{"guid": "819e6ccb-8594-4b15-999f-f7a19ae2327a:0fb1247e-f2d7-4ee9-8528-5f81e6e95f2e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1216206034.1", "spisova_znacka": "4Cob/89/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/89/2017 z 22. 8. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 22. augusta 2018, sp. zn. 4Cob/89/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1216206034.1", "identifikacne_cislo": "1216206034", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Kornélia Harcsová", "sudca_id": 708, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-kornelia-harcsova-708", "datum_vydania": "2018-08-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-188.odsek-1", "nazov": "§ 188 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-188.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-188"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-204", "nazov": "§ 204 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-204", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-204"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-187", "nazov": "§ 187 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-187", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-187"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-188", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-204", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-187"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0fb1247e-f2d7-4ee9-8528-5f81e6e95f2e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1216206034.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1216206034.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1216206034.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/89/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216206034
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1216206034.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: BestCare 24 s.r.o., Líščie
Nivy 17, 821 08 Bratislava, IČO: 48 045 501, zast. JUDr. Peter Fratrič, advokát, Timravina 9, 811 06
Bratislava, proti žalovanej: W. G., I.. XX.XX.XXXX, K. XXX, XXX XX K., zast. JUDr. Ľudovít Paulovič,
advokát, Martina Rázusa 19, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 1.104,- eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/187/2016-58 zo dňa 12.12.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/187/2016-58 zo dňa
12.12.2016    zrušuje  a vec  vracia   súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
504,- eur s 9,05 % ročným úrokom z omeškania od 27.10.2015 až        do zaplatenia a sumu 600,-
eur s 9,05 % ročným úrokom z omeškania od 27.10.2015 až do zaplatenia, všetko do 15 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.04.2016 domáhal od
žalovaného zaplatenia sumy 1.104,- eur s príslušenstvom titulom zmluvy o sprostredkovaní. Nakoľko
na pojednávanie konané dňa 12.12.2016 sa nedostavil žalovaný, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil
a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, súd prejednal vec v zmysle § 180 zák. č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti žalovaného.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca
žalobcu BestCare s.r.o. vykonával pre žalovaného sprostredkovateľské služby na základe zmluvy o
sprostredkovaní zo dňa 23.01.2015, v zmysle ktorej mohol žalovaný uzavrieť zmluvu o dielo a vykonávať
opatrovateľské služby pre osoby v Rakúsku. Žalovaný dal dňa 02.07.2015 výpoveď zo zmluvy o
sprostredkovaní (zmluva skončila uplynutím výpovednej doby dňa 31.08.2015). Dňa 29.06.2015 bolo
zo strany opatrovanej osoby (K. M.) oznámené, že došlo k výpovedi zmluvy          o dielo, na
základe ktorej žalovaný vykonával opatrovateľskú činnosť. Napriek skončeniu zmlúv žalovaný naďalej
vykonával opatrovateľskú činnosť pre pani K. M.. V liste zo dňa 25.09.2015 žalovaný uviedol, že túto
činnosť vykonával prostredníctvom Lebenswert s.r.o.. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
23.09.2015 postupca BestCare s.r.o. postúpil pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy              o sprostredkovaní
zo dňa 23.01.2015 so žalovaným na postupníka - žalobcu. Právo žalobcu na zaplatenie provízie v
sume 504,- eur  a zmluvnej pokuty vo výške 600,- eur žalovaný čo do výšky nerozporoval, namietal
však nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní a nezákonnosť konkurenčnej
doložky v zmluve         o sprostredkovaní. V prvom rade súd prvej inštancie považoval za potrebné
uviesť, že v zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 23.09.2015 je jasne a zreteľne uvedené, ktorú
pohľadávku spoločnosť BestCare s.r.o. ako postupca postupuje na žalobcu, a to konkrétne pohľadávku
na zaplatenie zmluvnej pokuty 5.000,- eur a provízie 504,- eur (za 28 dní), čo vyplýva z Prílohy č. 1 k
zmluve o postúpení pohľadávky. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému riadne oznámené, postúpená



