Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/275/2017 z 26. 9. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. septembra 2018, sp. zn. 9Co/275/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1216217288.1 Krajský súd Bratislava | 9Co/275/2017 | ECLI:SK:KSBA:2018:1216217288.1 | 2018-09-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/53d417e3-3620-48b5-9217-b8a2a2eb4f48 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1216217288.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/275/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216217288
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1216217288.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek
senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobkyne : S. D. R.,
F.. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX/B, T., zastúpeného Advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s.r.o., so
sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO 00 585 441, o zaplatenie 865,28 € s príslušenstvom,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 19Csp/76/2016 - 100 zo dňa
20.júna 2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobkyni istinu
865,28 € s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 29.10.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a priznal žalobkyni náhradu trov konania vo výške 100%, ktoré budú vyčíslené
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 788 od. 1 , § 793 ods. 1, vetra prvá, § 797 ods.
l, 2 , § 802 ods. 1 , 2 Občianskeho zákonníka, čl. 3 ods. 1,2 VPP 900 keď uviedol, že za náhodnú
udalosť sa vo všeobecnosti pokladá udalosť, o ktorej účastníci poistenia dôvodne predpokladajú, že
môže nastať, ale v čase uzatvárania poistnej zmluvy nevedia, kedy nastane, prípadne, či vôbec nastane.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané že žalobkyňa so žalovanou uzavreli
dňa 30.06.2013 poistnú zmluvu č. X XXX XXX XXX pre individuálne zdravotné poistenie so začiatkom
poistenia od 01.07.2013 do 01.07.2079, dodatkom k poistnej zmluve zo dňa 14.05.2015 došlo k zvýšeniu
poistného na základe dynamizácie. V konaní bolo svedeckými výpoveďami svedkov E.. D. S. a E..
C.. T. C., ako ošetrujúcich lekárov žalobkyne preukázané, že diagnózy z roku 2010 a 2015 nie sú
totožné, pričom E.. C. uviedol, že v prípade operácie v roku 2015 boli prítomné aj nové diagnózy a
súčasne, že na problémy žalobkyne, ktoré viedli k operácii v roku 2015 mohol mať podstatný vplyv
úraz z decembra 2014. V konaní vypočutý svedok E.. C. R., ako posudkový lekár a zmluvný partner
žalovanej, spochybnil nárok žalobkyne, pričom jeho závery vychádzali z predpokladu, že žalobkyňa
hrávala aktívne hádzanú a toto malo byť dôvodom opakovaných úrazov členka. Uvedené tvrdenia v
konaní neboli preukázané, preto základné predpoklady, z ktorých svedok vychádzal a závery, ku ktorým
dospel na základe týchto nesprávnych predpokladov súd vyhodnotil ako chybné a nesprávne. Súd prvej
inštancie mal za to, že v prípade žalobkyne sa jedná o poistnú udalosť, pretože ide o náhodnú udalosť,
lebo po operácii v roku 2010 sa nedalo dôvodne predpokladať, že pravý členok žalobkyne bude nutné
opätovne operovať. Podľa čl. 3 ods. 3 VPP 900 ak bol poistenému vykonaný operačný zákrok v zmysle
týchto podmienok z takých dôvodov, ktoré vznikli a boli diagnostikované prvý krát po dátume zaplatenia
prvého poistného za toto poistenie poisťovňa vyplatí prvé poistenie pre prípad operačného zákroku.



