Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/121/2017 z 30. 1. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. januára 2018, sp. zn. 1Cob/121/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1216202894.1
Krajský súd Bratislava | 1Cob/121/2017 | ECLI:SK:KSBA:2018:1216202894.1 | 2018-01-30 | Uznesenie
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f2951414-dc62-4d87-af99-0d50feb7545f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1216202894.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/121/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216202894
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1216202894.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek
senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: Západoslovenská
distribučná, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zast.: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o.,
Kováčska 53, Košice, IČO: 36 730 564 proti žalovanému: ERS Holding, spol. s r.o., Šamorínska 10,
Bratislava, IČO: 35 702 982, zast.: JUDr. Paulína Ondrášiková, PhD., advokátka, Palisády 59, Bratislava,
IČO: 50 262 611 o zaplatenie sumy 88.134,36 eur s prísl. a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/75/2016-44 zo dňa 2.2.2017 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/75/2016-44 zo dňa 2.2.2017
p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku
Okresného súdu Bratislava II, č.k. 42Cb/75/2016-34 zo dňa 29.11.2016, ktorým súd rozhodol podľa §
274 písm. a) a b) CSP.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozsudkom, č.k. 42Cb/75/2016-34 zo dňa 29.11.2016
zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 88.134,36 eur spolu s príslušenstvom a na náhradu
trov konania titulom neoprávneného odberu elektrickej energie. Rozhodol tak na základe § 274 písm. a)
a b)  CSP, t.j. rozsudkom pre zmeškanie, nakoľko mal za to, že boli splnené v rovnakom čase súčasne
všetky podmienky uvedené v § 274 písm. a) a b) CSP.

3. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že žalovaný sa svojím podaním doručeným súdu dňa 26.1.2017
domáhal zrušenia rozsudku pre zmeškanie, č.k. 42Cb/75/2016-34 zo dňa 29.11.2016. Vo svojom
podaní uviedol, že dňa 10.1.2017 si prevzal predmetný rozsudok a až na podklade tohto rozsudku
sa dozvedel, že na Okresnom súde Bratislava II bola podaná žaloba a rovnako, že dňa 29.11.2016
bolo vo veci vytýčené pojednávanie. Žalovaný však o doručovaných zásielkach nevedel, pričom už v
minulosti sa stalo, že mu predvolanie na pojednávanie nebolo doručené reálne a súd uplatnil fikciu
doručenia. Žalovaný ďalej uviedol, že na zabezpečenie preberania tzv. „žltých lístkov“ s oznámením
o uložení zásielky je na adrese žalovaného stála služba - strážnik, avšak mnohokrát na túto adresu
neprichádza ani samotný poštár, nie to ešte, že by prenechal oznámenia o zásielkach. Z uvedeného
dôvodu tak žalovaný nevedel o termíne pojednávania, pričom sa nejednalo o úmysel žalovaného
vyhnúť sa pojednávaniu. Zo spisu je evidentné, že ani uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa
5.4.2016 sa žalovanému nepodarilo doručiť, a teda žalovaný skutočne o predmetnom konaní nemal
vedomosť. Žalovaný si je vedomý následkov neospravedlnenia neúčasti na pojednávaní a vzhľadom
na potrebu zabezpečenia ochrany svojich práv je práve v jeho záujme sa pojednávaní zúčastňovať.
Vzhľadom na závažnosť tejto situácie žalovaný pristupuje k zmene adresy svojho sídla, aby sa tak vyhol



nepríjemnostiam, ktoré mu v dôsledku konania Slovenskej pošty sú na súčasnej adrese spôsobované.
Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby súd ospravedlnil jeho neúčasť na pojednávaní
konanom dňa 29.11.2016 a taktiež, aby súd vydaný rozsudok pre zmeškanie v zmysle § 277 ods. 2 CSP
zrušil a v konaní pokračoval.

4. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu podaného žalovaným dospel k záveru, že tento nie je
dôvodný. Poukázal na § 111 ods. 3 CSP a uviedol, že v predmetnom konaní bola zásielka obsahujúca
uznesenie súdu zo dňa 5.4.2016, aby sa žalovaný vyjadril k žalobe žalobcu, ako aj samotná žaloba
a poučenie, ktorým súd žalovaného poučil o následkoch nesplnenia si tejto povinnosti, doručovaná
žalovanému na adresu uvedenú v obchodnom registri. Nakoľko sa súdu predmetnú zásielku doručiť
nepodarilo a žalovaný si ju neprevzal ani v odbernej lehote, táto sa dňa 12.5.2016 vrátila súdu a v
tento deň bola v zmysle ustanovenia § 111 ods. 3 CSP považovaná za doručenú. Rovnako tomu bolo
aj v prípade doručovania predvolania na pojednávanie, kedy sa predmetná zásielka vrátila súdu dňa
8.9.2016 ako „neprevzatá v odbernej lehote“. Prvoinštančný súd mal teda za to, že žaloba, ako aj
predvolanie na pojednávanie, bolo žalovanému doručené v zmysle ustanovenia § 111 ods. 3 CSP,
ktoré jasne hovorí, že ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje
dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ boli zásielky žalovanému doručované na adresu Malé Pálenisko 11,
Bratislava, a to v súlade s výpisom z obchodného registra, v danom prípade nemožno mať za to, že
nebol dodržaný zákonom stanovený postup pre doručovanie, resp. uplatnenie fikcie doručenia.

5. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že mu žaloba ako ani predvolanie na pojednávanie týkajúce sa
vyššie uvedenej právnej veci neboli zo strany Slovenskej pošty riadne doručované z dôvodu pochybenia
na strane pracovníkov Slovenskej pošty, súd prvej inštancie uviedol, že tieto skutočnosti sú pre právne
posúdenie veci irelevantné. Ak má žalovaný výhrady voči doručovaniu zásielok do sídla jeho spoločnosti
(pričom v návrhu na zrušenie rozsudku žalovaný sám uviedol, že tento problém eviduje opakovane),
žalovanému nič nebránilo obrátiť sa s touto skutočnosťou na kompetentné osoby, v danom prípade na
pracovníkov Slovenskej pošty. Tvrdenia žalovaného týkajúce sa pochybenia pracovníkov Slovenskej
pošty nemožno považovať za ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré by súd pristúpil k zrušeniu rozsudku
zo dňa 29.11.2016, č. k. 42Cb/75/2016-34 a vo veci nariadil nové pojednávanie. Na základe vyššie
uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení mal súd prvej inštancie za to, že v tomto
prípade boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 písm. a) a b) CSP a
súčasne neboli splnené podmienky uvedené v § 277 ods. 2 CSP, a preto návrh žalovaného na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie zamietol.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. f), g) a h) CSP. Mal za to, že fyzické nedoručenie pošty žalovanému, pričom preberanie
poštových zásielok má riadne zabezpečené strážnou službou, je dôvodom na odpustenie zmeškania
lehoty a na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Podľa názoru žalovaného ide o okolnosť, ktorá priamo
spôsobila, že došlo k zmeškaniu lehoty a súčasne táto skutočnosť napĺňa súdom požadovanú vlastnosť
neočakávateľnosti, pretože každý subjekt v prvom rade čakáva, že Slovenská pošta mu zásielku doručí
a nie naopak. Súd, ktorý aplikoval fikciu doručenia z tejto vedel, že k fyzickému doručeniu listín skutočne
nikdy nedošlo. Z predmetného je tak zrejmé, že žalovaný sa nikdy nemohol účinne brániť, keďže o konaní
sa dozvedel až na základe rozsudku pre zmeškanie. Neprevzatie zásielky si žalovaný sám nespôsobil,
pričom i Okresný súd Bratislava II v napadnutom uznesení uviedol, že išlo o objektívnu príčinu
nedoručenia žaloby a predvolania na pojednávanie. Žalovaný ďalej uviedol, že CSP síce umožňuje
použitie fikcie doručenia, avšak súčasne v čl. II hovorí o tom, že ochrana ohrozených alebo porušených
práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej
istoty. Podľa názoru žalovaného uplatnenie fikcie doručenia, ak je súdu vopred jasné, že žalovaný
nemal vedomosť o súdnom konaní, porušuje jeho právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom
a prerokovať vec v jeho prítomnosti, pokiaľ žalovaný jednoznačne preukázal, že nie jeho zavinením,
ale objektívnymi okolnosťami bolo spôsobené, že o konaní nevedel. Daný dôvod a zabezpečenie
nediskriminačnej ochrany práv a právom chránených záujmov žalovaného, preukazuje vážnosť a
ospravedlniteľnosť zmeškania termínu pojednávania a potrebu zrušenia predmetného rozsudku pre
zmeškanie. Žalovaný ďalej vyjadril nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, že nedoručovanie
súdnych zásielok tretím subjektom je súčasťou podnikateľského rizika, pretože pochybenie tretieho
subjektu pri doručovaní nie je ani interným ani externými činiteľom ovplyvňujúcim podnikateľské riziko
a s podnikateľským rizikom nemá žiaden súvis. K argumentom prvoinštančného súdu, že sa žalovaný



