Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/88/2017 z 24. 1. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. januára 2018, sp. zn. 10Co/88/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1215225589.1 Krajský súd Bratislava | 10Co/88/2017 | ECLI:SK:KSBA:2018:1215225589.1 | 2018-01-24 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Dedičské právo Citované ustanovenia: OZ, § 469a OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d4af371d-25ed-44ef-a72f-48624734982c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1215225589.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/88/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215225589
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215225589.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: V.. N. C.,
T.. XX. XX. XXXX, H. Š. O.. Č.. XX, H., proti žalovaným: X/ I.. Z. G. O., T.. XX. XX. XXXX, H. I. O.. Č.. X,
H., X/ I. O., T.. XX. XX. XXXX, H. I. O.. Č.. X, H., žalované 1/ a 2/ zastúpené: VALIŠ LEGAL, s.r.o., IČO:
36 834 611, Mostová ul. č. 2, Bratislava, o určenie dedičského práva, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 09. decembra 2016, č. k. 16C/436/2015 - 107, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že žalobca je dedičom po poručiteľovi V.. N. C., T..
XX. XX. XXXX a dôvody na vydedenie uvedené v listine o vydedení spísanej notárskou zápisnicou
dňa 09. 10. 2014, č. N 384/2014, nie sú dané. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 40a, §
469a, § 476d, § 479 Občianskeho zákonníka a preukázaním naliehavého právneho záujmu žalobcu
na požadovanom určení, nakoľko jeho postavenie ako neopomenuteľného dediča je vzhľadom na
existenciu listiny o vydedení objektívne neisté. Uviedol, že mal vykonaným dokazovaním preukázané,
že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení spísanej pred notárkou N.. S. R. S. XX. XX. XXXX
nie sú dané, keď poručiteľ v predmetnej notárskej zápisnici č. T. XXXXX/XXXX, listinou o vydedení
vydedil svojho syna ako neopomenuteľného dediča a zároveň vydedil aj jeho potomkov, keď ako dôvody
vydedenia poručiteľ uviedol, že jeho syn (žalobca) o neho neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako
potomok mal prejavovať napriek tomu, že mu ako jeho otec spolu s jeho matkou poskytoval sústavnú
starostlivosť o jeho výchovu, zdravie a všestranný vývoj a počas jeho života jemu ako aj jeho rodine -
manželke a deťom poskytovali pomoc, nie výlučne majetkovú a prejavovali o nich záujem, aj keď bol len
jednostranný. Poukázal na skutočnosť, že poručiteľ vydedenie žalobcu odôvodnil aj tým, že problémy so
žalobcom boli ako v puberte tak i neskôr, požíval alkoholické nápoje, do veku XX rokov denne študoval
na G. D. H. strojné inžinierstvo, ktoré úspešne ukončil s tým, že okrem šiestich mesiacov, kedy býval
u svojej tety, býval až do XX rokov u rodičov, ktorí mu pomáhali až do XX rokov s tým, že vnúčatám
kupovali oblečenie, hračky, sladkosti a staršiu vnučku Z. často varovali cez víkendy, pričom dary synovi
(žalobcovi) oblečenie, drobnosti boli samozrejmosťou, najmä k narodeninám, meninám, Vianociam a
nezabúdali ani na nevestu, pozývali ich celé roky na sviatky a takmer všetky oslavy s pohostením, avšak
z poručiteľovi neznámych príčin od roku XXXX žalobca o neho neprejavuje žiadny záujem, ani osobným
ani telefonickým kontaktom a celé roky im žalobca nezaželá ani na sviatky. Uviedol, že zo svedeckých
výpovedí krstnej matky žalobcu a žalovanej X/ R. T. vyplynulo, že poručiteľovi bránila v stretávaní sa



