Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/29/2018 z 23. 5. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 23. mája 2018, sp. zn. 4Cob/29/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1217219091.1 Krajský súd Bratislava | 4Cob/29/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:1217219091.1 | 2018-05-23 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 388 CSP, § 324 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5b53c21a-c96a-4223-9480-aeb09d8cd3dd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1217219091.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/29/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217219091
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1217219091.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu
JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárske
družstvo Vajnory, Hospodárska 9, 831 07 Bratislava, IČO: 00 190 284, zastúpený JUDr. Dana
Podhradská, advokátka, Estónska 16, 821 06 Bratislava, proti žalovanému: 1/ BVV s.r.o., Magnetová
11, 831 04 Bratislava, IČO: 45 423 059, 2/ ABASK RECYCLING s.r.o., Trieda KVP 1, 040 23 Košice,
IČO: 44 655 339, 3/ Green Staff s.r.o., Magnetová 11, 831 04 Bratislava, IČO: 46 148 914, žalovaní 1/ až
3/ zastúpení: JUDr. Karol Spišák, advokát, Tuhovská 1, 831 07 Bratislava, 4/ ŠAM - STAV Šandor s.r.o.,
Hraničná 16, 821 05 Bratislava, IČO: 35 796 715, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 25Cb/235/2017-126 zo dňa 27.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 25Cb/235/2017-126 zo dňa
27.11.2017 m e n í tak, že žalovaní 1/, 2/, 3/ sú povinní sami, ako aj prostredníctvom tretích osôb
zdržať sa vstupu, vjazdu, prechodu, prejazdu, pohybu a umiestňovania odpadov, vozidiel a
akýchkoľvek iných hnuteľných a nehnuteľných veci na nasledujúcich pozemkoch nachádzajúcich
sa v okrese J. W., M. J.-C..Č.. O., katastrálne územie P.: parcela registra Q. s parcelným číslom XXXX/
X a parcely registra R. s parcelnými číslami XXXX/XXX, XXXX. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX,
XXXX.
Vo zvyšku návrh zamieta.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ až 3/ v plnom rozsahu.

Žalovaný 4/ nemá nárok na náhradu trov konania.
Súd poučuje žalovaných 1/ až 3/, že môžu podať ako žalobcovia vo veci samej žalobu, ktorej
predmetom bude úprava práv a povinností strán v súvislosti s užívaním pozemkov: parcela registra
Q. s parc. č. XXXX/X a parcely registra R. s parcelnými číslami XXXX/XXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/XXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/.X, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, L. D. E. M. J. W., M. J.- C..Č.. O., T..Ú.. P..



o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol
a žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovaným uložil povinnosť zdržať sa vstupu, vjazdu,
prechodu, prejazdu, pohybu a umiestňovania odpadov, vozidiel a akýchkoľvek iných hnuteľných a
nehnuteľných vecí na špecifikovaných pozemkoch. Návrh odôvodnil
tým, že ako nájomca špecifikovaných nehnuteľností hospodári a užíva jednotlivé pozemky, pričom v
júni 2017 odhalil, že žalovaní neoprávnene vstupujú vozidlami na pozemky, umiestňujú tam odpady,
prevádzkujú váhu na váženie odpadov a parkujú kamióny, čím dochádza k škode na
majetku žalobcu a k environmentálnym škodám. Žalobca tvrdil, že toto porušovanie trvá aj ku dňu
podania tohto návrhu, pričom neexistuje predpoklad, že žalovaní dobrovoľne upustia od zásahov do
práv žalobcu. Na preukázanie svojich tvrdení doložil do spisu fotografie pozemkov. Súd prvej inštancie
uviedol, že k návrhu sa vyjadril aj konateľ žalovaných v 2. a 3. rade, ktorý poukázal na neaktuálnosť
potreby nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu, že vstup na pozemok s parc. č. XXXX/X T..Ú..
P. je zatarasený železným plotom, ťažkými kontajnermi a stráži ho súkromná bezpečnostná služba.
V súvislosti s uvedeným pozemkom uviedol, že ide o verejnú účelovú komunikáciu, súkromné práva
vlastníka (ako aj nájomcu) sú preto obmedzené. Zároveň konateľ uviedol, že žalovaní vykonávajú na
svojich pozemkoch podnikateľskú činnosť v dôležitom verejnom záujme.