pohľadávka bola v zmluve riadne špecifikovaná, preto podľa názoru súdu je daná aktívna vecná
legitimácia žalobcu v tomto konaní. Námietku žalovaného ohľadom nezákonnosti konkurenčnej doložky
v zmluve o sprostredkovaní, konajúci súd považoval za irelevantnú a účelovú v snahe vyhnúť sa plneniu
svojho splatného záväzku voči žalobcovi. Konkurenčná doložka v čl. 10 zmluvy o sprostredkovaní bola
výsledkom dohody medzi zmluvnými stranami, pričom ak žalovaný mal voči tomuto článku pripomienky,
mal možnosť         so sprostredkovateľom dojednať odlišné znenie zmluvy, a v prípade absencie dohody
mal možnosť zmluvu neuzatvoriť vôbec. Konajúci súd bol toho názoru, že znenie konkurenčnej doložky v
čl. 10 (záväzok žalovaného zdržať sa vykonávania opatrovateľskej činnosti po dobu platnosti zmluvy, ako
aj po dobu 18 mesiacov            po skončení platnosti zmluvy pre seniorov, s ktorými uzavrel zmluvu o dielo
alebo           s ktorými mal v dôsledku činnosti sprostredkovateľa možnosť uzavrieť zmluvu               o dielo) je
štandardné, primerané, nie je v rozpore s dobrými mravmi a ani so zásadou poctivého obchodného styku.
V žiadnom prípade nepredstavuje porušenie zásady zmluvnej voľnosti strán vzhľadom na to, že znenie
konkurenčnej doložky bolo výsledkom slobodného prejavu vôle zmluvných strán. Na základe uvedených
skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca má právo na zaplatenie provízie za výkon
opatrovateľskej činnosti žalovaným počas 28 dní v sume 504,- eur, ako aj na zaplatenie zmluvnej pokuty
600,- eur za porušenie článku 10 zmluvy                 o sprostredkovaní (bod 10.1.1) spolu so zákonným
úrokom z omeškania vo výške    9,05 % ročne. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle §
255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP                         po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný         z odvolacích
dôvodov podľa  § 365 ods. 1 písm. a), b), g), h) v spojení s § 366 písm. a) a c) CSP.  V predmetnej sporovej
veci mu súd prvej inštancie doručil na vyjadrenie žalobu zo dňa 11.4.2016 spolu s listinnými dôkazmi.
Zdôraznil, že listinným dôkazom podstatného právneho významu z hľadiska dôkazného bremena
žalobcu bola nesporne zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 23.09.2015, z ktorej znenia žalobca
odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu. V zmysle platnej právnej úpravy a súvisiacej judikatúry dospel
žalovaný k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa         23.09.2015 z hľadiska obsahu
nespĺňa náležitosti určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“), a preto je podľa § 39 OZ neplatná. Z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť k účinnému prevodu
majetkového práva na žalobcu, ktorý pre nakladanie s takýmto majetkovým právom nie je aktívne
legitimovaný, a preto nie je v tomto konaní nositeľom aktívnej vecnej legitimácie.

4. Žalovaný ďalej súdu prvej inštancie vytkol, že z napadnutého rozsudku citované závery a konečné
právne posúdenie skutkového a právneho stavu jednoznačne potvrdzujú, že súd vec posúdil a
následne rozhodol na základe dôkazov, ktoré obsahovo nie sú zhodné s listinnými dôkazmi, ktoré
žalobca pri podaní žaloby doručil súdu a následne boli prílohou súdnej výzvy na vyjadrenie k žalobe
doručenej žalovanému, čím pripustil jednostranné účelové pozmenenie listinných dôkazov, ktoré mali
podstatný právny význam pre právne posúdenie veci a konečné meritórne rozhodnutie. Je odôvodnený
predpoklad, že žalobca, zrejme uvedomujúc si právny význam námietky nedostatku jeho aktívnej
vecnej legitimácie v dôsledku obsahových vád k žalobe priloženého, teda pôvodného znenia zmluvy
o postúpení pohľadávky, použil v konaní neprípustnú účelovú manipuláciu predložením obsahovo
podstatne rozdielnych listinných dôkazov súdu a žalovanému. V postupe súdu prvej inštancie považoval
za neprijateľné, že vôbec neporovnal obsah žalovaným doručeného (spolu s ospravedlnením na
pojednávanie) autentického listinného dôkazu doručeného žalovanému s obsahom dôkazu, ktorý zrejme
dodatočne účelovo pozmenil žalobca. Žalovaný mal za to, že pri vynaložení náležitej a spravodlivo
požadovanej pozornosti by súd bol nepochybne zistil, že autentické žalovanému doručené vyhotovenie
posudzovanej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.09.2015 v bode I./ zmluvy neobsahuje žiadnu
špecifikáciu postúpenej pohľadávky, rovnako ani ostatné ustanovenia zmluvy neobsahujú zmienku o
Prílohe č. 1 k zmluve, ktorá by mala obsahovať v zmluve neuvádzanú identifikáciu. Uviedol, že v prípade
doručenia týchto pozmenených listín žalovanej strane, by bola namietnutá ich hodnovernosť.

