Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/122/2018 z 23. 10. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. októbra 2018, sp. zn. 3Cob/122/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1216210972.1 Krajský súd Bratislava | 3Cob/122/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:1216210972.1 | 2018-10-23 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 544 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4a84b67c-742c-45ab-89c3-456c82608f32 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1216210972.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/122/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216210972
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1216210972.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov
senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu SAPELI SK s.r.o.,
Záhradnícka 27, Bratislava, IČO: 47 765 208, práv. zast. JUDr. Alan Strelák, advokát, Na vŕšku 12,
Bratislava, proti žalovanému P13 Retail park s. r. o., Pestovateľská 13, Bratislava, IČO: 45 966 265,
práv. zast. alianciaadvokátov ak, s.r.o., Vlčkova 8/A, Bratislava, IČO: 36 679 771, o zaplatenie 31.075,80
EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k.
22Cb/259/2016 -117 zo dňa 10.1.2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/259/2016 -117 zo dňa
10.1.2018 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
31.075,80 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 31.5.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške EUR a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 1.7.2016 sa žalobca
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 31.075,80 EUR titulom zmluvnej pokuty za
porušenie zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 23.6.2014 (konkrétne článku II bod 2). Žalobca
svoj nárok odôvodnil tým, že ako nájomca uzatvoril so žalovaným ako prenajímateľom dňa 23.6.2014
zmluvu o nájme nebytových priestorov v objekte SPK (Shopping Park Korzo) v Bratislave s cieľom
zabezpečiť si obchodné priestory slúžiace ako klientske centrum pre výkon jeho podnikateľskej činnosti
(výroba a predaj dverí a zárubní spolu s príslušenstvom). Napriek ustanoveniu čl. II bod 2 zmluvy došlo
v apríli 2016 k otvoreniu predajne VEKRA v bezprostrednej blízkosti žalobcu v objekte SPK, ktorá sa
zaoberá predajom okien a dverí. Keďže sa žalovaný v zmluve zaviazal v priebehu trvania nájomného
vzťahu neuzatvoriť s tretím subjektom zmluvu o nájme nebytových priestorov, ak by bol tento subjekt
výrobcom alebo predajcom dverí či zárubní, t.j. prevádzkoval by rovnakú činnosť, ktorá je hlavným
predmetom podnikania žalobcu, žalobca vyzval žalovaného prípisom zo dňa 12.5.2016 na zaplatenie
zmluvnej pokuty v celkovej výške 31.075,80 EUR, a to v lehote 14 dní plynúcej dňom doručenia výzvy
žalovaného (t.j. od 16.5.2016). Pri výpočte výšky zmluvnej pokuty vychádzal z poslednej vety článku II
bod 2 zmluvy, podľa ktorej ak prenajímateľ poruší svoju povinnosť uvedenú v tomto bode zmluvy, vzniká
nájomcovi právo uplatniť si voči prenajímateľovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške šesťmesačného
nájomného. Výška mesačného nájmu v období, v ktorom sa dozvedel o skutočnostiach nasvedčujúcich
porušeniu povinnosti zo strany žalovaného (apríl 2016), predstavovala sumu 5.179,30 EUR bez DPH



(12,25 EUR/m2 x 422.80 m2), z čoho žalobca odvodil výšku zmluvnej pokuty 31.075,80 EUR. Žalovaný
sa dostal podľa názoru žalobcu do omeškania s plnením zmluvnej pokuty dňom 31.5.2016. Zároveň si
žalobca uplatnil i právo na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 40,- EUR.