2. Konajúci súd poukázal na ust. § 324 ods.1, § 325 ods. 1, 2 a 326 ods. 1, 2 CSP. Uviedol, že v
danom prípade nedospel k záveru, že by žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami sporu, a to prostredníctvom uloženia povinnosti žalovaným osobám zdržať sa vstupu, vjazdu,
prechodu, prejazdu, pohybu a umiestňovania odpadov, vozidiel a akýchkoľvek
iných hnuteľných a nehnuteľných vecí na špecifikovaných pozemkoch. Fotografie, ktoré žalobca k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložil, podľa názoru konajúceho súdu, neodzrkadľovali
aktuálny stav na predmetných pozemkoch (mali byť z júna 2017), preto nemal dostatočne osvedčené,
že žalobcom tvrdený stav trvá, alebo vôbec hrozí v budúcnosti. Na druhej strane, fotografie, ktoré
konateľ žalovaných v 2. a 3. rade vo svojom vyjadrení k návrhu žalobcu priložil, osvedčili ním tvrdené
skutočnosti, a to, že pozemok s parc. č. XXXX/X T..Ú.. P. je zatarasený železným plotom, ťažkými
kontajnermi a stráži ho súkromná bezpečnostná služba. Konajúci súd uzavrel, že ani z ďalších
priložených fotografií nevyplývalo, že by na pozemkoch bol odpad, alebo že by ho využívali nákladné
vozidlá na parkovanie. Okrem toho konateľ žalovaných v 2. a 3. rade výslovne uviedol, že ku dňu podania
jeho vyjadrenia (22.11.2017) žalovaní nevstupujú na predmetné pozemky, nakoľko vstup na ne je kvôli
plotu a kontajnerom nemožný. Zároveň uviedol, že pozemok stráži súkromná bezpečnostná služba,
ktorú si objednal žalobca na zastrašenie žalovaných. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd prvej
inštancie nemal za to, že existuje potreba nariadenia neodkladného opatrenia v požadovanom znení
za účelom bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, keďže žalobca neosvedčil, že žalovaní
neoprávnene vstupujú vozidlami na pozemky, umiestňujú tam odpady, prevádzkujú váhu na váženie
odpadov a parkujú kamióny.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V prvom rade uviedol,
že z ničoho nevyplýva, že fotografie sú z júna 2016 (zrejme mal na mysli jún 2017), ako to tvrdí súd
prvej inštancie. Mal za to, že súd si zrejme zamenil tvrdenie žalobcu o tom, kedy odhalil protiprávnu
činnosť žalovaných s tvrdením žalobcu o tom, že fotografie sú aktuálneho charakteru. Fotografie pritom
jasne zobrazujú nielen činnosť kamiónov žalovaných, ale aj prevádzku váhy žalovaného 2/ - t.j. oplotenie
pozemkov, ktoré žalovaní nie sú oprávnení užívať, a umiestnenie tabule obsahujúcej informácie o
prevádzke žalovaného 2/. Satelitné snímky podľa jeho názoru preukazujú, že na pozemkoch
je umiestňovaný odpad a parkujú kamióny. Ďalej žalobca vyjadril počudovanie nad tým, ako žalovaní
náhodou zistili, že bol proti nim podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a ako
sa ešte pred nahliadnutím do spisu celkom správne "domnievajú", čo bude žalobca žiadať v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaní svojou domnienkou jasne priznávajú svoje protiprávne
konanie. Ak by tomu tak nebolo, nemali by žalovaní dôvod proti neodkladnému opatreniu brojiť, navyše
s poukazom na to, že ich činnosť je vo verejnom záujme, čo považoval odvolateľ za nezmysel. Ďalej
poukázal na to, že využijúc svojpomoc fyzicky dočasne zamedzil vstupu žalovaných na pozemky, a to z
dôvodu ich sústavného fyzického nátlaku, ktorý vyústil aj do fyzického odtrhnutia rampy na pozemkoch,
čo je v štádiu vyšetrovania. Zdôrazňoval, že hrozba neoprávneného konania zo strany žalovaných stále
trvá. Navyše závery súdu vo svojej podstate implikujú, že súd od žalobcu požaduje, aby si do konca



vekov platil súkromnú bezpečnostnú službu a bol neustále v strehu, kedy opäť budú žalovaní agresívne
zasahovať do jeho práv.
4. Ďalej uviedol, že predpokladá, že súd prvej inštancie nevykonal v deň vydania uznesenia obhliadku
miesta. Je zrejmé okrem iného aj z priznania žalovaných v ich vyjadrení, že v čase medzi
podaním návrhu a vydaním uznesenia nastalo množstvo skutkových udalostí, ktoré všetky svedčia
o tom, že je trvalou snahou žalovaných neoprávnene vstupovať na pozemky v užívaní žalobcu a
vykonávať tam činnosť bez akéhokoľvek oprávnenia. Ďalej sa vyjadril k nemožnosti aplikácie judikatúry
uvedenej vo vyjadrení žalovaných. K nešpecifikovanému rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici
a rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/240/2009 uviedol, že ani jedno
rozhodnutie nie je aplikovateľné na predmetnú vec, nájomnými zmluvami dochádza k prenájmu celých
parciel (v ich plnej výmere), nie ich ideálnych častí. Nájomné zmluvy žalobcu tak netrpia vadou, ktorými
sa zaoberajú žalovanými predložené rozhodnutia, ani žiadnymi inými vadami, a sú platné. Ohľadom
rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 21C 322/2015 uviedol, že ide o uznesenie okresného
súdu, ktorým súd zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, a žalovanými citovaná časť je
sumarizácia toho, čoho sa navrhovateľ v tamojšom konaní domáhal, nejde o posúdenie
súdu, tobôž nie o právnu vetu. V súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa
29.03.2017, sp. zn. 2S 228/2015 poukázal na to, že žalovaní citujú argumentáciu strany sporu v konaní,
nejde o žiadnu právnu vetu, ani o žiadnu argumentáciu súdu. Tiež sa vyjadril k rozhodnutiu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 48/2012 a uviedol, že veta, ktorú žalovaní citujú sa začína
„Obaja právni zástupcovia vo svojich záverečných vyjadreniach uvádzali...“. Začiatok vety však žalovaní
necitovali. Žalovaní citujú záverečné reči právnych zástupcov v konaní pred Okresným súdom Prešov
a vydávajú ich za právnu vetu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
5. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaných, že parcela registra Q. X/XXXX je verejnou účelovou komunikáciou,
žalobca poukázal na výpis predmetnej parcely z katastra nehnuteľností a identifikáciu parcely. Ďalej
zdôraznil, že žalovaní nevykonávajú žiadnu činnosť vo verejnom záujme a ani to nepreukazujú.
Pokiaľ poukazovali na zák. č. 552/2003 Z.z., tento upravuje niečo úplne iné.
6. Na záver poukázal na to, že dňa 21.11.2017 podal žalovaný 2/ návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa proti žalobcovi domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým bude žalovanému
2/ umožnené prechádzať cez pozemky, vo vzťahu ku ktorým nemá žalovaný 2/ žiadne právo.
Uvedené skutočnosti preukazujú, že prinajmenšom žalovaný 2/ sa aj po vydaní napadnutého uznesenia
domáha svojej neoprávnenej činnosti. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného oparenia vyhovel.
