Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/140/2015 z 25. 9. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. septembra 2018, sp. zn. 6Co/140/2015, ECLI:SK:KSBA:2018:1307224061.5 Krajský súd Bratislava | 6Co/140/2015 | ECLI:SK:KSBA:2018:1307224061.5 | 2018-09-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a556f758-47c9-428b-9e1d-c06c0077259b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1307224061.5 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/140/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307224061
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1307224061.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu
JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobkyne: G. R., U.. XX.XX.XXXX, R. I.
XX, R., zastúpená advokátom JUDr. Jánom Mišurom, Záhradnícka ul. č. 27, Bratislava, proti žalovaným:
1/ E. M., U.. XX.XX.XXXX, R. Č. Z. Č.. XX, R., 2/ K. M., A.. Š., U.. XX.XX.XXXX, R. K. Z.. Č.. XX, R., o
zaplatenie 5.311,- eur, na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa
3. júla 2014 č.k. 11C/287/2007-332, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku p o t v r d z u j e.

Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobkyni 4.600 eur a nahradiť jej trovy konania vo výške 2.751,57 eur, ktoré pozostávajú z trov
právneho zastúpenia 2.008,74 eur a iných trov 742,83 eur, k rukám právneho zástupcu žalobkyne, to
všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku žalobu zamietol.

2/ Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa pôvodnou žalobou domáhala proti
žalovaným 1/, 2/ určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - víkendovej chate E.. Č.. XXXX postavenej
na D.. Č.. XXXX/X, zapísanej na LV pre kat. úz. R. - A. Č.. XXXX. Na predmetnom M. Č.. XXXX boli
ku dňu podania žaloby (19.12.2007) ako vlastníci chatky (iná budova označená súp. číslom ) zapísaní
žalovaní 1/, 2/ na základe kúpy evidovanej Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu pod V- 4002
zo dňa 22.04.2004. V priebehu prvoinštančného konania žalovaní predali predmetnú víkendovú chatku
T. D. (pôvodne žalovaný 3/), a to kúpnou zmluvou evidovanou pod č. V - 25848/08 zo dňa 19. 9. 2008.
Keďže sporná víkendová chatka dňa 07.02.2010, t.j. v priebehu prvoinštančného konania zhorela,
žalobkyňa sa na základe zmeny žaloby a súvisiaceho čiastočného späťvzatia žaloby proti žalovanému
3/ aktuálne domáha proti žalovaným 1/, 2/ zaplatenia sumy 5.311,- eur titulom vydania bezdôvodného
obohatenia. Hodnotu bezdôvodného obohatenia odvodzovala od znaleckého posudku B.. N. T., znalca
z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností.

3/ Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním skutkovo zistil, že dňa 8.02.1968 L. L.Y. ako
prenajímateľ uzavrel s právnym predchodcom žalobkyne W. T. ako nájomcom nájomnú zmluvu, ktorou
došlo k prenájmu domu Č.. XXX i s pozemkom na L. Z.. Č.. XXX H. A. na obdobie od 01.01.1968 do
01.01.1988 bezplatne. Dňa 15.06.1989 bola uzatvorená nová bezodplatná zmluva ohľadom užívania
predmetného domu a pozemku na dobu ďalších 20 rokov, t.j. do 01.01.2008. Žalobkyňa postavila v roku



1990 za pomoci rodinných príslušníkov na pozemku D.. Č.. XXXX, L.. Ú.. R. - A. víkendovú chatu. V roku
2004 žalobkyňu kontaktovala D.. L.Y., že predmetný pozemok vydržala a ponúkla jej časť tohto pozemku
na odpredaj. Žalobkyňa na ponuku nereflektovala. Následne časť pôvodnej D. XXXX, na ktorom stála
víkendová chata, konkrétne pozemok s novým D.. Č.. XXXX/X odkúpili v roku 2004 žalovaní 1/, 2/.
Žalovaní 1/, 2/ predmetnú chatku ( tzv. „čiernu stavbu“ ) zlegalizovali a následne sa v zmysle údajov z
M. Č.. XXXX, kat. úz. R. - A., nechali zapísať ako jej vlastníci. V priebehu súdneho konania žalovaní
1/, 2/ predali predmetnú víkendovú chatku kúpnou zmluvou evidovanou v katastri nehnuteľností pod č.
V - 25848/08 zo dňa 19.09.2008 T. D.. V roku 2010 víkendová chata zhorela.