3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný považoval uplatnený nárok žalobcu za nedôvodný,
nakoľko podľa jeho názoru je hlavným predmetom podnikania žalobcu predaj interiérových dverí a
spoločnosti Window holding Sk a.s., ktorá prevádzkuje predajňu VEKRA prenajal nebytové priestory za
účelom predaja stavebných otvorových výplní vrátane príslušenstva, pričom táto spoločnosť predáva
najmä okná a exteriérové dvere (95 %), predaj interiérových dverí tvorí len 1 % a ostatný tovar 4
% (ide konkrétne o obdobie 1.10.2015 - 31. 4.2017). Zároveň argumentoval, že spoločnosť Window
holding Sk a.s. mala z predaja interiérových dverí (ako 1 % z celkového množstva predaného tovaru)
za uvedené obdobie obrat vo výške 16.630,65 EUR, preto považuje uplatnenú zmluvnú pokutu za
neprimerane vysokú, neúmerne prísnu a vedúcu k neodôvodnenému majetkovému prospechu žalobcu.
Z týchto dôvodov žiada súd o posúdenie jej výšky a jej zníženie v zmysle § 301 Obchodného zákonníka.

4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa
23.06.2014 , § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, § 544 , §
369 ods. 1, 2 ,§ 369 c zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR
č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

5. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca na základe uzavretej
nájomnej zmluvy so žalovaným (zo dňa 23.6.2014) užíval nebytové priestory v objekte SPK v Bratislave,
v ktorých vykonával podnikateľskú činnosť spočívajúcu vo výrobe a predaji dverí a zárubní spolu s
príslušenstvom. Sporové strany sa v zmluve v článku II bod 2 výslovne dohodli, že žalovaný v priebehu
trvania nájomného vzťahu neuzatvorí zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorej predmetom by
bol nájom nebytových priestorov v objekte SPK s iným výrobcom alebo predajcom dverí a zárubní
za účelom prevádzkovania rovnakej činnosti, ktorá je hlavným predmetom podnikania, resp. činnosti
žalobcu realizovanej v predmete nájmu (teda v predmetných nebytových priestoroch). Medzi stranami
sporu nebolo sporné, že hlavným predmetom podnikania žalobcu je predaj dverí a zárubní (ako aj
montáž bezpečnostných dverí s menej ako 3-bodovým uzamykacím mechanizmom, montáž, oprava,
servis a kontrola protipožiarnych výplní a uzáverov stavebných otvorov). V konaní taktiež nebolo sporné,
že žalovaný ako prenajímateľ uzatvoril dňa 5.10.2015 so spoločnosťou Window holding SK a.s. ako
nájomcom nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom nebytového priestoru v objekte SPK, a to
za účelom predaja stavebných otvorových výplní vrátane príslušenstva, pričom predmet nájmu bol
označený ako VEKRA. Zo súdneho spisu súd prvej inštancie zistil, že obchod VEKRA (ktorý prevádzkuje
Window holding SK a.s.) predáva okrem iného aj širokú škálu interiérových dverí (s poldrážkou,
ako aj bezfalcové) ako aj zárubne (obložkové, atypické posuvné na stenu alebo do puzdra), pričom
samozrejmosťou je aj montáž dverí a zárubní. Uvedené potvrdil v emailovej správe zo dňa 2.5.2016
adresovanej právnemu zástupcovi žalobcu Ing. L., odborný konzultant obchodu VEKRA, pričom tiež
potvrdil, že v ich novootvorenej predajni v objekte SPK majú vystavených cca 26 ks interiérových
dverí osadených v zárubni (a dodal, že ďalšie vzorky interiérových dverí očakávajú). Tieto skutočnosti
vyplývajú aj z troch fotografii interiérových dverí vyhotovených v predajni VEKRA. Žalobca založil do
spisu aj screenshoty internetových stránok predajne VEKRA (www.S..sk), z ktorých je tiež nepochybné,
že tieto predajne ponúkajú okrem iného široký sortiment interiérových dverí, pričom k nim pripojil aj
ďalších päť fotografií z predajne VEKRA v objekte SPK. Aj samotná spoločnosť Window holding SK
a.s. v liste zo dňa 9.12.2016 adresovanom právnemu zástupcovi žalovaného potvrdila, že štruktúra
predaného tovaru v objekte SPK od spustenia predaju dňa 1.10.2015 do 30.11.2016 bola nasledovná:
95% okná a exteriérové dvere, 1% interiérové dvere a 4% iný tovar. V liste zo dňa 31.7.2017 táto
spoločnosť doplnila, že v období od 1.10.2015 do 31.4.2017 predaj interiérových dverí predstavoval 1%
z celkového predaného tovaru v objekte SPK, pričom obrat z predaja interiérových dverí predstavoval
sumu 13.630,65 EUR. Z uvedených dôkazov jednoznačne vyplývalo, že žalovaný porušil ustanovenie
článku II bod 2 predmetnej nájomnej zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami dňa 23.6.2014, keďže
uzatvoril v priebehu trvania nájomného vzťahu so žalobcom zmluvu o nájme nebytových priestorov v
objekte SPK, predmetom ktorej bol nájom týchto priestorov osobe, ktorá prevádzkuje rovnakú činnosť,
ktorá je hlavným predmetom podnikania žalobu, t.j. predaj interiérových dverí a zárubní, vrátane ich
montáže. Súd prvej inštancie vychádzal predovšetkým z uvedeného zmluvného dojednania (čl. II bod
2), pri aplikácii ktorého nie je právne významné, či spoločnosť Window holding SK a.s. prostredníctvom