7. K odvolaniu sa vyjadrili žalovaní 1/ až 3/. Spochybnili nájomné zmluvy, ktorými žalobca preukazuje
oprávnenie užívať pozemky, nakoľko podľa predložených nájomných zmlúv a identifikácie parciel zo
strany žalobcu s poukazom na výmeru jednotlivých pozemkov vyplýva, že žalobca má v nájme len časť
jednotlivých parciel, nie celé parcely. Uviedli, že ako príklad možno uviesť nájomnú zmluvu uzatvorenú
medzi B. X. ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, kde predmetom nájmu je časť pozemku
parc. č. XXXX, X. na B. Č.. XXXX o výmere XXX C., pričom celý pozemok má výmeru XXX C.. Tiež
poukázal na nájomnú zmluvu uzatvorenú s C. I. ako prenajímateľom, kde predmetom nájmu je časť
pozemku parc. č. XXXX, X. na B. Č.. XXXX o výmere XXXX C., pričom celý pozemok má výmeru XXXX
C.. Pri týchto zmluvách možno konštatovať, že časť parciel, ktoré nemá žalobca prenajaté v porovnaní
s celkovou výmerou týchto jednotlivých parciel, je o výmere cca XXX C., čo podľa názoru žalovaných
predstavuje výmeru zodpovedajúcu časti jednotlivých parciel, na ktorej sa nachádza práve príslušná
časť pozemku parc. č. XXXX/X.
8. Namietali, že v mnohých nájomných zmluvách nie je určený predmet nájmu. Na konci zmlúv sú síce
priložené identifikácie určitých nehnuteľností, avšak samotná zmluva sa nezmieňuje o žiadnej prílohe,
ktorá by bola jej neoddeliteľnou súčasťou. Napríklad, Zmluva č. X/XX/XXXX o nájme pôdy uzatvorená s
p. V. je uzatvorená dňa 29.07.1999, avšak jej „príloha“ (priložený list) s označením „Prehľad vlastníkov“
je z roku 2009. Rovnako napríklad aj zmluva s pánom T. I., K. S., E. S., G.R. S., D. S., V. K., N. K., X.
K., C. K., E. K., C. K. a iné. Ďalej pri Zmluve o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri
prevádzkovaní podniku č. X/XX/XXX D. J. S. sa zmluva uzatvorila na dobu od 01.09.2008 (čl. 2 ods. 1)
a podpísaná bola až 27.08.2010 (09.08.2010). Podobne tomu je aj v prípadoch s vlastníkmi: Y. S. (doba
od 01.01.2009, podpis 06.12.2012 + príloha z 2012), T. S., V. K., N. K., X. K., C. K. a iné. Z vyššie
uvedeného je zrejmé, že žalobca na základe ním predložených nájomných zmlúv nemá oprávnenie
užívať pozemok parc. č. XXXX/X. Navyše niektoré parcely, o ktorých žalobca tvrdí, že ich má v nájme,
sú vo vlastníctve viacerých podielových spoluvlastníkov a žalobca nemá uzatvorené nájomné
zmluvy so všetkými podielovými vlastníkmi, preto je otázna platnosť týchto nájomných zmlúv. Žalovaní



namietali, že ak nájomná zmluva neobsahuje presnú špecifikáciu predmetu nájmu, pokiaľ predmetom
nájmu nie je celá parcela, je absolútne neplatná.
9. Uviedli tiež, že žalovaný 1/ má legálne oprávnenie na zber odpadov, čo preukazuje Rozhodnutím
Okresného úradu Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej správy odpadového
hospodárstva zo dňa 03.03.2017 a za účelom uskladnenia dovezeného odpadu, bola medzi žalobcom
a žalovaným 1/ uzatvorená Zmluva o nájme nehnuteľností zo dňa 28.02.2014, ktorej predmetom je v
zmysle čl. II bod 1. zmluvy možnosť žalovaného 1/ ako nájomcu zriadiť v areáli G. E. D. M. D. G. Q.
na D. na G.. Č. XXXX/X, E. T..Ú.. P. na rozlohe X,XX Y. medziskládku výkopovej zeminy, štrkozeminy,
betónu, kameniva a jej následné triedenie a zhodnotenie. Ďalej podľa čl. II bod 2. zmluvy žalobca
ako prenajímateľ vyčlenil pre tento účel plochu o rozlohe X,XX Y., ďalej umožnil odstavenie
nevyhnutných strojov a zariadení nájomcu na prevádzkovanie medziskládky mimo plochy
medziskládky, umožňuje čerpanie vody zo studne v ovocnom sade a umožňuje v nevyhnutnom rozsahu
prejazd po spevnenej ceste popri ovocnom sade. Z uvedeného podľa ich názoru vyplýva, že samotný
žalobca ako prenajímateľ uznal parc. č. XXXX/X ako spevnenú komunikáciu, a preto tvrdenia žalobcu
ohľadom protiprávneho konania žalovaného 1/ považujú za nepravdivé obvinenie bez akýchkoľvek
dôkazov. Žalobca k návrhu priložil Zmluvu o spolupráci uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným 1/ zo
dňa 01.02.2014 ako aj výpoveď tejto zmluvy zo dňa 06.07.2017. Avšak podľa čl. II predmetom tejto
zmluvy bola dohoda medzi zmluvnými stranami o spolupráci pri spracovaní a odvoze výkopovej zeminy/
štrkozeminy, betónu, kameniva z areálu G. E., D. M. D. G. Q. na D. na ploche označenej na pripojenom
pláne ako G. S. o rozlohe cca X,XX Y. E. T..Ú.. P., pričom zmluva bola uzatvorená od 01.02,2014 do
vyvezenia výkopovej zeminy.