so žalobcom jeho manželka, resp., že poručiteľ mal so žalobcom zakázané sa stretávať, pričom sa
tajne stretávali na jej záhrade, tak aby sa o ich stretnutiach nedozvedela manželka poručiteľa a matka
žalobcu s tým, že tvrdenia týkajúce sa manipulovania poručiteľa jeho manželkou vo vzťahu k jeho synovi
vyplynuli i zo svedeckej výpovede svedkyne Z. I., ktorá je sesternicou matky žalobcu, nakoľko uviedla,
že pokiaľ nemal poručiteľ zakázané sa stretávať so svojím synom t. j. žalobcom, bolo ich vzťah možné
považovať za normálny, keďže v stretávaní so synom bránila poručiteľovi jeho manželka. Poukázal na
výpoveď svedkyne N.. F. C., matky žalobcu, ktorá uviedla, že prerušeniu kontaktov žalobcu s poručiteľom
predchádzalo prerušenie kontaktovania sa žalobcu s ňou s tým, že neveste, ktorá ju pozvala na jej
oslavu narodením odpovedala tak, že ona nemá čo oslavovať a následne považovala za v rozpore
s dobrými mravmi postoj žalobcu a jeho rodiny, keď neprišli svedkyni gratulovať k narodeninám oni,
ktoré mala v krátkom časovom odstupe od narodením svojej nevesty. Súd prvej inštancie v dôvodoch
svojho rozhodnutia uviedol, že správanie žalobcu s ohľadom na správanie sa jeho rodičov k nemu
nie je možné považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko nie je možné od
potomka vynucovať opravdivý záujem, keď záujem rodičov o svojho potomka a jeho rodinu za úprimný
a opravdivý považovať nemožno s tým, že pre dokreslenie vzťahov v rodine vychádzal aj z listu matky
žalobcu, ktorý adresovala sestre poručiteľa, v ktorom je poručiteľ svojou manželkou okrem iného opísaný
ako netvor a monštrum, z čoho je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi žalobcu boli značne a dlhodobo
narušené, čo sa nesporne prejavilo i vo vzťahu k žalobcovi, avšak táto skutočnosť nemôže mať za
následok vydedenie žalobcu ako neopomenuteľného dediča. Uviedol, že z vykonaného dokazovania
ani zo žiadneho dôkazu produkovaného žalovanými 1/ a 2/ nevyplynulo, že by bolo možné správanie
žalobcu voči poručiteľovi ako jeho otcovi podriadiť pod niektorý zo zákonných dôvodov vydedenia
uvedených v § 469a Občianskeho zákonníka, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by bol poručiteľ
odkázaný na pomoc iného, že by trpel nejakou vážnou chorobou a žalobca mu neposkytol potrebnú
pomoc s tým, že ak rodičia očakávajú od svojich potomkov dodržiavanie zásad morálneho správania
sa, sami by im mali ísť príkladom. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. a vecne plným úspechom žalobcu v konaní, ktorému priznal nárok
na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli zaplatením súdneho poplatku a na jeho právnom
zastúpení s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

2.