predajne VEKRA predáva a montuje interiérové dvere ako svoju hlavnú činnosť alebo okrajovú, teda
je absolútne bezpredmetné, že predaj interiérových dverí tvorí len 1 % z celkového predaja tovaru
v objekte SPK za obdobie od 1.10.2015 do 31.4.2017. Zo zmluvy nevyplýva, že žalovaný by bol
oprávnený prenajať nebytový priestor osobe, ktorá ho bude využívať na podnikateľskú činnosť totožnú
s činnosťou žalobcu, i keď len v malom množstve. Podstatný bol podľa názoru súdu prvej inštancie
fakt, že predaj širokej škály interiérových dverí je v predmetnej predajni VEKRA možný a reálne
sa aj uskutočňuje, dôkazom čoho bol aj obrat z predaja interiérových dverí v sume 13.630,65 EUR
za uvedené obdobie, čo spoločnosť Window holding SK a.s. potvrdila. V danom prípade je preto
nepochybné, že žalovaný porušil čl. II bod 2 zmluvy, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi právo na
zaplatenie zmluvnej pokuty v súlade s ustanovením poslednej vety čl. II bod 2, podľa ktorého ak
žalovaný poruší svoju povinnosť uvedenú v tomto bode zmluvy, vzniká žalobcovi právo uplatniť si
voči žalovanému nárok na zmluvnú pokutu vo výške šesťmesačného nájomného. Zmluvnú pokutu
si žalobca uplatnil vo výške 31.075,80 EUR , ktorú vypočítal z výšky mesačného nájmu v období,
v ktorom sa dozvedel o skutočnostiach nasvedčujúcich porušeniu povinnosti zo strany žalovaného
(apríl 2016), teda šesťnásobok sumy 5.179,30 EUR bez DPH (12,25 eur/m2 x 422.80 m2). Výpočet
zmluvnej pokuty nebol medzi sporovými stranami sporný, avšak žalovaný požadoval uplatniť moderačné
právo súdu znížiť jej výšku v zmysle § 301 Obchodného zákonníka, keďže mal za to, že uplatnená
zmluvná pokuta je neprimerane vysoká vzhľadom k výške obratu spoločnosti Window holding SK a.s.
v súvislosti s predajom interiérových dverí (výška zmluvnej pokuty 31.075,80 EUR k obratu 13.630,65
EUR). Súd prvej inštancie však za daných skutkových okolností nepovažoval uplatnenú zmluvnú pokutu
za neprimerane vysokú, nakoľko ide o vážne porušenie zmluvy, ktoré mohlo mať za následok zníženie
predaja interiérových dverí a zárubní na strane žalobcu v dôsledku vzniku konkurenčnej predajne v tom
istom objekte SPK - k čomu však v zmysle zmluvy nemalo dôjsť, keďže logicky úmyslom zmluvných
strán bolo uvedenej situácii predchádzať, inak by sa na článku II bod 2 zmluvy v citovanom znení pri
podpise zmluvy nedohodli. Ak žalovanému tento článok zmluvy nevyhovoval alebo si ho vykladal inak
ako z neho logicky vyplýva, mal možnosť zmluvu neuzavrieť, alebo dohodnúť sa so žalobcom na
preformulovaní sporného ustanovenia. Keďže tak neurobil, musí znášať následky svojho konania, ktoré
v konečnom dôsledku viedlo k porušeniu zmluvy. Podľa názoru súdu prvej inštancie preto nie je na
mieste, vyhýbať sa zaplateniu zmluvnej pokuty, resp. požadovať jej zníženie. Predmetné ustanovenie
zmluvy je slobodným prejavom vôle oboch zmluvných strán, ktoré si pri jej uzatváraní museli byť vedomé
jej právnych následkov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný ani do 14 dní od doručenia výzvy žalobcu na
zaplatenie zmluvnej pokuty (dňa 16.5.2016) si svoju zmluvnú povinnosť nesplnil, dostal sa do omeškania
so zaplatením zmluvnej pokuty od 31.05.2016, preto je povinný zaplatiť aj zákonný úrok z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 31.075,80 EUR v zmysle § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. Súd
priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov súvisiacich s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR
v súlade s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, citované
zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vykonané dokazovanie súd prvej inštancie žalobe vyhovel.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle §255 ods.1 a 262 ods. 1 C.s.p. a nárok na
ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a
to v súlade s ust. § 365 ods. 1 písm. f, h zákona č. 160/2015 Z.z. C.s.p.. Uviedol, že súd prvej
inštancie nesprávne uvádza, že medzi stranami nie je sporné, že hlavným predmetom podnikania
žalobcu je predaj dverí a zárubní. Žalovaný počas celého súdneho konania poukazoval na to, že
hlavným predmetom podnikania žalobcu nie je predaj dverí všeobecne, ale len predaj interiérových dverí.
Predaj iných ako interiérových dverí (exteriérové, RTG, bezpečnostné) vykonáva žalobca len okrajovo.
Žalovaný nepopiera, že spoločnosť VEKRA predáva v nebytovom priestore v Shopping park Korzo
okrajovo aj interiérové dvere. Samotný fakt, že v predajni spoločnosti VEKRA sa okrem iného tovaru
predávajú aj interiérové dvere však sám osebe nespôsobuje porušenie zmluvnej povinnosti uvedenej v
článku II bod 2 Zmluvy. Na to, aby Žalovaný porušil zmluvnú povinnosť uvedenú v článku II bod 2 Zmluvy
by podľa žalovaného museli byť kumulatívne naplnené aj ďalšie podmienky uvedené v tomto článku
Zmluvy. Z gramatického a logického výkladu vyššie uvedeného článku vyplýva, že Žalovaný sa zaviazal
neuzatvoriť zmluvu o nájme nebytových priestorov v Shopping park Korzo výlučne s takým subjektom,
ktorý bude kumulatívne spĺňať nasledujúce podmienky:
• subjekt je výrobcom alebo predajcom dverí;
• tomu subjektu (ktorý je výrobca alebo predajca dverí) je nebytový priestor v Shopping park Korzo
prenajatý za účelom prevádzkovania istej špecifickej a úzko vymedzenej činnosti,