10. Ďalej uviedli, že o skutočnosti, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
sa dozvedeli od žalobcu, na základe čoho boli nahliadnuť do súdneho spisu. Čo sa týka žalobcom
tvrdenej svojpomoci uviedli, že žalobca nesplnil podmienky na jej použitie, ktorá musí byť subsidiárna
a nebezpečenstvo ohrozenia práva oprávneného musí byť bezprostredné. Žalobca odstránil rampu až
potom, keď žalovaní za účelom vyriešenia vzniknutej situácie privolali príslušníkov policajného zboru,
ktorí pánovi J. ako predsedovi družstva - žalobcu vysvetlili právny stav vzniknutej situácie a uložili
žalobcovi príkaz na odstránenie umiestnenej rampy, následkom čoho bola parc. č. XXXX/X odblokovaná,
a teda nie v dôsledku hrubého nátlaku, ako uvádza žalobca. Logicky, keby žalovaní použili hrubý nátlak,
neprivolali by príslušníkov policajného zboru, ktorí by boli svedkami použitia hrubého nátlaku, ale privolali
ich práve za účelom pokojného vyriešenia vzniknutej spornej situácie. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že
žalovaní majú k pozemkom, ktoré užívajú, možnosť prístupu cez iné pozemky, a to pozemky
parcely registra „Q., G.. Č.. XXX/XX, M. E. XXXX C., K. G.: X. G. S. L., nachádzajúci sa v
okrese D., M. W. G. K., katastrálne územie V. S. G.. É.. XXX/XX, M. E. XXXXX C., druh pozemku: M. G.,
nachádzajúci sa v okrese D., M. W. G. K., katastrálne územie V., R. na B. Č.. XXXX, ktorých vlastníkom
je spoločnosť LOGISTIC PARK, s. r. o., uviedli, že ide o pozemky patriace tretej osobe a žalovaní nemajú
k týmto pozemkom nájomnú zmluvu, resp. iný vzťah, ktorý by ich oprávňoval na prejazd, taktiež výjazd
z týchto pozemkov za účelom napojenia sa na verejnú pozemnú komunikáciu nie je bezpečný a na
týchto pozemkoch sa nenachádza žiadna spevnená komunikácia.
11. Ďalej poukazovali na to, že parc. č. XXXX/X je verejnou komunikáciou vzhľadom na
skutočnosť, že na začiatku tejto parcely je umiestnená dopravná signalizácia, ktorá je napojená na
verejnú pozemnú komunikáciu - Q. J. - D. a ktorá zároveň zabezpečuje bezpečný výjazd nákladných
vozidiel z tejto komunikácie. Komunikácia sa tu nachádza niekoľko rokov, pričom nikdy nebolo jej
užívanie akýmkoľvek spôsobom obmedzené zo strany tretej osoby. Túto komunikáciu okrem ďalších
subjektov používa aj napr. J. B.. Skutočnosť, či predmetná parcela je verejnou komunikáciou môže súd
riešiť v konaní vo veci samej, v ktorom by sa vykonávalo rozsiahlejšie dokazovanie. Skutočnosť, že
parc. č. XXXX/X vedúca okolo pozemkov žalobcu aktuálne označených parc. č. XXXX/X je prístupovou
komunikáciou, preukazuje aj geometrický plán vyhotovený v roku 1979, pričom vlastníkom, resp.
užívateľom tejto parc. č. XXXX/X bolo Riaditeľstvo diaľnic. Z geometrického plánu je evidentné, že
súčasná parc. č. XXXX/X bola vybudovaná už pred desaťročiami a odjakživa bola verejnosťou využívaná
ako komunikácia. Z kópie katastrálnej mapy je zrejmé, že pozemok parc. č. XXXX/. tvorí aj v
súčasnej dobe prístupovú komunikáciu, ktorá z polovice obklopuje pozemok parc. č. XXXX/X a vedie
k pozemkom, ktoré majú žalovaní v nájme. Táto spevnená komunikácia sa tam nachádza už niekoľko
rokov, nikto nespochybňoval jej existenciu a využívanie na verejné účely.
12. Ďalej poukázali na to, že za zmenu pomerov nemožno považovať obranu žalovaného 2/ v rámci
iného konania, ktorým sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia v neprospech žalobcu.
Na podporu svojich tvrdení zároveň žalovaní priložili uznesenie Okresného súdu Bratislava II, sp. zn.
13C/85/2017-63 zo dňa 07.01.2018, ktorým súd vyhovel návrhu spoločnosti LOGISTIC PARK, s.r.o. a



uložil žalobcovi povinnosť strpieť právo prechodu, prejazdu na parc. č. XXX/X, zdržať sa zásahov, ktoré
by tvorili akúkoľvek prekážku pre prechod a prejazd.
13. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaných. V prvom rade zdôraznil, že preukázal svoje oprávnenie
užívať pozemky početnými nájomnými zmluvami, ktoré nik z vlastníkov pozemkov nespochybňuje.
Vymedzenie predmetu nájmu je určité, a je nesporné nielen medzi stranami nájomných zmlúv, ale aj
akejkoľvek tretej osobe. Z predmetu a účelu zmluvy je nepochybné, že žalobca ako poľnohospodárske
družstvo si najíma vždy tú časť parcely prenajímateľa, ktorá má slúžiť na poľnohospodársku činnosť (v
tomto prípade konkrétne prevádzka ovocného sadu). Predmetom nájmu je preto vždy tá časť parcely,
ktorá je súčasťou sadu, resp. slúži k prevádzke D. (t.j. vrátane parcely XXXX/X) až po cestu
a priekopu vedľa cesty, ktorá predmetom nájmu pochopiteľne nie je. Nejde však o parcelu č. XXXX/
X, ale o hlavnú cestu vedúcu X. J. K. D. a o priekopu vedľa nej. Ďalej v zmysle ust. § 12 ods. 5
ZNPP „Ak užívateľ, ktorý pozemok užíva bez nájomnej zmluvy, preukáže, že vlastníkovi jej uzatvorenie
navrhol a ten uzatvorenie nájomnej zmluvy neodmietol alebo nevyzval užívateľa pozemku na jeho
vrátenie a prevzatie, predpokladá sa, že medzi nimi vznikol nájomný vzťah podľa tohto zákona;
to neplatí, ak vlastník uzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou, ako je užívateľ pozemku. " Námietka
žalovaných, že niektoré nájomné zmluvy sú datované až po vzniku nájmu s ohľadom na vyššie
citované ustanovenie, nemá oporu v právnom predpise. Žalobca zaslal všetkým vlastníkom pozemkov
návrhy nájomných zmlúv, avšak z rôznych dôvodov (dedičské konanie, neskoršia reakcia vlastníka,
etc.) často krát dôjde k situácii, že vlastník reaguje na návrh až neskôr a zmluvu chce uzatvoriť. V
takom prípade žalobca uzná nájomný vzťah a uzatvorí zmluvu aj k skoršiemu dátumu, nakoľko nájomný
vzťah v zmysle domnienky v ust. § 12 ods. 5 ZNPP vzniká za tam stanovených podmienok aj skôr,
než uzatvorením nájomnej zmluvy. Uzatvorenie nájomných zmlúv bolo navrhnuté všetkým vlastníkom,
čiže aj keď nedošlo k podpisu nájomnej zmluvy niektorými spoluvlastníkmi, opätovne platí domnienka,
že právny vzťah vznikol, a to podľa ust. § 12 ods. 5 ZNPP.