Proti tomuto rozsudku podali žalované 1/ a 2/ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej
inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok) a navrhli
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietli, že súd prvej inštancie síce na zistenie skutkového
stavu vykonal výsluch svedkov, avšak skutočnosti, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozsudku z nich
nevyplynuli, nakoľko svedkyňa R. T. (krstná matka žalobcu a žalovanej 1/) uviedla, že v jej záhrade
prebiehali stretnutia žalobcu a poručiteľa, avšak iné osoby, ktoré by mohli jej výpoveď potvrdiť uviesť
nevedela, a ani priblížiť obsah rozhovorov na údajných stretnutiach žalobcu a poručiteľa, pričom k
zákazom zo strany manželky poručiteľa sa bližšie nevyjadrila a neuviedla, akým spôsobom mala
poručiteľovi jeho manželka v stretnutiach so synom brániť, ani dôvody takýchto zákazov. Poukázali
na výpoveď svedkyne Z. I. (sesternica matky žalobcu a žalovanej 1/), ktorá uviedla, že nakoľko žije
ďaleko od H., často sa so žalobcom a poručiteľom nestretávala a o ich spory sa nezaujímala, preto
sa nevedela vyjadriť k vzťahu poručiteľa a žalobcu s tým, že aj svedok C. G., bratranec poručiteľovej
manželky uviedol, že poručiteľa, ako aj žalobcu videl naposledy pred 7 rokmi, z dôvodu ktorého
výpovede oboch svedkov nemožno považovať za relevantné, nakoľko ani jeden z nich nemohol potvrdiť
uskutočňovanie tvrdených stretnutí na záhrade, či manipulácie zo strany poručiteľovej manželky. Uviedli,
že ani svedkyňa Z. C. (dcéra žalobcu) nepotvrdila, že poručiteľ niekedy žalobcu odmietol, alebo mu
zakázal ho navštevovať s tým, že o stretnutiach žalobcu a poručiteľa, ktoré mali prebiehať v záhrade
krstnej matky žalobcu vedela len sprostredkovane, nezúčastnila sa ich a teda ich uskutočnenie nevedela
potvrdiť, pričom k údajným zákazom zo strany manželky poručiteľa svedkyňa uviedla len to, že tieto
mali spočívať napr. v tom, že manželka poručiteľovi nenavarila, avšak uvedené nemožno považovať za
„zákaz", ktorý by bránil stretnutiu otca s jeho synom, z dôvodu ktorého súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko tvrdenia svedkov
neboli podporené objektívnymi dôkazmi a sú teda v rovine nepodložených výpovedí, ktoré nemôžu
slúžiť na preukázanie žalobcových tvrdení uvádzaných v žalobe, že to bol práve poručiteľ, kto prerušil



