobkyni bude priznaná náhrada trov
právneho zastúpenia iba vo výške 167,74 eur za dva úkony právnej služby a zároveň žiadal priznať
náhradu trov odvolacieho konania v sume 41,23 eur (á 30,93 eur + režijný paušál 10,30 eur + DPH).
Poukázal na skutočnosť, že účelom právneho zastúpenia je predovšetkým zastupovanie záujmov svojho
klienta a povinnosť nahradiť trovy konania nezahŕňa všetky trovy, ale iba tie, ktoré boli potrebné na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, a preto súd prvej inštancie nemal zaviazať účastníka na
náhradu trov, ktoré druhý účastník počas konania vynaložil zbytočne. Žalovaný vo svojom odvolaní
uviedol, že žalobkyňa si zvolila právneho zástupcu z Košíc napriek tomu, že má bydlisko v Bratislave, kde
aj konanie prebiehalo, čím neprimeraným spôsobom navýšila trovy konania, pričom poukázal na nález
Ústavného súdu ČR zo dňa 02. 10. 2013. sp. zn. II. ÚS 736/2012, v ktorom uviedol, že slobodu voľby
advokáta nemožno vnímať ako úplne bezhraničnú a voľba advokáta z úplne opačného konca republiky je
neprimeraná, ak všetky prvoinštančné a odvolacie konania prebiehajú v jednom meste a zároveň nejde
o mimoriadne náročný či komplikovaný spor, a preto prostriedky vynaložené na presun advokáta cez
celú republiku v situácii, keď len v mieste prebiehajúceho konania pôsobia desiatky advokátov, nie sú v
takejto situácii potrebné na účelné bránenie práva ako to má na mysli ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a účastník
si ich má znášať zo svojho. Poukázal aj na právne závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR
zo dňa 16. 04. 2016, sp. zn. 2 Sži 6/2014, v ktorom uviedol, že súdne konanie nemôže popierať svoje
skutočné poslanie a nemôže sa stať len nástrojom, slúžiacim na vytváranie ľahkého a neodôvodneného
zisku na úkor protistrany.

3.

Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného, ktoré bolo doručené jej právnemu zástupcovi dňa 07. 12. 2016,
nevyjadrila.

4.



Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 380 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), túto prejednal bez nariadenia
pojednávania, keďže odvolanie sa týka tej časti rozsudku, ktorá má povahu uznesenia a nejde o vec
samu (§ 378 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti nepreskúmateľný.

5.

Podľa § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6.

Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7.

Podľa Čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi
orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

8.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016, t. j. v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal.

9.

Ústavne garantované právo na právnu pomoc zahŕňa právo účastníka konania zvoliť si, či sa nechá
alebo nenechá zastúpiť v konaní a prípadne tiež kým. Právne zastúpenie je tak ponechané úplne na vôli
účastníka, a to bez ohľadu na to, či by sa bol schopný zastupovať sám. Dôvody rozhodnutia účastníka
nechať sa v konaní zastúpiť advokátom nemožno hľadať len v nedostatku jeho právneho vzdelania, ale
napríklad aj vo väčšej miere objektivity zástupcu, jeho konkrétnej špecializácii na danú problematiku a
podobne. Účastník konania si musí byť vedomý toho, že v prípade neúspechu ponesie náklady konania,
prípadne aj náklady právneho zastúpenia protistrany. Na druhej strane mu však príslušné procesné
predpisy (§ 142 O. s. p.) garantujú, že jeho náklady budú v prípade úspechu nahradené.

10.

Pojem „účelný“ v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p. je nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením
nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované
uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.).

11.

Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným
postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného
nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s
nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom
na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti
za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa
však nemôžu posudzovať ako celok, a to aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože



mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne; to platí
aj pre trovy právnej služby.

12.

V posudzovanej veci si žalobkyňa zvolila na uplatnenie súdnej ochrany zástupcu z radov advokátov
udelením plnej moci Advokátskej kancelárii JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom na Kuzmányho ul. 29,
Košice, zatiaľ čo sama trvale býva na Kríkovej ul. č. 8696/10 v Bratislave, pričom žalobu na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podala dňa 25. 11. 2014 na vecne a podľa ust. § 88 ods. 2 O. s. p. miestne
príslušný Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie.

