Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/9/2018 z 25. 10. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 25. októbra 2018, sp. zn. 5Co/9/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1217202841.1 Krajský súd Bratislava | 5Co/9/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:1217202841.1 | 2018-10-25 | Uznesenie Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/53b7aa90-3b57-4748-9706-2eefed43e6b9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1217202841.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/9/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217202841
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1217202841.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Richterovej a členov
senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 48, proti žalovanej: J. K., R.. XX. XX. XXXX, D. C. D., D.
Č.. X, o zaplatenie 2.181,58 € s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
II zo dňa 04.októbra 2017 č. k. 52Csp/28/17-53, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa § 5b zák. č. 250/07 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a
podľa § 101, § 103 a § 52, § 53 ods. 9 OZ zamietol žalobu, ktorou právny nástupca pôvodného veriteľa
(Consumer Finance Holding a. s.) uplatňoval dlh zo zmluvy o pôžičke č. XXX XXXX zo dňa 07.11.2013.
2. V odôvodnení uviedol, že medzi stranami prebieha spor zo zmluvy o pôžičke, ktorá má bezpochyby
charakter zmluvy spotrebiteľskej, preto bolo povinnosťou súdu skúmať, či žaloba bola podaná v
priebehu plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Pre jej uplynutie dňa 21.12.2016 žalobu zo
dňa 15.02.2017 ako nedôvodnú zamietol.
3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Súdu prvej inštancie vyčítal nesprávne
posúdenie premlčania od prvej a včas neuhradenej úverovej splátky (odo dňa 20.12.2013). Zastával
názor, že premlčané sú len splátky od 20.12.2013 do 20.01.2014. Obmedzenie podľa § 565 OZ, podľa
ktorého žiadať zaplatenie celej pohľadávky možno až po uplynutí 3 mesiacov s omeškaním zaplatenia
splátky, nemá podľa neho žiaden vplyv na beh premlčacej doby. Žalobu zobral preto v časti dvoch
premlčaných splátok späť a vo zvyšku žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobcovi priznať sumu 2.
072,04 € s príslušenstvom.
4. Žalovaná sa nevyjadrila k odvolaniu žalobcu.
5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380
ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je opodstatnené.
6. V spotrebiteľskom spore súd prvej inštancie zamietol žalobu, keď aplikujúc ustanovenie § 5b zák.
č. 250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa z úradnej moci skúmal, či žaloba bola podaná pred uplynutím
všeobecnej premlčacej doby. V tejto otázke dospel k záveru, že premlčacia doba uplynula dňa
21.12.2016. Vychádzal zo začiatku jej plynutia dňa 20.12.2013, kedy pre nezaplatenie splátky veriteľ
využil právo žiadať zaplatenie celého zostávajúceho dlhu.
7. Ústavný súd vo svojom náleze PL. ÚS 11/16 zo dňa 07.02.2018 rozhodol, že ustanovenie § 5b zák.
č. 250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.
8. V odôvodnení nálezu uviedol, že uvedené ustanovenie bolo do zákona o ochrane spotrebiteľa
zakotvené s účinnosťou od 01.05.2014 novelou zák. č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji
tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo
prevádzkových priestorov predávajúceho. Podľa dôvodovej správy sa s ohľadom na potreby aplikačnej



praxe ustanovila povinnosť orgánom dozoru a orgánom posudzujúcich nároky zo spotrebiteľských
zmlúv ex offo skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi.