vzájomné vzťahy a že žalobca nemal reálnu možnosť záujem o poručiteľa prejavovať. Poukázali na
výpoveď svedka D. G., z ktorej naopak vyplynulo, že poručiteľ ani jeho manželka, žalobcu s jeho rodinou
nikdy neodmietli, keď aj z ich vyjadrení vyplynulo, že napriek tomu, že žalobca mal príležitosť a možnosti
s poručiteľom komunikovať, na strane žalobcu táto iniciatíva, napriek jeho tvrdeniam, skutočne nikdy
nebola s tým, že žalobca poručiteľovi nijako nepomáhal a nenavštevoval ho, rovnako ako ani jeho deti
či manželka, keď uvedené vyplýva z výpovede manželky poručiteľa F. C., ktorá s poručiteľom žila v
spoločnej domácnosti. Poukázali na skutočnosť, že manželka poručiteľa, o ktorej svedkovia uviedli, že
mala na poručiteľa vyvíjať nátlak a zakázať mu styk so synom, tieto tvrdenia poprela, pričom uviedla,
že si ani nevie predstaviť, akým spôsobom by poručiteľovi v stretávaní sa so synom mohla brániť,
pričom vydedenie syna (žalobcu) bolo slobodné rozhodnutie poručiteľa, nakoľko ho veľmi trápilo, že
ho syn nenavštevoval a nepomáhal mu napriek tomu, že to poručiteľ potreboval. K listu manželky
poručiteľa, ktorý bol adresovaný jeho sestre a z ktorého mal súd prvej inštancie preukázané narušenie
vzťahov medzi poručiteľom a jeho manželkou, čo sa malo prejaviť aj vo vzťahu k žalobcovi uviedli, že z
odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, prečo by sa táto skutočnosť mala prejaviť len vo vzťahu k žalobcovi
a nie aj k žalovanej 1/, nakoľko tento list žiadnym spôsobom nepreukazuje charakter vzťahov medzi
žalobcom a poručiteľom a nemožno ho brať za smerodajný vo vzťahu k preukazovaniu opravdivého
záujmu žalobcu voči poručiteľovi. Poukázali na to, že poručiteľ žil so svojou manželkou v manželskom
zväzku XX rokov a aj napriek občasným krízam spolu žili, trávili voľný čas, chodili na dovolenky a žili ako
dvojica usporiadaným manželským životom, a pokiaľ by vzťahy medzi poručiteľom a jeho manželkou
boli naozaj tak rozvrátené, poručiteľ by toto mohol riešiť rozvodovým konaním (čo nikdy neurobil) s tým,
že predložený list žalobca získal od sestry poručiteľa (D. Q.), z ktorej si žalobca vždy robil výsmech
s ohľadom na spôsob jej života (sestra poručiteľa žila v dome poručiteľa, o ktorý sa vôbec nestarala
a ktorý je v žalostnom stave), pričom za celý svoj život videl žalobca poručiteľovu sestru len pár krát
a keďže vedel, že si s manželkou poručiteľa nerozumela, po jeho smrti toto využil a navštívil ju za
účelom zistenia informácií, čo tiež svedčí o charaktere žalobcu. Uviedli, že dôvod vydedenia podľa ust.
§ 469a ods. 1 písm. b) zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník treba posudzovať vždy zo (správne
so, 7. pád, s kým s čím, pozn. odvolacieho súdu) zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu,
pričom v danom prípade ide o kumuláciu viacerých skutočností s tým, že ako vyplýva z ich vyjadrení
napriek tomu, že žalobca mal príležitosť a možnosti s poručiteľom komunikovať, nikdy tak v rozhodnom
období neurobil, rovnako ako ani jeho deti, z dôvodu ktorého žalobca riadne nepreukázal neexistenciu
dôvodu vydedenia tak, ako tvrdí v žalobe s tým, že zo žalobcom predložených dokumentov vôbec
nevyplýva akým spôsobom mal o poručiteľa záujem prejavovať, pričom tvrdenia, že sa poručiteľovi
snažil dovolať, prípadne, že došlo k stretnutiam v záhrade krstnej matky ničím nepreukázal. Uviedli,
že aj keby súd pripustil, že vykonaným dokazovaním boli stretnutia žalobcu s poručiteľom v záhrade
svedkyne R. T. preukázané, tieto stretnutia nemožno hodnotiť ako preukázanie skutočného záujmu
žalobcu o poručiteľa. K tvrdeniu súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, že nebolo
preukázané, že poručiteľ bol odkázaný na pomoc iného, resp. trpel nejakou vážnou chorobou uviedli,
že uvedené nebolo predmetom dokazovania s tým, že pre použitie dôvodu vydedenia (§ 469a ods. 1
písm. b/ Občianskeho zákonníka) uvedený v liste o vydedení, nie je podstatná odkázanosť poručiteľa na
pomoc, nakoľko podstatným je skúmať, či potomok prejavoval o poručiteľa skutočný (nie predstieraný)
záujem a či mal potomok možnosť o poručiteľa taký záujem prejavovať. Uviedli, že poručiteľ s manželkou
potrebovali pomoc často (opravy v dome, pomoc pri presunoch k lekárovi), ktorú im obe poskytovali
s tým, že žalobca záujem pomôcť trvalo neprejavoval a svoj nezáujem odôvodňoval zlým vzťahom s
manželkou poručiteľa (so svojou matkou), ktorú viní zo zlých rodinných vzťahov, pričom bližšie neuviedol,
akým spôsobom mala poručiteľova manželka rodinné vzťahy pokaziť, ani akého konania sa voči jeho
osobe dopustiť a napriek tomu, že svedkyňa uviedla, že pozvanie na oslavu narodenín nevesty odmietla,
urobila tak z dôvodu svojho nepriaznivého zdravotného stavu, pričom na pozvanie slušne odpovedala, že
nepríde, skutočnosť, ktorú však nie je možné považovať za dôvod na úplné a trvalé prerušenie rodinných
vzťahov, ktoré nastalo zo strany žalobcu voči poručiteľovi. Poukázali na skutočnosť, že poručiteľa
navštevovali pravidelne v jeho domácnosti a ako rodina si vzájomne pomáhali s tým, že aj poručiteľ
navštevoval ich rodiny, pričom žalobca poručiteľovi nijako nepomáhal, nenavštevoval ho, nekontaktoval
ani telefonicky, keď aj po jeho smrti domácnosť navštevujú a pravidelne sa s manželkou poručiteľa,
ktorá je vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav na ich pomoc odkázaná, stretávajú, avšak žalobca
ani vo vzťahu k manželke poručiteľa neprejavuje žiadny záujem, keďže jej neposkytuje žiadnu pomoc,
resp. asistenciu, ktorá by bola vo vzťahu k vlastnej mame s najväčšou pravdepodobnosťou z ľudského
hľadiska očakávaná. Žalované 1/ a 2/ vo svojom odvolaní ďalej uviedli, že žalobca nebol v domácnosti
poručiteľa nikdy odmietnutý a nebola by odmietnutá ani jeho snaha o nápravu a pomoc, čo vyplýva aj
zo skutočnosti, že poručiteľ mal záujem sa so žalobcom a jeho rodinou stýkať a udržiavať príbuzenské