• táto špecifická činnosť za účelom prevádzkovania ktorej bol prenajatý nebytový priestor v Shopping
park Korzo je rovnaká ako tá činnosť, ktorá je hlavným predmetom podnikania spoločnosti SAPELI
v predmete nájmu v Shopping park Korzo. Nakoľko vyššie uvedené kumulatívne podmienky neboli
naplnené, nedošlo ani k porušeniu článku II bod 2 Zmluvy žalovaným a teda ani k vzniku práva na
priznanie zmluvnej pokuty žalobcovi. Podľa právneho názoru žalovaného je pre správne posúdenie
predmetného súdneho sporu zásadné určiť aj to, či je činnosť za účelom vykonávania ktorej
bol spoločnosti VEKRA prenajatý priestor v Shopping park Korzo rovnaká ako činnosť, ktorá je
hlavným predmetom podnikania žalobcu v predmete nájmu. Hlavný predmet činnosti žalobcu je predaj
interiérových dverí. Spoločnosti VEKRA boli nebytové priestory v Shopping park Korzo prenajaté za
účelom prevádzkovania predaja okien a exteriérových dverí. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé,
že činnosť za účelom ktorej bol spoločnosti VEKRA prenajatý priestor v Shopping park Korzo (predaj
okien a exteriérových dverí) je iná ako hlavný predmet podnikania žalobcu v predmete nájmu (predaj
interiérových dverí) a je preto zrejmé, že nedošlo k porušeniu článku II bod 2 Nájomnej zmluvy
žalovaným. V prípade, ak by odvolací súd k názoru, že žalovaný porušil povinnosť uvedenú v článku
II bod 2 Zmluvy, žalovaný si týmto dovoľuje požiadať, aby s poukazom na § 301 OBZ aplikoval
moderačné právo a žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu primerane znížil a to z dôvodu, že škoda,
ktorá žalobcovi mohla vzniknúť tým, že spoločnosť VEKRA predáva vo svojej prevádzke aj interiérové
dvere je niekoľkonásobne nižšia ako dohodnutá zmluvná pokuta a zmluvná pokuta je z tohto dôvodu
neprimerane vysoká. V súvislosti s priznaním neprimerane vysokej zmluvnej pokuty si žalovaný zároveň
poukazuje aj na Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24.3.2006, sp.zn.: 1 Obdo V 93/2004. Vzhľadom na
uvedené požiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol, že žalobu voči
žalovanému zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach, v
zmysle ktorých nie je právne významné, či ide o okrajovú činnosť tretieho subjektu VEKRA -okná, dvere.
Takáto podmienka zo Zmluvy žiadnym spôsobom nevyplýva. Podstatou dojednania o zmluvnej pokute,
čo vyplýva aj zo znenia predmetného dojednania, bolo zamedziť uzatvoreniu zmluvy s tretím subjektom
za účelom prevádzkovania rovnakej činnosti. Je nepochybné, že predajňa VEKRA danú podmienku bez