Podľa čl. 1 VPP 900 sa pod pojmom operačný zákrok rozumie operačné riešenie chorôb, poranení
alebo iných odchýlok od zdravia vykonávané mechanickým vplyvom a pomocou laseru na tkanivá a
orgány pomocou chirurgických nástrojov. Z citovaného ustanovenia VPP 900 je zrejmé, že rozhodujúcim
pre posúdenie oprávnenosti žalovaného odmietnuť poskytnutie poistného plnenia sú skutočnosti: dôvod
operačného zákroku, vznik dôvodu operačného zákroku a prvé diagnostikovanie dôvodu operačného
zákroku. Z výpovedi svedkov E.. S. a E.. C. jednoznačne vyplýva, že príčinou operácie z roku 2015 boli
aj diagnózy, ktoré neboli zistené pri operácii v roku 2010, pričom tieto nové diagnózy nemajú pôvod stavu
členka z roku 2010. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že operačný zákrok z roku 2015 bol žalobkyni
vykonaný z dôvodov, ktoré vznikli a boli diagnostikované prvý krát po dátume zaplatenia poistného za
toto poistenie a poisťovňa je v zmysle poistnej zmluvy a poistných podmienok povinná vyplatiť žalobkyni
poistné plnenie pre prípad operačného zákroku. Operačné zákroky zo dňa 27.09.2010 a 13.08.2015
boli síce na rovnakej častí tela - pravý členkový kĺb a boli vykonané rovnaký spôsobom - artroskopia,
avšak v oboch prípadoch bola dôvodom operačného zákroku iná diagnóza. Dôvod operačného zákroku
zo dňa 13.08.2015 vznikol po dátume zaplatenia prvého poistného a diagnóza, ktorá bola dôvodom
operačného zákroku dňa 13.08.2015 bola prvýkrát určená až pri predmetnom operačnom zákroku, t. j.
po dátume zaplatenia prvého poistného. Žalovaný účelovo vykladal ustanovenie čl. 3 ods. 1 VPP 900,
keď zamieňal dôvod operačného zákroku (ktorý je v danom prípade jednoznačne odlišný od dôvodu
operačného zákroku z roku 2010) so spôsobom vykonania operačného zákroku (v oboch prípadoch
artroskopia) a tým odôvodňoval svoj postup na odmietnutie poistného plnenia. S poukazom na vyššie
uvedené súd prvej inštancie žalobe ako dôvodnej vyhovel.
1.2. Rozhodnutie v časti úrokov z omeškania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 517 ods.
1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, podľa ktorého je výška
úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd prvej inštancie priznal
žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo žalovanej sumy (40% poistnej sumy 2.163,20
€) od 29.10.2015, po uplynutí lehoty na plnenie poistného (15 dní od skončenia vyšetrenia potrebného
na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť), pričom začiatok lehoty súd ustálil od 13.10.2015, kedy
žalovaná vyrozumením oznámila žalobcovi ukončenie šetrenia poistnej udalosti.
1.3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., a priznal žalobkyni
ktorá mala vo veci plný úspech náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia proti neúspešnému
žalovanému vo výške 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, po
právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, prizná mu náhradu trov konania
alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Mal
zato, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd tiež
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté rozhodnutie súdu vníma ako nedôvodné a
neopodstatnené, vychádzajúce zo sporných skutkových a právnych záverov.
2.1. K posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne a poskytnutiu poistného plnenia uviedol, že má vážne
výhrady k tvrdeniam súdu prezentovaným v bode 21 napádaného rozsudku, ktoré sa týkajú skutočností
ohľadom posudzovania zdravotného stavu žalobkyne odôvodňujúceho potrebu poskytnutia poistného
plnenia. Názory považoval za zmätočné, keď súd pri posúdení otázky vzniku nároku na poistné plnenie
pochybil, pričom jeho argumentáciu nekriticky bez adekvátneho zdôvodnenia odmietol a upozornil
na zvláštne konanie súdu prvej inštancie, ktorý použil do odôvodnenia svojho rozhodnutia takmer
doslovné znenie textu prednesu záverečnej reči právneho zástupcu žalobkyne, čím akoby rezignoval
na vlastné posúdenie veci za použitia zásad formálnej i právnej logiky. Žalovaný poukázal nato, že dňa
27.09.2010 bola žalobkyni vykonaná artroskopia pravého členkového kĺbu, počas ktorej bola prevedená
parciálna synovektomia pre synovitídu a dekompresia (uvoľnenie) prednej hrany tíbie, urobený shaving
a coblátio. K uvedenej operácii došlo na základe nasledovných diagnóz: Impingement sy anterior ATC
l.dx (soft + osseal) a stav po distorsionem ATC l.dx.Dňa 13.08.2015 bola žalobkyni znovu vykonaná
artroskopia pravého členkového kĺbu, od ktorej žalobkyňa odvodzuje svoj nárok na výplatu poistného
plnenia, ku ktorej došlo z dôvodu diagnóz: Chonická synovitída (dlhodobý zápal kĺbu), Artrofibrósis ATC
l.dx. (zväzivovatenie tkaniva v kĺbe členka), Chondromalátio tali (mäknutie a rozvláknenie chrupavky),
Exostosis margin, anter. tíbie (benígne rasty kostí vystupujúcich smerom von z kostí na prednej hrane



tíbie). Žalovaný mal zato, že diagnózy žalobkyne, ktoré sa uvádzajú pri artroskopii zo dňa 13.08.2015
svedčia o dlhodobých poškodeniach členkového kĺbu, ktoré vznikli ešte pred vstupom do poistenia, a
teda vykonaná artroskopia nebola prevedená z takých dôvodov, ktoré by vznikli a boli diagnostikované
prvýkrát po poistení operačného zákroku, čím odmietol poskytnúť poistné plnenie v súlade s čl. 3 ods. 1
Všeobecných poistných podmienok č. XXX pre individuálne zdravotné poistenie. Uvedenú skutočnosť
potvrdil pri svojom výsluchu v rámci pojednávania zo dňa 14.03.2017 aj svedok E.. E.. C. R., E..