5. V kontinuite uvedených skutočností žalovaný vyslovil domnienku, že žalobca uvedomujúc si
problematické postavenie vo vzťahu ku svojej aktívnej vecnej legitimácii v tomto konaní, po doručení
vyjadrenia žalovaného zo dňa 09.11.2015, zrejme dodatočne doručil do súdneho spisu listinné dôkazy
iného obsahu, než boli súdom doručované žalovanej. V takomto prípade však bolo nespochybniteľnou
povinnosťou súdu prvej inštancie doručiť rovnopis žalobcom dodatočne predkladaných a obsahovo
pozmenených listinných dôkazov žalovanému                      na posúdenie a vyjadrenie, pretože obsah týchto



dôkazov podstatne menil právny stav voči stavu, ktorý existoval v čase, kedy sa žalovaný vyjadroval k
podanej žalobe            a k nej priloženým listinným dôkazom. Podľa obsahu napadnutého rozsudku,
zistených závažných procesných vád v postupe súdu prvej inštancie v súvislosti s jednostranným
akceptovaním pozmenených listinných dôkazov, žalovaný mal               za preukázané, že v konaní, ktoré
predchádzalo vyneseniu rozsudku, súd svojím postupom znemožnil žalovanej strane výkon procesných
práv, ktoré priznáva zákon, aby tak dosiahol konvalidovanie procesnej vady spočívajúcej v nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. V kontinuite vyššie uvádzaných skutočností sa žalovaný
nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že aktívna vecná legitimácia žalobcu v predmetnom konaní
je daná, pretože bol to práve žalobca, ktorý svojím procesne neprijateľným postupom dodatočného
predkladania pozmenených listinných dôkazov potvrdil opodstatnenosť procesnej námietky nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie.

6. Na záver žalovaný dodal, že v dôsledku vyššie uvedených procesných vád v postupe súdu prvej
inštancie mu bola odňatá možnosť kvalifikovaného uplatnenia procesnej obrany v rámci spravodlivého
procesu pri zachovaní zásady rovnosti postavenia účastníkov civilného sporového konania tak, ako to
predpokladá článok I a článok II ods.1 CSP, čím došlo k porušeniu základného práva žalovanej na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok v celom výroku zrušil podľa ust.§ 389 písm. a) a b) CSP a vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

7. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Mal za to, že dôvod odvolania spočívajúci v tom, že „v postupe
súdu prvej inštancie došlo k závažným procesným pochybeniam\", neobstojí. V súvislosti s tvrdením
žalovaného, že v danom prípade neboli splnené procesné podmienky, poukázal na to, že nebolo
relevantne pomenované, v čom procesné podmienky neboli splnené. Vyslovil názor, že posudzovanie
aktívnej, či pasívnej legitimácie nie je procesná podmienka, ale hmotnoprávna podmienka, ktorú súd
neskúma z úradnej povinnosti, ale na námietku účastníka a súd sa s takto vznesenou námietkou
vysporiadal. Vytkol žalovanému, že taktiež relevantne neuviedol, ako mu v tejto súvislosti súd znemožnil
uskutočňovanie procesných práv            a ako došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces.
Mal za to, že súd prvej inštancie počas konania postupoval v súlade s procesno-právnymi predpismi, ako
aj s princípom uvedenom v čl. 17, ktorý súdu ukladá, aby konal hospodárne a bez zbytočných prieťahov
a jeho konaním nebola spôsobená žiadnej zo sporových strán žiadna ujma. Doplnenie dokazovania zo
strany žalobcu bolo vykonané nielen zákonným, ale aj štandardným spôsobom a postupom.