akýchkoľvek pochybností spĺňa, čo jednoznačne vyplýva z dokazovania vykonaného pred súdom prvej
inštancie.
Predmetná podmienka vyplýva najmä z týchto skutočností:
i) z názvu predajne ,,VEKRA - okná, dvere“,
ii) z mailovej komunikácie predajcu VEKRA, ktorý bol anonymne oslovený so záujmom o interiérové
dvere (komunikáciu žalobca súdu predložil spoločne so žalobou),
iii) z prezentovanej ponuky predajne (vizuál predajne, web prezentácia, vystavený tovar na predajni a
pod.)
iv) v priestoroch predajne je k dispozícii veľké (iný tovar prevažujúce) množstvo interiérových dverí k
nahliadnutiu pre zákazníka,
v) rovnako tak samotná internetová stránka (link) „https://www.S..sk/o- spolocnosti/novinky-a-akcie/ toto
tvrdenie vyvracia, keď uvádza: „Prezrite a vyskúšajte si naše okna, vchodové dvere a predovšetkým
desiatky funkčných vzoriek interiérových dverí všetkých typov“, a to rovno nad oznámením informujúcim
o otvorení nového obchodného zastúpenia v Bratislave. Žalovaný ďalej vo svojom odvolaní argumentuje
troma podmienkami, ktoré podľa jeho tvrdení vyplývajú z predmetného ustanovenia Zmluvy, a musia
byť splnené kumulatívne. Nie je zrejmé, ako žalovaný k uvedenému dospel, a zároveň neuvádza, ktorá
z uvedených podmienok splnená nebola. Návrh žalovaného na zníženie pokuty považuje žalobca za
nedôvodný. Uplatnená zmluvná pokuta je vzhľadom na hodnotu a význam predmetu jej zabezpečenia,
pozíciu žalobcu na trhu a jeho ohrozené práva a právom chránené záujmy neprimerane nízka. Vzhľadom
na skutočnosť, že zákon nedáva žalobcovi možnosť domáhať sa autoritatívneho navýšenia zmluvnej
pokuty, žalobca nemal v konaní inú možnosť, ako zotrvať na tej výške, ktorá bola stranami sporu
zmluvne dohodnutá. Žalobca vynaložil značné marketingové náklady na reklamu, vďaka čomu disponuje
stabilným postavením na trhu. Podnikanie tretieho subjektu v jeho bezprostrednej blízkosti možno
chápať ako parazitovanie na povesti, kedy prevádzkareň VEKRA - okná, dvere profituje zo spomenutého
dobrého postavenia žalobcu na trhu. Je veľmi pravdepodobné, že návštevníci prevádzkarne žalobcu
navštívia rovnako tak predajňu VEKRA, ktorá láka zákazníkov hľadajúcich rovnaký tovar, aký ponúka
žalobca. Takéto správanie umožňuje tretiemu subjektu ušetriť finančné prostriedky, ktoré by bol inak
nútený investovať do reklamy a marketingu, a možno práve vďaka tomu dosiahnuť zníženie svojich
cien a vytvorenie tak pre žalobcu nepriaznivého konkurenčného prostredia, kedy sa zákazník napriek
rozsiahlej reklame a kvalitným výrobkom ponúkaných žalobcom rozhodne práve pre tretí subjekt, ktorý