- posudkový lekár žalovaného (pozri 3.-5. stranu zápisnice z pojednávania zo dňa 14.03.2017). Z
tvrdení lekára E.. R. podľa názoru žalovaného jednoznačne vyplýva, že artroskopický operačný zákrok
pravého členkového kĺbu zo dňa 13.08.2015 nemá charakter náhodnej poistnej udalosti v zmysle
ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale je zrejmé, že po úraze zo dňa 27.07.2010 ako aj po
opakovaných podvrtnutiach a bolestiach pravého členka žalobkyňa podstúpila jeho revíziu, ktorá jej
bola indikovaná pre exostózu s klinickými ťažkosťami, a teda je zjavné, že ide o očakávané operačné
riešenie pre ťažkosti s pravým členkovým kĺbom. Na základe uvedených skutočností mal žalovaný za to,
že žalobkyni nevznikol nárok na priznanie poistného plnenia za operačný zákrok zo dňa 13.08.2015 v
zmysle Všeobecných poistných podmienok pre individuálne zdravotné poistenie pre prípad operačného
zákroku č. XXX a v zmysle ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže žalobkyňa už vstupovala
do poistenia s vyššie uvedeným zdravotným poškodením. Týmto žalovaná pokladá závery likvidácie
poistnej udalosti naďalej za správne a konečné. Ak súd v napádanom rozsudku poukazuje na výpoveď
svedkov E.. S. a C.. C., tu žalovaný poukázal nato, že zásadnou skutočnosťou, ktorou sa výpoveď C..
C. líšila od výpovede E.. R. bola tá, že C.. C. nevnímal poškodenie chrupavky členkovej kosti žalobkyne
iba ako pokračovanie predchádzajúcich degeneratívnych zmien, ale pripustil, že k tomuto stavu mohlo
dôjsť následkom úrazu, napr. vyvrtnutia členku po uzavretí poistnej zmluvy. Keďže uvedené poškodenie
chrupavky členkovej kosti nevidel ako staršieho dáta, diagnostikoval ho ako novú diagnózu.
2.2. Žalovaný ďalej uviedol, že ohliadnuc od jeho postoja k správnosti likvidácie poistnej udalosti
žalobkyne, pre zásadnú rozpornosť tvrdení E.. R. ako svedka žalovanej a C.. C. ako svedka žalobkyne
navrhol na pojednávaní konanom dňa 20.04.2017 vykonať konfrontáciu medzi týmito svedkami.
Žalobkyňa považovala danú konfrontáciu za kontraproduktívnu, avšak pripustila, že by bolo možno
vhodnejšie, aby sa uvedené svedkovia vyjadrili písomne. Súd nakoniec rozhodol tak, že vyhovel jeho
návrhu a uznesením odročil termín pojednávania na deň 01.06.2017 s tým, že predvolá navrhnutých
svedkov za účelom ich konfrontácie. Po otvorení pojednávania dňa 01.06.2017 súd zistil, že sa
nedostavil ani jeden z predvolaných svedkov, pričom iba E.. R. ospravedlnil svoju účasť z dôvodu
neodkladných pracovných povinností. Súd dal priestor stranám, aby sa vyjadrili k uvedenej skutočnosti,
keď on zotrval na vykonaní uvedeného dôkazu, pričom žalobkyňa znovu uviedla, že konfrontáciu
považuje za kontraproduktívnu. Súd nakoniec rozhodol tak, že konfrontáciu medzi svedkom E.. R. a C..