8.  Ďalší odvolací dôvod spočívajúci v tom, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
tiež nepovažoval žalobca za relevantný. Výhrady žalovaného k predloženému dôkazu boli pomenované
v podanom odvolaní a ak by           v rovnakom duchu boli vznesené aj počas konania pred tým, ako bolo
uznesením dokazovanie vyhlásené za skončené, je zrejmé, že nie sú spôsobilé zmeniť závery,        ku
ktorým súd dospel. Žalobca poukázal na to, že teoretickej možnosti konfrontovať predložené dôkazy,
hoci aj so špekulatívnymi námietkami, sa žalovaný dobrovoľne vzdal, preto nemožno prijať záver, že to
bol súd, ktorý žalovanému neumožnil uskutočňovať prostriedky procesnej obrany, či útoku. Neúčasť na
pojednávaní                  a súčasný súhlas s pojednávaním v neprítomnosti nemôže ísť na ťarchu žalobcu
alebo efektívnosti a hospodárnosti konania. Odvolací dôvod spočívajúci v tom, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci tiež nemožno akceptovať a považovať za
relevantný, nakoľko súd prvej inštancie správne vyhodnotil predložené skutkové tvrdenia.

9. Poukázal ďalej na to, že doplnenie dokazovania bolo zo strany žalobcu vykonané pred vydaním
uznesenia, ktorým súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Zároveň doplnenie dokazovania nevnieslo
do prejednávanej veci nové skutočnosti (len spresnilo už prezentovaný argument), preto nemalo po
faktickej stránke na ďalšiu aktivitu žalovaného žiaden vplyv a jej vyjadrenie predložený dôkaz nemohlo
nijako ovplyvniť. Tvrdenia žalovaného o dodatočnom účelovom pozmenení, či manipulácii považoval
žalobca za nepodložené špekulácie. Žiaden dôkaz, ktorý bol súdu predložený nebol ani manipulovaný, či
dodatočne menený. Bol toho názoru, že takouto nepodloženou argumentáciou sa žalovaný snaží zakryť
hmotnoprávny aspekt prejednávanej veci           a tým je skutočnosť, nespochybňovaná ani samotnou
žalovanou, že využil kontakt sprostredkovateľa, jeho dobré meno a aktivitu, a následne ho pri vyplácaní
provízie obišiel a vykonával činnosť bez uhradenia provízie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal,



aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdil                   a žalobcovi priznal v
plnom rozsahu náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

10. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý zopakoval svoje námietky uvedené v odvolaní.
Mal za to, že žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu neuvádza žiadne také skutočnosti, ktoré by
účinne vyvrátili dôvody odvolania, napádajúce procesné vady v postupe súdu prvej inštancie, ktoré
žalovanému odňali možnosť uplatnenia legitímnych prostriedkov procesnej obrany a viedli k vecne
nesprávnemu rozhodnutiu. S poukazom na ust. § 149, § 150 ods. 1, 2 CSP vyslovil názor, že zo strany
súdu prvej inštancie malo byť v náležitej miere prihliadnuté              na procesnú obranu žalovaného v
súlade so zásadou materiálnej pravdy, ktorá mala viesť k vyzvaniu žalobcu k preukázaniu skutočnosti,
že je nositeľom vymáhaného majetkového práva zákonným spôsobom a predovšetkým na základe
hodnoverných dôkazov. Zdôraznil, že žalovanej strane pritom malo byť zachované právo vyjadriť sa ku
všetkým následným prednesom žalobcu, ako aj predloženým dôkazom. V tejto súvislosti poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. októbra 2010, sp. zn.           2 Cdo 154/2009.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací § 34 CSP prejednal vec bez nariadenia pojednávania v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania. Po oboznámení sa      s obsahom spisu súdu prvej
inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadreniami strán sporu odvolací súd dospel k záveru,
že odvolaniu je potrebné vyhovieť.

12. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal námietkou žalovaného, že súd vec posúdil            a
následne rozhodol na základe dôkazov, ktoré žalobca doručil do súdneho spisu           po doručení
vyjadrenia žalovaného zo dňa 09.11.2015 a ktoré obsahovo nie sú zhodné s listinnými dôkazmi, ktoré
žalobca pri podaní žaloby doručil súdu a následne boli prílohou súdnej výzvy na vyjadrenie k žalobe
doručenej žalovanému, čím pripustil jednostranné účelové pozmenenie listinných dôkazov, ktoré mali
podstatný právny význam pre právne posúdenie veci a konečné meritórne rozhodnutie. Zo spisu súdu
prvej inštancie vyplýva, že po doručení vyjadrenia žalovaného zo dňa 09.11.2016 spolu s výzvou
konajúceho súdu, aby sa k nemu v stanovenej lehote písomne vyjadril, žalobca zaslal konajúcemu
súdu písomné vyjadrenie zo dňa 07.12.2016, ku ktorému pripojil listinný dôkaz - Prílohu č. 1 k zmluve
o postúpení pohľadávky. Obsahom Prílohy č. 1 bol zoznam pohľadávok ku dňu podpisu zmluvy o
postúpení pohľadávky: 1. Zmluvná pokuta vo výške 5.000,- eur a 2. Vzniknutá škoda - ušlý zisk
(nevyplatená provízia za 28 dní) vo výške 504,- eur. Dňa 09.12.2016 zástupca žalovaného zaslal
konajúcemu súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 12.12.2016 a súhlasil s pojednávaním
vo veci bez účasti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Ako dôkaz a prostriedok procesnej obrany
predložil súdu scan - kópiu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.09.2015, vyhotovenú z listinného
dôkazu predloženého              do súdneho spisu žalobcom a žiadal ju založiť do súdneho spisu.
Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.12.2016 odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pojednával
v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného. Po otvorení pojednávania právny zástupca žalobcu
predniesol návrh, pričom konajúci súd hneď po jeho prednese vyhlásil dokazovanie za skončené a
následne nato vyhlásil rozsudok.

13. V podanom odvolaní žalovaný namietal, že mu v prejednávanej veci nebola doručená Príloha č. 1 k
zmluve o postúpení pohľadávky, ktorú žalobca zaslal konajúcemu súdu spolu s písomným vyjadrením zo
dňa 07.12.2016, čo považoval za porušenie zásady kontradiktórnosti konania. Odvolací súd sa stotožnil
s názorom žalovaného, že bolo nespochybniteľnou povinnosťou súdu prvej inštancie doručiť rovnopis
žalobcom dodatočne predloženého listinného dôkazu žalovanému na vyjadrenie. Podľa existujúcej
judikatúry Najvyššieho súdu SR, právo sporových strán na doručenie procesných podaní ostatných
účastníkov treba považovať za súčasť práva                     na spravodlivý proces. Nedoručenie
vyjadrenia jednej sporovej strane druhej vytvára stav nerovnosti strán, čo je v rozpore s princípom
kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Zároveň je takéto
procesné opomenutie súdu hodnotené ako odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.

Zákon v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom bližšie nešpecifikuje.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom je však potrebné            vo všeobecnosti rozumieť taký postup
súdu, ktorý znemožňuje sporovej strane realizáciu konkrétnych procesných práv a právom chránených
záujmov, priznaných mu Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených
záujmov, ktoré by inak účastník konania mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol         v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený. Vždy musí o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných



práv (napríklad môže ísť o právo predniesť alebo doplniť svoje návrhy, zúčastniť sa pojednávania,
vyjadrovať sa k veci, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na
dôkazy                          a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť
sa k vykonanému dokazovaniu i k právnej stránke veci, právo podávať opravné prostriedky). Odňatie
možnosti konať pred súdom nezakladá samo tvrdenie účastníka o existencii tejto procesnej vady;
určujúcim je zistenie, že k vade tejto povahy skutočne došlo. Ak došlo k odňatiu možnosti účastníkom
konať pred súdom, táto skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zruší, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto závažnou procesnou vadou, nemôže
byť považované za správne (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1MCdo/6/2010 zo dňa 26.03.2012, sp. zn. 3Cdo/158/2012 zo dňa 14.11.2012, sp. zn. 4Cdo/108/2012
zo dňa 26.02.2013 alebo sp. zn. 5Cdo/286/2012         zo dňa 07.03.2013). Predmetnému postupu súdu
sú vlastné tri pojmové znaky:
1/odňatie možnosti konať pred súdom,
2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ možnosť konať pred súdom sa odňala strane sporu.

14. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/46/2012,
ktorý uviedol: \"Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku z 27. apríla 2010 vo veci Hudáková a ďalší
proti Slovenskej republike uviedol, že „...význam požiadavky, aby bolo vyjadrenie zaslané všetkým
účastníkom konania spočíva              v potrebe zabezpečenia, aby procesné strany mali vieru vo výkon
spravodlivosti a aby im nebola odopretá možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť
rozsudok súdu.“ Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav
nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore             s princípom kontradiktórnosti
konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva                    na spravodlivý proces. Zásada kontradiktórnosti
konania, ktorá síce v našom právnom poriadku výslovne upravená nie je, no patrí medzi všeobecné
zásady občianskeho súdneho konania a je jedným z prvkov spravodlivého súdneho procesu, spočíva
v existencii procesnej rovnosti účastníkov konania, v tzv. rovnosti zbraní účastníkov.\"

15. Princíp rovnosti postavenia účastníkov civilného sporového konania vyžaduje, aby každej procesnej
strane bola daná primeraná možnosť procesných úkonov                      za podmienok, ktoré ju nestavajú do
podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je protistrana. Obsahom práva na kontradiktórne konanie
je, že procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich
návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené, s cieľom
ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že v
civilnom sporovom konaní má strana sporu nielen procesné právo (zároveň povinnosť) označiť dôkazné
prostriedky na preukázanie ním tvrdených skutočností, ale tiež právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy
a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Právo účastníkov vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu sa v
konaní realizuje tak, že súd spravidla bezprostredne po vykonaní každého dôkazu umožní účastníkovi,
aby sa k nemu bezprostredne vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotení vykonaného dôkazu
považuje za významné. Vyjadrenie k vykonanému dôkazu je jedným z podkladov, na základe ktorých súd
pri rozhodovaní vo veci samej hodnotí dôkazy. Procesnú možnosť účastníka vyjadriť sa k vykonanému
dôkazu (napr. z hľadiska vierohodnosti či pravosti a správnosti listiny, osoby a odbornej spôsobilosti
znalca, vecnej správnosti, postupu súdu pri vykonávaní ohliadky a pod.) musí súd vytvoriť účastníkovi
už v rámci dokazovania (uznesenie Najvyššieho súdu SR                 z 28. októbra 2010, sp. zn. 2
Cdo 154/2009).

16. Odvolací súd má za to, že zo strany súdu prvej inštancie nebola daná žalovanému možnosť vyjadriť
sa k argumentom žalobcu uvedených vo vyjadrení zo dňa 07.12.2016 k vyjadreniu žalovaného zo dňa
09.11.2016, ani k Prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky, ktorú žalobca zaslal konajúcemu súdu
spolu s vyjadrením.
Keďže prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku, ktorý je napadnutý odvolaním v bode 6. pri posúdení
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vychádzal zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.09.2016 a jej
Prílohy č. 1, zaťažil toto konanie vadou, ktorá má za následok, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo                  k
porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť              v konaní pred
odvolacím súdom.