4/ Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je čiastočne dôvodná. Čiastočné
vyhovenie žalobe odôvodnil nasledovne: „Vychádzajúc z tohto ustanovenia (zrejme z ust. § 458 ods.
1 Obč. zák. - pozn. odvolacieho súdu) a zo skutočnosti, že odvolací súd sa jednoznačne vyjadril v
tom zmysle, že v prejednávanom prípade ide o bezdôvodné obohatenie z neplatného právneho úkonu,
bola prevedená nehnuteľnosť - záhradná chata, ktorú odporcovia 1/, 2/ v čase jej predaja nevlastnili,
kúpnou zmluvou medzi odporcami 1/, 2/ K. T. D. došlo k bezdôvodnému obohateniu u odporcov 1/, 2/.
Vykonaným dokazovaním bola zistená trhová hodnota záhradnej chatky, ktorá predstavuje sumu 4.600
eur. keďže znaleckým dokazovaním bola stanovená výška bezdôvodného obohatenia, súd zaviazal
odporcov spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu 4.600 eur. Navrhovateľka sa návrhom na
začatie konania domáhala zaplatenia sumy 5.311 eur, preto súd vo zvyšku návrh zamietol.“
5/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a dôvodiac, že rozhodnutie
o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania.

6/ Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný 1/ a napadol ním výrok, ktorým bolo
žalobe vyhovené. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zmenil
tak, že žalobu zamietne. Dôvodil, že prvoinštančný súd sa nevysporiadal s jeho argumentáciu, že
žalobkyni ponúkol možnosť odkúpiť pozemok, čo opakovane odmietla, ďalej s tým, že organizačne
a materiálne zabezpečil dodatočné stavebné povolenie, čím mu vznikli náklady v pomerne vysokej
sume a zároveň zhodnotil spornú nehnuteľnosť. Nesúhlasil s hodnotu nehnuteľnosti stanovenou v
znaleckom posudku B.. Ď., pretože čierna stavba na cudzom pozemku bola bezcenná, keďže ju vlastník
pozemku mohol kedykoľvek odstrániť na náklady jej vlastníka. Odvolateľ ďalej argumentoval tým, že
prvoinštančnému súdu preukázal, že v spornom prípade nejde o bezdôvodné obohatenie vzhľadom k
tomu, že nadobúdacia hodnota nehnuteľností žalovanými 1/, 2/ bola vyššia ako ich predajná cena,
pričom v čase jej predaja k septembru 2008 boli v katastri ako vlastníci chaty zapísaní žalovaní
1/, 2/. Zabezpečením príslušných stavebných povolení bola cena chaty vykompenzovaná. Žalobkyňa
neprejavila žiadny nesúhlas s jeho činnosťou spojenou s legalizáciou nehnuteľnosti, počas celej doby
vlastníctva žalovaných 1/, 2/ spornú chatku nepretržite osobne užívala a neprejavila žiadny záujem o
platenie daní za nehnuteľnosť, či za prenájom nehnuteľností. Súdy sa doposiaľ nevysporiadali s tým,
že išlo o nelegálnu stavbu bez príslušných povolení, postavenú v rozpore so zákonom a žalobkyňou
užívanú bez kolaudačného rozhodnutia.

7/ Žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku potvrdil. Namietla správnosť analógie žalovaného a jeho úvahy ohľadom postupu
štátu pri odstraňovaní čiernej stavby, keď z konania žalovaného 1/ bolo zrejmé, že mal v úmysle získať
čiernu stavbu pre seba a následne realizovať k nej dispozičné oprávnenia. Tvrdenia, že dodatočným
stavebným povolením a legalizáciou stavby bola predmetná nehnuteľnosť zhodnotená, použil žalovaný
1/ prvýkrát až v odvolacom konaní. Tento argument podľa žalobkyne neobstojí, pretože aj v zmysle
usmernenia odvolacieho súdu v rozhodnutí č.k. 6Co 434/2012-227 bol znalecký posudok vypracovaný
na hodnotu tzv. „čiernej stavby“. Nesúhlas žalovaného 1/ so znaleckým posudkom je jeho právom, ale z
procesného hľadiska ide len o vyjadrenie bez relevantného dôkazu, ktorým by svoje tvrdenie podložil a
vyvrátil tak závery znaleckého posudku vypracovaného v súdnom konaní. S ohľadom na právny názor
vyslovený odvolacím súdom v uznesení č.k. 6Co 434/2012-227 považuje žalobkyňa za nedôvodné aj
úvahy žalovaného 1/, že v spornej veci nešlo o bezdôvodné obohatenie. Jeho tvrdenie, že nadobúdacia
hodnota nehnuteľností v porovnaní s ich predajnou cenou bola vyššia, sú nepodložené a nejasné.
Akékoľvek zmienky o údajných pohľadávkach žalovaného boli žalovaným 1/ použité až v odvolacom
konaní, navyše takého pohľadávky, ak by aj existovali vo vzťahu k žalobkyni, boli nepreukázané a
vzhľadom na odstup času aj premlčané.



8/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne
správny.