C. nenariadil. Žalovaný považuje postoj súd k otázke konfrontácie medzi oboma menovanými svedkami
za značne zmätočný. Súd totiž na pojednávaní ako ani vo svojom rozhodnutí nijakým spôsobom
neuviedol, aké dôvody ho viedli k tomu, že najskôr návrhu na vykonanie dôkazu vyhovel a následne
ho nepovažoval za natoľko dôležitý, aby konfrontáciu nariadil. Žalovaný mal za to, že nevykonaním
navrhovaného dôkazu súdom prvej inštancie mu sťažil dôkaznú pozíciu ako strany sporu, čo sa
nespravodlivo odrazilo v neunesení jeho dôkazného bremena, pričom aj samotný súd sa neodôvodnene
vzdialil od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu. Žalovaný mal zato, že aj vzhľadom na
ustanovenia § 185 ods. 1 C.s.p. práve vykonanie konfrontácie medzi označenými, ktorí mali o.i. rozdielny
pohľad na zdravotný stav žalobkyne tvoriaci základ riešeného problému mohlo priniesť do uvedenej
problematiky viac svetla, keďže priamo počas pojednávania mali možnosť presvedčiť tak sporové strany,
ale hlavne konajúci súd o tom, že práve ich chápanie uvedenej problematiky je to správne, pričom mali
rovnako možnosť si aj medzi sebou vzájomne vysvetliť sporné skutočnosti a v ideálnej situácii prísť na
nejaké spoločné riešenie nastolených odborných problémov.
2.3. Záverom vo svojom odvolaní žalovaný poukázal nato, že vzhľadom na skutočnosti prezentované v
predchádzajúcich bodoch zostáva bez skutkovej a právnej relevancie aj uplatnenie úrokov z omeškania,
ktoré si ako príslušenstvo pohľadávky uplatnila žalobkyňa vo svojom návrhu na začatie konania.
Žalovaný má navyše za to, že v danej nie je možné aplikovať úrok z omeškania, keďže tento má
charakter sankcie za to, že dlh nebol splnený riadne a včas (§ 559 Obč. zákonníka v spojení s § 517
ods.2 Obč. zákonníka), čo v danom prípade nenastalo, keďže dlh ani nevznikol, pretože on riadne a včas
oznámila žalobkyni dôvody, pre ktoré odmietla poskytnúť poistné plnenie. Od meritórneho rozhodnutia
súdu sa odvíjala aj jeho povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu. S daným
rozhodnutím súdu sa nestotožnil z dôvodu že v konaní jednoznačne preukázal všetky podstatné
skutočnosti odôvodňujúce zamietnutie žaloby ako nedôvodnej, preto súd nemal žiadny relevantný dôvod
žalobe vyhovieť a jeho zaviazať k úhrade trov konania.



3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť, keď sa v celom rozsahu stotožnila s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré považuje za
presvedčivé a má za to, že súd prvej inštancie v rozsudku jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako vec
právne posúdil. Rovnako mala zato, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
správnym skutkovým zisteniam a odvolaním napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho
posúdenia veci, keď považovala tvrdenia žalovaného obsiahnuté v jeho odvolaní za snahu o účelové
prekrúcanie faktov. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalovaný zjavne nedokáže akceptovať situáciu, keď sa
súd prvej inštancie stotožnil s jej právnym názorom, poukázala najmä na skutočnosť, že argumentácia
žalovaného obsiahnutá v jeho odvolaní vychádza z tvrdení E.. R. o tom, že poškodenie členka klientky
poisťovne je dané opakovanými, aj keď malými úrazmi. Žalovaný v odvolaní súčasne uviedol, že svedok
E.. R. nikdy neuviedol, že mal vedomosť o tom, že žalobkyňa hrávala aktívne hádzanú, čo malo byť
dôvodom opakovaných úrazov členka. Žalobkyňa považovala tvrdenia žalovaného o opakovaných
úrazoch jej členka za nepreukázané a nepravdivé (ak nie priamo klamlivé), keď vedomosť (predpoklad)
o tom, že ona aktívne hrávala hádzanú prezentoval E.. R. počas svojho výsluchu .Vzhľadom na
nepravdivosť tvrdení prezentovaných žalovaným ako nosný argument jeho obrany mala zato, že
nepravdivosť základného predpokladu svedka zásadne spochybňuje jeho závery, ktoré na základe
nepravdivého predpokladu svedok urobil. Záverom uviedla, že pokým žalovaný v odvolaní uvádza, že
C.. E.. C. z neznámych dôvodov do svojej výpovede zakomponoval informáciu o údajnom vyvrtnutí
členku žalobkyne z decembra 2014, o ktorej nemal mať odkiaľ vedomosť tak C.. E.. C. bol jej ošetrujúcim
lekárom a teda poznal jej zdravotný stav žalobcu aj udalosť, ktorá jej zdravotné problémy spôsobila.