navyše bezprostredne susedí s predajňou žalobcu. Žalobca preto požiadal odvolací súd, aby rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

9. Podľa § 470 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú
ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto
neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom
súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

10. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny.

Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a uvádza , že súd prvej inštancie
správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný
zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný
skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Odvolací
súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalovaný v priebehu odvolacieho konania neuviedol
žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru
odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými
dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam
žalovaného uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s
otázkou hlavného predmetu podnikania žalobcu, ako aj so skutočnosťou, že vo vzťahu k čl. II bodu
2 Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 23.6.2014 nie je
relevantné, či ide o interiérové dvere, alebo exteriérové dvere, a pomer ponuky u žalovaného, keďže
čl. II bod 2 Zmluvy nevypočítava druhy dverí, na ktoré sa vzťahuje, ale pojednáva všeobecne o dverách
ako takých. V zmysle č. II bod Zmluvy: „Prenajímateľ sa zaväzuje v priebehu trvania nájomného vzťahu
neuzatvoriť zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorej predmetom by bol prenájom nebytových
priestorov v SPK inému výrobcovi alebo predajcovi dverí a zárubní za účelom prevádzkovania rovnakej
činnosti, ktorá je hlavným predmetom podnikania resp. činnosti Nájomcu, realizované v Predmete
nájmu. Žalovaným uvedený argument, v zmysle ktorého sú hlavným predmetom podnikania žalobcu sú
interiérové dvere, nemení nič na tom, že stále ide o dvere. Z gramatického ako aj z logického výkladu
jednoznačne vyplýva, že cieľom bolo zabrániť, aby prenajímateľ umožnil konkurenčnému subjektu
podnikať v prostredí obchodného centra. Konkurenčná doložka určito a zrozumiteľne stanovuje pre
žalovaného povinnosť zdržať sa prenájmu priestorov obchodného centra pre akéhokoľvek výrobcu
dverí. V žiadnej súvislosti sa zmluvné dojednanie pokuty ani okrajovo nezaoberá výškou obratu tretieho
subjektu, jeho postavením na trhu, ani škálou vyrábaných/predávaných dverí a pod. Odvolací súd
má za to, že návrh žalovaného na zníženie pokuty je nedôvodný. V celom rozsahu sa stotožňuje
s argumentáciou súdu prvej inštancie, podľa ktorej: „Súd za daných okolností nepovažuje uplatnenú
zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú, nakoľko ide o vážne porušenie zmluvy, ktoré mohlo mať
za následok zníženie predaja interiérových dverí a zárubní na strane žalobcu v dôsledku vzniku
konkurenčnej predajne v tom istom objekte SPK - k čomu však v zmysle Zmluvy nemalo dôjsť, keďže
logicky úmyslom zmluvných strán bolo uvedenej situácii predchádzať, inak by sa na čl. II bod 2 Zmluvy
v citovanom znení pri podpise Zmluvy nedohodli.“

12. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.



13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania, bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozsudku vo veci samej, a to v súlade s § 262 ods. 2, C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa
dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).