vzťahy s tým, že počas štúdia žalobcu, ako aj neskôr v jeho dospelosti došlo ku konfliktom medzi ním
a rodičmi, vždy však z poručiteľovej iniciatívy došlo k náprave vzťahov, avšak v posledných rokoch
pred poručiteľovou smrťou, žalobca úplne stratil o rodinné vzťahy záujem, pričom poručiteľa žalobcova
ľahostajnosť voči jeho osobe a osobe jeho manželky veľmi trápila. Vytkli súdu prvej inštancie, že iba
okrajovo v rozsudku poznamenal, že ak rodičia očakávajú od svojich potomkov dodržiavanie zásad
morálneho správania sa, mali by im sami ísť príkladom, keďže poručiteľ so svojou manželkou sa o svoje
deti - žalobcu (a žalovanú 1/) riadne starali, keď poručiteľ poskytoval svojim deťom potrebnú starostlivosť,
staral sa o ich výchovu, vývoj a zdravie s tým, že zo strany rodičov - poručiteľa a jeho manželky sa deťom
dostalo rovnakej starostlivosti, pozornosti, ako aj vzdelania s tým, že žalobca do veku XX rokov žil v
spoločnej domácnosti s rodičmi, pričom aj po jeho svadbe a odsťahovaní sa, mu poručiteľ s manželkou
pomáhali tým, že vnúčatám kupovali oblečenie, hračky, sladkosti a často ich počas víkendov strážili.
Uviedli, že boli splnené všetky materiálne a formálne náležitosti poručiteľovej poslednej vôle - listiny o
vydedení, vrátane dôvodov vydedenia, keď žalobcovo tvrdenie, že to bol práve poručiteľ kto prerušil
vzájomné vzťahy, ako aj tvrdenie, že žalobca nemal reálnu možnosť záujem o poručiteľa prejavovať
je nepravdivé a jeho tvrdenia sú účelové a nepodložené. Poukázali na skutočnosť, že existenciu
skutočného vzťahu a záujmu možno vyvodiť vždy len z rozličných vonkajších prejavov, ako napr. z
osobného prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa atď., a napriek
tomu, že v danom prípade mal žalobca vždy dvere k poručiteľovi otvorené a poručiteľ sám mal záujem na
usporiadaní vzájomných vzťahov, na strane žalobcu táto iniciatíva napriek jeho tvrdeniam skutočne nikdy
nebola a ani ju žiadnym spôsobom nepreukázal, keď zo žalobcom predložených dokumentov vôbec
nevyplýva akým spôsobom mal o poručiteľa záujem prejavovať, pričom tvrdenia, že sa poručiteľovi snažil
dovolať, prípadne, že došlo k stretnutiam v záhrade krstnej matky, neboli preukázané. Namietli, že súd
prvej inštancie neprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
nakoľko tvrdenia svedkov neboli podporené objektívnymi dôkazmi a sú teda v rovine nepodložených
výpovedí, ktoré nemôžu slúžiť na preukázanie žalobcových tvrdení uvádzaných v žalobe, že to bol
práve poručiteľ kto prerušil vzájomné vzťahy, pričom aj v prípade, ak by súd aj pripustil, že vykonaným
dokazovaním boli preukázané stretnutia žalobcu s poručiteľom v záhrade svedkyne R. T., tieto stretnutia
nemožno hodnotiť ako preukázanie skutočného záujmu žalobcu o poručiteľa. Uviedli, že z výpovede
ani jedného zo svedkov nie je zrejmý priebeh stretnutí ani obsah rozhovorov, ktoré mali na údajných
stretnutiach prebiehať, pričom ich obsah mohol byť kamarátsky, ako aj neprívetivý s tým, že nie je
pravdou, že žalobca nemal reálnu možnosť o poručiteľa skutočný záujem prejavovať, keď napriek tomu,
že žalobca mal príležitosť a možnosti s poručiteľom komunikovať a nikto mu v tejto komunikácii nebránil,
nikdy tak v rozhodnom období neurobil, rovnako ako ani jeho deti a žalobca nemôže svoj nezáujem o
poručiteľa odôvodňovať iba zlým vzťahom so svojou matkou.