4. Replika zo strany žalovaného k vyjadreniu žalobkyne nebol podaná.
5. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle
§ 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok
bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
6. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade,
že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody
7. Podľa § 788 od. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
8. Podľa § 797 ods. l,2,3 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone
alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane
skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do
pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom,
keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie
primeraný preddavok.
9. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.
10. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.
11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

12. Podľa čl. 2 ods. 1 R. XXX Všeobecné poistné podmienky pre individuálne zdravotné poistenie pre
prípad operačného zákroku (ďalej len „ R. XXX“) poistnou udalosťou je operačný zákrok v zmysle týchto
poistných podmienok.
13. Podľa čl. 3 ods. 1 R. XXX ak bol poistenému vykonaný operačný zákrok v zmysle týchto podmienok
z takých dôvodov, ktoré vznikli a boli diagnostikované prvýkrát po dátume zaplatenia prvého poistného
za toto poistenie, poisťovňa vyplatí poistné plnenie pre prípad operačného zákroku.



14. Podľa čl. 3 ods. 2 R. XXX výška poistného plnenia je vypočítaná ako percento zodpovedajúce tomuto
zákroku (podľa Tabuľky oceňovania operačných zákrokov, platných v čase vzniku poistnej udalosti) z
poistnej sumy uvedenej na poistke alebo v dodatku k poistnej zmluve.
15. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že preskúmavanej veci súd
prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, keď vykonal náležité dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žalobkyňou uplatňovaného
nároku z titulu poistnej zmluvy č. X XXX XXX XXX pre individuálne zdravotné poistenie, ako aj na
posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré žalovaný v konaní uvádzal na svoju obranu. Následným
zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia
§ 191 (predtým § 132 O.s.p.) dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne
vyvodil aj správny právny záver, že v danom prípade s poukazom na vyššie citované ustanovenia
Občianskeho zákonníka a VPP 900 nastala poistná udalosť a žalovaná poisťovňa bolo povinná vyplatiť
žalobkyni poistné plnenie, keďže sa nejednalo o prípad v zmysle čl. 3 ods. 1 R. XXX. Svoje úvahy
vedúce k vyhoveniu návrhu vrátene priznania úrokov z omeškania aj náležite, v súlade s požiadavkami
vyplývajúcimi z ustanovenia § 220 ods. 2,3 C.s.p., odôvodnil, pričom sa dostatočne vysporiadal so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými
relevantnými argumentmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo
relevantných námietok strán sporu súvisiacich s predmetom konania. Súd prvej inštancie teda svoje
rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým
sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje.
16. Za bezdôvodnú odvolací súd považuje námietku žalovaného, že artroskopický operačný zákrok
pravého členkového kĺbu zo dňa 13.08.2015 nemá charakter náhodnej poistnej udalosti v zmysle ust. §
788 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle R. XXX (článok 2 ods. 1) je poistnou udalosťou operačný
zákrok, ktorým je operačné riešenie chorôb, poranení alebo iných odchýlok od zdravia vykonávané
mechanickým vplyvom a pomocou laseru na tkanivá a orgány pomocou chirurgických nástrojov (článok