14. Ďalej mal za to, že žalovaný 1/ nepreukázal žiadne oprávnenie kamkoľvek navážať odpady.
Žalobcovi bol ako dôkaz predložené rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor starostlivosti
o životné prostredie, zo dňa 07.03.2014, nie zo dňa 03.03.2017, pričom uvedené rozhodnutie je o
prerušení konania, nie o priznaní akéhokoľvek práva žalovanému 1/. Ďalej poukazoval na to, že Zmluva
o nájme nehnuteľnosti zo dňa 28.02.2014 predložená žalovanými v skutočnosti neexistuje a nikdy nebola
uzatvorená. Žalovaný 1/ v čase podania návrhu žalobcu nedisponoval žiadnym právom k pozemkom
ani k parc. č. XXXX/X a rovnako žalovaní 2/, 3/, 4/ pritom nedisponovali žiadnymi právami. Čo sa týka
tvrdenia, že žalovaní nemajú iný prístup k pozemkom, ktoré užívajú, uviedol, že nepreukázali, že by
disponovali akýmkoľvek právom k akýmkoľvek pozemkom. Pokiaľ by malo ísť o pozemky, ktoré údajne
žalovaný 2/ užíva na základe zmluvy so spoločnosťou LOGISTIC PARK, s.r.o., čo žalovaný
tvrdil v konaní 23Cb/238/2017, žalobca uviedol, že toto konanie bolo právoplatne skončené a návrh
žalovaného 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalobcovi bol právoplatne zamietnutý.
Tiež zdôraznil, že parcela č. XXXX/X nie je verejnou komunikáciou. V tejto súvislosti poukázal na
záver ustálený Krajským súdom v Bratislave vyslovený v uznesení č.k. 3Cob/22/2018-207. Parcela je
de iure vedená ako "pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, ... a iné plochy, ktoré neposkytujú
trvalý úžitok." Geometrický plán, ktorým argumentujú žalovaní, nemá právotvorné účinky. Geometrický
plán z roku 1979 mohol byť maximálne len podkladom pre územné konanie a rozhodnutie alebo iné
obdobné konanie, na základe ktorého by na parcele XXXX/X mohla viesť nejaká komunikácia. Takéto
konanie však neprebehlo. Tvrdenie žalovaných o tom, že predmetnú parcelu využíva aj J. B., poprel ako
nepreukázané. Ďalej uviedol, že dopravná signalizácia umiestnená na predmetom mieste nemá
žiaden súvis s parcelou č. XXXX/X. Má súvis výlučne s budovami žalobcu na parcele č. XXXX/
X a s I. D. žalobcu. Slúži na to, aby traktory a ďalšia ťažká technika žalobcu mohli prejsť na hlavnú cestu
od budovy žalobcu, ktorá sa nachádza v bezprostrednej blízkosti hlavnej cesty.
15. Vo vzťahu k svojpomoci okrajovo uviedol, že prvýkrát došlo k odstráneniu rampy až po hrubom
nátlaku žalovaných a neštandardnom postupe privolanej polície. Následne nedošlo k odstráneniu rampy
ani po príchode polície, nakoľko jej bolo vysvetlené, že koná neštandardne a v rozpore s právami
žalobcu. Preto žalovaní pristúpili k fyzickej demolácii rampy, čo je v štádiu šetrenia. Na záver vyjadrenia
uviedol, že argumentáciu o zmene pomerov uvádzal iba ako podporný a vedľajší
argument. Bolo podľa jeho názoru potrebné poukázať na to, že žalovaný 2/ sa zneužívajúc procesný
inštitút neodkladného opatrenia domáha ochrany domnelých práv, t.j. práv, ktoré mu neprináležia. To je
podľa jeho názoru bezpochyby zmena pomerov - žalovaní okrem hrubého nátlaku a likvidácie rampy
neoprávnene siahli aj po právnych prostriedkoch, ktoré sa snažili prostredníctvom žalovaného 2/ zneužiť
na nastolenie a legitimáciu bezprávia.



16. Žalovaní v 1. - 3. rade v reakcii na vyššie uvedené vyjadrenia uviedli, že žalobca si nemôže svojvoľne,
podľa toho ako mu to vyhovuje, vyberať, či pozemky užíva na základe zmlúv, a v prípade, že by boli
neplatné, tak svoj vzťah k nim odvodzuje s poukazom na zákon č. 504/2003 Z.z. v platnom znení,
bez toho aby to nejakým spôsobom preukázal. K argumentácii žalobcu ohľadom absencie uzatvorenia
nájomných zmlúv so všetkými podielovými vlastníkmi tej-ktorej parcely uviedli, že nejde len o zopár
prípadov. Žalobca priložil zoznam zmlúv na CD bez toho, aby riadne podrobne vydokladoval svoj vzťah,
užívacie právo k parc. č. XXXX/X a to v celom rozsahu.