3.

Žalobca, ktorému bolo odvolanie žalovaných 1/ a 2/ (resp. jeho právnemu zástupcovi) doručené dňa 01.
03. 2017, sa k nemu nevyjadril.

4.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 ods. 1 a § 380 ods.
l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a
nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. januára 2018 podľa § 378
ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany
sporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom.

5.

Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6.

Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom



nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7.

Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky
vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.
s. p.).

8.

K tvrdeniu žalovaných 1/ a 2/ v podanom odvolaní, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah
už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a
ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

9.

K odvolacím námietkam žalovaných 1/ a 2/ o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu
odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo
vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich
komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa § 191 C. s. p., dôkazy súd hodnotí
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je
obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité
obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 192, § 205, § 193 C. s. p.). Kontrola výsledku hodnotenia
dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku
upraveného v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný, a aké prostriedky procesnej obrany použil, stručne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,
ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkázať na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd
má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej
požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci,
aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia
rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou
k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti
namietané žalovanými 1/ a 2/ v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov,
nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí
prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva
na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (svedeckých výpovedí podľa predstáv strany sporu), ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov
súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

10.



Z obsahu spisu vyplýva, že otec žalobcu a žalovanej 1/ a starý otec žalovanej 2/ spísal dňa 09. 10. 2014
na notárskom úrade notárky N.. S. R. formou notárskej zápisnice T. XXX/XXXX, T. XXXXX/XXXX, T.
XXXX/XXXX, T. XXXXX/XXXX závet a listinu o vydedení, ktorou pre prípad svojej smrti ustanovil dediča
všetkého jeho hnuteľného ako aj nehnuteľného majetku a majetkových práv, ktoré bude ku dňu smrti
vlastniť svoju dcéru t. j. žalovanú 1/ a svoju vnučku žalovanú 2/ s tým, že nakoľko má neopomenuteľného
dediča (žalobcu) tohto vydeďuje, keď z listiny o vydedení, ktorá je súčasťou Notárskej zápisnice vyplýva
dôvod vydedenia, ktorým je trvalo neprejavovaný opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať
mal, napriek tomu, že mu ako otec spolu s jeho matkou poskytoval sústavnú potrebnú starostlivosť
o jeho výchovu, zdravie a všestranný vývoj a počas jeho života mu aj jeho rodine - manželke a
deťom poskytovali pomoc, najmä ale nie výlučne majetkovú a prejavovali o nich záujem, aj keď bol
len jednostranný. K dôvodom vydedenia poručiteľ bližšie uviedol, že žalobca oňho trvalo neprejavuje
opravdivý záujem, ktorý by mal ako potomok prejavovať s tým, že problémy so žalobcom boli v puberte,
ale i neskôr, rád požíval alkoholické nápoje už v mladom veku, do veku XX rokov denne študoval na G.
D. H., G. V., ktoré úspešne ukončil, pričom okrem šiestich mesiacov, kedy býval u svojej tety, býval s ním
a jeho manželkou v spoločnej domácnosti až do veku XX rokov, kedy sa oženil, pričom mu pomáhali
až do jeho XX rokov. Poručiteľ v listine o vydedení zároveň uviedol, že vnúčatám kupovali oblečenie,
hračky, sladkosti a staršiu vnučku Z. často varovali cez víkendy s tým, že dary, napr. synovi kvalitné
oblečenie, drobnosti boli samozrejmosťou, najmä k narodeninám, meninám, Vianociam, keď nezabúdali
ani na nevestu, pričom žalobcu ako aj jeho rodinu celé roky pozývali na sviatky i na takmer všetky oslavy
s pohostením, avšak z poručiteľovi neznámych príčin žalobca o neho od roku 2011 neprejavuje žiadny
záujem, ani osobným a ani telefonickým kontaktom, celé roky ani len nezaželá na sviatky (Vianoce,
Nový rok, Veľká Noc, 70. narodeniny), keď slová jeho syna a tiež jeho skutky nemajú nič spoločné s
úctou a vďakou voči otcovi a nemajú nič spoločné ani s normálnou ľudskou slušnosťou, čo je vďaka za
ich lásku, starostlivosť, pomoc, obetavosť, ktorú jemu a jeho rodine toľké roky dávali.