9/ Z vykonaného dokazovania skutkovo vyplýva, že na pozemku D.. Č.. XXXX v kat. úz. R. -A. (v
tom čase majetkovoprávne nevysporiadanom) v roku 1990 postavila žalobkyňa za pomoci rodinných
príslušníkov víkendovú chatu, ktorú do roku 2007 s rodinou aj užívala. Víkendová chata bola postavená
bez stavebného povolenia a nebola zapísaná v katastri nehnuteľnosti. Pozemok D.. Č.. XXXX ( aktuálne
evidovaný ako pozemok parc. č. XXXX/X) na základe kúpy V 4002/03 nadobudli do vlastníctva žalovaní
1/, 2/ (č.l. 32). Následne na ňom postavenú chatu zlegalizovali vo svoj prospech a deklarovali svoje
vlastníctvo k nej aj príslušným zápisom do evidencie nehnuteľností (viď M. Č.. XXXX na č.l. 4). Kúpnou
zmluvou zo dňa 08.09.2008 chatu predali T. D. (pôvodne žalovaný 3/). Odvolací súd poukazuje na
to, že predmetná kúpna zmluva je v časti týkajúcej sa spornej víkendovej chatky neplatným právnym
úkonom v zmysle § 39 Obč. zák., pretože žalovaní 1/, 2/ ňou ako nevlastníci disponovali s cudzou
vecou, vlastníčkou ktorej bola žalobkyňa. Keďže sporná chatka už neexistuje, vznikla žalovaným 1/,2/
právna povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie ako prospech, ktorý získali jej predajom z
nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2, § 456, § 458 Obč. zák.). Aplikačná prax sa totiž zjednotila v tom, že
za nepoctivý zdroj obohatenia sa považuje prospech získaný obchodovaním z cudzou vecou alebo v
rozpore s dobrými mravmi.

10/ Odvolacia argumentácia žalovaného 1/, že žalobkyni ponúkol sporný pozemok na predaj, nič
nemení na skutkovom závere, že s víkendovou chatkou disponoval v rozpore s platným právom. Pokiaľ
ide o obranu žalovaného 1/, že vykonal administratívne kroky za účelom legalizácie tejto chatky a
požiadal o pridelenie súpisného čísla, čím mu vznikli určité náklady, odvolací súd poukazuje na svoje
zrušujúce uznesenie č.k. 6Co 434/2012-227, v odôvodnení ktorého už uviedol, že takáto obrana
je irelevantná vo vzťahu k uplatnenému nároku. Odvolací súd dodáva, že prípadný kompenzačný
nárok na úhradu nákladov spojených s legalizáciou stavby voči žalobkyni by žalovanému 1/ vznikol
len v prípade, ak by tieto administratívne úkony vykonal v jej prospech. Naviac, žalovaný 1/
relevantnú kompenzačnú námietku voči žalobkyni v tomto smere neuplatnil a preto sa prvoinštančný súd
otázkou administratívnych nákladov nemohol zaoberať. Z obdobného dôvodu sa nemohol zaoberať
ani namietaným neplatením nájomného za pozemok a dane z nehnuteľnosti žalobkyňou. K námietke
odvolateľa, že sporná víkendová chata nemala žiadnu hodnotu, keďže išlo o tzv. čiernu stavbu, odvolací
súd dodáva, že žalovaný 1/ odborné závery súdnoznaleckého posudku č. 11/2014 (č.l. 282), ktorým
znalec stanovil trhovú hodnotu záhradnej chatky ako čiernej stavby na cudzom pozemku na sumu
4.600 eur, relevantne nespochybnil. Jeho tvrdenie, že chata nemala žiadnu trhovú hodnotu, sa mu teda
nepodarilo v konaní dôkazne preukázať. V prejednávanej veci je tiež irelevantná námietka žalovaného
1/ ohľadom výšky nadobúdacej hodnoty nehnuteľností a ich predajnej ceny, keďže záhradná chatka
nebola predmetnom kúpy nehnuteľností žalovanými 1/, 2/. Záverom odvolací súd dodáva, že žalovaní
mali právnu možnosť žiadať o odstránenie stavby (víkendovej chaty) a voči žalobkyni iniciovať konanie
podľa § 135c ods. 1 Obč. zák., prípadne domáhať sa v konaní prikázania stavby do ich vlastníctva (§135
c ods. 2 Obč. zák.). Až takýmto nadobudnutím vlastníctva by žalovaným vzniklo zákonné oprávnenie
stavbu administratívne zlegalizovať a následne ju aj previesť na tretiu osobu.

11/ Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe
vyhovené, vecne správny a preto ho odvolací súd v tomto výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

12/ Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, nebol napadnutý
odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

13/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému 1/ ich náhradu v plnom rozsahu. V zmysle
§ 262 ods. 2 C.s.p. o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p .).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).



Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).