Ústavný súd zameral svoj prieskum na posúdenie otázky, či ustanovenie § 5b spôsobom, akým
reguluje premlčanie, podstatne neznevýhodňuje veriteľa, resp. zvýhodňuje spotrebiteľa v konaní pred
všeobecnými súdmi, ktoré si vyžaduje férovosť procesu a rovnosť účastníkov konania. Ústavný súd
dospel k záveru, že dodávateľ je v civilnom procese nie nepodstatne znevýhodnený tým, že súd počas
konania z úradnej moci skúma, či nedošlo k premlčaniu žalovanej pohľadávky. Cieľ prijatia právnej
úpravy, ktorým je ochrana slabšej strany, je ústavne akceptovateľný. S ohľadom na test nevyhnutnosti
a proporcionality za rozhodujúcu považoval otázku, či na ochranu spotrebiteľa je naozaj nevyhnutné,
aby na premlčanú pohľadávku veriteľa voči spotrebiteľovi prihliadal súd zo zákona ex offo, čím vzniká
efekt preklúzie. Ústavný súd zdôraznil, že premlčanie samotné je benefitom, úľavou pre dlžníka a žaloba
o uhradenie premlčanej pohľadávky nie je zneužitím práva, rovnako postúpenie pohľadávok je legálny
súkromnoprávny úkon. Postup zákonodarcu považoval za zjednodušujúci a svojvoľný, keď premlčanie
nie je kľúčovým medzníkom medzi oprávnenými a neoprávnenými dlžobami a z pohľadu nekalých
podmienok úpravu premlčania nenanútil spotrebiteľovi dodávateľ. Táto vyplýva zo zákona, preto v tomto
ohľade nie je jasná legitimácia ochrany spotrebiteľa pred veriteľom, ktorý za konštrukciu premlčania
nemôže.
9. Podľa záverov ústavného súdu pri aktuálnej koncepcii „prekluzívného premlčania“ sa žalovaný stáva
úplne pasívnym prijímateľom benefitu premlčania. Právna
úprava je príliš jednostranná, a to už samotným procesom, ako aj tým, že v istom zmysle prezumuje
nekalosť daných dlhov. Svojou zjednodušujúcou priamočiarosťou vykazuje asymetriu, pretože všetkých
dodávateľov stavia akoby na stranu „zlých“ a spotrebiteľov na stranu „ublížených“. Úprava svojim
nastavením spôsobuje aj to, že často najneaktívnejším dlžníkom poskytne pomoc, zatiaľ čo tí
zodpovednejší sa na pojednávanie dostavia a dlh uznajú, čo automaticky vedie k vyhoveniu žalobe
rozsudkom pre uznanie dlhu. Úprava v istom zmysle bráni spotrebiteľovi brániť sa v konaní proti nekalým
podmienkam.
10. Ústavný súd berúc do úvahy, že dlhy sa majú platiť riadne a včas, ako aj z ochrany autonómie
jednotlivca, z ochrany férovosti procesu, ale aj z praktických skúseností, dospel k záveru, že úprava
často škodí tým poctivejším, resp. pomáha menej zodpovedným. Na ochranu zraniteľného jednotlivca
jestvujú miernejšie prostriedky, zvlášť formou právnej pomoci. Daná úprava nie je preto nevyhnutná na
naplnenie sledovaného cieľa (ochrana slabšej strany).
11. Ústavný súd dospel tiež k záveru, že z práva európskej únie neplynie žiadna priama povinnosť chrániť
spotrebiteľa spôsobom, ako namietaná právna úprava.
12. V dôsledku citovaného nálezu ústavného súdu príslušný právny predpis, jeho časť alebo niektoré
jeho ustanovenia strácajú účinnosť. Ak orgány, ktoré tieto predpisy vydali do šiestich mesiacov od
vyhlásenia nálezu ich neuvedú do súladu s ústavou, strácajú platnosť po šiestich mesiacoch (čl. 125
ods. 3 Ústavy).
13. Súd prvej inštancie porušil práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, keď vo veci aplikoval
ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré je v rozpore s Ústavou SR pre neodôvodnené
porušenie princípu rovnosti zbraní. Aplikáciou § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa potom vec i nesprávne
právne posúdil.
14. Z týchto dôvodov bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, v ktorom súd vyhodnotí vykonané dokazovanie. Opodstatnenosť žaloby posúdi podľa
príslušných noriem spotrebiteľského práva, čo v doterajšom štádiu konania pre právny záver súdu prvej
inštancie o premlčaní nároku neuskutočnil (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP).
15. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 CSP).
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).