11.

Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým svojho potomka ako neopomenuteľného
dediča vylučuje z dedenia, a tým mu odníma dedičské právo, ktoré by mu inak podľa zákona patrilo.
Aby bolo vydedenie platné, musí spĺňať určité formálne a materiálne náležitosti. Vydedenie sa musí stať
spísaním listiny o vydedení, ktorú môže poručiteľ napísať vlastnou rukou, alebo ju zriadiť v inej písomnej
forme za účasti svedkov, alebo vo forme notárskej zápisnice. Musí v nej byť uvedený deň, mesiac a rok,
kedy bola podpísaná. Materiálnou náležitosťou vydedenia je výslovné uvedenie konkrétneho dôvodu
vydedenia, uvedeného v zákone (§ 469a Občianskeho zákonníka), v listine o vydedení. Bez splnenia
týchto formálnych, ako i materiálnych náležitostí je vydedenie neplatné. Vydedenie zodpovedajúce
zákonu má za následok, že sa vydedený nestane dedičom a jeho dedičský podiel nadobúdajú jeho deti
a ak nededia ani tieto deti, alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia.

12.

Súd prvej inštancie vzhľadom na vydedenie žalobcu ako neopomenuteľného dediča poručiteľa z
dôvodov uvedených v listine o vydedení, t. j. podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka
(poručiteľ môže vydediť potomka, ak potomok o poručiteľa neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako
potomok mal prejavovať) postupoval správne, keď svoje dokazovanie zameral na zistenie, či tieto dôvody
ako materiálna náležitosť platnosti vydedenia existujú a zaoberal sa otázkou, aké správanie sa potomka
možno hodnotiť ako neprejavenie opravdivého záujmu.

13.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia
uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti
dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi
v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany
potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu, nakoľko zákonný dôvod
vydedenia (uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka) vyžaduje, aby neprejavenie
opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu.

14.



V posudzovanej veci ako vyplýva z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nebolo medzi
stranami sporným, že poručiteľ, ktorý zomrel dňa 28. 06. 2015 (z vlastnej vôle spáchal samovraždu) do
roku 2012 pracoval doma u žalobcu, t. j. kontakt medzi nimi prebiehal s tým, že od konca roku 2012
sa prestali pravidelne stretávať, keď podľa tvrdenia žalobcu, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu
svedeckou výpoveďou jeho matky a manželky poručiteľa (N.. F. C.) spochybnené nebolo, že na jej nátlak
sa s ním prestal kontaktovať a stretávali sa tak, aby sa o tom nedozvedela (v záhrade svedkyne R. T.,
krstnej matky žalobcu a žalovanej 1/).

15.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku považuje za potrebné doplniť, že ak
poručiteľ uviedol ako dôvod vydedenia nedostatok opravdivého záujmu zo strany žalobcu, správne
súd prvej inštancie prihliadol aj na jeho možnosti ako potomka, takýto záujem prejaviť, a zároveň na
súvisiace okolnosti, za ktorých (ako sa preukázalo) nie je možné žalobcovi klásť za vinu, že záujem
o otca (či rodičov) neprejavoval, keďže z jeho strany ako z dokazovania vykonaného prvoinštančným
súdom vyplýva, nešlo o zavinené neprejavovanie opravdivého záujmu.