1 R. XXX) Takýto operačný zákrok žalobkyňa jednoznačne absolvovala a teda poistná udalosť nastala.
17. Odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie zastáva názor, že neobstojí obrana žalovaného
na ktorej zotrval aj v rámci odvolacieho konania, že žalobkyni nevznikol nárok na priznanie poistného
plnenia za operačný zákrok zo dňa 13.08.2015 v zmysle čl. 3 ods. 1 VPP č. 900 a v zmysle ust. §
788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže už vstupovala do poistenia s vyššie uvedeným zdravotným
poškodením a vykonaná artroskopia nebola prevedená z takých dôvodov, ktoré by vznikli a boli
diagnostikované prvýkrát po poistení operačného zákroku, ktorú skutočnosť potvrdil pri svojom výsluchu
v rámci pojednávania zo dňa 14.03.2017 aj svedok E.. E.. C. R., E...
17.1. Odvolací súd poukazuje nato, že podľa § 191 ods. 1 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa judikatúry zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje,
že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na
poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického
myšlienkového postupu. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok sudcu o tom, ktoré z
rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za preukázané
poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže
predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie
ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces,
ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov
získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi
tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Základom hodnotiaceho postupu
sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná
logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním
konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových
tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých
zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu
dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Tak napr. pri svedeckej
výpovedi sudca hodnotí najprv všeobecne vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok
vzťah k účastníkom a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, a ďalej vzhľadom
na okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie určitých skutočností, vzhľadom na spôsob reprodukcie
týchto skutočností, na chovanie pri výpovedi a pod. Poznatky, ktoré získa týmto hodnotením obsahu
svedeckej výpovede, potom sudca porovná s poznatkami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných
dôkazov, a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod.



Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností,
ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové
tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno
potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého
pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 6 MCdo 1/2010).
17.2. Žalovaným navrhnutý svedok E.. E.. C. R., E.. je jeho posudkovým žalovaného a pri svojich
záveroch vychádzal len zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne. Naopak ďalší dvaja lekári vychádzali
okrem zdravotnej komunikácie aj vlastných vyšetrení žalobkyne, keďže E.. D. S.Á. bol jej ošetrujúci lekár
a E.. C.. T. C. bol operatérom žalobkyne a títo obaja zhodne uviedli, že príčinou operácie z roku 2015
boli aj diagnózy, ktoré neboli zistené pri operácii v roku 2010, pričom tieto nové diagnózy nemajú pôvod
stavu členka z roku 2010. Ak súd prvej inštancie vzhľadom na celkové vykonané dokazovanie (listinnými
dôkazmi, výpoveďami svedkov) predovšetkým s dôrazom svedecké výpovede E.. D. S. a E.. C.. T. C.
dospel k záverom, že operačné zákroky zo dňa 27.09.2010 a 13.08.2015 boli síce na rovnakej častí tela
- pravý členkový kĺb a boli vykonané rovnaký spôsobom - artroskopia, avšak v oboch prípadoch bola
dôvodom operačného zákroku iná diagnóza, tak nie je možné týmto záverom nič vytknúť, keďže súdu
prvej inštancie nemožno vyčítať hodnotenie dôkazov v rozpore s pravidlami logického myslenia a preto
sú námietky žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam nedôvodné.
18. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie rozhodol tak, že konfrontáciu medzi svedkom E.. R.
a C.. E.. C. nenariadil. Žalovaný považoval postoj súd k otázke konfrontácie medzi oboma menovanými
svedkami za značne zmätočný, keď nadovšetko súd na pojednávaní ako ani vo svojom rozhodnutí
nijakým spôsobom neuviedol, aké dôvody ho viedli k tomu, že najskôr návrhu na vykonanie dôkazu
vyhovel a následne ho nepovažoval za natoľko dôležitý, aby konfrontáciu nariadil.