13.

Odvolací súd sa s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov právneho
zastúpenia vecne nesprávne, keď za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 24. 03. 2016
z dôvodu, že jeho právny zástupca včas doručil súdu prvej inštancie ospravedlnenie neúčasti na
pojednávaní v záujme hospodárnosti a zároveň o tom informoval právneho zástupcu žalobkyne, čím
boli trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia žalobkyne za účasť jej právneho zástupcu
vynaložené zbytočne, nestotožnil, nakoľko účasťou advokáta strany sporu na pojednávaní dochádza
k naplneniu základného účelu právneho zastúpenia, najmä ak na takom pojednávaní konajúci súd
meritórne rozhodne, pričom je potrebné zdôrazniť, že napriek výzve súdu prvej inštancie doručenej
právnemu zástupcovi žalovaného dňa 10. 11. 2015, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k žalobe (č. l. 49
spisu), si svoju povinnosť nesplnil ani na opakovanú výzvu doručenú dňa 11. 01. 2016 (č. l. 50 spisu),
keď vyjadrenie k žalobe doručil súdu prvej inštancie a právnemu zástupcovi žalobkyne elektronickou
poštou až dňa 23. 03. 2016 o 14:56 hod., t. j. necelý jeden deň pred pojednávaním, a preto je úplne
logické, že sa pojednávania osobne zúčastnil, nakoľko nemal nielen dostatok času na oboznámenie sa s
predmetným vyjadrením, ale najmä žiadny časový priestor k prípadnému písomnému vyjadreniu a jeho
doručeniu súdu prvej inštancie.

14.

Súd prvej inštancie sa však dopustil pochybenia, keď žalobkyni priznal náhradu hotových výdavkov na
cestovné a stratu času podľa ust. § 15 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. za cestu právneho zástupcu
na pojednávanie dňa 24. 03. 2016 v celkovej sume 575,42 eur, nielen z dôvodu, že tieto výdavky sú
celkom neprimerané odmene advokáta za úkony právnej služby v sume 224,30 eur, ale voľba advokáta
z opačného konca Slovenska, bez racionálneho zdôvodnenia žalobkyne, vo veci, ktorá nie je právne
a skutkovo náročná, zatiaľ čo v obvode prvoinštančného súdu, prípadne v obvode hlavného mesta
Bratislavy, pôsobia desiatky advokátov, nemôže byť účelná a sledujúca výlučne naplnenie účelu súdnej
ochrany žalobkyne, keď napadnuté rozhodnutie vo výroku o náhrade trov konania žalobkyne je okrem
vecnej nesprávnosti aj nepreskúmateľné, nakoľko v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie
neuviedol žiadne úvahy, ktorými sa spravoval pri posúdení účelnosti jednotlivých úkonov právnej služby,
za ktoré jej právnemu zástupcovi priznal odmenu.

15.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil podľa § 389
ods. 1 písm. b) C. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 C. s. p., v
ktorom bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne kvalifikovaným spôsobom rozhodnúť o nároku
na náhradu trov konania žalobkyne v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu,
ktorým je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 C. s. p.) a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť
záver, ktorý je nutné správne, dostatočne presvedčivo a logicky odôvodniť v súlade s požiadavkami
vyplývajúcimi z ust. § 234 ods. 2 C. s. p. v spojení s ust. § 220 ods. 2  C. s. p.

16.



V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania
(§ 396 ods. 3 C. s. p.).

17.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,  z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C. s. p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,



c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania
(§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného  útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/260/2014", "guid": "93ba00c6-9246-4fbf-9153-b36098badd71:78a5d789-54fa-46a5-bfed-aa134586bf44", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "8801178b-d2bf-4fdd-ae3b-18b28486ed5f:9266df66-80b5-4ad5-8f58-8ad7743abad5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1214227806.2", "spisova_znacka": "10Co/7/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/7/2017 z 30. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-05-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1214227806.2"}]}