17. Čo sa týka žalobcom vytýkaného oprávnenia žalovaného 2/ na spomínanú činnosť uviedli, že v
predmetnom konaní je preukazovanie uvedeného oprávnenia bezpredmetné. Žalovaný 2/ disponuje
posledne platným oprávnením na zber odpadov, čo preukazuje rozhodnutie Okresného úradu Bratislava,
odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej správy odpadového hospodárstva zo dňa
03.03.2017. Žalobca spochybňuje existenciu nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 28.02.2014 medzi
žalobcom a žalovaným 1/. Podľa vyjadrení žalobcu nemá so žalovaným 1/ uzatvorenú nájomnú zmluvu,
ale Zmluvu o spolupráci zo dňa 01.02.2014, avšak predložením tejto zmluvy nevyvrátil existenciu
Nájomnej zmluvy zo dňa 28.02.2014, ani nepreukázal, že ide o koláž zmluvy, tak ako sa snaží
prezentovať a dezinterpretovať fakty. Taktiež nemožno súhlasiť s interpretáciou súdnych rozhodnutí v
konaní sp. zn. 23Cb 238/2017 žalobcom, a to, že by súdy ustálili a rozhodli, že žalobca osadením
rampy a bránením vstupu na pozemky a prejazdu po parcele XXXX/X neporušil žiadne práva
žalovaného 2/. Ďalej zopakovali argumentáciu ohľadom toho, že parcela je verejnou komunikáciou a
namietali, že skutočnosť, že parc. č. XXXX/X je evidovaná v katastri nehnuteľností ako druh pozemku:
Ostatné plochy so spôsobom využitia pozemku; skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze
s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok, nemusí vždy súhlasiť so
skutkovým stavom a rovnako nemusí byť parcela ani využívaná podľa spôsobu využitia uvedeného
na výpise parc. č. XXXX/X z katastra nehnuteľností. Táto spevnená komunikácia sa tam nachádza už
niekoľko rokov, nikto nespochybňoval jej existenciu a využívanie na verejné účely. Predmetná
prístupová cesta nie je vo vlastníctve žiadnej osoby, v dôsledku čoho si nemôže žalobca vo vzťahu k
prístupovej komunikácii uplatňovať žiadne užívacie ani iné práva. Záverom poukázal na to, že žalobca
používa vágne a všeobecné termíny a mnohé skutočnosti zveličuje.
18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní obsahu
spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadreniami sporových strán
dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
19. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.
20. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
21. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.
22. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
23. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd
rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto
zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia
zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva.
24. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom
tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia
exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
žalobca domáha, navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený
nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.



Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť
objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla
opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu
alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície
do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má
v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t.j. opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava,
že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu.
25. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného
nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia,
je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce
skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri
nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne
zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite
zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.
Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu
medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v
dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi
sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu
jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).
26. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobca sa domáhal, aby súd
uložil žalovaným povinnosť zdržať sa vstupu, vjazdu, prechodu, prejazdu, pohybu a
umiestňovania odpadov, vozidiel a akýchkoľvek iných hnuteľných a nehnuteľných vecí na nasledujúcich
pozemkoch nachádzajúcich sa v okrese J. W., M. J.-C..Č.. O., T. Ú. P.: G. O. „. s parcelným číslom
XXXX,X a s parcelným číslom XXXXX S. G. O. „. s parcelnými číslami XXXX/XXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/XXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX,XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX. Jeho nariadenia sa domáhal z dôvodu potreby
bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán s odôvodnením, že protiprávnym konaním žalovaných
dochádza k opakovanému zásahu do jeho práv a oprávnených záujmov, ako aj k rozširovaniu škody
či inej ujmy. Poukazoval na to, že žalovaní neoprávnene nákladnými motorovými vozidlami vstupujú
na špecifikované pozemky a na týchto sa pohybujú a prechádzajú cez ne, zároveň na
vybraných častiach pozemkov umiestňujú odpady a na niektorých parcelách súčasne žalovaný
2/ bez akéhokoľvek súhlasu prevádzkuje váhu pre účely váženia odpadov. Ďalej poukazoval na to, že
na vybraných častiach pozemkov - konkrétne na parcele ". s parcelným číslom XXXXX neoprávnene
vybudovali spevnenú plochu, ktorú využívajú na parkovanie kamiónov. Žalobca k návrhu priložil aj
satelitné snímky a fotografie, ktoré uvedené tvrdenia mali preukazovať.
27. V prvom, rade odvolací súd poukazuje na to, že k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa vyjadril žalovaný 2/, pričom z označenia podania zo dňa 22.11.2017 vyplýva, že by malo ísť o
vyjadrenie všetkých žalovaných, ktorí sú uvedení aj v závere vyjadrenia, avšak k podpisu je pripojená
len pečiatka žalovaného 2/. K vyjadreniu nebolo priložené žiadne plnomocenstvo, ktorým by ostatní
žalovaní splnomocnili žalovaného 2/ na zastupovanie v predmetnom konaní, resp. na podanie
spoločného vyjadrenia. Súd prvej inštancie predmetné vyjadrenie považoval za vyjadrenie konateľa
žalovaného 2/ a 3/, nakoľko ide o spoločnosti, v ktorých ako štatutárny orgán vystupuje ten istý konateľ.
Odvolací súd akceptuje, že v danom prípade, by mohlo prichádzať do úvahy, že ide o vyjadrenie



uvedených dvoch žalovaných, avšak nepripúšťa, že ide o vyjadrenie žalovaného 1/ a 4/. V nadväznosti
na to potom odvolací súd vychádzajúc z tvrdení uvedených vo vyjadrení dospel k záveru, že žalovaný
2/ a 3/ uznali, že predmetné parcely využívali spôsobom, na ktorý poukazoval žalobca. Odvolací súd
preto nepovažoval medzi uvedené stranami za sporné, že dochádzalo zo strany žalovaných 2/ a 3/ k
vstupu a pohybu ich kamiónov na predmetné parcely, ako aj k umiestňovaniu odpadov a
parkovaniu kamiónov na jednej parcele. V predmetnom vyjadrení explicitne uviedli, že je pravdou, že
žalovaní prechádzali cez pozemok s parc. č. XXXX/X, T..Ú.. P.. Rovnako mal odvolací súd z vyjadrení
žalovaných 1/ až 3/ k odvolaniu, že tieto skutočnosti uznal aj žalovaný 1/. Sporné medzi nimi ostalo však
to, či žalobca je aktívne legitimovaný na podanie takéhoto návrhu, teda či osvedčil užívacie právo
k predmetným pozemkom, a to najmä v dôsledku námietky žalovaných o neplatnosti nájomných
zmlúv žalobcu s vlastníkmi pozemkov.