18.1. K uvedenému odvolací súd poukazuje nato, že samotné nevykonanie navrhovaného dôkazu
nepredstavuje porušenia práva na spravodlivý proces ak súd mal za to, že je riadne zistený skutkový
stav. Súd nebol viazaný dôkaznými návrhmi strán sporu v zmysle § 185 ods. 1 C.s.p. v tom zmysle, že by
bol povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, ale výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania je
výlučne na súde. Predovšetkým nevykoná dôkazy, ktoré sú pre vec nerozhodujúce a nemôžu smerovať
k zisteniu skutkového stavu veci. Vzhľadom na uvedené a dostatočne zistený skutkový odvolací súd
má za to, že, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď nevykonal žalovaným navrhovaný dôkaz a to
konfrontáciu svedkov. Zo zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 20.6.2017 vyplýva, že konajúca
sudkyňa vzhľadom nato, že svedkovia E.. R., C.. E.. C. sa na toto pojednávanie nedostavili mala zato,
že vykonanie tohto dôkazu je nadbytočné, keď mala z vykonaného dokazovania preukázané, čo na
tomto pojednávaní aj deklarovala, že dôvodom operačného zákroku v roku 2015 bola iná diagnóza ako
v roku 2010. Čiastočne dôvodná je námietka žalovaného, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí
neodôvodnil nevykonanie tohto dôkazu. Odvolací súd ale zastáva názor, že toto pochybenie samo o
sebe nie je takej povahy a intenzity a to aj vzhľadom nato, že nevykonanie dôkazu bolo odôvodnené
na pojednávaní dňa 20.6.2017, že došlo na strane žalovaného k porušeniu jeho práva na spravodlivý
proces.
19. Za nenáležitú je nutné považovať odvolaciu námietku žalovaného, že v danej nie je možné aplikovať
úrok z omeškania, keďže tento má charakter sankcie za to, že dlh nebol splnený riadne a včas (§ 559
Obč. zákonníka v spojení s § 517 ods.2 Obč. zákonníka), čo v danom prípade nenastalo, keďže dlh
ani nevznikol, pretože on riadne a včas oznámil žalobkyni dôvody, pre ktoré odmietla poskytnúť poistné
plnenie (pozri odsek 2.3.).
19.1. Omeškanie dlžníka v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka nastáva vtedy, ak dlžník svoj dlh
riadne a včas nesplní a neexistujú žiadne relevantné okolnosti, ktoré by bránili jeho splneniu. Omeškanie
dlžníka nastáva teda automaticky, priamo zo zákona a nevyžaduje sa žiadny právny úkon zo strany
veriteľa. Dlžník sa dostáva do omeškania uplynutím času plnenia. Omeškanie dlžníka spôsobuje zmenu
v obsahu záväzku, tak pokiaľ ide o oprávnenie veriteľa, ako aj povinnosti dlžníka, a vznik nárokov zo
zodpovednosti za omeškanie. Jedným z týchto nárokov sú úroky z omeškania. Úroky z omeškania sú v
zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zákonným dôsledkom omeškania
s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do
omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania
s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky,
t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť (splatnosť).
19.2. V prípade poistného plnenia nastáva splatnosť plnenie s poukazom na ustanovenie § 797 ods. 3
Občianskeho zákonníka a nárok na úroky z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo omeškanie spôsobilo
a je teda nepodstatné, že poisťovateľ mal zato, že nárok na poistné plnenie nevznikol a preto poistenej



žalobkyni neplnil. V prípade ak by sa pripustil výklad žalovaného tak, by nebolo možné nikdy v konaní
pred súdom priznať úroky z omeškania, lebo žaloba je podávaná na súd práve z dôvodu neplnenia
poistného plnenia a pre nepriznanie by tak podľa názoru žalovaného, ktorý je absolútne nesprávny
stačilo oznámenia poistenému prečo mu nebolo poskytnuté poistné plnenie.
19.3. V konaní teda aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo preukázané, že žalovaný sa s plnením dostal
do omeškania po uplynutí lehoty na plnenie poistného (15 dní od skončenia vyšetrenia potrebného na
zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť), pričom začiatok lehoty súd prvej inštancie správne ustálil
od 13.10.2015, kedy žalovaná vyrozumením oznámila žalobkyni ukončenie šetrenia poistnej udalosti
a rovnako správne bola určená výška úrokov a to s poukazom na ustanovenie § 3 Nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z.z..
20. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil vrátane výroku o úrokoch z omeškania a náhrady trov
prvoinštančného konania o ktorých súd prvej inštancie správne rozhodol s poukazom na ustanovenie §
255 C.s.p. vzhľadom na celkový úspech žalobkyne v konaní.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle §396 ods. 1, § 262
ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech,
preto jej vzniklo nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov
konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).



Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).