mohol obrátiť s námietkami voči nedoručovaniu na pracovníkov Slovenskej pošty žalovaný uviedol, že
pokiaľ mu nebola doručená zásielka, resp. pracovník Slovenskej pošty mu neodovzdal ani žltý lístok
o doručovanej zásielke, žalovaný nemal odkiaľ vedieť o tomto pochybení a keďže nevedel, že mu
Slovenská pošta nedoručila zásielku, nemal ako toto nedoručenie voči Slovenskej pošte namietať.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhoval, aby bol napadnutý rozsudok pre zmeškanie
vydaný Okresného súdu Bratislava II zrušený a aby bolo nariadené vo veci pokračovať. V ďalšom sa
žalovaný vyjadril ku skutkovej a právnej stránke veci.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 27.4.2017 uviedol, že žalovaný svoje tvrdenie
o nedoručovaní zásielok prostredníctvom Slovenskej pošty nijakým spôsobom nepreukázal. V tejto
súvislosti poukázal na § 111 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého sa údaje na doručenke považujú za pravdivé,
ak nie je preukázaný opak. Doručenka je verejnou listinou. Dôkazné bremeno o nepravdivosti údajov
na doručenke musí teda preukazovať žalovaný. Žalobca sa ďalej vyjadril k samotnému meritu veci. Na
základe všetkých uvedených skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu právo na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie
je dôvodné, keď napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

10. Podľa § 277 ods. 1, 2, 3 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie
vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s
vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie
uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal
pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento
rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný
podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre
zmeškanie súd poučí.

11. Civilný sporový poriadok v citovaných ustanoveniach pripúšťa možnosť zrušenia rozsudku pre
zmeškanie, pričom zrušenie je viazané na podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorý
musí byť podaný do 15 dní, odkedy sa žalovaný o rozsudku pre zmeškanie dozvedel. Ak ide o rozsudok
pre zmeškanie žalovaného vydaný pred pojednávaním, môže žalovaný podať tento návrh len vtedy, ak
z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia k žalobe. Tieto dôvody je povinný v
návrhu na zrušenie rozsudku uviesť a preukázať. Ak ide o rozsudok pre zmeškanie žalovaného vydaný
na pojednávaní, môže žalovaný podať tento návrh len vtedy, ak z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal
pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie. Taktiež v návrhu uvedie dôvody
zmeškania.

12. Žalovaný za ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý sa nevyjadril k žalobe a pre ktorý sa nezúčastnil
nariadeného pojednávania označil skutočnosť, že o doručovaných zásielkach súdu sa nedozvedel,
pretože Slovenská pošta mu zásielky nedoručila, ani nezanechala lístok s oznámením o doručovanej
zásielke, pokiaľ adresát nebol zastihnutý.

13. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že vyššie menovaný dôvod pasivity
žalovaného nemožno v zmysle príslušných zákonných ustanovení považovať za ospravedlniteľný.
Zásielky doručované súdom boli žalovanému zasielané na adresu sídla žalovaného zapísaného v
obchodnom registri. Zásielky sa vrátili súdu s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. S
poukazom na § 111 ods. 3 CSP uplatnil súd prvej inštancie fikciu doručenia. Ak žalovaný tvrdí, že mu
zásielky zo strany poštového úradu neboli doručované, pričom o opaku svedčia údaje na príslušnej
doručenke, bol povinný na preukázanie svojho tvrdenia produkovať dôkazy. Keďže z listín založených v
spise vyplýva, že súdne zásielky boli žalovanému riadne doručované („len“ si ich nevyzdvihol v odbernej



lehote, ako je vyznačené na zásielkach), nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalovaného o nedoručovaní
predmetných zásielok.

14. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalovanému vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

16. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).