28. Z identifikácie parcely Q. T. Č.. XXXX/X vyhotovenej 31.10.2017 W.. Ľ. J., autorizovanou geodetkou
a kartografkou vyplýva, že táto parcela bola novovytvorená z desiatok parciel registra T.-R.,
ktoré sú vo vlastníctve fyzických osôb. Parcely registra R. sú parcelami, ktoré sú zapísané v katastri
nehnuteľností na listoch vlastníctva po spracovaní ROEP (register obnovenej evidencie pôdy),
avšak hranice týchto parciel nie sú v teréne viditeľné. Vlastníctvo jednotlivých parciel registra "E" nie je
ničím prerušované, teda zostáva zachované a "cesta" registrovaná v registri ". bez označenia vlastníka
de iure neexistuje ako samostatná nehnuteľnosť. Vlastníctvo vlastníkov parciel registra ". nie je parcelou
registra T.-Q. Č.. XXXX/X nijako narušené ani spochybnené.
29. Odvolací súd mal titulom nájomných zmlúv uzatvorených s vlastníkmi jednotlivých pozemkov
osvedčené užívacie právo k nehnuteľnosti, parcele registra ". Č.. XXXX/X. Ohľadom neurčitosti predmetu
nájmu, odvolací súd uvádza, že súhlasí s názorom, že predmet nájmu musí byť individualizovaný a
konkretizovaný. Po preskúmaní nájomných zmlúv odvolací súd zistil, že predmetom nájomnej zmluvy v
jednotlivých prípadoch je užívanie poľnohospodárskych pozemkových nehnuteľností, ktorých výlučným
vlastníkom je prenajímateľ v podieloch uvedených v prílohe. Špecifikácia parciel tvorí prílohu k
nájomným zmluvám, pričom pozemky sú určené parcelným číslom, katastrálnym územím ako aj číslom
LV, tiež je uvedená výmera. Pokiaľ išlo o námietku žalovaných, že niektoré parcely, o ktorých žalobca
tvrdí, že ich má v nájme, sú vo vlastníctve viacerých podielových spoluvlastníkov a žalobca nemá
uzatvorené nájomné zmluvy so všetkými podielovými vlastníkmi, odvolací súd uvádza, že podľa ust. §
139 ods. 1 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoločne.
Ak teda žalobca má uzavretú nájomnú zmluvu aspoň s jedným spoluvlastníkom, potom pozemok užíva
oprávnene. V prípade, ak by ostatní spoluvlastníci s užívaním nesúhlasili, mali by sa domáhať, aby súd
rozhodol o hospodárení so spoločnou vecou. Nájomná zmluva nie je bez ďalšieho neplatná len preto,
že ju s nájomcom uzavrel (uzavreli) len niektorý/niektorí zo spoluvlastníkov predmetu nájmu. Prenajatie
spoločnej veci jej jednou z foriem „hospodárenia so spoločnou vecou" (§ 139 ods. 2 OZ ) a ak by
prehlasovaní spoluvlastníci mali za to, že prenájmom došlo k dôležitej zmene spoločnej veci môžu sa
obrátiť na súd a žiadať, aby o zmene rozhodol súd.
30. Na druhej strane odvolací súd nemal osvedčené užívacie právo žalovaných k pozemkom, o ktorých
tvrdia, že k nim nemajú iný prístup než cez parcelu č. XXXX/X. Vo vyjadrení k návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia žalovaní uviedli, že cez predmetnú parcelu prechádzali, aby sa
dostali k pozemkom, ktoré sú v ich vlastníctve, resp. ku ktorým majú vlastnícky, resp. nájomný
vzťah. Na podporu týchto tvrdení však nepredložili okrem fotokópie nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi
žalovaným 1/ a žalobcom, iné dôkazy. Z fotokópie Nájomnej zmluvy zo dňa 28.02.2014 vyplýva,
že žalobca ako prenajímateľ mal umožniť žalovanému 1/ zriadiť na par. č. XXXX/X, T..Ú.. P. medziskládku
výkopovej zeminy, štrkozeminy, betónu a kameniva s tým, že na plnenie tejto zmluvy mal vyčleniť
pre tento účel plochu o rozlohe X,XX Y., umožniť odstavenie nevyhnutných strojov a zariadení nájomcu
na prevádzkovanie medziskládky mimo plochy medziskládky a v nevyhnutnom rozsahu umožniť prejazd
po spevnenej ceste popri ovocnom sade. Žalobca poprel pravosť tejto nájomnej zmluvy a považoval
ju za koláž.
31. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
25.11.2010, sp. zn. 3 Obo 61/2009, podľa ktorého: "Od spôsobilosti listiny byť dôkazným prostriedkom
však treba odlišovať spôsob vykonania dôkazu listinou súdom a posudzovanie pravosti a pravdivosti
listiny. Pravosťou a pravdivosťou listiny sa súd zaoberá v rámci hodnotenia dôkazov, t. j. v rámci činnosti,
pri ktorej súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na to, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo
uviedli účastníci. V prípade vykonania dôkazu fotokópiou listiny možno len zvážiť jeho dôkaznú silu."