17. Odvolací súd záverom dodáva, že súd prvej inštancie nepostupoval pri vedení pojednávania v súlade
s ustanoveniami Civilného procesného poriadku § 179 a nasl. CSP, ani nevykonal dokazovanie v súlade
s ust. § 185 a nasl. CSP, keď na pojednávaní konanom dňa 12.12.2016 po otvorení pojednávania právny
zástupca predniesol návrh, ďalšie dôkazy konajúci súd nevykonal a bez ďalšieho po prednese právneho
zástupcu dokazovanie vyhlásil za skončené.

18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa  § 389 ods. 1 písm. b) CSP <https://
www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/> zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

19. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie doručiť žalovanému vyjadrenie žalobcu zo dňa
07.12.2016 spolu s Prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky         zo dňa 23.09.2015 a opätovne
prejednať vec na pojednávaní. Podľa § 188 ods. 1 CSP súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní,
ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Za dôkaz môže slúžiť
všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných
prostriedkov, a to najmä výsluch strany, svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a
obhliadka. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd (§ 187 CSP). Súd prvej
inštancie splní svoju povinnosť a umožní sporovým stranám  realizáciu ich procesných práv podľa
výkladu uvedeného vyššie (v súlade s ust. § 185 a nasl. CSP, najmä vykoná dokazovanie listinnými
dôkazmi v súlade           s § 204 CSP, umožní sporovým stranám realizáciu práv v zmysle čl. 9
CSP oboznámiť sa s vyjadreniami a dôkazmi protistrany a vyjadriť svoje stanovisko a pred vyhlásením
rozhodnutia umožní sporovým stranám realizáciu práv aj v zmysle § 182 CSP; osobitne tiež pred
rozhodnutím vo veci samej dopytuje strany, či majú alebo nemajú návrhy na doplnenie dokazovania a
umožní im vyjadriť sa k prípadným dôkazným návrhom (tieto skutočnosti nech nájdu odraz aj v zápisnici
o pojednávaní). Súd prvej inštancie vytvorí sporovým stranám možnosť predniesť svoje návrhy na
doplnenie dokazovania a na vyjadrenie k dôkazným návrhom,  k vykonanému dokazovaniu              a k
právnej stránke veci . Odvolací súd však osobitne zdôrazňuje, že len súd rozhodne, ktoré z označených
dôkazov vykoná; súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania, a nie je povinný vykonať
všetky navrhované dôkazy; posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov
budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania (porovnaj napríklad
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/95/2012 zo dňa 23.01.2013 alebo sp. zn.
6Cdo/248/2012 zo dňa 15.04.2013); svoje rozhodnutie o prípadnom nevykonaní navrhnutých dôkazov
je však okresný súd povinný v rozhodnutí stručne odôvodniť. V ďalšom sa konajúci súd vysporiada aj
s námietkami žalovaného vznesenými v súvislosti so zmluvou o postúpení pohľadávky v kontexte s
Prílohou         č. 1.

20. O náhrade trov konania rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v novom rozhodnutí.

21. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22Cb/187/2016", "guid": "3110ee69-5d24-479e-a5b9-0ba48c34e3f9:244d6ae9-2fd5-4267-9e7f-2483b20e80b1", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "1d8e2db6-ad3f-483a-85dc-1d970683d559:f94bd521-f73c-44e6-833a-ee39c4f8a1ce", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:6408209096.1", "spisova_znacka": "1MCdo/6/2010", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/6/2010 z 25. 3. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-03-25", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:6408209096.1"}, {"guid": "819e6ccb-8594-4b15-999f-f7a19ae2327a:5bf0b0f5-a3ec-4060-bad0-1774812c1f0c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1216206034.1", "spisova_znacka": "4Cob/89/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/89/2017 z 22. 8. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-08-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1216206034.1"}, {"guid": "ede5e0ec-4a52-4c8c-b452-ac986992c1e6:8ad246b5-a25f-42f3-871a-58f908abcbfe", "ecli": null, "spisova_znacka": "22Cb/187/2016", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Prešov sp. zn. 22Cb/187/2016 z 4. 5. 2017", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2017-05-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ede5e0ec-4a52-4c8c-b452-ac986992c1e6:8ad246b5-a25f-42f3-871a-58f908abcbfe"}], "citovane_v": []}