16.

Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu právnemu záveru, že dôvody vydedenia uvedené v listine
o vydedení dané nie sú, keďže mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca ako potomok
poručiteľa nemal riadnu možnosť prejavovať skutočný záujem o svojho otca, nakoľko sám poručiteľ
záujem sa so svojim dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy nemal, t. j. nezáujem
žalobcu bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom.

17.

Nebolo možné stotožniť sa s argumentáciou žalovaných 1/ a 2/ v podanom odvolaní, že z výpovedí
v konaní vypočutých svedkov nevyplynuli skutkové okolnosti konštatované súdom prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozsudku, nakoľko z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že prvoinštančný súd
vypočul svedkov navrhnutých žalovanými 1/ a 2/ (R. T., Z. C.Y., C. G., Z. I., D. G.), ktorí na pojednávaní
dňa 21. 10. 2016 (viď zápisnica o pojednávaní na č. l. 97 spisu) potvrdili (svedkyňa T.), že poručiteľovi
jeho manželka (matka žalobcu) zakázala sa s týkať nielen s ním, ale aj s jeho rodinou, ako i skutočnosť,
že sa na jej záhrade stretávali tajne, aby sa o tom matka žalobcu nedozvedela, keď skutočnosť, že sa
nevedela vyjadriť k obsahu ich rozhovorov, nemá žiadny právne relevantný význam vo vzťahu k otázke
prejavovania skutočného záujmu žalobcu o svojho otca. K tvrdeniu žalovaných 1/ a 2/, že svedkovia Z.
I., C. G. vo svojich výpovediach nepotvrdili stretávania sa žalobcu s poručiteľom v záhrade svedkyne
R. T. odvolací súd uvádza, že nakoľko sa žalobcom stretávali sporadicky, nevedeli sa vyjadriť ani k
narušeniu ich vzájomných vzťahov, z dôvodu ktorého je v súlade so zásadou formálnej logiky, že potvrdiť
stretávanie sa žalobcu so svojim otcom u krstnej matky žalobcu a žalovanej 1/ nemohli, keďže do tejto
záhrady ani nechodili.
18.

K tvrdeniu žalovaných 1/ a 2/ v podanom odvolaní, že poručiteľ mal záujem sa so žalobcom stýkať (aj s
jeho rodinou) a udržiavať príbuzenské vzťahy, avšak žalobca o to interes nejavil odvolací súd uvádza, že
ide iba o ich žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázané tvrdenie, keď aj argumentáciu žalovaných
1/ a 2/, že žalobca o poručiteľa nejavil žiadny záujem vylučuje práve svedecká výpoveď krstnej matky
žalobcu a žalovanej 1/, ktorá v konaní pred súdom prvej inštancie potvrdila, že sa so svojim otcom
stretával tajne na jej záhrade, skutočnosť, ktorá naopak vylučuje fakt, že o poručiteľa žiadny záujem
neprejavoval.

19.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti právnych záverov súdu prvej inštancie uvedených v odôvodnení
napadnutého rozsudku považuje za potrebné doplniť, že nie je možné opomenúť, že o narušenie
kontaktov medzi poručiteľom a žalobcom malo dôjsť v roku 2012 (viď výpoveď žalobcu a žalovanej 1/
na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 06. 05. 2016, č. l. 31 spisu), a nakoľko poručiteľ spísal



listinu o vydedení v roku 2014 (žalobca mal XX rokov), nemožno tvrdiť, že žalobcov údajný nezáujem
o poručiteľa bol trvalý, nakoľko išlo iba o obdobie dvoch rokov pred rozhodnutím poručiteľa žalobcu
vydediť.

20.

Odvolací súd sa zo všetkých uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym
záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúcim všetky
požiadavky ust. § 220 ods. 2 C. s. p., keď žalované 1/ a 2/ v odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti,
resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne
vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na
správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, a preto odvolací súd tento
rozsudok podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil.

21.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 C. s. p. v spojení s § 262
ods. 2 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške z
dôvodu jeho úspechu v odvolacom konaní s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak



a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).