Odvolací súd pripúšťa, že pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či
ide o originál listiny alebo jej odpis alebo fotokópiu. Aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako



dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. V prípade popretia jej pravosti zo strany protistrany však
prichádza do úvahy skúmanie pravosti listiny s ohľadom na argumentáciu žalobcu, ktorý tvrdil, že medzi
stranami sporu bola uzavretá len Zmluva o spolupráci zo dňa 01.02.2014, ktorá mala byť žalobcom
vypovedaná. Žalovaní sa v reakcii na popretie pravosti nájomnej zmluvy zo strany žalobcu obmedzil len
na konštatovanie, že predložením zmluvy o spolupráci žalobca nevyvrátil existenciu Nájomnej zmluvy zo
dňa 28.02.2014, ani nepreukázal, že ide o koláž zmluvy. Tvrdenie ohľadom neexistencie nájomnej
zmluvy však nijakým spôsobom nevyvracal. Odvolací súd má za to, že preukazovanie pravosti zmluvy
bolo na strane žalovaného 1/, ktorý sa na predmetnú zmluvu odvolával a priložil ju len vo fotokópii,
o ktorej vzhľadom na popretie zo strany žalobcu, možno mať pochybnosti o jej pravosti. Odvolací
súd preto nebol presvedčený o autenticite uvedeného dokumentu a nemohol z neho pri rozhodovaní
vychádzať ako z osvedčenej skutočnosti. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že
nemal osvedčené užívacie právo žalovaných k iným pozemkom, hoci sa na to vo svojich vyjadreniach
odvolávali, nepodložili svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi. Odvolací súd zároveň nemal osvedčené
užívacie právo žalovaných k parcele č. XXXX/X, a teda ani právo ich prechodu cez túto parcelu.
32. Ďalej sa odvolací súd zaoberal tým, či parc. č. XXXX/X je verejnou účelovou komunikáciou, ako
tvrdia žalovaní.
33. Podľa ust. § 22 ods. 1, 3 zák. č. 135/1961 Zb. cestného zákona účelové komunikácie slúžia k spojeniu
jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľností s ostatnými
pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.
Účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých
priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť
za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.
34. Z uvedeného vyplýva, že neverejnými sú iba účelové komunikácie v uzavretých priestoroch
alebo objektoch a verejné účelové komunikácie vyhlásené príslušnou obcou so súhlasom vlastníka
za neverejné. Ostatné účelové komunikácie majú preto charakter komunikácií verejných. Z
terminologického označenia časti účelových komunikácií ako verejných je vylúčené, aby takéto verejné
účelové komunikácie mali byť využívané iba ich vlastníkmi. Odvolací súd teda uznáva, že v prípade, ak
by parc. č. XXXX/X predstavovala verejnú komunikáciu, jej vlastník, resp. nájomca by musel strpieť jej
využívanie inými subjektmi. Odvolací súd má však za to, že žalovaní neosvedčili, žeby sporná parcela
bola verejnou komunikáciou v zmysle zákonnej definície. Skutočnosť, že na začiatku tejto parcely je
umiestnená dopravná signalizácia ešte sama osebe neznamená, že celá sporná parcela je verejnou
komunikáciou. Žalovaní tiež poukazovali na to, že cestu využívajú aj iné subjekty (napr. J. B.), avšak
aj tieto tvrdenia ostali nepodložené. Odvolací súd sa však stotožňuje s názorom, že posúdenie, či
predmetná parcela je verejnou komunikáciou, by mal súd riešiť v konaní vo veci samej, v ktorom by sa
vykonávalo rozsiahlejšie dokazovanie, nakoľko pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia má
dokazovanie len charakter osvedčovania.
35. Ohľadom tvrdenia žalovaných o neaktuálnosti neodkladného opatrenia, sa odvolací súd stotožnil s
tvrdením žalobcu, že skutočnosť, že využitím svojpomoci zatarasil prechod cez predmetnú parcelu a
nechal ju strážiť súkromnou bezpečnostnou službou, neodstraňuje neistotu žalobcu. Hrozba žalobcom
namietaného konania žalovaných trvá, a to aj s ohľadom na ich snahu docieliť právo prechodu
cez pozemok návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaným 2/ a súčasne vzhľadom na
vyjadrenie žalovaných, ktorí jednoznačne trvajú na svojom práve cez predmetný pozemok prechádzať.
Odvolací súd zdôrazňuje, že nemožno takýto stav ponechať len na svojpomocnom konaní žalobcu,
ktorého zátarasy môžu žalovaní kedykoľvek prekonať, resp. sa o to pokúšať a je potrebné upraviť pomery
cestou neodkladného opatrenia.
36. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobca osvedčil dôvodnosť svojho nároku
vo vzťahu k časti požadovaného petitu, a to uloženie povinnosti zdržať sa vstupu, vjazdu, prechodu,
prejazdu, pohybu a umiestňovania odpadov, vozidiel a akýchkoľvek iných hnuteľných
a nehnuteľných vecí na parcele registra Q. D. G.. Č.. XXXX/X L. D. E. M. J. W., M. J.-C..Č.. O., T..
Ú.. P., ako aj parciel registra R. špecifikovaných v petite návrhu, a to vo vzťahu k žalovaným 1/ až 3/.
Ohľadom žalovaného 4/ odvolací súd nemal za osvedčené konanie, na ktoré poukazoval žalobca a to
najmä s ohľadom na to, že uvedené konania potvrdili len žalovaní 1/ až 3/ a žalovaný 4/ sa nevyjadril,
pričom z dôkazov predložených žalobcom žiadna protiprávna aktivita žalovaného 4/ odvolaciemu súdu
nevyplynula.
37. Pokiaľ ide o nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k parcele registra Q. D.
G. Č. XXXXX, odvolací súd nemal k tejto parcele osvedčené užívacie právo žalobcu. Z predložených
listín vyplýva, že vlastníkom tejto parcely je p. C. J., avšak z nájomnej zmluvy uzavretej s ňou ako



prenajímateľkou a žalobcom ako nájomcom nevyplýva, že predmetom nájmu je práve táto parcela. Preto
v tejto časti považoval odvolací súd návrh žalobcu za nedôvodný.
38. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 388 zmenil tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia.
39. Súd zároveň vo výroku tohto rozhodnutia poučil žalovaných o možnosti podania žaloby vo veci
samej, v prípade že to budú považovať za potrebné.
40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že
úspešnému žalobcovi v časti, v ktorej vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu
k žalovaným 1/ až 3/, priznal nárok na náhradu trov konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. V
časti, v ktorej odvolací súd zmenil rozhodnutie tak, že žalobu zamietol, bol úspešný žalovaný 4/, žiadne
trovy mu však nevznikli, preto mu odvolací súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
41. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).